Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CPr/2/2012

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Viera Dubovinská, v právnej veci žalobkyne, V.. D. S., H. R. XXl/XX, G. Š., proti žalovanému, Obec Hrabušice, Hlavná l7l, Hrabušice, zastúpenému JUDr. Ladislavom Strižovským, advokátom v Spišskej Novej Vsi, Starosaská 11, o neplatnosť výpovede pre porušenie pracovnej disciplíny, takto

rozhodol:

Súd u r č u j e, že výpoveď daná žalobkyni listom žalovaného zo dňa 12. 4. 2012 je n e p l a t n á.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves súdny poplatok z návrhu vo výške 99,50 eur a preddavkované trovy štátu vo výške 517,92 eur a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobkyňa návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 24. 4. 2012 domáhala sa určenia, že výpoveď daná jej listom žalovaného zo dňa 12. 4. 2012 podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce je neplatná. Návrh odôvodnila tým, že výpovedný dôvod je zo strany žalovaného vykonštruovaný, zamestnávateľ vo vzťahu k jej osobe je zaujatý, s evidentnou snahou, aby u tohto zamestnávateľa skončila pracovný pomer.

Žalovaný sa k návrhu na začatie konania vyjadril, zaujal stanovisko k dielčim dôvodom výpovede a navrhol žalobu zamietnuť.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov V.. Š.U. W., N. V., Z. Y., V.. S. Y., Z. D., N.. Š. Q., oboznámil sa s listinnými dôkazmi, pracovnou zmluvou žalobkyne zo dňa 31. 12. 2008, dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 2. 2. 2009, 3. 1. 2011, 31. 3. 2011, výpoveďou zo dňa 12. 4. 2012, upozornením zo dňa 12. 3. 2012, rozhodnutím o prerušení konania zo dňa 23. 2. 2012, oznámením o nariadení ústneho konania a miestneho šetrenia zo dňa 25. 12. 2011, upozornením zo dňa 19. 3. 2012, udelením súhlasu na vykonávanie zárobkovej činnosti zo dňa 20. 1. 2009, odvolaním súhlasu na vykonávanie zárobkovej činnosti zo dňa 28. 2. 2012, upozornením na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 4. 4. 2012, Pracovným poriadkom zamestnancov obce v dvoch verziách, záznamom o kontrole Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Košice, záznamom z pracovného stretnutia a miestneho šetrenia vo veci výrubu drevín na miestnom cintoríne v obci Hrabušice zo dňa 23. 2. 2012, rozhodnutím Obce Hrabušice č. 87/2011 - DI zo dňa 16. 11. 2011 - súhlas na výrub stromov, oznámením o nariadení ústneho konania a miestneho šetrenia ohľadom dostavby a prestavby objektu ubytovania na súkromí, bufetu a hospodárskej budovy na penzión „Chata Piecky“, upovedomením o oprave chyby v písaní zo dňa 16. 3. 2012, zápisnicou zo zasadnutia obecného zastupiteľstva v Hrabušiciach konaného dňa 28. 3. 2003, znaleckým posudkom

spracovaným PhDr. Igorom Grajciarom, znalcom z odboru písmoznalectvo a zistil nasledovný skutkový a právny stav.

Žalobkyňa uzavrela so žalovaným pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy zo dňa 31. 12. 2008 na dobu určitú do ukončenia práceneschopnosti p. Z. D. so zaradením na úseku stavebného poriadku

- vedenie stavebného úradu, vedenie územných a stavebných konaní, vydávania rozhodnutí, kontrolná činnosť, udeľovanie sankcií, vykonávanie správy na úseku stavebného poriadku na úrovni obce, tak ako to vyplýva zo stavebného zákona, agenda v oblasti ochrany prírody v zmysle zákona č. 543/2002 Z.z., agenda ochrany ovzdušia v zmysle zákona č. 478/2002 Z.z., pozemné komunikácie - zabezpečovanie stavebno - technickej dokumentácie, poskytovanie údajov z technickej evidencie, špeciálny stavebný úrad, agenda v oblasti preneseného výkonu pôsobnosti na úseku štátnej vodnej správy v zmysle zákona č. 364/2004 Z.z.. Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 2. 2. 2009 bol pracovný pomer uzatvorený na dobu neurčitú, dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 3. 1. 2011 bol zmenený rozsah pracovného času na 40 hodín týždenne a dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 31. 3. 2011 bol bod 1 pracovnej zmluvy - druh práce nahradený znením: samotná odborná činnosť na úseku stavebného poriadku - vedenie stavebného úradu: vedenie územných a stavebných konaní, vydávanie rozhodnutí, kontrolná činnosť, udeľovanie sankcií, vykonávanie správy na úseku stavebného poriadku na úrovni obce tak ako to vyplýva zo stavebného zákona, agenda v oblasti ochrany prírody v zmysle zák. č. 543/2002 Z.z., ochrany ovzdušia v zmysle zák. č. 478/2002 Z.z., pozemné komunikácie - zabezpečovanie stavebno - technickej dokumentácie, poskytovanie údajov z technickej evidencie, špeciálny stavebný úrad, agenda z preneseného výkonu pôsobnosti na úseku štátnej správy v zmysle zák. č. 364/2004 Z.z., spravovanie archívu Obecného úradu Hrabušice, určovanie názvov ulíc, vydávanie rozhodnutí o pridelení súpisného a orientačného čísla.

Dňa 12. 4. 2012 žalobkyňa osobne prevzala výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce v znení:

„Na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 3l. l2. 2008 v znení Dohôd o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 2. 2. 2009, 3. l. 20ll a 3l. 3. 20ll pracujete pre Obec Hrabušice ako zamestnávateľa s miestom výkonu práce Obec Hrabušice, a to po vykonanej zmene pracovnej zmluvy na dobu neurčitú s dňom nástupu do práce od l. l. 2009. Listami Vášho zamestnávateľa ste ako zamestnanec boli trikrát upozornená na porušenie pracovnej disciplíny a zároveň ste boli upozornená na možnosť výpovede, a to nasledovne:

l. listom zo dňa l2. 3. 20l2, doručeným dňa l2. 3. 20l2, ste boli upozornená na:

1.1 porušenie termínov pri oboznámení a začatí územného konania pre MI-CONSULTING s.r.o., návrh prijatý l5. 6. 20ll a oznámenie o začatí územného konania vydané l9.7. 20ll, v dôsledku čoho bola porušená 30 dňová lehota, 1.2 prelepovaný dátum v oznámení o nariadení ústneho konania miestneho šetrenia č.j. 54/20ll - DI na deň 25. l0. 20ll, pre MI-CONSULTING s.r.o., 1.3 neponechanie pôvodného vydania rozhodnutia v spise vo veci vydaného rozhodnutia č. 87/20ll - DI, a teda porušenie ustanovenia § 47 ods. 6 zákona č. 7l/l967 Zb. o správnom konaní, 1.4 podpísanie vzdania sa odvolania voči vydaného rozhodnutiu, zo dňa l6. ll. 20ll č. 87/20ll - DI. Odvolanie malo byť podpísané štatutárom a nie pracovníkom stavebného úradu.

2. listom zo dňa l9. 3. 20l2, doručeným dňa l9. 3. 20l2 v spojení s listom zo dňa 21. 3. 20l2 doručeným dňa 22. 3. 20l2, ktorým ste boli upozornená na:

2.1 porušenie pracovnej disciplíny vydaním Oznámenia o začatí spojeného územného a stavebného konania a upustenie od miestneho šetrenia č. zo dňa l4. 3. 20l2 ako aj v žiadosti o vydanie stavebného povolenia zo dňa l4. 3. 20l2, v ktorých ste sa uviedli ako stavebný dozor, čím ste porušili ustanovenia pracovného poriadku aj zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov.

3. listom zo dňa 4. 4. 20l2, ktorým ste boli upozornená na:

3.1 porušenie pracovnej disciplíny vydaním rozhodnutia Obce Hrabušice vo veci ohlásenia drobnej stavby „Vodovodná a kanalizačná prípojka k rodinnému domu súp. č. 532/l“ číslo podania l8/20l2 - DI, dňa 28. 3. 20l2, v ktorom ste sa uviedli ako stavebný dozor, čím ste porušili ustanovenia pracovného poriadku aj zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov.

Posledným z uvedených listov ste zároveň v súlade s ustanovením § 63 ods. 6 Zákonníka práce boli vyzvaná, aby ste sa k dôvodom výpovede vyjadrili písomne v lehote 5 dní odo dňa doručenia tohto listu. K dôvodom výpovede ste sa v stanovenej lehote nevyjadrili. S ohľadom na uvedené došlo k naplneniu výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. l písm. e) zákona č. 3ll/200l Z.z. v znení neskorších predpisov, a to pre viacnásobné menej závažné porušenie pracovnej disciplíny. Na možnosť výpovede v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny ste boli písomne upozornená listami zo dňa l2. 3. 20l2, l9. 3. 20l2 a 4. 4. 20l2. Zamestnávateľ Vás oboznámil s dôvodom výpovede a umožnil Vám vyjadriť sa k nemu.

Z tohto dôvodu Vám podľa § 63 ods. l písm. e) Zákonníka práce a v súlade s § 6l Zákonníka práce, dávame výpoveď z pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou zo dňa 3l. l2. 2008 v znení Dohôd o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 2. 2. 2009, 3. l. 20ll a 3l. 3. 20ll, uzatvorenej medzi Obcou Hrabušice ako zamestnávateľom a Vami ako zamestnancom, keďže ste ako zamestnanec viacnásobne menej závažne porušili pracovnú disciplínu“.

V účastníckej výpovedi žalobkyňa uviedla, že na základe posledného dodatku k pracovnej zmluve zastávala u žalovaného funkciu, referent stavebného úradu Obce Hrabušice. K jednotlivým výpovedným dôvodom založených na vyššie uvedených upozorneniach argumentovala nasledovne.

1. Upozornenie zo dňa 12. 3. 2012. 1.1 porušenie termínov pri oboznámení a začatí územného konania pre MI-CONSULTING s.r.o., návrh prijatý l5. 6. 20ll a oznámenie o začatí územného konania vydané l9.7. 20ll, v dôsledku čoho bola porušená 30 dňová lehota.

