Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-171-2014.pdf
PDF · 110.95 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/171/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Denisou Cvikovou v právnej veci navrhovateľov: v 1.rade: P. X., W. G. XX, XXX XX Bratislava, v 2. rade: Y. X., W. G. XX, XXX XX Bratislava, obaja právne zastúpení: Bardač s.r.o., Lovinského 22, 811 04 Bratislava proti odporkyni: JUDr. Anna Dírerová, súdny exekútor, Gajova 7, 811 09 Bratislava, právne zastúpená: Mestická Slovíková s.r.o., Hviezdoslavova 6, 010 01 Žilina, o zaplatenie 2754,37 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľov v 1.rade a 2.rade zamieta.
Navrhovatelia v 1. rade a 2.rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť odporkyni k rukám právneho zástupcu odporcu: Advokátska kancelária Mestická Slovíková s.r.o., Hviezdoslavova 6, 010 01 Žilina, IČO: 36 421 910 náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1095,10 eur, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovatelia sa návrhom doručeným súdu dňa 16.09.2014 domáhali, aby súd uložil odporkyni povinnosť, zaplatiť navrhovateľom spoločne a nerozdielne sumu vo výške 2.754,37 eur spolu s príslušenstvom a nahradiť im trovy konania, pričom svoj návrh odôvodnili tým, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 4C/40/2004-241 z 30.05.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 5Co/260/08-315 zo dňa 26.01.2010 bola navrhovateľom uložená povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne Y. sumu vo výške 9.013,88 eur spolu s 15,5% úrokom z omeškania od 19.02.2004 do zaplatenia ako aj trovy konania pred súdom prvého stupňa vo výške 3.272,49 eur a trovy odvolacieho konania vo výške 657,46 eur. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie poveril Okresný súd Bratislava IV vykonaním exekúcie na podklade právoplatného a vykonateľného rozsudku súdnu exekútorku JUDr. Annu Dírerovú. Odporkyňa ako súdna exekútorka zexekvovala od navrhovateľov ako povinných v prospech oprávnených celkom sumu 22.477,74 eur vrátane sumy vo výške 2.248,- eur ako odmeny exekútora, odmeny za spísanie návrhu na exekúciu do zápisnice vo výške 16,60 eur, sumy vo výške 50,- eur titulom hotových výdavkov a sumu vo výške 439,77 eur titulom dane z pridanej hodnoty. Navrhovatelia zaplatili odporkyni celkom sumu 2.754,37 eur ako trovy exekúcie. Nálezom zo dňa 09.06.2011 sp.zn. IV. ÚS 71/2011 zrušil Ústavný súd SR rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 5Co/260/08-315 z 26.01.2010 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Nález ústavného súdu bol navrhovateľom doručený dňa 16.09.2011. Krajský súd v Bratislave svojim uznesením č.k. 5Co/421/11-373 z 24.04.2012 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zrušením rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 5Co/260/08-315 zo dňa 26.01.2010 odpadol právny dôvod na plnenie navrhovateľmi odporkyni a peňažné plnenie zaplatené navrhovateľmi odporkyni sa tak stalo plnením bez právneho dôvodu. Na základe uvedeného sa navrhovatelia domáhajú vydania bezdôvodného obohatenia od odporkyne spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% od 17.09.2011 s poukazom na § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb.
