Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

64Cr/4/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, konajúc samosudkyňou Mgr. Miriam Kamenskou, v právnej veci navrhovateľa W.. C. J., L.. XX. XX. XXXX, J. G. XXX/XX, XXX XX X., občan SR, právne zast. Mgr. Alena Gregorová, advokátka, Horná 54, 974 01 Banská Bystrica, proti odporcovi K. Y., L.. XX. XX. XXXX, J. X.Y. XXXX/X, XXX XX X., M. D., právne zast. Advokátska kancelária UHAĽ, s. r. o., so sídlom Štefana Moyzesa 9877/43, 960 01 Zvolen, IČO: 47 236 655, v mene ktorej v konaní koná konateľ - JUDr. Maroš Uhaľ, advokát, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

Návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy právneho zastúpenia v sume 397,91 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 13. 02. 2015 domáhal, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok, ktorý vydal dňa 19. 11. 2014 Rozhodcovský súd pri Slovenskej arbitrážnej komore vo veci VK 100/2012 žalobcu K. Y., Zvolen, proti žalovanému 1/ ALSTRON, spol. s r. o. Zvolen a žalovanému 2/ W.. C. J., Zvolen, o nariadenie predbežného opatrenia a o zaplatenie 33 000,-- Eur s príslušenstvom a aby návrh žalobcu K. Y., Zvolen proti žalovanému 1/ ALSTRON, spol. s r. o. Zvolen a žalovanému 2/ W.. C. J., Zvolen, o nariadenie predbežného opatrenia a o zaplatenie 33 000,-- Eur s príslušenstvom zamietol. Uviedol, že dňa 19. 12. 2014 Rozhodcovský súd pri Slovenskej arbitrážnej komore, s. r. o., Zvolen vydal rozhodcovský rozsudok v právnej veci žalobcu K. Y., Zvolen proti žalovanému 1/ ALSTRON, spol. s r. o. Zvolen a žalovanému 2/ W.. C. J., Zvolen, o nariadenie predbežného opatrenia a o zaplatenie 33 000,-- Eur s príslušenstvom, ktorým rozhodol, že vec patrí do právomoci Rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore, s. r. o., zastavil konanie v časti o zaplatenie 3 000,-- Eur s príslušenstvom proti žalovanému 1/, žalovanému 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 30 000,-- Eur spolu s úrokom z omeškania, ponechal v platnosti predbežné opatrenie nariadené na základe rozhodcovského uznesenia zo dňa 27. 06. 2012 vydané v konaní pod sp. zn. . Citovaný rozsudok bol vydaný napriek neplatnej, neexistujúcej rozhodcovskej zmluve (doložke), t. j. súdom, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, t. j. v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Pri prvom úkone v konaní pred rozhodcovským súdom sme (žalovaný 1/ aj žalovaný 2/) uplatnili námietku nedostatku právomoci Rozhodcovského súdu pre neexistenciu - neplatnosť rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovský rozsudok navrhuje navrhovateľ podľa § 40 ods. 1 písm. a) Zákona č. 244/2002 Z. z. zrušiť. Právomoc rozhodcovského súdu je podľa žaloby, aj podľa názoru rozhodcovského súdu, daná rozhodcovskou zmluvou vo forme rozhodcovskej doložky obsiahnutej v Dohode o uznaní dlhu, o pristúpení k záväzku a spôsobe jeho zaplatenia zo dňa 25. 10. 2010. Zmluvné strany sa v Dodatku č. 1 k Dohode o uznaní dlhu jasne dohodli na skončení platnosti Dohody o uznaní dlhu zo dňa 25. 10. 2010, ktorá obsahovala rozhodcovskú doložku, t. j. týmto skončila platnosť aj rozhodcovskej doložky. Následne navrhovateľ

poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -104 zo dňa 25. 03. 2014. V súčasnosti je preto nepochybné, že neexistuje platná rozhodcovská doložka, na základe ktorej by bola daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť. V súdenej veci nebol navrhovateľ riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu a vo veci rozhodoval rozhodca menovaný v rozpore so Štatútom rozhodcovského súdu. Dňa 26. 06. 2012 bol za rozhodcu menovaný JUDr. Márius Vladovič, ktorý menovanie prijal. Dňa 11. 10. 2013 mal byť do funkcie náhradného rozhodcu ustanovený JUDr. Martin Zuberec, ktorý funkciu prijal a túto skutočnosť súd navrhovateľovi riadne neoznámil a navyše dôvod na menovanie náhradného rozhodcu mu rozhodcovský súd neoznámil. Podľa § 5 ods. 4 štatútu rozhodcovského súdu sa funkcie rozhodcu môže vzdať len so súhlasom účastníkov konania a takýto súhlas od navrhovateľa nikto nepýtal, t. j. navrhovateľ súhlas nedal. Dňa 06. 11. 2013 navrhovateľ pri osobnom nahliadnutí do spisu na rozhodcovskom súde zistil, že podľa listu rozhodcu JUDr. Máriusa Vladoviča sa tento mal vzdať funkcie rozhodcu zo závažných rodinných dôvodov ku dňu 01. 05. 2012, avšak podľa podacej pečiatky prevzatej dňa 24. 09. 2013 rozhodcovským súdom. Dodatočne navrhovateľ zistil, že v Obchodnom vestníku zo dňa 06. 09. 2012 rozhodcovský súd zverejnil oznámenie o výmaze JUDr. Máriusa Vladoviča zo zoznamu rozhodcov. V celom rozhodcovskom konaní sa vyskytujú ďalšie chyby, ktoré spochybňujú akúkoľvek vážnosť inštitúcie rozhodcovského súdu a ktorými bolo navrhovateľovi znemožnené konať pred súdom zákonným spôsobom. Rozhodcovský súd pochybil hneď od začiatku konania, keď nesprávne vyčíslil súdne poplatky. Dňa 15. 11. 2012 bolo na rozhodcovský súd doručené čiastočné späťvzatie návrhu, ktoré rozhodcovský súd navrhovateľovi nikdy nedoručoval. V priebehu rozhodcovského konania rozhodcovský súd zmenil sídlo a túto skutočnosť neoznámil účastníkom konania. Rozhodcovský súd rozhodoval od júna 2012 do decembra 2014, čím bolo porušené právo navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Z rozhodnutím rozhodcovského súdu sa navrhovateľ nestotožňuje aj s hľadiska právneho posúdenia veci a teda samotného rozhodnutia v merite veci, a to z dôvodov, že Zmluva o pôžičke zo dňa 17. 04. 2008 je samostatnou a predovšetkým hlavnou zmluvou záväzkového vzťahu. Dohoda o uznaní dlhu zo dňa 25. 10. 2010 bola dojednaná ako vedľajší zabezpečovací právny dokument. Z akcesorickej povahy „vedľajšieho“ zabezpečovacieho právneho úkonu nepochybne vyplýva, že nemôže meniť a dopĺňať ustanovenia „hlavnej“ samostatnej zmluvy, t. j. nemôže doplniť Zmluvu o pôžičke o rozhodcovskú doložku a taktiež nemôže ďalej existovať po zániku (splnení) „hlavnej“ zmluvy. Dohoda o uznaní dlhu zo dňa 25. 10. 2010 ako vedľajší zabezpečovací záväzok skončila svoju platnosť automaticky dňa 28. 03. 2011 tým, že k tomuto dňu uzatvorením Dodatku č. 1 k Zmluve o pôžičke zo dňa 17. 04. 2008 došlo k skončeniu platnosti hlavného dokumentu tohto záväzkového vzťahu. V zmysle tejto skutočnosti je Dodatok č. 1 zo dňa 28. 03. 2011 k Dohode o uznaní dlhu zo dňa 25. 10. 2010 absolútne neplatný, nakoľko bol účastníkmi uzatvorený v rozpore s objektívnym právom, t. j. v čase, keď už žiadny záväzok neexistoval. Rozhodcovský súd neskúmal absolútnu neplatnosť právneho úkonu - dodatku č. 1 zo dňa 28. 03. 2011 k Dohode o uznaní dlhu zo dňa 25. 10. 2010. Navyše, rukou dopísaná suma v Dodatku č. 1 zo dňa 28. 03. 2011 jednoznačne svedčí o zásadnom nesúhlase dlžníka a o nátlaku veriteľa. Účelom Dodatku č. 1 zo dňa 28. 03. 2011 bolo jednoznačne potvrdenie splatenia pôžičky v celosti podľa Zmluvy o pôžičke zo dňa 17. 04. 2008 a v dôsledku toho ukončenie platnosti Dohody o uznaní dlhu z 25. 10. 2010 a nie nahradenie pôvodného záväzku. zmluvný vzťah medzi veriteľom a dlžníkom, ktorý k 17. 03. 2011 zanikol splnením, vznikol na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 17. 04. 2008. Splatenie celého dlhu zmluvné strany potvrdili na Dodatku k Zmluve o zriadení záložného práva zo dňa 28. 03. 2011. Navrhovateľ sa nikde a žiadnym dokladom po splnení istiny a úroku v plnej výške po 17. 03. 2011 nedomáhal zaplatenia úrokov z omeškania a ani ich nikde nevyčíslil. V dodatkoch sa len konštatuje, že dlžník ešte zostal veriteľovi dlžnú sumu, ktorá vyplýva zo vzniknutých úrokov. Dohodnuté úroky - odmena ale boli zaplatené v plnej výške, t. j. dlh neexistuje. Súčasne sa navrhovateľ domáhal, aby súd odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.

