Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-257-2015.pdf
PDF · 92.36 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-7C/257/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca, samosudcom JUDr. Ľubomírom Šablom, v právnej veci žalobcu: AB 2 B. V., so sídlom Strawinskylaan 933, 1077XX Amsterdam, Holandské kráľovstvo, registračné číslo: 572 79 667, právne zast. Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, pobočka a adresa pre doručovanie písomností Teplická 7434/147, IČO: 47 234 679, proti žalovanému: U. I., O.. XX.XX.XXXX, V. P. F. T. XXX/XX, XXX XX E.Ú., o zaplatenie 1 687,54 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalobu zamieta v celom rozsahu.
Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1 687,54 €, úroku z omeškania vo výške 215,13 € a vo výške 8,25 % ročne zo sumy 1 687,54 € od 30.05.2015 do zaplatenia. Nároky odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu - spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176 (ďalej „HCS“) so žalovaným uzavrel dňa 25.06.2003 úverovú zmluvu č. 5304116208, predmetom ktorej bolo poskytnutie revolvingového úveru zo strany HCS s úverovým rámcom 1 991,64 € prostredníctvom úverovej karty. Žalovaný sa zaviazal riadne a včas zaplatiť poskytnutý úver v pravidelných mesačných splátkach splatných v zmysle úverovej zmluvy. Počet splátok vzhľadom na typ úveru nebolo možné vopred dohodnúť. Žalovaný sa zaviazal tiež zaplatiť úroky z poskytnutého úveru vo výške aktuálnej platnej mesačnej úrokovej sadzby v okamihu splátky úveru. V jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť istiny, zmluvne dohodnutých úrokov a poplatkov za poskytované služby podľa sadzobníka. Podľa žalobcu vzhľadom na charakter úveru nie je možné určiť výšku ročnej percentuálnej miery nákladov („RPMN“) priamo v úverovej zmluve, pretože úver sa čerpá a dopĺňa na základe vôle žalovaného a tým sa aj menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. Toto tvrdenie a výnimka z povinnosti uvádzania RPMN boli potvrdené aj rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.01.2011, sp. zn. 6Co 95/2010, kde jednoznačne stanovil, že: „keďže predmetná vec sa týka revolvingového úveru a RPMN nie je dobre možné stanoviť, nebolo možné stotožniť sa s prvostupňovým súdom, že pre neuvedenie RPMN je úver podľa § 4 zákona bez úrokov a bez poplatkov.“ Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou svojho záväzku tak, ako je uvedené v splátkovom kalendári, z ktorého vyplýva prehľad jednotlivých platieb žalovaného a spôsob ich započítania. HCS vyzval žalovaného listom zo dňa 29.10.2013 k splateniu celého zostatku úveru, ktorý pozostáva z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky a zmluvnej pokuty (ak boli vygenerované) a zo zosplatnených budúcich splátok, v lehote 15 dní od odoslania výzvy. V žalobe si však žalobca zosplatnený zmluvný úrok, upomienku a zmluvné pokuty neuplatňuje. Ku dňu podania žaloby predstavuje dlh žalovaného istinu vo výške 1 645,92 €, úrok vo výške 33,51 €, úrok za hotovostné
transakcie vo výške 8,11 € a úrok z omeškania 215,13 € tak, ako je uvedené vo výpise čerpania, splátok a úhrad. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Účastníci konania sa pojednávania vo veci dňa 02.06.2016 nezúčastnili. Doručenie predvolania na pojednávanie mal súd u nich vykázané riadne a včas. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil neúčasť písomne z kapacitných dôvodov a súhlasil s tým, aby súd vec prejednal rozhodol v jeho neprítomnosti. Žalovaný neúčasť neospravedlnil. Nakoľko súd nevzhliadol dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, a to žalobou, výpisom žalobcu s príslušného registra, úverovou zmluvou č. 5304116208 zo dňa 25.06.2003 (ďalej len „ÚZ“), úverovými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (ďalej len „ÚP“), listinami na č. l. 24
- 27, sadzobníkom poplatkov a odmien úverovej YES karty, výpisom čerpania, splátok a úhrad, výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 29.10.2013, poštovým podacím hárkom o zaslaní výzvy žalovanému, oznámením o postúpení pohľadávky z 19.11.2014 a poštovým podacím hárkom o zaslaní oznámenia žalovanému.
Z vykonaného dokazovania súd zistil a mal za preukázané, že dňa 25.06.2003 HCS a žalovaný uzatvorili ÚZ, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú ÚP. Na základe uzatvorenej zmluvy sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému revolvingový úver s úverovým rámcom do 995,82 € (30 000,- Sk) čerpaný formou kreditnej karty a žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi poskytnutý úver a úrok z úveru, a to v mesačných splátkach po 39,83 € (1 200,- Sk), pričom dátum splatnosti splátok bol vždy k 20. dňu v príslušnom mesiaci. V ÚZ ani ÚP nebol uvedený spôsob výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov. Z výpisu čerpania, splátok a úhrad vyplýva, že HCS poskytol žalovanému postupne úver spolu vo výške 5 256,85 €, pričom posledná čiastka bola žalovanému poskytnutá dňa 14.01.2013. Žalovaný doteraz zaplatil spolu sumu 7 928,56 €, pričom posledné dve úhrady po po 100,- € vykonal dňa 26.11.2013 a 23.12.2013. HCS vyzval dňa 29.10.2013 žalovaného na úhradu dlžnej čiastky spolu vo výške 2 072,11 €. Z oznámenia o postúpení pohľadávok z 19.11.2014 vyplýva, že HCS mal postúpiť pohľadávku s príslušenstvom voči žalovanému na žalobcu zmluvou zo dňa 18.03.2013.
Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s nižšie citovanou právnou úpravou sa súd riadil nasledovnými úvahami pri hodnotení dôkazov a dospel k nasledovným právnym záverom: Podľa § 497 Obchodného zákonníka v platnom znení (ďalej len „ObZ“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 504 ObZ dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase vzniku zmluvy (ďalej aj „zákon č. 258/2001 Z.z.“) na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme a zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 cit. zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 4 ods. 2 cit. zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.
Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z. pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
Na základe uzatvorenej ÚZ v zmysle § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. poskytol právny predchodca žalobcu HCS žalovanému revolvingový spotrebiteľský úver, pretože zo zmluvy vyplýva a súdu je z úradnej činnosti známe, že predmetom podnikania HCS je okrem iného poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom, pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojho podnikania, je teda veriteľom a žalovanému poskytol úver na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania, či podnikania, teda ako spotrebiteľovi. To nevylučuje, že zmluva o úvere je zároveň absolútnym obchodom. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že ÚZ bola uzatvorená platne, na jej základe čerpal žalovaný čiastky úveru a postupne ich uhrádzal. Pokiaľ ide o náležitosti ÚZ, súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu ani názorom vysloveným Krajským súdom v Prešove v rozhodnutí zo dňa 27.01.2011, sp. zn. 6Co 95/2010, že RPMN pri revolvingu nie je potrebné v zmluve určiť. Súd poukazuje napr. na rozhodnutie Krajského súd v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/215/2012 zo dňa 10.10.2012, ktorý zaujal právny názor, že pokiaľ zákon o spotrebiteľských úveroch určil ako zákonnú náležitosť stanovenie RPMN (bez rozlíšenia, či ide o revolving, resp. iný druh úveru) akcentujúc jej dôležitosť zákonným znením, že ak nie je RPMN uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalobca ako dodávateľ finančnej služby a profesionál na finančnom trhu nemôže túto skutočnosť opomínať, resp. zanedbávať. Zákon č. 258/2001 Z.z. teda vyžaduje uvedenie RPMN aj pri revolvingových úveroch. So situáciou, keď je spotrebiteľský úver poskytovaný formou revolvingu počíta aj samotný § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., ktorý stanovuje pre prípad, keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, povinnosť veriteľa informovať spotrebiteľa pred uzavretím zmluvy okrem iného aj o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov. V ÚZ ani v ÚP sa však spôsob výpočtu RPMN nenachádza. Keďže teda v ÚZ chýba táto podstatná náležitosť v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) v spojení s § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti súd (na rozdiel od žalobcu) započítal doposiaľ žalovaným uhradenú sumu spolu vo výške 7 928,56 € len do istiny poskytnutého revolvingového úveru spolu vo výške 5 256,85 € a na úroky (úrok za hotovostné transakcie, úroky) a poplatky z úveru (poplatok za výber z bankomatu, poplatok za výpis z účtu) neprihliadol.
Keďže ku dňu podania žaloby 24.06.2015 bola celá istina úveru zaplatená a úver je bezúročný a bez poplatkov, súd žalobu v časti uplatnenej sumy 1 687,54 € zamietol ako nedôvodnú. Pokiaľ ide o zosplatnenie zostatku neuhradeného úveru k 15.11.2013 a na to nadväzujúci výpočet úroku z omeškania, žalobca nemohol využiť právo na zosplatnenie úveru v danom čase z nasledovných dôvodov: Podľa § 53 ods. 8 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Z výpisu čerpania, splátok a úhrad vyplýva, že k 15.11.2013 žalovaný zaplatil na úver sumu 7.728,56 € (7 928,56 € - 200 € (100,- € uhradených 26.11.2013 a 100,- € uhradených 23.12.2013)). Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalovaný nemohol byť v tom čase v omeškaní so zaplatením žiadnej splátky viac ako tri mesiace, pretože v tom čase v bola celá istina úveru už zaplatená. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Nakoľko žalobca si uplatnil úrok z omeškania od 15.11.2013, pričom vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný nebol v tom čase v omeškaní, nakoľko celú istinu úveru zaplatil už predtým, žalobca nemá právo ani na úrok z omeškania, a preto súd žalobu aj v časti uplatneného úroku z omeškania ako nedôvodnú zamietol. Podľa § 151 ods. 1 veta prvá OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. O náhrade trov konania na návrh žalobcu súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP nasledovne: Nakoľko žalovaný mal plný úspech vo veci, keďže žaloba bola zamietnutá v celom rozsahu, má právo na náhradu trov konania. Keďže žalovaný si však náhradu trov konania neuplatnil a žiadne trovy mu v tomto konaní ani nevznikli, súd v zmysle § 151 ods. 1 veta prvá OSP vyslovil, že mu náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.
Vzhľadom na uvedené a v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia tohto rozsudku cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.