Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_4C-22-2016.pdf
PDF · 74.59 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/22/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Mikulášom Géczim v právnej veci navrhovateľa O. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. nad W., G. K. XXX, prechodne bytom J. T., XXXX B., J. X., G., štátny občan SR proti odporkyni C. N., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T., K. Y. prechodne bytom O., T. X, prechodne bytom J. T. XXXX B., Y. X/XXX, P., štátnej občianky SR, v konaní o rozvod manželstva takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov konania O. N., nar. XX.XX.XXXX a C. N., rod. T., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa 18.09.2013 pred Matričným úradom v O., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu O. vo zväzku 17 ročník 2013 na strane 84 pod poradovým číslom 75 r o z v á d z a .
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal rozvodu manželstva, ktoré s odporkyňou uzavrel dňa 18.09.2013 na Matričnom úrade v O.. V návrhu uviedol, že s odporkyňou už tri roky nežije v spoločnej domácnosti. Z ich manželstva maloleté deti nepochádzajú.
Odporkyňa sa na pojednávanie nedostavila, doručenie predvolania mala riadne vykázané a svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila písomným podaním zo dňa 10.05.2016, preto súd postupoval podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p., vec prejednal a rozhodol v jej neprítomnosti.
Dokazovanie súd vo veci vykonal výsluchom navrhovateľa, oboznámením sa s obsahom spisového materiálu a prečítaním návrhu na rozvod manželstva zo dňa 29.01.2016, sobášnym listom zo dňa 11.01.2016, odpoveďou na lustráciu v Registri obyvateľov zo dňa 21.04.2016, zo dňa 22.04.2016, čiastočným výpisom z LV č. 4165 pre katastrálne územie O. zo dňa 21.04.2016.
Na základe § 23 ods. l, 2, 3 Zákona č. 36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19.
V zmysle § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. l, 2 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
Z predloženého sobášneho listu manželov súd zistil, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 18.09.2013. Zapísané bolo v knihe manželstiev Matričného úradu O. vo zväzku 17, ročník 2013, na strane 84 pod poradovým číslom 75. U navrhovateľa ide o druhé manželstvo, u odporkyne išlo o tretie manželstvo. Z ich manželstva deti nepochádzajú.
Súd mal v konaní dostatočne preukázané, že manželstvo účastníkov konania už neplní a ani v budúcnosti nebude plniť svoj spoločenský účel. Navrhovateľ nepripustil možnosť obnovenia manželského spolužitia. Preto na základe vykonaného dokazovania súd manželstvo účastníkov rozviedol.
Výrok o náhrade trov konania vyplýva z § 144 veta prvá O. s. p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Odporca na pojednávaní na ktorom bol vyhlásený výrok rozsudku sa po jeho vyhlásení vzdal práva podať proti nemu odvolanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.
Podľa § 205 ods. l O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 písm. a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Podľa § 221 ods. l O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Upozornenie:
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.