Odporca žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že rozhodcovská doložka má charakter zmluvy v zmluve, t. j. rozhodcovská zmluva je len technicky vložená do inej zmluvy vo forme rozhodcovskej doložky a vyplýva to aj z § 5 ods. 2 Zákona č. 244/2002 Z. z.. Rozhodcovská doložka nezdieľa osud zmluvy, ktorej je súčasťou. Neplatnosť zmluvy teda nemá vplyv na neplatnosť rozhodcovskej doložky, okrem skutočnosti, ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti zmluvy. Ako vyplýva z § 3 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z. z. rozhodcovská doložka sa môže týkať sporov, ktoré už medzi zmluvnými stranami vznikli alebo sporov, ktoré v budúcnosti ešte len vzniknú. To znamená, že ak sa rozhodcovská doložka týka sporov, ktoré už vznikli, vzťahuje sa potom aj na právny vzťah, z ktorého tieto spory vyvierajú. Zmluvné strany si nemusia dohodnúť rozhodcovskú zmluvu, resp. doložku už pri založení právneho vzťahu. Môžu tak vzhľadom na § 3 Zákona č. 244/2002 Z. z. urobiť aj neskôr, avšak musí byť zrejmé, na

ktorý právny vzťah sa rozhodcovská zmluva, resp. doložka vzťahuje. Je zrejmé, že rozhodcovskú doložku možno dojednať aj v inom dokumente ako v tom, ktorý založil právny vzťah medzi účastníkmi. Vyplýva to priamo aj zo znenia § 4 ods. 2 Zákona č. 244/2002 Z. z., kde sa hovorí o „dokumente“ a nie o zmluve, ktorou sa založil zmluvný vzťah medzi účastníkmi. Ak zmluva, v ktorej je dohodnutá rozhodcovská doložka, má k hlavnému záväzku zabezpečovací charakter, napríklad dohoda o uznaní dlhu a s hlavným záväzkom tak priamo súvisí, v tom prípade s hlavným záväzkom súvisí aj rozhodcovská doložka zakotvená v zmluve, ktorá právny vzťah zabezpečuje. Ak sa rozhodcovská doložka vzťahuje na zabezpečenie záväzku, tak sa potom vzťahuje aj na záväzok, ktorý je zabezpečený. Zákon č. 244/2002 Z. z. a ani iný právny predpis neobmedzuje účastníkov v tom, kedy musia uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, resp. doložku tak, aby sa táto vzťahovala na určitý právny vzťah, ktorý si zmluvné strany založili alebo ho majú v úmysle založiť. Zánikom Dohody o uznaní a jej nahradení Dodatkom č. 1 nezanikla rozhodcovská doložka, ktorá bola jej súčasťou. Dodatok neobsahoval osobitný prejav vôle zmluvných strán o tom, že zánikom platnosti dohody o uznaní dlhu zaniká aj platnosť rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka nezanikla ani z dôvodu, že by splnila účel, na ktorý bola dohodnutá, pretože naďalej prebiehali spory týkajúce sa zmluvy o pôžičke a jej dodatkov, čo v konečnom dôsledku vyústilo do vydania predmetného rozhodcovského rozsudku. Výkladom tejto dohody možno dospieť k jedinému záveru, že rozhodcovská doložka sa vzťahuje nielen na dohodu o uznaní dlhu, ale práve aj na zmluvu o pôžičke, ktorá v podstate založila právny vzťah medzi odporcom a pôvodným dlžníkom. Navrhovateľ namietal zaujatosť náhradného rozhodcu JUDr. Martina Zubeka, avšak bez akýchkoľvek podstatných dôvodov, o tejto námietke bolo riadne rozhodnuté uznesením rozhodcovského súdu dňa 15. 12. 2014. Vzdanie sa funkcie rozhodcu JUDr. Máriusa Vladoviča bolo v súlade so Štatútom rozhodcovského súdu. Navrhovateľ nemôže namietať odňatie možnosti konať pred súdom v tej časti, ktorá sa ho netýka teda že mu nebolo doručené späťvzatie návrhu proti spoločnosti ALSTRON, spol. s r. o.. Námietku navrhovateľa, ktorou poukazuje na zmenu sídla rozhodcovského súdu s tvrdením, že nemohol doručiť zásielku, považuje odporca za tendenčnú účelovú a nedôvodnú. Zmena sídla bola účinná voči navrhovateľovi dňom jej zápisu do obchodného registra, a to 22. 02. 2013 a navrhovateľ sa nemôže odvolávať na to, že o tejto skutočnosti nevedel, a to s poukazom na § 27 ods. 3 Obchodného zákonníka. Pokiaľ sa navrhovateľ sťažuje na neprimeranú dĺžku konania, tá nie je zákonným dôvodom pre zrušenie rozhodcovského rozhodnutia, okrem toho dôvodom navrhovateľom uvádzaných prieťahov bolo jeho vlastné konanie. Inštitút zrušenia rozhodcovského rozsudku nie je riadnym ani mimoriadnym opravným prostriedkom proti rozhodnutiu rozhodcovského súdu. V konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku súd skúma rozhodcovské rozhodnutie len z procesno-právneho hľadiska, resp. v rozsahu dôvodov pre zrušenie rozhodcovského rozhodnutia. Neskúma skutkové a právne posúdenie veci rozhodcovským súdom. Navrhovateľ teda neosvedčil podmienky pre zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Na prejednanie veci samej súd určil termín pojednávania na deň 03. 06. 2016, na ktorý sa účastníci (právni zástupcovia) dostavili riadne a včas.

