Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_17C-114-2010.pdf
PDF · 533.15 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/114/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudcom Mgr. Bohušom Hruškom, v právnej veci navrhovateľa O.. E. E., nar. XX. 2. XXXX, bytom H., H. XXX, okres W., zast. advokátkou D.. Tatianou Polkovou, Gaštanová 3077/17, Žilina, sídlo Na Priekope 174/13, Žilina, proti odporcom 1. Perex, a.s. Trnavská cesta 39/A, 831 04 Bratislava, IČO: 00 685 313, zast. Legal Professional, s.r.o. Tehelná 25, Bratislava, IČO: 36 857 998 a 2. Petit Press, a.s. Lazaretská 12, 811 08 Bratislava, IČO: 35 790 253, zast. Dedák & Partners, s.r.o. so sídlom Mlynské Nivy 45, Bratislava, IČO: 35 906 464 o návrhu na ochranu osobnosti takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .
O trovách konania súd r o z h o d n e až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 06. 07. 2010 domáhal ochrany osobnosti voči odporcovi v I. rade PEREX, a.s. ako vydavateľovi denníka Pravda a žiadal, aby tento na strane č. 2 a nasledujúcich v denníku Pravda uverejnil ospravedlnenie s rovnakým písmom, akým boli uverejnené pôvodné články a názvy s nasledovným textom:
Ospravedlnenie Ing. E. E.
1.1. Dňa 26. 11. 2003 v denníku Pravda na strane č. 2, pod značkou „odu“ bol uverejnený článok s názvom „P. z HZDS chytili pri braní úplatku“, v ktorom bolo uvedené:
Zákon umožňuje zadržať poslanca, keď je prichytený priamo pri trestnom čine. Parlament ešte včera večer dostal žiadosť o vydanie súhlasu na väzbu a začatie trestného stíhania. „Už na ráno som zvolal mandátový výbor, aby o tom rozhodol“, povedal predseda imunitného výboru Ľubomír A.. Preberanie úplatku polícia prekazila nasadím agenta provokatéra. Práve HZDS ostro vystupovalo proti nasadeniu agentov provokatérov aj na poslancov. Podpredseda hnutia D. P. neverí, že k tomu došlo. „Veľmi dobre ho poznám. Zdá sa mi, že je to vykonštruovaný prípad.“ Okrem P. boli v kancelárii aj ďalšie osoby. Okrem P. polícia chytila aj vedúceho úradu banskobystrického samosprávneho kraja E. E.. Viac informácií o celom prípade poskytne minister vnútra R. H. až dnes. Ten môže v súčasnosti nasadiť agenta provokatéra bez súhlasu sudcu. P. je vôbec prvý politik, ktorého prichytili pri preberaní úplatku. Najmä v posledných mesiacoch však vznikali podozrenia, že poslanci za svoje hlasovanie berú peniaze, všetko však zostalo bez dôkazov. „Je zaujímavé, že práve poslanec Karlin vystupoval nedávno v rozprave ostro proti spoločnosti Veriteľ s tým, že je to veľký tunel“, povedal Lintner. Prípad vyšetruje odbor vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti v T. Bystrici a dozoruje ho krajský prokurátor z F..
Tvrdenie, uverejnené v článku, podľa ktorého polícia chytila aj vedúceho úradu T. samosprávneho kraja Milana E. je nepravdivé.
Za uverejnenie nepravdivého tvrdenia sa PEREX a.s. vydavateľ denníka H. ospravedlňuje O.. E. E..
1.2. Dňa 27. 11. 2003 denník Pravda na strane č. 1, 2 pod značkou „odu“ uverejnil článok s názvom „I. P.: Hanba, priznávajú politici. Poslancovi P. hrozí osem rokov * HZDS hlasovalo, aby zostal v cele * dnes rozhodne parlament“, v ktorom bolo uvedené:
Úplatkárska aféra poslanca Gabriela P. otriasla politikmi a hlavu pred ňou sklonila aj jeho strana HZDS. Stranícki kolegovia P. hlasovali včera ráno v mandátovom výbore za to, aby zostal v policajnej cele 48 hodín. Už dnes bude o osude tohto politika HZDS rozhodovať snemovňa na mimoriadnom zasadnutí. Očakáva sa, že ho vydá na trestné stíhanie a povolí, aby Karlin išiel do vyšetrovacej väzby. „Nič nenasvedčuje tomu, že išlo o politickú objednávku“, povedal predseda poslaneckého klubu HZDS R. R.. „Keď chceme naozaj bojovať proti korupcii, tak nemôžu byť žiadne výnimky“, dodal G. T. (SMK). „Nie je to pre parlament a politiku dobrou vizitkou“, uviedol Q. G. (SDKU). Podľa policajnej verzie špeciálny útvar zadržal P. so šéfom úradu Banskobystrického samosprávneho kraja E. E. po tom, čo im spolumajiteľ istej banskobystrickej firmy dal úplatok 500-tisíc korún. Peniaze policajti našli v kufríku, ktorý mal poslanec Karlin pri sebe. R. sa odohralo priamo v poslaneckej kancelárii v T. T.. Polícia tvrdí, že podnikateľ s ňou spolupracoval, v čase zásahu už v miestnosti nebol. Úplatok mal odovzdať za objednávku vyššieho územného celku na dostavbu telocvične Združenej strednej školy na Jilemnického ulici v Žiari nad Hronom v objeme približne 17 miliónov korún. P. aj E. obvinenia popiera. R. prokurátora D. T. Karlin včera požiadal, aby sa mohol k celému prípadu vyjadriť dnes v parlamente. H. poslancami chce vystúpiť ešte predtým, ako budú rozhodovať o jeho vydaní na trestné stíhanie, ako aj o prípadnej väzbe. Podľa polície to však nie je možné. „Trestný poriadok a zákon o Policajnom zbore nepoznajú možnosť, aby poslanca uvoľnili, alebo prepustili z cely policajného zaistenia“, povedal hovorca ministerstva vnútra T. I.. I. to povedal s tým, že parlament so zadržaním poslanca súhlasil. Ústavný právnik Peter P. tvrdí, že ak bol poslanec pristihnutý a zadržaný pri páchaní trestného činu, polícia nemá povinnosť predviesť ho na rokovanie výboru. „Komunikujeme s políciou, ak bude chcieť byť pán poslanec osobne prítomný, počítame aj s tým“, vyhlásil včera predseda imunitného výboru Národnej rady Ľubomír A.. Karlin žiada o možnosť predstúpiť pred parlament na základe ustanovení rokovacieho poriadku. H. neho imunitný výbor poslancovi musí umožniť, aby sa zúčastnil na rokovaní a aby sa k veci vyjadril. Generálna prokuratúra požiadala parlament o súhlas so stíhaním poslanca Karlina pre trestný čin prijímania úplatku. Zároveň žiada o súhlas s jeho vzatím do väzby, aby nemohol ovplyvňovať svedkov. V prípade dokázania viny pred súdom hrozí P. niekoľkoročné väzenie, minister vnútra tvrdí, že až osem rokov. Ak parlament dnes odsúhlasí jeho vzatie do väzby, musí to ešte potvrdiť sudca. Bude na to mať ďalších 48 hodín. Z rovnakého trestného činu už vyšetrovateľ obvinil šéfa úradu Banskobystrického samosprávneho kraja E. E., ktorého polícia zadržala spolu s P., nechráni ho však imunita. H., ktorý na prípade spolupracoval s políciou (meno na jeho žiadosť redakcia nezverejní), tvrdí, že P. bol jeho osobným priateľom. „Všetko malo dopadnúť inak. P. žiadne peniaze nepýtal. Mal len sprostredkovať stretnutie a zoznámenie s E.“, hovorí. H. právneho zástupcu R. W. si poslanec Karlin nevie vysvetliť, ako sa peniaze k nemu dostali. „E. mu to tam podhodiť“, myslí si W.. H. E. advokáta sa s podnikateľom videl v utorok po prvý raz v živote.
Tvrdenie, že podľa policajnej verzie špeciálny útvar zadržal P. so šéfom Banskobystrického samosprávneho kraja E. E. po tom, čo im spolumajiteľ istej banskobystrickej firmy dal úplatok 500-tisíc korún, je vo vzťahu k E. E. nepravdivé.
Za uverejnenie nepravdivého tvrdenia sa PEREX a.s. vydavateľ denníka H. ospravedlňuje O.. E. E..
X.X. Dňa XX. XX. XXXX denník H. na strane č. X pod značkou „ok“ uverejnil článok s názvom „I. sa spolu poznali už roky“, v ktorom bolo uvedené:
W. prepojenie existuje medzi T. samosprávnym krajom, ktorý robil verejnú súťaž na dostavbu telocvične žiarskej školy, a víťazom súťaže - spoločnosťou Q. v T. T.. E. spoločnosti D. U., ktorý v utorok odovzdal polmiliónový úplatok riaditeľovi úradu banskobystrickej samosprávy E. E. a poslancovi parlamentu G. P., dlhé roky spolupracoval s predsedom výberovej komisie E. M., ktorého za predsedu výberovej komisie vymenoval práve E. E.. „S firmou Q. som nemal nijaké pracovnoprávne vzťahy, čo som podpísal aj v čestnom vyhlásení. O dostavbu telocvične sa uchádzalo XX firiem a s XX percentami z nich som v minulosti spolupracoval ako investičný pracovník pri riešení zákaziek. S firmou Q. som v minulosti zabezpečoval dve alebo tri stavebné akcie, boli to však objednávky tak na štyri - päť miliónov korún. J. som s inými firmami na podstatne väčších zákazkách a tieto v súťaži neuspeli,“ tvrdí M.. H. našich informácií v čase, keď bol M. vedúcim investičného oddelenia K. E. T. v T. T., univerzita priamym zadaním vybrala na sťahovanie fakúlt a rekonštrukciu budov práve U. firmu Q.. H. objem prác bol XX,X milióna korún, dodatkami k zmluve sa však vyšplhal na XX miliónov.
Q., podľa ktorého bol odovzdaný polmiliónový úplatok riaditeľovi úradu banskobystrickej samosprávy E. E. je nepravdivé.
Za uverejnenie nepravdivého tvrdenia sa H. a.s. vydavateľ denníka H. ospravedlňuje O.. E. E..
X.X C. XX. XX. XXXX denník H. na strane č. X uverejnil článok autora E. E. s názvom „P. prepustili, vracia sa späť do NR SR“, v ktorom bolo uvedené:
H. G. P. (U.), ktorý je obvinený z korupcie, prepustil súd po vyše troch mesiacoch z vyšetrovacej väzby. J. s ním sa včera dostal na slobodu aj jeho spoluobvinený, bývalý šéf úradu T. samosprávneho kraja E. E.. P. a E. prepustil nitriansky krajský súd vo štvrtok popoludní. Vo väzení boli od novembra minulého roka, aby počas vyšetrovania nemohli ovplyvňovať svedkov. H. súdu však už nie je dôvod držať ich ďalej za mrežami, pretože vyšetrovanie ich úplatkárskej aféry sa tento týždeň skončilo. „O. o obvyklý postup, všetky dôkazy boli zabezpečené, súd rozhodol v súlade so zákonom,“ povedal P. advokát R. W.. „W. zákonnosť a spravodlivosť. My sme stále tvrdili, že dôvody na väzbu tu neboli,“ reagoval E. právny zástupca Q. U.. Obaja budú ďalej stíhaní na slobode. „P. vyšetrovanie bolo skončené, predpokladám, že vyšetrovateľ spis predloží prokurátorovi a ten rozhodne, čo ďalej,“ hovorí U.. „T. podaná obžaloba, dôkazy bude hodnotiť súd,“ dodal W.. Po prepustení z väzby môže obvinený poslanec už dnes nastúpiť do parlamentu a hlasovať. „Ak zanikne prekážka na výkon poslaneckého mandátu, mandát sa obnovuje,“ uviedol ústavný právnik H. P.. V F. rade P. doteraz zastupovala P. Q., tá bude musieť po jeho návrate poslaneckú lavicu opustiť. H. P. s E. zatkla koncom novembra po tom, ako zobrali od podnikateľa D. U. úplatok pol milióna korún. H. našli peniaze v P. kufríku. Q. však obvinenie z korupcie odmietol.
Čo sa stalo v kauze P.
* XX. novembra - H. prichytila priamo pri braní úplatku poslanca G. P. z U. a šéfa úradu T. samosprávneho kraja E. E., obidvaja skončili v cele policajného zadržania. * XX. novembra - H. vydal na trestné stíhanie svojho člena G. P., poslanci súhlasili aj s jeho väzbou. * XX. novembra - J. rozhodol, že poslanec G. P. zostane vo vyšetrovacej väzbe aj so šéfom úradu T. samosprávneho kraja E. E.. * Od decembra obaja opakovane podávali sťažnosť na súd a žiadali prepustenie. J. ich žiadosti viac ráz zamietol. * XX. januára - V nitrianskej väznici vyšetrovateľ posadil P. a E. proti sebe, aby ich konfrontoval. Aj keď obvinenie z korupcie obaja odmietajú, ich verzie boli odlišné. * 3. marca - H. skončila vyšetrovanie úplatkárskej aféry poslanca G. P. (U.) a jeho straníckeho kolegu E. E.. * 4. marca - P. súd v F. prepustil z väzby poslanca G. P. a bývalého vysokého úradníka T. samosprávneho kraja E. E., ktorí sú obvinení v úplatkárskej kauze. Z. strávili za mrežami viac ako tri mesiace. R. pripravil pre prokurátora návrh na podanie obžaloby. Z. hrozí, ak ich súd uzná za vinných, až osem rokov väzenia.
