Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_22P-61-2016.pdf
PDF · 182.29 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
B5-22P/61/2016
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. A., nar. XX.XX.XXXX, dieťa rodičov: matka - Y.. V. A. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. č. XX, F., zastúpená advokátkou: R.. H. R., so sídlom V. č. XX, F. a otec - K.. F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. č. XX, F., v konaní o návrhu matky o zmenu predbežného opatrenia takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
odôvodnenie:
Dňa XX.XX.XXXX bol súdu doručený návrh matky maloletej A., ktorým sa domáha zmeny predbežného opatrenia nariadeného uznesením tunajšieho súdu sp. zn. XXP XXX/XXXX, ktorým bola maloletá v spojení s rozhodnutím V. súdu v F. č.k. XXCoP XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX do právoplatnosti meritórneho rozhodnutia vo veci vedenej na súde pod sp. zn. XXP XX/XXXX zverená do osobnej starostlivosti otca a súčasne nariadil otcovi odovzdanie maloletej do starostlivosti matky.
W. bol odôvodnený tým, že na základe citovaného rozhodnutia sa maloletá od XX.XX.XXXX, kedy bola na základe núteného výkonu rozhodnutia odobratá z materskej školy, nachádza v osobnej starostlivosti otca, pričom do podania návrhu bola v starostlivosti matky od XX.XX. do XX.XX.XXXX, od XX.XX. do XX.XX.XXXX, od XX.XX. do XX.XX., od XX.XX. do XX.XX., od XX.XX. do XX.XX.XXXX. W. osobnej starostlivosti otca však problémy medzi mal. A. a jej otcom neutíchajú, naopak sa zväčšujú. A. kategoricky odmieta odchody od matky a to napriek tomu, že dieťa si striedajú v predškolskom zariadení. V deň, ktorý otec svojvoľne určí ako deň odovzdávania maloletej matkou je maloletá nepokojná a plačlivá, odmieta matku opustiť, žiada si jej prítomnosť, praje si, aby otec a jeho priateľka ochoreli, aby nemohli po ňu do materskej školy prísť. T. odovzdávanie maloletej do materskej školy bolo obzvlášť obtiažne, keďže maloletá verbalizovala, že nechce odísť s otcom, chce zostať s matkou, otca sa bojí, zatvára ju do skrine, nestará sa o ňu, bojí sa v byte, kde žije s otcom, chce povedať tete, že nechce otca, ale chce byť s matkou, otec jej dáva jesť hnusné veci. W. odísť z materskej školy s otcom prejavuje aj fyzickým prejavom - túli sa k matke, opiera sa o ňu, vyžaduje jej dotyk, prosí ju, aby s otcom nemusela ísť, plače, má tiky v tvári, trasie sa jej telo, je nervózna, potia sa jej ruky, prešľapuje z nohy na nohu ak stojí, ak si matka kľakne či sadne, okamžite sa jej vtláča na ruky, či do lona, strháva sa zo spánku. I. od matky prežíva už niekoľko dní pred jej odchodom hoci menej stresujúco, avšak o to častejšie žiada matka, aby nemusela ísť k otcovi. Na matku sa obracia ako na osobu, ktorú prosí o pomoc a naplnenie jej vôle. Po príchode od otca hovorí, že sa môže konečne najesť, ísť na toaletu, pretože u otca sa jej nedá. Má prirodzený pocit domova a pokoja v byte, v ktorom žije spolu s matkou a starými rodičmi. I. neprijala ani po dvoch mesiacoch z jej pohľadu „experimentu“ so striedavou starostlivosťou. K. podľa nej o experiment zo strany súdu, či maloletá zverenie otcovi vydrží, eventuálne nie a takýto prístup označila za v hrubom rozpore s dodržiavaním práva dieťaťa chrániť ho pred páchaním násilia na ňom. Y. poprela otcovu predchádzajúcu argumentáciu o jej údajnom negatívnom vplyve na maloletú a úmyselné bezdôvodné neodovzdávanie dieťaťa otcovi a nedostatočnú prípravu na styk a má za to, že realite nezodpovedá ani otcom tvrdený záver matky vymazať otca zo života maloletej a vypestovať u nej syndróm zavrhnutého
rodiča, keď má za to, že práve otec je neschopný postarať sa o maloletú tak, aby v jeho prítomnosti prežívala radosť, šťastie a vytvoriť jej domov, v ktorom by sa cítila uvoľnene a za dva mesiace svojou kvalitou prístupu k maloletej spôsobuje len jej väčšie nevôľu zostať s ním, žiť s ním a tráviť s ním čas. T. na záujem maloletej, ktorý má byť v súlade s čl. X A. o rodine prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa jej týkajú, pričom poukázala na kritéria, ktoré majú byť zohľadňované pri úprave výkonu rodičovských práv a povinností v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, pričom mala za to, že súčasný stav, v ktorom maloletá žije týmto kritériám nezodpovedá. G., že otec sa o maloletú stará sporadicky a väčšinu času trávi maloletá s jeho priateľkou. Y. nesocializuje, nechodí s ňou medzi rovesníkom, na jej obľúbené miesta. H. stravuje maximálne nevhodne, nerešpektuje jej potreby, chute, metabolizmus a pod. W. sa o dieťa zodpovedne, ignoruje jej rečovú vadu, ktorou maloletá trpí
- nezúčastňuje sa logopedických cvičení, neprecvičuje s dcérou výslovnosť, z ktorého dôvodu sa aj rapídne zhoršila. W. rieši aj zdravotné problémy maloletej, keď napr. pri objavení sa hnisavej vyrážky na intímnych miestach s ňou nenavštívil pediatra, ale liečil to bolestnou cestou doma. I. riešiť problém maloletej s prijímaním a vylučovaním potravy počas pobytu maloletej u neho a prehliada tráviaci problém dcéry. Je voči dcére chladný, necitlivý, odťažitá, napr. odmieta zabezpečiť, aby bol s maloletou niekto v noci v miestnosti napriek tomu, že vie, že sa dcéra v nocí v izbe sama bojí. A. jej budiť ho v noci a plakať s vyhrážkami, že ak bude plakať, pôjde do nemocnice, z čoho je dcéra traumatizovaná a bojí sa prejaviť svoje emócie. I. tiež nemá záujem o vytvorenie stabilného výchovného prostredia pre dieťa s matkou, s ktorou napr. odmietol uzatvoriť rodičovskú dohodu o úpravu stretávania sa matky s dcérou, aby vedela dcére povedať, kedy s ňou zase bude, pričom matku drží v napätí, kedy a za akých podmienok dcéru uvidí a v prítomnosti dcéry sa voči matke vyjadruje tak, že ak nezmení správanie, dcéru neuvidí. M. sa vyjadruje aj pred dcérou, pred ktorou matku kritizuje. H. je konaním otca zastrašované a zneisťované. O bezpečie dcéry sa stará namontovaním kamier v byte, aby vedel, čo a kedy mu matka z bytu ukradla, čo však ona popiera, keďže v byte od XX.XX.XXXX nebola. Y. máva niekedy po návrate od otca modriny. Y. sa pravidelne, i keď čoraz menej vracia k tomu, ako bola otcom obťažovaná. I. poukázala na znalecký posudok Y.. M. a H. nosiče s nahrávkami maloletej, kde opisuje, ako jej otec vkladal prsty do análneho otvoru a do pošvy a skutočnosť, že otec nebol obvinený vo veci podľa matky neznamená, že maloletá klame. I. potvrdili, že maloletá nefabuluje, hovorí pravdu a skutok otca opísala pravdivo. Ak by súd minimálne čo i len pripustil, že všetko, čo A. uviedla sa stalo, jej spávanie by bolo vnímané ako logické, zodpovedajúce jej prežitkom. E. napriek čl. V A. o rodine sa na danú povinnosť nehľadelo a predovšetkým matka, ktorá na čin otca neustále poukazovala a poukazuje, bola rozhodnutím súdu pacifikovaná. Y. má za to, že u maloletej za súčasného stavu bude naďalej dochádzať k porušovaniu jej práva na ochranu pred všetkými formami násilia, vrátane sexuálneho zneužívania a vrátane inštitucionálneho a systémového násilia. W. trestného činu neznamená automaticky, že len s odvolaním sa na princíp prezumpcie neviny je azda opodstatnené opomenúť alebo podceniť potrebu prijať opatrenia, ktorých cieľom je minimalizácia rizika ohrozenia dieťaťa. U., že je nanajvýš otázne, či súčasná forma starostlivosti o dieťa zabezpečuje v dostatočnej miere ochranu dieťaťa vzhľadom na to, že v danom prípade bol práve otec podozrivý zo sexuálneho zneužívania maloletej. H. malo v kritickom čase pred podaním trestného oznámenia sexualizovaného správania, ktoré patria medzi významné indikátory potenciálneho sexuálneho zneužívania v anamnéze dieťaťa, pričom dôležitým aktuálnym