Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_8C-86-2012.pdf
PDF · 101.08 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/86/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudcom JUDr. Karolom Rihákom v právnej veci žalobcu: A. F., rod F., M. XX, XXX XX F., zast.: JUDr. Katarína Bajová - advokátka, Hlavná 25, 917 00 Trnava proti žalovanému: FINPOINT ,, družstvo,, , Svoradova 1, 811 03 Bratislava , IČO: 35 807 717, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, takto
rozhodol:
Súd určuje, že podiel v 1/3 na pôvodných parcelách č. XXXX vinohrad o výmere 2169 m2 a podiel v 1/3 na parcele č XXXX lúka o výmere 1313 m2, pôvodne zapísané v pozemkovoknižnej vložke č. XXX v katastrálnom území R., obec Q., mestská časť R., okres Q. IV, ktoré nehnuteľnosti sú zamerané geometrickým plánom č. 2/2014 zo dňa 04.04.2014, ktorý plán bol potvrdený dňa 28.04.2014 Okresným úradom Q. katastrálnym odborom, pod č. 774/2014 ako: parc. č. XXXX/XX - trvalé trávnaté porasty, o výmere 312 m2, parc. č. XXXX/XX - vinica o výmere 970 m2, parc.č XXXX/XX - trvalé trávnaté porasty o výmere 296 m2, parc.č. XXXX/XX - záhrada o výmere 565 m2, parc.č. XXXX/XX - záhrada o výmere 224 m2, parc.č. XXXX/XX - vinica o výmere 906 m2, parc.č. XXXX/XX - trvalé trávnaté porasty o výmere 183 m2 patria do dedičstva po J. N. rod. G., nar. XX.XX.XXXX, r.č.: XXXXXX/XXX, ktorá zomrela dňa 14.12.1991 v podiele 1/3.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 99,50 eura do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou súdu 31.05.2012 domáhal určenia, že pôvodné parcely č. XXXX - vinohrad o výmere 2196 m2 v 1/3 - ine ( vložka č. 250) a parcela č. XXXX - lúka o výmere 1313 m2 v 1/3 - ine ( vložka č. 250), katastrálne územie R., obec Q. m.č. R., okres Q. IV, patria do dedičstva po J. N., rod. G., narodenej XX.XX.XXXX, rod. č. XXXXXX/XXX, zomrelej 14.12. XXXX. Svoju žalobu odôvodnila tým, že je dedičkou zo závetu po poručiteľke J. N., rod. G. ( G.), nar: XX. 6. XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX. Podľa písomného Osvedčenie o dedičstve č.k. 20D 180/2005 notárky JUDr. Daniely Jašekovej, so sídlom v Trnave, dedičmi po poručiteľke J. N., rod. G., sú manželia T. F. a A. F., obaja rovnakým dielom. Poručiteľka J. N., rod. G., vlastnila spolu so svojimi súrodencami nehnuteľnosti v katastrálnom území R. a predmetný návrh sa dotýka nehnuteľností v katastrálnom území R., zapísaných v Pozemkovej knihe vo vložke č. XXX, PK parcela č. - vinohrad o výmere 2169 m2, PK parcela č. XXXX lúka o výmere 1313 m2, ktoré nehnuteľnosti mali patriť do dedičstva po J. N., rod. G., v podiele 1/3 ina k celku nehnuteľností.
Zo Správy katastra bolo zistené, že pôvodné parcely - parcela č. XXXX vinohrad o výmere 2169 m2, PK parcela č. XXXX - lúka o výmere 1313 m2, boli identifikované ako začlenené do parcely č. XXXX/X
- zastavaná plocha (zostatok parcely č. XXXX o výmere 26 m2), parcely č. XXXX/XX - vinice o výmere
1738 m2, parcely č. XXXX/X - záhrady o výmere 1651 m2, parcely č. XXXX/X - vinice o výmere 1705 m2 parcely č. XXXX/X - trávnaté porasty o výmere 349 m2 .
Parcely č. XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X sú zapísané na LV č. XXXX vo vlastníctve žalovaného v celosti. Parcely družstvo nadobudlo kúpnou zmluvou od L. L., ktorá ich (okrem množstva iných parciel) získala notárskym osvedčením N 49/2000, N 49 /2000 zo dňa 21.1.2000.