Q., podľa ktorých E. zobral úplatok pol milióna korún a bol prichytený priamo pri preberaní úplatku sú nepravdivé.
Za uverejnenie nepravdivých tvrdení sa H. a.s. vydavateľ denníka H. ospravedlňuje O.. E. E..
X.X. Dňa XX. XX. XXXX denník H. na strane č. X uverejnil článok autorky C. Q. s názvom „ P. aj E. tvrdia, že sú nevinní“, v ktorom bolo uvedené:
H. súd sa včera postavili poslanec U. G. P. a riaditeľ N. T. samosprávneho kraja E. E.. Z. sú obžalovaní z toho, že mali zobrať pol milióna korún za sprostredkovanie zákazky na dostavbu telocvične. Na hlavnom pojednávaní na Z. súde v T. T. obaja tvrdili, že sú nevinní a že ide o komplot voči ich osobám. H. P. stojí za ním J.. Q. služba odmietla tieto slová komentovať. H. ministerstva vnútra J. na prípade nespolupracovala. E. však namiesto J. obvinil nepriamo P.. „ D. pravda je, že som bol XX. novembra v kancelárii U. zadržaný políciou.“ H. pred súdom E.. „ P. tvrdí, že bol na toalete. Ja tvrdím na sto percent, že z nás troch miestnosť neopustil nik,“ uviedol. E. stretnutie s podnikateľom D. U. vybavil P.. H.. P. doniesol pol milióna korún, mal byť P. rodinným priateľom. U. spolupracoval s políciou ako agent provokatér. H. E. podnikateľ počas ich jediného osobného stretnutia povedal, že „tak ja vám tu takto dávam XXX-tisíc“. E. sa podľa svojho tvrdenia obrátil k oknu a povedal: „ tak pardon, so mnou asi nie, ak máte niečo s pánom P....ale so mnou nie.“ Čo sa dialo za jeho chrbtom, nevie. H. potom pri razii v kancelárii U. našla peniaze v kufríku poslanca U.. „F. obálku ani peniaze som nikdy nepýtal, ani nezobral. F. to tam dal, ale ja nie. H. stretnutia som odišiel na toaletu“, povedal P.. H. prokuratúry však U. dal pol milióna v obálke E., ten obálku odovzdal P., ktorý si ju mal dať do kufríka. Z. vysokopostavení muži čelia obvineniu z prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody. Po vyhlásení výsledkov výberového konania na prístavbu telocvične v W. nad U. mal P. oznámiť podnikateľovi, že má dať E. určitú sumu, lebo môže dôjsť k určitej zmene vo výberovom konaní. H. má dať päť percent z investičných nákladov, teda XXX-tisíc korún, a desať percent z predpokladaného objemu prác, teda ďalších XXX-tisíc. U. pojednávanie pokračuje dnes výsluchom svedkov.
Q., že U. dal pol milióna v obálke E. je nepravdivé.
Za uverejnenie nepravdivého tvrdenia sa H. a.s. vydavateľ denníka H. ospravedlňuje O.. E. E..
X.X. Dňa XX. XX. XXXX denník H. na strane č. X uverejnil článok autorky R. R. s názvom „E. stáť pred R. súdom“, v ktorom bolo uvedené:
N. kauza poslanca G. P. z U. a šéfa úradu T. samosprávneho kraja E. E. mala byť prvým prípadom, o ktorom by rozhodoval R. súd. W. bol, aby konal aj v korupčných kauzách politikov. W. sa tak však nestalo. H. v poslednej chvíli zmenil účinnosť zákona o R. súde. Ten začne rozhodovať až v septembri, hoci to malo byť už v máji. W. musel preto prokurátor z F. podať na Z. súd v T. T., v meste, kde P. aj E. zastávali najvyššie stranícke a samosprávnej funkcie. H. zriadenie tohto súdu s pôsobnosťou pre celé J. malo zrušiť takéto regionálne väzby. „H. súdu prelomí väzby medzi štátnymi a justičnými orgánmi, či zlepší nezávislé konanie v korupčných kauzách,“ vyhlásil minister spravodlivosti C. A.. J. banskobystrického súdu S. H. dokonca podal námietku, že sa cíti byť zaujatý rozhodovať v tomto prípade, pretože jedného z obvinených pozná. P. súd v T. T. však jeho námietke nevyhovel. „R. s obžalovaným nebol v prípade sudcu taký blízky, aby bol dôvodom na vylúčenie tohto sudcu z konania v tejto veci,“ zdôvodnil rozhodnutie súdu v máji hovorca súdu O. P.. H. niektorým kompetenciám R. súdu boli aj samotní politici. J. sa nepáči ani poslancom a žiadali vládu, aby z jeho pôsobenia vylúčila konanie voči ústavným činiteľom. H. súdu bol spolu s ďalšími poslancami pri schvaľovaní v parlamente aj samotný P.. A. sa pri hlasovaní o zákone opýtal, čo je na tomto súde dobré. F. za zákon nehlasoval.
Čo sa stalo v prípade P.
XX. novembra XXXX - H. prichytila priamo pri braní úplatku poslanca G. P. z U. a šéfa úrad T. samosprávneho kraja E. E., obidvaja skončili v cele policajného zadržania
XX. novembra - H. vydal na trestné stíhanie P., poslanci súhlasil aj s jeho väzbou XX. novembra - J. rozhodol, že P. spolu s E. zostanú vo vyšetrovacej väzbe marec XXXX - H. skončila vyšetrovanie marec - P. súd v F. prepustil z väzby P. a E.. Z. strávili za mrežami viac ako tri mesiace júl - Z. súd v T. T. určil hlavné pojednávanie s P. a E.. V prípade preukázania viny im hrozí až osem rokov väzenia
Q., podľa ktorého bral úplatok šéf úradu T. samosprávneho kraja E. E. je nepravdivé.
Za uverejnenie nepravdivého tvrdenia sa H. a.s. vydavateľ denníka H. ospravedlňuje O.. E. E..
X.X. Dňa XX. XX. XXXX denník H. na strane č. X uverejnil článok autorky L. P. s názvom „J. bránili P. a E.“, v ktorom bolo uvedené:
C. G. P., ktorý bol prichytený pri preberaní úplatku, na súde tvrdila, že za celu kauzou môže stáť bývalý politik U. O. P.. Q., že jej to povedal korunný svedok D. U.. Na Z. súde v T. T. včera vypovedalo XX svedkov predovšetkým z okolia obvineného poslanca U. P. a riaditeľa N. Banskobystrického samosprávneho kraja Milana Mráza. Väčšina z nich sa snažila Hromadu vykresliť ako nespoľahlivého a nedôveryhodného človeka. Podľa niektorých mal Hromada, ktorý pred rokom odovzdal polmiliónový úplatok Karlinovi a Mrázovi za získanie objednávky na dokončenie stavby v Žiari nad Hronom, konať z prinútenia polície. „Povedal mi, že to musel spraviť, inak by išiel do basy on. Vraj mu prišli na nejaké obchody z minulosti s elektronikou. Tisíc ráz oľutoval, že narobil problémy našej rodine aj sebe,“ tvrdila vo štvrtok Karlinova dcéra Kristína. Uviedla aj, že jej Hromada na stretnutí povedal, že za všetkým je vtedajší funkcionár HZDS O. P., ktorý spolu s E. brali úplatky. H. sa včera pokúsila získať stanovisko P. k jej tvrdeniu, nepodarilo sa s ním však telefonicky spojiť. J. s predsedom T. samosprávneho kraja E. E. prišli o okolnostiach výberového konania na dodávateľa stavby - telocvične v W. nad U. vypovedať členovia výberovej komisie. Q. bývalé radkyne riaditeľa úradu E., úradníci krajskej samosprávy, tajomník krajskej organizácie U. za demokratické J. a jeho sekretárka. W. E. E. na súde povedal, že do výberového konania nezasahoval a o nijakých problémoch nevedel. H. vo štvrtok skončila výpoveď hlavného vyšetrovateľa prípadu, z ktorej sudca vylúčil verejnosť. J. pokračuje dnes.
Q., podľa ktorého bol odovzdaný polmiliónový úplatok E. je nepravdivé.
Za uverejnenie nepravdivého tvrdenia sa H. a.s. vydavateľ denníka H. ospravedlňuje O.. E. E..
X.X. Dňa XX. XX. XXXX denník H. na strane č. X uverejnil článok autorky L. P. s názvom „J. P. návrh zamietol“, v ktorom bolo uvedené:
H. trestného stíhania žiadal od súdu poslanec F. rady SR G. P., ktorý je spolu s riaditeľom úradu T. samosprávneho kraja E. E. trestne stíhaný z brania polmiliónového úplatku. P. si myslí, že pri odpočúvaní bol porušený zákon o ochrane súkromia. Vo štvrtok sudca Z. súdu v T. T. tento návrh aj návrhy na ďalšie dokazovanie zamietol a pojednávanie odročil na XX. februára. B. pojednávanie sa vo štvrtok konalo bez prítomnosti verejnosti a médií. J. sa zaoberal dôkazmi, ktoré sú predmetom štátneho tajomstva a zvukovými nahrávkami odpočúvaných stretnutí a telefonátov. Do nasledujúceho pojednávania si vyžiada spis P. súdu v F., čo súvisí s utajovanými zvukovými záznamami. H. P. obhajcu D. U. neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov došlo k porušeniu zákona o ochrane súkromia. F. existuje nesúlad medzi týmto zákonom o ochrane súkromia a medzinárodným C. o ľudských právach, ako aj N. SR, a mal by sa ním zaoberať N. súd SR. J. E. na to počas prestávky reagoval: „B., aby sa to už skončilo. R., koľko to bude trvať, ak sa bude čakať na rozhodnutie N. súdu? Z. P. sa už vlani v lete obrátila na N. súd so sťažnosťou, podľa ktorej súdy dali súhlas na odpočúvanie a nasadenie agenta, čím malo dôjsť k neoprávnenému zásahu do súkromia obvinených. N. súd zatiaľ o tejto veci nerozhodol. E. a P. si podľa obžaloby vypýtali úplatok v novembri XXXX za sprostredkovanie objednávky na prístavbu telocvične v W. nad U.. P. firmy Q. D. U. obžalovaným ako policajný agent odovzdal úplatok pol milióna korún. Z. tvrdia, že sú nevinní a že celá kauza je vyrobená na ich diskreditáciu.
Q., že si E. vypýtal úplatok a tvrdenie, podľa ktorého konateľ firmy Q. D. U. obžalovaným (rozumej aj E.) ako policajný agent odovzdal úplatok pol milióna korún je nepravdivé.
Za uverejnenie nepravdivého tvrdenia sa H. a.s. vydavateľ denníka H. ospravedlňuje O.. E. E..
X.X. Dňa XX. XX. XXXX denník H. na strane č. X uverejnil článok autorky L. P. s názvom „P. P. a E. sa blíži ku koncu“, v ktorom bolo uvedené:
J. proces s obžalovaným poslancom F. rady SR G. P. a riaditeľom N. T. samosprávneho kraja E. E. sa možno tento týždeň skončí. Z. sa, že na hlavnom pojednávaní, ktoré bude v utorok, Z. súd v T. T. uzavrie dokazovanie prípadu. Na rad by mohli prísť záverečné reči účastníkov konania a pravdepodobne i rozsudok. H. i vysokopostavený úradník sú obžalovaní z trestného činu brania úplatku a inej nenáležitej výhody, za čo im hrozí jeden až päť rokov väzenia. Z. mali XX. novembra XXXX od banskobystrického podnikateľa a konateľa firmy Q. D. U. prevziať polmiliónový úplatok za sprostredkovanie objednávky T. samosprávneho kraja na dostavbu telocvične W. strednej školy služieb v W. nad U.. P. a E. zadržali tesne po prebraní úplatku. Z. však vinu popierajú a celý proces považujú za vykonštruovaný. „J. klame, len sta tak práši,“ vyhlásil v priebehu pojednávania E.. P. svedok a bývalý P. rodinný priateľ U., ktorý bol v čase podplácania policajným agentom, naopak, povedal: „R. som hral čistú hru. I. povedal som si, že niekto to proti úplatkom začať musí.“ U. pojednávanie sa začalo pred súdom vlani v júli. Vo veci vypovedali približne dve desiatky svedkov, medzi nimi aj predseda T. samosprávneho kraja E. E. či úradníci krajskej samosprávy. P. dcéra P. tvrdila, že U. údajne podplácal z prinútenia polície a celej rodine sa za to ospravedlnil. Z pojednávania bola viackrát vylúčená verejnosť aj médiá, pretože dokazovanie sa týkalo utajovaných skutočností. R. ani médiá preto nepočuli zvukové záznamy odpočúvania stretnutí a telefonátov P. a E.. Z. so svojimi obhajcami sa ich viackrát pokúsili spochybniť. „T. do nich robené zásahy, niektoré pasáže sú celkom vynechané. E. podozrenie, že ich dokonca mohol niekto postrihať a pozliepať,“ tvrdil P.. Aj podľa E. bola zo záznamov v čase údajného podplácania vynechaná podstatná časť. Z. P. sa už vlani v lete obrátila na N. súd so sťažnosťou, podľa ktorej súdy dali súhlas na odpočúvanie a nasadenie agenta, čím malo dôjsť k neoprávnenému zásah do súkromia obvinených. N. súd zatiaľ o tejto veci nerozhodol. Z toho istého dôvodu P. obhajca v januári požiadal sudcu, aby prerušil trestné stíhanie. J. tento návrh i návrhy a na ďalšie dokazovanie zamietol. P. aj E. napriek trestnému stíhaniu vykonávajú svoje doterajšie funkcie naďalej, argumentujúc, že platí prezumpcia neviny, takže z nich neodstúpia.