symptómom a indikátorom sú aj opakované vyjadrenia maloletej o preferencii matky, s ktorou chce bývať a miesta, kde chce bývať. T. matky je málo pravdepodobné, že dieťa, ktoré nemá žiadne signifikantne negatívne zážitky spojené s vlastným otcom vyjadrovalo preferenciu žiť a bývať s matkou, s ktorým rodičom sa dieťa zjavne cíti bezpečnejšie a istejšie. T. na potrebu náležitého zohľadnenia eliminácie príležitostí, vyplývajúcu aj z odporúčania D. práce, sociálnych vecí a rodiny. Y. tvrdila, že otec priamo trestá maloletú v prípade prejavov náklonnosti voči matke. C. problému maloletej s otcom odobratím matke označila za idealizáciu stavu a postoj súdu za mechanický náhľad spôsobujúci, že dieťa stratilo vo svojom živote istotu - matku. H. je v súčasnosti smutné, apatické, zaostáva vo vývoji, napr. rečovom, trpí nepokojom, má problémy so spánkom, trávením, stráca spontánnosť a to všetko len kvôli obavám otca, aby nebol vytesnený zo života dcéry a nenastal u nej syndróm zavrhnutého rodiča. T. ďalej na početné odborné výskumy vyvracajúce existenciu takéhoto syndrómu a opísala súbor možných rizikových faktorov vyplývajúcich z odbornej literatúry, aplikované konkrétne na ich rodinnú anamnézu, ktoré môžu spôsobovať, že dieťa odmieta jedného z rodičov, medzi inými aj domáce násilie. Y. za to, že súd, kolízny opatrovník ako aj akreditované stredisko tieto možnosti spôsobujúce odmietanie otca maloletou možnými dôvodmi na strane otca prehliadal a je potrebné opätovne vyhodnotiť aktuálny stav pri prijatí odborných stanovísk, ktoré jednoznačne stanovujú, že zavrhnutie rodičia maloletým dieťaťom je odpoveďou dieťaťa na jeho správanie voči nemu, či jemu blízkej osobe. Y. za to, že znalecké posudky vyhotovené vo veci maloletej A. nepriamo o uvedenom pojednávali, keď otec bol vždy označený ako emočne chladná osoba bez
empatie a matka ako najbližšia osoba dieťaťa. V prípade skutočného záujmu o maloletú je nevyhnutné zmeniť existujúci stav tak, že maloletá bude zverená do starostlivosti matky. G., že maloletá má záujem byť s matkou stále a nepretržite a túto svoju vôľu vyjadruje doposiaľ množstvom spôsobov, čo vyjadruje signifikantnosť jej názoru na podstatnú náležitosť týkajúcu sa jej života a v súlade s H. o právach dieťaťa by jej mal súd vyhovieť s akcentáciu, že dieťa sa nemá chápať iba ako objekt výchovy, ale ako aktívny účastník výchovného procesu. Y. citovala čl. XX H. o právach dieťaťa a potrebu brať pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov voči dieťaťu do úvahy potrebu istoty a bezpečia, vyplývajúce z budovania citových väzieb a interpersonálneho vzťahu dieťaťa k obom rodičom a tiež potrebu riadiť sa názormi dieťaťa a jeho participačným právom. Vo vzťahu k námietkam súdu voči zásahu starých rodičov do výchovy maloletej poukázala na pre ňu zarážajúcu skutočnosť, že súd podľa nej kritizuje starých rodičov, ale akceptuje partnerku otca, čo označila za nerovnováhu vnímania možností otca a matky. T. na znalecký posudok T.. M., znalkyne z oblasti psychológie detí a dospelých, z ktorého citovala časť vzťahujúcu sa k možnosti sexuálneho zneužívania maloletej v dotykovej forme a zdôraznila, že z neho vyplýva, že vzhľadom na skutočnosti zistené psychologickým vyšetrením a výpoveďou maloletej je potrebné, aby pri styku otca s maloletou dcérou bola prítomná matka ako najbližšia osoba pre dieťa, ktorej maloletá dôveruje a v prítomnosti ktorej sa cíti bezpečne, pričom sa znalkyňa odvolávala i na vyjadrenie pedopsychiatra zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý obdobne označil matku ako osobu najbližšiu pre maloleté dieťa. U. na opakované vyjadrenia maloletej mala za to, že je zrejmé, ako u nej prevažuje citová väzba k matke, ktorá jej poskytuje stabilné a bezpečné výchovné prostredie, a teda má za to, že má byť zverená matke. A. má u matky domov, ktorý dobre pozná, má zabezpečenú zdravotnú a celkovo každodennú starostlivosť. Y. má veľmi rada a podľa jej vyjadrení sa cíti dobre len u matky. I. domácnosť neprijala za svoj domov, svoju životnú situáciu vníma ako dočasnú a nie ako definitívnu. E. na svoju schopnosť postarať sa o maloletú a skutočnosť, že má vytvorené všetky vhodné podmienky pre zabezpečenie toho najlepšieho výchovného prostredia pre dieťa. M., že bezdôvodne bráni stretávať sa matke s maloletou podľa jej potrieb a vôle a to napriek vyjadreniam dieťaťa. W. im telefonický ani iný kontakt. Y. neodpovedá na jej sms ohľadne maloletej. Má blokované telefónne čísla matky. Je evidentné, že otec svojim konaním porušuje právo matky na pravidelný, opakovaný bezproblémový styk s maloletou, na čo sa maloletá sťažuje. I. nemení svoje správanie napriek upozorneniu matky. Y. sa cíti v súčasnom prostredí neakceptovaná, naučila sa o svojich pocitoch pred otcom nerozprávať, aby za svoje názory nebola slovne, emočne a dokonca fyzicky trestná. V kontexte s ust. § 25 ods. X A. o rodine (obmedzenie/zákaz styku rodiča s dieťaťom) poukázala na to, že ohrozenie vývinu a výchovy dieťaťa nemusí znamenať len to, že rodič zneužíva svoje rodičovské práva, ale aj ak rodič svojím celkovým správaním ohrozuje priaznivý vývin dieťaťa a v rodine, kde sa pácha násilie na žene, čím je ohrozený aj vývin a výchova dieťaťa je potrebné upraviť práva povinnosti rodičov k deťom a zveriť dieťa do výchovy nenásilníckeho rodiča. I. maloletej je vnímaný ako rodič, ktorého správanie sa vymyká bežnému konania smerom k matke, či maloletej. M., že otec bol už v minulosti agrestívny tak voči matke ako aj voči maloletej. T. matky maloletá pravdivo opísala, čo jej robil otec vo vani, keď bola nahá, ako jej jednou rukou držal hlavu a ústa až ju z toho bolel nos, kázal jej roztiahnuť nohy a vchádzal jej prstami do análneho otvoru a pošvy, až ju to bolelo, ako ju zatvára do skrine, bije ju, straší ju, že neuvidí matku, drží ju v neistote, kedy sa s matkou stretne. M. matky podložila záznamom na CD nosiči. I. apelovala na prioritu rešpektovania a napĺňania kritéria záujmu maloletého dieťaťa súdom. I. označila za osobu s osobnostným problémom, ktorý je schopný nad potreby maloletej dcéry uspokojovať svoje potreby, vedome dieťa vystavuje tlaku, zastrašovaniu, neistote a to len preto, aby bola maloletá poddajnejšia. Má za to, že správanie otca má nevhodný vplyv na maloletú a uplatnenie jeho práva na stretávanie sa s dcérou vyvolával stav pre dieťa deštruktívny, poškodzujúci, traumatizujúci a je len otázne, či sa maloletá zo zlého psychického stavu niekedy dostane. T. na vyhlásenie zástupkyne SR pred X. k sankciám v súvislosti s výkonom práva styku rodiča s maloletým zo dňa XX.XX.XXXX.
Q. sa matka v návrhu odvolávala na znalecký posudok T.. M., vyjadrenie H.. V. a vyhlásenie zástupkyne SR pred X. ti dňa XX.XX.XXXX k návrhu tieto nepripojila. L. však vychádzal zo skutočnosti, že znalecký posudok T.. M. bol ako listinný dôkaz zo strany matky pripojený ku spisu vedenému vo veci samej pod sp. zn. XXP XX/XXXX. K návrhu matka pripojila dodatočne výlučne CD s obsahom nahrávok maloletej.
I. maloletej dňa XX.XX.XXXX doručil súdu k sp. zn. XXP XX/XXXX podanie, ktorým súdu oznámil, že matka účelovo verejne šírila prostredníctvom sociálnych sietí a následne aj medializovala celý súdny prípad s vedomým poskytnutím nepravdivých a zavádzajúcich informácií s cieľom využiť vo svoj prospech aktuálnu spoločenskú situáciu. V súvislosti s týmto oznámil, že maloletá sa od piatku XX.XX.XXXX nachádza u matky, ktorá ju má otcovi odovzdať podľa predchádzajúcej dohody
prostredníctvom materskej školy dňa XX.XX.XXXX. V následnom podaní doručenom súdu dňa XX.XX.XXXX pripojil aktuálnu foto a video dokumentáciu z bezprostredného správania sa maloletej v prítomnosti otca.