Žalobkyňa na svoju obranu uviedla, že bola v omeškaní len v rozsahu štyroch dní a zdôraznila, že upozornenie jej nebolo dané v stanovenej 6 mesačnej lehote určenej Zákonníkom práce, pretože najneskôr mala byť upozornená do 15. 1. 2012 a upozornenie bolo realizované až 12. 3. 2012. Na inom prípade vzťahujúcom sa k stavebníkovi MI-Consulting, s.r.o., demonštrovala, že mala rozpracované rozhodnutia o prerušení územného konania a výzvu na doplnenie žiadosti s poznámkou starostky, že nesúhlasí s prerušením konania, napriek tomu, že bolo vydané rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Košiciach a boli aj iné prípady, v ktorých listiny neboli podpisované včas starostkou obce a také prípady zostali bez povšimnutia.

Žalovaný k dôvodu výpovede 1.1. vo veci nedodržania termínu 30 - dňovej lehoty uviedol, že je nepochybné, že návrh bol prijatý 15. 6. 2011 a oznámenie o začatí územného konania bolo vydané až 19. 7. 2011. Nebolo v žiadnom prípade v záujme žalovaného, aby zdržiaval akékoľvek oznámenia a podania. Žalobkyňa tvrdila, že musela zohľadňovať iné pripomienky zo strany starostky a skutočné oznámenie bolo vydané so štvordňovým omeškaním. Túto pozvánku prepisovala štyrikrát a k expedícii došlo dňa 25. 11. 2011. Žalovaný tvrdil, že z jeho strany nebol dôvod niečo pripomienkovať a zadržiavať, pretože oznámenie územného konania je len úvodným krokom, v podstate zvolanie zúčastnených strán územného konania, ktoré sa má zvolať najneskôr do 7 dní od podania a vyriešiť sa má najneskôr do 30 dní. Na základe miestneho šetrenia sa potom vydá územné rozhodnutie a tento prvý úkon bol urobený s omeškaním a dodal, že agenda Stavebného úradu Hrabušice žalobkyňou nebola odovzdaná.

1.2 prelepovaný dátum v oznámení o nariadení ústneho konania miestneho šetrenia č.j. 54/20ll - DI na deň 25. l0. 20ll, pre MI-CONSULTING s.r.o..

K danému výpovednému dôvodu žalobkyňa uviedla, že následne potom, čo jej bolo dané upozornenie zo dňa 11. 6. 2011 (bod 1.4 výpovede), žiadala žalovaného o vykonanie kontroly za obdobie od 12. 2. 2011 do 12. 3. 2012 v koľkých prípadoch na ňou vypracovaných písomnostiach bol prelepovaný dátum.

Na požiadavku dňa 13. 6. 2012 bolo jej oznámené, že výpoveď bola dostatočne špecifikovaná a o kontrole nebola zmienka, ale toho istého dňa Obecné zastupiteľstvo v Hrabušiciach uznesením č. doplnilo plán kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra na II. polrok 2012 o kontrolu projektov od roku 2011, čo sa týkalo aj činnosti žalobkyne.

Dôvodom prelepovania dátumu bola skutočnosť, že podpísané spisy starostkou jej boli predložené oneskorene a v dôsledku toho by jej nekorešpondoval dátum uvedený na obálke (doručenkách), a preto prispôsobovala dátum doručenkám, čo je zo spisu zrejme. Oznámenie miestneho šetrenia bolo datované 19. 7. 2011, ale zo strany starostky boli oneskorene poskytnuté podklady, preto došlo k expedovaniu až 25. 10. 2011, čo nasvedčuje tomu, že skutočne doklady boli podpisované s časovým oneskorením. Žalobkyňa ozrejmila, z akého dôvodu účastníkom územného konania expedovala oznámenie s dátumom 19. 7. 2011 a pre potreby stavebného úradu bol uvedený dátum 25. 10. 2011 tak, že v dôsledku opomenutia opravy dátumu vystavenia oznámenia sa stalo, že účastníkom išlo v oznámení územného konania s dátumom 19. 7. 2011 ako pôvodne bolo vypracované a keďže sa robili stále zmeny tak v skutočnosti to bolo účastníkom expedované 25. 10. 2011 a v internej evidencii bol dátum 25. 10. 2011, ktorý zodpovedá skutočnosti. Žalobkyňa nesúhlasila s tvrdením starostky, že nemala dôvod na to, aby sa dátum oznámenia menil. K prejednávanému dôvodu nemá žiadnu písomnú argumentáciu, ale podrobne môže uviesť a dokladovať, že zo strany starostky neboli podpísané oznámenia územného konania a v rozpätí od 14. 3. 2012 do 24. 4. 2012 pre zmeny, ktoré starostka dopísala, a preto tiež nebola dodržaná lehota.

K obsahu upozornenia 1.3 (neponechanie pôvodného vydania rozhodnutia v spise vo veci vydaného rozhodnutia č. 87/20ll - DI, a teda porušenie ustanovenia § 47 ods. 6 zákona č. 7l/l967 Zb. o správnom konaní) a 1.4 (podpísanie vzdania sa odvolania voči vydaného rozhodnutiu, zo dňa l6. ll. 20ll č. 87/20ll - DI. Odvolanie malo byť podpísané štatutárom a nie pracovníkom stavebného úradu), ktoré sa prelínajú, žalobkyňa argumentovala.

K podpísaniu vzdania sa odvolania žalobkyňou voči vydanému rozhodnutiu zo dňa 16. 11. 2011, č. 87/2011-DI došlo v tomto kontexte. Pri kontrole bola poverená starostkou obce poskytnúť súčinnosť kontrolnému orgánu v mene starostky. Rozhodnutie bolo podpísané starostkou obce, ale z dôvodu, že žalobkyňa mala v danej veci súčinnosť, tak podpísala aj vzdanie sa odvolania proti tomuto rozhodnutiu, lebo bolo to v záujme obce, chránila obec, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Ak by tak nekonala, nevzdala sa odvolania, tak prakticky výrub stromov bol by realizovaný pred právoplatnosťou rozhodnutia a obec by mohla byť sankcionovaná.

Na základe argumentácie starostky opravila chybu v písaní - dátume, čo oznámila všetkým zainteresovaným a ako dôvod uviedla, že sa pomýlila, urobila chybu vo vyznačení dátumu, lebo sa vzdala odvolania.

Na oznámenie odstránenia chyby nebola žiadna reakcia, obci nebola udelená žiadna sankcia, i keď v podstate výrub stromov bol realizovaný skôr ako jej bola doručená výpoveď. V náväznosti na záznam o kontrole bod 6 „Pramene kontrolných zistení“ vyplýva, že faktúra za výrub stromov bola vystavená 23. 11. 2011, čiže pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia zo zákona a ona uvedeným postupom výrub stromov legalizovala. Vyššie uvedené dôvody 1. 3 a 1.4 žalobkyňa nepovažovala za tak vážne, ktoré by dôvodne zakladali skončenie pracovného pomeru a vyslovila presvedčenie, že ide o osobný úmysel starostky sa jej ako osoby zbaviť.

K vzdaniu sa odvolania podpísanému žalobkyňou, starostka obce uviedla, že rozhodnutie č. 87/2011-DI zo dňa 16. 11. 2011 podpísala, ale vzdanie sa odvolania proti tomuto rozhodnutiu podpísala žalobkyňa, na ktorý úkon ju nesplnomocnila. Splnomocnenie sa týkalo iba na priebeh kontroly, resp., aby pri kontrole kontrolnému orgánu poskytla náležitú súčinnosť a upozornenie bolo dané žalobkyni na základe zápisu z pracovného stretnutia a miestneho šetrenia vo veci výrubu drevín na miestnom cintoríne, vydaný Obvodným úradom v Spišskej Novej Vsi zo dňa 23. 2. 2012.

Zdôraznila, že rozhodnutie na ktorom bol opravený dátum nie je ňou podpísané. Na vysvetlenie upovedomenia o chybe v písaní - dátume rozhodnutia 31. 3. 2011 na dátum 1. 12. 2011 čím argumentovala žalobkyňa, nie je predmetom ani jedného z dôvodov vytýkaného porušenia pracovnej disciplíny a nie je pojatá do danej výpovede. K upozorneniu označenému v bode l. žalobkyňa uviedla, že všetky nedostatky odstránila, nevzhliada dôvod, prečo by mala za to dostať výpoveď. Výrub stromov súvisí s l. upozornením zo dňa 12. 3. 2012 bod 1.3 a 1.4.

K výpovednému dôvodu 1.4 bol vypočutý svedok, V.. S. Y., ktorý funkciu vedúceho odboru životného prostredia Okresného úradu Spišská Nová Ves zastáva od októbra 20l2. So žalobkyňou prišiel do kontaktu služobne v čase, keď pracoval ako odborný radca odborného hospodárstva. So štatutárom žalovanej prichádza do pracovného kontaktu ak sú problémy a je potrebná súčinnosť s preneseným výkonom štátnej správy v súvislosti so starostlivosťou o životné prostredie. Na otázku otázku súdu vo veci výrubu stromov na miestnom cintoríne v Hrabušiciach svedok mohol zodpovedať len vo všeobecnej rovine. Od nástupu do funkcie má poznatok, že obec v rámci prenesenej právomoci môže rozhodovať a udeliť súhlas na výrub stromov vo vzťahu k občanom na súkromných pozemkoch. Čo sa týka výrubu stromov na pozemku vo vlastníctve obcí, tak rozhodnutie, resp. súhlas na výrub stromov vydáva Okresný úrad, odbor starostlivosti o životné prostredie Spišská Nová Ves. Výnimka môže byť v prípade, ak sa jedná o výrub vyschnutého stromu alebo ohrozujúceho bezpečnosť. Nevedel či v danom prípade išlo o túto situáciu. Pokiaľ by to bol klasický výrub stromov, malo by byť vydané rozhodnutie okresného úradu. Svedok nahliadol do rozhodnutia č. 87/20ll - DI zo dňa l6. ll. 20ll a k tomu udáva: Ešte do roku 20l2 obce mohli rozhodovať o výrube stromov a to, čo spomínal, že výlučne súhlas na výrub stromov má okresný úrad, to je aktuálne od l/20l3 z dôvodu, aby sa zamedzilo v niektorých obciach svojvoľnému výrubu. Z toho dôvodu rozhodnutie mohlo byť obcou vydané. Svedok na otázku, či je povinnosťou obce prejednať v obecnom zastupiteľstve výrub napríklad 22 stromov, ako to bolo v tomto prípade, svedok sa vyjadril že to závisí od konkrétneho prípadu a tiež podľa toho aký je postoj prítomných na miestnom šetrení. V prípade výrubu väčšieho počtu stromov, ako bolo uvádzané rozhodnutie, tak sa to rieši buď okresným úradom, alebo Inšpekciou životného prostredia, alebo ak podnet dá občan.

