Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-138-2015.pdf
PDF · 83.6 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-23P/138/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti o maloleté deti Ž. Z., T.. XX.X.XXXX, Š., T.. XX.X.XXXX, H., T.. X.XX.XXXX, D.M., T.. XX.XX.XXXX, Z. Z., T.. XX.X.XXXX, umiestnené v Detskom domove Nižná Kamenica, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, deti rodičov matky N. M., T.. XX.X.XXXX, bývajúcej T. T. B. Č.. XX D. Y., a otca Z. Ž., T.. XX.X.XXXX, bývajúceho T. T. B. Č.. XX D. Y., v konaní o nariadenie ústavnej starostlivosti maloletým deťom takto
rozhodol:
Nariaďuje ústavnú starostlivosť o maloleté deti Ž. Z., T.. XX.X.XXXX, Š., T.. XX.X.XXXX, H., T.. X.XX.XXXX, D., T.. XX.XX.XXXX, Z. Z., T.. XX.X.XXXX s tým, že za účelom nariadenia ústavnej starostlivosti maloleté deti umiestňuje do Detského domova Nižná Kamenica.
Zaväzuje matku a otca maloletých detí, každého z nich, prispievať na výživu každého z detí Ž. Z., Š., H., D. Z. Z., výživným vo výške po 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktoré výživné sú rodičia povinní platiť v prospech každého z maloletých detí vždy do 15. dňa toho- ktorého mesiaca vopred, na účet Detského domova Nižná Kamenica, od právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.4.2015 žiadal nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd zveril maloleté deti Ž. Z., T.. XX.X.XXXX, Š.U., T.. XX.X.XXXX, H., T.. X.XX.XXXX, D., T.. XX.XX.XXXX, Z. Z., T.. XX.X.XXXX, do starostlivosti Detského domova Nižná Kamenica, nakoľko toto umiestnenie bolo toho času nutné a v prospech a v záujme maloletých detí, keďže maloleté deti sa v rámci zisťovania aktuálnych pomerov nachádzali bez starostlivosti osoby oprávnenej zabezpečovať ich nevyhnutné potreby, zároveň bolo zistené, že maloletí boli z pôvodného bydliska deložovaní S. XX.X.XXXX, pričom dozor v tom čase nad maloletými vykonávala stará matka V. Ž., T.. X.X.XXXX, ktorá nemala taktiež zabezpečené stabilné bývanie, v čase šetrenia sa maloleté deti nachádzali v starostlivosti sestry ich matky Z. Z., T.. XX.XX.XXXX, ktorá vyjadrila vôľu poskytnúť maloletým deťom možnosť niekoľkodňového bývania vrátane zabezpečenia nevyhnutných potrieb, najmä stravy, matka maloletých detí sa zdržiavala cca mesiac u svojho partnera I. R., T.. XX.X.XXXX, T. T. B. Č.. XX D. Y., nemala záujem zabezpečiť svojím maloletým deťom nevyhnutné potreby, taktiež bolo zistené, že matka mala na základe výzvy Okresného súdu Košice II zo dňa 10.2.2015 nastúpiť nepodmienečný výkon trestu odňatia slobody z dôvodu jej odsúdenia pre prečin zanedbávania povinnej výživy, otec detí nastúpil v novembri 2014 na výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody pre prečin zanedbania povinnej výživy, ktorý vykonával v ÚVTOS Banská Bystrica - Kráľová, navrhovateľ ďalej v návrhu uviedol, že z družobného pomeru rodičov týchto detí pochádza celkovo 10 detí, z toho 9
maloletých, tri deti boli v minulosti umiestnené v ústavnej starostlivosti a to T. Ž., T.. XX.X.XXXX, V. Ž.Á., T.. XX.X.XXXX, Z. S. Ž., T.. XXX.XXXX, matka ani o tieto deti dlhodobo neprejavuje žiaden záujem a vykazuje dlh na neuhradenom výživnom.
