Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6CoE-21-2022.pdf
PDF · 77.81 KB
Case nature
Subarea
6CoE/21/2022
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a členiek senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej v exekučnej veci oprávneného: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou: verita, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, Bratislava, IČO: 35 940 875, proti povinnému: W. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. rad XXX/XX, Y. F., o vymoženie 845,10 eura s príslušenstvom, trov pôvodného konania vo výške 50,42 eura a trov exekúcie, o späťvzatí návrhu na vykonanie exekúcie vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn.: 7Er/735/2013, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie, uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 04. marca 2014 č. k. 7Er/735/2013-18 zrušuje a exekučné konanie z a s t a v u j e.
II. Povinnému n e p r i z n á v a voči oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
III. Súd v konaní p o k r a č u j e s právnym nástupcom oprávneného PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464, a to so spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 7Er/735/2013-18 zo dňa 04.03.2014 zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., Exekútorský úrad Rimavská Sobota, Kálmana Mikszatha 268, doručenej exekučnému súdu dňa 07.05.2013. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 44 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej ako „Exekučný poriadok“), § 35, § 45 ods. 1, ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej ako „ZoRK“), § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 písm. r), ods. 5, § 54 ods. 1, ods. 2, § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej ako „Občiansky zákonník“), § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ako aj zisteným skutkovým stavom. Vo svojom rozhodnutí súd prvej inštancie uviedol, že exekučným titulom je v danej veci rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom Trnavská cesta č. 7, Bratislava, IČO: 35 862 882, vedený pod sp. zn. IDA12100228 zo dňa 04.11.2011. Súd prvej inštancie preskúmal Zmluvu o úvere č. 3946155706 zo dňa 27.07.2006, a zistil, že v bode 6 je uvedené, že „zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované pred Stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., rozhodnutie bude pre obe zmluvné strany konečné a záväzné“. Podľa názoru súdu prvej inštancie v danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej doložky považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu alebo platnú rozhodcovskú doložku. Zdôraznil, že takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi
zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Poukázal na to, že rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber s ohľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami, spotrebiteľ mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým úverovým podmienkam a teda aj rozhodcovskému konaniu. Uviedol, že doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Mal za to, že takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je podľa Občianskeho zákonníka neplatná. Zároveň poukázal na skutočnosť, že spotrebiteľ nebol zvlášť upozornený na takéto dojednanie, a uviedol, že podpis na úverovej zmluve nemožno považovať zároveň za prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou, na jej platnosť je nevyhnutné jej individuálne dojednanie a individuálny prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu podpisom, ktorý v danom prípade nebol dodržaný. Dôvodil tým, že povinný sa bez vlastnej vôle a možnosti pričinenia vzdal vopred svojich práv, čo je v rozpore s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie konštatoval, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať a preto súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.
2. Voči predmetnému uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadal uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť v celom rozsahu a vyhovieť žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, resp. zrušiť vec a vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Namietal, že v zmysle § 44 ods. 2 prvá a druhá veta Exekučného poriadku je exekučný súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, pričom nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, ako napr. zmluvu o úvere. Podľa oprávneného súd prvej inštancie nie je oprávnený vo veci konať, či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len ako tzv. exekučný súd. Mal za to, že exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach. Uviedol, že doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 ZoRK, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Mal za to, že súd nemôže znova skúmať skutkový stav a vykonávať dôkazy a tie následne právne hodnotiť - navyše bez účasti oprávneného. Dôvodil, že o platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Uviedol, že Poštová banka, a.s., postupovala v súlade s § 93b zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že klientovi bola daná možnosť neprijať túto ponuku a to, že ju neodmietol, považuje oprávnený za prejav jeho osobnej a zmluvnej slobody. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonával samostatné nové dokazovanie skutkového stavu, k čomu nemal možnosť oprávnený vyjadriť sa a čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Mal za to, že bol porušený princíp rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon, ho súd nezákonne zvýhodňuje len na základe jeho postavenia, čím exekučný súd nahrádza pasivitu povinného. Záverom dodal, že exekučný súd mu svojím postupom znemožnil uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.
3. Následne dňa 29.12.2014 doručil oprávnený súdu prvej inštancie písomné podanie označené ako „Návrh na zastavenie exekúcie“. Vo svojom podaní navrhoval exekúciu zastaviť a vrátiť zaplatený súdny poplatok. Odvolací súd výzvou doručenou oprávnenému dňa 03.06.2022 žiadal oprávneného, aby sa vyjadril, či na podanom odvolaní trvá. Oprávnený na uvedenú výzvu odvolacieho súdu nereagoval.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku / ďalej ako „CSP“/) hodnotiac podanie oprávneného ako späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie a vzhľadom na to, že späťvzatie návrhu bolo podané po tom, ako súd prvej inštancie rozhodol, ale jeho rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť, má za to, že je potrebné späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie pripustiť, uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 04.03.2014 č. k. 7Er/735/2013-18 zrušiť a exekučné konanie zastaviť.
5. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Podľa § 370 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.
7. Podľa § 370 ods. 2 CSP súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
8. Podľa § 64 CSP ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
9. Keďže oprávnený písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie 29.12.2014 vzal svoj návrh na vykonanie exekúcie v celom rozsahu späť a žiadal zastaviť exekučné konanie po tom, čo súd prvej inštancie rozhodol, ale jeho rozhodnutie ešte nenadobudlo právoplatnosť, pričom súhlas povinného potrebný nebol, odvolací súd dospel k záveru, že sú splnené všetky podmienky stanovené v § 370 CSP. Pre uvedené dôvody odvolací súd späťvzatiu návrhu na vykonanie exekúcie pripustil, uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 04.03.2014 č. k. 7Er/735/2013-18 zrušil a exekučné konanie zastavil.
10. Odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP tak, že povinnému nárok na náhradu trov konania nepriznáva, aj keď oprávnený zavinil zastavenie konania, avšak povinnému v konaní žiadne trovy nevznikli.
11. O návrhu oprávneného na vrátenie zaplateného súdneho poplatku rozhodne po vrátení spisu súd prvej inštancie obsadený vyšším súdnym úradníkom (§ 12 ods. 1 veta prvá v spojení s § 14 ods. 4 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov - ďalej len "zákon o súdnych poplatkoch"). O návrhu oprávneného na vrátenie súdneho poplatku za podaný návrh na vykonanie exekúcie nemohol rozhodnúť odvolací súd, keďže orgánom, ktorý bol oprávnený vykonať poplatkový úkon (vyzvať na úhradu súdneho poplatku), bol podľa § 12 ods. 1 veta prvá zákona o súdnych poplatkoch súd prvej inštancie a tento je potom podľa rovnakého ustanovenia oprávnený rozhodnúť aj o návrhu na vrátenie (kráteného) vybraného súdneho poplatku.
12. Odvolací súd z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I zistil, že po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie bol oprávnený dňom 09.08.2017 vymazaný z obchodného registra a spoločnosť zanikla v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s. so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, ktorá sa stala právnym nástupcom pôvodného oprávneného. Odvolací súd preto postupoval podľa § 438 ods.1 CSP v spojení s ustanovením § 64 CSP a rozhodol o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom oprávneného, ktorý počas konania, skôr ako sa konanie právoplatne skončilo, zanikol.
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutie nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).