K výpovednému dôvodu - obsahu bodu 2.1 (porušenie pracovnej disciplíny vydaním Oznámenia o začatí spojeného územného a stavebného konania a upustenie od miestneho šetrenia č. zo dňa l4. 3. 20l2 ako aj v žiadosti o vydanie stavebného povolenia zo dňa l4. 3. 20l2, v ktorých ste sa uviedli ako stavebný dozor, čím ste porušili ustanovenia pracovného poriadku aj zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov) a 3.1 (porušenie pracovnej disciplíny vydaním rozhodnutia Obce Hrabušice vo veci ohlásenia drobnej stavby „Vodovodná a kanalizačná prípojka k rodinnému domu súp. č. 532/l“ číslo podania l8/20l2 - DI, dňa 28.3.20l2, v ktorom ste sa uviedli ako stavebný dozor, čím ste porušili ustanovenia pracovného poriadku aj zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov) žalobkyňa v konaní tvrdila, že pri jej nástupe do pracovného pomeru bol jeden Pracovný poriadok, ktorý nebol podpísaný vtedajším starostom obce, Ing. Štefanom Labudom.

Po nástupe do funkcie starostky, C.. N. G., bez zastupiteľstva bol zmenený Pracovný poriadok, resp. Pracovný poriadok, (založený v spise na č.l. 38) a to konkrétne v § 2 bod 4 písm. a), d) tým, že bol pojatý text vzmysle ust. § 81 písm. e) Zákonníka práce až po § 3 Pracovného poriadku, ktorý znie: Zamestnanec je povinný: a) konať a rozhodovať nestranne a zdržať sa pri vykonávaní verejnej služby všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nestrannosť a objektívnosť konania a rozhodovania, d) zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k rozporu verejného záujmu s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie nadobudnuté v súvislosti s vykonávaním zamestnania vo vlastný prospech alebo v prospech niekoho iného.

Žalobkyňa vyslovila podozrenie, že to bola zámerná úprava tohto znenia, lebo Pracovný poriadok tak, ako je datovaný l. 4. 2003, v Zákonníku práce pod ust. § 8l písm. e) je obsah týkajúci sa hospodárenia s majetkom a nie zachovanie mlčanlivosti. Tvrdila, že Pracovný poriadok v r. 2003 bol schválený obecným zastupiteľstvom, jeho súčasťou nebol text obsahujúci všetky povinnosti, ktoré má v pracovnej náplni, konkrétne ust. § 83 Zákonníka práce.

Žalobkyni sa javí, že do Pracovného poriadku bolo premietnuté to, na čo mala udelený súhlas od predchádzajúceho starostu, V.. Š.U. W., ale s významom, že ako zamestnanec má zákaz činnosti. Tvrdila, že v roku 2003 bol prejednaný Pracovný poriadok obecným zastupiteľstvom, ale nebol podpísaný starostom obce V.. Š.. W.. Podľa názoru žalobkyne na prvý pohľad je zrejmé, že Pracovný poriadok s doplneným textom nepodpísal Ing. Štefan Labuda, bývalý starosta obce.

Dokladovala do spisu pôvodný Pracovný poriadok bez podpisu starostu ako aj podpísaný Pracovný poriadok starostom obce a schválený zastupiteľstvom obce s doložkou overenia, (v spise na č.l. l08 - ll7) s doplnením bodu 4 Pracovného poriadku o znenie ust. § 81 písm. e) a § 83 Zákonníka práce, teda čo sa považuje za konanie v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa teda vykonávanie inej zárobkovej činnosti podľa § 83 Zákonníka práce bez súhlasu zamestnávateľa. Žalobkyňa doložila zoskenované podpisy bývalého starostu, na podporu svojho tvrdenia, že Pracovný poriadok nebol ním podpísaný.

Podstatou upozornenia 2.1 (list žalovaného zo dňa 19. 3. 2012) a upozornenia 3.1 (list žalovaného zo dňa 4. 4. 2012), je že žalobkyňa podnikala. K tomu uviedla, že bola radovým zamestnancom, mala udelený súhlas na podnikanie bývalým starostom, terajšia starostka tento súhlas jej odňala, pričom bola viazaná vo vzťahu k stavebníkom si svoju povinnosť splniť. Vedúci zamestnanci boli vyzývaní, že podnikateľskú činnosť majú do 30 dní ukončiť, jej taká lehota nebola poskytnutá. Pokiaľ by jej bola poskytnutá lehota, tak podnikateľskú činnosť by ukončila.

Žalovaný listom zo dňa 28. 2. 2012 označený: „Odvolanie súhlasu na vykonávanie zárobkovej činnosti“ odvolal súhlas žalobkyni na vykonávanie zárobkovej činnosti - vybavovanie stavebných povolení pre fyzické a právnické osoby, projektovanie a vykonávanie stavebného dozoru, ktorý jej bol udelený Obcou Hrabušice dňa 20. 1. 2009 pod číslom 19/2009, pretože Obec Hrabušice dospela k tomuto rozhodnutiu z dôvodu, že pri vydávaní stavebných povolení dochádza k stretu záujmu.

Na uvedený prípis žalovaného zo dňa 28. 2. 2012 žalobkyňa reagovala listom zo dňa 5. 3. 20l2 (č.l. l7), bránila sa tým, že je radovým zamestnancom, zo zákona podnikať môže, jej výkon zárobkovej činnosti nemá k predmetu zamestnávateľa konkurenčný charakter. Aktivity, ktoré uviedol žalovaný a to vybavovanie stavebných povolení pre fyzické a právnické osoby, projektovanie a vykonávanie stavebného dozoru, nie sú v jej pracovnej náplni, nemajú konkurenčný charakter, pretože podliehajú dodržiavaniu stavebného zákona, vykonávacích prepisov a STN a zárobková činnosť, ktorá sa nezhoduje s predmetom činnosti zamestnávateľa, môžu zamestnanci vykonávať bez obmedzenia.

Vyslovila presvedčenie, že Pracovný poriadok a jeho doplnenie bolo umelo zrekonštruované, s cieľom sa jej zbaviť. Starostka obce sa nikdy netajila, že na jej poste chce mať nevestu svojej priateľky. Starostka obce žalobkyni zaslala mailová správa, obsahom ktorej bolo, že ak odíde z práce, resp. ak sa dohodnú na odchode, tak jej bude vyplatená mimoriadna odmena, čo je v rozpore s tvrdením, že porušovala pracovné povinnosti. Pravdou je, že žalovaný jej siahol na plat a osobné ohodnotenie ako jedinej z celého úradu.

Žalovaný k dôvodom upozornenia 2. 1 zo dňa 19. 3. 2012 uviedol. Dňa l4. zo strany manželov R. bola podaná žiadosť o vydanie stavebného povolenia, v ktorej sa uvádza ako stavebný dozor, V.. D. S., žalobkyňa, a na druhej strane žiadosti je prehlásenie stavebného dozoru, žalobkyne, ktoré je ňou podpísané a taktiež je daná okrúhla pečiatka stavebný dozor V.. D. S.. Súhlas žalobkyni na vykonávanie zárobkovej činnosti bol odvolaný dňa 28. 2. 20l2, ktorý list prevzala l. 3. 20l2, svoje stanovisko zaslala 5. 3. 20l2, teda nie je pravdou tvrdenie žalobkyne, že vykonávala zárobkovú činnosť vzhľadom na skutočnosti, že musela dokončiť práce rozrobené pre občanov, lebo v danom prípade ide o úplne novú žiadosť manželov Horanských a teda žalobkyňa mala dostatočný časový priestor od l. 3. 20l2 do l4. 3. 20l2, aby prekonzultovala odvolanie súhlasu. Taktiež vo svojom liste z 5. 3. 20l2 neuvádza žiadne skutočnosti, že musí dokončiť rozpracovanú prácu ako stavebný dozor, len uvádza, že jej činnosť nemá k predmetu zamestnávateľa konkurenčný charakter.

Žalovaný listom zo dňa 2l. 3. 20l2 (č.l. l9) vysvetľuje konflikt záujmov medzi zárobkovou a podnikateľskou činnosťou žalobkyne (vzťahuje sa k bodu 2.1 a 3.1 výpovede) a týka sa upozornenia a to opätovného

porušenia zák. č. 552/2003 Z.z. o výkone prác vo verejnom záujme a konkrétne sa uvádza, že dňa 28. 3. 20l2 ako zamestnankyňa stavebného úradu vec: ohlásenie drobnej stavby - odpoveď - vodovodná a kanalizačná prípojka k rodinnému domu sa uvádza, že vybavuje, V.. D.. S. a na strane 2 predmetného listu v bode 7 sa uvádza, že za realizáciu stavby zodpovedá IT.. D.. S.. Tento list má originál pečiatku obce, nebol podpísaný starostkou obce, lebo ho zadržala po zistení, že žalobkyňa je uvedená ako stavebný dozor. V zmysle § 83 Zákonníka práce ak zamestnávateľ odvolá súhlas zamestnancovi na vykonávanie inej zárobkovej činnosti, zamestnanec je povinný bezodkladne ukončiť túto činnosť. Zo strany žalobkyne nebolo to akceptované v uvedených dvoch prípadoch, a preto že vystupovala ako stavebný dozor, boli jej dané upozornenia dňa bod 2 a 3 výpovede. Žalovaná dokladovala zápisnicou zo zasadnutia Obecného zastupiteľstva, zo dňa 28. 3. 2003, bod 7, že bol schválený Pracovný poriadok s účinnosťou od 1. 4. 2003.

Starostka obce sa vyslovila, že jednoznačne v konaní žalobkyne vzhliada konflikt záujmov, keď za stavebný úrad vystupuje žalobkyňa ako zamestnankyňa a zároveň ako stavebný dozor vykonávaný v rámci podnikateľskej činnosti a zdalo sa jej to „neférové“ voči stavebníkom, ktorí nemali zabezpečený stavebný dozor prostredníctvom žalobkyne. V rámci objektívnosti odvolala súhlas na vykonávanie podnikateľskej činnosti žalobkyni, z jej strany to nebolo akceptované, počas plynutia výpovednej doby vystupovala ako stavebný dozor, čo v konaní zdokladovala. Dodala, že nemala žiaden dôvod upravovať Pracovný poriadok, bola členkou obecného zastupiteľstva. Každý zamestnanec úradu mal k dispozícii kód, do úradu sa mohol dostať kedykoľvek po pracovných hodinách, bolo to po mojom súhlase na vstup do budovy po pracovnej dobe. Nevylúčila, že žalobkyňa vstúpila do úradu po pracovnej dobe bez jej súhlasu.