Tunajší súd uznesením sp. zn. 23P/138/2015 zo dňa 20.4.2015 nariadil predbežné opatrenie, ktorým umiestnil maloleté deti Ž. Z., T.. XX.X.XXXX, Š., T.. XX.X.XXXX, H., T.. X.XX.XXXX, D., T.. XX.XX.XXXX, Z. Z., T.. XX.X.XXXX, do starostlivosti Detského domova Nižná Kamenica.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím rodičov maloletých detí, kolíznej opatrovníčky, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 23P/138/2015 zo dňa 9.7.2015 bolo začaté bez návrhu konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti u maloletých detí Ž. Z., T.. XX.X.XXXX, D., T.. XX.XX.XXXX, Z. Z., T.. XX.X.XXXX, v súlade s ustanovením § 81 Občianskeho súdneho poriadku.
Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 23P/138/2015 zo dňa 27.4.2016 bolo začaté bez návrhu konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti u maloletých detí Ž. Š., T.. XX.X.XXXX, Z. H., T.. X.XX.XXXX, v súlade s ustanovením § 81 Občianskeho súdneho poriadku.
Kolízna opatrovníčka na pojednávaní trvala na podanom písomnom vyjadrení vo veci a odporučila nariadiť ústavnú starostlivosť u maloletých detí, nakoľko rodičia boli len nedávno prepustení z výkonu trestu, nemajú zabezpečené stabilné bývanie a aj v minulosti výchovu detí zanedbávali, nedokážu sa o deti dostatočne postarať a zabezpečiť im nevyhnutné životné potreby.
Obaja rodičia zhodne uviedli, že s nariadením ústavnej starostlivosti maloletým deťom súhlasia, obaja sú nezamestnanými a vybavujú si sociálne dávky.
Podľa ustanovenia § 54 Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa. Ak súd nerozhodol podľa § 39 ods. 2 a 3 alebo podľa § 56, sú rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok. Súd môže výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali iné výchovné opatrenia. Výnimočnosť prípadu a neúčelnosť iného výchovného opatrenia musí byť preukázaná. Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie. Z dôležitých dôvodov môže súd predĺžiť ústavnú starostlivosť až na jeden rok po dosiahnutí plnoletosti.
Podľa ustanovenia § 55 Zákona o rodine, súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené. Ak súd nariadil ústavnú starostlivosť z dôvodov, ktoré sú na strane rodičov, v rozhodnutí zároveň určí rodičom dieťaťa primeranú lehotu na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote zabezpečia, súd ústavnú starostlivosť zruší. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote nezabezpečia, súd začne aj bez návrhu konanie o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo konanie o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti. Súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená.
Podľa ustanovenia § 81 ods.1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.
Podľa ustanovenia § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa ustanovenia § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ustanovenia § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Podľa ustanovenia § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa ustanovenia § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 81 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné. (2) Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného zariadeniu, má toto zariadenie právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa.
Podľa ustanovenia § 2 písm. c/ zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 90,42 eura mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa.
Podľa ustanovenia § 157 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, keďže rodičia maloletých detí ich výchovu nezvládali, ani jeden z rodičov toho času nie je schopný zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloleté deti, rodičia svojím nezodpovedným životom ohrozujú priaznivý vývin detí, nemajú zabezpečené stabilné bývanie, žiaden stabilný príjem, čím je ohrozený život, zdravie a priaznivý vývoj detí, preto mal súd za to, že nariadenie ústavnej starostlivosti u maloletých detí Ž. je v ich najlepšom záujme, a to v zariadení, kde budú maloleté deti umiestnené, a tam sa im zabezpečí potrebná starostlivosť a ochrana. Vzhľadom k tomu, že z vykonaných dôkazov mal súd dostatočne preukázané, že nariadenie ústavnej starostlivosti maloletých detí je v danom prípade jedinou možnou formou náhradnej starostlivosti a je v ich záujme, rozhodol o nariadení ústavnej starostlivosti, a pre tento účel umiestnil maloleté deti Ž. Z., Š., H., D., Z. Z., do starostlivosti Detského domova Nižná Kamenica.
Rodičia detí sú sociálne odkázanými osobami, obaja sú nezamestnaní, poberajú štátne sociálne dávky, preto im súd určil vyživovaciu povinnosť v minimálnej zákonom stanovenej výške, ktorú sumu sú povinní poukazovať na účet Detského domova Nižná Kamenica.
O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 146 ods. 1, písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nemožno podať odvolanie, pretože sa účastníci konania práva podať ho účinne vzdali.