Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_6C-29-2014.pdf
PDF · 110.22 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/29/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD., v právnej veci žalobcu: H. G., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXX/XX, XXX XX L., právne zastúpeného: JUDr. Ján Jurč, advokát so sídlom advokátskej kancelárie v Bardejove, Partizánska 5, proti žalovanému v 1. rade: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 843, právne zastúpenému: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 a žalovanému v 2. rade: E. V., nar. X.XX.XXXX, bytom G. XXX, XXX XX H., o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp. zn. II/2012-460 zo dňa 3. 3. 2014.
Žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 341,10 Eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa X.X.XXXX domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. A.-XXX zo dňa XX.XX.XXXX vydaného Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom Líščie Nivy 17, Bratislava rozhodcom Mgr. Adriánom Beskydom. Žalobu odôvodnil tým, že rozhodcovským rozsudkom bol ako žalovaný v 1. rade zaviazaný povinnosťou zaplatiť žalobcovi EOS KI Slovensko, s. r. o. peňažné plnenie vo výške 3.433,11 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania bližšie v rozhodcovskom rozsudku špecifikované, vrátane náhrady trov konania. Z obsahu odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodcovský súd sa rozsiahle zaoberal rozhodcovskou doložkou, ktorú vyhodnotil ako primeranú, ale nezaoberal sa žalovanou istinou, ani tým z čoho pozostáva, resp. vôbec sa nezaoberal základom vzniku právneho vzťahu právneho predchodcu žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade, ktorí uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Rozhodcovský súd opomenul aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ako aj zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, preto je tento rozsudok nepreskúmateľný. Zároveň je podľa žalobcu preukázateľné, že žalovaný v 2. rade a žalobca pri uzatváraní zmluvy o úvere si osobitne nevyjednali rozhodcovskú doložku, táto bola vopred naformulovaná, preto je neprijateľnou. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Súdneho dvora (ES) Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98). Podľa názoru žalobcu zmluva obsahuje rozhodcovskú doložku, ktorá je paktom. Dokázal pritom na uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/1/2012. Zároveň žiadal povoliť odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku.
Uznesením sp. zn. XC/XX/XXXX zo dňa X.X.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa X.X.XXXX, Okresný súd Bardejov odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku sp. zn. A.-XXX zo dňa X.X.XXXX, Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave,
vydaného rozhodcom Mgr. Adriánom Beskydom, do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. XC/XX/XXXX.
Žalovaný v 1. rade so žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť. Obsahu rozhodcovského rozsudku sa nevenoval, namietol, že neexistuje dôvod na obnovu konania, poukázal na §§ 4 ods. 1, ods. 2, 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Mal za to, že súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky, ktoré dopĺňali obsah uzatvorenej zmluvy. Právomoc rozhodcovského súdu bola založená podľa článku 18 Všeobecných obchodných podmienok. Podľa jeho názoru s ohľadom na § 3 a § 4 zákona o rozhodcovskom konaní, ako aj s ohľadom na ustanovenia zákona na ochranu spotrebiteľa, bola rozhodcovská doložka uvedení v príslušných ustanoveniach všeobecných obchodných podmienok, pričom podľa čl. V bod 2 Zmluvy je vyjadrenie platnej inkorporačnej doložky. Mal za to, že bez ohľadu na to, či rozhodcovská doložka bola obsiahnutá v samotnom texte zmluvy alebo v obchodných podmienkach, ktoré boli inkorporované do predmetného zmluvného vzťahu, bol súhlas so znením rozhodcovskej doložky vyjadrený písomne a to podpisom predmetnej úverovej zmluvy. Na základe uvedeného žiadal žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.
Na základe vyššie uvedeného súd v danej veci nariadil ústne pojednávanie, na ktoré boli predvolaní účastníci konania riadne a včas.
Na pojednávanie sa nedostavil žalovaný v 1. rade, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a žalovaný v 2. rade. Súd konal a pojednával v prítomnosti žalovaných podľa ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p..