Žalobkyňa k argumentácii žalovaného uviedla, že vykonávanie stavebného dozoru nie je v rozpore s verejným záujmom. Informovala sa na Živnostenskom úrade v Spišskej Novej Vsi, ale najmä v Poprade, či vykonávanie stavebného dozoru je v rozpore s verejným záujmom a bola uistená, že to nie je, ňou vykonávaná činnosť ako zamestnankyne úradu nie je ojedinelá, túto činnosť vykonávajú aj na iných stavebných úradoch tak ako ona. Pri tejto činnosti je povinná dodržiavať STN, účastníci majú právo sa vyjadriť k rozhodnutiu, podať aj opravný prostriedok. Bol tu len individuálny záujem, aby to bolo formulované ako stred záujmov. V priebehu pol roka starostka obce ju kontrolovala, či niekoho neuprednostňuje, hlavne tam, kde bola uvedená ako stavebný dozor. Nebolo zistené žiadne porušenie. Vždy bola dodržaná lehota, čo sa preukázalo kontrolou za ročné obdobie spätne.

Prácu stavebného dozoru vykonávala mimo pracovnej doby po večeroch, bola viazaná aj stavebníkmi. Mnohokrát nastal časový sklz, keď stavebník nedostal potrebný úver. Bola ústretová v tom, že by nevykonávala stavebný dozor pre územný obvod Hrabušice, čím by sa vyhla tvrdenému stretu záujmov, vykonávala by stavebný dozor pre klientov z iného katastra, s čím starostka obce nesúhlasila.

Žalovaný poprel, že so žalobkyňou konzultoval možnosť vykonávania stavebného dozoru v inom územnom obvode. Pretože žalobkyňa naďalej podnikala, žalovaný pristúpil k daniu výpovede.

Žalobkyňa k bodu 2.1 a 3.1 výpovede týkajúcej sa jej podnikateľskej činnosti doplnila a zdôraznila, že predchádzajúcim starostom obce, Ing. Š. Labudom mala udelený súhlas na podnikanie, vyvíjala určité aktivity, ktoré sa nedali ukončiť zo dňa na deň. Žalovaná jej nedala žiadnu možnosť a časový priestor vlastné podnikanie ukončiť, prípadne stanoviť, aby sa vzdala obvodu Hrabušice. Nevzhliadla dôvod, že by nemohla projektovať v Hranovnici alebo Spišskom Štiavniku, niekde mimo, okrem obce Hrabušice, pretože činnosť vykonávala s vedomím zamestnávateľa. Mala za to, že nič neporušila, počas výkonu práce, nikto sa na ňu nesťažoval, nebola sankcionovaná za priestupok a nespôsobila žiadnu škodu. Tvrdila, že starostka obce sa jej chcela zbaviť, nevedela nájsť spôsob, tak začala s jej podnikaním a odvolala súhlas zo dňa na deň. V septembri 2010 sa prepracoval Pracovný poriadok a žalovaná tvrdila, že nebol schválený zastupiteľstvom, a preto nie je platný. V skrini zamestnanci mali k dispozícii Pracovný priadok, ktorý však nebol opatrený pečiatkou a podpisom starostu obce. Z toho Pracovného poriadku má fotokópiu, ktorú robila s bývalým starostom, keď nastúpila do zamestnania a keď riešili otázku, či môže podnikať. Tento Pracovný poriadok mala žalobkyňa uložený doma, pri svojej dokumentácii pri súhlase starostu na podnikanie. Tvrdila, že v spise založený Pracovný poriadok (čl.108-119) je prepracovaný starostkou obce a doplnený (na druhej strane v spise čl.109 posledné 7 riadkov až po § 3 čl.110) a obsahom tohto doplnenia je všetko

čo sa týka jej podnikateľskej činnosti, výlučne stavebného úradu a v pôvodnom Pracovnom poriadku to určite nebolo. V decembri 2010 dostal sa do jej dispozície takto upravený Pracovný poriadok a je nelogické tvrdenie zo strany žalovaného, že v nočných hodinách sa dostala do úradu a že prípadne by doplnila takýto text a to ešte proti sebe. Je pravdou, že mala kľúč a kód, ale to mal každý jeden zamestnanec. Žalovaný v konaní tvrdil, že na Obecnom úrade bol len vždy jeden Pracovný poriadok a to podpísaný starostom obce, tak ako je založený v spise na čl. 108.

K bodu 3.1 výpovedného dôvodu a to porušeniu pracovnej disciplíny vydaním rozhodnutia Obce Hrabušice vo veci ohlásenia drobnej stavby „Vodovodná a kanalizačná prípojka...“ tak k tomu žalobkyňa uviedla, že v tomto prípade nemôže ísť o žiadny konflikt záujmov, lebo sa jednalo len o obyčajnú vodovodnú a kanalizáciu prípojku k rodinnému domu a tým, že dala pečiatku, že bude vystupovať ako stavebný dozor, nevie si vysvetliť ako mohla týmto konaním porušiť záujem Obce Hrabušice alebo verejný záujem. Išlo o rodinný dom, ktorý roky bol napojený len na žumpu a vlastný zdroj vody. V danom prípade išlo o zlepšenie kvality bývania občanov v rodinnom dome, napojením na vodovod a kanalizáciu. Nepochopila v čom spočíva tvrdený rozpor s vereným záujmom.

Svedok, V.. Š. W., uviedol že, v čase keď do pracovného pomeru nastúpila žalobkyňa v roku 2008, bol starostom obce už druhé volebné obdobie, od roku 2002 do roku 2010, jeho nástupkyňou je C.. N. G.. Po nástupe do funkcie starostu zistil, že mnoho dokumentov na úrade chýba, medzi iným i Pracovný poriadok. Počas vykonávania funkcie sa mu vyskytol na úrade problém, zamestnanec stavebného úradu, p. D., dlhodobo ochorel a musel toto miesto obsadiť a dozvedel sa, žalobkyňa vtedy odchádzala z Obecného úradu Spišský Štiavnik.

Spomenul si, že žalobkyňa podmienila nástup do zamestnania, len za predpokladu, že bude mať udelený súhlas na vykonávanie podnikateľskej činnosti. V udelení súhlasu nevidel problém a s touto požiadavkou žalobkyne súhlasil. Vyjadril sa, že za jeho pôsobenia a činnosti žalobkyne stavebný úrad bol funkčný. Je stavebným inžinierom, všetko kontroloval a chyby nenašiel. Svedok sa nevedel rozpamätať, že od kedy bol na Obci Hrabušice zriadený stavebný úrad, ale dodal, že hneď po tom, ako to bolo v zmysle zákona. Kompetencie na stavebný úrad prešli 1. 3. 2003 vtedy ešte obce nevedeli o tom, čo sa všetko skrýva za činnosťou stavebného úradu a 1. 4. 2003 v Pracovnom poriadku už to bolo zakomponované. Svedok nevedel uviesť koľko bolo spracovaných Pracovných poriadkov za jeho pôsobenia. Súd dal svedkovi k nahliadnutiu Pracovný poriadok založený v spise (č.l. 103 - 107 a 108 - 119) teda pôvodný a prepracovaný Pracovný poriadok a svedok uviedol, že nechce poškodiť ani jednej strane, presne túto otázku mu položili na polícii a odpovedal tak, že nevie s istotou povedať či Pracovný poriadok podpísal a na polícii trval na vykonaní grafologickej skúšky. V tomto zmysle vypovedal aj pred súdom.

Žalobkyňa dodala, že Pracovný poriadok bol spracovaný 1. 4. 2003, stavebný úrad zákonom bol zriadený 1. 3. 2003 a prvý zamestnanec úradu p. D.Š. nastúpil neskôr, až v apríli 2003, tak sa jej javí nadštandardné, aby ust. § 2, bod 4 písm. a). d) bolo zakomponované už v Pracovnom poriadku.

Svedkyňa, N. V., je zamestnankyňou obce od roku l989 v pozícii referenta mzdovej, personálnej agendy a má ďalšie dielčie pracovné povinnosti. Vzhľadom k tomu, že má v náplni personálnu agendu, zaoberá sa aj spracovaním Pracovného poriadku, ktorý sa spracoval len raz a to za pôsobenia Ing. Š. Labudu, alebo aj skôr. Nevedela zodpovedať otázku, kedy v zmysle zákona boli prenesené kompetencie stavebných úradov na obec, ale vypovedala, že si myslí, že následne sa menil aj Pracovný poriadok. Stavebný úrad Hrabušice bol zriadený asi v roku 2005 a prvým stabilným zamestnancom bol p. D.. Pri príprave vypracovania Pracovného poriadku, resp. po jeho obsahovej stránke bola nosná aj s bývalým starostom. Pracovná verzia Pracovného poriadku je predložená obecnému zastupiteľstvu na pripomienkovanie, odsúhlasené doplnenie je zakomponované do Pracovného poriadku, konečná veria bola podpísaná starostom obce. Súd dal svedkyni k nahliadnutiu podpisy starostu na spochybňovanom Pracovnom poriadku a vzorové podpisy starostu č.l. l37 k čomu sa vyjadrila, že má to byť podpis starostu, niekedy sa podpisoval i v skrátenej verzii a pokiaľ súd disponuje Pracovným poriadkom bez jeho podpisu, tak to znamená, že môže ísť o pracovnú verziu, ktorá sa predkladá zastupiteľstvu.

Konečná verzia Pracovného poriadku s podpisom starostu sa dostala do jej dispozície, originál bol predložený súdu a ani nevie kde sa nachádza.

Do textu Pracovného poriadku zo strany stavebného úradu ohľadom povolenia a nepovolenia podnikania zamestnancovi, ktorý sa zaoberá stavebnou činnosťou, vychádzali zo vzorov, ktoré mali k dispozícii od iných obecných úradov, v zastupiteľstve boli aj právnici, v tom čase to bol N.. Š. Q. a je aj doposiaľ. Nevedela dôvod, prečo bývalý starosta dal súhlas žalobkyni na vykonávanie zárobkovej činnosti a nepamätala si časový moment od kedy do Pracovného poriadku bol zakomponovaný zákaz vykonávania zárobkovej činnosti v súvislosti so žalobkyňou. Žalobkyňa mala udelený súhlas na podnikanie asi do dvoch týždňov od nástupu do zamestnania.