Q., podľa ktorého E. prevzal polmiliónový úplatok je nepravdivé.
Za uverejnenie nepravdivého tvrdenia sa H. a.s. vydavateľ denníka H. ospravedlňuje O.. E. E..
X.XX. Dňa XX. XX. XXXX denník H. na strane č. XX pod značkou „C. C.“ uverejnil článok s názvom „P. verzia prípadu je absurdná“, v ktorom bolo uvedené:
J. ani na druhý pokus nedokázal uzavrieť korupčnú aféru G. P. a E. E.. H. raz sa o to postaral poslanec P., keď v marci tesne pred plánovaným skončením súdneho procesu náhle ochorel a odišiel na liečenie (hoci lekárske vyšetrenia jeho zdravotné ťažkosti nepotvrdili). C. raz sa o odklad rozsudku opäť postaral P.. H. marcového „liečenia“ totiž napísal list kľúčovému svedkovi prípadu, v ktorom vysvetľoval, že od začiatku spolupracoval na odhalení E.. Že bol vlastne na strane spravodlivosti. A kľúčový svedok - podnikateľ D. U., ktorý polícii pomáhal pri odhalení a prichytení úplatkárov - sčasti P. najnovšiu verziu potvrdil... F. všetkým pochybnostiam a zmätkom vo výpovediach kľúčového svedka je však jadro prípadu jasné. Je známe, že podnikateľ U. a poslanec P. sa dobre poznali ešte pred „akciou“. H. pôvodnej verzie prípadu P. sprostredkoval pre U. stretnutie s kancelárom T. samosprávneho kraja E. E. (išlo o verejnú zákazku na opravu školy). E. oznámil výšku provízie, U. sa zdala suma príliš vysoká a obchod príliš riskantný, preto pristúpil na spoluprácu s políciou. R. tejto spolupráce bol učebnicovo pekný; polícia zadržala P. a E. priamo pri preberaní úplatku v hotovosti. R. svedeckým výpovediam U. začala ihneď oboch politikov trestne stíhať. H. to bolo všetko jasné a logické.
H. nastal až po prepustení P. a E. z vyšetrovacej väzby. P. svedok U. začal meniť výpoveď v prospech poslanca P.. Q. vraj spolupracoval s U. (ktorý spolupracoval s políciou) na odhalení E. a jeho korupčných metód. P. verzia však, na rozdiel od tej prvej, nie je ani jasná, ani logická. Po prvé, P. nemohol nepriamo, cez U., spolupracovať s políciou. V takom prípade by o tom polícia niečo musela vedieť. Po druhé, P. nemohol spolupracovať s U. na odhalení E. ani súkromne, na vlastnú päsť. U. by ho v takom prípade musel už na začiatku upozorniť, že Mráza „rozpracoval“ aj on s vyšetrovateľom. Po tretie, U. radikálne zmenil výpoveď v prospech stíhaného P. až ku koncu súdneho procesu. P. bol Karlin s E. vo väzbe, a bez pomoci svojej strany, Hromada svedčil proti obom, presne v duchu pôvodnej verzie. Nakoniec teda hrozí, že v sieti spravodlivosti opäť uviazne len tá menšia ryba. Tá väčšia, ktorá veľa vie a mohla by kompromitovať ešte väčšie ryby, ostáva pod ochranou „vyššej moci“. Tvrdenie, podľa ktorého Mráz oznámil výšku provízie a prebral úplatok v hotovosti je nepravdivé.
Za uverejnenie nepravdivého tvrdenia sa PEREX a.s. vydavateľ denníka Pravda ospravedlňuje O.. E. E..
1.11. Dňa 05. 05. 2005 denník Pravda na strane č. 12 pod značkou „C. C.“ uverejnil článok s názvom „P. ako precedens“, v ktorom bolo uvedené:
Keď v novembri 2003 P. s E. prichytili pri preberaní polmiliónového úplatku, vyzeralo to na krátky proces. Čo iné vás môže čakať, keď vás polícia nachytá pri preberaní kufríka peňazí? Samozrejme, za predpokladu, že justičné páky spoľahlivo fungujú... Poslanec P. teraz uteká pred spravodlivosťou tým najprimitívnejším spôsobom. Hrá sa na detektíva, ktorý chcel odhaliť E.. A snaží sa na svoju stranu získať kľúčového svedka - podnikateľa Hromadu. Keďže svedok začal záhadne meniť výpoveď v prospech P., sudca musel konečné rozhodnutie opäť odložiť. C., že len preto, aby si vo veci urobil jasno. R., že k jasnému obrazu kauzy neprispeli ani médiá. F.. F. toho, aby poukázali na rozpory v P. verzii, predstavili ju takmer ako fakt. Q. informovala, že P. vraj spolupracoval s políciou. Čo je zjavný nezmysel. F. to ani polícia a netvrdí to ani sám P.. I. zas informovali, že údajne spolupracoval s policajným agentom. E. nezmysel. U. nebol žiadny agent, ale obyčajný podnikateľ, ktorý pomáhal polícii. P. si v istom zmysle slova sám vyvracia vlastné tvrdenia. J. hovorí, že pracoval na odhalení straníckeho kolegu E.. Q. hovorí, že nie je „podrazák“, a že nikdy by nešiel proti nemu, lebo mu dôveroval. H. rokom P. tvrdil, že o spolupráci U. s políciou „v žiadnom prípade nevedel“, že sa stal obeťou politickej pasce. Q. tvrdí, že pascu sám nastražil. A sám do slučky vopchal nielen E., ale aj svoju hlavu. J. má dnes len dve možnosti. T. napriek zmätkom vo výpovedi svedka P. odsúdi, hoci aj za cenu istého rizika. I. ho oslobodí. A ukáže tým, že skorumpovaným politikom nič nehrozí ani v prípade, že ich policajti chytia s úplatkom priamo pod pazuchu.
Q., podľa ktorého E. chytili pri preberaní polmiliónového úplatku je nepravdivé.
Za uverejnenie nepravdivého tvrdenia sa H. a.s. vydavateľ denníka H. sa ospravedlňuje O.. E. E..
X.XX C. XX. XX. XXXX denník H. na strane č. 1, X uverejnil článok pod značkou „ok, bum“ s názvom: „P. dostal rok väzenia, E. súd oslobodil“, v ktorom bolo uvedené:
S. za mrežami, taký je trest pre poslanca U. G. P., obvineného z brania úplatku. O. o prvý prípad, keď súdy poslali za korupciu vysokopostaveného politika do väzenia. U. poslanca policajti prichytili s pol miliónom v kufríku, dostal včera trest na spodnej hranici. C. obvineného politika U. v tejto kauze E. E. súd pre nedostatok dôkazov dokonca zbavil obvinenia. H. práve jemu boli podľa obžaloby peniaze z úplatku určené. P. dostal okrem väzenia pokutu XXX-tisíc korún. F. rozsudku zostáva naďalej členom parlamentu, nezakročilo proti nemu zatiaľ ani E. hnutie. R. totiž zatiaľ nie je právoplatný, pretože poslanec aj prokurátorka sa proti nemu odvolali. H. nesúhlasí najmä s oslobodením šéfa úradu T. samosprávneho kraja E.. „odvolala som sa, predovšetkým proti oslobodzujúcej časti rozsudku. Z. sme totiž podávali pre trestný čin spáchaný v spolupáchateľstve,“ vysvetlila prokurátorka P. Q.. I. hlavný dôkaz súdu poslúžili odpočúvania zo schôdzky P. s podnikateľom D. U., ktorá sa odohrala koncom novembra XXXX v banskobystrickom hoteli A.. Q. si P. od policajného agenta U. vypýtal XXX - tisícový úplatok s vysvetlením, že peniaze sú pre E..
Q. mal zariadiť, aby U. firma dostala lukratívnu zákazku na dostavbu telocvične v W. nad U.. „ T. úplatky na všetky strany,“ hovorí o nahrávke z odpočúvania P. na adresu E.. U. ďalej odporučil, aby doniesol „aspoň päťstovku“. H. následne pri naplánovanom zákroku v kancelárii U., kde boli všetci traja, našla peniaze v poslancovom kufríku. H. súdu to dokazuje, že úplatok prijal práve on. P., ktorý svoju verziu prípadu viackrát pozmenil, včera aj po vyhlásení rozsudku trval na svojej nevine. „ J. konal pod veľkým tlakom. C. sa cieľ, s ktorým bol celý tento komplot zámerne urobený. T. to pasca, ktorá sa zneužila a vyšlo z toho toto,“ povedal. Za celou kauzou sú podľa neho ekonomické záujmy istých banskobystrických kruhov. „R. k tomu neviem povedať a ani nechcem“, dodal P.. E. bol naopak s rozsudkom spokojný. „J. rád, že pravda vyšla najavo, hoci následky v mojom vnútri nie sú týmto odstránené. W., ako dokonalejšie očistím svoje meno“, uviedol. Za štyri mesiace strávené vo väzbe chce žiadať odškodnenie. H. vlastných slov uvažuje aj nad tým, že ešte bude P. žalovať. H. súdu neexistuje nijaký dôkaz o tom, že by peniaze žiadal naozaj E.. „T. v miestnosti, ale nijakým spôsobom sa nezapojil do preberania peňazí. I. sa nepoďakoval, čo potvrdil svedok U. i zvukové záznamy,“ spresnil sudca H. H.. Počas procesu sa nepodarilo s určitosťou preukázať, komu boli peniaze naozaj určené. „H. sa našli v kufríku P.. H. vyznieva nelogicky, že boli určené pre E., keď E. mal tak isto pri sebe tašku, do ktorej mohol sumu vložiť,“ uviedol ďalej v odôvodnení sudca. U. pojednávanie v kauze pred okresným súdom prebiehalo od júla minulého roka. J. vypočul XX svedkov, množstvo utajených záznamov z odpočúvania, podrobne sa zaoberal výberovým konaním na dostavbu telocvične. Z. obžalovaných viackrát spochybnili rozporné výpovede korunného svedka a predložili aj znalecký posudok, podľa ktorého bola U. zákazka napokon predražená o X,X milióna korún. J. však tento dôkaz zamietol, pretože podľa neho nesúvisel s prípadom. Q. pred koncom pojednávania P. namietol zaujatosť sudcu. Z. to tým, že sudca sa s E. pozná dôvernejšie ako len z hokeja, ako tvrdil na začiatku. F. však vzniesol neskoro, a tak nebola vôbec braná do úvahy. Q. si má P. odpykať vo väznici s najmiernejším režimom. Ak by odvolací súd väzenie pre poslanca potvrdil, musel by sa vrátiť ešte pár mesiacov za mreže, kde strávil počas vyšetrovacej väzby už viac ako štvrť roka.
Q., že peniaze, ktoré si vypýtal P. od policajného agenta U. sú pre E. je nepravdivé. Q., že E. mal zariadiť, aby U. firma dostala lukratívnu zákazku na dostavbu telocvične v W. nad U. je nepravdivé. Q., že E. berie úplatky na všetky strany je nepravdivé.
Za uverejnenie nepravdivých tvrdení sa H. a.s. vydavateľ denníka H. ospravedlňuje O.. E. E..