Súd vo veci vykonal dokazovanie žalobou, písomným vyjadrením žalovaného, listinnými dôkazmi, spisom Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp. zn. A. - XXX, rozhodcovským rozsudkom sp. zn. A. - XXX zo dňa X.X.XXXX, dokladom o doručení predmetného rozsudku a ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré tvoria súčasť spisu, z vykonania ktorých zistil tento skutkový stav:
Predmetom žaloby je rozsudok rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie, Líščie Nivy 17, Bratislava, sp. zn. A.-XXX zo dňa X. X. XXXX vydaný rozhodcom Mgr. Adriánom Beskydom. Žalobca poukazoval na to, že si osobitne nevyjednal rozhodcu a rozhodcovská doložka bola už vopred naformulovaná v štandardnej zmluve a je neprijateľná a zároveň absolútna neplatná. Zmluva o úvere ani dohoda o ručení obsahuje túto neprijateľnú rozhodcovskú doložku je v skutočnosti rozsudok paaktom.
Zo zmluvy o úvere zo dňa X.X.XXXX vyplýva, že právny predchodca žalovaného v 1. rade (Slovenská sporiteľňa, a.s.) poskytol žalovanému v 2. rade spotrebiteľský úver vo výške 100.000 Sk. V čl. V. bode 3 tejto zmluvy si právny predchodca žalovaného v 1. rade a žalovaný v 2. rade dohodli, že všetky právne vzťahy výslovne neupravené v zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí. V dohode o ručení zo dňa 8.2.2005 medzi právnym predchodcom žalovaného v 1. rade a žalobcom bolo v čl. III. bode 3 a 4 uvedené, že ručiteľ vyhlasuje, že sa oboznámil so všeobecnými obchodnými podmienkami veriteľa, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne vyhlasuje, že sa oboznámil so Sadzobníkom a súhlasí s ním. Právne vzťahy vyplývajúce z tejto dohody o ručení sa vo veciach v nej neupravených budú riadiť príslušnými ustanoveniami všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou tejto dohody, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, a to v uvedenom poradí.
Súdu boli predložené aj Všeobecné obchodné podmienky (ďalej „VOP“). Predložené VOP neboli podpísané zmluvnými stranami. Obsahom článku 18 VOP je Rozhodcovská doložka (č.l.100 spisu).
Podľa bodu 18.1. VOP banka a klient sa dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú z bankových obchodov, ako aj spory, ktoré vznikli alebo vzniknú zo Zmlúv vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, bude prejednávať a rozhodovať Rozhodcovský súd.
Podľa bodu 18.3. VOP banka a klient sa dohodli, že sa podrobujú základným a vnútorným právnym predpisom Rozhodcovského súdu, najmä Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktorú sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania pred Rozhodcovským súdom.
Podľa bodu 18.5. VOP banka a klient sa dohodli, že táto rozhodcovská doložka je súčasťou Zmluvy medzi Bankou a Klientom.
Vo veci ide o spor, ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve, a návrh bol podaný žalobcom ako spotrebiteľom. Z uvedeného dôvodu je podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona o súdnych poplatkoch oslobodený od ich platenia pre predmetné konanie.
Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.
V ustanovení § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere sú demonštratívne uvedené neprijateľné podmienky.
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účinného ku dňu zavretia zmluvy (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.
Podľa § 40 ods. 1 písm. g) zákona o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, ak bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania.
Podľa § 40 ods. 1 písm. j) zákona o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
Podľa § 40 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.
Podľa § 41 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
Podľa § 43 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.
Vzhľadom k tomu, že rozhodcovský rozsudok bol doručený žalobcovi dňa 7.3.2014 a žalobný návrh bol podaný na súde dňa X.X.XXXX, bol teda podaný v zákonom stanovenej lehote.
V danom prípade bolo preukázané, že pôvodná zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalovaného v 1. rade a žalovaným v 2. rade o poskytnutí úveru zo dňa 8.2.2005 je spotrebiteľskou zmluvou, pretože právny predchodca žalovaného v 1. rade konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaný v 2. rade vystupoval v tomto konaní ako spotrebiteľ a nie ako podnikateľský subjekt.
Súd sa zaoberal platnosťou rozhodcovskej zmluvy. Tým, že je spracovaná ako formulárová zmluva je zrejmé, že žalovaný v 2. rade, ako ani žalobca ako ručiteľ, nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. V zmysle citovaných zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka platí teda fikcia, že rozhodcovská zmluva sa nepovažuje za individuálne dojednanú. Opak by musel preukázať dodávateľ, teda v danom prípade žalovaný v 1. rade.
