Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_9C-387-2015.pdf
PDF · 88.44 KB
No categories available
9C/387/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Valentom v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko s.r.o, so sídlom v Bratislava, Pajštúnska č.5, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom v Bratislava, Pajštúnska č.5, IČO: 36 613 843 proti odporcovi Y. V., nar. XX.X.XXXX, bytom Ž. , G.. M. Č.. XXX/XX, o návrhu navrhovateľa na zaplatenie sumy 652,95- € s prísl. takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 652,95,- € spolu úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 48,95,- € odo dňa 4.8.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 43,37 €, odo dňa 26.8.2013 do zaplatenia, s 5,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 68,96,- € odo dňa 26.9.2013 do zaplatenia, s 5,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 108,35,-€ odo dňa 26.10.2013 do zaplatenia, s 5,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy 102,04,-€ odo dňa 26.1.2013 do zaplatenia a s 5,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy 281,,28,-€ odo dňa 26.12.2013 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 158,74,-€ na účet právneho zástupcu navrhovateľa AK Tomáš Kušnír s. r. o. Bratislava, Pajštúnska 5 v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom doručeným Okresnému súdu Žiar nad Hronom domáhal voči odporcovi zaplatenia žalovanej istiny spolu s úrokom z omeškania z dlžných súm počítaným odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúr do zaplatenia.
Návrh odôvodnil tým, že došlo k uzavretiu zmlúv o poskytovaní verejných služieb medzi jeho právnym predchodcom - spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35 763 469 (ďalej len „právny predchodca“) a odporcom, na základe ktorých zmlúv poskytoval odporcovi služby, ( posledná zmluva o pripojení a dodatok k zmluve zo dňa 31.8.2012, čl.9 spisu). V návrhu poukázal na to, že odporca nezaplatil faktúry vystavené za poskytnuté služby. Uviedol tiež, že v dôsledku neuhradenia faktúr bol odporca deaktivovaný a došlo k odstúpeniu od zmluvy, a preto mu voči nemu vznikol nárok na fakturovanú cenu za poskytnuté služby a tiež cenu za poskytnuté zariadenia, nárok na zaplatenie ktorej odôvodnil (o.i.) tým, že nedodržaním lehoty viazanosti 24 mesiacov. V návrhu tiež uviedol, že dňa 20.11.2014 jeho právny predchodca ako postupca na jednej strane a on ako postupník na strane druhej uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol prevod pohľadávky voči žalovanému na neho ( čl.59 spisu).
Odporca sa k návrhu žalobcu nevyjadril, predvolanie na pojednávanie mu bolo roadnym spôsobom doručené, neúčasť na určenom pojednávaní neospravedlnil.
Navrhovateľ, jeho právny zástupca ani odporca sa nariadeného pojednávania nezúčastnili. Svoju neúčasť včas ospravedlnili právny zástupca navrhovateľa. Súd preto v záujme hospodárnosti konania prejednal vec v neprítomnosti účastníkov a právneho zástupcu žalobcu, keď pritom v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to Zmluvami o pripojení v spojení s Dodatkami k zmluve o poskytnutí verejných služieb ( čl. 4 až 9 spisu), faktúrami, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných služieb prostredníctvom siete Slovak Telekom a. s., a oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 20.11.2014.
Podľa § 78 ods. 9 Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona (zákon nadobudol účinnosť dňa 01.11.2011, okrem ustanovení § 42 a 44, ktoré nadobudli účinnosť dňa 01.01.2012, t. j. ide práve o ustanovenia o zmluve o poskytovaní verejných služieb a transparentnosť a uverejňovanie informácii pre užívateľa; zákon zrušil Zákon č. 610/2002 Z. z. ).
Podľa § 44 ods. 1 Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „Zákon o elektronických komunikáciách“), v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 44 ods. 4 prvá veta Zákona o elektronických komunikáciách, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov.
Podľa § 43 ods. 1 písm. a) Zákona o elektrických komunikáciách, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa § 43 ods. 2 písm. a) Zákona o elektrických komunikáciách, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, podnik je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).
