Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/340/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Bielkovou v právnej veci navrhovateľa: F.. Ľ. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D.na XX, XXX XX P. zastúpená: JUDr. Milanom Encingerom, Dukelská 49, 900 01 Modra proti odporcovi: Y. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. X, XXX XX W. zastúpený: LEGIUM, s.r.o., advokátska kancelária , so sídlom Bukureštská 3, 811 04 Bratislava o zaplatenie 5.800,-€ s príslušenstvom takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.580,- € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 01.10.2014 domáhala od odporcu zaplatenia istiny vo výške 5.800,-€ spolu s príslušenstvom ako aj náhrady trov konania titulom vydania plnenia z bezdôvodného obohatenia.

Podaný návrh odôvodnila tým, že podľa LV č. XXXX vedeného pre katastrálne územie N. W. je navrhovateľka výlučnou vlastníčkou parcely č. XXXX/XX o výmere 415 m2, zapísanej ako záhrady a parcely č. XXXX/X o výmere 26 m2, zapísanej ako zastavené plochy a nádvoria. Obe parcely sa nachádzajú v obci W. , mestská časť N. W.. Odporca je výlučným vlastníkom stavby súpisné č. XXXX, zapísanej na LV č. XXXX, ktorá je vedená ako záhradný prístrešok a je postavená na parcele č. XXXX/X, ktorej vlastníčkou je navrhovateľka. Navrhovateľka ďalej v návrhu uviedla, že odporca užíva obe parcely ako svoje vlastné a súčasne tým bráni navrhovateľke v riadnom užívaní jej vlastného majetku. Odporca nedisponuje žiadnym právnym titulom, ktorý by ho oprávňoval k takémuto užívaniu, čím dochádza zo strany odporcu k bezdôvodnému obohateniu. Pre odstránenie sporných otázok dala navrhovateľka vyhotoviť znalecký posudok č. XXX/XXXX, vypracovaný súdnym znalcom G.. F. B., ktorý mal určiť priemernú objektívnu cenu za nájom. Na základe tohto znaleckého posudku si navrhovateľka uplatňuje od odporcu vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.450,-€ za každý poľnohospodársky rok od 1.10. do 30.09. nasledujúceho kalendárneho roku. Podaným návrhom si navrhovateľka uplatňuje vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie štyroch rokov t.j. od 01.10.2010 do 01.10.2014 vo výške 5.800,- €.

Dňa 11.11.2014 bol tunajším súdom vydaný Platobný rozkaz č.k. -26. Proti Platobnému rozkazu podal odporca dňa 28.11.2014 odôvodnený odpor. V podanom odpore uviedol, že parcelu má v užívaní na základe Zmluvy o dočasnom užívaní národného majetku uzatvorenej dňa 31.12.1975 medzi ním ako užívateľom a bývalým Miestnym národným výborom Bratislava IV, Záhorská Bystrica ako správcom , nakoľko pozemok bol vo vlastníctve štátu. Užívanie bolo dohodnuté na dobu 30 rokov,

resp. do konca roka 2006. Za celú dobu užívania platil odplatu dohodnutú v zmluve. Uplynutím tejto doby záhradu neužíval a ani neužíva. Odporca taktiež uviedol, že k dotknutej záhrade nie je žiadna prístupová cesta, pričom nie zanedbateľnou je aj skutočnosť, že odporca je osoba ZŤP a chodiť vie len za pomoci barlí a asistencie manželky. Z vyššie uvedených dôvodov odporca navrhovateľkou uplatnený nárok odmietol a žiadal žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.

Súd vo veci nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Z Listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou parcely č. XXXX/X o výmere 26 m2, druh pozemku zastavené plochy a nádvoria a parcely č. XXXX/XX o výmere 415 m2, druh pozemku záhrady. Obe vyššie uvedené parcely nadobudla navrhovateľka na základe Kúpnej zmluvy V -XXXX/XX zo dňa 04.04.2011 a Kúpnej zmluvy V-XXXX/XX zo dňa 12.04.2011.

Z Listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že odporca je výlučným vlastníkom záhradného prístrešku súpisné č. 2094 postaveného na parc. č. XXXX/X. Ako titul nadobudnutia je uvedené Rozhodnutie č. XXXX/XX/ Vk zo dňa 28.12.1989.