Z rozhodovacej činnosti tunajšieho súdu bolo zistené, že manželstvo rodičov maloletej A. bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. XXP/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým v spojení s rozsudkom V. súdu v F. s po. zn. XXCoP XX/XXXX upravené aj rodičovské práva a povinnosti k maloletej a to tak, že maloletú súd na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obidvaja rodičia, otcovi uložil povinnosť platiť na výživu maloletej sumu XXX eur mesačne, vždy do XX-teho dňa v každom mesiaci vopred odporkyni počnúc právoplatnosťou rozsudku v časti o rozvode a súčasne upravil styk otca s maloletou na každý párny kalendárny týždeň od piatku XX,XX hodiny nepretržite do nedele XX,.XX hodiny a v každom nepárnom kalendárnom týždni v utorok a vo štvrtok vždy od XX,XX hodiny do XX,XX hodiny s tým, že si maloletú si otec prevezme od matky v mieste jej bydliska a následne ju tam matke aj odovzdá a matke uložil povinnosť maloletú na styk riadne pripraviť. Až v odvolacom konaní sp. zn. XXCoP XX/XXXX, v ktorom sa matka odvolala proti rozsahu styku maloletej s otcom poukázala na to, že v predmetnom konaní (po rozhodnutí súdu prvého stupňa o rozvode) došlo k zmene dovtedy zisteného skutkového stavu, nakoľko boli ňou zistené nové skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli dovtedy uplatnené. Y. podrobne opísala spôsob stretávania sa otca s dcérou od júna XXXX do septembra XXXX, kedy maloletá postupom času začala reagovať na stretávanie sa s otcom negatívne. Y. v odvolaní uvádzala, že postupom času začala mať vážne podozrenia, že s maloletou dcérou nie je niečo poriadku. Y. potom ako začala viac rozprávať jej zvykla hovoriť, že sa u otca kúpe. T. jej to zvláštne, nakoľko ju odovzdávala otcovi vždy počas dňa a čistú. R. podozrenie sa vystupňovalo dňa XX.XX.XXXX, keď ju dcéra pri dávaní plienky poprosila, aby jej nedávala " prštek do ritky ako oco". W. spôsob akým to dcéra povedala bol pre ňu veľmi zarážajúci, vzala a zapla diktafón, začala sa dcéry pýtať na podrobnosti a klásť jej otázky. W. po tomto incidente navštívila s dcérou detského psychológa T.. V. H. a táto jej potvrdila, že dcéra si pravdepodobne vôbec nevymýšľa a reprodukuje skutočnosti na základe prežitého momentu. Na základe týchto skutočností nadobudla dôvodné podozrenie, že otec maloletú dcéru pravdepodobne zneužíva a rozhodla sa urýchlene podať dňa XX.XX.XXXX trestné oznámenie evidované pod S.: I. - XXXX/OEK - F XXXX a polícii odovzdala aj audio nahrávku dcéry. I. následne odmietla maloletú odovzdať na noc, nakoľko je povinná chrániť a starať sa o jej dobro a zdravie. Z tohto dôvodu preto neakceptovala ani predbežné opatrenie zo dňa XX.XX.XXXX o styku otca s maloletou a otcovi dcéru odmietla dať na noc, nakoľko nemohla ignorovať závažné a dôvodné podozrenie z jej sexuálneho zneužívania. Y. za to, že taktiež súd nemôže túto okolnosť týkajúcu sa prípadného sexuálneho zneužívania vylúčiť bez toho, aby túto skutočnosť náležite prešetril. Už v uvedenom odvolacom konaní zdôrazňovala samotný záujem dieťaťa, ktoré sa s otcom odmieta už dlhodobo stretávať, ale aj jeho bezpečie, zdravie a zdravý vývoj. M., že dieťa bolo vždy po stretnutiach s otcom vyčerpané, podráždené, zlostné až agresívne, odmietalo jesť, vyprázdniť sa a častokrát aj komunikovať. O dcéru sa otec podľa jej názoru v čase styku riadne nestaral, v čase keď bola chorá nedodržiaval lekárom stanovený liečebný režim a ani bezpečnosť maloletej. C. práva vykonáva psychický škodlivým spôsobom, pravidelne pri preberaní dieťaťa privolával políciu a nebral ohľad na ňu samotnú, nerešpektoval jej prosby a navyše zámerne marí jej výchovné pôsobenie na dcéru. V odvolacom návrhu žiadala, aby styk otca s maloletou bol zmenený na každý utorok a štvrtok v kalendárnom týždni vždy od XX,XX hod. do XX,XX hod. s tým, že maloletú si prevezme a i odovzdá v mieste bydliska matky. V. súd v F. odvolanie matky nevyhodnotil ako dôvodné (rovnako ako odvolanie otca, ktorý sa v konaní domáhal zverenie maloletej so striedavej osobnej starostlivosti), keď v odôvodnení svojho rozhodnutia k odvolacím námietkam matky uviedol, v odvolacom konaní bolo zistené, že uznesením OR PZ v F. V, odbor kriminálnej polície zo dňa XX.XX.XXXX, S.: I.-XXXX/X-OVK- BX-XXXX bolo podľa § 2X5 ods.1 písm. a/ ods.X M. poriadku trestné stíhanie vo veci zločinu sexuálneho zneužívania maloletej A. A., nar. v roku XXXX zastavené, pretože je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý je vedené trestné stíhanie (čím mal preukázanú bezdôvodnosť matkou uplatnenej námietky). Z obsahu rozvodového spisu v čase rozhodovania o odvolaniach oboch rodičov mal už v tom čase za preukázané to, že styk otca s maloletou sa realizuje skôr sporadicky čo znamená, že maloletej je odopierané právo na rodičovskú starostlivosť zo strany otca. A. prvoradé a podstatné kritérium pri rozhodovaní v tejto otázke (najlepší záujem maloletého dieťaťa) v čase rozhodovania odvolacieho súdu skonštatoval, že do procesu formovania vzájomného vzťahu otca s maloletou je zasahované tým, že sa otec s dcérou nestretával. A., že popri hľadisku zdravého psychického a fyzického vývoja dieťaťa musí v rámci najlepšieho záujmu dieťaťa byť v súdnom konaní zohľadňované aj hľadisko právne a musí byť rešpektované právo maloletej na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, ako aj právo
na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. T. pri zohľadnení iba príležitostného styku navrhovateľa s maloletou minimálne v období od leta roku XXXX do rozhodnutia odvolacieho súdu (bez prespávania maloletej v domácnosti otca) vyslovil názor, že v záujme maloletej je postupne ju znova na pravidelnú prítomnosť otca navykať a zároveň mal za nutné otcovi poskytnúť i dostatočný priestor k opätovnému nadviazaniu a udržiavaniu vzájomného vzťahu logicky sa rozvíjajúceho pri spoločných, vhodne zvolených aktivitách. I. súd už v tom čase konštatoval, že zo skutkových okolností prípadu nevyplývala akákoľvek okolnosť smerujúca k úvahe o neschopnosti otca sa o maloletú v čase styku riadne postarať bez rizika ohrozenia fyzického a psychického zdravia maloletej čo znamená, že nemal dôvod pri v tom čase takmer štvorročnom dieťati pristúpiť k úprave styku otca s dcérou bez prespávania v domácnosti otca a ani s podmienkou prítomnosti matky, čo matka požadovala. A. konštatoval, že po zhodnotení navykacieho obdobia maloletej (i v súlade so závermi v konaní nariadeného znaleckého dokazovania znalcom Y.. A.) je možné pristúpiť k postupnému rozširovaniu určeného styku navrhovateľa s maloletou dcérou. U. zo skutočností oznamovaných v priebehu odvolacieho konania otcom zdôraznil, že matka je povinná dieťa na stretnutie s otcom pripraviť, a to predovšetkým v zmysle psychologickej prípravy (pozitívneho naladenia), ale tiež zabezpečením potrebných vecí, ktoré maloletá bude počas styku s otcom potrebovať. Y. ako rodič, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je povinná vychovávať dieťa v úcte k otcovi, usmerňovať ho vo vzťahu k otcovi a v rámci prípravy styku vytvárať pre dieťa optimálne podmienky na jeho realizáciu. Y. dal do pozornosti, že v prípade rešpektovania rozhodnutia súdu, riadnej prípravy maloletej na styk s otcom a postupného umožnenia nerušeného styku otca s maloletou, by sa vzťah maloletej s otcom mal vybudovať a upraviť do podoby, v ktorej by bol jednoznačne v záujme dieťaťa. A. apeloval na oboch rodičov, že je práve na nich, aby pre spoločné dieťa vytvorili prostredie, v ktorom sa dcéra v tom čase ešte útlom veku cíti bezpečne, s istotou sa môže vyvíjať a najmä sa od každého z rodičov prirodzene učiť ako od dôveryhodných modelov všetkému, čo bude v živote potrebovať, pričom popri matke má nezastupiteľnú úlohu v jej živote aj mužský vzor.