Z dôkazov označených a predložených účastníkmi konania a zo spisového materiálu Rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore, s. r. o. sp. zn. a zistil, že dňa 21. 06. 2012 bol Rozhodcovskému súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore, s. r. o., Veľký Krtíš (ďalej aj len „rozhodcovský súd“), doručený návrh na začatie konania vo veci navrhovateľa K. Y., teda odporca v tomto súdnom konaní (ďalej aj len „odporca“) proti odporcovi 1/ ALSTRON, spol. s r. o. Zvolen a odporcovi 2/ W.. C. J., teda navrhovateľ v tomto súdnom konaní (ďalej aj len „navrhovateľ“) o nariadenie predbežného opatrenia a o zaplatenie sumy 33 000,-- Eur (z toho odporca 1/ sumu 3 000,-- Eur a odporca 2/, t. j. navrhovateľ, sumu 30 000,-- Eur). Dňa 26. 06. 2012 rozhodcovský súd rozhodol o menovaní rozhodcu JUDr. Máriusa Vladoviča k prejednaniu a rozhodnutiu sporu, ktorý funkciu prijal a zároveň navrhovateľa vyzval, aby sa k žalobe vyjadril a predložil dôkazy. Navrhovateľ sa vyjadril podaním doručením rozhodcovskému súdu dňa 23. 07. 2012, keď išlo o spoločné vyjadrenie zo spoločnosťou ALSTRON, spol. s r. o. Zvolen a súčasne uplatnil námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu. Podaním doručeným rozhodcovskému súdu dňa 15. 11. 2012 vzal odporca návrh proti spoločnosti ALSTRON, spol. s r. o. Zvolen späť. Dňa 24. 09. 2013 bolo rozhodcovskému súdu doručené podanie rozhodcu JUDr. Máriusa Vladoviča, označené ako Vzdanie sa funkcie rozhodcu so závažných dôvodov. Dňa 11. 10. 2013 rozhodcovský súd rozhodol o menovaní rozhodcu JUDr. Martina Zuberca, ktorý funkciu prijal a oznámenie o určení náhradného rozhodcu a prijatí do funkcie rozhodcu bolo navrhovateľovi doručené dňa 21. 10. 2013, kedy zásielku prevzal jeho právny zástupca (advokát JUDr. Milan Antal). Podľa úradného záznamu v rozhodcovskom spise dňa 06. 11. 2013 bol navrhovateľ nahliadnuť do spisu a osobne si prevzal aj čiastočné späťvzatie návrhu zo dňa 08. 11. 2012 a vzdanie sa funkcie

rozhodcu JUDr. Máriusa Vladoviča. Na základe uplatnenej námietky navrhovateľa rozhodcovský súd rozhodcovským uznesením č. k. zo dňa 15. 12. 2014 rozhodol, že rozhodca JUDr. Martin Zuberec nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Dňa 19. 12. 2014 rozhodcovský súd vydal rozhodcovský rozsudok č. k. , ktorým rozhodol, že prejednanie a rozhodnutie veci patrí do právomoci rozhodcovského súdu, konanie v časti o návrhu žalobcu o zaplatenie 3 000,-- Eur s príslušenstvom proti žalovanému 1/ (ALSTRON, spol. s r. o. Zvolen) zastavil, navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi sumu vo výške 30 000,-- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 01. 01. 2012 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy rozhodcovského konania a ponechal v platnosti predbežné opatrenie nariadené na základe rozhodcovského uznesenia zo dňa 27. 06. 2012 pod sp. zn. . Rozhodcovský rozsudok bol navrhovateľovi doručený dňa 16. 01. 2015.