Odporkyňa vo svojom vyjadrení žiadala, aby súd návrh navrhovateľov zamietol a dôvodila tým, že trovy exekučného konania v prípade zrušenia exekučného titulu, na základe ktorého navrhovatelia ako povinný plnili, nepredstavujú bezdôvodné obohatenie. Trovy exekučného konania v prípade zrušenia exekučného titulu bezdôvodné obohatenie neprestavujú. Trovy exekučného konania nevyplývajú z exekučného titulu, ale z právnych predpisov upravujúcich exekučné konanie a predstavujú oprávnene vynaložené náklady súdneho exekútora a odmenu za jeho prácu, ktorú vykonal v súlade s existujúcim právnym stavom veci. S poukazom na rozhodnutie R 67/2013 odporkyňa tvrdila, že je vylúčené, aby sa súdny exekútor v tomto prípade obohatil. Podľa odporkyne majú navrhovatelia nárok na náhradu škody spôsobenú nezákonným (zrušeným) súdnym rozhodnutím, ktorú tvoria aj uhradené trovy exekúcie, na ktorú skutočnosť upozornila odporkyňa navrhovateľov listom z 28.04.2014, ktorým odpovedala na ich výzvu o vrátenie žalovanej sumy. Odporkyňa namietla nedostatok vecnej pasívnej legitimácie v tomto konaní. Z opatrnosti odporkyňa vzniesla aj námietku premlčania nároku navrhovateľov a uviedla, že dvojročná subjektívna premlčacia lehota navrhovateľom uplynula najneskôr dňa 16.09.2013, keď táto začala plynúť doručením nálezu Ústavného súdu SR č.k. IV.ÚS 71/2011-40 navrhovateľom dňa 16.09.2011, ktorým bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 5Co/260/08-315 zo dňa 26.01.2010 a objektívna premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia začala plynúť vydaním nálezu ústavného súdu, teda dňa 09.06.2011 a uplynula dňa 09.06.2014. Navrhovatelia teda podali návrh na začatie konania na súd po uplynutí subjektívnej a objektívnej premlčacej lehoty. Súčasne si odporkyňa uplatnila aj nárok na náhradu trov konania.
Súd vykonal dokazovanie obsahom rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. 4C 40/2004-241, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Co 260/2008-315, nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 71/2011, doručenkami ku nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 71/2011, listom AK Procházka & Partner z 26.10.2010 k sp. zn. Rvp 5970/2010, obsahom exekútorského spisu sp. zn. EX 71/2010 v rámci tohto spisu poverením č. 5104 060006 z 10.09.2010, upovedomením o začatí exekúcie z 23.09.2010, výpismi z účtu súdnej exekútorky vedeného v Dexia banka Slovensko, a.s. z 21.12.2010 a z 22.12.2010, oznámením súdnej exekútorky z 27.12.2010 a vkladovým listkom z 29.12.2010, a zistil tento skutkový stav. Okresný súd Bratislava IV svojim rozsudkom č.k. 4C/40/2004-241 zo dňa 30.05.2008 v konaní, ktorého účastníkmi boli v procesnej pozícii navrhovateľov Y.r W. a E. W., C. M. a U. M. a v procesnej pozícii odporcov navrhovatelia rozhodol tak, že navrhovateľom ( v konaní pred OS Bratislava IV odporcom) uložil spoločne a nerozdielne povinnosť zaplatiť navrhovateľom (v konaní pred Okresným súdom Bratislava IV) sumu 271.552,- Sk s 15,5% úrokom z omeškania od 19.02.2004 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 98.587,-Sk.
Krajský súd v Bratislave svojim rozsudkom č.k. 5Co/260/08-315 z 26.01.2010 potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 4C/40/2004-241 zo dňa 30.05.2008 a zaviazal navrhovateľov (v konaní pred krajským súdom odporcov) zaplatiť spoločne a nerozdielne náhradu trov odvolacieho konania vo výške 657,46 eur. Ústavný súd Slovenskej republiky svojim nálezom z 09.06.2011 sp.zn. IV.ÚS 71/2011 rozhodol jedným z výrokov tak, že zrušuje rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 5Co/260/08-315 z 26.01.2010 a vec mu vracia na ďalšie konanie. Z doručenky vyplýva, že nález ústavného súdu bol doručený právnemu zástupcovi navrhovateľov dňa 16.09.2011 (č.l. 129).
Následne Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 5Co/421/2011-373 z 24.04.2012 zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 4C/40/2004-241 z 30.05.2008 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z prezenčnej pečiatky na pripojenom uznesení krajského súdu vyplýva, že toto bolo doručené právnym zástupcom odporcov dňa 18.05.2012.