L. L. formou horeuvedenej Notárskej zápisnice si v zmysle § 134 OZ osvedčila vlastníctvo v celosti k nehnuteľnostiam, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území R. a v čase osvedčenia boli, okrem iných nehnuteľností, zapísané v pozemnoknižnej vložke č. 250 ako parcela č. XXXX - vinohrad o výmere 2169 m2 , parcela č. XXXX - lúka o výmere 1313 m2. v notárskom osvedčení, formou notárskej zápisnice N 49/2000, N 49 /2000, notár uviedol, že údajne starý otec žiadateľky N. D. pozemky užíval a následne držal, potom ako boli pôvodní vlastníci vysídlení. V osvedčení nie je uvedené, že by pozemky kúpil, alebo mu boli tieto darované, notárovi stačilo vyhlásenie L. L., že ich otec užíval a po ňom ich užívala žiadateľka, pričom podľa notára vlastníctvo , resp. účinky vydržania vlastníctva nastali 31.3.1964. Z osvedčenia však nevyplýva ako k uvedenému záveru notár dospel, na základe akých dôkazov. Žiadne zmluvy neboli notárovi predložené. Žiadateľka ani neuviedla ako nadobudla nehnuteľnosti po svojom otcovi.
L. L. nepredložila notárovi žiadne relevantné dôkazy ani žiadne zmluvy v písomnej forme, ktoré by boli zapísané alebo zaznamenané v Pozemkovej knihe alebo v evidencii nehnuteľností a dosvedčovali by jej tvrdenia. Osvedčujúci notár sa zrejme uspokojil len s tvrdením a na základe tohto tvrdenia vlastníctvo osvedčil. Notárska zápisnica je absolútne neplatná a naliehavý právny záujem na určení zdôvodňujeme tým, že navrhovateľka je dedička po pôvodnej vlastnícke nehnuteľností, nachádzajúcich sa v katastrálnom území R., zapísaných vo vložke XXX a to konkrétne: parcela č. XXXX - vinohrad o výmere 2169 m2 PK parcela č. XXXX - lúka o výmere 1313 m2, v ktorej je vlastníctvo zapísané pod B/6c v prospech J. G. ( vydatej N.) v 1/3 ine.
Po osvedčení vlastníctva L. L. dala zamerať a rozdeliť všetky osvedčené nehnuteľnosti do nových parciel a tieto parcely č. XXXX/XX - vinice o výmere 1738 m2, č. XXXX/X - záhrady o výmere 1651 m2 , č. XXXX/X - vinice o výmere 1705 m2, č. XXXX/X trávnaté porasty o výmere 349 m2 odpredala v celosti žalovanému, ktorá kúpna zmluva vzhľadom na absolútnu neplatnosť osvedčenia vlastníctva formou notárskej zápisnice, je rovnako absolútne neplatná. Kúpna zmluva bola uzavretá dňa 4.2.2002 a vklad bol povolený Správou katastra Q. IV, dňa 1.7.2002, pod číslom vkladu V 390/02.
Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 27.11.2014 , v ktorom uviedol, že žalovaný nadobudol pozemky dobromyseľne kúpou od tretej osoby, ktorej spôsob nadobudnutia neskúmal, vzniesol námietky nedostatku pasívnej legitimácie. Žalobca podal žalobný návrh na súd dňa 31.05.2012, t.j. cca 12 rokov po tom, ako právny predchodca žalovaného nadobudol dotknuté pozemky vydržaním podľa notárskej zápisnice podpísanej v r.2000, na základe čoho vzniesol podľa ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka námietku premlčania. Taktiež žalobný petit považoval za nevykonateľný.