Podľa § 40 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Účastník rozhodcovského konania sa môže na príslušnom súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku len z taxatívne zákonom vymedzených dôvodov. Účelom inštitútu zrušenia rozhodcovského rozsudku je umožniť preskúmať, či boli splnené zákonné podmienky, aby bolo suspendované právo domáhať sa svojich práv na rozhodcovskom súde, teda všeobecný súd má vo vzťahu k rozhodcovskému konaniu kontrolnú funkciu. V prípade žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku teda všeobecný súd len skúma, či boli splnené základné podmienky pre prejednanie a rozhodnutie veci v rámci rozhodcovského konania a neposudzuje uplatnený návrh aj podľa predpisov hmotného práva, a teda aj zákonodarca presne taxatívne vymedzil dôvody, na základe ktorých sa účastník rozhodcovského konania môže na príslušnom súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku a súd môže rozhodcovský rozsudok zrušiť len vtedy, keď dotknutý účastník rozhodcovského konania tieto dôvody preukáže.

V konaní potom nebolo sporné, že rozhodcovským rozsudkom Rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore, s. r. o. Zvolen sp. zn. zo dňa 19. 12. 2014 bol navrhovateľ, v procesnom postavení odporcu, zaviazaný na splnenie špecifikovanej povinnosti vo vzťahu k odporcovi, v procesnom postavení navrhovateľa, teda navrhovateľ ako účastník rozhodcovského konania je aktívne legitimovaný na podanie návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Sporná nebola v konaní ani skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok bol navrhovateľovi doručený dňa 16. 01. 2015 a keďže návrh na začatie tohto súdneho konania bol osobne podaný do podateľne nepríslušného Okresného súdu Zvolen dňa 13. 02. 2015, čo vyplýva z prezenčnej pečiatky súdu na č.l. 1 spisu, má súd za preukázané, že tento návrh o zrušenie rozhodcovského rozsudku bol podaný v zákonnej lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku navrhovateľovi, ako účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý tento návrh o zrušenie rozhodcovského rozsudku podal (§ 41 Zákona č. 244/2002 Z. z.).

Navrhovateľ sa zrušenia rozhodcovského rozsudku domáhal z dôvodov podľa § 40 ods. 1 písm. a) Zákona č. 244/2002 Z. z., keď na pojednávaní konanom dňa 03. 06. 2012 špecifikoval, že zrušenia rozhodcovského rozsudku sa domáha z dôvodu, že nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu (§ 40 ods. 1 písm. a) bod 2 Zákona č. 244/2002 Z. z.), z dôvodu, že rozhodcovským rozsudkom

sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky (§ 40 ods. 2 písm. a) bod 3 Zákona č. 244/2002 Z. z.) a z dôvodu, že rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi (§ 40 ods. 1 písm. a) bod 4 Zákona č. 244/2002 Z. z.).

Spory vzniknuté z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov sa môžu riešiť aj v rozhodcovskom konaní, keď zmluvné strany sa môžu v rozhodcovskej zmluve dohodnúť o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní (§ 3 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z. z.). Rozhodcovská zmluva pritom môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z. z.) a rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná (§ 4 ods. 2 Zákona č. 244/2002 Z. z.).

