Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18Cb-31-2016.pdf
PDF · 98.04 KB
Case nature
Area
Subarea
18Cb/31/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci žalobcu: O. Ž., Z. O. A. U. D. XX/X, Z. N., L.: XX XXX XXX, právne zast. Mgr. Lucia Lorenčíková, advokátka so sídlom Námestie sv. Egídia 95, Poprad, proti žalovanému: EKODEM, s.r.o., so sídlom Pri Rajčianke 49, Žilina, IČO: 31 630 715, o neúčinnosť právnych úkonov,
rozhodol:
Súd určuje, že právne úkony, na základe ktorých došlo k prevodu vlastníckeho práva k motorovému vozidlu T. W., EČV: R. XXX I., VIN: R. a k motorovému vozidlu T. W., EČV: R. XXX W., VIN: R. a k motorovému vozidlu F. P. V., EČV: R. XXX W., VIN: S. z dlžníka žalobcu - spoločnosti EKODEMOLÁCIE
- SK, s.r.o., IČO: 36 398 861, so sídlom Pri Rajčianke 49, Žilina, na žalovaného, sú voči žalobcovi právne neúčinné.
Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobným návrhom na začatie konania zo dňa 11.02.2016, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 22.02.2016, domáhal voči žalovanému určenia, že právne úkony, na základe ktorých došlo k prevodu vlastníckeho práva k motorovým vozidlám z dlžníka žalobcu na žalovaného, sú právne neúčinné voči žalobcovi. Uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým, že je veriteľom dlžníka EKODEMOLÁCIE - SK, s.r.o., ktorému vystavil faktúru za vykonané práce č. XXXX/XX splatnú dňa 09.05.2013 a faktúru č. XXXX/XX splatnú dňa 28.06.2013, celkom na sumu 4.625,- eur. Dlžník uhradil iba časť vo výške 625,- eur dňa 08.10.2013, preto žalobca sa domáhal svojho práva na tunajšom súde, ktorý v konaní XXCb/XXX/XXXX rozsudkom zo dňa 03.03.2015 zaviazal dlžníka na žalovanú sumu 4.000,- eur. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.05.2015. Dlžník ani napriek tomu dlžnú sumu nezaplatil, preto bol podaný návrh na vykonanie exekúcie, zo šetrenia ktorého vyplýva, že dlžník nevlastní žiadny majetok. Následne bolo zistené, že dlžník vlastnil 3 motorové vozidlá: T. W., EČV: R., T. W., EČV: XXXDL a F. EČV: R. XXXDM, ktorých poistníkom je žalovaný, ktorý je aj ich vlastníkom a ktoré nadobudol v januári 2014. Spolu s návrhom na začatie konania žalobca predložil list P. A. Ž. zo dňa 15.10.2015, podania exekútora, poistné zmluvy, správu k exekučnému konaniu I. XX/XX. Zároveň žalobca žiadal nariadiť predbežné opatrenie, ktoré bolo vydané uznesením zo dňa 25.02.2016, voči ktorému žalovaný podal odvolanie s odôvodnením.
Súd v danej veci nariadil ústne pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 02.06.2016, a na ktoré boli všetci predvolaní riadne a včas. Na pojednávanie sa nedostavil nikto, avšak žalobca ospravedlnil svoju neúčasť. Žalovaný žiadal odročiť pojednávanie z dôvodu PN konateľa spoločnosti, pričom predložil lekársku správu a PN. Z lekárskej správy však nie je zrejmý dátum vystavenia, zároveň neobsahuje náležitosti v zmysle § 119 ods.4 O.s.p. napriek tomu, že žalovaný bol riadne súdom o tom poučený.
Zároveň z PN vyplýva, že konateľ žalovaného má PN od 05.01.2016, pričom od 01.04.2016 má povolené vychádzky od 10,00 hod. do 12,00 hod. a od 14,00 hod. do 19,00 hod. Z uvedeného je zrejmá nelogickosť a rozpor medzi lekárskou správou bez dátumu a vystavenou PN, keďže podľa lekárskej správy je možné zhoršenie zdravotného stavu, aj keď z toho nevyplýva, že pri účasti na ústnom pojednávaní, či písomnom vyjadrení sa a zároveň má povolené vychádzky v dosť širokom časovom rozpätí, t.j. od 10,00 hod. do 12,00 hod. a od 14,00 hod. do 19,00 hod. S poukazom na značné rozpory, možnosť vychádzok (ktoré boli aj v čase nariadeného pojednávania), ako aj na lekársku správu bez dátumu (teda nie je zrejmé, kedy bola vystavená) a bez náležitosti, o ktorých bol žalovaný riadne poučený, pričom z lekárskej správy nevyplýva, že by zdravotné problémy znemožňovali účasť na ústnom pojednávaní, bolo žalovanému oznámené, že jeho žiadosť o odročenie súd neakceptuje. Zároveň je nutné poukázať, že pojednávanie bolo nariadené na čas, kedy mal konateľ žalovaného povolené vychádzky. Zároveň mu nič nebránilo splnomocniť zástupcu, či advokáta.