Zo znaleckého posudku vypracovaného v konaní vedenom OR PZ BA V, odbor kriminálnej polície pod S.: I.-XXX/X-OVK-BX-XXXX znalkyňou ad hoc T.. X. L., T.. ku dňu XX.XX.XXXX vo veci podozrenia zo zločinu sexuálneho zneužívania, ktorého sa mal dopustiť otec maloletej vyplýva, že typickým spôsobom uvažovania maloletej v čase vyšetrenia (X roky) bolo názorné, intuitívne myslenie. M. spôsob myslenia je málo flexibilný, nepresný a prelogický, t.j. že celkom nerešpektuje zákony logiky. R. typickými znakmi sú egocentrizmus, t.j. zotrvávanie na subjektívnom pohľade a tendencia skresľovať úsudky na základe subjektívnych preferencií. V dôsledku toho prichádza k nepresnostiam v poznávaní. W. je schopná uvažovať komplexnejšie, napr. O viac ako jednom aspekte situácie. V myslení nedokáže ešte abstrahovať, analyzovať, syntetizovať. Y. typickým znakom myslenia v tomto vývinovom období je magickosť, t.j. tendencia pomáhať si pri interpretácii diania v reálnom svete fantáziou a tak si poznanie sveta skresľovať. H. v predškolskom veku nerobia veľký rozdiel medzi skutočnosťou a fantazijnou produkciou, preto ani na základe komplexného znaleckého dokazovania nebolo možné u maloletej A. posúdiť, či jej verbálna produkcia počas uskutočneného vyšetrenia „dáva jej prstíky do riťky“ sa zakladá na reálne prežitom zážitku súvisiacom so sexuálnym zneužívaním jej otcom. T. vykonávaní hygienických úkonov bola maloletá v tom čase nesamostatná, v minulosti pre problémy s vyprázdňovaním jej rodičia vo zvýšenej miere natierali okolie konečníka krémom a je možné, že sa líšil spôsob krémovania u otca a u matky, čo mohla maloletá subjektívne pociťovať ako dávanie prstov do riťky. U. k jej veku nebolo možné presne udalosť lokalizovať v čase a priestore - inkriminované správanie otca popisovala, že sa dialo v noci, keď spala - spala u mamy. Z kresebnej produkcie maloletej bolo zrejmé, že vnímala oddelené bývanie aj fungovanie v rodine matky a v rodine otca, pričom v kresbe neboli znaky, ktoré by signalizovali možné sexuálne násilie na maloletej. T. reči bolo u maloletej vzhľadom k jej veku v norme, avšak svojim rečovým prejavom, obmedzeným slovníkom nedokázala detailne popísať prežívanú realitu, odlíšiť minulosť, budúcnosť. R. pamäťové schopnosti ako také neboli narušené, ale vzhľadom k veku jej neumožňovali vnímať a reprodukovať udalosti tak, ako ich v minulosti v časovom slede prežila. Y. udávala v anamnestickom rozhovore popis inkriminovanej udalosti, ktorá sa mala udiať pred zaspávaním ako ukladala dcéru a chcela ju prebaliť na noc. T. k spisu nahrávku zvukovú a obrazovú, pričom zo zvukovej bolo zrejmé, že hovorila o prste, ktorý jej dáva oco do riťky, matka pomenovala pohlavný orgán („na pišulku“), bolo počuť aj záverečný komentár „nemám slov“ a „poriešime to“, nie je zrejmé, či uvedené zaregistrovala aj maloletá. F. komentovala situáciu, že „deťom sa tak nesmie ubližovať“. A. počas video nahrávky neprejavovala negatívne emócie v súvislosti s týmto konštatovaním, usmievala sa. U. bola dotazovaná, prečo jej to tato robil, pre A. bolo atraktívne, že ju matka nahrávala, dožadovala sa, aby jej matka nahrávku pustila. U. otázky matky boli tzv. uzatvorené. A. skonštatovala, že kognitívna
vyspelosť maloletej neumožňuje spájať tieto aktivity so sexuálnym kontextom, do tohto kontextu to môžu zasadiť len dospelí, v prípade A. matka so svojimi „dospelými“ skúsenosťami a myslením, v snahe hľadať odpoveď na význam produkcie maloletej a zo strachu z možného sexuálneho násilia páchaného na nej vlastným otcom. V projektívnej hre počas znaleckého vyšetrenia s anatomickými bábkami maloletá nenaznačila neprimerané správanie otca voči nej, jej hra bola spontánna a preto v minimálnej miere zapájala kognície, nenaznačila na dotyky na pohlavné orgány, postup otca aj matky pri jej kúpaní predviedla ako rovnaký, ako bolestivý uviedla zážitok nerelevantný so sledovaným možným sexuálnym násilím. V hre naznačila dobrý vzťah s otcom. L. mal. A. ani jej používanie plienky na noc v kontexte sexuálneho násilia nebolo konštatované ani v psychologických správach Dr. H., v kontinuálnej starostlivosti ktorej bola maloletá od X rokov, ani v znaleckom posudku Dr. A.. L., ktoré popisovala matka pri konkrétnom odovzdávaní dcéry otcovi - plač, odmietanie byť s otcom v aute, odísť s ním je vyústením správania sa rodičov voči sebe, dieťa mohlo intuitívne vycítiť napätie, alebo len chcela mať pri sebe oboch rodičov, tak ako je to bežné v nerozvedenej rodine, alebo chcelo byť pri matke, s ktorou trávi nepomerne viacej času a ktorá je pre dieťa primárnou, citovo najbližšou osobou. A. na relatívne najnovších fotografiách zaslaných otcom bolo zadokumentované, ako sa maloletá tešila v jeho prítomnosti po dobehnutom polmaratóne, kde ho povzbudzovala spolu s jeho rodičmi. L. - zlé syn v noci, agresívne správanie, auto agresia formou hryzenia, ktoré popisuje matka u svojej dcéry po niektorých stretnutiach s otcom môžu byť signálom, že ide o A. o intrapsychickú tenziu v dôsledku konfliktných vzťahov rodičov, ktoré nemusia byť pred ňou prezentované verbálne, ale celkovo postojmi, neverbalitou, tým, že nebývajú spolu, stretnutia s otcom sú nepravidelné, prerušované A. chorobou, resp. inými vonkajšími okolnosťami. A. sny - tzv. nočné mory sú pritom u detí v jej veku bežné, vyplývajú z nezrelosti detskej psychiky, ktorá sa vyrovnáva s intenzitou prežitých zážitkov pomocou snenia nejde o psychopatologický prejav. M., že pozornosť rodiny je dlhodobo zameraná či už cielene alebo nevedome na pozorovanie maloletej A., môže to vnímať ako prejavovanie pozornosti a môže opakovať určité prejavy s cieľom udržania pozornosti v očiach dospelých. Y. A. citlivo vníma ľudí na základe ich vzájomných gest, intonácie hlasu, dávania si neverbálnych negatívnych či pozitívnych signálov. U. k tomu, že partnerský vzťah jej rodičov je dlhodobo vážne narušený, citlivo vníma celú situáciu a slovníkom, ktorým sa doma rozpráva o jej otcovi ho popisuje aj ona. Na základe komplexného znaleckého dokazovania teda znalkyňa konštatovala, že maloletá A. vzhľadom k jej veku nie je spôsobilá poskytnúť vierohodnú výpoveď a nie je možné stanoviť špecifickú ani všeobecnú vierohodnosť jej výpovede. V závere znaleckého posudku sa okrem iného konštatuje, že somatický a psychický vývin maloletej bol v čase vyšetrenia v norme a na základe komplexného vyšetrenia neboli zistené žiadne poruchy v jej vývine súvisiace s možným sexuálnym násilím.
Na I. súde F. V prebieha vykonávacie konanie ohľadom styku otca s maloletou pod sp. zn. XEm X/XXXX. T. sp. zn. XXP XX/XXXX prebieha na návrh otca konanie o prezverenie maloletej v dôsledku bránenia v riadnom styku s maloletou zo strany matky. V konaní sa vykonávajú úkony, aktuálne dochádza k vypracovaniu dodatku znaleckého posudku znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých.
C. - predbežným opatrením tunajšieho súdu sp. zn. XXP XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, v spojení s uznesením V. súdu v F. č.k. XXCoP XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX bola maloletá A. do právoplatnosti meritórneho rozhodnutia vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. XXP XX/XXXX zverená do osobnej starostlivosti otca. K takémuto predbežnému opatreniu súd pristúpil po tom, čo vývin situácie v priebehu konania a výsledky dovtedajšieho dokazovania podrobne opísaného v citovanom rozhodnutí súd dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti prípadu je v záujme maloletej A. a jej ďalšieho zdravého najmä psychického vývoja nevyhnutné dočasne upraviť pomery účastníkov, keď návrh otca vzhľadom na ním tvrdené a preukázané skutočnosti a tiež ďalšie skutočnosti zistené v tejto súvislosti z rozhodovacej činnosti súdu, sa v tomto štádiu konania javil ako nanajvýš dôvodný. L. poukázal na skutočnosť, že bezdôvodné bránenie dieťaťu v styku s druhým rodičom sa pokladá za výrazný nedostatok vo výchove maloletého dieťaťa, ktorý môže ohroziť vývoj osobnosti dieťaťa v citovej a charakterovej oblasti a tiež zohľadňoval, že pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti by mal okrem iného prihliadať aj na schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove dieťaťa s druhým rodičom, a teda zisťovať, ktorý z rodičov poskytuje alebo je predpoklad poskytovať druhému rodičovi väčší priestor na výchovu dieťaťa, v súvislosti s čím citoval stanovisko uvedené v rozhodnutí I. ÚS XX/XX (ÚS ČR) z XX.XX.XXXX, ktoré zdôrazňuje, že záujmom dieťaťa je nepochybne, aby bolo v starostlivosti toho s rodičov, ktorý uznáva rolu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý je dobrým rodičom, a že je treba mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič a dieťa v dôsledku