X.XX C. XX. XX. XXXX denník H. na strane č. X uverejnil článok autora M. E. s názvom: „ Ak sa rozsudok potvrdí, poslanec môže prísť o mandát“, v ktorom bolo uvedené:
H. G. P. (ĽS U.) v prípade potvrdenia včerajšieho rozsudku odvolacím súdom príde o svoj mandát v F. rade. Ak však odvolací súd zmierni P. súčasný ročný trest za korupciu na podmienku, mohol by naďalej sedieť v parlamente. H. to ústavný právnik H. P.. „Z ústavného textu nie je vyvolaný zánik poslaneckého mandátu pri podmienečnom odklade trestu,“ uviedol. H. podľa neho stráca mandát vtedy, ak ho súd právoplatne odsúdi za úmyselný trestný čin a uloží mu nepodmienečný trest. Ak by teda odvolací súd P. potvrdil ročný trest, vráti sa za mreže. Po zadržaní políciou s polmiliónovým úplatkom v novembri XXXX totiž strávil vo väzbe iba o niečo viac ako tri mesiace. H. zákona môže o prepustenie z výkonu trestu požiadať najskôr až po pol roku väzenia. Q. vo väzení by mal zostať ešte takmer tri mesiace. O prípadnom predčasnom prepustení by opäť rozhodoval súd. P., ktorý sa počas súdneho procesu nechal hospitalizovať so srdcovými ťažkosťami, sa však ešte môže právnymi kľučkami väzeniu dočasne vyhnúť. A to práve pre zdravotné dôvody, keď môže požiadať o odloženie výkonu trestu, prípadne sa obrátiť na prezidenta so žiadosťou o milosť. „O odklade výkonu trestu zo zdravotných dôvodov musí však rozhodnúť súd,“ uviedol vedúci katedry trestného práva K. P. R. M.. J. môže nariadiť znalcovi preskúmať P. zdravotný stav. Ak by znalec zistil, že štát je schopný zabezpečiť výkon jeho trestu, P. by väzeniu neminulo. V prípade zdravotných problémov by si mohol svoj trest odpykať v trenčianskej väznici. K. amnestie zo strany prezidenta O. G. vidí M. nereálne. U. štátu dosiaľ neudelili nijakému odsúdenému milosť. Aj keď v prípade potvrdenia verdiktu by mal P. automaticky prísť zároveň o členstvo v ĽS - U., hnutie zatiaľ jednoznačne stanovisko ku kauze neprijalo. H. súdne rozhodnutie podľa hovorcu O. W. rešpektuje, ale počká až na definitívny verdikt.
V prípade odsúdenia musia P. z ĽS - U. vylúčiť. „J. inú možnosť neponúkajú,“ uviedol W.. P. prípadom sa bude v pondelok zaoberať grémium. J. však o P. post v parlamente nepríde. Po prípadnom potvrdení rozsudku uvoľnený post zaujme náhradník. P. spoluobžalovaný E., ak chce zostať na svojom poste riaditeľa úradu T. samosprávneho kraja, musí zostať netrestaný. P. ho okresný súd v plnom rozsahu oslobodil, v úrade môže zostať. V prípade právoplatného odsúdenia by musel podľa zákona o výkone práce vo verejnom záujme svoj post opustiť. H. riaditeľa môže vykonávať iba bezúhonná osoba.
H. poslanca P.
* XX. novembra XXXX - H. prichytila pri braní úplatku poslanca G. P. z U. a šéfa úradu T. samosprávneho kraja E. E., obidvaja skončili v policajnej cele * XX. novembra - H. vydal na trestné stíhanie P.. H. súhlasili aj s jeho väzbou * XX. novembra - J. rozhodol, že P. spolu s E. budú tráviť vyšetrovanie za mrežami * marec XXXX - H. skončila vyšetrovanie návrhom na podanie žaloby * marec - P. súd v F. prepustil z väzby P. a E.. Z. strávili v cele viac ako tri mesiace * 8. júla - Z. súd v T. T. otvoril proces * 3. mája XXXX - Z. záverečné reči * 9. mája XXXX - J. uznal P. za vinného, E. oslobodil
Q., podľa ktorého polícia prichytila pri braní úplatku šéfa úradu T. samosprávneho kraja E. E. je nepravdivé.
Za uverejnenie nepravdivého tvrdenia sa H. a.s. vydavateľ denníka H. ospravedlňuje O.. E. E..
X.XX C. XX. XX. XXXX bol v denníku H. uverejnený článok autora pod značkou (bum, mm) s názvom „H. o kauze P. a E. mlčí“, v ktorom bolo uvedené:
S. vnútra odmieta komentovať, či má polícia podiel na E. oslobodení tým, že nezabezpečila dôkazy. H. súd v polmiliónovej korupčnej afére oslobodil E. E., ktorému bol podľa obžaloby úplatok určený? H., že polícia nezabezpečila všetky dôkazy tak, ako mala, včera ministerstvo vnútra odmietlo komentovať. H. pre nedostatok dôkazov súd E. obvinenia zbavil, kým jeho kolegu G. P. uznal za vinného. „E. vnútra sa k prípadu až do právoplatného rozhodnutia súdu nebude vyjadrovať,“ uviedla D. H. z tlačového oddelenia rezortu. J. skonštatoval, že proti E., ktorý si podľa odpočúvaní rozhovoru P. s podnikateľom D. U. úplatok pýtal, žiadne iné dôkazy neexistujú. F. ho ani záznamy rozhovorov zo stretnutia s P. a podnikateľom, kde došlo k odovzdaniu peňazí. H. sa odvolala. Q. na tom, že E. bol spolupáchateľ. H. prípadov, keď sa polícii nepodarilo zabezpečiť dostatok dôkazov, aj keď pôvodne vyzeralo všetko jasné, je viacero. D. z najznámejších je kauza modelingového experta J. D., ktorému v minulosti polícia našla v aute väčšie množstvo heroínu. P. však policajti na mieste činu dôkladne nezaistili odtlačky prstov, muselo byť napokon stíhanie zastavené. T. šéf vyšetrovateľov D. O. tvrdí, že na J. chýba odborná diskusia, ktorá by viedla k tom, aby sa chyby pri vyšetrovaní neopakovali. „H. polície a prokuratúry by skvalitnila analýza prípadov. C. by sa tak vyvarovať chybám do budúcnosti. H. je však aj obrovská zaťaženosť vyšetrovateľov a prokuratúry“, tvrdí O.. H. na to, že v M. vydávajú P. zborník, kde závažné prípady rozoberajú viacerí experti. Aj predseda branno- bezpečnostného výboru S. P. si myslí, že o kauzách by sa malo po ich uzavretí viac hovoriť. „T. by možné zistiť, kde je potrebné zlepšiť odborné či technické vybavenie polície,“ dodal.
Z. v úplatkárskej afére
* H. P. uložil súd za prevzatie XXX tisícového úplatku o polovicu nižší trest, ako dostal pred rokom sudca O. R. za to, že mal zobrať úplatok XX tisíc. Z. pritom polícia zadržala s nasadením agenta pri preberaní peňazí. S. zatiaľ nie sú právoplatné. * U. svedok úplatkárskej aféry, podnikateľ D. U. bol pôvodne P. rodinný priateľ. H. policajných nahrávok sa spolu v banskobystrickom hoteli A. dohodli na úplatku pre E.. Q. však sudca napokon oslobodil, pretože nijaké ďalšie dôkazy sa proti nemu nenašli.
* P. pôvodne tvrdil, že o úplatku nič nevie. H. pojednávania dokonca kauzu označil za komplot polície a tajnej služby proti jeho osobe. F. prišiel s vysvetlením, že si chcel spolu s U. preveriť podozrenia z korupcie na N. T. samosprávneho kraja. * Z. s peniazmi, ktorú polícia zaistila v P. kufríku, bola označená špeciálnym práškom. J. po ňom sa však po policajnom zákroku na rukách poslanca nenašli - ani odtlačky jeho prstov na obálke.
Q., podľa ktorého si E. pýtal úplatok je nepravdivé.
Za uverejnenie nepravdivého tvrdenia sa H. a.s. vydavateľ denníka H. ospravedlňuje O.. E. E..
X.XX.Dňa XX. XX. XXXX denník H. na strane č. X pod značkou „odu“ uverejnil článok s názvom „H. boli viacerí politici, odsúdený nebol ani jeden“, v ktorom bolo uvedené:
D. prípad korupcie politikov za druhým rieši najmä v posledných mesiacoch polícia. Aj keď boli viacerí pristihnutí pri čine, právoplatne nebol odsúdený ešte ani jeden z nich. Za branie pol miliónového úplatku odsúdil síce súd v máji poslanca NR SR G. P. (U.), rozsudok však nie je právoplatný. P. dodnes sedí v parlamente. H. trestu na najnižšej hranici sa totiž odvolal, neskôr podal námietku proti zaujatosti senátu banskobystrického krajského súdu, ktorý mal o jeho korupčnej kauze rozhodnúť. O námietke má teraz rozhodnúť F. súdu. H. P. prichytila polícia v novembri XXXX pri braní pol miliónového úplatku spolu so šéfom N. T. samosprávneho kraja E. E.. Z. skončili vo vyšetrovacej väzbe, z ktorej ich prepustili po skončení trojmesačného vyšetrovania. J., ktorý trval XX mesiacov, odsúdil P. na pokutu a rok väzenia. E., ktorému bol podľa obžaloby úplatok určený, pre nedostatok dôkazov oslobodil. J. to odôvodnil tým, že pri zákroku v kancelárii U. sa peniaze našli práve v P. kufríku. H. vyšetruje podozrenie z kupovania hlasov poslancov v parlamente. H. ANO Pavol S. jej odovzdal nahrávku, na ktorej nezávislá poslankyňa O. U. hovorí o ponukách za hlasovanie v F. rade. S. podal na polícii aj ďalšie trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu podplácania ďalšieho poslanca NR SR. P. kauzy sa nevyhli ani komunálnej politike. Za branie úplatku čelia obžalobe nielen starostovia, ale aj viceprimátor či primátor. Za vybavovanie päťmiliónového úplatku je obžalovaný starosta bratislavskej mestskej časti S. H. T.. H. výsledkov vyšetrovania mal byť úplatok od súkromnej firmy O. In za sprostredkovanie lukratívnej zákazky v T. mestskej časti. H. T. nezadržali pri preberaní peňazí. H. vyšetrovania polícia vlastnou chybou prišla o záznamy T. telefonátov, ktoré mali slúžiť ako dôkazy. H. s T. sa začal na R. súde tento mesiac. P. padne verdikt, zatiaľ nie je známe. T. obvinenia odmieta. Z korupcie je obvinený aj košický viceprimátor L. M.. Q. vlani zadržala polícia pri preberaní miliónového úplatku v sídle stavebnej firmy P., ktorá získala zákazku na výstavbu nájomných bytov na M.. E. R. H. oznámil, že celková výška úplatku mala predstavovať osemnásť miliónov a M. putoval na niekoľko mesiacov za mreže. R. dodnes tvrdí, že nešlo o úplatok, ale o vyrovnanie dlhov z čias, keď ešte na košickom magistráte nepôsobil. V súvislosti s výstavbou nájomných bytov je obvinený aj starosta košickej M. A. A.. J. byty totiž neboli postavené a peniaze sa stratili nevedno kam. A. polícia obvinila zo zneužitia právomoci verejného činiteľa, konateľa stavebnej firmy E. E. z podvodu. R. sú na slobode, obžaloby ešte nepadli. Vo vyšetrovacej väzbe doteraz sedí primátor R. E. J. A.. Q. v marci zadržali policajti pri preberaní XXX- tisícového úplatku. H. mu dal podnikateľ R. T., ktorému mesto prenajalo pozemky okolo termálneho kúpaliska na XX rokov za symbolickú korunu. H. mal na pozemkoch postaviť ubytovanie s celoročnou prevádzkou, namiesto toho tam umiestnil len maringotky. H. mal podnikateľovi za úplatok vybaviť, že o výhodný prenájom nepríde. H. R. súd by sa mal A. postaviť už na budúci týždeň.
Q., podľa ktorého šéfa úradu T. samosprávneho kraja E. E. prichytila polícia v novembri XXXX pri preberaní pol miliónového úplatku je nepravdivé.
Za uverejnenie nepravdivého tvrdenia sa H. a.s. vydavateľ denníka H. ospravedlňuje O.. E. E..
X.XX C. XX. XX. XXXX denník H. na strane č. X uverejnil článok autora M. E. s názvom „J. s poslancom P. môže pokračovať“ , v ktorom bolo uvedené:
T. krajskí sudcovia môžu uzavrieť korupčný prípad poslanca U. G. P. a riaditeľa N. T. samosprávneho kraja E. E.. F. súd totiž v uplynulých dňoch potvrdil, že sudcovia nie sú zaujatí voči obžalovanému P.,
ktorý na okresnom súde dostal za polmiliónový úplatok ročné väzenie. „P. súd v T. T. tak môže v kauze rozhodnúť,“ uviedla riaditeľka kancelárie predsedu F. súdu L. S.. P. námietka proti zaujatosti súdu znemožnila prípad uzavrieť už v tomto roku. P. z vyše päťdesiatich sudcov banskobystrického krajského súdu sa musel písomne vyjadriť ku P. obvineniu. Z. súd pritom kauzu rozhodol už X.mája tohto roku. P. poslanca uznal za vinného a okrem väzenia ho potrestal stotisícovou pokutou, E. oslobodil. H. verdiktu sa odvolala okrem P., ktorý tvrdí, že je nevinný, aj prokuratúra. Tá žiada odsúdiť aj E.. H. prokuratúry obaja obžalovaní úmyselne porušili záujem štátu, „spolčili sa, aby získali úplatok“. R. dospel k záveru, že poslanec úplatok prevzal v novembri pred dvomi rokmi od podnikateľa za sprostredkovanie zákazky na dostavbu telocvične v W. nad U.. P. tvrdí, že peniaze boli určené pre riaditeľa N. T. samosprávneho kraja E.. H. rozsudku do volieb by znamenalo P. odchod z parlamentu.