Žiada sa tiež uviesť, že pre platné uzavretie rozhodcovskej doložky bankou sa vyžaduje individuálne vyjednanie rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa, a to po poučení o dôsledkoch jeho rozhodnutia. Dodávateľ tak musí postupovať spôsobom preukázateľným. Zákonom vyžadované preukázateľne poučenie spotrebiteľa, jeho voľba nenapĺňa taký postup dodávateľa, ak sa rozhodcovská doložka uvedie len ako súčasť všeobecných podmienok. Podstatou všeobecných obchodných podmienok je, že sa v rámci kontraktácie nemenia, že sú všeobecné a buď záujemca o službu tieto príjme alebo zmluva nevznikne. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak, čo do vyjednávacej pozície, ako aj do informovanosti v nevýhodnejšom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro - 168/05 bod. 25-28, uznesenie Pohotovosť C-76/10 bod 37 a iné).
Dokonca ani to, že by bola rozhodcovská zmluva na samostatnej listine, nepostačuje. Súd tu poukazuje na stabilizovanú judikatúru všeobecných súdov v Slovenskej republike dokonca aj keď bola rozhodcovská doložka vyjadrená na samostatnej listine, kedy súdy poukázali na to, že súdna kontrola rozhodcovskej zmluvy platí aj v prípade, že zmluvný vzťah hlavný a vedľajší boli vyjadrené v samostatných listinách. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Mcdo/9/2012. V danom prípade to o to viac platí pre rozhodcovskú zmluvu, ktorá bola zakomponovaná do všeobecných obchodných podmienok, ktoré žalobca ani žalovaný v 2. rade nepodpísal. Súd zároveň poznamenáva, že rozhodcovský súd si vyberá podľa rozhodcovskej zmluvy sám právny predchodca žalovaného v 1. rade (resp. žalovaný v 1. rade), pričom už táto okolnosť vyvoláva pochybnosti o nezaujatosti rozhodcovského súdu (nález Ústavného súdu ČR - IIÚS/2164/2010).
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia vyššie uvedenej spotrebiteľskej zmluvy) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky.) V § 53 ods. 3 OZ (v znení účinnom v čase uzavretia vyššie uvedenej spotrebiteľskej zmluvy)sa ďalej len demonštratívne (zákonodarca použil slovo „najmä“) uvádza, čo konkrétne možno považovať za takéto neprijateľné podmienky. Súd teda, keďže ide len o príkladný výpočet neprijateľných podmienok, môže označiť za neprijateľnú aj inú zmluvnú podmienku, ktorá by spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takouto neprijateľnou podmienkou je podľa názoru súdu aj ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy, ktoré (v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky) od spotrebiteľa vyžaduje, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Správnosť tohto právneho názoru exekučného súdu potvrdzuje aj zákonodarca, keď v neskoršie účinnom znení § 53 OZ (od 1.1.2008) medzi tzv. neprijateľné podmienky (do ich zákonného len demonštratívneho výpočtu v § 53 OZ pod písm. r) zaradil aj túto neprijateľnú podmienku.
Rovnako Krajský súd v Prešove vo svojom uznesení sp. zn. 3CoE 29/10 zo dňa 5.5.2010 vyslovil názor, že „súdu nebráni, aby judikoval neprijateľnosť zmluvnej podmienky aj na vzťahy, ktoré predchádzali zaradeniu zmluvnej podmienky medzi neprijateľné podmienky priamo do zákona.“ Rozhodcovská doložka je teda neprijateľná, pretože núti spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu a znemožňuje tak voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Neprijateľná rozhodcovská doložka (ako každá neprijateľná zmluvná podmienka) sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky preto odporuje dobrým mravom (rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc od neprijateľnej rozhodcovskej doložky). Často krát sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadri len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. Rozhodcovská doložka v tomto prípade nebola individuálne dojednaná, je súčasťou všeobecných podmienok tvoriacich súčasť spotrebiteľskej zmluvy. Súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu
fakticky nerovnovážneho, obava, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať, je oprávnená. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam.