odcudzenia sa neskôr len ťažko napráva. V odôvodnení rozhodnutia bolo zdôraznené, že pokiaľ je podľa vykonateľného rozsudku otec dieťaťa oprávnený stretávať sa s ním bez prítomnosti matky, je povinnosťou matky dieťa pripraviť na stretnutie tak, aby bolo toto oprávnenie otca rešpektované, či už zo strany matky dieťaťa, alebo zo strany samotného dieťaťa. I. neumožnenie styku otca kontinuálne tvrdením, že samotné dieťa odmieta stretnutia s otcom a že matka nemá dosah na svoje dieťa, nemôže mu prikázať, aby sa tohto stretnutia bez jej prítomnosti zúčastnilo a nevie ho ani k takémuto konaniu a postoju prinútiť, je z hľadiska aplikácie ust. § 25 ods. X A. o rodine právne irelevantné, nakoľko matka na základe svojich rodičovských práv a povinností je totiž oprávnená, ale aj povinná prijať také výchovné opatrenie, aby k stretnutiu otca s maloletým dieťaťom bez jej prítomnosti došlo, bez ohľadu na to, aké sú jej subjektívne pocity alebo subjektívne pocity maloletého dieťaťa. V posudzovanej veci súd zdôraznil, že vzhľadom na v tom čase aktuálny vek dieťa (X rokov) sa predpokladá aktívna účasť matky na jeho výchove a na ovplyvňovaní jeho reakcii, a teda je potrené ovplyvniť reakcie dieťaťa spôsobom, aby bolo psychicky pripravené na stretnutie s otcom bez prítomnosti matky, a to nielen bezprostredným pôsobením matky v krátkom časovom horizonte pred konkrétnym stykom otca s dieťaťom, ale aj výchovným pôsobením hlavne v čase, keď je výlučne s matkou (podporne viď odôvodnenie rozhodnutia I. ÚS XXX/XXXX z XX.XX.XXXX). L. dal matke do pozornosti, že v prípade ak matka bez odbornej pomoci toto nezvláda, je na jej zodpovednosti, aby takúto pomoc vyhľadala, resp. rešpektovala odborné rady. V danom prípade bol matke aj zo strany súdu poskytnutý dostatočný časový priestor na korekciu jej neadekvátneho prístupu k otcovi, dokonca za využitia výchovného opatrenia zo strany súdu. W. vzhľadom na priebeh konania bolo nutné vykonať ďalšie dokazovanie za účelom preverenia výchovného prostredia maloletej zo širšieho hľadiska, t.j. nariadiť znalecké dokazovanie na prešetrenie ďalších osôb majúcich vplyv na výchovu dieťaťa, súd dospel k záveru, že vzhľadom na doterajší postoj matky zrejmý z priebehu konania a dovtedy vykonaného dokazovania nemožno očakávať zlepšenie situácie a plynutím času sa iba zvyšuje hrozba neskôr ťažko napraviteľnej závažnej deformácie vzťahu maloletej k otcovi, s potenciálne závažnými dôsledkami na psychosexuálny vývin dieťaťa z dlhodobého hľadiska. Z tohto pohľadu súd dôsledne zvažoval momentálne negatívne dopady bezodkladného prezverenia na psychiku dieťaťa s potenciálnymi negatívnymi dopadmi z hľadiska dlhodobej perspektívy zdravého psychického vývoja maloletej. L. mal za to, že vzhľadom na situáciu, kedy sa maloletá s otcom riadne nestretávala po dobu viac ako tri štvrte roka, pričom ich kontakty sú vzhľadom na neadekvátny postoj matky sporadické aj v rámci nariadeného výchovného opatrenia, vzhľadom na vtedy aktuálnu psychickú kondíciu dieťaťa a jej zachovanú schopnosť zvládať záťaž napriek podmienkam, resp. pôsobeniu prostredia, v ktorom sa nachádzala, bolo jedinou možnosťou, aby si dieťa mohlo vôbec vytvárať zdravý vzťah k otcovi jej okamžité zverenie do jeho osobnej starostlivosti. L. prihliadal na to, že matka napriek dovtedajšiemu pôsobeniu súdu a nariadenému výchovnému opatreniu zlyháva vo svojich rodičovských kompetenciách, keď nebola schopná pôsobiť na maloletú A. pozitívne v smere budovania jej vzťahu k druhému rodičovi, o čom svedčilo aj jej absolútne nerešpektovanie súdnych rozhodnutí neakceptovateľne zdôvodňované subjektívnym postojom maloletej, na formovaní ktorého sa však podieľa vzhľadom na faktické vylúčenie otca zo života dieťaťa výhradne sama. K námietkam matky, že otec si nedokázal svojim prístupom k maloletej vybudovať u nej dôveru a nesnažil sa o to, aby chcela byť s ním súd dodal, že z priebehu konania je zrejmé, že otcovi matka svojim správaním upiera vôbec možnosť a príležitosť si dôveru u maloletej budovať. W. tvrdenie matky o tom, že dcéra bola svedkom napadnutia zo strany otca a už vôbec nie jej pretrvávajúca argumentácia obvineniami otca zo sexuálneho zneužívania maloletej, keď predložené listinné dôkazy jednoznačne nesvedčili o matkou tvrdenom priebehu situácie, pričom aj zo záznamu výkonu rozhodnutia na CD nosiči bolo zrejmé, že práve matka je schopná vzhľadom na svoje nespracované emócie z ukončenia partnerského vzťahu s otcom situáciu vyeskalovať do krajností. T. samotnej matky potom súd nemohol hodnotiť v neprospech otca, keď mal za nepochybné, že psychike dieťaťa neprospievajú konflikty medzi rodičmi všeobecne. Vo vzťahu k matkou opakovanému zotrvávaniu na obvineniach otca zo sexuálneho zneužívania maloletej, a to napriek skutočnosti, že toto nebolo orgánmi činnými v trestnom konaní s definitívnou platnosťou preukázané a bolo vyvrátené opakovaným znaleckým dokazovaním, súd poukázal aj na vyjadrenia znalca na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX, ktoré v odôvodnení svojho rozhodnutia citoval a na znalecký posudok zo dňa XX.XX.XXXX vypracovaný na objednávku matky bez vyšetrenia otca súd nemohol ako na absolútne neobjektívny prihliadať. U. na eskaláciu napätia vo vzájomných vzťahoch rodičov a absolútne neústretový prístup matky, ktorá otcovi napriek deklarovanej osobnej snahe o riadnu psychologickú prípravu maloletej na styk s otcom, odvolávajúc sa na nevôľu samotnej maloletej opakovane bez relevantného a objektívneho dôvodu neumožňovala kontakt s maloletou, súd teda v danom prípade dospel k záveru, že aj pre upokojenie dieťaťa a elimináciu krízových a nadmerne stresujúcich situácií, do ktorých sa maloletá dostávala práve v dôsledku konania matky, bolo nutné,
aby bola dočasne, do doplnenia dokazovania vo veci samej, zverená do osobnej starostlivosti rodiča, ktorý sa javil ako zrelší a kompetentnejší a predovšetkým rešpektujúci úlohu druhého rodiča v živote dieťaťa. Q. súd nespochybnil vrúcny a mimoriadne intenzívny vzťah matky k maloletej a silnú fixáciu maloletej na matku práve v dôsledku jej dovtedajšieho konania, z jej ostatného správania, ktoré nemožno označiť ako racionálne a vyspelé, nemohol vyvodiť jej kľúčovú motiváciu záujmom maloletej, pričom konštatoval, že samotnú dosiahnutú vzájomnú väzbu matky a dieťaťa vzhľadom bolo možné označiť za patologickú a z hľadiska ďalšieho zdravého psychického vývoja dieťaťa za škodlivú. M. prihliadol ku skutočnosti, že opakované pokusy matky o kriminalizáciu otca sa nepreukázali ako dôvodné, keď vyjadril odôvodnené pochybnosti, že dieťaťu, ktoré aj prirodzene preberá kritický postoj a názory matky na otca, sú isté tvrdenia ohľadom konkrétneho konania otca voči dieťaťu podsúvané. I. sa podľa súdu v čase rozhodovania javil ako ústretovejší, otvorenejší jednak vzájomnej komunikácii s matkou, ako aj odborným radám a predovšetkým zvažujúci v prvom rade záujem dieťaťa. T. matky vzbudzovali vážne pochybnosti o jej rodičovských kompetenciách. L. tiež zohľadnil, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že matka výchovu maloletej zabezpečovala za pomoci starých rodičov z jej strany, ktorí však nemôžu byť vo výchovnej úlohe favorizovaní pred jedným z rodičov dieťaťa, k čomu však vo vzťahu k otcovi evidentne dochádzalo. Z priebehu výkonu súdneho rozhodnutia ako aj z výpovede svedkyne Y.. Q. mal súd za zrejmé, že zo strany starých rodičov maloletej dochádzalo k neprípustnému a nadmernému zasahovaniu do výkonu rodičovských práv, keď bol tiež evidentný ich vplyv na matku a zjavné usmerňovanie maloletej vo vzťahu k jej otcovi. Y. vehementne odmietala rešpektovať akékoľvek rozhodnutie súdu, či orgánu činného v trestnom konaní a ani výsledky objektívneho dokazovania v konaní pred týmito inštitúciami, ktoré nekorešpondujú s jej subjektívnym presvedčením o záujme maloletej, ktorý si evidentne zamieňa s vlastným záujmom, pričom v dôsledku odopretia odovzdania dieťaťa otcovi, hoci s odôvodnením, že dieťa k otcovi nechcelo ísť, bola obvinená zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia. W. sa riadne odbornému poradenstvu, ktoré mohlo viesť k postupnému rozšíreniu styku a skvalitneniu vzťahu otca s maloletou, naopak v tomto smere bola pasívna. V tejto súvislosti súd zdôraznil, že matka zjavne porušovala svoju povinnosť dieťa na kontakt a jeho odovzdanie otcovi riadne pripraviť, v čom je zahrnutá najmä psychologická príprava, keď sa táto javila byť zameraná kontraproduktívne práve opačným smerom, než je žiaduce. U. na prejavy maloletej mal súd za zrejmé, že zo strany matky a jej rodičov dochádza pred odovzdaním dieťaťa otcovi zjavne ku kumulácii ich negatívnych postojov voči nemu a ich absolútne neprípustnému prezentovaniu pred dieťaťom, a práve v dôsledku takéhoto správania dochádza k neprimeranému stresovaniu dieťaťa, čo rozhodne nemožno hodnotiť v prospech maloletej. Aj s poukazom na matkou prezentované odporúčania na základe výsledkov psychologického vyšetrenia maloletej po jej prepustení z nemocničného zariadenia po neúspešnom pokuse o výkon rozhodnutia dňa XX.XX.XXXX a to nevystavovať dieťa stresovej situácii, t.z. vyvarovať sa prílišným stresovým situáciám mal súd za to, že napriek prvotnému stresu môže mať práve bezodkladné zverenie do starostlivosti otca až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej z dlhodobejšieho hľadiska pozitívny dopad práve v tomto smere, keď ako absolútne nevhodný a práve v rozpore so záujmom maloletej by bol matkou tvrdený odporučený kontakt s otcom v jej prítomnosti, keď práve prítomnosť matky vyvoláva u dieťaťa evidentný stres a bráni dieťaťu v spontaneite prejavov k otcovi a vôbec vytváraniu si zdravého vzťahu s mužským vzorom nevyhnutne potrebným v živote dieťaťa. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania v čase nariadenia predbežného opatrenia sa totiž javilo, že maloletá A. mala obavy predovšetkým z reakcií matky a starých rodičov z jej strany v súvislosti s jej kontaktom s otcom (nie z otca samotného, ku ktorému po poskytnutí chráneného priestoru mimo kontakt s matkou, resp. starou matkou pristupovalo dieťa v zásade spontánne a pozitívne, bez prítomnosti úľakových reakcií či známok tenzie atp.). Sú mal teda za zrejmé, že matka, či už sama, alebo pod vplyvom svojich rodičov, ktorí sa zjavne prejavujú vo výchove maloletej mimoriadne zaangažovane, absolútne neuznáva rolu otca v živote dieťaťa. W. javilo sa, že jej konanie malo za cieľ otca izolovať od maloletej a absolútne eliminovať jeho výchovný vplyv, pričom takýto prístup matky môže ohroziť vývoj osobnosti maloletej v citovej, charakterovej a hodnotovej oblasti. Za nezmenenej situácie (zmenu ktorej vzhľadom na prístup matky v priebehu konania, dostatočne preukázaný dovtedy vykonaným dokazovaním vo veci samej však bez prijatia adekvátnych opatrení nebolo možné reálne očakávať) zotrvávanie maloletej v starostlivosti matky mohlo mať za následok silnú a nenapraviteľnú deformáciu vo vzťahu maloletej k otcovi. T. zhodnotenia súdu sa matka svojim dovtedajším konaním, napriek jej evidentnému subjektívnemu presvedčeniu o jeho správnosti a motivácii najlepším záujmom maloletej, avšak z objektívneho hľadiska naopak vo svojej podstate necitlivým a nezodpovedným prístupom, zjavným najmä z priebehu výkonu rozhodnutia a jej aj následnou zjavne iba formálne deklarovanou riadnou prípravou maloletej na styk s otcom, v čase nariadenia predbežného opatrenia do značnej miery diskvalifikovala vo vlastnej rodičovskej úlohe.