V konaní nebolo sporné, že dňa 17. 04. 2008 odporca ako veriteľ a spoločnosť ALSTRON, s. r. o. Zvolen ako dlžník, za ktorú spoločnosť ako konateľ konal navrhovateľ, uzatvorili Zmluvu o pôžičke v znení Dodatku č. 1 zo dňa 28. 03. 2011. Sporná nebola ani skutočnosť, že dňa 25. 10. 2010 odporca ako veriteľ, spoločnosť ALSTRON spol. s r. o. Zvolen ako dlžník a navrhovateľ ako pristupujúci dlžník uzatvorili v písomnej forme Dohodu o uznaní dlhu, o pristúpení k záväzku a spôsobe jeho zaplatenia, keď článok I. upravoval Všeobecné ustanovenia a identifikáciu pohľadávky dlžníka, článok II. Uznanie dlhu dlžníkom, článok III. Pristúpenie k záväzku a Článok IV. Záverečné ustanovenia. Podľa článku III. ods. 1 W.. C.L. J., t.j. navrhovateľ, na základe tejto Dohody pristupuje k záväzku (dlhu) dlžníka, bližšie špecifikovaného v článku II. ods. 1 tejto Dohody, v celkovej výške istiny 11 000 000,-- Sk (365 133,11 Eur) spolu s príslušenstvom, tak ako je tento záväzok (dlh) špecifikovaný v článku II. ods. 1 tejto Dohody a podľa článku III. ods. 2 Ing. C. J., t.j. navrhovateľ ako pristupujúci dlžník sa týmto stáva dlžníkom veriteľa popri pôvodnom dlžníkovi (ALSTRON spol. s r. o.) a obidvaja dlžníci (W.. C. J. - navrhovateľ) a ALSTRON, spol. s r. o. sú zaviazaní veriteľovi (K. Y., t.j. odporca) spoločne a nerozdielne. Podľa článku IV. ods. 2 účastníci dohody sa podľa § 3 Zákona č. 244/2002 Z. z. dohodli, že všetky spory, vzniknuté z právnych vzťahov vyplývajúcich z tejto Dohody alebo súvisiacich s touto Dohodou, vrátane všetkých vedľajších právnych vzťahov, ako aj nárokov na vydanie bezdôvodného obohatenia, nárokov na náhradu škody, nárokov na zaplatenie zmluvných pokút, sporov o platnosť, výklad, zánik tejto Dohody, predložia na rozhodnutie výlučne jednému nezávislému rozhodcovi Stáleho rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore, s. r. o., Nemocničná 16, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 36 414 603, podľa ustanovení Rokovacieho poriadku a Štatútu tohto rozhodcovského súdu a účastníci dohody sa zaväzujú podrobiť rozhodnutiu rozhodcovského súdu a jeho rozhodnutie bude pre strany konečné, záväzné a vykonateľné. Sporná nebola v konaní ani skutočnosť, že odporca ako veriteľ, spoločnosť ALSTRON, s. r. o. Zvolen ako dlžník a navrhovateľ ako pristupujúci dlžník uzatvorili dňa 28. 03. 2011 Dodatok č. 1 k Dohode o uznaní dlhu, o pristúpení k záväzku a spôsobe jeho zaplatenia uzavretej dňa 25. 10. 2010, keď podľa článku I. bod 6 Dodatku č. 1 zmluvné strany sa dohodli, že dnešným dňom končí svoju platnosť Dohoda o uznaní dlhu z 25. 10. 2010 a dňom vykonania úhrady dlžnej čiastky podľa bodu 2, článok I. tohto Dodatku skončí svoju platnosť aj tento Dodatok.

Súd potom považoval za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy vo forme rozhodcovskej doložky, a to písomným úkonom zo dňa 25. 10. 2010, ktorým spoločnosť ALSTRON, spol. s r. o. ako dlžník uznala svoj záväzok proti odporcovi ako veriteľovi na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 17. 04. 2008, súčasne navrhovateľ pristúpil k tomuto záväzku tak, že sa stal dlžníkom odporcu popri pôvodnom dlžníkovi a obidvaja dlžníci teda boli zaviazaní spoločne a nerozdielne a následne sa účastníci Dohody dohodli, že všetky spory vzniknuté z právnych vzťahov vyplývajúcich z predmetnej Dohody alebo súvisiacich s Dohodou, vrátane všetkých vedľajších právnych vzťahov, predložia na rozhodnutie výlučne jednému závislému rozhodcovi Stáleho rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore, s. r. o. Veľký Krtíš.

Súd sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľa, že v danom prípade nešlo o pristúpenie k záväzku podľa § 533 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne, ale že išlo o pristúpenie k záväzku podľa § 534 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého kto sa s dlžníkom dohodne, že splní jeho záväzok voči jeho veriteľovi, má voči dlžníkovi povinnosť poskytovať plnenie jeho veriteľovi, veriteľovi z toho však priame právo nevznikne. Aj keď v danom prípade účastníkom Dohody zo dňa 25. 10. 2010 bol nielen odporca ako veriteľ, ale aj

spoločnosť ALSTRON spol. s r. o., Zvolen ako dlžník, nielen v záhlaví Dohody zo dňa 25. 10. 2010 je uvedené, že ide aj o dohodu podľa § 533 Občianskeho zákonníka, ale aj obsah článku III. zodpovedá zákonnej úprave pristúpenia k záväzku podľa § 533 Občianskeho zákonníka, teda že navrhovateľ pristupuje k záväzku spoločnosti ALSTRON spol. s r.o., Zvolen a že navrhovateľ a spoločnosť ALSTRON spol. s r.o., Zvolen sú zaviazaní odporcovi ako veriteľovi spoločne a nerozdielne. Súd teda považoval za preukázané, že navrhovateľ sa stal dlžníkom odporcu a odporcovi vznikol priamy nárok aj proti navrhovateľovi.