Taktiež je nutné poukázať na to, že žalovaný súd listom zo dňa 04.04.2016 osobne doručeným súdu dňa 05.04.2016 o 10,20 hod., oznámil, že žiada o predĺženie termínu na podanie vyjadrenia sa k žalobe z dôvodu jeho PN, a to najmenej do 30.04.2016. (l.č. 41) Zároveň však v ten istý deň bolo súdu osobne doručené podanie žalovaného - 05.04.2016 o 10,18 hod., ktorým podal odvolanie voči uzneseniu, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie, pričom v danom odvolaní uviedol odôvodnenie v rozsahu 4 strán. (l.č. 31) Teda žalovaný na jednej strane dokázal podať odvolanie v rozsahu 4 strán a zároveň v ten istý deň podať žiadosť o predĺženie lehoty na vyjadrenie k žalobe z dôvodu jeho PN, ktoré je v podstate zahrnuté v odvolaní. Z tohto konania je zrejmá účelovosť a špekulatívnosť konania žalovaného. Pojednávanie bolo nariadené na 02.06.2016, teda žalovaný mal dostatok času od ním podanej žiadosti dňa 05.04.2016, vyjadriť sa samostatne aj k žalobe, hoci vyjadrenie obsahujúce v odvolaní je možné posúdiť tiež ako vyjadrenie k žalobe, keďže sa v ňom vyjadruje k celkovému meritu veci. Iné vyjadrenie žalovaný nepodal a to aj napriek značnému časovému odstupu od jeho žiadosti do pojednávania. (cca 2 mesiace)
Taktiež súd poukazuje na to, že v žalobnom návrhu petitom žiadal žalobca určiť neúčinnosť právnych úkonov ohľadom 3 vozidiel, ktoré v petite žaloby označil všetky ako T. W., pričom uviedol aj EČV a VIN každého vozidla. Z obsahu žaloby je však nepochybné, ako aj z listín, ktoré žalobca predložil a na ktoré odkazuje, že sa jedná o 2 vozidlá typu T. W. a jedno vozidlo typu F.. Pokiaľ teda žalovaný v odvolaní voči uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia namietal existenciu 3.vozidla, žalobca opravil túto nesprávnosť pred začatím pojednávania ako zrejmú nesprávnosť v písaní. Súd posúdil, že nejde o zmenu návrhu, ale iba o opravu chyby v písaní, nakoľko z obsahu žaloby, ako aj z predložených listín nepochybne vyplýva, že ide o vozidlo zn. F., pričom zhoduje sa aj EČV a VIN.
Súd v zmysle § 122 a nasl. O.s.p. vykonal dokazovanie, a to oboznámením sa listinami, ktoré tvoria obsah spisu.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav.
Súd mal preukázané, že v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod č.k. XXCb/XXX/XXXX bol dňa 03.03.2015 vyhlásený rozsudok, ktorým bol žalobcov dlžník I. - SK, Z..F..P.. zaviazaný na sumu 4.000,- eur s príslušenstvom, nakoľko žalobca mu vystavil faktúru za vykonané práce č. XXXX/XX splatnú dňa 09.05.2013 a faktúru č. XXXX/XX splatnú dňa 28.06.2013, celkom na sumu 4.625,- eur, ale dlžník uhradil iba časť vo výške 625,- eur dňa 08.10.2013. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.05.2015. Vzhľadom k tomu, že dlžník dlžnú sumu nezaplatil, žalobca podal návrh na vykonanie exekúcie. Zo šetrenia v rámci exekučného konania I. XX/XX vyplýva, že dlžník už nevlastní žiadny majetok. Podľa oznámenia OR PZ v Žiline, ODI zo dňa 15.10.2015 dlžník I.-SK, Z..F..P.. bol v období 08/2013-04/2015 evidovaný ako vlastník a držiteľ motorových vozidiel:
- T. W., evidenčné číslo vozidla: R. XXX I., VIN: R.
- T. W., evidenčné číslo vozidla: R. XXX W., VIN: R.
- F. P. V., evidenčné číslo: R. XXX W., VIN: S..
Z predložených poistných zmlúv, ako aj zo stanoviska Wüstenrot poisťovňa, a.s. zo dňa 27.10.2015 vyplýva, že poistníkom predmetných vozidiel je žalovaný. Zmluvy sú uzatvorené dňa 20.01.2014 na všetky tri vozidlá, každá samostatne.