V konaní vedenom pod sp. zn. XXP XX/XXXX rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX súd rodičom a maloletej nariadil výchovné opatrenie, ktorým maloletej A. a jej rodičom uložil povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu v OZ T. ohrozeným deťom (Z. W.), Y. č 3, F. s tým, že rodičia a maloletá, ktorej účasť je povinná zabezpečiť matka, sú povinní zúčastniť sa na nariadených stretnutiach, ktorých presná špecifikácia a rozsah budú určené povereným pracovníkom Z. W., pričom súd bude sledovať výkon nariadeného výchovného opatrenia v X - mesačných intervaloch. T. výchovné opatrenie ostalo v platnosti aj po nariadení predbežného opatrenia sp. zn. XXP XXX/XXXX. Zo správ zariadenia súd zistil, že spolupráca s matkou maloletej je mimoriadne komplikovaná vzhľadom na neakceptovanie poradenstva a neochotu zmeniť nič na svojom postoji k dieťaťu, ktoré si k sebe pripútava, pričom matka takýmto prístupom fakticky marí efektívnosť uloženého výchovného opatrenia.
T. doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX, t.j. v priebehu plynutia lehoty na rozhodnutie o návrhu matky v predmetnom konaní I. združenie T. ohrozeným deťom Z. W. podalo návrh na zrušenie tohto výchovného opatrenia s poukazom na predchádzajúce správy, v ktorých opakovane upozorňovali súd, že matka neustále spochybňuje prácu tohto špecializovaného zariadenia, devalvuje psychologičky centra, neprijíma žiadne ich návrhy, obviňuje ich zo zlyhania a snaží sa ich brať na zodpovednosť za situáciu, do ktorej sa dostala vlastnou vinou. U. sa im sťažnosťami na rôzne inštitúcie, v komunikácii používa imperatív a má snahu im rozkazovať, čo a ako majú robiť. U. situácia s matkou sa dostala do patovej situácie, kedy dochádza k vzájomnému zvyšovaniu hlasu a k neustálemu verbálnemu konfliktu. Je podozrenie, že matka si napriek nesúhlasu zariadenia nahráva vzájomnú komunikáciu, pričom pracovníčky majú obavy, aby vytrhnuté z kontextu nemohli byť jednotlivé vety použité proti nim. U. na tlak zo strany matky už pracovníčky centa nie sú ochotné s ňou komunikovať.
T. § X02 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
O nariadení predbežného opatrenia inak platí i ust. § 74 O.s.p. a nesledujúce.
T.. § 74 ods. X O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
I. iného predbežným oparením môže súd uložiť účastníkovi (povinnosť), najmä aby platil výživné v nevyhnutnej miere (§ 76 ods. X písm. a)), alebo aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd (§ 76 ods. X písm. b) O.s.p.).
D. inštitútu predbežného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov, ktorá však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov. V konaní o starostlivosti súdu o maloleté deti môže byť tiež nariadené predbežné opatrenie, avšak súd musí starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky.
V. predbežné opatrenie nie je končeným rozhodnutím, jeho nariadením navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie končeného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. To však neznamená, že súd môže vydať predbežné opatrenie len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy (viď rozhodnutie IV. ÚS XX/X).
Z. predbežných opatrení v občianskom súdnom konaní, ktorým je provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. H. rozhodnutie môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. M. rozhodnutie je dočasné, nie je rozhodnutím vo veci samej, obmedzuje sa na dosiahnutie len predbežných účinkov, neprejudikuje výsledok konania pred súdom. A. a dôsledky predbežného opatrenia, pokiaľ ide o právne
postavenie dotknutých osôb, sa musia minimalizovať so zreteľom na jeho zabezpečovací charakter. T. predbežné opatrenie v zásade nemôže obsahovať výrok, ktorý by sa rovnal výroku vo veci samej.
T. § 163 ods. 2 O.s.p. rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Ustanovenia o rozsudku sa použijú primerane na uznesenia (§ 167 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
V danom prípade mal súd za to, že vzhľadom na dané okolnosti a priebeh konania nie sú splnené podmienky na tak zásadnú zmenu doterajšej predbežnej úpravy, akú požaduje matka v návrhu doručenom tunajšiemu súdu dňa 27.05.2016, resp. na zrušenie predbežného opatrenia nariadeného vo veci starostlivosti súdu o maloletú A. A. uznesením tunajšieho súdu sp. zn. XXP XXX/XXXX podľa § 77 ods. X O.s.p. z dôvodu, že by pominuli dôvody pre jeho nariadenie, z ktorého hľadiska súčasne súd návrh matky posudzoval.
Od nariadenia citovaného predbežného opatrenia sp. zn. XXP XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, v spojení s uznesením V. súdu v F. č.k. XXCoP XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX nedošlo k takej zmene pomerov, resp. okolností, ktorá by odôvodňovala zmenu citovaného rozhodnutia, resp. jeho zrušenie a nariadenie odovzdania dieťaťa do výlučnej starostlivosti matky. L. má za to, že so všetkými podstatnými okolnosťami, ktoré namietala matka vo svojom návrhu sa vysporiadal už v citovanom rozhodnutí, na odôvodnenie ktorého v plnom rozsahu poukazuje. A. súd dodáva, že aktuálna situácia, na ktorú sa matka odvoláva (tvrdenia dieťaťa, prežívanie odchodov od matky, strhávanie sa zo sna atp.) je obdobná situácii, ktorú matka opisovala v čase podania trestného oznámenia a vypracovávania znaleckého posudku pre účely trestného konania, ktoré bolo právoplatne zastavené podľa § 2X5 ods. X písm. a) ods. X M. poriadku s poukazom na ust. § 139 ods. 1 písm. c) M. zákona z dôvodu, že je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie vedené na OR PZ v F. V pod S.: I.-XXX/X-OVK-BX-XXXX. V tejto súvislosti súd poukazuje na vyššie citovaný posudok ustanovenej znalkyne T.. X. L., T.., ktorého závery sú v plnom rozsahu aplikovateľné na opakovane prezentované tvrdenia matky, nepochybne vzťahujúce sa k rovnakému skutku. Aj s poukazom na uvedené sú naďalej dané dôvody na predbežnú úpravu, ktorá nie je definitívnym rozhodnutím vo veci samej, avšak z pohľadu objektívneho rešpektovania najlepšieho záujmu maloletej sa vzhľadom na prístup matky do nariadenia predmetného predbežného opatrenia a v zásade aj vzhľadom na jej aktuálny postoj javí ako vôbec jediná možnosť dosiahnuť postupné naštartovanie sanácie pre dieťa nežiadúceho a vyslovene škodlivého stavu bez riadnej možnosti vytvárať si vzťah s otcom a to nevyhnutne ešte pred rozhodnutím vo veci samej, ku ktorému je nevyhnutné doplniť dokazovanie, a teda nemožno s určitosťou predpokladať ukončenie konania. U. na okolnosti prípadu sa totiž javí, že bez trvania autoritatívneho zásahu v tomto smere je vzhľadom na antagonistický postoj matky naďalej vylúčené, aby si maloletá v prípade jej výlučnej osobnej starostlivosti vôbec vytvárala z hľadiska jej ďalšieho priaznivého vývoja nevyhnutný plnohodnotný vzťah s otcom, ktorý ani vo svetle v skutočností prezentovaných v návrhu matky doručenom súdu dňa XX.XX.XXXX vzhľadom na doterajšie výsledky vykonaného dokazovania nepredstavuje pre dieťa potenciálne riziko, pričom má preukázateľne dostatočné osobnostne dispozície na zabezpečenie výchovy a osobnej starostlivosti o maloletú a tiež pre zabezpečenie jej zdravého vývoja s prihliadnutím na jej emotivitu a osobnostnú organizáciu.