Uvedené závery súdu potvrdzuje aj početná judikatúra Krajského súdu v Prešove (okrem iných aj názor vyslovený v podobnom prípade týkajúcom sa posudzovania rozhodcovskej doložky v exekučnom konaní, kde odvolací súd uviedol vo svojom uznesení sp. zn. 3CoE 29/10 zo dňa 5.5.2010), že: „Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľné sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinnosti z takejto doložky odporuje dobrým mravom.
Takisto v stanovisku schválenom dňa 27.9.2010 na spoločnom rokovaní občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove sa (okrem iného) uvádza, že: „Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008.“
Súd teda poukazuje na stabilizovanú judikatúru všeobecných súdov v Slovenskej republike dokonca aj keď bola rozhodcovská doložka vyjadrená na samostatnej listine, kedy súdy poukázali na to, že súdna kontrola rozhodcovskej zmluvy platí aj v prípade, že zmluvný vzťah hlavný a vedľajší boli vyjadrené v samostatných listinách.
Súdny dvor opakovane konštatoval, že je vecou vnútroštátnych súdov, aby kvalifikovali zmluvnú klauzulu ako nekalú. Súd konal v súlade so zákonom (arg. slovo ,,najmä“ v § 53 ods. 3 v spojení s generálnou klauzulou v odseku 1) Smernica 93/13 len vzorovo upravuje okruh neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách a štáty môžu zúžiť túto ochranu ale môžu ísť aj nad rámec týchto podmienok. Naopak, ak by súd nevyvodil závery z neprijateľnej doložky, dá sa konštatovať, že by vybočil z rozhodovacej činnosti súdu a musel by odklon odôvodniť v záujme istoty vyplývajúcej zo súdnych rozhodnutí v obdobných veciach (porov. rozsudok ESĽP Beian v. Rumunsko).
Rozhodcovská doložka vyžaduje od povinného, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, teda konaniu, v ktorom má vzniknúť už judikovaný záväzok arbitra, ktorého si vybral vopred dodávateľ. Takýto judikovaný záväzok sa stáva základom pre nútený výkon rozhodnutia a pre zásah do majetkovej sféry povinného. Nepochybne ide o závažnú záležitosť a preto je treba zdôrazniť, že viac ako iné si rozhodcovská klauzula vyžaduje pozorné vyhodnotenie v rámci súdnej kontroly. Isteže arbitráž vznikla ako legitímny prostriedok vymožiteľnosti práva, ale vo svojej podstate je predovšetkým inštitútom určeným pre podnikateľské prostredie typické vyššou mierou vyváženosti vzájomných pozícií (B2B- bussines to bussines). Z hľadiska dôsledkov je jedno, či rozhodcovské konanie vyvolá rozhodcovská doložka alebo dodávateľ svojim konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred obidvoma (Kristián Csach ,,Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardnými zmluvami.“ CSACH, K., „Štandardné zmluvy“, Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, s.r.o., 2009, str. 214).
Priemerný spotrebiteľ má nielen problém porozumieť a v krátkom čase sa zorientovať a zvážiť dôsledky vyplývajúce aj z rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu. Súd má vážne obavy, že priemerný spotrebiteľ rozsiahle zmluvné podmienky vrátane rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu ani len neprečíta, ak sa k nemu vôbec pri uzatváraní zmluvy dopracuje. Ten je pritom dôležitý na zváženie dôsledkov rozhodcovskej doložky. Ak za takéhoto stavu žalovaný poukazuje na nečinnosť žalobcu,
odvolací súd je toho názoru, že je to o nepochopení judikatúry súdneho dvora, podľa ktorej je nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na nekalosť zmluvnej podmienky (Oceáno).
Tu nejde o bezbrehú ochranu spotrebiteľa, ale o splnenie si záväzku z medzinárodnej Zmluvy o fungovaní Európskej únie (čl. 169, čl. 7 ústavy), a to v záujme vyššej kvality života ľudí. Súd je presvedčený, že tak ako banky tak aj nebankové inštitúcie majú na to prostriedky, aby vysvetlili spotrebiteľovi vážne dôsledky rozhodcovského konania, poukázali na rozdiel a nechali sa mu za primeraných okolností rozhodnúť (porov. § 90 ods. 3 zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách).