Zo spisu súdneho exekútora sp.zn. EX 71/10 súd zistil, že Okresný súd Bratislava IV poveril súdnu exekútorku (odporkyňu) poverením č. 5104 060006 zo dňa 10.09.2010, č. exekútorského spisu : Ex 71/10, spis.zn. 16Er/2575/2010 vykonaním exekúcie na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 4C 40/04-241 zo dňa 30.05.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 5Co/260/08-315 zo dňa 26.01.2010. Následne dňa 23.09.2010 vydala odporkyňa poverená exekúciou Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré doručila navrhovateľovi v 1. rade dňa 26.10.2010 a navrhovateľke v 2.rade dňa 25.10.2010. Navrhovatelia vystupovali v exekučnom konaní vedenom odporkyňou ako súdnou exekútorkou v procesnej pozícii povinných. Navrhovatelia ako povinní
uhradili podľa výpisov z účtu na exekvovanú pohľadávku dňa 21.12.2010 sumu vo výške 9595,96 eur a dňa 22.12.2010 sumu vo výške 9888,04 eur. Odporkyňa ako súdna exekútorka oznámila listom zo dňa 27.12.2010 navrhovateľom ako povinným, že v exekúcii vymohla v prospech oprávneného sumu vo výške 22.477,74 eur tvoriacu pohľadávku oprávnených a trovy exekúcie vo výške spolu 2.754,37 eur pozostávajúce z odmeny exekútora vo výške 2.248,- eur, odmeny za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice vo výške 16,60 eur, hotových výdavkov vo výške 50,- eur a dane z pridanej hodnoty v sadzbe 19% predstavujúcej 439,77 eur.
Z výsluchu navrhovateľa v 1.rade súd zistil, že tento odvíja plynutie subjektívnej premlčacej lehoty žalobou uplatneného nároku od momentu, kedy na internete niekedy v apríli roku 2014 dohľadal nález Ústavného súdu SR sp.zn. II.ÚS 165/2012 z 12.02.2013 a z právneho názoru v ňom obsiahnutého dospel k záveru, že mu v dôsledku zaplatenia trov exekučného konania podľa rozhodnutia, ktoré bolo nálezom ústavného súdu zrušené, vznikol nie nárok na náhradu škody voči štátu, ale bezdôvodné obohatenie, ktoré si musí vymáhať od odporkyne.
Podľa §107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok) exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (ďalej len "exekučná činnosť").
Podľa § 5 ods. 1 Exekučného poriadku v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má exekútor postavenie verejného činiteľa.
Podľa § 5 ods. 2 Exekučného poriadku vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Právny zástupca navrhovateľov zotrval na dôvodnosti žalobou uplatneného nároku a vo vzťahu ku odporkyňou vznesenej námietke premlčania uviedol, že nárok navrhovateľov nepovažuje za premlčaný , keď objektívna premlčacia lehota začala plynúť dňa 16.09.2011 doručením nálezu ústavného súdu právnemu zástupcovi navrhovateľov a subjektívna premlčacia lehota začala plynúť v roku 2014 keď sa navrhovatelia dozvedeli, že vo vzťahu ku ich nároku ide o bezdôvodné obohatenie a kto sa na ich úkor obohatil. Navrhovatelia si uplatnili svoj nárok pred uplynutím premlčacích lehôt, ktoré plynú samostatne. Pokiaľ ide o samotný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia poukázal právny zástupca navrhovateľov v právnych dôvodoch na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 165/2012.