Podľa § 43 ods. 12 písm. a) a b) Zákona o elektronických komunikáciách, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb; platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že právny predchodca navrhovateľa Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35 763 469 uzavrel s odporcom dve Zmluvy poskytovaní verejných služieb a dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb (ďalej len „zmluva o pripojení“) podľa Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, na základe ktorej poskytoval odporcovi elektronické komunikačné služby, ďalej žalovanému poskytol SIM kartu za účelom umožnenia prihlásenia sa odporcu do siete poskytovateľa a používania služieb v programe mobilný internet.. K uvedenej zmluvám o pripojení bol medzi rovnakými účastníkmi uzavretý dodatok, predmetom ktorého bola aktivácia programu služieb k vyššie uvedenej SIM karte , záväzok odporcu riadne a včas platiť cenu za zriadenie a poskytovanie služieb Podniku podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou, dodatkom a všeobecnými podmienkami (bod 1. písm. b/ dodatku), pre prípad porušenia ktorého záväzku, v dôsledku čoho dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku sa odporca zaviazal uhradiť poskytovateľovi zmluvnú pokutu v sume 331,94 ,-€ a 248,95,-€.
Z oznámenia o postúpení pohľadávky podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka zo súd zistil, že navrhovateľ oznámil odporcovi, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi jeho právnym predchodcom Slovak Telekom, a.s. ako postupcom a ním ako postupníkom došlo s účinnosťou k postúpeniu pohľadávky zo zmluvy o pripojení na neho.
Na základe uvedeného mal súd preukázanú existenciu záväzkového právneho vzťahu medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcu a v nadväznosti na zmluvné posúdenie pohľadávky a postúpenie pohľadávky aj aktívnu legitimáciu navrhovateľa v predmetnom spore.
S účinnosťou od 01.11.2011 došlo k zmene právnej úpravy zmluvy o pripojení (Zákon č. 351/2011 Z. z.), ktorá zmena mala dopad na prejedávanú vec, keď k využívaniu služieb právneho predchodcu navrhovateľa odporcovi došlo v celom rozsahu za účinnosti tejto právnej úpravy.
Spornú zmluvu o pripojení možno charakterizovať ako spotrebiteľskú a na odporcu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o pripojení je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka).
Z vykonaného dokazovania ďalej vyplýva, že odporca využíval služby navrhovateľa, cenu poskytovaných služieb fakturoval žalobca žalovanému faktúrou č. 7307518597 splatnou dňa 3.8.2013 na sumu 48,95- €, faktúrou č. 7308262450 splatnou dňa 25.8.2013 na sumu 43,37,-€, faktúrou č. 7309444007 splatnou dňa 25.09.2013 na sumu 68,96,- €, faktúrou č. 7310642726 splatnou dňa 25.10.2013 na sumu 108,35- €, faktúrou č. 7311847001 splatnou dňa 25.11.2013 na sumu 102,04 € a faktúrou č. 7313065640 splatnou dňa 25.12.2013 na sumu 281,28 €. Vyúčtovanú cenu za poskytnuté služby odporca neuhradil riadne a včas.
Súd považoval návrh za dôvodný, ak tento uplatňoval zaplatenie žalovanej istiny z titulu hovorného a poskytnutých služieb t. j. neuhradenej ceny za poskytnuté elektronické služby, preto navrhovateľovi
prisúdil sumu 652,95 €. Súdu totiž nebol predložený žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že by odporca uhradil navrhovateľovi čo i len časť hovorného, rovnako ako nebolo predložené žiadne tvrdenie ani predložený žiadny dôkaz svedčiaci o tom, že by záväzok žalovaného zaplatiť cenu poskytnutých elektronických služieb zanikol prípadne iným spôsobom než splnením. Keďže s platením dlžnej sumy sa odporca dostal do omeškania, priznal súd navrhovateľovi aj úrok z omeškania vo výške 5,5 resp. 5,25 % ročne z dlžných súm odo dňa nasledujúceho po splatnosti. Pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu 26.02.2013 a 26.04.2013 (prvý deň omeškania žalovaného s úhradou dlžných súm, t.j. deň nasledujúci po splatnosti jednotlivých faktúr za služby.
Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech má právo na náhradu trov konania voči účastníkovi neúspešnému. Odporcu súd zaviazal preto k náhrade trov konania na zaplatenom súdnom poplatku vo výške 39,-€ a k náhrade trov právneho zastúpenia dva úkony právnej pomoci ( príprava a prevzatie zastúpenia, spísanie návrhu na začatie konania ), 2x režijný paušál + 20% DPH v zmysle Vyhl. č.655/2004 Z. z. a súčasne uložil odporcovi povinnosť realizácie náhrady trov konania na účet právneho zástupcu navrhovateľa ( § 149 ods. 1 O. s. p. ).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 - tich dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j. rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, rozhodlo sa bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vec, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j. týkajú sa podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., účastník konania ich bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).