H. P. kauzy
* XX. novembra XXXX - polícia prichytila pri preberaní úplatku poslanca G. P. (U.) a šéfa N. T. samosprávneho kraja E. E.. Z. skončili v policajnej cele * XX. novembra - parlament vydal na trestné stíhanie P. a poslanci súhlasili aj s jeho väzbou * XX. novembra - sudca rozhodol, že P. spolu s E. budú tráviť vyšetrovanie za mrežami * marec XXXX - polícia skončila vyšetrovanie návrhom na podanie obžaloby.ň * marec - po viac ako troch mesiacoch väzby P. súd v F. rozhodol o ich prepustení * 8. júla - začal sa proces na Z. súde v T. T. * 3. mája XXXX - odzneli záverečné reči * 9. mája XXXX - súd uznal P. za vinného, E. oslobodil. P. a prokuratúra sa proti rozsudku odvolali.
Q., že E. sa „spolčil, aby získal úplatok“ je nepravdivé. Q., podľa ktorého polícia prichytila pri preberaní úplatku šéfa úradu T. samosprávneho kraja E. E. je nepravdivé. Q., že peniaze boli určené pre E. je nepravdivé.
Za uverejnenie nepravdivých tvrdení sa H. a.s. vydavateľ denníka H. ospravedlňuje O.. E. E..
X.XX C. XX. XX. XXXX denník H. na strane č. X uverejnil článok autorky P. L. s názvom „H. súd v P. P.“ , v ktorom bolo uvedené:
Z. konanie v úplatkárskej kauze poslanca NR SR za U. G. P. a bývalého riaditeľa N. T. samosprávneho kraja E. E. sa začne v T. T. na krajskom súde XX. februára. Z. súd ešte vlani 9. mája odsúdil P. za branie polmiliónového úplatku na rok väzenia a peňažný trest stotisíc korún. E., obžalovaného za ten istý trestný čin, súd pre nedostatok dôkazov oslobodil. H. rozsudku sa odvolal P. i prokurátor. W. odvolacieho konania na banskobystrickom krajskom súde však oddialila P. námietka proti zaujatosti všetkých jeho sudcov. H. neho sudca D. U. a E. sú ako bývalí spolužiaci v priateľskom vzťahu a E. obhajca Q. U. bol podpredsedom krajského súdu práve v období, keď mu predsedal U.. Sudca U. je pritom svokrom sudcu okresného súdu S. H., ktorý v tejto korupčnej kauze rozhodoval. To malo podľa P. vyvolávať podozrenia, že môže dôjsť k ovplyvneniu procesu. K námietke zaujatosti sa muselo písomne vyjadriť viac ako XX sudcov krajského súdu. Až na základe toho F. súd vlani v decembri potvrdil, že sudcovia nie sú zaujatí proti obžalovanému P.. H. úplatok mali obaja obžalovaní prevziať ešte XX. novembra XXXX od banskobystrického podnikateľa za sprostredkovanie objednávky vyššieho územného celku na výstavbu telocvične v W. nad U.. Ak odvolací krajský súd potvrdí rozsudok ešte do júnových predčasných volieb, P. bude musieť z parlamentu odísť.
N. kauza poslanca P.
* XX. novembra XXXX polícia zadržala poslanca G. P. (U.) a vtedajšieho riaditeľa N. T. samosprávneho kraja E. E. krátko potom, čo im podnikateľ odovzdal polmiliónový úplatok * XX. novembra parlament vydal na trestné stíhanie P. a poslanci súhlasil aj s jeho väzbou * marec XXXX - polícia skončila vyšetrovanie návrhom na podanie obžaloby, po troch mesiacoch väzby P. a E. prepustili
* 8. júla XXXX sa začal proces na Z. súde v T. T. * 9. mája XXXX súd uznal P. za vinného, E. oslobodil * XX. februára XXXX sa začne na P. súde v T. T. odvolacie konanie
Q., podľa ktorého E. E. odovzdal podnikateľ pólmiliónový úplatok je nepravdivé
Za uverejnenie nepravdivého tvrdenia sa H. a.s. vydavateľ denníka H. ospravedlňuje O.. E. E. .
X.XX C. XX. XX. XXXX denník H. na strane č. X pod značkou „ok, bum“ uverejnil článok s názvom „J. zrušil P. trest za korupciu“, v ktorom bolo uvedené:
Aj keď polícia pred vyše dvoma rokmi prichytila poslanca za U. G. P. s polmiliónovým úplatkom v kufríku, stále je na slobode. T. krajský súd, ktorý mohol včera P. kauzu uzavrieť, totiž pôvodný verdikt o vine napokon zrušil. H. sa tak vracia okresnému súdu na ďalšie konanie. P. súd označil vlaňajšie rozhodnutie okresného súdu za predčasné najmä vo vzťahu ku P. spoluobžalovanému E. E., ktorý bol spod obžaloby oslobodený. „Je dôvodné podozrenie, že aj on je páchateľom, čo však nevylučuje, že môže byť napokon oslobodený,“ povedal predseda senátu I. R.. C., že v celej veci zostalo veľa nezodpovedaných otázok. Z. súd preto teraz musí doplniť dôkazy a tiež napraviť pochybenia, ktorých sa dopustil počas konania. F. prokurátor O. E. je podľa vlastných slov s rozhodnutím spokojný, keďže takýto postup tiež navrhoval. J. P. sa k záverom senátu odmietol bližšie vyjadriť. H. iba, že „raz pravda vyjde najavo“. „T. toto rozhodnutie ako bernú mincu. E. si však, že najviac dôkazov bude potrebovať doktor P.,“ skonštatoval po skončení pojednávania E.. Q. bol v čase spáchania skutku riaditeľom úradu T. samosprávneho kraja. Z. súd ho oslobodil, aj keď bol zatknutý s P. po prevzatí peňazí v jednej kancelárii. Z. naďalej trvajú na tom, že sú nevinní. V novom konaní musí okresný súd doplniť dokazovanie o ďalšie výpovede policajtov, ktorí boli pri zásahu. S. musí znovu vypočuť aj korunného svedka D. U., pretože vypovedal vždy inak. Z. súd v máji minulého roku odsúdil P. za branie polmiliónového úplatku na rok väzenia a peňažný trest stotisíc korún. E. oslobodil pre nedostatok dôkazov. H. rozsudku sa odvolal P. aj prokuratúra. H. obžaloby mali polmiliónový úplatok P. s E. zobrať od podnikateľa U. za sprostredkovanie objednávky na výstavbu telocvične v W. nad U.. P. sa potom, čo ho policajti zatkli s úplatkom, odmietol vzdať poslaneckého kresla a postavilo sa zaňho aj U.. E. si neuplatňoval len počas vyšetrovacej väzby, v parlamente ho vtedy zastupovala P. Q.. Po prepustení na slobodu sa P. do poslaneckých lavíc vrátil. F. by o mandát mohol poslanec prísť iba v tom prípade, ak by ho súd právoplatne poslal za mreže. A keďže sa teraz jeho prípadom bude zaoberať okresný a potom zrejme opäť aj krajský súd, proces sa natiahne najmenej o niekoľko mesiacov.
H. poslanca P.
* október XXXX - kandidát U. G. P. nastúpil po voľbách do F. rady * november XXXX - priamo pri bratí úplatku policajti zadržali poslanca G. P. z U. a šéfa úradu T. samosprávneho kraja E. E., obidvaja skončili v cele * marec XXXX - polícia skončila vyšetrovanie a súd prepustil P. s E. z väzby * máj XXXX - Z. súd v T. T. uznal P. vinným. H. ho ročným väzením a pokutou XXX-tisíc korún. E. oslobodil * február XXXX - odvolací súd zrušil verdikt a vrátil celú kauzu okresnému súdu na opätovné konanie * jún XXXX - P. dňom volieb vyprší poslanecký mandát
Q., podľa ktorého priamo pri preberaní úplatku policajti zadržali šéfa úradu T. samosprávneho kraja E. E. je nepravdivé. Q., že E. spáchal skutok je nepravdivé. Q., že E. mal zobrať polmiliónový úplatok od podnikateľa U. za sprostredkovanie objednávky na výstavbu telocvične v W. nad U. je nepravdivé.
Za uverejnenie nepravdivých tvrdení sa H. a.s. vydavateľ denníka H. ospravedlňuje O.. E. E. .
X.XX C. XX. XX. XXXX denník H. na strane č. XX pod značkou „C. C.“ uverejnil článok s názvom „C. je to“, v ktorom bolo uvedené:
V máji XXXX sme tu oslavovali jedno drobné a trochu dokaličené víťazstvo - poslanec U. G. P. bol odsúdený za korupciu. Q. bol síce smiešne mierny, P. komplic E. E. bol oslobodený, ale... F. všetkým problémom sa podarilo zovrieť aspoň poslanca. C. to už neplatí. Z. súd pôvodný rozsudok zrušil a nariadil nový proces.
P. súdu treba uznať, že rozsudok, ktorý zrušil, bol až krikľavo nelogický a nespravodlivý. F. v prípade P., ktorý bol usvedčený, ale v prípade E., ktorého okresný sudca minulý rok oslobodil. P. bol totiž len sprostredkovateľ medzi podnikateľom U. a krajským kancelárom E., ktorý mal všetko zariadiť. Oslobodenie E. bolo z tohto pohľadu absurdné. E. mal celý čas viac šťastia, ako si zaslúžil. V jeho prospech hrali tri fakty. Polícia zabezpečila len nahrávky P., nie E.. Úplatok takisto skončil v kufríku P., nie E.. A sudca, ktorý minulý rok o veci tak nešťastne rozhodoval, sa sám priznal, že je E. kamarát... A aby sme si nemysleli, že prípad je málo zamotaný: ukázalo sa, že kľúčový svedok a spolupracovník polície U. je kamarát G. P.. Preto po celý čas svedčil v prospech kamaráta P. a neprospech E.. Teda presne opačne, ako to potreboval sudca (kamarát E.). Odvolací súd bol v zložitej situácii. Ak by uznal pôvodný rozsudok, potvrdil by absurdný stav, v ktorom mal byť vinný len sprostredkovateľ. Zrušením rozsudku zas riskuje, že stratíme aj to málo, čo bolo doteraz isté - slučku na hlave P.. H. Karlina a E. pôsobí neuveriteľne. Na začiatku sa polícii podarilo prichýliť dvoch skorumpovaných politikov priamo pri preberaní úplatku. Na konci - po rozhodnutí odvolacieho súdu - sú obaja bezúhonní (aj keď stále stíhaní) A šanca, že do obnoveného procesu si bystrickí sudcovia stihnú vytriasť slamu z topánok a udrieť v plnej sile, je malá. E. ako U. dedinôčka...
Tvrdenie, podľa ktorého je E. skorumpovaný politik „prichytený“ priamo pri preberaní úplatku je nepravdivé. Tvrdenie, že krajský kancelár E. mal všetko zariadiť je nepravdivé. Tvrdenie, že sudca je E. kamarát je nepravdivé.
Za uverejnenie nepravdivých tvrdení sa PEREX a.s. vydavateľ denníka H. ospravedlňuje O.. E. E..
1.20 Dňa 03. 08. 2007 denník Pravda na strane č. 3 pod značkou „bum“ uverejnil článok s názvom „Špecialisti preverujú nahrávky o korupcii exposlanca P.“, v ktorom bolo uvedené:
Preskúmanie pravosti policajných nahrávok, ktoré usvedčujú exposlanca HZDS G. Karlina v korupčnej kauze spred takmer štyroch rokov, nariadil teraz banskobystrický okresný súd. Ten sa prípadom začal znovu zaoberať po tom, čo krajský súd zrušil P.ovi ročný trest za branie úplatku a prikázal doplniť ďalšie dôkazy. Aj keď polícia v novembri 2003 zatkla vtedajšieho poslanca Karlina s 500-tisícovým úplatkom v kufri, súdy prípad doteraz nedokázali uzavrieť. Ide pritom o prvú a zatiaľ jedinú korupčnú aféru člena F. rady. V súčasnosti okresný súd čaká na závery znaleckého posudku k nahrávkam, ktoré vyhotovila polícia. „Posudok sa týka overenia autentickosti predložených nahrávok. Po tom, čo súd dostane výsledky skúmania, bude pokračovať v konaní,“ uviedla hovorkyňa súdu J. S.. Nahrávky policajnej akcie už dávnejšie spochybnil Karlin a tiež jeho spoluobžalovaný riaditeľ Úradu T. samosprávneho kraja E. E.. Obaja odmietli pravosť záznamov telefonických rozhovorov, ako aj nahrávky debaty v zasadačke HZDS z konca roka 2003, keď polícia zadržala Karlina s E. aj s úplatkom. Hoci peniaze policajti našli v P.ovom kufri, jeho odtlačky na obálke neboli Poslanca E. hnutia v máji 2005 uznal Okresný súd za vinného a potrestal ho ročným väzením a stotisícovou pokutou. Jeho spoluobžalovaného E. pre nedostatok dôkazov oslobodil. P. súd však vo februári XXXX verdikt zrušil s konštatovaním, že v prípade zostalo veľa nezodpovedaných otázok. H. obžaloby zobrali Karlin s E. províziu pol milióna korún od podnikateľa Juraja U. za sprostredkovanie zákazky na výstavbu telocvične v Žiari nad Hronom. Obaja obžalovaní sú v súčasnosti na slobode a mimo politických funkcií.
Karlinova úplatkárska aféra
* október XXXX - kandidát U. G. Karlin nastúpil po voľbách do F. rady * november XXXX - priamo pri bratí úplatku policajti zadržali poslanca G. P. z U. a šéfa N. T. samosprávneho kraja E. E., obidvaja skončili v cele
* marec XXXX - polícia skončila vyšetrovanie a súd prepustil P. s E.om z väzby * máj XXXX - Z. súd v T. T. uznal P. vinným. H. ho ročným väzením a pokutou XXX-tisíc korún. E. oslobodil * február XXXX - odvolací súd zrušil verdikt a vrátil celú kauzu okresnému súdu na opätovné konanie * jún XXXX - P. dňom volieb vypršal poslanecký mandát.
Q., podľa ktorých polícia zadržala E. s úplatkom a priamo pri bratí úplatku zadržali šéfa úradu T. samosprávneho kraja E. E. sú nepravdivé. Q., podľa ktorého Mráz s P. zobrali províziu pol milióna korún od podnikateľa D. U. za sprostredkovanie zákazky na výstavbu telocvične v W. nad U. je vo vzťahu k E. nepravdivé.
Za uverejnenie nepravdivých tvrdení sa H. a.s. vydavateľ denníka H. ospravedlňuje O.. E. E..
X.XX C. XX. XX. XXXX bol v denníku H. č. N./XXX uverejnení článok autora E. T. s názvom „L. obrátil korupčnú aféru vo svoj prospech“, v ktorom bolo uvedené:
Z. spolu XX miliónov korún žiada exposlanec za U. G. P. od novín, ktoré písali články o jeho úplatkárskej afére z roku XXXX. P. bol prvým a zatiaľ jediným poslancom NR SR, ktorého prokuratúra obžalovala z korupcie. H. doteraz súdy nedokázali uzavrieť. H. P. články o ňom hrubo pošpinili jeho česť, pretože je nevinný. V žalobe proti denníkom H., J. a U. noviny zhrnul P. desiatky článkov a komentárov o jeho prípade. Od H. a J. žiada X miliónov korún, od U. novín ďalšie dva. „J. nepravdivé informovanie verejnosti o žalobcovej trestnej veci mimoriadne vážne zasiahlo do jeho občianskej cti a dôstojnosti. R. spôsobom ho poškodilo v politickom živote, podnikaní, spoločenskom a rodinnom živote,“ uvádza v žalobe P. právna zástupkyňa Q. H.. R. P. zatkli v novembri XXXX v kancelárií po rokovaní s policajným agentom D. U., ktorý tam priniesol úplatok XXX - tisíc korún. Na schôdzke bol ešte aj bývali šéf úradu banskobystrickej župy E. E.. Z. s označenými bankovkami policajti našli v P. kufríku. „E. prevzal od U. obálku a túto odovzdal poslancovi P., ktorý ju odložil do svojho kufríka. H. bol pri uvedenom trestnom čine pristihnutý a zadržaný,“ opisovala udalosti G. prokuratúra v žiadosti o vydanie poslanca na trestné stíhanie. P. žaloba proti médiám konštatuje, že ho v článkoch označovali za páchateľa skutku, pričom on nikdy žiaden úplatok neprevzal. „H. rokov média živia v širokej verejnosti obraz žalobcu ako skorumpovaného politika, ktorý morálne upadol na samé dno,“ píše sa v nej. Z. odškodného požaduje aj sériu samostatných ospravedlnení za jednotlivé texty, ktoré majú denníky zverejniť postupne za sebou od druhej strany. A. v prípade H. žiada XX takýchto ospravedlnení, čo by v jeden deň zabralo väčšiu časť novín. P. včera na otázky k jeho prípadu odmietol odpovedať. „F. hovoriť zatiaľ nič,“ uviedol. J. exposlancovu korupčnú kauzu riešia od roku XXXX. V máji XXXX Z. súd v T. T. rozhodol, že P. je vinný. K. mu ročný trest a pokutu XXX-tisíc korún. E. oslobodil pre nedostatok dôkazov. Z. súd vo februári XXXX verdikt zrušil a nariadil doplniť ďalšie dôkazy. P. pôvodný sudca zatiaľ odišiel, musel sa proces začať úplne od znova. H. agent U. medzičasom menil výpovede. Z. sa tiež podarilo spochybniť záznamy z policajných odpočúvaní, ktoré patria medzi dôležité dôkazy. U. mal P. s označenými bankovkami v kufri, stopy po špeciálnom značkovacom prášku na jeho rukách neboli. P. žaloba na média ma takmer XXX strán. R. na jej rozsah je pravdepodobné, že súd bude musieť vypočuť desiatky až stovky svedkov. V spore s médiami P. zastupuje manželka žilinského sudcu H. H.. Q. je známy tým, že sa v minulosti vytrvalo súdil s rôznymi médiami o miliónové sumy. P. banskobystrický súd uzavrie samotný korupčný prípad P. a E., stále nie je jasné. Na otázky včera súd neodpovedal.
J. článku je kópia výrezu žiadosti o súhlas so zbavením imunity poslanca, v ktorom je uvedené:
V T. T. obvinený O.. E. E. prevzal od D. U. obálku obsahujúcu peniaze v hotovosti v čiastke XXX.XXX,- Sk a túto odovzdal tam prítomnému poslancovi F. rady J. republiky E.. G. P., ktorý ju odložil do svojho kufríka. H. F. rady J. republiky E.. G. P. bol dňa XX. novembra XXXX o XX.XX hod. podľa § 76 ods. X Q. poriadku pri vyššie uvedenom trestnom čine pristihnutý a vyšetrovateľom zadržaný. E. a imunitný výbor F. rady J. republiky na svojej deviatej schôdzi konanej XX novembra XXXX uznesením .....
J. výrezu kópie je popis, v ktorom je uvedené:
V žiadosti o súhlas so zbavením imunity poslanca G. prokuratúra popísala skutok, ktorého sa mal P. dopustiť.
J. článku je citovanie žalobcovej právnej zástupkyne, v ktorom je uvedené:
„R. spôsobom ho poškodilo v politickom živote, podnikaní, spoločenskom a rodinnom živote.“
Q., podľa ktorých O.. E. E. prevzal od D. U. obálku, obsahujúcu peniaze v hotovosti v čiastke XXX XXX,- Sk a túto odovzdal tam prítomnému poslancovi F. rady J. republiky E.. G. P., ktorý ju odložil do svojho kufríka sú nepravdivé.
Za uverejnenie nepravdivých tvrdení sa H. a.s. vydavateľ denníka H. ospravedlňuje O.. E. E..
F. tiež žiadal, aby spoločnosť H. a.s. v rámci ospravedlnenia vyhlásila, že nedisponuje žiadnymi dôkazmi, ktorými môže preukázať, že O.. E. E. vypýtal, prevzal, prebral úplatok, ktorý sa opisuje v jednotlivých článkoch s tým, že povinnosť ospravedlniť sa mu bola uložená rozsudkom Z. súdu W.. F. ďalej žiadal, aby odporca v I. rade mu zaplatil náhradu nemajetkovej ujmy vo výške XXX XXX,- L. a súčasne uhradil trovy konania.
F. ďalej žiadal, aby odporca v II. rade ako vydavateľ denníka J. uverejnil ospravedlnenie na strane č. X a nasledujúcich v denníku J. s rovnakým písmom, ako boli uverejnené pôvodné články a názvy.
X.X. C. XX. XX. XXXX denník J. na strane X pod značkou „mož, sp, rp, tasr, sita“ uverejnil článok pod názvom „H. F. rady zatkla polícia. H. U. zatkli údajne pri preberaní úplatku, do rána bol vo väzbe“, v ktorom bolo uvedené:
H. včera zatkla poslanca za U. G. P. údajne pri preberaní úplatku priamo v jeho kancelárii v T. T.. H. zadržanie poslanca v slovenskej histórii potvrdil riaditeľ N. R. prokurátora D. T.. W. bol aj vedúci úradu T. samosprávneho kraja E. E.. N. mal byť milión korún a podľa informácií J. sa chcel P. s E. o peniaze rozdeliť. K. mala súkromná firma za to, že dostane od samosprávneho kraja zákazku za niekoľko miliónov korún. D. zdroj z E. spravodlivosti včera večer naznačil, že na akcii sa podieľal policajný agent provokatér. H. včera o prípade odmietla informovať s tým, že dnes ráno bude tlačová beseda. H. rieši vyšetrovať obzvlášť závažnej trestnej činnosti v T. T. a dozoruje prokurátor z F.. H. včera večer zbierala ďalšie dôkazy. P. ide o poslanca s imunitou, o prípadnom P. stíhaní musí rozhodnúť parlament a ešte predtým mandátny a imunitný výbor. R. zasadne dnes ráno o siedmej hodine. Od jeho rozhodnutia bude závisieť, či polícia poslanca prepustí. W. ho môže XX hodín, do dnešného rána bol P. v cele. H. výboru Q. A. z I. včera nevedel, či bude výbor uznášaniaschopný, lebo dvaja poslanci sú na služobnej ceste v M.. G. prokurátor včera večer informoval o P. zatknutí predsedu parlamentu H. U.. Q. zatknutie nechcel komentovať. V U. boli viacerí poslanci správou zaskočení a nechceli sa vyjadrovať. H. strany J. P.: „F. na to zareagovať. E. to len zobrať na vedomie.“ L. I.: „T., alebo chvalabohu, neviem o tom. J. šokovaná.“ E. poslankyňa U. C. C. povedala, že vie príliš málo na to, aby sa vyjadrovala. U. U. O. W. povedal, že nepovažuje za rozumné hovoriť skôr, ako sa vec oficiálne potvrdí. G. T. z J.: „Čo mám na to povedať? Je to smutné.“ On bude určite hlasovať za zbavenie imunity. S. R. z J. tvrdí, že prijímanie úplatkov je nezlučiteľné s akoukoľvek funkciou. P. má XX rokov, pôsobí v pôdohospodárskom výbore parlamentu a býva vo R. P..
Q., podľa ktorého sa chcel P. s E. o peniaze z úplatku pol milióna korún rozdeliť je nepravdivé.
Za uverejnenie nepravdivého tvrdenia sa H. H. a.s. vydavateľ denníka J. ospravedlňuje O.. E. E..
X.X C. XX. XX. XXXX denník J. na strane č. X, X uverejnil článok autorky E. W. s názvom „H.: R. si úplatok 1 XXX XXX. H. parlamentu a vedúci úradu samosprávneho kraja sú stále v cele“ , v ktorom bol uvedené:
H. U. G. P. a vedúci úradu samosprávneho kraja E. E. chceli podľa polície úplatok milión dvestotisíc korún od majiteľa súkromnej firmy za to, že dostane od samosprávy zákazku. H. ich predvčerom prichytila, odvtedy sú obaja v cele. C. o jedenástej zasadne parlament, aby rozhodol, či P. vydá na trestné stíhanie. O. výbor to už včera odsúhlasil. Z. obvineným hrozí osem rokov väzenia. E. R. H. včera povedal, že polícia na ich odhalenie a zadržanie použila agenta, ktorý neprovokoval. „N. bol žiadaný,“ povedal minister. J. kraj financoval stavbu telocvične W. strednej školy služieb v W. nad U.. M. by na stavbu dostala XX miliónov korún, úplatok bol vlastne X-percentnou províziou. H. akcia sa rozbehla ešte v auguste. H. možný únik informácií dozeral na prípad prokurátor z F. a nie z T. T.. Na stavbu bol vypísaný konkurz, ktorý polícia od začiatku sledovala, lebo o E. už údajne mala informácie, že je „náchylný“ na úplatkárstvo. H. postup policajti taja. E. firmy sa zrejme po víťazstve v tendry niekto ozval, že chce úplatok, aby zákazku naozaj dostal. H. neprezradila, či jej majiteľ vec oznámil sám, alebo ho oslovila ona. E. vnútra R. H. povedal len toľko, že išlo o „operatívne rozpracovanie kriminalistami“ a označil prípad za „výsledok úspešnej práce v teréne“. E. firmy sa k prípadu odmieta vyjadriť. H. sa s E. a P. stretol v banskobystrickej kancelárii U.. H. pol milióna korún, zvyšok mal doniesť neskôr. Z. vraj chceli ešte XX percent z každého prípadného dodatku k zmluve o zákazke. „Z. úplatku prebehlo o XX.XX hod. Z. s peniazmi prevzal poslanec G. K. Z. potom vstúpili do miestnosti policajti a oboch pánov zadržali,“ opísal akciu H.. „H. K. chcel opustiť miestnosť aj so svojim kufríkom, policajti však stáli vo dverách. V kufríku sa našiel prijatý úplatok.“ I. úlohu hral v kauze poslanec P., ktorý nie je funkcionárom samosprávy, nechcel policajný viceprezident D. J. povedať. „V záujme ochrany statočného občana, ktorý prispel k odhaleniu, absolútne nie je vhodné, aby sa skúmalo to, na čo sa pýtate.“ R. žiadajú pre oboch zadržaných väzbu, aby neutiekli alebo neovplyvňovali svedkov. T. to celkom pekná policajná akcia, ktorá prebehla tak, ako majú takéto akcie prebiehať,“ povedal H.. R. ľudí, aby sa nebáli podobné prípady nahlásiť.