Právna zástupkyňa odporkyne žiadala návrh navrhovateľov v celom rozsahu zamietnuť, zopakovala námietku premlčania žalobou uplatneného nároku, pretože objektívna premlčacia lehota na uplatnenie si nároku navrhovateľov uplynula v decembri 2013, keď navrhovatelia zaplatili odporkyni ako súdnej exekútorke poslednú úhradu na exekvovanú pohľadávku. Pokiaľ ide o subjektívnu premlčaciu lehotu navrhovatelia boli počas súdneho konania po celý čas právne zastúpení osobou odborne spôsobilou na to, aby im mohla vysvetliť plynutie premlčacích lehôt. Poukázala na obsah návrhu na začatie konania v ktorom samotní navrhovatelia uviedli, že nález ústavného súdu im bol doručený dňa 16.9.2011, teda subjektívna premlčacia lehota im uplynula najneskôr dňa 16.9.2013 a tiež poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave z 24.4.2012 pre prípad, že by sa subjektívna premlčacia lehota odvíjala od tohto rozhodnutia, uplynula by v apríli 2014. Ďalej uviedla, že nález ÚS SR sp. zn. II.ÚS 165/2012 nie je možné v tomto prípade aplikovať, keďže sa jedná o skutkovo a právne odlišnú situáciu, keď exekučné konanie nemalo byť vôbec začaté a trovy exekúcie v prípade, ktorý bol predmetom konania pred ústavným súdom bol zaviazaný zaplatiť oprávnený.
Medzi účastníkmi nebolo sporným, že na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 4C/40/2004-241 z 30.05.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 5Co/260/08-315 z 26.01.2010 bola navrhovateľom uložená povinnosť zaplatiť peňažnú sumu vo výške 271.552,- Sk spolu s príslušenstvom, ktorú si dobrovoľne nesplnili. Na základe zhodného tvrdenia účastníkov považoval súd za nesporné, že odporkyňa ako súdna exekútorka, na základe poverenia udeleného jej súdom, vykonala exekúciu na majetok navrhovateľov podľa právoplatného a vykonateľného exekučného titulu a súčasne vymohla aj trovy exekúcie v celkovej výške 2754,37 spočívajúce v odmene exekútora vo výške 2248,- eur, odmene za spísanie návrhu na exekúciu vo výške 16,60 eur, hotových výdavkoch vo výške 50,- eur a DPH vo výške 439,77 eur. Odporkyňa potom, čo si navrhovatelia dobrovoľne nesplnili svoju povinnosť uloženú im právoplatným a vykonateľným rozsudkom, vykonala exekúciu, pričom ako trovy exekučného konania vymohla sumu, ktorej vydania sa navrhovatelia domáhajú titulom bezdôvodného obohatenia, keď exekučný titul, na podklade ktorého bola vykonaná exekúcia, bol zrušený nálezom ústavného súdu a následne Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 5Co/421/2011-373 z 24.04.2012 zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 4C/40/2004-241 z 30.05.2008.
Odporkyňa namietala premlčanie žalobou uplatneného nároku a nedostatok vecnej pasívnej legitimácie.
Nedielnym atribútom práva je jeho vymáhateľnosť, ktorým je právo charakterizované. Na podklade právoplatných a vykonateľných súdnych rozhodnutí, v ktorých uložené povinnosti neboli dobrovoľne splnené, je možné vykonávať exekúciu podľa z.č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok). Teda pokiaľ povinný neplní dobrovoľne, je možné mocensky prostredníctvom súdneho exekútora, ktorý má v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti postavenie verejného činiteľa ( §5 ods. 1 Exekučného poriadku) , realizovať nútený výkon rozhodnutia podľa Exekučného poriadku, a to aj proti vôli povinného. Vymáhanie pohľadávok prostredníctvom exekútora so sebou prináša zvýšené náklady, ktoré znáša povinný, a to aj v prípade zrušenia exekučného titulu, ako k tomu v tomto prípade prišlo nálezom ústavného súdu. Navrhovateľom, vystupujúcim v exekučnom konaní v procesnej pozícii povinných, nezanikla ani po zrušení rozsudku, ktorý bol podkladom exekúcie, povinnosť hradiť náklady exekúcie, pretože v dobe doručenia návrhu na exekúciu, poverenia udeleného súdom na vykonanie exekúcie a vykonania exekúcie, ktorá bola ukončená vymožením pohľadávky, bezpochyby existoval vykonateľný exekučný titul, ktorým bola navrhovateľom uložená povinnosť, zaplatiť peňažnú sumu