Zo Zmluvy o dočasnom užívaní národného majetku ( ďalej len Zmluva) uzavretej medzi odporcom ako dočasným užívateľom a Miestnym národným výborom Bratislava IV, N. W. dňa 31.12.1975 vyplýva, že predmetom dočasného užívania je pozemok, ktorý je vo vlastníctve štátu a v správe MNV Záhorská Bystrica a je vedený v evidencii nehnuteľností ako lúka pod parc.č. XXXX/X o výmere 400m2. Z Článku 2 bod 1 písm. a) Zmluvy je užívateľ oprávnený majetok užívať na záhradkárske a rekreačné účely a je povinný ho riadne obhospodarovať. Z článku 3 Zmluvy vyplýva, že doba dočasného užívania sa určuje do konca roku 2006 s tým, že táto doba môže byť predĺžená po vzájomnej dohode zmluvných strán na ďalšie obdobie v súlade so smerným územným plánom mesta. Z potvrdenia Miestneho úradu Záhorská Bystrica zo dňa 10.12.1996 vyplýva, že záhradný prístrešok postavený na základe stavebného povolenia zo dňa 07.0.41977 mal pridelené súpisné číslo 2094/4 a je postavený na parc. č. XXXX na pozemku mestskej časti, ktorý bol prenajatý vlastníkovi záhradného prístrešku do roku 2006.

Splnomocnený zástupca navrhovateľky vo svojom prednese pred súdom uviedol, že podľa jeho názoru je Zmluva o dočasnom užívaní národného majetku zo dňa 31.12.1975 absolútne neplatná, nakoľko tieto parcely nikdy neboli národným majetkom. K tvrdeniam odporcu o tom, že uvedenú nehnuteľnosť užíval do konca roka 2006 uviedol, že sa nezakladajú na pravde, nakoľko dodnes má odporca na predmetnej parcele vo zlatníctve navrhovateľky postavenú stavbu. Navrhovateľka sa niekoľko krát snažila dohodnúť s odporcom na nájomnom, avšak neúspešne.

Právny zástupca odporcu v prednese pred súdom uviedol, že tvrdenia navrhovateľky o tom, že odporca užíva parcelu XXXX/XX o výmere 415 m2, ktorá predstavuje záhradu odmieta. Pozemok ako taký je voľne dostupný. Čo sa týka parcely č. XXXX/X o výmere 26 m2 ide o parcelu na ktorej ja postavený záhradný domček, ktorý je vo vlastníctve odporcu. Táto stavba bola skolaudovaná v roku 1975. Podľa jeho názoru nie je možné užívanie parciel odvodzovať od existencie stavby, ktorá takisto vykazuje známky dlhodobého neužívania. K právnemu základu sporu právny zástupca odporcu uviedol, že namieta spôsob určenia výšky nájomného tak ako ho určila navrhovateľka a to z dôvodu, že dotknuté parcely sú vedené ako záhrady, teda poľnohospodárske pozemky, pričom spôsob užívania takýchto pozemkov ako aj výšku nájmu stanovuje zák. č. XXX/XXXX Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov. Rovnako tak poukázal na zákon č. XX/XXXX Z.z. o užívaní pozemkov zriadených v záhradkárskych osadách. Zároveň právny zástupca odporcu vzniesol námietku premlčania, keďže vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu je subjektívna premlčacia doba 2 roky.

Svedkyňa P. L., manželka odporcu vo výpovedi pred súdom uviedla, že v čase keď dostali pozemok tak tam bol sad, ktorý asi 40 rokov nikto neužíval. Záhradu užívali do roku 2006, po tomto čase prestali záhradu užívať nakoľko bola zahradená cesta. Po roku 2006 záhradu prestali taktiež z dôvodu, že sa do záhrady nasťahovali rómovia.

Svedkyňa N. W., dcéra odporcu vo výpovedi uviedla, že v roku 1975 dostal otec pridelenú záhradu z národného výboru, neskôr na záhrade postavili chatu na základe stavebného povolenia. Za záhradu

platili riadne nájomné, tak ako im bolo určené národným výborom. Záhradu užívali do roku 2006, po tomto roku skončila nájomná zmluva a otec sa pokúšal riešiť túto situáciu tak, aby mohli záhradu užívať aj ďalej. Keďže sa im to nepodarilo záhradu užívať prestali. K záhrade bola zrušená prístupová cesta, chata bola niekoľkokrát vykradnutá. Odporca sa mal niekoľkokrát skontaktovať s navrhovateľkou, pričom v roku 2014 išla spolu s otcom na stretnutie s navrhovateľkou, avšak s akým konkrétnym návrhom uviesť nevedela.

Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo priznať. Podľa § 107 ods.1 právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods.2 najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa , keď k nemu došlo.

Podľa § 498 záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv , ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 491 ods. 1 , z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

Podľa § 458 ods. 1, 2, 3 citovaného zákona sa musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.

Podľa § 456 predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

Podľa § 559 ods.2 , dlh musí byť splnený riadne a včas.

Bezdôvodné obohatenie je vyjadrené ako majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, ďalej plnenie na základe neplatného právneho úkonu (absolútne i relatívne neplatného), plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol a ako majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

V danom prípade by prichádzalo do úvahy bezdôvodné obohatenie, ktoré mohol získať odporca v I. rade plnením bez právneho dôvodu.

Bezdôvodné obohatenie vzniká predovšetkým tak, že sa doterajší majetok obohateného rozmnoží o nové majetkové hodnoty, ale môže spočívať aj v tom, že sa jeho doterajší majetok nezmenšil, hoci by k tomu inak došlo, keby bol obohatený plnil svoje povinnosti.

Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia založenej na tom, že zúčastneným osobám chýba od počiatku právny vzťah, ktorý by zakladal právny nárok na predmetné plnenie, ktoré môže spočívať napríklad v tom, že bolo niečo dané alebo bolo v prospech niekoho konané.

V prejednávanej veci je nesporné, že navrhovateľka je vlastníčkou parcely č. XXXX/X o výmere 26 m2 ako aj parcely XXXX/XX o výmere 415 m2 obe zapísané na LV č. XXXX. Táto skutočnosť medzi stranami sporná nebola. Taktiež nebola sporná skutočnosť, že odporca je na LV č. XXXX zapísaný ako výlučný vlastník záhradného prístrešku postaveného na parc. č. XXXX/X o výmere 26 m2, teda na parcele, ktorú má vo výlučnom vlastníctve navrhovateľka.

Spornou bola medzi stranami skutočnosť, či odporca predmetnú nehnuteľnosť vo vlastníctve navrhovateľky užíval aj po roku 2006 a je preto povinný zaplatiť navrhovateľke za jeho užívanie odplatu alebo nie.

Navrhovateľka sa podanou žalobou domáha vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 5.800,-€ a to za obdobie od 01.10.2010 až do 01.10.2014.

Z navrhovateľkou v konaní produkovaných dôkazov, preukazujúcich jej tvrdenia o tom, že odporca predmetnú nehnuteľnosť užíval nemožno dospieť k záveru, že jej návrh je dôvodný. Navrhovateľka v konaní súdu nepredložila žiaden dôkaz z ktorého by bolo možné jednoznačne usúdiť, že odporca predmetnú nehnuteľnosť na ktorej má postavený záhradný prístrešok riadne užíval aj po roku 2006, kedy mu skončilo právo užívania ktoré mu bolo umožnené na základe Zmluvy o dočasnom užívaní národného majetku zo dňa 31.12.1975. Podľa názoru súdu aj s ohľadom na vek odporcu, ktorý má 82 rokov a ako aj z priloženej fotodokumentácie je málo pravdepodobné, že by predmetná parcela bola užívaná odporcom tak ako to uvádza navrhovateľka. Aj z výpovedí svedkýň, i keď ide o príbuzné odporcu vyplynulo, že síce odporca mal záujem pokračovať v užívaní predmetnej parcely, keďže má na nej postavený záhradný domček avšak k dohode s navrhovateľkou nedošlo. Podľa názoru súdu však nemožno skutočnosť, že niekto prejaví záujem rokovať o možnosti pokračovať v užívaní vyhodnotiť tak, že pozemok aj riadne v danom prípade bez právneho dôvodu užíva.

Navrhovateľka sa podanou žalobou ako je už vyššie uvedené domáha vydania plnenia z bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.10.2010 do 01.10.2014.

Právny zástupca odporcu vzniesol námietku premlčania, pričom poukázal na ustanovenie § 107 ods.1 OZ. Keďže v konaní nebolo preukázané tvrdenie navrhovateľky o tom, že odporca pozemok užíval po uplynutí roku 2006, je podľa názoru súdu nárok navrhovateľky vzhľadom na uplatňované obdobie za ktoré sa domáha vydania plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčaný.

V zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Z citovaného ustanovenia vyplývajú základné práva a povinnosti účastníkov občianskeho súdneho konania, ktorým je tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých účastník odvodzuje svoje právo alebo povinnosť protistrany a označiť dôkazy, ktorými chce účastník konania preukázať pravdivosť ním tvrdených skutočností. Povinnosť tvrdiť skutkové okolnosti je elementárnou povinnosťou účastníka konania, a to najmä navrhovateľa. Povinnosť tvrdenia je úzko spojená s dôkazným bremenom.

Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na označenie dôkazov preukazujúcich pravdivosť skutkových tvrdení, pričom splnenie tejto povinnosti nie je možné od účastníka konania vynucovať. Jej nesplnenie má spravidla významné dôsledky pre rozhodnutie vo veci samej. Neunesenie dôkazného bremena totiž znamená neúspešnosť účastníka v spore. Predmet dôkazného bremena, ktorý je povinný účastník dokazovať, sa odvíja od charakteru uplatneného nároku a odvíja sa aj od hmotného práva. V dôkaznej povinnosti existujú výnimky. Jednou je tzv. negatívna dôkazná teória, na ktorú navrhovateľ poukazuje.

Vychádza z toho, že nemožno od nikoho vyžadovať preukázanie negatívnej skutočnosti, naopak účastník musí preukázať pozitívne skutočnosti, ktoré vedú k negatívnemu skutkovému zisteniu.

V tomto konkrétnom prípade sa navrhovateľ proti odporcovi domáhal zaplatenia peňažnej sumy bez uvedenia právneho titulu. Zo skutkových tvrdení, ako aj predložených listinných dôkazov však nemožno vyvodiť, že by bol odporca povinný zaplatiť navrhovateľke ňou uplatňovanú sumu. Dôkaznou povinnosťou navrhovateľky bolo preukázať existenciu právneho titulu na základe ktorého by bola oprávnená domáhať sa ňou uplatneného nároku.

Podľa názoru súdu navrhovateľka v konaní neuniesla dôkazné bremeno svojich tvrdení a z tohto dôvodu súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pričom súd účastníkovi, ktorý mal vo veci úspech priznal náhradu trov konania spojených s účelným uplatňovaním práva voči účastníkovi, ktorý úspech nemal v časti v ktorej bol úspešný.

Trovy právneho zastúpenia súd vyčíslil v súlade s ustanovením § 151 ods. 1 OSP a Vyhláškou MS SR č. XXX/XXXX ZU. Z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, podľa § 13a ods.1 písm. a), c.) a d.) a 16 ods. 3 citovanej vyhlášky nasledovne:

- Prevzatie a príprava zastúpenia dňa 07.08.2015 v sume 200,85 € + režijný paušál za rok 2015 á 8,39 €

- Písomné podanie na súd označené ako návrh na vykonanie dôkazov zo dňa 11.08.2015 v sume 200,85 € + režijný paušál za rok 2015 á 8,39 €

- Účasť na pojednávaní konanom dňa 23.10.2015 v sume 200,85 € + režijný paušál za rok 2015 á 8,39 € (1 základu podľa § 13a ods. 4 vyhlášky č.655/2004 Z.z.)

- Účasť na pojednávaní konanom dňa 27.11.2015 v sume 200,85 € + režijný paušál za rok 2015 á 8,39 €

- Účasť na pojednávaní konanom dňa 08.04.2016 v sume 200,85 € + režijný paušál za rok 2016 á 8,58 €

- Písomné podanie označené ako záverečné zhrnutie zo dňa 03.05.2016 v sume 200,85 € + režijný paušál za rok 2016 á 8,58 €

- Účasť na pojednávaní konanom dňa 03.06.2016 v sume 200,85 € + režijný paušál za rok 2016 á 8,58 €

Keďže právny zástupca odporcu si uplatnil aj DPH vo výške 20 %, pričom súdu preukázal skutočnosť, že je jej platiteľom súd mu priznal i ním uplatňovanú DPH. Celková výška trov právneho zastúpenia priznaná právnemu zástupcovi odporcu je v sume 1.580,-€. Súd nepriznal právnemu zástupcovi odporcu ním uplatňovanú odmenu za úkon označený ako nahliadnutie do spisu, nakoľko podľa názoru súdu nejde o úkon za ktorý by mu podľa § 13a ods.1 písm. d) Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. prináležala odmena.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd Bratislava, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a.) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b.) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c.) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie zhodujúcich skutočností, d.) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e.) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f.) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.