Žalobkyňa sa k výpovedi svedkyne vyjadrila a tvrdila, že keď nastúpila do práce, svedkyňa mala vedomosť o tom, že podniká, osobne jej ako personalistka vypracovala súhlas, že môže podnikať a ďalšia zamestnankyňa žalovaného, p. Y. jej urobila fotokópiu Pracovného poriadku a bol to ten Pracovný poriadok, ktorý je založený v spise (č.l. 103 - 107) bez podpisu starostu obce a v predmetnom Pracovnom poriadku nebol odsek ohľadom zákazu jej zárobkovej činnosti.

Svedkyňa, Z. Y., pracuje u žalovaného od roku 1985 ako referent obecného úradu. V rámci pracovnej náplne pripravuje podklady a predkladá ich poslancom zastupiteľstva na schválenie. V období rokov 2002 - 2005 bola na materskej dovolenke a nemá poznatky o procese schvaľovania Pracovného poriadku. Svedkyňa sa vyjadrila, že žalobkyni nikdy neposkytla Pracovný poriadok, ale asi v roku 2012 na jej požiadanie overovala Pracovný poriadok. Dodala, že v praxi sa nestretla s Pracovným poriadkom bez podpisu starostu. Počas čerpania materskej dovolenky ju zastupovala N. N..

Žalobkyňa sa vyjadrila, že z jej pohľadu je dôležitý Pracovný poriadok zo dňa 1. 4. 2003, nemá vedomosť, že by do jej skončenia pracovného pomeru bol iný Pracovný poriadok. Mala k dispozícii Pracovný poriadok podpísaný starostom, pracovnú verziu a domnieva sa, že bola doplnená - vložená časť, ohľadom zákazu zárobkovej činnosti vo vzťahu k jej osobe a žiadala o vysvetlenie, aby starostka obce vysvetlila, ako bol prijatý poriadok l. 4. 2003, lebo bola poslankyňou a zúčastnila sa schvaľovania.

Starostka obce potvrdila, že v danom období, roku 2003 bola poslankyňou, vzhľadom na odstup času nemôže hovoriť detailne, priebeh prípravy a schvaľovania Pracovného poriadku uviedla zhodne ako svedkyňa N.. V..

Žalobkyňa zdôraznila, že ku dňu prijatia Pracovného poriadku t.j. k 1. 4. 2003 nemohol byť zakomponovaný text ust. § 81 písm. e) Zákonníka práce, mohol byť zakomponovaný až v roku 2006 a ku dňu 1. 4. 2003 ust. § 81 písm. e) Zákonníka práce znelo: „Zamestnanec je povinný najmä zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám“. Žalobkyňa vyslovila presvedčenie, že Pracovný poriadok bol prepracovaný, podpis starostu obce s pravdepodobnosťou len napodobnený. Doložila do spisu fotokópiu časti zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva z 28. 3. 2013, zvýraznené žltou fixou, (materiál získaný z vyšetrovacieho spisu), a nie je tam vôbec zmienka ohľadom zákazu činnosti, ako to bolo premietnuté v Pracovnom poriadku (listinný dôkaz č.l. 189).

K ozrejmeniu v akom rozsahu a v akej forme sa vykonávanie podnikateľskej činnosti - stavebného dozoru zo strany žalobkyne prelína s jej pracovnou náplňou a aký má konkurenčný charakter k predmetu zamestnávateľa žalovaný uviedol, že ako náhle zamestnanec na podkladoch k vybaveniu určitej stavebnej žiadosti dá svoju podnikateľskú pečiatku, je predpoklad, že účastníkovi správneho konania nebude klásť žiadne prekážky. Žalovaný sa vyjadril, že nemá poznatky, aby žalobkyňa účastníkom správneho konania kládla prekážky, v tom smere nebolo nič riešené, ale starostka sa dopočula, že žalobkyňa nebola k nim tak náročná, ako vo vzťahu k tým, ktorí sa na ňu obrátili v súvislosti s vykonávaním stavebného dozoru a k iným bola precíznejšia. Preto sa pokúsila vec riešiť daním zákazu na výkon zárobkovej činnosti žalobkyni.

V pracovnej náplni žalobkyne je zúčastňovať sa všetkých ohliadok v teréne v súvislosti s prípravou stavby, až po vydanie stavebného povolania a po zrealizovaní stavby aj na kolaudácii. V štádiu medzi povolením stavby a kolaudáciou pôsobí ako stavebný dozor, ak je v projektovej dokumentácii

uvedená ako stavebný dozor. Následne sa zúčastní za obec ako stavebný orgán vo veci odsúhlasenia

- neodsúhlasenia kolaudácie stavby. Žalovaný dokladoval, že najmenej vo dvoch prípadoch žalobkyňa po odňatí súhlasu na vykonávanie stavebného dozoru pôsobila ako stavebný dozor a zákaz nerešpektovala.

K vyššie uvedenému tvrdeniu žalobkyňa argumentovala tým, že ako zamestnanec stavebného úradu neovplyvní vyjadrenia verejnej a štátnej správy. Ku každému konaniu sa vyjadrujú napr. elektrárne, vodárne, telekomunikácie, môžu sa vyjadriť susedia, tieto vyjadrenia sú podkladom pre stavebné povolenie. Všetci účastníci stavebného konania majú právo odvolať sa na Krajský stavebný úrad. Stavebný dozor iba kontroluje to, čo stavebník postavil. Ku kolaudácii je potrebné zabezpečiť revíznu správu elektriny, plynovodu, geometrický plán, čo ona ako stavebný dozor nemôže ovplyvniť. Ak by vyžiadané správy neboli kladné, geometrický plán nezodpovedal realite, nemôže ovplyvniť kolaudačné rozhodnutie. Štatutárny zástupca obce mal možnosť sa kedykoľvek zúčastniť kolaudačného konania. Žalobkyňa nemá vedomosť, že sa niekto na ňu sťažoval. Práve naopak požiadala starostku obce a kontrolóra, o kontrolu na jej pracovnom úseku po doručení výpovede a to dňa ll. 6. 20l2 a odpoveď žalovaného bola, že nie je potrebné vykonať kontrolu a to bolo dňa l3.6.2012. V konečnom dôsledku ráno l3. 6. 2012 asi na jej podnet bola kontrola schválená na návrh obecného zastupiteľstva a na kontrole sa ukázalo, že všetky spisy majú rovnaké vyjadrenia, sú dodržané termíny. Kontrola dopadla v poriadku, žalobkyňa tento poznatok získala od poslancov.

Žalovaný označil argumentáciu žalobkyne za zavádzajúcu, tvrdiac, že nebola žiadna kontrola z dôvodu neodovzdania agendy stavebného úradu žalobkyňou, lebo odmietla ju vydať. Žalobkyňa oponovala, tvrdila, že dňa l5. 6. 2012 bola z počítača stiahnutá kompletná dokumentácia stavebného úradu a spisy boli v skrini. Po l0 dňoch práceneschopnosti, po návrate do práce zistila, že spisy sú v inej kancelárii. Po nej vybavovala agendu p. Baginová. Žalovaný následne potvrdil, že žalobkyňa agendu vydala, ale ju fyzicky neodovzdala starostke obce.

Svedok, Z. D., zastával funkciu referenta stavebného úradu u žalovaného od roku 2003 do júna 2008. Agendu odovzdával žalobkyni. Podľa jeho názoru, vykonávanie činnosti stavebného úradu v súvislosti s vydaním stavebného povolenia a na druhej strane vykonávanie stavebného dozoru tou istou istou osobou je stret záujmov a nie je správne, keď jedna osoba pripravuje podklady a potom ich v konečnej verzii aj schvaľuje. Vyhlásil, že za jeho pôsobenia k prelínaniu tejto činnosti nedošlo. K delimitácii stavebného úradu z úrovne okresu na obec došlo až 4. 4. 2003. Pracovný poriadok bol zamestnancom k dispozícii, visel na stene. Dá sa povedať, že stavebný dozor v konečnom dôsledku kontroluje činnosť stavebného úradu, teda žalobkyňa kontrolovala samu seba a môže byť, že v takom prípade je stavebný dozor benevolentnejší ako keby túto činnosť vykonávala tretia osoba. Stavebný dozor zodpovedá stavebnému úradu až do kolaudácie.

Svedok, N.. Š. Q., vo volebnom období 2002 - 2006 bol poslancom Obecného zastupiteľstva Hrabušice. Zúčastnil sa pripomienkovania Pracovného poriadku i v roku 2003, konkrétne časti ohľadom porušenia pracovných povinnosti, s odstupom času si na konkrétne pripomienky nespomína. Konečné znenie nekontroloval.

Žalobkyňa k výkonu stavebného dozoru vyslovila názor, že zamestnanec môže podnikať, ak nerobí konkurenciu obecnému úradu. Stavebný dozor kontroluje kvalitu stavby nie to, čo robí stavebný úrad. Výkon jej zárobkovej činnosti nemá k predmetu zamestnávateľa žiaden konkurenčný charakter činnosti, ako sú vybavovanie stavebných povolení pre fyzické a právnické osoby, projektovanie a vykonávanie stavebného dozoru, pretože nie sú v náplni práce stavebného úradu. Konflikt záujmov vzniká až vtedy, ak zamestnanec, vedenie, alebo člen štatutárneho orgánu má neohlásený ekonomický, alebo osobný záujem na obchodnej transakcii, ktorý je jeho zamestnávateľovi utajený a môže mať nepriaznivý dopad na zamestnávateľa, čo v tomto prípade nie je možné, lebo stavebný dozor dohliada na kvalitu, nemá to žiaden dopad na obecný úrad. Pri kontrole za celé jej zamestnanecké obdobie nenašli žiaden nedostatok, okrem vzdania sa odvolania v súvislosti s výrubom stromov, vyjadrila sa, že bola dobrým zamestnancom a jedine starostka mala osobný záujem na sfalšovaní podpisu bývalého starostu na Pracovnom poriadku.

Žalobkyňa ohľadom vodovodnej a kanalizačnej prípojky p. Z. Š., K. XXX/l R., že sa tu jednalo o konflikt s verejným záujmom zásadne nesúhlasila, pretože vodovodná prípojka k rodinnému domu nemôže mať

za následok porušenie verejného záujmu, tak ako je to uvedené v upozornení zo dňa 4. 4. 2012 bod 3. 1 výpovedného dôvodu. P. Š. je jej známa, pečiatku jej dala bez odplaty. Nevzhliadla súvis s činnosťou zamestnanca stavebného úradu. Činnosť zamestnanca stavebného úradu je v zmysle stavebného zákona povoliť, alebo nepovoliť stavbu, okrem iného aj to podlieha Správnemu zákonu. Vo všetkých spisoch, ktoré prešla kontrola od roku 20ll boli všetky podklady, čo svedčí o dobrej činnosti stavebného úradu. V konečnej fáze bolo veľké napätie medzi ňou a starostkou.

Napätosť vzťahov medzi účastníkmi konania potvrdzuje aj vzájomné podávanie podnetov na orgány činné v trestnom konaní, zo strany žalobkyne „Podnet na Okresnú prokuratúru Spišská Nová Ves z dôvodu podozrenia zo spáchania prečinu zneužitia právomoci verejného činiteľa starostkou Obce Hrabušice, C..N. G. tým, že pri správe majetku obce svojvoľne prekročila svoje právomoci a spôsobila obci Hrabušice finančnú škodu, za účelom vlastného obohatenia sa“, zo strany starostky obce boli podané podnety na kontrolu žalobkyne či už v rovine sociálneho poistenia alebo rovine daňovej.

Od dania výpovede žalobkyňa nie je v pracovnom pomere, pracuje na živnosť a to v iných katastroch, ale aj v katastri Hrabušice. Prvý rok v Hrabušiciach bol kritický, ľudia sa báli, nechceli mať určitým spôsobom problémy. Starostka v obci pri vykonávaní činnosti jej robila zlé meno, konkrétne v prípade V.. M., starostka ho oslovila, dala podnet na Sociálnu poisťovňu, daňovú kontrolu, pol roka bola nútená chodiť po úradoch aj na políciu. Na čiastočný úväzok pracovala pre Obec Vernár, ale na podnet starostky s ňou ukončili činnosť. Konanie zo strany žalovaného pociťuje ako vysokú osobnú ujmu, ako by bola súdne trestaná, že pre porušenie pracovnej disciplíny bola prepustená, napriek tomu, že bola vzornou zamestnankyňou, mala vo veciach poriadok. Snažila sa so starostkou dohodnúť, z jej strany bolo neprimerané správanie, chcela s ňou komunikovať cez diktafón, bolo i búchanie dverami, preto chcela komunikovať so starostkou len pred zamestnancami. Hromadné prepúšťanie a zmeny nastali s nástupom starostky, zrušila dve miesta v komunitnom centre, vymenila ich, zrušila obecnú políciu, prijala nových zamestnancov, žalobkyňa sa vyjadrila, že určitým spôsobom kládla odpor, preto sa stala nepohodlnou, kto mal možnosť odísť z úradu, tak odišiel, napr. p. Z.U..

Starostka obce potvrdila danie podnetu na kontrolu vo vzťahu k žalobkyni v súvislosti s jej podnikaním, lebo na internete zistila, že má pozastavenú činnosť, je evidovaná na úrade práce a na obecný úrad prichádzala vypracovaná projektová dokumentácia s jej oficiálnou pečiatkou.

Žalovaná k výpovedným dôvodom 2.1 a 3.1 poukázala na pracovnú zmluvu zo dňa 3l. l2. 2008. V čl. II bod 4 je definované, že zamestnanec je povinný, a) konať a rozhodovať nestranne a zdržať sa pri vykonávaní zamestnania všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nestrannosť a objektívnosť konania. V bode d) sa uvádza, že je povinný sa zdržať konania, ktoré by mohlo viesť k rozporu verejného záujmu s obdobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie nadobudnuté v súvislosti s vykonávaním zamestnania vo vlastný prospech alebo prospech niekoho iného. Uvedená citácia vychádza zo zák. č. 552/2003 Z.z. a konkrétne ust.§ 8 písm. p), d) a e). Sú tu vymedzené povinnosti zamestnanca dané ust. § 83 Zákonníka práce, ktoré upravuje výkon inej zárobkovej činnosti. Neobsahuje ustanovenie zamestnanec a vedúci zamestnanec, ale má len všeobecné ustanovenie, ktoré sa vzťahuje pre všetkých zamestnancov. Súhlas žalobkyni na výkon inej zárobkovej činnosti bol listom zo dňa 28. 2. 20l2 zrušený. Zárobkovú činnosť bez zbytočného odkladu mala ukončiť, nestanovuje lehotu dvoch mesiacov. Bolo preukázané, že i napriek tomu, že bol odvolaný predchádzajúci súhlas dňa 28. 2. 2012, dňa l4. 3. 20l2 a 28. 3. 2012 sa žalobkyňa uviedla ako stavebný dozor, teda postupovala v rozpore s ust.§ 83 Zákonníka práce a porušovala povinnosti vyplývajúce z pracovnej zmluvy. Žalovaný dodal, že žalobkyňa skresľuje povinnosti stavebného dozoru a na podporu svojho tvrdenia poukázal na svedeckú výpoveď Z. D..

Žalobkyňa vyjadrila absolútny nesúhlas s argumentáciou právneho zástupcu žalovaného a to ohľadom vyjadrenia svedka p. D., pretože on ako radový zamestnanec vyjadril subjektívny názor, že v jej prípade sa jedná o konflikt záujmov. Zrejme nechcel ísť proti zamestnávateľovi. Všetko bolo osobné a súkromné, nevesta zamestnankyne OÚ Smižany, V.. H. nastúpila na miesto žalobkyne na OÚ Hrabušice, dcéra starostky p. Skokanová nastúpila do organizácie, Regionálne združenie obcí Slovenský raj, patria tam Spišské Tomášovce, Hrabušice, Letanovce, Smižany. Vzniesla

otázku, keď je zlou zamestnankyňou, prečo jej bol odoslaný mail, že je možné skončiť s ňou pracovný pomer k 3l. 8. 20l2 a dostať aj odmenu. K predloženému mailu z 28. 8. 20l2 žalovaný uviedol, že to bol mail v súvislosti s mimosúdnou pokonávkou, resp. s návrhom na uzavretie skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou.

Žalovaný k Pracovného poriadku v časti sfalšovaného podpisu uviedol, že terajšia starostka nastúpila do funkcie koncom roku 20l0 a v akom časovom horizonte od roku 2003 do roku 20l2, kedy bola daná výpoveď žalobkyni, došlo k sfalšovaniu podpisu sa nevie vyjadriť, lebo sa to nedá objektívne určiť. Tvrdenie starostky označila žalobkyňa za neopodstatnené, lebo pečiatku ako stavebný dozor dala ešte v čase aktívnej činnosti. Daňová kontrola vo vzťahu k nej dopadla dobre.

Žalobkyňa predložila písomné stanovisko Krajského stavebného úradu v Košiciach zo dňa 22. l0. 20l0 ako vec: „Sťažnosť - podanie“ - odpoveď so zdôraznením, že podľa krajského stavebného úradu jej činnosť ako stavebný dozor na základe konkrétneho oprávnenia a to, že je zamestnancom stavebného úradu, nie je v rozpore so zákonom, nakoľko zamestnanci stavebných úradov vykonávajú práce vo verejnom záujme a nie podľa zákona o štátnej službe (č.l. 271 spisu).

Súdny znalec, C.. V. K. z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo (identifikácia pisateľa) spracoval znalecký posudok a na zadanú otázku, či je sporný podpis v znení „W.“ v Pracovnom poriadku zamestnancov obce Hrabušice z 1. 4. 2003 pravým, vlastnoručným podpisom V.. Š. W., narodeného 1. 6. 1957, bytom Hrabušice, Obchodná 30 odpovedal. Sporný podpis označený ako 001/002 v znení „Labuda“ v Pracovnom poriadku Obce Hrabušice z 1. 4. 2003 je jednoznačne falzifikátom napísaným pravdepodobne napodobením podľa vzoru pred sebou. Nejde teda o pravý podpis Ing. Štefana Labudu. Identifikovať skutočného pisateľa tohto podpisu nie je možné, pretože falšovateľ v tomto spornom podpise potlačil svoje skutočné spontánne pisárske kvality v snahe o napodobneninu podpisu p. W..

Podľa článku 1, veta prvá Základných zásad Zákonníka práce fyzické osoby majú právo na prácu a na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a na ochranu proti svojvoľnému prepusteniu zo zamestnania v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).

Podľa článku 2 Základných zásad Zákonníka práce pracovnoprávne vzťahy podľa tohto zákona môžu vznikať len so súhlasom fyzickej osoby a zamestnávateľa. Zamestnávateľ má právo na slobodný výber zamestnancov v potrebnom počte a štruktúre a určovať podmienky a spôsob uplatnenia tohto práva, ak tento zákon, osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

Podľa článku 9, veta prvá Základných zásad Zákonníka práce zamestnanci a zamestnávatelia, ktorí sú poškodení porušením povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, môžu svoje práva uplatniť na súde. Zamestnávatelia nesmú znevýhodňovať a poškodzovať zamestnancov preto, že zamestnanci uplatňujú svoje práva vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov.

Podľa § 13 ods. 3 veta prvá, druhá Zákonníka práce výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

Podľa § 14 Zákonníka práce spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy.

Podľa § 15 Zákonníka práce prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom.

Podľa § 36 Zákonníka práce k zániku práva preto, že sa v ustanovenej lehote neuplatnilo, dochádza len v prípadoch uvedených v § 63 ods. 4 a 5, § 68 ods. 2, § 69 ods. 3, § 75 ods. 3, § 77, § 87a ods. 7, §

193 ods. 2 a § 240 ods. 9. Ak sa právo uplatnilo po uplynutí ustanovenej lehoty, súd prihliadne na zánik práva, aj keď to účastník konania nenamieta.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Zákonníka práce výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

Podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

Podľa § 63 ods. 4, 5, 6 Zákonníka práce pre porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode výpovede dozvedel, a pre porušenie pracovnej disciplíny v cudzine aj do dvoch mesiacov po jeho návrate z cudziny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa, keď dôvod výpovede vznikol.

Ak sa v priebehu lehoty dvoch mesiacov uvedenej v odseku 4 konanie zamestnanca, v ktorom možno vidieť porušenie pracovnej disciplíny, stane predmetom konania iného orgánu, možno dať výpoveď ešte do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa zamestnávateľ dozvedel o výsledku tohto konania.

Ak zamestnávateľ chce dať zamestnancovi výpoveď pre porušenie pracovnej disciplíny, je povinný oboznámiť zamestnanca s dôvodom výpovede a umožniť mu vyjadriť sa k nemu.

Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 79 ods. 1, veta prvá, druhá Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy.

Podľa § 81 písm. e) Zákonníka práce zamestnanec je povinný najmä hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa.

