Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6C-282-2014.pdf
PDF · 82.67 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/282/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľky: BECK FINANC s.r.o. IČO: 35 830 522, so sídlom Bratislava ul. Pečnianska 5-7 , v konaní zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA DVORECKÝ A PARTNERI s.r.o. so sídlom Bratislava Grösslingova 50 proti odporcovi : F. Z. nar. XX.X.XXXX bytom E. V.. K. XX/ XX , o zaplatenie 984,60 Euro s prísl. sudkyňou JUDr. Agnešou Néveryovou takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a . Súd odporcovi n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Dňa XX.X.XXXX navrhovateľka súdu doručila návrh, ktorým sa domáhala, aby súd odporcu u zaviazal zaplatiť jej 984,60 Euro s prísl. , spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania od 23.8.2010 do zaplatenia a trovy konania na tom skutkovom základe, že s odporcom dňa 22.5.2010 uzatvorila nájomnú zmluvu s následnou kúpou prenajatej veci, na základe ktorej prevzal objednaný tovar, za ktorý jej mal zaplatiť 984,60 Euro. Doteraz odporca túto sumu nezaplatil a preto v nájomnej zmluve si dohodli zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % za každý deň omeškania s tým, že ak nájomca sa dostane do omeškania so splácaním viac ako tri mesiace akejkoľvek splátky alebo jej časti , stávajú sa zvyšné splátky nájomného splatnými.
Súd vykonať dokazovanie vypočutím navrhovateľky nemohol, pretože sa na pojednávanie nedostavila , jej právny zástupca neúčasť neospravedlnil .
Súd vykonať dokazovanie vypočutím odporcu nemohol, pretože ten sa na pojednávanie nedostavil ( napriek riadnemu a včasnému predvolaniu ).
Vzhľadom na túto procesnú situáciu súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu nájomnej zmluvy s následnou kúpou prenajatej veci zo dňa XX.X.XXXX, osobitných zmluvných ustanovení pre nájomnú zmluvu s následnou kúpou prenajatej veci č.XX XXXXXX, formulár o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Dňa XX.X.XXXX účastníci konania uzatvorili nájomnú zmluvu s následnou kúpou prenajatej veci č. XXXXXXXX. Na lícnej strane tejto zmluvy sa uvádza , že jej predmetom je 5 veci , avšak čitateľne sú uvedené iba tieto veci : nože 1, vozík 1 , vysávač 1. Ostatné predmety tejto zmluvy nie je možné zistiť z obsahu predloženej zmluvy. Zároveň je uvedená kúpna cena týchto vecí v sume 749 Euro ( bez uvedenia konkrétnej ceny tej ktorej veci, pričom ide o 4 samostatné veci ) . V časti nájomná zmluva je uvedená cena tovaru v sume 749 Euro, záloha nájomného 0, prvá mimoriadna splátka nájomného
v sume 160 euro , zostávajúca čiastka v sume 589 Euro, finančné navýšenie v sume 235,60 Euro a zostávajúca cena nájomného v sume 824,60 Euro. V tomto konaní navrhovateľka sa domáha zaplatenia sumy 984,60 Euro a ako právny dôvod uviedla, že táto suma predstavuje nedoplatok na dohodnutom nájomnom. Súd predovšetkým zisťoval, či zmluva z ktorej navrhovateľka uplatňuje sporné právo je platný právny úkon aj z pohľadu ust. §-u 37 OZ.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
Podľa §451 ods. 1 a 2 OZ Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa keď sa oprávnený dozvedel , že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ktoré nadobudlo účinnosť 1. mája 2014) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1. mája 2014) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Medzi účastníkmi konania teda bola uzavretá spotrebiteľská zmluva , pri uzavretí ktorej odporca bol v postavení spotrebiteľa, a navrhovateľka v postavení dodávateľa . Je bezpochybné, že v tomto prípade bola použitá vopred dodávateľom pripravená formulárová zmluva , obsah ktorej odporca nemohol vôbec ovplyvniť a keď chcel, aby dostal tovar musel prijať podmienky navrhovateľky. Na tento právny vzťah ( o nájme veci s následnom kúpou prenajatej veci ) treba