Platnosť právneho úkonu je objektívna kategória posudzovaná podľa zákonných požiadaviek právneho úkonu. Skutočnosť, či právny úkon je platný alebo neplatný teda vyplýva z toho, či úkon spĺňa alebo nespĺňa zákonné náležitosti právneho úkonu (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Účastníci právneho úkonu teda nemôžu bez ďalšieho konštatovať, že „končí platnosť“ daného právneho úkonu.

Rozhodcovskú doložku obsiahnutú v Dohode zo dňa 25. 10. 2010 súd potom podľa požiadaviek platnosti právneho úkonu vyhodnotil ako platný právny úkon, keď nezistil žiadny dôvod absolútnej neplatnosti a keď navrhovateľ nepreukázal žiadny relevantný dôvod relatívnej neplatnosti. Platnosť doložky zostala zachovaná aj po uzatvorení Dodatku č. 1 zo dňa 28. 03. 2011, keďže účastníci právneho úkonu nemôžu bez ďalšieho konštatovať jeho neplatnosť. Naviac, ak je súčasťou inak neplatnej zmluvy rozhodcovská doložka, tá je neplatná len vtedy, ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti zmluvy (§ 5 ods. 2 Zákona č. 244/2002 Z. z.).

Ak predmetom Dohody zo dňa 25. 10. 2010 bola identifikácia pohľadávky vzniknutej na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 17. 04. 2008, ak dlžník (spoločnosť ALSTRON spol. s r. o., Zvolen) svoj takto identifikovaný dlh uznal a ak navrhovateľ k takto identifikovanému záväzku pristúpil a ak si následne účastníci Dohody zo dňa 25. 10. 2010 dohodli, že všetky spory vzniknuté z právnych vzťahov vyplývajúcich z Dohody alebo súvisiacich s Dohodou sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní a ak sa odporca v rozhodcovskom konaní domáhal zaplatenia úroku z omeškania za porušenie povinnosti riadne a včas splniť záväzok zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 17. 04. 2008, teda zaplatenia príslušenstva pohľadávky zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 17. 04. 2008, dospel súd k záveru, že rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý bola uzatvorená rozhodcovská zmluva a ktorý bol v jej medziach.

V rozhodcovskej zmluve sa zmluvné strany môžu dohodnúť aj na osobe rozhodcu, resp. rozhodcov alebo na postupe jeho dodatočného určenia (§ 8 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z. z.). Ak sa zmluvné strany nedohodli ani na osobe rozhodcu (rozhodcov), ani na postupe jeho dodatočného ustanovenia, pri rozhodcovskom konaní s jedným rozhodcom tohto rozhodcu na žiadosť zmluvnej strany ustanoví vybraná osoba alebo súd (§ 8 ods. 2 písm. c) Zákona č. 244/2002 Z. z.). Zákon o rozhodcovskom konaní pritom upravuje nielen inštitút ustanovenia rozhodcu, ale aj zánik funkcie rozhodcu, keď funkcia rozhodcu zaniká aj vzdaním sa funkcie rozhodcu (§ 10 ods. 1 písm. a) Zákona č. 244/2002 Z. z.).

Z rozhodcovského spisu súd považoval za preukázané, že pôvodne ustanovený rozhodca JUDr. Márius Vladovič sa v danej veci vzdal funkcie rozhodcu zo závažných dôvodov, tak ako to oznámil rozhodcovskému súdu podaním doručeným rozhodcovskému súdu dňa 24. 09. 2013, i keď toto podanie bolo datované dňa 01. 05. 2012. Súčasne však ešte dňa 06. 09. 2012 bolo v Obchodnom vestníku zverejnené oznámenie o výmaze JUDr. Máriusa Vladoviča zo zoznamu rozhodcov. Súd preto považoval za preukázané, že funkcia rozhodcu JUDr. Máriusa Vladoviča zo zákona zanikla. Rovnako súd z rozhodcovského spisu považoval za preukázané, že dňa 21. 10. 2013 vtedajšiemu právnemu zástupcovi navrhovateľa (advokát JUDr. Milan Antal) bolo doručené oznámenie o určení náhradného rozhodcu. Neobstojí preto tvrdenie navrhovateľa, že mu súd riadne neoznámil skutočnosť o menovaní náhradného rozhodcu a navrhovateľ ani nedal súhlas na vzdanie sa funkcie pôvodne menovaného rozhodcu.

