Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_18C-22-2022.pdf
PDF · 84.33 KB
Case nature
Subarea
18C/22/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci žalobkyne: K.. Y. V., C.. V., W.. XX. XX. XXXX, trvale bytom R.Z. XXXX/XX, F. F., v konaní zast.: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Ján Segeč s.r.o., so sídlom Skuteckého 26, Banská Bystrica, IČO: 47 258 039, proti žalovanému: K.. M. V., W.. XX. XX. XXXX, trvale bytom Č. E. XXX/XX, F. F., v konaní zast. Valko & Volný, s. r. o., so sídlom Porubského 2, Bratislava, IČO: 35 916 192, o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva, o zastavení konania a vrátení súdneho poplatku, takto
rozhodol:
I. Súd konanie zastavuje. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania. III. Súd žalobkyni vracia časť zaplateného súdneho poplatku vo výške 88,80 Eur. IV. Súd ukladá Slovenskej pošte, a. s. - prevádzkovateľovi systému, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, IČO: 36 631 124, povinnosť vrátiť žalobkyni časť zaplateného súdneho poplatku vo výške 88,80 Eur, v lehote 30 dní od doručenia právoplatného uznesenia.
odôvodnenie:
1. Návrhom na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva, doručeným súdu dňa 20. 05. 2022, sa žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu domáhala, aby súd zrušil bezpodielové spoluvlastníctvo manželov podľa § 148 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) z dôvodu, že počas trvania manželstva žalovaný získal oprávnenie na vykonávanie podnikateľskej činnosti, podnikateľskú činnosť vykonáva pod obchodným menom Tomáš Komora, IČO: 51 630 982, miesto podnikania 976 31 Hronsek, A.H. Krčméryho 14, a je zapísaný v živnostenskom registri vedenom Okresným úradom Banská Bystrica, odbor živnostenského podnikania pod č. živ. reg.: XXX-XXXXX.
2. Žalovaný žiadal žalobu, ktorá mu bola doručená dňa 23. 06. 2022, zamietnuť ako nedôvodnú predovšetkým z dôvodu, že oprávnenie na podnikateľskú činnosť mu už zaniklo dňom 07. 07. 2022, čo vyplýva z potvrdenia o ukončení podnikania zo dňa 04. 07. 2022, vydaného Okresným úradom Banská Bystrica, odbor živnostenského podnikania, ako aj z výpisu zo živnostenského registra žalovaného, keď zrušenie podnikateľského oprávnenia pred rozhodnutím súdu o žalobe na zrušenie BSM má jednoznačne za následok, že súd nemôže takej žalobe vyhovieť. Žalovaný ďalej poukázal aj na účelovosť podanej žaloby, keď na súde je už začaté iné konanie (sp. zn. 37P/89/2021), na základe ktorého sa žalobkyňa domáha rozvodu manželstva so žalovaným.
3. Podaním, doručeným súdu dňa 12. 08. 2022, vzala žalobkyňa žalobu v celom rozsahu späť s odôvodnením, že i keď v čase podania žaloby táto bola dôvodná, keď boli splnené všetky zákonné predpoklady na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, po podaní žaloby došlo na základe konania žalovaného ku dňu 07. 07. 2022 k ukončeniu jeho podnikateľskej činnosti, čím prestali byť
splnené zákonné predpoklady na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov počas trvania manželstva.
4. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
6. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
7. Žalobca má právo so svojim návrhom disponovať, t. j. môže ho za konania vziať späť, či už celkom, alebo sčasti. Späťvzatím návrhu žalobca prejavuje vôľu, aby súd vo veci nekonal a o veci meritórne nerozhodol. V prípade, že k späťvzatiu návrhu dôjde pred predbežným prejednaním sporu alebo pred prvým pojednávaním, na rozhodnutie súdu o zastavení konania z dôvodu späťvzatia návrhu súhlas žalovaného nie je potrebný.
8. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že k späťvzatiu návrhu v celom rozsahu došlo pred predbežným prejednaním sporu, resp. pred otvorením pojednávania, keď sa súhlas žalovaného so späťvzatím návhru v zmysle ustanovenia § 146 ods. 1 CSP nevyžaduje, súd konanie v zmysle ustanovenia § 145 ods. 1 CSP zastavil (I. výrok uznesenia).
9. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 10. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
11. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje zásada úspechu; strane, ktorá mala vo veci úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Zásada úspechu je v ustanovení § 256 ods.1 CSP doplnená zásadou procesného zavinenia; trovy konania je v takomto prípade povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli (ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane). Rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie zodpovednosti za zavinenie sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Súdna prax vo vzťahu k späťvzatiu žaloby a súvisiacemu zastaveniu konania zaujíma konštantné stanovisko, podľa ktorého je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách. Späťvzatie žaloby (návrhu) je dispozičným úkonom žalobcu ako „pána sporu“ (dominus litis). Rozhodujúcim pre posúdenie zavinenia za zastavenie konania je skutočnosť, či žalobca zobral žalobu späť v dôsledku správania žalovanej strany. Nárok na náhradu trov konania je pritom nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale z procesného práva; otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je potrebné posudzovať z procesného hľadiska. Súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie. Zavinenie za zastavenie konania sa posudzuje len z procesného hľadiska; v opačnom prípade by išlo o posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej. Z uvedeného vyplýva, že súd rozhodujúci o nároku na náhradu trov konania posudzuje dôvodnosť podania žaloby z hľadiska vzťahu výsledku správania žalovaného k požiadavkám žalobcu (pozri bližšie body 7.1 a 7.2 uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 11Co/33/2022 zo dňa 15. 06. 2022).