Žalovaný tvrdil v odôvodnení jeho odvolania voči uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia, že dlžník žalobcu odpredal predmetné vozidlá žalovanému ešte v roku 2013, a to pred právoplatnosťou rozhodnutia a návrhom na vykonanie exekúcie. Zároveň uvádza, že boli odkúpené žalovaným po tom, ako nikto o vozidlá neprejavil záujem vzhľadom na ich technický stav.
- V tejto súvislosti však súd poukazuje nelogickosť kúpy žalovaným, keď poukazuje na technický stav a napriek tomu ich kúpil, pričom konateľ dlžníka predal 3 vozidlá na spoločnosť, v ktorej je tiež konateľom .
Súd vyzval žalovaného na preukázanie a teda na predloženie listín, na základe ktorých došlo k prevodu daných vozidiel z dlžníka žalobcu na žalovaného, resp. aby preukázal skutočný dátum prevodu. Napriek tomu žalovaný toto nepredložil a ničím nepreukázal a teda nie je ani zrejmé, akým spôsobom došlo k prevodu, hoci žalovaný tvrdil predaj. Žalovaný svoje tvrdenie o tom, že k prevodu došlo v roku 2013 pred právoplatnosťou rozhodnutia, t.j. pred 20.05.2013, nepreukázal. Bez jeho súčinnosti nebolo možné túto skutočnosť zistiť, pričom bolo jeho povinnosťou preukázať svoje tvrdenia. Teda žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. Z predložených listín je zrejmé, že dlžník žalobcu bol vlastníkom predmetných vozidiel v období od 08/2013 do 04/2015 podľa správy OR PZ Žilina, hoci poistné zmluvy na predmetné vozidlá boli uzavreté žalovaným ako poistníkom 20.01.2014. Z uvedeného je zrejmé, že tvrdenie žalovaného o prevode v roku 2013 je nepravdivé. Aj keď nie je zrejmý dátum prevodu vlastníckeho práva k motorovým vozidlám z dlžníka žalobcu na žalovaného, z predlžených listín vyplýva, a to predovšetkým zo správy ODI Žilina a poistných zmlúv, že k prevodu nedošlo pred viac ako 3 rokmi pred podaním žaloby, a to vzhľadom na vyššie uvedené.
Podľa § 42a ods.1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
Podľa § 42a ods.2 Občianskeho zákonníka odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( § 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
Podľa § 42a ods.4 Občianskeho zákonníka Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a a) členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom, b) osobou blízkou ( § 116 a 117) osobe uvedenej v písmene a), c) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, d) právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, e) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c), d) alebo e); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
Súd mal preukázané, že konateľom žalovaného je od 30.09.2011 A. G..
Konateľom spol. I.-SK, Z..F..P.. je A. G. od 01.07.2008.
Keďže bolo nepochybne preukázané, že tá istá osoba bola konateľom aj žalovaného, ako aj dlžníka žalobcu v čase vykonaných prevodov vlastníckeho práva k predmetným motorovým vozidlám, ktoré boli vykonané v priebehu 3 rokov pred podaním žaloby, nárok žalobcu odporovať tieto právne úkony je opodstatnený, keďže ide o právne úkony, ktorými bol žalobca ako veriteľ dlžníka ukrátený a došlo k nim v posledných troch rokoch medzi dlžníkom žalobcu ktorý je právnickou osobou a žalovaným, ktorý je tiež právnickou osobou, v ktorej je A. G. konateľom, teda štatutárnym orgánom, jeho členom. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný ani pri náležitej starostlivosti nemohol poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, keďže konateľom bola tá istá osoba, vedela o záväzkoch voči žalobcovi, pričom faktúry sú z 09.05.2013 a z 28.06.2013, ktoré dlžník žalobcu splatil len v časti a následne dlžník žalobcu previedol vlastnícke právo k motorovým vozidlám na žalovaného. V exekučnom konaní sa žalobca nemohol domôcť svojho nároku, keďže bolo zistené, že dlžník už nemá žiadny majetok. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že dlžník žalobcu mal pohľadávky voči iným osobám, preto predmetnými prevodmi žalobca nebol ukrátený, súd poukazuje na správu povereného exekútora a na ním zistený stav. Žalovaný žiadne zo svojich tvrdení nepreukázal. Pokiaľ dlžník žalobcu by skutočne aj nejaké pohľadávky mal, toto jednak ničím nepreukázal, jednak to nebolo zistené ani v rámci exekučného konania, v ktorom by mal dlžník - povinný poskytovať súčinnosť a jednak prečo potom neuhradil vystavené faktúry, ktoré nerozporoval vzhľadom na právoplatné rozhodnutie tunajšieho súdu č.k. XXCb/XXX/XXXX, voči ktorému ani nepodal odvolanie, ale previedol na žalovaného až 3 motorové vozidlá, pričom v daných subjektoch je totožný konateľ.