uvedenú v exekučnom titule, aj keď neskôr bol exekučný titul zrušený. Pretože navrhovatelia nesplnili právoplatným rozsudkom uloženú povinnosť dobrovoľne, došlo k exekúcii. Odporkyňa vykonala exekúciu , pričom táto bola vykonaná v súlade so zákonom, žiaden z účastníkov netvrdil opak, a preto nemohlo prísť u odporkyni v súvislosti s trovami exekúcie k bezdôvodnému obohateniu, a to z dôvodov skôr uvedených ani po zrušení exekučného titulu. Náklady exekučného konania sú inštitútom procesného práva a majú v procesnom práve pôvod. Ak navrhovatelia zaplatili odporkyni náklady exekúcie a exekučný titul, ktorý bol podkladom pre výkon exekúcie bol následne zrušený, nevznikne medzi povinným v exekúcii a exekútorom vzťah bezdôvodného obohatenia a povinnosť exekútora vydať povinnému (navrhovateľom) zexekvovanú pohľadávku . Podľa názoru súdu v tomto prípade totiž stále existoval na strane odporkyne ako súdnej exekútorky právny dôvod prijatia odmeny ako aj ostatných trov exekúcie a tento dôvod ani po zrušení exekučného titulu neodpadol, pretože bol založený ustanoveniami Exekučného poriadku ( § 196 a § 200 Exekučného poriadku), ktoré ukladali navrhovateľom ako povinným v exekúcii uhradiť trovy exekúcie. Navrhovatelia boli povinní uhradiť trovy exekúcie výlučne z toho dôvodu, že dobrovoľne
neplnili podľa právoplatného a vykonateľného exekučného titulu a k splneniu ich povinnosti bol potrebný nútený výkon rozhodnutia (exekúcia). Nepochybne bola exekúcia realizovaná, teda odporkyňa realizovala jednotlivé úkony exekučnej činnosti, za čo jej prislúchala odmena podľa Exekučného poriadku a vo výške podľa vykonávacej vyhlášky, pričom k zrušeniu jednotlivých zákonných ustanovení právne odôvodňujúcich trovy exekúcie nikdy neprišlo, teda právny dôvod zaplatenia trov exekúcie navrhovateľmi neodpadol a stále trvá.
Exekútor je v zmysle § 2 Exekučného poriadku štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí a súčasne v zmysle § 5 ods. 2 Exekučného poriadku je vykonávanie exekučnej činnosti výkonom verejnej moci.
V danom prípade navrhovatelia odvodzujú svoj nárok "na vydanie bezdôvodného obohatenia" z právneho vzťahu, ktorý vznikol medzi navrhovateľmi ako účastníkmi exekučného konania a odporkyňou ako súdnou exekútorkou vykonávajúcou exekučnú činnosť a netýkal sa niektorej z typických súkromných oblastí života fyzickej osoby alebo existencie právnickej osoby a nevyplýval zo súkromného práva. Ide tu o verejnoprávny vzťah sledujúci zabezpečenie funkcií štátu, v rámci ktorého účastníci nemali autonómne a rovnoprávne postavenie, charakteristické pre právne vzťahy založené na súkromnom práve. Tento právny vzťah sa vyznačoval tým, že jeden účastník vzťahu (súdny exekútor) vystupoval voči druhému účastníkovi exekučného konania ako nositeľ verejnej zvrchovanej moci a bol oprávnený druhému subjektu jednostranne zakladať práva alebo povinnosti (v tejto súvislosti viď napr. ustanovenie § 47 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku oprávňujúce súdneho exekútora zakázať povinnému, aby odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie nakladal so svojím majetkom podliehajúcim exekúcii, ako aj ustanovenie § 54 ods. 2 Exekučného poriadku oprávňujúce súdneho exekútora predvolať povinného a vyzvať ho na vyhlásenie o jeho majetku). Právny vzťah súdneho exekútora a účastníka exekučného konania s týmito znakmi nemôže byť považovaný za súkromnoprávny vzťah (viď. uznesenie NS SR sp.zn. 6 M Cdo 4/2011 publikovaný v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 5/2013). Vzhľadom na povahu vzťahu vznikajúceho medzi povinným ako účastníkom exekučného konania a súdnym exekútorom vykonávajúcim exekučnú činnosť nemôže dôjsť na strane súdneho exekútora k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka tým, že povinný zaplatí exekútorovi odmenu, na ktorú exekútorovi vznikne podľa Exekučného poriadku nárok a to vo výške, ktorá je stanovená vyhláškou č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.