aplikovať všetky zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa najmä ust. §- 52 a nasl . OZ . Právna úprava kladie na platnosť právnych úkonov mnohé požiadavky a ich nesplnenie sankcionuje neplatnosťou samotného právneho úkonu. Jedným zo zákonných ustanovení, ktoré je z hľadiska platnosti právneho úkonu relevantné, je ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré pozitívne vymedzuje podmienky, za ktorých sa právny úkon považuje za platný, a tým aj účinný, t. j. schopný vyvolať právne následky. V tomto ustanovení zákon kladie osobitné požiadavky na vôľovú stránku osoby robiacej právny úkon a na jej prejav. Z tohto hľadiska musí byť právny úkon urobený predovšetkým slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Právny úkon je urobený slobodne, ak k prejavu vôle nebol účastník prinútený určitými skutočnosťami, bez ktorých by k takému úkonu nedošlo. Slobodu vôle konajúceho vylučuje násilie (či už vo forme fyzického alebo psychického donútenia), ktoré spočíva v takom nátlaku na vôľu konajúceho, ktorý vylučuje, aby sa jeho vôľa akokoľvek uplatnila. Násilie pritom musí mať takú povahu a intenzitu, aby sa uplatnenie vôle donucovaného vylúčilo a aby sa nahradila vôľou donucujúceho, pričom nezáleží, či vychádza od druhého účastníka alebo od inej osoby. Rovnako tak náležitosťou právneho úkonu je i vážnosť vôle, pričom právny úkon je urobený vážne, ak vôľa smeruje naozaj k uskutočneniu právneho úkonu. Vôľa nie je vážna, ak prejavujúci nechcel vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku prejavu takej vôle nenastali. Ďalšou náležitosťou prejavu je jeho
určitosť. Určitosť sa musí týkať určenia účastníkov, ďalej podstatných zložiek obsahu právneho úkonu a predmetu, ktorého sa právny úkon týka. Prejav vôle je neurčitý, ak je neurčitý jeho obsah. Neurčitý prejav je teda zrozumiteľný, ale jeho obsah nie je určitý (napr. niekto prejaví zrozumiteľne vôľu, že chce od niekoho kúpiť vec, ale pritom prejaví svoju vôľu tak, že nie je isté, či chce kúpiť vec A alebo vec B). V prípade nedostatku týchto náležitostí právneho úkonu následky právneho úkonu pre jeho absolútnu neplatnosť nenastanú. Na neplatnosť právneho úkonu súd musí vždy prihliadnuť, pretože absolútna neplatnosť znamená, že vznik, zmena alebo zánik práv alebo povinností podľa absolútne neplatného právneho úkonu vôbec nenastali; táto neplatnosť nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od začiatku (ex tunc). Súd pri posudzovaní predmetnej nájomnej zmluvy následnou kúpou prenajatej veci vo svetle vyše uvedených dospel k záveru, že tento právny úkon je neurčitý. Nie je konkretizovaný jeho predmet tak, aby nebolo možné ho zameniť inou vecou toho istého druhu. Keďže sa jedná o nájomnú zmluvu takáto konkretizácia veci je bezpodmienečne potrebná napr. v prípade uplatnenie práva spotrebiteľom - pri uplatnení reklamácie . Okrem toho táto zmluva neobsahuje jasný a jednoznačný údaj ( pre bežného spotrebiteľa zrozumiteľným spôsobom ) výšku nájomného , pretože sa v tej časti, kde sa vôbec spomína nájomné , sú uvedené také údaje, ktoré sa ( asi ) týkajú spotrebiteľského úveru. Tieto údaje ( o predmete zmluvy , o výške nájomného , doby trvania nájomného pomeru ) v nájomnej zmluve musia byť uvedené konkrétne a jednoznačne , v opačnom prípade takýto právny úkon treba považovať za neurčitý a ako taký treba považovať za absolútne neplatný podľa §-u 37 ods. 1 OZ. Predmetná nájomná zmluvy tieto údaje neobsahuje resp. pre bežného spotrebiteľa nezrozumiteľným spôsobom , preto túto zmluvu súd považuje za neplatnú pre jej neurčitosť . Na základe neplatnej zmluvy však odporcovi nevznikla povinnosť platiť nájomné. Z titulu nájomného teda súd návrhu vyhovieť nemohol. Treba dodať , že pre bežného spotrebiteľa zrejme je úplne nepochopiteľné, prečo sa spomína úver, keď on podpísal nájomnú zmluvu s následnou kúpou prenajatej veci.