Neobstojí ani tvrdenie navrhovateľa, že rozhodcovský súd mu nedoručil podanie odporcu, ktorým čiastočne vzal návrh späť, keďže pri nahliadnutí do rozhodcovského spisu dňa 06. 11. 2013 si navrhovateľ osobne toto podanie prevzal a úkon čiastočného späťvzatia návrhu sa týkal len žalovaného 2/, teda spoločnosti ALSTRON spol. s r. o., Zvolen. Na rozhodnutie vo veci nemala vplyv ani zmena sídla rozhodcovského súdu, naviac ide o skutočnosť, ktorá je zistiteľná z obchodného registra. Rovnako navrhovateľ nepreukázal, aký konkrétny vplyv na rozhodnutie vo veci samej mala dĺžka konania na rozhodcovskom súde.

Navrhovateľ teda nepreukázal, že nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, nepreukázal, že rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky a nepreukázal, že rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania a že tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej, na základe čoho navrhovateľ nepreukázal zákonné dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Vychádzajúc z konštatovaných skutočností, súd návrh navrhovateľa zamietol.

Spolu s návrhom na začatie konania navrhovateľ podal aj návrh na odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku. Keďže podľa § 40 ods. 3 Zákona č. 244/2002 Z. z. ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný a súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozsudku odložiť a keďže konajúci súd vykonateľnosť napadnutého rozhodcovského rozsudku nemienil odložiť pred meritórnym rozhodnutím veci a následne nemienil vykonateľnosť napadnutého rozhodcovského rozsudku odložiť ani vzhľadom na výsledok tohto súdneho konania, o takomto návrhu navrhovateľa procesne ani nerozhodoval.

O trovách konania súd rozhodoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal. Trovy odporcu pozostávajú z trov právneho zastúpenia v sume 397,91 Eur s DPH za právne zastúpenie v sume 354,02 Eur za dva úkony právnej služby po 64,54 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie k návrhu), za 2 úkony právnej služby po 66,-- Eur (podanie na súd zo dňa 30. 05. 2016, účasť na pojednávaní dňa 03. 06. 2016), k tomu režijný paušál 2x 8,39 Eur za úkony vykonané v roku 2015 a 2x 8,58 Eur za úkony vykonané v roku 2016 a 20 % DPH v sume 59,-- Eur, z náhrady trov cestovného pri použití osobného motorového vozidla pri ceste na pojednávanie dňa 03. 06. 2016 zo Zvolena do Banskej Bystrice a späť v sume 11,14 Eur (priemerná spotreba 5,2l/100km, cena pohonných hmôt 1,238Eur/l, sadzba základnej náhrady za opotrebenie vozidla 0,183Eur/km, počet kilometrov 45 km), z náhrady za stratu času za čas strávený cestou na pojednávanie dňa 03. 06. 2016 v sume 28,60 Eur (2 polhodiny po 14,30 Eur) a z hotových výdavkov v sume 4,15 Eur (1,80 Eur poštovné k vyjadreniu k návrhu, 1,35 Eur poštovné k podaniu zo dňa 30. 05. 2016 a 1,-- Eur parkovné v deň pojednávania). Náhrada trov právneho zastúpenia bola priznaná podľa § 9 ods. 1, § 11 ods. 1 písm. a), § 13 ods. 1 písm. a), c), d), § 15, § 16 ods. 3, 4, § 17 ods. 1 a § 18 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb s tým, že vzhľadom na zásadu účelnosti náhrady trov konania, právnemu zástupcovi odporcu nebola priznaná odmena za úkon - rokovanie s klientom dňa 23. 11. 2015, keďže právny zástupca odporcu sa vo veci vyjadroval písomným podaním doručeným súdu dňa 19. 06. 2015 (vyhotovené dňa 18. 06. 2015) a keďže vo veci nedošlo ani k ďalšiemu vyjadreniu navrhovateľa alebo úkonu súdu, ktorým by sa zmenil stav od vyjadrenia sa odporu k návrhu, teda právny zástupca odporcu nepreukázal, aké ďalšie skutkové a právne otázky mali byť predmetom porady, vrátane ďalších návrhov na vykonanie dôkazov.

V zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. je potrebné, aby navrhovateľ povinnosť uloženú týmto rozhodnutím splnil do 3 dní od jeho právoplatnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia vo vyhotovení dvojmo alebo ústne do zápisnice prostredníctvom tohto súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, iba že namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.