W. do stavu pred predbežnou úpravou, ktorá zjavne čiastočne začína plniť svoj účel, by v tomto štádiu konania mohlo mať pre maloletú z dlhodobého hľadiska nenapraviteľné negatívne dôsledky. L. opätovne zdôrazňuje, že ide o rozhodnutie predbežné, t.z. dočasné, čo zodpovedá aj postoju maloletej, na ktorý matka poukazuje, pričom konečné rozhodnutie vo veci bude závisieť od výsledkov ďalšieho dokazovania a pri rozhodovaní môže súd bude súd prihliadať na potenciálny pozitívny posun v rodičovských kompetenciách u každého z rodičov v priebehu konania, hoci za využitia odbornej pomoci, ktorú súd obom rodičom v záujme maloletej dôrazne odporúča využiť, keď nateraz je aj vzhľadom na žiadosť Z. W. na zrušenie výchovného opatrenia nutné konštatovať, že u matky takýto posun v tomto štádiu konania nie je zrejmý.
Čo sa týka jednotlivých ďalších argumentov matky, k nim považuje súd za potrebné uviesť nasledovné. I. samotného návrhu (ako aj neskoršieho oznámenia otca) vyplýva, že po predbežnom prezverení maloletej do osobnej starostlivosti otca nedochádza zo strany otca k bráneniu styku maloletej s matkou. W. z prehľadu styku - starostlivosti o dieťa vyplývajú v zásade týždňové intervaly striedania si maloletej, čím je zrejmé, že otec v súlade s jeho predchádzajúcim prísľubom v priebehu konania dieťaťu umožňuje pravidelný a rovnocenný styk s matkou, ako rodičom, ktorému momentálne nie je dieťa zverené. Aj zo samotného návrhu matky vyplýva, že otec zjavne pristúpil k opatreniam, ktorými sám eliminuje riziko jeho ďalšieho možného obvinenia zo sexuálne motivovaného neprípustného správania voči maloletej (kamerový systém v byte, privykanie maloletej na spánok osamote, bez prítomnosti inej osoby). W. súd opakovane zdôrazňuje, že prítomnosť symptómov sexualizovaného správania sa maloletej v kritickom čase bola vylúčená znaleckým dokazovaním T.. L., T.., vykonaným v relatívne krátkom časovom slede po matkou tvrdených udalostiach.
L. naďalej nemá dôvod zmeniť záver vyplývajúci tak z objektívnych správ špecializovaného zariadenia vykonávajúceho výchovné opatrenie, podporený aj dôkazmi predkladanými otcom, že maloletá sa pri otcovi prejavuje bez známok tenzie, zjavne odlišne, než prezentuje svoj postoj k otcovi v prítomnosti matky. Aj v tomto smere súd poukazuje na odborný názor T.. L. na možné príčiny tohto stavu, ktorý sa zjavne od podania znaleckého posudku menovanou znalkyňou podstatne nezmenil. H. na zmenu, resp. zrušenie predbežného opatrenia teda súd nevidí vzhľadom na súčasné prejavy dieťaťa v priamej individuálnej interakcii s otcom. V tomto kontexte má súd za spochybnené aj závery znaleckého posudku T.. M. v smere nutnej prítomnosti matky pri styku maloletej s otcom, na ktoré matka poukazovala. Z priebehu konania je zrejmé, že problémové prežívanie maloletej v interakcii s otcom, resp. vo vzťahu k otcovi sa prejavuje práve v prítomnosti matky, a teda práve jej prítomnosť je absolútne kontraproduktívna z hľadiska budovania zdravého budovania vzťahu maloletej k otcovi. V tejto súvislosti súd poukazuje opätovne na nedôveryhodnosť tohto dôkazného prostriedku predloženého matkou, vypracovaného na jej objednávku a vychádzajúceho výlučne z anamnézy uvedenej matkou, bez toho, že by matkou oslovená znalkyňa mala možnosť vnímať interakciu dieťaťa s otcom v záujme objektivizácie jej prejavov a tvrdení matky a svedčí tiež o spornej profesionalite pri vypracovávaní tohto posudku.
L. aj poukazom na vyššie uvedené výsledky znaleckého skúmania v rámci trestného konania nemôže vyhodnotiť ako nesporné závery matky, že správanie dieťaťa voči otcovi, resp. matkou vnímané odmietanie je dané reálnymi prežitkami maloletej súvisiacimi s údajným sexuálnym zneužívaním zo strany otca. L. však tieto tvrdenia matky vzhľadom na jej spochybňovanie doterajších dôkazných prostriedkov v tomto smere neponechá bez povšimnutia a aj vzhľadom na zjavnú fixácia matky na údajné sexuálne obťažovanie dieťaťa zo strany otca, s prihliadnutím na skutočnosť, že tvrdeniam dieťaťa dávajú sexuálny podtext až dospelí, ktorá skutočnosť je jednoznačne konštatovaná v posudku T.. L. T.., súd v ďalšom konaní vo veci samej pristupuje k znaleckému skúmaniu aj znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a sexuológia.
L. poznamenáva, že matka si zjavne neuvedomuje svoju spoluzodpovednosť za vzniknutý stav a stresovanie dieťaťa, ktorému neumožňovala riadny styk s otcom počas zverenia maloletej do jej osobnej starostlivosti. T. prežívanie zmeny dieťaťom je prirodzené a bolo očakávané, avšak ako už súd skonštatoval v pôvodnom rozhodnutí, z hľadiska dlhodobého priaznivého vývoja maloletej takýto aktuálny stav súd považuje napriek jeho neoptimálnosti pre maloletú za prospešnejší než predchádzajúce status quo. Je potrebné si uvedomiť, že v danom prípade vzhľadom na problémový prístup matky, jej absolútne odmietanie otca a neochotu akceptovať jeho úlohu v živote maloletej, ktorá bola dostatočne preukázaná už doposiaľ vykonaným dokazovaním neexistuje riešenie, ktoré by bolo pre dieťa ideálne. Q. je zjavné, že správanie rodičov, ktorí naďalej nedokážu nadviazať konštruktívnu komunikáciu v záujme maloletej poškodzuje psychické zdravie dieťaťa, vzhľadom na striktne kritický postoj matky k otcovi, snahy o jeho kriminalizáciu a jej predchádzajúce kroky smerujúce k neopodstatnenému obmedzovaniu kontaktu maloletej s otcom (predchádzajúce nariadeniu predbežného opatrenia zo dňa XX.XX.XXXX) mal súd za to, že opätovné zverenie do výlučnej starostlivosti matky nebude na prospech dieťaťa. T. naopak, za súčasnej situácie, kedy je to práve matka, ktorá zotrváva napriek objektívnym výsledkom znaleckého dokazovania a ostatným skutočnostiam, ktoré v konaní vyšli najavo a svojom postoji a relativizuje úlohu otca v živote dieťaťa, aktuálne riziká, ktoré v takomto prípade hrozia, súd vyhodnotil ako porovnateľné, resp. rovnako vážne s rizikom zotrvania maloletej v predbežnej starostlivosti otca, ktorý svojimi faktickými krokmi preukazuje, že rešpektuje matku v jej rodičovskej úlohe a nepreukázali sa tvrdenia matky v návrhu o jeho negatívnom ladení
voči nej a jeho prezentovaní pred maloletou. M. maloletej pri prejavoch náklonnosti k matke zo strany otca taktiež nebolo relevantne preukázané. V tomto štádiu konania a vykonaného dokazovania sa teda súdu predbežným opatrením nariadená forma starostlivosti o maloletú naďalej javí ako najvhodnejšia forma starostlivosti o dieťa. T. zrušenie predbežného opatrenia by súd považoval súd za experiment a skutočnosť v príkrom rozpore so záujmami maloletej. U. matky k starostlivosti o dieťa u otca bude súd riešiť v konaní vo veci samej doplnením dokazovania, keď zdôrazňuje, že ani v konaní o nariadenie, resp. zmenu či zrušenie predbežného opatrenia nemôže vychádzať výlučne z tvrdení niektorého z účastníkov, keď mnohé z konštatovaní matky v návrhu vyznievajú ako jej hypotetické konštrukcie, používané na podporu jej subjektívneho presvedčenia o aktuálne najvhodnejšom usporiadaní vzťahov medzi účastníkmi.
T. matky zo strany maloletej je prirodzená, v danom prípade aj vzhľadom na dlhodobé pripútavanie maloletej matkou konštatované aj v znaleckom dokazovaní vykonanom v konaní vo veci XXP XX/XXXX a absenciu otca v živote dieťaťa v značnom časovom období vo fáze jej života, kedy si mala práve s otcom budovať zdravý vzťah. T. zverenie dieťaťa otcovi (ktoré matka zo svojho pohľadu označuje za odobratie dieťaťa) súd nepovažoval za cestu k vyriešeniu problému maloletej s otcom, ale za jedinú možnosť, aby si maloletá vzhľadom na dovtedajší postoj a prístup matky vyplývajúci z celého konania, výchovného opatrenia i znaleckého dokazovania mohla začať vytvárať vzťah s otcom, ktorý je nesmierne dôležitý práve z hľadiska jej ďalšieho zdravého psychosexuálneho vývoja. H. matku rozhodne nestratilo a to aj vzhľadom na ústretový postoj otca, ktorý, ako už bolo konštatované v zmysle inštrukcií zo záveru odôvodnenia predbežného opatrenia v súlade s príslušnými ustanoveniami A. o rodine matke od predbežného zverenia maloletej do jeho osobnej starostlivosti umožňuje plnohodnotný a dokonca skutočne takmer rovnocenný styk s dieťaťom. Y. vo vývoji nezaostáva čo mal súd za vyvrátené aj tvrdením samotnej matky v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia ohľadom nezhody rodičov v súvislosti s povinnou školskou dochádzkou (vedenej pod sp. zn. XX P XX/XXXX, ktorému návrhu matky súd vyhovel), kde naopak matka odmieta vôbec možnosť uvažovať nad povolením odkladu nástupu na povinnú školskú dochádzku práve s poukazom na vyspelosť maloletej. U. tvrdení matky v návrhu sa teda javia v danom štádiu konania ako účelové, avšak všetky budú preverené dokazovaním v konaní vo veci samej, v ktorom bude aj relevantným spôsobom za pomoci odborníkov zisťovaná skutočná vôľa maloletej a na jej názor súd nepochybne prihliadne v rozhodnutí vo veci samej. U. z doposiaľ vykonaného dokazovania je matkino zdôvodňovanie odmietania otca maloletou jej vlastnou interpretáciu, keď sa zjavne stavia nekriticky k svoju postoju a nahliadaniu na otca, ktoré nemá oporu v obsahu spisu a objektívne vykonanom znaleckom dokazovaní. W. sa stotožniť ani s názorom matky, ktorá akcentuje, že vôľou dieťaťa je byť s matkou stále a nepretržite. L. opätovne zdôrazňuje, že maloletá nastupuje do veku, kedy je extrémna pripútanosť k jedinej rodičovskej osobe pre dieťa skôr na závadu a v rozpore s jeho záujmami a ďalším zdravým psychickým vývojom. M. nemožno akceptovať výhradu matky, že súd neakceptoval úlohu starých rodičov z jej strany vo výchove maloletej, avšak poukazoval na ich vplyv pri predchádzajúcej eliminácii pôsobenia otca v živote dieťaťa. V rámci rovnovážneho posudzovania vplyvu bolo nariadené doplnenie znaleckého dokazovania aj v smere vyšetrenia nielen starých rodičov, ktorí zasahovali do výchovy dieťaťa doposiaľ (a v rámci širokého styku umožňovaného otcom majú túto možnosť aj naďalej), ale aj partnerky otca maloletej, ktorej výchovný vplyv sa začal prejavovať až v tomto štádiu konania, po predbežnom prezverení maloletej do osobnej starostlivosti otca.