Pokiaľ ide o názor vyjadrený v náleze ÚS SR sp.zn. II.ÚS 165/2012, na ktorý navrhovatelia poukazovali, tento je záväzný a vzťahuje sa len na konkrétnu vec, ktorá je naviac čo do právneho základu a skutkových okolností odlišnou od veci prejednávanej tunajším súdom. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v prípade veci, o ktorej konal na podklade sťažnosti ústavný súd, bol odvodzovaný od nezákonne vykonanej exekúcie v súvislosti s ktorou, bola zaplatená súdnemu exekútorovi odmena. Exekúcia vykonávaná odporkyňou voči navrhovateľom ako povinným v exekúcii, však bola realizovaná zákonne, čo žiaden z účastníkov nesporoval, a to na základe v čase realizácie exekúcie právoplatného a vykonateľného exekučného titulu a na základe poverenia exekučného súdu.
Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že na strane odporkyne nie je daná vecná legitimácia v tomto konaní. Súd sa tiež zaoberal námietkou premlčania vznesenou odporkyňou v konaní a konštatoval, že táto bola vznesená oprávnene, keď navrhovatelia doručili súdu žalobný návrh po uplynutí subjektívnej premlčacej doby, ako aj objektívnej premlčacej doby.
Podstata premlčania spočíva v tom, že ak sa určité právo po zákonom stanovenú dobu (premlčaciu dobu) nevykonáva alebo sa v priebehu premlčacej doby neuplatní na súde, nemôže byť po jej uplynutí veriteľovi priznané, ak dlžník namietne premlčanie. V prípade premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia (rovnako ak pri premlčaní práva na náhradu škody) zákon zakotvuje subjektívnu a objektívnu premlčaciu dobu, pričom jej začiatok upravuje odlišne. Tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť a končia nezávisle od seba. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a začína plynúť, keď sa oprávnený dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho úkor a subjekte, ktorý sa bezdôvodne obohatil. Pre začiatok plynutia trojročnej objektívnej premlčacej doby je rozhodujúce, kedy fakticky prišlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. Okamihom, od ktorého sa začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby odvíja, je okamih vzniku zodpovednostného vzťahu z bezdôvodného obohatenia, a to bez zreteľa na to, či oprávnený subjekt o svojom práve na vydanie bezdôvodného obohatenia vedel alebo nie. Poukazom
na rozhodnutie NS SR sp.zn. 3Cdo 124/2002 dospel súd k záveru, že objektívna premlčacia doba začala plynúť dňom rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.zn. ÚS 71/2011 zo dňa 09.06.2011, ktorým tento zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 5Co/260/08-315 z 26.01.2010 a uplynula dňa 09.06.2014 a dvojročná subjektívna premlčacia doba začala plynúť dňom, keď bol nález ústavného súdu doručený právnemu zástupcovi navrhovateľov, t.j. dňom 16.09.2011. Týmto dňom sa totiž o zrušení exekučného titulu, teda odpadnutí právneho dôvodu navrhovateľmi poskytnutého plnenia , a teda o bezdôvodnom obohatení , navrhovatelia dozvedeli. Ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania navrhovatelia splnili celú exekvovanú pohľadávku v decembri roku 2010 a dňa 27.12.2010 im odporkyňa oznamovala listom splnenie tejto pohľadávky ako aj špecifikáciu plnenia vrátane špecifikácie trov exekúcie s tým, že časť navrhovateľmi naviac zaplatenej sumy im vracia späť na účet. Teda najneskôr v tomto momente získali navrhovatelia vedomosť o prípadnej výške bezdôvodného obohatenia a najneskôr zrušením exekučného titulu získali navrhovatelia vedomosť o všetkých skutkových okolnostiach, z ktorých bolo možné dovodiť vznik bezdôvodného obohatenia, a kto sa na ich úkor obohatil, teda navrhovatelia mali najneskôr v uvedený moment k dispozícii všetky relevantné údaje umožňujúce im podať žalobu na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia. Subjektívna premlčacia lehota preto navrhovateľom uplynula najneskôr 16.09.2013, a to márne, pričom jej začiatok nie je možné s tou skutočnosťou, že navrhovatelia pristúpili po niekoľkých rokoch ku vyhľadávaniu si relevantnej judikatúry, ktorou by podporili svoj nárok a s momentom, kedy takúto judikatúru vyhľadali spojili začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty. Pri takejto konštrukcii začiatku plynutia premlčacej doby, by táto nemusela začať plynúť nikdy.
Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že nárok navrhovateľov nie je dôvodný a to jednak preto, že si tento uplatnili po uplynutí premlčacej doby a odporkyňa dôvodne vzniesla námietku premlčania, ako aj preto že odporkyňa nie je pasívne vecne v konaní legitimovaná, keď jej povinnosť, ktorej splnenie si navrhovatelia voči odporkyni uplatnili v konaní, z hmotného práva nevyplýva.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku , teda podľa úspešnosti v konaní a úspešnej odporkyni priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1095,10 eur.
Trovy právneho zastúpenia vo výške 1095,10 eur pozostávajú z
? 4 úkonov právnej služby á 111,21 eur účtované podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písmeno a, b, c vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (spolu 444,84 eur)
- prevzatie veci a príprava právneho zastúpenia dňa 26.02.2015
- písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 26.02.2015
- účasť na pojednávaní dňa 18.04.2016
- účasť na pojednávaní dňa 03.06.2016
? 4 x paušálna suma náhrad a výdavkov účtované podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (spolu 33,94 eur)
- 2 x v roku 2015 á 8,39 eur
- 2 x v roku 2016 á 8,58 eur
? náhrada cestovného účtované podľa § 15 písm. a) v spojení s § 16 ods. 4 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a v spojení so z.č. 283/2002 Z.z. pri 0,183 eur/1km a opatrenia MPSVaR č. 632/2008 Z.z. pri rozsahu 205 km x 2 = 410 km x 0,183 + (0,01 x 6,5 x 0,996) = 101,27 eur pri účasti na pojednávaní konanom dňa 18.04.2016 a 0,183 + (0,01 x 6,5 x 1,079 ) = 0,253 x 410 km pri účasti na pojednávaní konanom dňa 03.06.2016, t.j. spolu 205,- eur
? náhrada za stratu času predstavuje 2 x 114,40 eur v prípade účasti na pojednávaniach dňa 18.04. a 03.06.2016, za 8 polhodín po 14,30 eur x 2, t.j. spolu 228,80 eur.
Tarifná odmena a náhrady advokáta boli s poukazom na ustanovenie § 18 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. zvýšená o daň z pridanej hodnoty vo výške vo výške 20%, t.j. 182,52 eur .
Súd pri vyčíslení náhrady za právne zastúpenie navrhovateľa vychádzal z ich písomného vyúčtovania právnym zástupcom odporkyne, ktorý vyúčtoval trovy právneho zastúpenia spolu v sume 1095,10 eur.
Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Súd podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku uložil navrhovateľom povinnosť zaplatiť odporcovi spoločne a nerozdielne prisúdenú náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu navrhovateľa.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona