Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cpr/2/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, samosudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou právnej veci žalobcu: X. N., nar. X.X.XXXX, bytom A. XX, XXX XX F., okres D., občan SR, právne zastúpený JUDr. Ľubošom Bajužíkom, advokátom, AK so sídlom Nám. Slobody 2, 066 01 Humenné proti žalovanému: CREBER s.r.o., so sídlom 065 33 Veľký Lipník 75, IČO: 43 861 342, v konaní o zaplatenie nevyplatenej mzdy v sume 2 045 eur takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi z titulu nevyplatenej mzdy za mesiac november 2014 sumu 555 eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 1.1.2015 do zaplatenia, za mesiac december 2014 sumu 800 eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 1.2.2015 do zaplatenia, za mesiac január 2015 sumu 690 eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 1.3.2015 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku v sume 122,50 eur a z trov právneho zastúpenia v sume 552,03 eur s tým, že trovy konania je p o v i n n ý zaplatiť na účet právneho zástupcu JUDr. Ľuboša Bajužíka, advokáta, AK so sídlom Nám. Slobody 2, Humenné a to všetko do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd konanie z a s t a v u j e.

odôvodnenie:

1.Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 10.7.2015 spresnenom podaním doručeným súdu dňa 26.8.2015 žiadal aby súd zaviazal žalovaného vyplatiť mu z titulu nevyplatenej mzdy za november 2014 sumu 555 eur s úrokom z omeškania od 1.1.2015 do zaplatenia vo výške 5, 05 % ročne, za mesiac december sumu 800 eur s úrokom z omeškania od 1.2.2015 do zaplatenia vo výške 5,05 % ročne a za mesiac január 2015 sumu 690 eur s úrokom z omeškania od 1.3.2015 do zaplatenia vo výške 5,05 % ročne. Žalobu odôvodnil tým, že u žalovaného pracoval na základe pracovnej zmluvy zo dňa 2.12.2013, pracovný pomer bol ukončený 19.1.2015. V pracovnej zmluve síce mal dohodnutú mzdu 400 eur, ale v skutočnosti mal so štatutárnym zástupcom žalobcu dohodnutú hodinovú mzdu v sume 10 eur, takáto mzda mu bola aj skutočne vyplácaná, a to na viac krát, pričom platby mu prichádzali z dvoch až troch účtov a to od žalovaného, N. U. a spoločnosti NE Plan B.V. Napriek tomu, že riadne pracoval až do skončenia pracovného pomeru naposledy mu .žalobca vyplatil mzdu v mesiaci október 2014, za mesiace november, december 2014 a január 2015 mu doposiaľ mzda nebola vyplatená v plnom rozsahu a to aj napriek opakovaným výzvam.

2.Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a žalovaného vyzval aby sa k návrhu písomne vyjadril.

3.Žalovaný v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 28.9.2015 uviedol, že nárok uplatnený žalobcom v plnom rozsahu neuznáva, podľa jeho tvrdenia nárok žalobcu na mzdu za obdobie od novembra 2014 do januára 2015 je vo výške 736,85 eur a v takom rozsahu navrhol mzdu žalobcovi priznať. Ďalej žalovaný poprel aby bola dohodnutá hodinová mzda 10 eur, poukázal na skutočnosť, že žalobca nesprávne rozumie pojem mzdy, pričom poukázal na ustanovenie § 118 ods. 2 Zákonníka práce a výklad k nemu, podľa ktorého za mzdu podľa zákonníka práce treba považovať všetky plnenia zamestnávateľa poskytované zamestnancovi za vykonanú prácu. Podľa mzdovej evidencie žalovaného, žalovaný eviduje žalobcove nároky za mesiac november 2014 čistá mzda 345,04 eur, zrážky v sume 75,38 eur k výplate 269,62 eur, za mesiac december 2014 čistá mzda 359,00 eur, zrážky 80.05 eur, k výplate 278,95 eur a za mesiac január 2015 čistá mzda 214,73 eur, zrážky 31,72 eur k výplate 182,28 eur. V závere poukázal na skutočnosť, že bývalým zamestnancom pre nedodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci postupne ukladaná sankcie vo forme peňažných pokút, ktoré niekoľkonásobne presahujú ich mzdové nároky. Z uvedeného dôvodu ako zamestnávateľ jednostranne rozhodol o vykonaní zrážky zo mzdy podľa § 131 ods. 2 písm. c) Zákonníka práce.

4.Pojednávania vytýčeného na deň 2.6.2016 sa žalovaný napriek riadne a včas vykázanému doručeniu predvolania nezúčastnili, svoju neúčasť nijakým spôsobom neospravedlnil, preto súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v jeho neprítomností.

5.Na pojednávaniach právny zástupca žalobcu na podanej žalobe a písomných vyjadreniach trval uviedol, že účastníci dohodli hodinovú mzdu 10 eur čoho dôkazom sú vyplatené sumy za mesiace, ktoré nie sú predmetom súdneho sporu (ak sa vydelia vyplatené sumy počtom odpracovaných hodín), ale aj čestné prehlásenia ostatných zamestnancov žalovaného. Žalobca na pojednávaní uviedol, že u žalovaného pracoval s prestávkami približne od augusta 2013 celý čas v Holandsku. S konateľom A. U. sa ústne dohodol na mzde 10 eur za hodinu. Písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy mu prišlo domov poštou zaslal mu ho brat A. U., ktorého nikdy nevidel. Mzdu vo výške 10 eur za hodinu mal skutočne vyplácanú. Počet odpracovaných hodní každý mesiac aj za obdobie, ktoré je predmetom súdneho sporu odkontroloval konateľ A. U., podľa jeho evidencie mu za mesiac november 2014 vyplatil sumu 345 eur, za mesiac december 2014 a január 2015 mu nevyplatil nič. Nielen jemu ale aj ostatným zamestnancom A. U. sľúbil, že mzdu im doplatí no po tom čo podal žalobu na súd mzdu doplatil len zamestnancom, ktorý uňho ostali pracovať a nepodali žalobu. Ďalej poukázal na skutočnosť, že aj v súčasnosti konateľa žalovaného hľadá zamestnancov na prácu v zahraničí za sumu 2 200 eur. .

Žalobca ďalej poprel aby mu zo strany žalovaného bola uložená nejaká pokuta či finančná sankcia.

6.Žalovaný v tomto konaní vypočutý nebol, avšak v rovnakej právnej veci vo vzťahu k inému žalobcovi

- A. C. v konaní na pojednávaní dňa 18.4.2016 poprel aby bolo dohodnutá 10 eurová hodinová mzda, mzda bola dohodnutá v pracovnej zmluve, aj keď miesto výkonu práce bolo v pracovnej zmluve dohodnuté vo Veľkom Lipníku v skutočnosti prácu žalobca vykonával v Holandsku. Žalovaný súčasne priznal, že za obdobie trvania pracovného pomeru bola žalobcovi vyplácaná vyššia mzda ako je uvedená v pracovnej zmluve a to na pokyn jeho zmluvného partnera v Holandsku. Ďalej uviedol, že odpracované hodiny v mzdovom liste, ktoré predložil súdu nezodpovedajú skutočnosti, odpracované hodiny, ktoré uvádza žalobca sú pravdivé a ich výšku žalovaný nespochybňuje. Ďalej žalovaný uviedol, že finančná sankcia, ktorú uložil žalobcovi a na ktorú poukazuje vo svojom písomnom vyjadrení sa v mzdovom liste neodzrkadlila ani o jej uložení žalobcu neinformoval. Žalovaný uviedol, že súdu doloží listinné doklady preukazujúce legálnosť vyslania ich zamestnanca - žalobcu na výkon práce do zahraničia, dôkaz o tom, že holandská firma mu oznámila akú výšku mzdy má žalobcovi doplatiť, aká peňažná pokuta v akej výške a za čo bola žalobcovi uložená a kde sa to odzrkadlilo v mzdovom liste. Napriek ubehnutej lehote listinné dôkazy nepredložil, súdu neoznámil dôvody pre ktoré tak neučinil dokonca sa pojednávania bez ospravedlnenia nezúčastnil.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom doložených listinných dôkazov na základe čoho ustálil tento skutkový stav: Podľa výpisu z obchodného registra čl. 13 žalovaný v období od 15.1.2014 do 1.10.2014 používal obchodné meno NE Plan B.V., s.r.o., jeho štatutárnymi zástupcami sú P.. A. U. a Q. U., zodpovedným vedúcim za tesárstvo je P.. A. U..

Dňa 2.12.2013 bola uzatvorená pracovná zmluva medzi žalobcom a žalovaným s dňom nástupu do práce 2.12.2013, s druhom práce tesárstvo, miestom výkonu práce Veľký Lipník, s dohodnutou mzdou 400 eur, so splatnosťou mzdy k 30. dňu nasledujúceho mesiaca (čl. 4 spisu). Dňa 19.1.2015 účastníci uzatvorili dohodu o skončení pracovného pomeru podľa § 60 Zákonníka práce k 19.1.2015 (čl. 5 spisu). Podľa predložených výpisov z účtu žalobcu na jeho účet boli poukazované nasledovné platby napr. čl. 6 spisu dňa 4.2.2014 od CREBER s.r.o sumy 339,74 eur, 339,74 eur, 339,74 eur a 80 eur, dňa 28.2.2014 od spoločnosti NE Plan B.V., s.r.o. sumy 110,99 eur, 33,89 eur, 348,35 eur, 620 eur, 580,- eur, dňa 21.3.2014 sumy 310 eur, dňa 20.4.2014 sumy 347,82 eur, 354,84 eur a 545 eur. Podľa č. 8 dňa 17.12.2014 bola žalobcovi poukázaná suma 345,04 eur. Podľa mzdových listov doložených žalovaným (čl. 27-30 spisu) žalobca v mesiaci november 2014 odpracoval 13 dní a 124,80 hodín, v mesiaci december 2014 odpracoval 15 dní a 144 hodín a v mesiaci január 2015 odpracoval 11 dní a 105,80 hodín. Podľa žalobcu za uvedené obdobie odpracoval 239 hodín a to v novembri 2014 - 90 hodín, v decembri 2014 - 80 hodín a v januári 2015 - 69 hodín. Z čestných prehlásení B. S. a S. N. zamestnancov žalovaného vyplýva, že žalobca, Z. C. a X. N. mali so žalovaným dohodnutú hodinovú mzdu 10 eur. Pričom žalovaný po tom, čo žalobca podal žalobu o vyplatenie mzdy, doplatil B. .S. a S. N. časť mzdy do výšky dohodnutej odmeny t.j. do 9 eur, resp. 9,5 eur za hodinu.

8. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav súd právne uzatvára: Podľa § 42 ods. 1 pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. Podľa § 43 ods. 1 v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú:

a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika,

b) miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto),

c) deň nástupu do práce,

d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve. Podľa § 43 ods. 5 ak je miesto výkonu práce v cudzine, zamestnávateľ v pracovnej zmluve ďalej uvedie

a) dobu výkonu práce v cudzine,

b) menu, v ktorej sa bude vyplácať mzda, prípadne jej časť,

c) ďalšie plnenia spojené s výkonom práce v cudzine v peniazoch alebo naturáliách,

d) prípadné podmienky návrhu zamestnanca z cudziny. Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce (ďalej len zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. Podľa § 118 ods. 2 mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 <http://www.epi.sk/zz/2001-311/ znenie-20140701> a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení. Podľa § 119 ods. 1 mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda ustanovená osobitným predpisom. Podľa § 129 ods. 1 mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak. Podľa § 130 ods. 2 mzda sa vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve. So zamestnancom vykonávajúcim domácku prácu možno dohodnúť výplatu mzdy aj za dodanie každej skompletizovanej pridelenej práce. Podľa § 99 zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu pracovného času, práce nadčas, nočnej práce, aktívnej časti a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti zamestnanca tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu alebo mal nariadenú alebo dohodnutú pracovnú pohotovosť. Podľa § 1 ods. 4 ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka <http://www.epi.sk/zz/1964-40>. .

Podľa § 559 ods. 1 Obč. zák. splnením dlh zanikne. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Podľa § 41 ods. 2 O.s.p. každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený. Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Podľa § 96 ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Podľa § 96 ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

9.Právne posúdenie vecí: Predmetom konania je nárok uplatnený žalobcom na zaplatenie sumy 2 045 eur, ako nedoplatok mzdy za obdobie november 2014 až január 2015, ktorú žalovaný nevyplatil žalobcovi na základe odpracovaných hodín a ústnej dohode o výške čistého príjmu 10 eur za hodinu. Žalovaný existenciu ústnej dohody o výške čistej mzdy v sume 10 eur za hodinu poprel.

10.Medzi účastníkmi nebolo sporné, že pracovnoprávny vzťah na základe písomnej zmluvy z 2.12.2013 vznikol dňom 2.12.2013 a zanikol dohodou k 19.1.2015, počas celého trvania pracovného pomeru a teda aj v inkriminovanom období žalobca pracoval ako zamestnanec žalovaného mimo územia SR, v Holandsku. Taktiež medzi účastníkmi konania nebola sporná výška odpracovaných hodiny v období od novembra 2014 do januára 2015 v celkovej výške 239 hodín. Sám štatutárny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 18.4.2015 v konaní uviedol, že výška odpracovaných hodní uvádzaná žalobcom je správna, že výška odpracovaných hodín uvádzaná v mzdovom liste nezodpovedá skutočností. Podľa evidencie žalovaného mal žalobca v uvedenom období odpracovať 374,60 hodín ( v mesiaci november 2014 mal odpracovať 124,80 hod, v mesiaci december 2014 - 144 hod. a v mesiaci december 2015 - 105,80 hod.), teda podstatne viac ako si uplatňuje žalobca.

11. Zo znenia ustanovenia § 118 ods. 1 Zákonníka práce vyplýva, že právo na mzdu je viazané na výkon práce zamestnancom. Zákon mzdu charakterizuje ako peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom .zamestnancovi za prácu. Pre výšku nárokov na mzdu je rozhodujúca zásadne práca, ktorú zamestnanec fakticky vykonáva. Poskytovať mzdu za vykonanú prácu je synalagmatickou povinnosťou zamestnávateľa, ktorá korešponduje so základnou povinnosťou zamestnanca vykonávať prácu. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje toho účastníka, ktorý tieto skutočnosti tvrdí a vyvodzuje z nich pre seba priaznivé právne dôsledky. Je potrebné poznamenať, že rozsah dôkazného bremena, ktoré v danom prípade bolo na žalobcovi pri preukázaní, že prácu fakticky vykonával, musí vychádzať z podmienok uvedených v § 120 ods. 1 O.s.p. a rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré konkrétne musí účastník preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, t.j. právny predpis, ktorý je na sporný vzťah aplikovaný. Z ustanovenia§ 99 Zákonníka práce vyplýva, že zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu pracovného času, práce nadčas, nočnej práce, aktívnej časti a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti zamestnanca. Súd je toho názoru, že každý zamestnávateľ by mal mať preto sám záujem o vedenie riadnej evidencie, aby v prípade spornej situácie mohol preukázať svoje práva v prípade potreby aj na účely obrany. Uvedené nemôže byť v konaní dávané za povinnosť zamestnancovi, ktorý v konaní predložil svoju evidenciu, pričom podľa evidencie žalobcu odpracoval pre zamestnávateľa podstatne menej hodín ako eviduje žalovaný - zamestnávateľ.

12.Na základe uvedeného súd ustálil, že žalobca odpracoval pre žalovaného v období, ktoré je predmetom súdneho sporu spolu 239 hodín a to v 11/14 - 90 hodín, v 12/14 - 80 hodín a v 1/15 - 69 hodín.

13. Pokiaľ ide o dohodu o výške hodinovej mzdy v sadzbe 10 eur za hodinu súd má za to, že aj keď v písomnom vyhotovení pracovnej zmluvy bola dohodnutá mzda vo výške 400 eur, mesačne v skutočnosti sa účastníci konania dohodli na čistej hodinovej mzde v sadzbe 10 eur. Ústnu dohodu medzi konateľom žalovaného a žalobcom o výške hodinovej mzdy súd považuje za platne uzavretú, súd má za to, že táto ústna dohoda bola jasne a určite formulovaná, a jej uzavretie len ústna forma nemôže byť vykladané na ťarchu zamestnanca. Prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom. Pokiaľ sa týka právnych úkonov upravuje v ustanovení § 15 a nasl. len osobitnosti právnych úkonov pre oblasť pracovného práva a neobsahuje definíciu pojmu „právny úkon“, a preto s poukazom na ustanovenie§ 1 ods. 4 Zákonníka práce ju treba hľadať v ustanovení § 34 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ustanovenia právnym úkonom rozumieme právne relevantný prejav vôle, t.j. taký prejav vôle, ktorý smeruje k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinnosti, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom vôle spájajú. Vychádzajúc z uvedeného znakmi charakterizujúcimi právny úkon sú existencia vôle, prejav tejto vôle a existencia právnymi predpismi ustanovených právnych následkov prejavu vôle. Medzi základné náležitosti právneho úkonu patria aj náležitosti prejavu vôle, ktorý musí byť po výrazovej stránke zrozumiteľný a po obsahovej stránke určitý. Dohoda o výške hodinovej mzdy bola výsledkom ich vzájomného rokovania jej neodzrkadlenie v písomnom vyhotovení pracovnej zmluvy, súd opakovane uvádza, že nemôže byť vykladané na ťarchu zamestnanca. Uvádzanie inej výšky mzdy do písomného vyhotovenia pracovnej zmluvy zamestnávateľom možno považovať za snahu vyhnúť sa odvodovým povinnostiam zamestnávateľa. .

14.Dôkazom o tom, že medzi účastníkmi bola dohodnutá 10 eurová čistá hodinová mzda je výška vyplácanej mzdy žalobcovi zo strany žalovaného do novembra 2014 (výpisy z účtu žalobcu), sám žalovaný na pojednávaní v konaní priznal, že žalobcovi vyplácal vyššiu mzdu, pričom dôvod nevedel vysvetliť, napriek poskytnutej lehote súdu nedoložil dôkazy preukazujúce dôvod vyplácania vyššej mzdy ako 400 eur mesačne ( v niektorých mesiacoch bolo žalobcovi vyplatených aj cca 2 000 eur). Ďalšími dôkazmi podporujúcimi tvrdenia žalobcu o výške dohodnutej hodinovej mzdy sú čestné vyhlásenia S. N. a B. S., spolupracovníkov žalobcu a zamestnancov žalovaného, ktorí jednoznačne uviedli, že žalobca ale aj Z. C. a A. C. mali so žalovaným ústnu dohodu o 10 eurovej hodinovej odmene, o pravdivosti týchto čestných vyhlásení súd nemal dôvod pochybovať.

15.Súd poukazuje na aplikáciu Smernice EP a Rady č. 96/71 ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, ktorá je súčasťou právneho poriadku SR, je teda záväzná a súd je povinný ju aplikovať a teda pracovnú zmluvu posudzovať aj z hľadiska dostavenia sa účelu zabezpečovaného citovanou Smernicou. V článku 3 Smernice sú upravené vzťahy a podmienky zamestnania pracovníkom vyslaným na územie členských štátov a ktoré sa musia dodržiavať a okrem iného i zaručenie podmienok týkajúcich sa maximálnej dĺžky pracovného času a minimálnych mzdových taríf, vrátane sadzby za nadčasy. Je v konaní nesporné, že žalobca vykonával prácu v Holandsku v ktorom je minimálna výška mzdy vyššia ako 400 eur mesačne.

16.Súdu z úradnej povinnosti je známe a to z konania , predmetom tohto konania je rovnako nevyplatená mzda za obdobie od novembra 2014 do januára 2015 v tomto konaní ako žalobca vystupuje A. C. žalovaným je rovnaká obchodná spoločnosť, CREBER s.r.o. , v tomto konaní žalobca A. C. taktiež tvrdí, že mal so žalovaným ústnu dohodu o výške odmena v sume 10 eur za hodinu a túto sumu mu žalovaný aj do november 2014 skutočne vyplácal, pričom žalovaný používa rovnakú obranu ako v tomto konaní. Aj v konaní žalovaný súdu nepredložil žiadne listiny preukazujúce jeho tvrdenia.

17. Vzhľadom na uvedené súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi mzdu v sume 2 045 eur, t.j. za mesiac november za 90 hod. v sume 555 (po odrátaní vyplatenej sumy 345 eur) za mesiac december 2014 za 80 hod. v sume 800 eur a za mesiac január 2015 za 69 hod. v sume 690 eur.

18. Súd uvádza, že predmetné konanie je konaním sporovým. Žalovaný je povinný predložiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Ide o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokazovanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na základe uvedeného má potom súd za to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno čo do svojich .tvrdenia o oprávnenosti zamestnávania žalobcu mimo územia SR, o dohode ním uvádzanej výške mzdy, o dôvodnosti a výške uloženej finančnej sankcie.

19.Žalobca ďalej žiadal priznať úrok z omeškania v sadzbe 5,05 % ročne zo sumy 555 eur od 1.1.2015 do zaplatenia, zo sumy 800 eur od 1.2.2015 do zaplatenia a zo sumy 690 eur od 1.3.2015 do zaplatenia.

20. Pretože pracovnoprávny predpis nezakotvuje výšku úrokov z omeškania postupoval súd podľa občianskoprávnych predpisov. V zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Výšku úrokov z omeškania v občianskom práve nemožno dojednať nad rámec ustanovený zákonom a ustanovením § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995Z.z. (výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu) je kogentne stanovená horná hranica úrokov z omeškania (v danom prípade 5,05% ročne), ktorej prekročenie nie je prípustné. Súd je toho názoru, že žalovaný tým, že nevyplatil žalobcovi mzdu vo výplatnom termíne, ktorý bol k 30-tému dňu toho ktorého mesiaca pozadu sa dostal do omeškania. Keďže výška úrokov z omeškania uplatnená žalobcom je v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd aj v tejto časti žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 5,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 555 eur od 1.1.2015 do zaplatenia, zo sumy 800 eur od 1.2.2015 do zaplatenia a zo sumy 690 eur od 1.3.2015 do zaplatenia.

21. Druhým výrokom súd v prevyšujúcej časti konanie zastavil, keďže podanie žalobcu zo dňa 25.8.2016 (čl. 21 spisu), ktorým žiadal úroky z omeškania v nižšej sadzbe ako v pôvodnej žalobe z hľadiska obsahu posúdil ako čiastočné späťvzatie návrhu. Keďže k čiastočnému späťvzatiu návrhu vo veci samej došlo pred prvým pojednávaním súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami konanie v tejto časti zastavil.

22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p, v zmysle ktorého zákonného ustanovenia účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý úspech vo veci nemal v spojení s ustanovením § 151 ods.1 veta prvá O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalobca ako úspešný účastník konania vo vzťahu k žalovanému si uplatnil trovy konania, ktoré vyčíslil právny zástupca žalobcu podaním súdu dňa 10.6.2016 (čl. 46-49 spisu) titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 122,50 eur a titulom trov právneho zastúpenia v celkovej výške 990,70 eur. Súd vychádzal z hodnoty predmetu sporu 2 045,- eur, podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov je odmena za jeden úkon právnej služby vo výške 91.29 eur, pričom súd je viazaný návrhom úspešneho účastníka do takej miery, že nemôže priznať úspešnému účastníkovi viac alebo iné trovy, ako si výslovne uplatnil. Odmena v takejto .výške patrí za 3 úkony právnych služieb, a to:

- prevzatie a prípravu zastúpenia ( § 13a ods. 1 písm. a/),

- písomné podanie návrhu zo dňa 6.7.2015 (§ 13a ods. 1 písm. c/),

- účasť na pojednávaní dňa 2.6.2016 (§13a ods. 1 písm. d/), Za účasť na pojednávaní dňa 18.4.2016 (§13a ods. 1 písm. d/), patrí odmena v 1 t.j. v sume 22,82 eur v zmysle § 13a ods. 4 druhá veta cit. vyhlášky, pretože toto konanie bolo odročené bez prejednania vecí. Súd nepriznal právnemu zástupcovi žalobcu odmenu špecifikovanú ako výzva z 21.5.2015, ďalšia porada s klientom z 16.6.2015, ďalšia porada s klientom z 2.7.2015, podanie vo veci samej z 25.8.2015, ďalšia porada s klientom z 18.4.2016 a ďalšia porada s klientom z 2.6.2016, pretože tieto úkony nespĺňajú kritérium účelnosti vyjadrené v ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p. (čo je jednou z podmienok priznania náhrady trov). Pokiaľ ide o výzvu pred podaním žaloby pre úspešné uplatnenie práva sa nevyžaduje, aby pred podaním žaloby bol dlžník vyzvaný veriteľom na dobrovoľné plnenie povinnosti. Ak sa veriteľ rozhodne zaslať dlžníkovi predžalobnú výzvu na dobrovoľné plnenie v úmysle predísť súdnemu konaniu je povinný sám si znášať trovy tohto úkonu. Rovnako kritérium účelnosti nespĺňa podanie z 21.8.2015, pretože týmto podaním právny zástupca žalobcu len odstránil nedostatky v žalobe v časti príslušenstva, rovnako podľa názoru súdu v prejednávanej veci boli neúčelné štyri ďalšie porady s klientom, keďže nedošlo ani k zmene skutkové stavu ani k zmene právnej kvalifikácie, naviac dve porady s klientom sa uskutočnili v deň pojednávaní. Odmena právneho zástupcu potom predstavuje sumu 296,69 eur. K tejto odmene sa pripočítava aj paušálna náhrada miestneho prepravného a miestnych telekomunikačných poplatkov, 2 úkony vykonané v roku 2015 á 8,39 eur a dva úkony v roku 2016 á 8,58 eur. Celkovo patrí žalobcovi paušálna náhrada jeho právneho zástupcu vo výške 33,94 eur. Cestovné náhrady za účasť na pojednávaní dňa 18.4.2016 a 2.6.2016 v sume 156,80 eur (z Humenného do Starej Ľubovne tam a späť 140 km á 0,28 eur/km x 2 pojednávania. Náhrada za stratu času na pojednávaniach dňa 18.4.2016 a 2.6.2016 v sume 286 eur 5 polhodín á 14,30 eur x 2 (tam a späť) x 2 pojednávania. Cestovné náklady a stratu času celkom 442,80 eur si právny zástupca uplatnil v polovici, keďže v uvedené dní na pojednávaní zastupoval 2 klientov (aj v konaní ), t.j. spolu 221,40 eur. V dôsledku toho na trovách právneho zastúpenia patrí žalobcovi suma 552,03 eur.

23.Trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 552,03eur a zo zaplateného súdneho poplatku v sume 122,50 eur je žalovaný povinný v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu a JUDr. Ľuboša Bajužíka, advokáta, AK so sídlom Nám. Slobody 2, 066 01 Humenné, alebo na jeho účet vedený vo N., a.s. D., č.ú. SK XX XXXX XXXXXX do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).