Podľa § 83 ods. 1, 2, 3 Zákonníka práce zamestnanec môže popri svojom zamestnaní vykonávanom v pracovnom pomere vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter, len s predchádzajúcim písomným súhlasom zamestnávateľa. Ak sa zamestnávateľ nevyjadrí do 15 dní od doručenia žiadosti zamestnanca, platí, že súhlas udelil.

Zamestnávateľ môže udelený súhlas podľa odseku 1 z vážnych dôvodov písomne odvolať; v písomnom odvolaní súhlasu je zamestnávateľ povinný uviesť tieto dôvody. Po odvolaní súhlasu zamestnávateľom podľa prvej vety je zamestnanec povinný bez zbytočného odkladu inú zárobkovú činnosť skončiť spôsobom vyplývajúcim z príslušných právnych predpisov.

Súhlas zamestnávateľa podľa odseku 1 sa nevyžaduje na výkon vedeckej, pedagogickej, publicistickej, prednášateľskej, literárnej a umeleckej činnosti.

Podľa § 3 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú na to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi konania sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Skončenie pracovného pomeru významne existenčne zasahuje do postavenia zamestnanca, z dôvodu jeho ochrany pred neodôvodneným skončením pracovného pomeru, kogentne upravuje podmienky, za ktorých zamestnávateľ môže pristúpiť ku skončeniu pracovného pomeru z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny. ani iný právny predpis pojem „porušenie pracovnej disciplíny“ nevymedzuje, ale používa sa napr. pri skončení niektorých foriem pracovného pomeru. Pracovnoprávna teória pod týmto pojmom chápe súhrn právnych noriem upravujúcich pracovnú disciplínu, ako aj súhrn povinností zamestnanca a v neposlednom rade dodržiavanie povinností zamestnancom. Vo všeobecnosti možno uviesť, že obsahovou náplňou pojmu pracovná disciplína sú povinnosti zamestnanca.

Je potrebné zdôrazniť, že zamestnávateľ by mal hodnotiť každé porušenie pracovnej disciplíny osobitne. Mal by s ustálenou judikatúrou pri určovaní závažnosti prihliadať na osobu zamestnanca, na funkciu, ktorú zastáva, na jeho doterajší postoj k plneniu pracovných úloh, na čas a situáciu, v ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, na mieru zavinenia zamestnanca, na spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností zamestnanca, na dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa, na to, či svojím konaním zamestnanec spôsobil škodu a súčasne je potrebné vziať do úvahy aj konkrétne pomery u zamestnávateľa to znamená ustálené zvyklosti u zamestnávateľa napríklad v akom rozsahu je tolerované porušovanie pracovnej disciplíny.

Súd v intenciách uvedeného preskúmaval okolnosti porušenia pracovnej disciplíny a podľa zistených skutočností aj hodnotil závažnosť porušenia pracovnej disciplíny. I keď má zamestnávateľ vo svojich interných predpisoch zadefinované, ktoré porušenia pracovných povinností považuje za závažné a ktoré za menej závažné porušenia pracovnej disciplíny, tieto je potrebné brať do úvahy len ako návod.

Právnu kvalifikáciu porušenia pracovnej disciplíny nevymedzuje, rovnako ani intenzitu porušenia pracovnej disciplíny, pokiaľ ide o závažné či menej závažné porušenie pracovnej disciplíny. Za porušenie pracovnej disciplíny zamestnanca možno považovať zavinené porušenie povinnosti, ktoré zamestnancovi vyplývajú z právnych, pracovnoprávnych predpisov, pokynov zamestnávateľa, z kolektívnej či pracovnej zmluvy resp. pracovného poriadku. Rozlišovanie intenzity porušenia pracovnej disciplíny zo strany zamestnanca sa v aplikačnej praxi vykladá rôzne už aj z dôvodu absencie zákonného vymedzenia týchto pojmov.

Medzi porušeniami pracovnej disciplíny musí byť primeraná časová súvislosť. Možno povedať, že všetky prípady porušenia pracovnej disciplíny zamestnanca, ktoré nie je možné právne kvalifikovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny možno považovať za menej závažné porušenia pracovnej disciplíny. Závažné porušenie pracovnej disciplíny či menej závažné porušenie pracovnej disciplíny je potrebné skúmať individuálne v závislosti od všetkých okolností konkrétneho prípadu.

Ak zamestnanec poruší pracovnú disciplínu trikrát menej závažným spôsobom, podľa judikatúry naplňuje pojem menej závažného porušenia pracovnej disciplíny a nemusí ísť o porušenie disciplíny tým istým spôsobom. V prípade menej závažného porušenia pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď len za predpokladu, ak bol v dobe posledných šiestich mesiacov v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

priamo neustanovuje, pri ktorom porušení pracovnej disciplíny má zamestnávateľ zamestnanca písomne upozorniť na možnosť dania výpovede. Vychádzajúc z platnej judikatúry, ak tri porušenia pracovnej disciplíny treba považovať za sústavné menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, ak by mal zamestnávateľ voči zamestnancovi uplatniť platnú výpoveď, musel by ho písomne upozorniť na možnosť dania výpovede už pri druhom, resp. aj ďalšom porušení pracovnej disciplíny, ktoré predcházalo porušeniu pracovnej disciplíny menej závažným spôsobom ako výpovedným dôvodom zo strany zamestnávateľa.

Zamestnávateľ môže uplatniť tento výpovedný dôvod iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode výpovede dozvedel (tzv. subjektívna lehota), najneskôr do jedného roka odo dňa, keď dôvod výpovede vznikol (tzv. objektívna lehota). Ak sa zamestnávateľ dozvedel o porušení pracovnej disciplíny zamestnanca do dvoch mesiacov, nemôže uplatniť výpoveď v rámci jednoročnej objektívnej lehoty. Uvedené lehoty majú prekluzívny charakter. Po ich uplynutí nemôže zamestnávateľ uplatniť uvedený výpovedný dôvod.

Ustanovenie Zákonníka práce v § 63 ods. 1 písm. e) obsahuje vo vzťahu k pracovnej disciplíne dva výpovedné dôvody. Prvý výpovedný dôvod predstavuje právnu situáciu, ak zamestnanec poruší pracovnú disciplínu závažným spôsobom a zamestnávateľ sa môže rozhodnúť, či dá zamestnancovi výpoveď alebo s ním skončí pracovný pomer okamžite podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.

Druhý výpovedný dôvod predstavuje situáciu, keď zamestnanec porušil pracovnú disciplínu menej závažným spôsobom. Ak chce dať zamestnávateľ výpoveď zamestnacovi z tohto dôvodu, musí ho po prvom porušení pracovnej disciplíny písomne upozorniť, že ak sa porušenie pracovnej disciplíny v nasledujúcich šiestich mesiacoch zopakuje, bude voči nemu uplatnená výpoveď.

Ak zamestnávateľ chce dať zamestnancovi výpoveď pre porušenie pracovnej disciplíny, je povinný oboznámiť zamestnanca s dôvodom výpovede a umožniť mu, aby sa k tomuto dôvodu vyjadril, ale nesplnenie tejto povinnosti nemá za následok neplatnosť výpovede.

Neplatnosti rozviazania pracovného pomeru právnymi úkonmi uvedenými v § 59 Zákonníka práce sa môže ktorákoľvek zo zmluvných strán domáhať na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď mal pracovný pomer skončiť týmto rozviazaním.

V danom prípade prekluzívna lehota zo strany žalobkyne bola dodržaná, žaloba bola podaná včas, pretože žalobkyňa prevzala výpoveď dňa 12. 4. 2012 a ešte pred uplynutím výpovednej doby, dňa 24. 4. 2012, doručila súdu predmetnú žalobu.

Súd skúmal dielčie dôvody výpovede podľa ust. § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka, ktoré sú obsahom bodov 1 až 3 výpovede z pracovného pomeru danej žalobkyni listom žalovaného zo dňa 12. 4. 2012 a tiež skúmal, či v súlade s Dohovorom MOP č. 158 pri skončení pracovného pomeru zamestnávateľ splnil právnu povinnosť, teda oboznámil zamestnanca s výpovedným dôvodom a umožnil mu vyjadriť sa k nemu. Formu vyjadrenia zamestnanca neupravuje. Môže ísť nielen o písomnú ale i o ústnu formu.

Žalovaný v daných upozorneniach zo dňa 12. 3. 2012, 19. 3. 2012 a 4. 4. 2012 splnil povinnosť a žalobkyňu upozornil na možnosť rozviazania pracovného pomeru výpoveďou v prípade opakovaného porušenia pracovnej disciplíny z jej strany. V upozornení č. 3 zo dňa 4. 4. 2012 bola v súlade s ust. § 63 ods. 6 Zákonníka práce žalobkyňa upovedomená konaniami, ktoré žalovaný považuje za opakované menej závažné porušenie pracovnej disciplíny zakladajúce výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce a bola vyzvaná, aby sa k dôvodom výpovede vyjadrila.

V zmysle vyššie uvedeného súd komplexne posúdil dôvody dania výpovede, prihliadol na pracovnú pozíciu, ktorú zastávala žalobkyňa, na jej doterajší postoj k plneniu pracovných úloh, na čas a situáciu, v ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, na mieru zavinenia zamestnanca, na spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností zamestnanca, na dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa, na to, či svojím konaním zamestnanec spôsobil škodu a súčasne vzal do úvahy

aj konkrétne pomery u zamestnávateľa, to znamená ustálené zvyklosti, napríklad v akom rozsahu je tolerované porušovanie pracovnej disciplíny u zamestnávateľa.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobkyňa bola radovým zamestnancom žalovaného, od vzniku pracovného pomeru, od 31. 12. 2008 do roku 2010 za pôsobenia bývalého starostu obce, Ing. Štefana Labudu, bola pracovne hodnotená kladne, na úseku stavebného úradu neboli zistené žiadne nedostatky. Tak tomu bolo i po nástupe starostky obce, PaedDr. Jany Skokanovej od roku 1010 až do doby dania výpovede žalobkyni listom zo dňa 12. 4. 2012, s výnimkou okolností na ktorých je založená výpoveď.

Žalobkyni nebolo preukázané a ani žalovaným tvrdené, že žalobkyňa svojím konaním spôsobila škodu zamestnávateľovi ako následok porušenia pracovnej disciplíny. Ba naopak svojím prístupom a rozhodnutím podpísať vzdanie sa odvolania voči vydanému rozhodnutiu zo dňa 16. 11. 2011 č. 87/2011- DI (výpovedný dôvod 1.4) odvrátila možnosť sankčného postupu voči obci za predčasný výrub stromov na miestnom cintoríne. Súd nemohol opomenúť, že pre dané šetrenie bola splnomocnená a konkrétna situácia vyvolala nutnosť vzdania sa odvolania, čo bolo na prospech obce.

Výpovedný dôvod 1.1 bol uplatnený po uplynutí lehoty šiestich mesiacov, preto súd na tento výpovedný dôvod neprihliadol.

Vo výpovedných dôvodoch 1.2 až 1.4 súd nevzhliadol naplnenie intenzity menej závažného porušenia pracovnej disciplíny. Súd si osvojil argumentáciu žalobkyne, prečo tak postupovala a bral v úvahu aj za akých okolností tak postupovala. Vytýkanie nedostatku 1.4 - neponechanie pôvodného vydania rozhodnutia v spise, ale len správne vyznačeného rozhodnutia, z pohľadu súdu sa javí, že to nie je ojedinelé a dokonca vylúčené, že v pracovnej praxi môže k tomu dôjsť a uvedenie tohto výpovedného dôvodu súd považuje za násilné, v snahe za každú cenu žalobkyni preukázať porušenie pracovnej disciplíny.

Výpovedné dôvody uvedené v upozorneniach zo dňa 19. 3. 2012 a 4. 4. 2012 ( bod 2.1 a 3.1 výpovede) majú spoločný základ a to v porušení - vykonávaní zárobkovej činnosti, vybavovanie stavebných povolení pre fyzické a právnické osoby, projektovanie a vykonávanie stavebného dozoru po odvolaní súhlasu t.j. po dni 1. 3. 2012, ktorého dňa žalobkyňa prevzala list žalovaného vo veci odvolania súhlasu na vykonávanie tejto činnosti z dôvodu, že dochádza k stretu záujmov. Stret záujmov žalovaný odôvodnil tým, že dopočul sa, že stavebníci u ktorých žalobkyňa vykonávala stavebný dozor mohli byť zvýhodnený, resp. že vo vzťahu k ním bola benevoletnejšia a tým nie je zachovaný rovnaký prístup k ostatným stavebníkom. V konaní to nebolo preukázané, že tomu tak bolo, skôr to súd označil len za účelové tvrdenie. Ani kontrolou nebolo preukázané, že pri vybavovaní stavebných rozhodnutí u stavebníkov, kde vykonávala stavebný dozor žalobkyňa, že by mali výhodu.

K týmto výpovedným dôvodom sa vzťahuje aj Pracovný poriadok ohľadom zákazu konkurenčnej činnosti, ktorý v konaní bol predložený v dvoch obsahových verziách, so zákazom a bez zákazu konkurenčnej činnosti ako aj s podpisom aj bez podpisu starostu. Žalovaný predložil Pracovný poriadok s podpisom starostu, Ing. Štefana Labudu, tvrdiac, že iný Pracovný poriadok na obecnom úrade nie je, v tom zmysle sa vyjadrila i svedkyňa, N. V., ktorej svedeckú výpoveď považuje súd za neviery hodnú o to viac, že je personalistkou, pracuje s obsahom Pracovného poriadku a podieľala sa na jeho príprave.

Pracovný poriadok so znením § 83 Zákonníka práce, zákazu činnosti resp. konkurenčného charakteru mal podľa tvrdení žalovaného platiť od 1. 4. 2003, takže s týmto textom už mal byť schválený v roku 2003 za pôsobenia Ing. Š. Labudu, ktorý napriek tomu dal súhlas žalobkyni na podnikanie. Súd usudzuje, že Pracovný poriadok bez podpisu bývalého starostu i keď s formálnym nedostatkom je pravým Pracovným poriadkom, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že žalovaný Pracovný poriadok s pravým podpisom starostu nedokázal predložiť, lebo ho v skutočnosti ani nemá a do tohto Pracovného poriadku bol s presným zámerom dopísaný text, ktorého obsah bol využitý na danie výpovede žalobkyni. Podľa hodnotenia súdu, svedok, V.. Š. W., zvolil spôsob vyjadrenia, že nie je si istý či je to jeho podpis na označenom Pracovnom poriadku, za účelový a z pohľadu súdu až za zavádzajúci. Pracovný poriadok v takom znení, ako bol predložený žalovaným, súd má zato a prikláňa sa k tvrdeniu žalobkyne, že text do Pracovného poriadku v označených bodoch bol dodatočne dopísaný a

podpis starostu nahradený jednoznačne falšovaným podpisom, čo bolo s istotou potvrdené znaleckým posudkom, ktorý spracoval znalec, C.. V. K..

Bez opomenutia nemôže ostať skutočnosť, že terajšia starostka obce je vo funkcii od roku 2010, zákaz činnosti bol podľa nej platný, žalobkyňa takmer dva roky vykonávala stavebný dozor aj za jej pôsobenia, nebol zistený žiaden problém, neboli predložené dôkazy, v neprospech žalobkyne, nanajvýš subjektívne úvahy so záverom, že to nie je vhodné, aby ako zamestnankyňa stavebného úradu vykonávala aj stavebný dozor.

Treba vziať do pozornosti aj časový úsek, že žalobkyňa v priebehu troch týždňov dostala tri upozornenia a to zo dňa 12. 3. 2012, 19. 3. 2012 a dňa 4. 4. 2012. Natíska sa otázka, že ako je možné, že za obdobie od 31. 12. 2008 do 12. 3. 2012 nemala žiadne upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny, z čoho sa dá usúdiť, že bola dobrou zamestnankyňou a v danom zmysle sa na jej adresu vyjadril aj bývalý starosta.

Javí sa, že postup žalovaného bol cielene zameraný na preukázanie porušenia pracovnej disciplíny žalobkyňou, so zámerom skončiť s ňou pracovný pomer.

Súd má za to, že postup žalovaného v súvislosti s daním výpovede žalovanej je v príkrom rozpore s § 13 ods. 3 Zákonníka práce v spojení s § 3 Občianskeho zákonníka a článkom 2 Základných zásad Zákonníka práce a je teda v hrubom rozpore s dobrými mravmi ( k tomu stanoviská Najvyššieho súdu SR č.k. , R II 8/2009 a ).

Zo zákona vyplýva, že výpoveď daná zamestnávateľom je možná len z taxatívnych dôvodov uvedených v Zákonníku práce. Tak ako iný právny úkon, aj výpoveď je jednostranný právny úkon je neplatná, ak nemá všetky náležitosti právneho úkonu, keď je v rozpore so zákonom, obchádza zákon, alebo je v rozpore s dobrými mravmi.

Rozporom so zákonom, alebo obchádzaním zákona sa rozumie nielen rozpor so Zákonníkom práce, ale aj rozpor s ustanoveniami o právnych úkonoch v zmysle Občianskeho zákonníka. Ak tento zákon () v prvej časti neustanovuje inak, vzťahuje sa na tieto právne vzťahy Občiansky zákonník (§ 1 ods. 2 Zákonníka práce).

Z princípu subsidiarity vyplýva, že tam, kde konkrétna právna úprava vo všeobecnej časti Zákonníka práce chýba, je potrebné použiť v plnej miere Občiansky zákonník. Tak je tomu aj v prípade neplatnosti pracovnoprávnych úkonov, ktorých osobitosti upravuje vo všeobecnej časti § 17 a nasl., avšak pre ktoré rovnako platia všeobecné princípy o neplatnosti právnych úkonov v zmysle Občianskeho zákonníka napr. ust. § 37, 39.

Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi s poukazom na § 13 ods. 3 veta prvá Zákonníka práce. Neplatnou je preto výpoveď zamestnávateľa, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi a o takýto prípad išlo v danom prípade, kedy z dokazovania súd jasne urobil záver, že motívy výpovede nie sú v súlade so základnými zásadami právneho poriadku. Keďže Pracovný poriadok nepodpísal bývalý starosta obce, tak eminentný záujem na sfalšovaní podpisu musel mať niekto po roku 2010, teda po odchode V.. Š. W.. Neobstojí obrana žalovaného, že na úrad mal prístup ktokoľvek a kedykoľvek, to je len na ťarchu žalovaného.

Súd vzhliadol tendenčnosť postupu žalovaného vo vzťahu k žalobkyni so snahou skončiť s ňou pracovný pomer, pričom pri štandardnom postupe zamestnávateľa a tomu zodpovedajúcej komunikácii, uvedené výpovedné dôvody by ani neexistovali.

Vyhrotený vzťah medzi starostkou obce a žalobkyňou prispel k podpore sledovaného cieľa, skončiť pracovný pomer so žalobkyňou, zamestnávateľ hľadal dôvody porušenia pracovnej disciplíny v snahe dosiahnuť svoj skutočný zámer a takýto postup je v rozpore so zákonom a to § 13 ods. 3 vety prvej Zákonníka práce ako aj § 3 Občianskeho zákonníka, čo má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu a to výpovede z pracovného pomeru z tvrdeného dôvodu za podpory Pracovného poriadku s nepravým podpisom starostu obce.

Za daných okolností súd dospel k záveru, že výpoveď ako jednostranný právny úkon je úkonom v rozpore s dobrými mravmi, teda je neplatný, a preto súd návrhu žalobkyne vyhovel a rozhodol tak ako znie výroková časť rozsudku.

Podľa § 4 pím. d) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení, od poplatku je oslobodený navrhovateľ v konaní o náhradu škody z pracovného úrazu a choroby z povolania, v konaní o určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru a pri uplatnení nárokov z neplatného rozviazania pracovného pomeru.

Žalobkyňa zo zákona bola oslobodená od súdneho poplatku, preto žalovaný, ktorý v konaní nemal úspech bol zaviazaný zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške 99,50 eur podľa položky 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

V konaní bol ustanovený súdny znalec, PhDr. Igor Grajciar, ktorému bolo vyplatené znalečné vo výške 517,92 eur za podaný znalecký posudok preddavkovo z finančných prostriedkov štátu, ktoré podľa výsledku v spore je povinný zaplatiť žalobca s poukazom na citované ustanovenie.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Súd o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože žalobkyňa, ktorá v konaní mala úspech žiadne trovy neuplatnila, lebo jej nevznikli.

Zložená záloha žalobkyňou vo výške 300 eur na náklady znaleckého dokazovania bude jej vrátená na základe osobitnej úpravy súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do l5 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnutie vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 22l ods. l, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 25l ods. l,2 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky , trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci

/zákona č. 233/l995 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch a exekučnom poriadku/.