C. nemožno spochybniť, že matka je pre maloletú najbližšou osobou a u dieťaťa prevažuje citová väzba k nej, ktorá zjavne nebola narušená ani po nariadení predbežného opatrenia zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá skutočnosť rovnako svedčí v prospech zachovania súčasnej predbežnej úpravy. L. nespochybňuje subjektívne vnímanie maloletej bydliska matky ako svojho domova, čo je dané prirodzene aj dlhodobým stavom pred nariadením predbežného opatrenia, avšak opätovne zdôrazňuje jeho dočasný a preventívny charakter, za účelom eliminácie omnoho závažnejšej ujmy na právach a záujmoch maloletej pri pretrvávajúcom narúšaní, resp. faktickej neexistencii jej zdravého vzťahu k otcovi. H. síce nepochybne vníma stabilitu a bezpečie u matky, ale vzhľadom k postoju matky k otcovi si nemohlo do predbežnej úpravy začať budovať k otcovi vzťah založený na dôvere k jeho osobe, keďže ho nemala možnosť plnohodnotne poznať.
L. opakovane zdôrazňuje, že vychádzajúc z doposiaľ vykonaného dokazovania hodnoteného vo vzájomných súvislostiach jednotlivých dôkazov má za dostatočne preukázané, že otec pre maloletú nepredstavuje reálne potenciálne riziko a vlastným správaním, reagujúc na upodozrievavé správanie matky, smeruje k eliminácii čo i len hypotetickej možnosti hrozby pre maloletú. M. s poukazom na
vek maloletej, ktorá dovŕšila vek povinnej školskej dochádzky súd poznamenáva, že už neprichádza do úvahy neopodstatnená matkou neustále zdôrazňovaná priorizácia pripútanosti dieťa k nej ako k primárnej osobe v jej živote, ktorá je zo psychologického hľadiska dôležitá všeobecne v útlom veku dieťaťa, avšak maloletá A. sa ako predškoláčka nachádza v období, kedy by mala byť pripravená na postupné odpútavanie sa od matky, stávať sa samostatnejšou a aj schopnejšou sama sa zbaviť stresu a napätia. Čo sa týka násilného konania otca voči matke, z konania vyplýva ojedinelosť neprimeraného správania sa otca voči matke v čase eskalovanej partnerskej krízy rodičov. Q. akákoľvek forma násilia medzi partnermi je odsúdeniahodná, súd má vzhľadom na okolnosti prípadu za to, že v danom prípade preukázané správanie sa otca nemožno hodnotiť ako také, ktoré sa vymyká bežnému konaniu smerom matke či k dieťaťu, ktoré by bolo možné označiť za pretrvávajúce správanie sa otca ohrozujúce v tomto smere vývin maloletej. W. je tiež zrejmé, z akého obdobia majú pochádzať „nové“ spomienky dieťaťa prezentované matkou v návrhu a opisované dieťaťom vzťahujúce sa k minulosti, keď po trestnom oznámení matky na otca, v ktorom sa konanie otca v novo uvádzaných detailoch nepertraktovalo, bol kontakt otca s maloletou zo strany matky eliminovaný natoľko, že otec nemal reálne príležitosť dopustiť sa opisovaného konania. Po nariadení predbežného opatrenia je zrejmé aj z návrhu matky, že otec vykonáva preventívne opatrenia, aby sa nemohol nepozorovane dostať do situácie s maloletou, kedy by sa vo vzťahu k nej mohol správať v sexuálnom kontexte nevhodne.
U. zástupkyne SR pred X. k sankciám v súvislosti s výkonom práva styku rodiča s maloletým zo dňa XX.XX.XXXX je pre daný prípad irelevantné, keď súd akcentuje, že rodinným putom je maloletá viazaná tak k matke, ako aj k otcovi a predbežné opatrenie vydané v konaní na základe stavu konania a výsledkov doterajšieho dokazovania nemožno považovať za donucovacie opatrenie za účelom výkonu práva styku rodiča s dieťaťom. Vo vzťahu k odmietaniu styku s dieťaťom súd opätovne poukazuje na posudok T.. L.. H. vykonaným dokazovaním nebolo jednoznačne preukázané, že by odmietavý postoj maloletej v danom prípade vyplýval zo správania sa otca k dieťaťu, keď napokon otcovi bol riadny styk s dieťaťom zo strany matky odopieraný dlhodobo, a teda dieťa nemalo reálnu príležitosť budovať si s otcom osobný vzťah, neprimerane nezaťažený vnímaním negatívneho postoja matky k otcovi. W. súd má za objektívne preukázané aj priebehom výchovného opatrenia a početnými správami kompetentných pracovníkov špecializovaného zariadenia, ktoré toto opatrenie vykonáva, že zo strany matky nedochádza k adekvátnemu výchovnému pôsobeniu na dieťa a toto svojim postojom znemožňovala aj pracovníkom špecializovaného pracoviska. V tomto štádiu konania rovnako nemožno jednoznačne vyhodnotiť, že vzťah maloletej k otcovi je poznamenaný tak ako tvrdí matka jej vlastným negatívnym postojom na základe jej vlastných skúseností.
L. v rámci záujmu maloletého dieťaťa musí zvažovať všetky kritériá v ich vzájomnom kontexte, vrátane kritéria podmienok na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi čl. X písm. h) základných zásad A. o rodine. W. zo skutočností zistených v priebehu viacerých konaní vo veci starostlivosti súdu o mal. A., ktoré sa vedú od roku XXXX, a teda z už obsiahleho spisového materiálu a doposiaľ vykonaného širokého dokazovania bolo zistené, že aktuálna predbežná úprava, ktorá nezakladá trvalý stav, sleduje najlepší záujem maloletej, keď za dva mesiace trvania predbežnej úpravy neboli signalizované žiadne objektívne závažné a neodstrániteľné nedostatky v úrovni starostlivosti otca o maloletú, o bezpečie dieťaťa je riadne postarané, aj s poukazom na vyššie spomínané opatrenia zo strany samotného otca, matka maloletej nie je zo života dieťaťa vylúčená, naopak podľa tvrdení matky sa nič nezmenilo na intenzite ich vzájomného vzťahu a predbežná úprava smeruje práve k ochrane duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa. Q. je nepochybné, že momentálny stav nie je ideálny a na dieťa určite má i negatívny dopad, avšak za stav pre dieťa deštruktívny, poškodzujúci a traumatizujúci je rovnako možné označiť aj ten, v ktorom sa maloletá v dôsledku neusporiadaných vzťahov rodičov nachádzala už pred nariadením predbežného opatrenia zo dňa XX.XX.XXXX.
L. opakovane zdôrazňuje, že predbežné opatrenie zo dňa XX.XX.XXXX nebolo prijaté z dôvodu, že by sa matka o maloletú nevedela postarať, resp. že by pre starostlivosť o dieťa nemala vytvorené vhodné podmienky a rozhodne nesmerovalo proti matke ani proti maloletej, ale naopak bolo nariadené v záujme maloletej s cieľom vytvoriť možnosť vzniku vyváženého vzťahu dieťaťa k obom rodičom, ktorý je kľúčový pre zdravý vývoj každého dieťaťa. L. pretrvávajúce závadného stavu v predchádzajúcom období, osobitne s prihliadnutím na okolnosti prejednávanej veci ale prirodzene bude vyžadovať dlhší čas a súd v danom štádiu konania nevidí dôvod zvrátiť započatý proces zmenou, resp. zrušením nariadeného predbežného opatrenia, ktoré podľa názoru súdu plní svoje preventívne účinky.
S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti teda súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
A. súd považuje za potrebné dodať, že podľa konštantnej súdnej judikatúry (napríklad rozhodnutie D. súdu SR, sp. zn. K.. ÚS XXX/XXXX) súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky (resp. námietky) nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. L. teda svoje rozhodnutie založil na vyššie uvedených relevantných skutočnostiach a nepovažoval za potrebné vyjadrovať sa ku všetkým početným, ale vo vzťahu k predmetnému rozhodnutiu nepodstatným pripomienkam, námietkam a tvrdeniam vznášanými v priebehu konania jeho účastníkmi.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne, trojmo alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu, resp. výroku rozhodnutia smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.