Žalobkyňa podaním zo dňa 18.12.2014 navrhla zmenu žalobného petitu tak, že nový petit znel: súd určuje , že podiel 1/3-ine na pôvodných parcelách č. 1311- vinohrad o výmere 2169 m2 v a parcela c. XXXX - lúka o výmere 1313 m2 v 1/3-ine, zapísané v pozemnoknižnej vložke č. XXX, katastrálne územie R., obec Q. m.č. R., okres Q. IV, a novozameraných geometrickým plánom č.2/2014 zo dňa 4.4.2014, ktorý plán bol potvrdený dňa 28.4.2014 Okresným úradom Q., katastrálnym odborom, pod číslom XXX/ XXXX, ako parcela č. XXXX/XX - trvalé trávnaté porasty o výmere 312 m2, parcela č. XXXX/XX - vinica o výmere 970 m2 parcela č. XXXX/XX - trvalé trávnaté porasty o výmere 296 m2, parcela č. XXXX/XX - záhrada o výmere 565 m2, parcela č. XXXX/XX - záhrada o výmere 224 m2, parcela č. XXXX/XX - vinica o výmere 906 m2, parcela č. XXXX/XX - trvalé trávnaté porasty o výmere 183 m2 patria do dedičstva po J. N., rod. G., narodenej 24.6.1906,rod.č. XXXXXX/XXX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX.
Súd o návrhu na zmenu petitu rozhodol uznesením na pojednávaní konanom 12. 02. 2016 tak, že navrhovanú zmenu petitu pripustil.
Podaním doručeným súdu 27.03.2015 sa opätovne k žalobe vyjadril žalovaný, v ktorom uviedol, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na určení, ktoré je obsahom žalobného petitu aj z pohľadu
na časovú stránku tohto inštitútu. Naliehavý právny záujem na určení by mal byť daný tým, že je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho postavenia a práve žaloba na určenie je spôsobilým právnym prostriedkom vedúcim k odstráneniu neistoty v právnych vzťahoch medzi účastníkmi konania. V tomto prípade žalovaný nadobudol vlastníctvo k predmetným pozemkom titulom Kúpnej zmluvy dňa 01.07.2002. Žalobkyňa návrh na súd v tejto veci podala až dňa 31.05.2012, čo znamená, že sa svojho vlastníckeho práva na súde začala domáhať až po uplynutí takmer 10-tich rokov od nadobudnutia predmetných pozemkov žalovaným, resp. až po uplynutí 12 rokov od spísania Notárskej zápisnice v prospech právnej predchodkyne žalovaného L. L.. Navyše v tomto prípade je zrejmé, že právny záujem žalobkyne existoval už od momentu úmrtia poručiteľky J. N. v roku 1991, t.j. už pred vyše 20-timi rokmi, nakoľko žalobkyňa tvrdí, že je závetnou dedičkou a teda prejednania predmetných pozemkov ako aktív dedičstva po poručiteľke J. N. sa mohla navrhovateľka domáhať už v pôvodnom dedičskom konaní, ktoré bolo vedené v roku 1992 na Štátnom notárstve v Trnave pod sp. zn. D 251/92. Preto by bolo podľa žalovaného z hľadiska právnej istoty a stability vlastníckych vzťahov doslova diskriminačné a bez opory v zákone pripustiť naliehavosť právneho záujmu tam, kde tento záujem a možnosť domáhať sa svojho vlastníckeho práva existovala už pred cca 12 resp. až 20 rokmi.
K samotnej notárskej zápisnici, ktorou bolo osvedčené vydržanie právnej predchodkyne žalovaného uviedol, že Notárska zápisnica obsahuje v rozhodnom čase zákonom vyžadované náležitosti, čo mala za preukázané aj príslušná správa katastra, ktorá na ich základe zapísala vlastnícke právo L. L. na príslušný list vlastníctva. Spochybňovanie vydržania predmetných pozemkov L. L. a následne spochybňovanie nadobudnutia vlastníctva žalovaného k predmetným pozemkom titulom kúpnej zmluvy považujeme teda za účelové a nepreukázané.
V ďalšom vyjadrení žalobca namietol aj aktívnu legitimáciu žalobkyne v tomto spore, nakoľko nemalo byť preukázané, že poručiteľka J. N. uvedená v Osvedčení o dedičstve 20D/180/2005 je tá istá osoba označená v pozemnoknižnej vložke číslo 250, katastrálne územie R. ako nezletilá J. G., ktorá je podľa PK vl. č. 250 zapísaná ako vlastníčka predmetných pozemkov v 1/3. Poukázal pritom nato, že v Osvedčení o dedičstve sp. zn. 20D/180/2005 je uvedené rodné meno J. N. ako „G.“ , ktoré je rozdielne od mena „G.“ uvedeného v PK vl.č. 250. Ďalej uviedol, že podľa Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 20D/180/2005, v ktorom je uvedené, že rodičmi J. N. sú N. G. a L. rodená Z.. Tieto osoby však v PK vl.č. 250, kat. územie Devín nie sú a ani nikdy neboli zapísané ako vlastníci predmetných pozemkov, z čoho potom logicky vyplýva, že ak má ísť o J. tvrdenú žalobkyňou, potom táto J. zapísaná v PK vl. č. XXX, kat. územie R. nededila predmetné pozemky po svojicn rodičoch, a to ani po ich príbuzenskej línii, nakoľko v PK vložke sa vôbec nenachádzajú priezviská G./ová ani Z./ová. Rovnako podotkol, že v PK vl. č. 250, kat. územie R. nie je zapísané ani priezvisko N./N..
Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:
Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „O.z.“) neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 80 ods. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Súd vykonal vo veci dokazovanie, osvedčením o dedičstve sp. zn. 20 D/180/2005, 10 D not 55/2005-26 spolu s opravnou doložkou, identifikáciou parciel podľa súčasného stavu, výpisom z pozemkovej knižnej vložky č. 250, výpisom z LV č. XXXX, kúpnou zmluvou, ktorou bolo prevedené vlastníctvo predmetných nehnuteľností z p. L. L. na žalovaného, výmerom č.d. 2529,uznesením č.d. 2529, uznesením č.d. 7171/1954, obsahom notárskeho spisu č. N 49/00, NZ 49/00 spolu s notárskou zápisnicou, výpisom z LV 2528, geometrickým plánom s výkazom výmer z 28.04.2014, krstným listom J. N. rod. G., sobášnym listom J. N. rod. G., obsahom dedičského spisu Okresného súdu Trnava 20 D/180/2005. Súd primárne dokazovaním skúmal, či vlastníctvo predmetných parciel skutočne svedčalo právnej predchodkyni žalobkyne pani J. N. rod. G.. Túto skutočnosť mal za preukázanú z výpisu pozemkovo knižnej vložky č. 250, kde k parcelám č. XXXX a č. 1312 je zaznamenané vlastníctvo podľa časti B poradové číslo 6 písm. c) J. G. v 1/3. Z identifikácie parciel Katastrálneho úradu v Bratislave , výkazu výmer je preukázané, že pôvodné parcely č. XXXX a č. XXXX, boli identifikované ako začlenené do parcely č. XXXX/X - trávnaté porasty o výmere 349 m2, parcely č. XXXX/X - vinice o výmere 1705
m2, parcely č. XXXX/X - záhrady o výmere 1651 m2, parcely č. XXXX/XX - vinice o výmere 1738 m2, parcela č. XXXX/X - záhrada o výmere 1651 m2. Za účelom identifikácie pôvodných parciel bol vyhotovený geometrický plán č. X/XXXX zo dňa 4.4. 2014, potvrdený Okresným úradom Q. - katastrálnym odborom dňa 28.04.2014. Týmto geometrickým plánom boli identifikované pôvodné parcely č. XXXX a XXXX ako parc. č. XXXX/XX - trvalé trávnaté porasty, o výmere 312 m2, parc.č. XXXX/XX - vinica o výmere 970 m2, parc.č XXXX/XX - trvalé trávnaté porasty o výmere 296 m2, parc.č. XXXX/XX - záhrada o výmere 565 m2, parc.č. XXXX/XX - záhrada o výmere 224 m2, parc.č. XXXX/XX - vinica o výmere 906 m2, parc.č. XXXX/XX - trvalé trávnaté porasty o výmere 183 m2 . Zo zakreslenia na katastrálnej mape, ktorá je súčasťou geometrického plánu jednoznačne vyplýva, že v predchádzajúcej vete uvedené a označené parcely sú zhodné s pôvodnými parcelami č. XXXX a XXXX. Z uvedeného má súd za preukázané, že pôvodné parcely, evidované v pozemkovo knižnej vložke č. 250 so svedčiacim vlastníctvom v prospech T. G., N. G. a J. G. ( právnej predchodkyni žalobkyne) sú dnes evidované tak ako vyplýva z geometrického plánu. Žalovaný identifikáciu parciel ani nerozporoval. Skutočnosť, že žalobkyňa je dedičkou po zosnulej J. N. rod. G. bola súdu zrejmá z Osvedčenia o dedičstve vydaného JUDr. Danielou Jašekovou, notárkou so sídlom v Trnave 20 D/180/2005, 10 D not 55/2005-26. K vznesenej námietke premlčania zo strany žalovaného súd uvádza, že na ňu ako nedôvodnú nemohol prihliadať, nakoľko podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva, pričom petit žaloby, že nehnuteľnosti patria do dedičstva je petitom, ktorým v konečnom dôsledku žalobkyňa uplatňuje svoje vlastnícke právo.
Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pričom naliehavý právny záujem na určení by mal byť daný tým, že je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho postavenia a práve žaloba na určenie je spôsobilým právnym prostriedkom vedúcim k odstráneniu neistoty v právnych vzťahoch medzi účastníkmi konania. V súčasnosti vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam podľa katastra nehnuteľností svedčí žalovanému. vzhľadom na predchádzajúce vlastníctvo týchto nehnuteľností právnej predchodkyne žalobkyne možno tento stav ( spornosť vlastníckeho práva) vyriešiť práve podaním žaloby o určenie, že vec patrí do dedičstva právneho predchodcu žalobcu. Bez takéhoto určenia nie je možné, aby prebehlo riadne dedičské konanie po poručiteľke, čím je daná existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.
K samotnej notárskej zápisnici, ktorou bolo osvedčené vydržanie právnej predchodkyne žalovaného a ktorej absolútnej neplatnosti sa žalobkyňa domáhala súd uvádza, že v rámci vyhodnotenia tejto prejudiciálnej otázky považuje uvedenú notársku zápisnicu N 49/00 NZ 49/00 za absolútne neplatnú. Nosným dôvodom na vyslovenie absolútnej neplatnosti uvedenej notárskej zápisnice je absencia preukázania dobromyseľnosti držby otca L. L., pána N. D.. Z predloženého notárskeho spisu a samotnej notárskej zápisnice vyplýva v bode 2), že otec účastníčky N. D. mal v držbe a užívaní uvedené pozemky najmenej od roku 1945, pričom pozemky získal od pôvodných vlastníkov, ktorí boli po skončení druhej svetovej vojny vysídlení. Po smrti N. D. užívala a mala v držbe pozemky jeho manželka A. D., rod. R. a po jej smrti v roku 1972 jej dcéra, účastníčka L. L..
Podľa § 116 ods. 1) a 2) zák. číslo 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná. Kto nadobudne oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, môže si započítať vydržaciu dobu predchodcu.
Podľa § 145 zák. číslo 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným.
Preukázanie dobromyseľnosti je pritom rozhodujúcim faktorom pri nadobudnutí veci vydržaním, pričom dobromyseľný držiteľ musí nakladať s vecou ako so svojou a musí byť z ohľadom na všetky súvisiace skutočnosti presvedčený, dobromyseľný, že mu vec patrí. V notárskej zápisnici však úplne absentuje uvedenie a preukázanie skutočnosti, od ktorej mohol právny predchodca L. L. odvodzovať svoju dobromyseľnosť. V zápisnici je len uvedené holé konštatovanie, že pozemky ,,získal,, od pôvodných vlastníkov. Akým spôsobom, na základe akého právneho titulu ( kúpna zmluva, rozhodnutie, iné skutočnosti), získal uvedené pozemky však nebolo v zápisnici vôbec preukázané ani uvedené. V
rozpore s uvedeným je tvrdenie svedkov p. Q. a G., ktorí mali v konaní o vydržaní potvrdiť skutočnosti tvrdené L. L. o získaní pozemkov jej otcom. Svedkovia uviedli, že otec pani L. si mal prenajať pozemky v R.. Rozdiel medzi získaním pozemkov od pôvodných vlastníkov a nájmom pozemkov je pritom zrejmý. Ak by si aj otec L. L. prenajal všetky uvedené pozemky ( nevedno od koho a akým spôsobom) nemohol by byť dobromyseľný, že s nimi nakladá ako s vlastnými. Z notárskeho spisu taktiež nie je zrejmé, či uvedení svedkovia boli osobne účastní pri spisovaní zápisnice, alebo ich nedatované prehlásenie bolo notárovi predložené len L. L..
V nadväznosti na vyslovenú neplatnosť notárskej zápisnice, na základe ktorej bola osvedčená právne významná skutočnosť o vyhlásení vydržania L. L. uvedených pozemkov, súd považuje za absolútne neplatnú aj kúpnu zmluvu zo dňa 4. februára 2002, ktorou L. L. previedla vlastníctvo k uvedeným pozemkov na žalovaného, v zmysle zásady ,,Nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet,, , ktorá znamená, že nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má. Samotná L. L. bola v uvedenej zápisnici poučená, že osvedčením o vydržaní nie sú dotknuté prípadné vlastnícke práva tretích osôb.
K námietke žalovaného, že v konaní nebolo preukázané, že právna predchodkyňa žalobkyne J. N. uvedená v Osvedčení o dedičstve 20D/180/2005, je tá istá osoba ako osoba označená v pozemnoknižnej vložke číslo 250, katastrálne územie R. ako nezletilá J. G., ktorá je podľa PK vl. č. 250 zapísaná ako vlastníčka predmetných pozemkov v 1/3 súd uvádza a konštatuje, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že ide o rovnakú osobu. Je pravdou, že v pozemkovoknižnej vložke č. 250 je ako vlastíčka 1/3 uvedených pozemkov uvedená nezletilá J. G., avšak je zrejmé, že v danom čase ( vzniku zápisu) to bol štandardný spôsob zápisu do pozemkovoknižnej vložky. Skutočnosť, že ide o identickú osobu má súd preukázané z Osvedčenia o dedičstve, z ktorého vyplýva dedičstvo žalobkyne po Anne N. rod. G. nar . XX. XX. XXXX, krstného listu J. G., s uvedeným dátumom narodenia XX.XX.XXXX. V pozemkovoknižnej vložke č. 250 pod poradovým číslom 7 je zápis , ktorého návrh došiel 27. januára 1928. Týmto zápisom sa vymazala poznámka o nezletilosti J. G., pričom súd konštatuje, že tento zápis korešponduje, vzhľadom na dátum narodenia J. G. s jej nadobudnutím plnoletosti. Za ďalší dôkaz preukazujúci, že ide o identickú osobu súd považuje list obsiahnutý v dedičskom spise od N. G., brata pani J. G., ktorým splnomocnil pána F. N. na ,,otvorenie testamentu,, po jeho sestre. z pozemkovoknižnej vložky č. 250 pritom vyplýva, že N. G., bratovi J. G. patrilo vlastníctvo na uvedených parcelách č. XXXX a č. XXXX taktiež v jednej tretine.
Námietku žalovaného týkajúcu sa nezhodnosti priezvisk právnej predchodkyne žalobkyne „G.“ , „G.“ považuje súd za irelevantnú, nakoľko je všeobecne známou skutočnosťou, že priezviska osôb ( najmä tie, ktoré mali maďarský, židovský alebo nemecký pôvod) sa v danom období a na danom území menili v závislosti od spoločenských vplyvov a miesta pobytu konkrétnej osoby. O uvedenom svedčí aj ostatné meno a priezvisko brata J. G. - N. G., pričom, že ide o brata pani G. nemá súd dôvod pochybovať.
Na základe vykonaného dokazovania v uvedenom rozsahu súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a v plnom rozsahu jej vyhovel. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd priznal žalobkyni len náhradu trov vyplývajúcich zo spisu, súdny poplatok za podanie žaloby, nakoľko si trovy konania nevyčíslila podľa § 151 ods. 1 O.s.p. . Súd teda postupoval podľa § 151 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV.
Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený na trovy účastníka), a náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.): a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.