Q., podľa ktorých E. E. chcel úplatok milión dvestotisíc korún a chcel ešte XX percent z každého prípadného dodatku k zmluve o zákazke sú nepravdivé. Q., podľa ktorého je „náchylný“ na úplatkárstvo je nepravdivé.
Za uverejnenie nepravdivých tvrdení sa H. H. a.s. vydavateľ denníka J. ospravedlňuje O.. E. E..
X.X C. XX. XX. XXXX denník J. na strane X pod značkou „eta“ uverejnil článok s názvom „J. škola v W. má strach o telocvičňu“, v ktorom bolo uvedené:
N., pri preberaní ktorého zadržali poslanca a šéfa samosprávy, súvisel so stavbou telocvične pre W. strednú školu služieb v W. nad U.. H. ju mal samosprávny kraj. S. školy D. Hlaváč tvrdí, že o ovplyvňovaní konkurzu na staviteľa či úplatkárstve vedenie školy nemohlo ani tušiť. „Sú to veci, ktoré išli mimo nás. Čo sa udialo, doteraz poriadne nechápeme.“ Škola sa po zatknutí poslanca HZDS G. P. a šéfa úradu samosprávneho kraja E. E. bojí, že výstavba nebude pokračovať tak plynulo ako doteraz. „Verím, že táto nepríjemná kauza dokončenie výstavby neovplyvní. Na stavbe sa už totiž preinvestovalo desať miliónov,“ hovorí riaditeľ. Včera práce na stavbe bežali na plno. Výberové konanie na dodávateľa robil samosprávny kraj. So stavbou sa začalo v júni tohto roka, veľká časť prác je už urobená,“ povedal Hlaváč. „J. treba ešte oplášťovať, dokončiť montážne a interiérové práce. Ak sa teraz výstavba nezastaví, mala by byť ukončená v marci alebo v apríli.“ Hoci sa vedenie samosprávneho kraja zatiaľ nechce ku kauze vyjadrovať, prešetrovanie úplatkárstva zrejme beží naplno. S. školy mal samospráve včera priniesť všetky materiály o výstavbe telocvične, hoci ich už na VÚC majú. „Naozaj k tomu neviem nič povedať, o prípade som sa dozvedel iba z médií,“ povedala poslanec VÚC Ján A., zvolený za žiarsky región. „Samého ma prekvapilo, že išlo o školu z mesta, ktoré v samosprávnom kraji zastupujem.“
Prvé projekty na výstavbu telocvične platil ešte Krajský úrad v Banskej Bystrici. Konkurz na dodávateľa robila v decembri už banskobystrická župa, stavať sa začalo približne o pol roka. Ani jedno zo žiarskych stredných škôl nemá zatiaľ vlastnú telocvičňu.
Tvrdenie, podľa ktorého šéfa úradu samosprávneho kraja E. E. zadržali pri preberaní úplatku je nepravdivé.
Za uverejnenie nepravdivého tvrdenia sa Petit H. a.s. vydavateľ denníka Sme ospravedlňuje O.. E. E..
2.4 Dňa 27. 11. 2003 denník Sme na strane 8 uverejnil článok autora E. A. s názvom „C. prichytení pri čine“, v ktorom bolo uvedené:
Celkom pekná policajná akcia,“ ako označil prichytenie páchateľov pri čine minister H., odhalila škaredé pomery v Banskobystrickom kraji a korupčný charakter nenápadného poslanca Ľudovej strany - HZDS. E. E., miestny činiteľ HZDS a riaditeľ úradu Banskobystrického kraja, spolu s lokálne vplyvným poslancom Gabrielom P. predávali zákazku samosprávy, ako keby bola ich vlastná - za 5 percent jej hodnoty. Fakt, že o zákazkách kraja nerozhoduje samosprávny systém, ale dvaja ľudia, svedčí o tom, že s decentralizáciou právomoci dochádza aj k decentralizácii korupcie. Dôkazy, že išlo o korupčné správanie, sú také presvedčivé, že ich ani členovia imunitného a mandátového výboru za HZDS nespochybnili. V tomto prípade teda nechýba to, čo ešte na začiatku roku chýbalo poslancovi kraja D. E., keď vyhlásil, že jediným dôvodom, pre ktorý chce vedenie kraja kúpiť sídlo za 256 miliónov Sk, sú provízie pre funkcionárov: „Tri percentá zo 100 miliónov korún a päť až sedem percent zo zvyšku ceny, teda 10 až 15 miliónov“. Župan E. Marčok a šéf jeho úradu Milan E. vtedy obvinili E. z troch trestných činov. Dnes musí pán E. čeliť obvineniu z prijímania úplatku. V kraji vplyvný Gabriel P. sa ako poslanec NR SR venoval najmä dvom veciam - podnikaniu a lobovaniu pre svoju záujmovú skupinu. Stal sa napríklad jedným spoločníkom firmy Seliko - Slovakia a podľa obchodného registra svoj vklad (išlo o 57 200 000 Sk) splatil v septembri 2003. Jeho lobovanie za vyššie dotácie pre poľnohospodárov, proti zákonu o preukazovaní pôvodu majetku i jeho sústavné sťažnosti na to, že „korupcia prekvitá aj naďalej“, sú v parlamente také rozšírené, že to evokuje otázku, koľko asi P.ov tam máme. Pekná policajná akcia ukázala, že nielen centrum, ale aj samospráva je korupčná, že nielen stranícke špičky, ale aj radový poslanec žiada a berie úplatky. Smiešny by bol každý, kto by tvrdil, že sa to týka iba ľudí HZDS.
Tvrdenia, podľa ktorých je E. E. páchateľom prichytený pri čine a predával zákazku samosprávy za 5 percent jej hodnoty a že v jeho prípade išlo o korupčné správanie sú nepravdivé.
Za uverejnenie nepravdivých tvrdení sa Petit Press a.s. vydavateľ denníka Sme ospravedlňuje O.. E. E..
2.5. Dňa 28. 11. 2003 bol v denníku SME č. 273 uverejnený článok autorky Moniky W. s názvom „P. už nemá imunitu, zostáva v cele“
Zadržaný poslanec P. sa bránil, že o peniazoch na úplatok nevedel. Parlament včera zbavil imunity poslanca za U. G. P. a súhlasil s jeho väzbou na žiadosť prokurátora, aby Karlin neovplyvňoval svedkov. R. vyšetrovateľ obvinil P. z trestného činu prijímania úplatku a na odbore vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti v T. ho vyše šesť hodín vypočúval. P. včera ráno priviezla biela dodávka s tmavými sklami do budovy parlamentu a z garáže vošiel výťahom do traktu predsedu parlamentu tak, aby ho nikto nevidel. O desiatej vystúpil pred členmi imunitného výboru v prítomnosti vyšetrovateľa a prokurátora. P. tvrdil, že o žiadnom úplatku nevedel. P. výpoveď poslancom v pléne zopakoval predseda výboru Q. A.. P. tvrdil, že úplatok bol určený šéfovi úradu samosprávneho kraja E. E. a on bol v kancelárii HZDS v T. T. iba na žiadosť podnikateľa D. H., aby ho s E. zoznámil. E. polícia zatkla a obvinila tiež. A. citoval P., že „položil svoj kufrík na stôl, odišiel na toaletu, žiadne peniaze nevidel ani o nich nevedel. Keď sa vrátil, pristúpil k nemu jeden zo skupiny policajtov s tým, že v kufríku sú ich veci a že má povolenie na prehliadku.“
Minister vnútra R. H. však tvrdí, že P. chcel s kufríkom odísť a policajti, stojaci vo dverách mu v tom zabránili. H. informácií J. P. na poslednú chvíľu kufrík zablokoval, aby ho polícia nemohla otvoriť, a nechcel ho dať z rúk. P.ov obhajca Vladimír Zvar namieta, že niet dôkazov, že by sa Karlin obálky s peniazmi dotkol. „Samotný agent tvrdí, že peniaze neodovzdával pánovi poslancovi. F. priamy dôkaz o žiadaní peňazí zatiaľ mne nie je známy,“ povedal advokát pre televíziu Q Podľa neho je poslanec vo veľmi zlom stave, lebo v cele mal nedôstojné podmienky. V celom prípade bolo údajne použité napríklad aj odpočúvanie, ale policajti o ňom nechcú hovoriť. Karlin a podnikateľ D. H. sú priatelia a Karlin údajne úplatok sprostredkoval na E. žiadosť. H. to ešte v auguste oznámil polícii, ktorá začala vyšetrovanie. B. úplatok mal byť vo výške X-percentnej provízie zo XX-miliónovej zákazky, ktorú dostala podnikateľova firma od samosprávneho kraja na stavbu telocvične v W. nad U.. V celej kauze bude vypočutých asi XX svedkov. O tom, či Karlin zostane vo väzbe rozhodne do XX hodín sudca. R. na 2. J..
I. o imunite a väzbe hlasovali poslanci. J. na trestné stíhanie zo XXX prítomných bolo za XXX poslancov koalície a opozície vrátane U.. W. sa dvaja poslanci U. Q. E. a R. J.. P. C. z U. sa prezentoval, ale nehlasoval. J. na vzatie do väzby zo XXX prítomných bolo za XX poslancov koalície a opozície. H. hlasovalo XX poslancov U. a G. P. z Q. únie. W. sa X poslanci ĽÚ.
Q., podľa ktorého bol úplatok sprostredkovaný na E. žiadosť je nepravdivé.
Za uverejnenie nepravdivého tvrdenia sa H. H. a.s. vydavateľ denníka J. ospravedlňuje O.. E. E..
X.X C. XX. XX. XXXX denník J. na strane X uverejnil článok autora E. A. s názvom „R. línia u E.“, v ktorom bolo uvedené:
H. prokurátora D. T. je prípad pánov P. a E. iba „klasickou jednoduchou korupciou“, lebo sa úplatok poskytol v hotovosti. Po včerajšom rozhodnutí parlamentu bude mať aj klasicky jednoduché pokračovanie. O obvinení poslanca Q. strany-U. rozhodne vyšetrovateľ s prokurátorom, o prípadnom vzatí pána P. do väzby rozhodne sudca. C. k tomu po rokovaní, ktoré by sa inde považovalo sa samozrejmosť, ale na J. je to zmena. C. sa každý pokus klasicky stíhať dôvodne podozrivého poslanca vždy zmenil na zúrivý politický spor. Q. zostal iba na úrovni náznakov. H. U. P. zadržanie kolegu P. komentoval slovami, že je vykonštruované a že on ručí za poslancov strany. „D. z hovorcov“ U. pre nemeckú agentúru C. nevylúčil, že „môže ísť o spravodajskú službu tajnej služby, aby sa zakryli rozpory medzi slovenskou koalíciou“. V predchádzajúcom funkčnom období vyhlásenie poslanca o vlastnej nevine stačilo, aby jeho kolegovia v parlamente rozpútali orgie obvinení proti vyšetrovateľom a vládnym činiteľom. Q. tvrdenie podozrivého, že iba „položil svoj kufrík na stôl a odišiel na WC“, stačilo len na to, aby kolegovia nesúhlasili s jeho vzatím do väzby. U. sa R. E. nechal počuť, že v celej kauze je „veľa vecí otvorených“ a že je tam „niekoľko faktov, ktoré nasvedčujú na niečo iné“, jeho ľudia prvý raz nepremenili rokovanie o kriminálnom prípade na politickú záležitosť. H. všetkého to súvisí nielen s okolnosťami, za ktorých bol P. zadržaný, ale aj s pomermi v U.. V strane si posilňuje pozíciu podpredseda R. a priebeh schôdze naznačuje, že jeho vplyv narastá. R. R. sa nedávno stal predsedom poslaneckého klubu U., ale nie z vôle a iniciatívy šéfa strany. F. R. E., ale práve R. verejne prezentoval líniu strany v kauze poslanec P.. Q. línia sa včera stala stanoviskom strany. V iných subjektoch by nešlo o nič zvláštne ale v U. je to zmena.
Q., podľa ktorého je prípad pána E. iba „klasickou jednoduchou korupciou“, lebo sa úplatok poskytol v hotovosti, je nepravdivé.
Za uverejnenie nepravdivého tvrdenia sa H. H. a.s. vydavateľ denníka J. ospravedlňuje O.. E. E..