Súd nezaznamenal zmenu judikatúry súdneho dvora, podľa ktorej má byť spotrebiteľ chránený ex offo. Túto zmenu nepredstavuje ani rozsudok Freiburger Kommunalbauten C-237/02, podľa ktorého má vnútroštátny súd vykonať súdnu kontrolu zmluvného dojednania podľa okolností konkrétnej veci. Rovnako ani rozsudok vo veci Pannon túto zásadnú ochranu nemení, akurát si možno predstaviť, že by spotrebiteľ na ochrane netrval. To však predpokladá poučenie spotrebiteľa, ktorý nedokáže poukázať na nekalosť zmluvnej podmienky, a to sa častokrát podceňuje v teórii aj aplikačnej praxi.
Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu. To je práve prípad aj typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem, že si ich spotrebitelia žiadali.
V dohode o ručení síce bol odkaz na VOP, avšak rozhodcovská doložka bola obsahom práve VOP, ktoré neboli podpísané.
Podľa článku III., bod 3 Dohody o ručení ručiteľ vyhlásil, že sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami Veriteľa, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať.
Súd však poukazuje na to, že nebolo preukázané, že VOP boli skutočné predložené žalobcovi a že skutočne boli prijaté aj žalovaným v 2. rade, a to v časti rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka je totiž súčasťou VOP, avšak bez akéhokoľvek výslovného uzavretia, či podpisu.
Rozhodcovská doložka je samostatná zmluva, ktorá však v danom prípade je súčasťou VOP bez samostatného uzavretia. Iba v zmluve a dohode o ručení je odkaz na VOP. V súvislosti s uvedeným súd poukazuje na to, že podľa rozhodcovskej doložky nebola daná možnosť výberu subjektu na riešenie prípadných sporov. Bol stanovený rozhodcovský súd bez konkretizácie. Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že žalobca ako ručiteľ uzavrel dohodu o ručení bez riadneho oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami.
Súd uvádza, že ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro C 168/05,Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).
Žiada sa tiež uviesť, že pre platné uzavretie rozhodcovskej doložky bankou sa vyžaduje individuálne vyjednanie rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa, a to po poučení o dôsledkoch jeho rozhodnutia. Dodávateľ tak musí postupovať spôsobom preukázateľným. Zákonom vyžadované preukázateľne poučenie spotrebiteľa, jeho voľba nenapĺňa taký postup dodávateľa, ak sa rozhodcovská doložka uvedie len ako súčasť všeobecných podmienok. Podstatou všeobecných obchodných podmienok je, že sa v rámci kontraktácie nemenia, že sú všeobecné a buď záujemca o službu tieto príjme alebo zmluva nevznikne. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak, čo do vyjednávacej pozície, ako aj do informovanosti v nevýhodnejšom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro - 168/05 bod. 25-28, uznesenie Pohotovosť C-76/10 bod 37 a iné).
Z vyššie uvedených dôvodov súd teda vyhodnotil rozhodcovskú zmluvu z dôvodov neprijateľnej zmluvnej podmienky ako neplatnú, a preto bolo dôvodné vyhovieť žalobe v zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 40 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade (ktorý bol v rozhodcovskom rozsudku označený ako žalobca) vo výške 341,10 EUR. Náhrada trov konania pozostáva zo 4 úkonov právnej služby, ktorú si právny zástupca žalobcu vypočítal v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (ďalej len „vyhláška“) a to za tieto úkony - prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom, žaloba zo dňa 3.4.2014, účasť na pojednávaní dňa 11.9.2014 á 61,85 EUR (§ 11 ods. 1 vyhlášky) (3 úkony v roku 2014 x 61,85 EUR), režijný paušál 3 x 8,04 EUR, zastupovanie pri pojednávaní dňa 3.6.2016 vo výške 66 EUR (1 úkon v roku 2016 x 66 EUR), režijný paušál 1 x 8,58 EUR, spolu teda odmena a náhrady vo výške 284,25 EUR a 20 % DPH z odmeny a náhrad v sume 56,85 EUR (20 % z 284,25 EUR). Spolu teda trovy konania vo výške 341,10 EUR. Žalobca, ktorému súd priznal náhradu trov konania, je v konaní právne zastúpený, platobným miestom na poukázanie priznanej sumy na náhradu trov, a to v celom rozsahu, je v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. účet (adresa sídla) jeho právneho zástupcu.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.