Pri neplatnosti právneho úkonu by prichádzalo do úvahy nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Inštitút bezdôvodného obohatenia upravuje Občiansky zákonník vo svojej VI. časti, tretej hlave, ust. § 451 - § 459. Všeobecná skutková podstata bezdôvodného obohatenia je zakotvená v § 451 ods. 1 OZ, ktoré zákon chápe ako záväzok, z ktorého vzniká tomu, kto sa obohatil, povinnosť vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil a právo toho, na koho úkor k obohateniu došlo, požadovať vydanie, o čo sa povinný obohatil. Konkrétne skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia sú taxatívne vymenované v ust. § 451 ods. 2 a § 454 OZ a patrí k nim i plnenie z neplatného právneho úkonu. V tomto prípade je vznik bezdôvodného obohatenia založený na tom, že právny úkon, na základe ktorého došlo k plneniu, je od začiatku (ex tunc) neplatný, i keď síce formálne existoval. Špeciálnou úpravou bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k neplatnej alebo zrušenej zmluve je ust. § 457 OZ, podľa ktorého je každý z účastníkov takejto zmluvy povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Toto ustanovenie má teda reštitučný charakter spočívajúci v obnovení predchádzajúceho stavu. V každom prípade vzniku bezdôvodného obohatenia ust. § 456 OZ zakotvuje povinnosť jeho predmet vydať tomu, na úkor koho bol získaný. V prejednávanej veci nárok vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy, preto súd od 1.5.2014 je povinný s prihliadnutím na ust. §-u 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ktoré nadobudlo účinnosť 1. mája 2014) aj bez návrhu prihliadnuť na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. To znamená , súd zisťoval, či nárok navrhovateľky na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je premlčaný , teda či toto právo bolo na súde uplatnené v zákonnej premlčacej lehote podľa §-u 107 ods.1 OZ, teda v lehote dvoch rokov odo dňa keď sa oprávnený dozvedel , že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa dohodnutých podmienok predmetnej zmluvy dňom nasledujúcim po tretej nezaplatenej splátke sa stali všetky splátky nájomného splatnými ( teda dňom 25.8.2010 ) , preto navrhovateľka mohla svoje právo na súde uplatniť 26.8.2010 a od tohto dňa začala jej plynúť dvojročná premlčacia doba na uplatnenie tohto práva na súde a vypršala 26.8.2012. Súd považuje za potrebné dodať, že ak by bola uzavretá platná nájomná zmluva, aj v tom prípade by sa právo na zaplatenie nájomného mohlo uplatniť na súde prvý krát v deň nasledujúci po splatnosti všetkých splátok nájomného teda dňom 26.8.2010 a v tom prípade by platila trojročná premlčacia doba a uplynula by 26.8.2013. Návrh na súd bol však podaný dňa 27.3.2014 , teda po uplynutí premlčacej doby. Súd preto návrh zamietol, , aj keď sa odporca ako spotrebiteľ v tomto spore premlčania nedovolal.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. §-u 142 ods. 1 OSP a v konaní úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov konania, keďže mu týmto konaním žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ odvolaním domáha.