Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoE-445-2015.pdf
PDF · 72.23 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoE/445/2015
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného K. E. a.s., L. XX, C., IČO: 35 776 005, proti povinnému Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. ul. č. XXX/XX, E., t.č. na neznámom mieste, zastúpeného opatrovníkom JUDr. S. M., zamestnancom Okresného súdu Košice - okolie, o vymoženie 551,68 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 49Er 3477/2008-31 zo dňa 22.06.2015 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie v napadnutom výroku o zastavení exekúcie.
V r a c i a v e c súdu prvého stupňa na rozhodnutie o trovách exekúcie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Jánom Sokolom pod č. EX 2807/2008 a oprávneného zaviazal na náhradu trov exekúcie vo výške 53 Eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 10.10.2008 domáhal vykonania exekúcie voči povinnému na základe exekučného titulu - výkazu nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne a.s. č.k. PV 801/02153/2008 zo dňa 31.07.2008. Súdnemu exekútorovi bolo poverenie na vykonanie exekúcie udelené dňa 20.10.2008.
Podaním zo dňa 07.10.2013 podal súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že šetrením nebol zistený žiaden majetok povinného, ktorý by mohol byť postihnuteľný výkonom exekúcie.
Následne súd citoval ust. § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok) a uviedol, že preskúmaním spisu zistil, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Z tohto dôvodu exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože ďalšie vykonávanie exekúcie by len zvyšovalo trovy exekúcie.
O trovách exekúcie súd rozhodol v zmysle ust. § 196, § 200 ods. 2 a § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a na ich náhradu zaviazal oprávneného. Súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie celkom vo výške 53 Eur v súlade s ust. § 14, § 15 a § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len citovaná vyhláška). Súdnemu exekútorovi priznal zákonnú minimálnu paušálnu odmenu vo výške 33,19 Eur náhradu hotových výdavkov predstavujúcich poštovné a hotové výdavky vo výške 10,98 Eur. Súd zvýšil o 20 % - nú daň z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) odmenu a hotové výdavky súdneho exekútora t.j. o sumu 8,83 Eur.
Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.
V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu v celom rozsahu odvolanie oprávnený. Nesúhlasil so zastavením exekúcie z dôvodu, že súd prvého stupňa prihliadol len na momentálne majetkové pomery povinného bez toho, aby zvážil predpoklad nadobudnutia reálneho majetku a finančných prostriedkov povinným. Povinný je v produktívnom veku, preto tu je predpoklad, že v budúcnosti sa zamestná, prípadne nadobudne majetok iným spôsobom. Predčasné zastavenie exekúcie by mu upieralo právo na uplatnenie ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu. Zastavením exekúcie sa výrazne oslabuje jeho možnosť vymôcť pohľadávku vzhľadom na plynutie času a dôsledky s tým spojené. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 98/2009 a Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/2000. Z uvedených dôvodov navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť.
Súdny exekútor ani opatrovník povinného sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.
Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je vo výroku o zastavení exekúcie potrebné potvrdiť a vo výroku o trovách exekúcie je vec potrebné vrátiť súdu prvého stupňa.
Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo dňa 10.10.2008 na základe exekučného titulu, ktorým je platobný výmer Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. PV 801/02153/2008 zo dňa 31.07.2008. Súdnemu exekútorovi bolo dňa 20.10.2008 udelené poverenie na vykonanie exekúcie. Podaním zo dňa 30.09.2013 podal súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že lustráciou nebol zistený žiaden majetok povinného, ktorý by mohol byť postihnuteľný výkonom exekúcie. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa zastavil exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení, správne vo veci rozhodol, keď exekúciu zastavil. Vecne správne a zákonné sú aj dôvody napadnutého uznesenia, v dôsledku čoho je jeho odôvodnenie presvedčivé, s jeho závermi sa odvolací súd stotožňuje (ust. § 219 ods. 2 O.s.p.) a dodáva, že v danom prípade bolo nepochybne preukázané splnenie predpokladov pre zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku tak v čase rozhodovania súdu prvého stupňa, ako aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu (ust. § 154 ods. 1 O.s.p.). Po dôkladnom prešetrení osobných a majetkových pomerov povinného zo strany súdneho exekútora je nutné konštatovať, že jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V tejto situácii by vykonávanie ďalších úkonov súdneho exekútora bolo nehospodárne a neúčelné, pričom ich realizácia by viedla len k zvyšovaniu nákladov exekúcie, ktoré by neboli z výťažku exekúcie kryté (princíp procesnej ekonómie).
Rozhodujúca je tá skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pričom odvolací súd dáva do pozornosti, že exekučné konanie sa začalo ešte v roku 2008 a počas 7 rokov nedošlo k žiadnej (pozitívnej) zmene u povinného, ktorý ako vyplýva z exekučného spisu, sa toho času zdržiava na neznámom mieste (vyplýva z osobného šetrenia súdneho exekútora v mieste trvalého pobytu povinného), nie je vlastníkom ani držiteľom žiadneho motorového vozidla, nemá účet v banke a zo správy Sociálnej poisťovne vyplýva, že povinný nie je poberateľom dôchodku ani mzdy. Na základe uvedeného možno konštatovať, že nejde len o prechodný stav, kedy nie je možné exekúciu vykonávať a nie je možné predpokladať, že by v blízkej budúcnosti došlo k zmene osobných a majetkových pomerov povinného. Akékoľvek úvahy oprávneného o budúcom možnom zlepšení majetkových pomerov povinného, vychádzajúce z jeho doteraz zistených pomerov, nemajú žiadne reálne opodstatnenie a sú pre rozhodnutie v danej veci bez právneho významu.
Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie ako vecne správne potvrdil v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p..
Podľa ust. § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak. Osobitným zákonom v danom prípade je zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok).
Podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa ust. § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného do 31.10.2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.
Podľa ust. § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného od 1.11.2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.
Uvedená novela Exekučného poriadku účinná od 1.11.2013 bola uverejnená v Zbierke zákonov SR pod č. 299/2013 Z.z. V dôsledku tejto novely sa z ustanovenia § 58 ods. 6 vypustila možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku.
Vychádzajúc z prechodných ustanovení, t.j. podľa § 243b Exekučného poriadku exekučné konania začaté pred 1.11.2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.10.2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Podľa ust. § 243b ods. 3 Exekučného poriadku o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1.11.2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.10.2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
Z uvedeného vyplýva, že ak odvolanie proti výroku o trovách zastavenej exekúcie (či už podané do 31.10.2013 alebo po 1.11.2013) smeruje proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca, vzťahuje sa naň novelizované znenie ustanovenia § 58 ods. 6 Exekučného poriadku.
Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci o náhrade trov exekúcie rozhodol vyšší súdny úradník, ktorého rozhodnutie sa podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. zo zákona zrušilo, odvolací súd vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pretože o odvolaní oprávneného proti výroku uznesenia o trovách exekúcie má rozhodnúť zákonný sudca súdu prvého stupňa a nie odvolací súd.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.