Pokiaľ žalovaný namietal postup exekútora v konaní I., súd poukazuje, že v danom konaní je povinný dlžník žalobcu a nie žalovaný, preto jeho námietky sú irelevantné, a keďže toto konanie nie je exekučné, súd vyslovené námietky žalovaného v tomto konaní považuje za neopodstatnené a irelevantné. V tomto konaní je totiž irelevantné, ako exekútor postupoval v konaní I. XX/XX a povinný sa môže brániť len v rámci toho konania. Ak žalovaný považuje postup exekútora za nezákonný a nesprávny, súd poukazuje na vyššie vyslovený názor súdu s tým, že žalovaný tvrdené skutočnosti ničím nepreukázal.
Žalobca v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby, je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré sa opiera jeho právo alebo iný nárok. Podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Žalovaný ako druhá procesná strana má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré vo svojej podstate znamenajú alebo znamenali, že právo (nárok) žalobcu nevzniklo, zaniklo, zmenilo sa, prípadne je tu iná prekážka pre jeho súdne uplatnenie. Tieto povinnosti tvrdenia sú základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe protistojace procesné strany. Neunesenie bremena tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu toho účastníka sporu, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia o konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania obsiahnutého v právnej norme. Dôkazné bremeno súvisí s dôkaznou povinnosťou, ktoré platné právo upravuje v § 120 ods.1 O.s.p. Podľa § 120 ods.1 veta prvá O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená unesenie dôkazného bremena. Procesná strana môže splniť dôkaznú povinnosť, avšak ak ju splní len tak, že to nevedie k preukázaniu jej tvrdení, resp. splní ju bez náležitej procesnej pozornosti, dôkazné bremeno neuniesla. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze, keďže neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti. Dôkazné bremeno síce postihuje účastníka konania, ale obsah tohto procesného bremena má aj ďalší význam, ktorý sa spája s tým, že napriek všetkým vo veci vykonaným dôkazom skutkový stav zostane neobjasnený. Neobjasnené skutkové okolnosti sa považujú za nedokázané.
V zmysle § 153 ods.1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
S poukazom na uvedené skutočnosti súd má za to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, keďže tvrdil skutočnosti, ktoré ničím nepreukázal, a to ani na výzvu súdu, hoci bol na to povinný s poukazom na § 120 O.s.p.
Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 132 O.s.p. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné ustanovenia súd žalobný návrh posúdil ako opodstatnený, boli dodržané zákonné lehoty, tvrdenia žalovaného neboli preukázané a súd posúdil nárok žalobcu odporovať predmetné právne úkony za opodstatnené s poukazom na § 42a Občianskeho zákonníka, nakoľko pre odporovanie boli splnené zákonné podmienky, keďže žalobca ako veriteľ bol ukrátený vykonaných v posledných 3 rokoch úkonmi dlžníka -právnickej osoby so žalovaným - tiež právnickou osobou, ktorých je totožný konateľ a teda musel mať vedomosť o záväzku dlžníka voči žalobcovi. V zmysle § 42a Občianskeho zákonníka druhá strana nepreukázala, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Hoci žalobca neuviedol konkrétne úkony, teda či ide o kúpne zmluvy,..,. a z ktorého dátumu,..., je nepochybné, že sa jedná o úkony, ktorými boli vykonané prevody vlastníckeho práva k riadne špecifikovaným motorovým vozidlám z dlžníka žalobcu na žalovaného za účasti totožného konateľa, a to síce v presne neurčený deň, avšak nepochybne v období vyššie uvedenom, teda v čase, keď pohľadávka žalobcu voči dlžníkovi už existovala, aj keď žalovaný tvrdil, že k prevodu došlo pred právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým bol dlžník zaviazaný, avšak toto ničím nepreukázal, a to ani na výzvu súdu a v rámci vykonaného dokazovania bolo toto jeho tvrdenie vyvrátené. Tvrdenia žalovaného súd tak posúdil za účelové a špekulatívne, ako aj celé jeho konanie v tomto konaní s cieľom oddialiť ukončenie tohto konania.
V konaní bol úspešný žalobca, ktorému by prináležali trovy konania, a to aj napriek neúspechu v konaní o nariadenie predbežného opatrenia, v rámci ktorého si neuplatnil náhradu trov konania ani žalovaný. Vzhľadom k tomu, že žalobca si náhradu trov konania neuplatnil, súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205a ods.1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Podľa § 205a ods.2 O.s.p. ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.