12. Z pripojeného sobášneho listu vyplýva, že strany sporu uzatvorili manželstvo dňa 26. 09. 2009 a z pripojeného informatívneho výpisu zo živnostenského registra zo dňa 19. 05. 2022, číslo živnostenského registra: 620-40979, vyplýva, že žalovaný podniká pod obchodným menom Tomáš Komora, s miestom podnikania Hronsek, A.H. Krčméryho 14, IČO: 51 630 982, a že podnikateľskú činnosť začal vykonávať dňa 01. 04. 2018. Žalobu podala žalobkyňa na súd dňa 20. 05. 2022, t. j. v čase trvania podnikateľskej činnosti manžela. Potvrdením o ukončení podnikania zo dňa 04. 07. 2022 Okresný úrad Banská Bystrica, odbor živnostenského podnikania, potvrdil, že prijal oznámenie o ukončení podnikania, ktoré podal dňa 04. 07. 2022 podnikateľský subjekt s obchodným menom Tomáš Komora, IČO: 51 630 982, vo všetkých predmetoch podnikania s dátumom ukončenia podnikania ku dňu 07. 07. 2022. Z uvedeného je zrejmé,
že žalovaný ukončil svoju podnikateľskú činnosť až po podaní žaloby na súd, resp. až potom, ako mu táto žaloba bola doručená (dňa 23. 06. 2022).
13. Žalobkyňa následne zobrala žalobu späť, pričom v späťvzatí výslovne uviedla, že v čase podania bola žaloba dôvodná, boli splnené všetky zákonné predpoklady na zrušenie BSM počas trvania manželstva. Až následne po podaní žaloby, potom ako táto bola doručená žalovanému, došlo na základe konania žalovaného k ukončeniu jeho podnikateľskej činnosti ku dňu 07. 07. 2022, čím prestali byť splnené zákonné predpoklady na zrušenie BSM počas trvania manželstva. Z kontextu podaní žalobkyne ako aj žalovaného je zrejmé, že žalobkyňa zobrala žalobu späť v dôsledku ukončenia podnikateľskej činnosti žalovaného až potom ako mu bola doručená žaloba. Z uvedeného pre súd nepochybne vyplýva, že žalobkyňa zobrala žalobu späť v dôsledku správania žalovaného, ktorý až po doručení žaloby ukončil svoju podnikateľskú činnosť, keď súd dáva za pravdu žalobkyni, že v dôsledku uvedenej skutočnosti prestali byť splnené zákonné predpoklady na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov počas trvania manželstva, pretože súd nemôže zrušiť bezpodielové spoluvlastníctvo manželov podľa § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak v čase rozhodovania súdu bolo oprávnenie manžela (žalovaného) na podnikateľskú činnosť už zrušené (pozri bližšie rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. augusta 1997, sp. zn. 4 Cdo 97/1997). Napokon uvedený názor vyjadril aj žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe.
14. Možno teda konštatovať, že žalovaný po procesnej stránke zavinil zastavenie konania (v dôsledku jeho správania sa po začatí konania). Nárok na náhradu trov konania tak vznikol žalobkyni ako strane v spore, ktorá zastavenie konania procesne nezavinila. Žalobkyňa má tak nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu, t. j. v rozsahu 100 %. V súlade s ust. 262 ods. 1 CSP súd rozhodol len o nároku na náhradu trov konania (II. výrok uznesenia). O výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania (§ 262 ods. 2 CSP).
15. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSP“), poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz, to neplatí, ak bolo dovolanie prípustné. Ak sa návrh na začatie konania o rozvod manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnej inštancii súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci.
16. Podľa § 11 ods. 4 ZSP, okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
17. Žalobkyňa za žalobu zaplatila súdny poplatok vo výške 95,50 Eur podľa položky č. 6 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov v spojení s § 6 ods. 3 ZSP. Nakoľko súd konanie zastavil pred prvým pojednávaním z dôvodu späťvzatia žaloby zo strany žalobkyne v celom rozsahu, čím bol naplnený dôvod na vrátenie časti zaplateného súdneho poplatku (§ 11 ods. 3 ZSP), súd vrátil žalobkyni súdny poplatok za žalobu vo výške 88,80 Eur (zaplatený súdny poplatok vo výške 95,50 Eur krátený o sumu 6,70 Eur) prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. (III. a IV. výrok uznesenia).
Poučenie:
Proti výrokom I. a II. tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica.
Proti výrokom III. a IV. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancii.
Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní to, čo mu vykonateľný rozsudok (exekučný titul) ukladá, možno na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu, vykonať exekúciu podľa ustanovení zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších zákonov.