X.X. C. XX. XX. XXXX denník J. na strane X pod značkou „wm, sita“ uverejnil článok s názvom „P. na výber firmy vymenoval E.“, v ktorom bolo uvedené:
H. U. G. P. podľa prokurátora po vyhlásení výsledkov výberového konania na stavbu telocvične v W. nad U. povedal konateľovi víťaznej firmy D. H., že má dať „nejakú peňažnú hotovosť“ riaditeľovi N. T. samosprávneho kraja E. E.. G. prokuratúra to píše v žiadosti o súhlas na P. a E. trestné stíhanie D. H. prípad oznámil polícii. Q. stíhanie vo veci sa začalo 6. augusta. P. mu totiž podľa prokuratúry povedal, že kým nie je písomné rozhodnutie o víťazovi súťaže, môže komisia svoje rozhodnutie zmeniť. P. D. H. doručili výsledky konkurzu, P. ho vraj opäť upozornil, že investor môže kedykoľvek prestať platiť, a preto má dať E. päť percent z investičných nákladov (XXX XXX Sk) a XX percent z každého dodatku. H. D. H. odovzdal v obálke E. XX. novembra. E. potom podľa obžaloby obálku dal P. a ten ju dal do svojho kufríka. H. oboch zadržala. P. komisia tvrdí, že E. nemal šancu zasiahnuť do priebehu výberového konania. R. firmy Q. bolo podľa pracovníkov banskobystrickej župy úplne čisté. H. komisiu, ktorá vybrala firmu Q., ale vymenoval práve E.. H. komisie E. M. je podľa našich zistení dobrým priateľom D. H. D. z členov výberovej komisie zasa podľa výpisu z obchodného registra pôsobil v orgánoch istej firmy spolu s bratom E. E.. P. bol M. vedúcim investičného odboru K. E. T., dostala firma Q. priamym zadaním zákazku na rekonštrukciu areálu univerzity za takmer XX miliónov korún. T. sa opravovala postupne a rôznymi dodatkami sa kontrakt vyšplhal na takmer XXX miliónov korún. M. tvrdí, že s Q. v minulosti zabezpečoval len dve alebo tri menšie akcie, asi za X - X milióny korún. R. pre J. poprel, že by sa zúčastnil na výbere firmy na rekonštrukciu budovy univerzity. „Za mojich čias Q. nerobil ani jednu akciu na univerzite, určite nie. Po mojom odchode možno spolupracoval s univerzitou,“ povedal. C. kvestor univerzity D. P. je presvedčený, že M. ako šéf investícií musel v roku XXXX o stavbe vedieť. „I. odborník sa M. musel na zmluve s Q. podieľať.“ J. sa dokonca podarilo nahliadnuť do dokumentu, kde je pod výberom firmy Q. na rekonštrukciu univerzitných budov M. podpis. Za jeden a pol roka kontrola zistila pri verejných obstarávaniach v samosprávnom kraji XX porušení pravidiel či zákonov.
Q., podľa ktorého peniaze D. H. odovzdal v obálke E. XX. novembra a ten dal obálku P. sú nepravdivé.
Za uverejnenie nepravdivého tvrdenia sa H. H. a.s. vydavateľ denníka J. ospravedlňuje O.. E. E..
X.X. C. XX. XX. XXXX denník J. na strane XX uverejnil článok autora C. R. s názvom „ E. z úplatkárskej aféry má haciendu neďaleko H.“ , v ktorom bol uvedené:
S. úradu T. samosprávneho kraja E. E. momentálne čaká na rozhodnutie súdu, či zostane vo väzbe alebo ho v úplatkárskej aféru spolu s poslancom U. G. P. budú vyšetrovať na slobode. Z. zadržala polícia pri preberaní polmiliónového úplatku priamo v P. poslaneckej kancelárii v T. T.. Z. bankovky odnášal P. v kufríku. Q. v H., neďaleko rodinnej haciendy E., hovoria málo, ale vedia všetko. „D. tam nenájdete. F., veď sedí. N.,“ sprisahanecky sa usmievajú. Z. ukazujú, kadiaľ sa novinár k sídlu dostane. Je obkolesené vysokým kamenným plotom, no E. dcéra G. nemá chuť nič hovoriť. C. sme z nej jedinú vetu: „No comment!“ J. riaditeľa úradu a funkcionára ľudovcov E. mohlo stáť podľa odhadov jednej z realitných kancelárii cez päť miliónov korún. T. je momentálne prikrytý sklenenou kupolou, pod bazénom sú osvetlené tenisové kurty a ešte nižšie rybník. O koňa sa E. starajú vo W. J.. J. hovoria, že E. kúpil starý dom asi pred dvadsiatimi rokmi za pár tisíc korún a plánoval kúpiť ďalšie. Až za posledné roky sa mu haciendu podarilo dostať do terajšieho stavu. „M.? F.. J. tam K.. R. to! R. boli odniekiaľ z E.,“ hovorí starší muž s istotou. E. E. pravdepodobne pôvodne nechcel bývať v haciende v H., aspoň kým je riaditeľom úradu v T. T.. P. deň totiž musel na svojom I. dochádzať XXX kilometrov, čo je po prepočte najmenej X-tisíc korún mesačne. S. úradu totiž patrí aj zrekonštruovaný veľký štvorpodlažný dom v centre mesta s luxusným bývaním pod strechou. V objekte sídli aj jedna z jeho firiem O. a Q. banka. H. samosprávneho kraja E. E. hovorí o svojej pravej ruke E. ako o schopnom podnikateľovi a manažérovi. D. meno sa objavilo aj v mečiarovskej privatizácii zvolenského štátneho podniku S., ktorý je momentálne v konkurze. V orgánoch bol aj donedávna stranícky kolega v U., dnes nezávislý poslanec parlamentu E. I.. L. pred vyhlásením konkurzu však firmu obidvaja opustili. H. výpisu z obchodného registra na internete sa však aj napriek straníckym nezhodám objavujú spolu v personálne prepojených spoločnostiach ďalej. E. je tiež prezidentom zvolenskej pobočky, jedinej dobročinnej organizácie akreditovanej v J. národoch A. O.. Z. sa aj v dvoch auditorských firmách. V tom čase už paradoxne šéfoval aj J. finančnej kontroly, ktorá dohliadala na štátne prostriedky.
N. aféra P. - E. sa začala výberovým konaním banskobystrickej firmy Q., ktorej majiteľom je rodinný priateľ poslanca P.. H. P. mu nechal odkaz od E., že by sa za rekonštrukciu telocvične v W. nad U. mal „odvďačiť“. H. tiež informoval podnikateľa o termíne na odovzdanie peňazí. R. už o korupcii vedela polícia a P. s E. zadržali priamo pri prevzatí pol milióna korún. Q., podľa ktorého E. zadržala polícia pri preberaní a prevzatí polmiliónového úplatku je nepravdivé. Q., podľa ktorého E. odkázal, že by sa mal majiteľ firmy Q. odvďačiť za rekonštrukciu telocvične v W. nad U. je nepravdivé.
Za uverejnenie nepravdivých tvrdení sa H. H. a.s. vydavateľ denníka J. ospravedlňuje O.. E. E..
X.X. C. XX. XX. XXXX denník J. na strane X pod uverejnil článok s názvom „E. zostáva vo väzbe, no funkcie šéfa úradu sa ešte nevzdal“, v ktorom bol uvedené:
H. T. samosprávneho kraja včera s napätím očakávali, či šéf úradu E. E. podal demisiu. N. je zapletený do úplatkárskej aféry spolu s poslancom U. G. P.. W. E. E. v úvode zasadnutia však povedal len toľko, že momentálne neexistujú zákonné dôvody na E. odvolanie. S. E. T., ktorá dočasne úrad vedie, povedala, že vedeniu samosprávneho kraja sa ani za XX dní od zadržania nepodarilo skontaktovať s E., ktorý je vo väzbe, a nemajú o ňom žiadne informácie. „W. nevieme nič. H. sa stretnúť s rodinou E. E. a získať nejaké informácie o jeho ďalších zámeroch.“ M. si E. čerpá neplatené voľno. H. župy nie sú v názoroch na E. demisiu jednotní. M. z nich tvrdí, že by sa mal funkcie vzdať čím skôr, pretože zatknutie pri preberaní úplatku, o ktorom hovorí polícia, nevrhá dobré svetlo na úrad, iní hovoria, že kým nie je jasné, či skutočne konal protizákonne, nemá na demisiu dôvod. „P. nie je vyšetrovanie skončené, nevidím dôvod na E. odstúpenie,“ povedal poslanec H. S. z J.. E. nie je jednoznačne presvedčený o E. vine a odmieta niesť politickú zodpovednosť za jeho vymenovanie. L. pred týždňom bol presvedčený, že sa E. sám vzdá funkcie. E. a P., obaja z U., sú obvinení z brania úplatku za prisúdenie zákazky na prístavbu telocvične W. strednej školy služieb v W. nad U.. H. ich s pol miliónom korún zadržala v poslaneckej kancelárii. U. im väzenie od troch do ôsmich rokov. Z. najvyšší krajskí stranícki funkcionári U. prídu o svoje posty v strane. F. vedenie by mal zvoliť mimoriadny krajský snem U. začiatkom budúceho roka. V strane však zostávajú až do verdiktu súdu.
Q., podľa ktorého bol E. zatknutý pri preberaní úplatku a zadržaný s pol miliónom korún je nepravdivé.
Za uverejnenie nepravdivých tvrdení sa H. H. a.s. vydavateľ denníka J. ospravedlňuje O.. E. E..
X.XX. C. XX. XX. XXXX denník J. na strane X pod značkou „wm“ uverejnil článok s názvom „ Z. E. si zobral dlhodobé voľno“, v ktorom bol uvedené:
Z. šéf úradu banskobystrického samosprávneho kraja E. E. (na snímke) sa včera po niekoľkých mesiacoch, ktoré strávil vo väzbe, objavil v práci. S médiami nechcel hovoriť. Z brania úplatku je spolu s ním obvinený aj poslanec U. G. P.. E. pustili z väzby vo štvrtok a do XX. marca si zobral dovolenku. Po jej skončení bude mať neplatené voľno až do vynesenia rozsudku, ktoré mu schválil župan E. E.. J. prítomnosťou v práci E. nechce „vyvolávať domnienky“, ktoré by mohli poškodiť úrad. J. tvrdí, že je nevinný, advokáti mu odporúčali viac verejnosti nehovoriť. E. stále neuvažuje, že by riaditeľa svojho úradu odvolal, hoci krátko po vypuknutí korupčného škandálu ešte veril, že E. odíde sám. „Až do právoplatného rozhodnutia súdu vychádzam z prezumpcie neviny,“ hovorí dnes. N. stále dočasne vedie radkyňa pre vonkajšie vzťah E. T.. H. vyšetrovanie E. a P. už skončila a tesne potom ich P. súd v F. prepustil na slobodu. Vo väzbe boli, aby nemali možnosť prípadne ovplyvňovať svedkov. M. U. E. s P. aj s pol milióna korún v poslancovom kufríku zadržala polícia koncom novembra priamo v poslancovej kancelárii. P. spoločnosti Q. podľa obvinenia odovzdal peniaze v obálke E. a ten ich dal P.. N. mal vraj firme pomôcť získať zákazku od samosprávneho kraja na stavbu telocvične W. strednej školy služieb v W. nad U., jej konateľ sa však obrátil na políciu. Aj keď funkcionári prišli o svoje posty v U., do verdiktu súdu zostávajú v strane. U. im väzenie od troch do odem rokov.
Q., podľa ktorého konateľ spoločnosti Q. odovzdal peniaze (pol milióna korún) v obálke E. je nepravdivé.
Za uverejnenie nepravdivých tvrdení sa H. H. a.s. vydavateľ denníka J. ospravedlňuje O.. E. E..
X.XX C. XX. XX. XXXX denník J. na strane 1, 2, uverejnil článok autora C. R. s názvom „Z úplatku malo ísť aj pre U.“, v ktorom bolo uvedené:
U. svedok v procese s poslancom U. G. P. a jeho spolustranníkom E. E., podnikateľ D. U. vypovedal včera pred súdom. Q., že pol milióna korún odovzdal koncom novembra minulého roka v P. poslaneckej kancelárii E.. P. podľa neho dohodu sprostredkoval a o úplatku vedel. U. v auguste minulého roka polícia najala ako agenta, ktorý mal pomôcť pri odhalení korupcie pri investičných akciách v regióne. „E. som urobiť to, aby bol niekto z vrcholového manažmentu prichytený pri preberaní úplatku. F. ma nemanipuloval, spolupracoval som s políciou z vlastného presvedčenia,“ povedal. E. rok ho vraj oslovil rodinný priateľ P. a informoval ho o verejnej súťaži na dostavbu školy v W. nad U.. R. sa vraj, že ak dá nejaké peniaze, „vedel by so stavbou pomôcť“. U. hovorí, že práve P. mu povedal, že peniaze žiada riaditeľ N. T. samosprávneho kraja E.. P.a vraj U. bral len ako sprostredkovateľa a o spolupráci s políciou ho chcel informovať, až keď všetko prebehne. U., že P. mu povedal, že nevie, kam peniaze pôjdu, ale že mu E. „hádam niečo dá na prevádzku kancelárie U.“. „H. som položil pred E.. T., mal len košeľu, takže peniaze skončili v P. kufríku,“ opísal U. situáciu pri samotnom odovzdávaní úplatku. E. sa podľa U. netváril, že o ničom nevie, a vzápätí prejavil záujem o spoluprácu pri ďalších menších zákazkách, ktoré môže župa zadávať firmám bez súťaže. Z. bola podľa U. až do jeho odchodu na stole. U. sa pokúsil vyvrátiť tvrdenia oboch obžalovaných, z ktorých každý vypovedal, že je nevinný. P. tvrdí, že išlo najmä o pokus o jeho diskreditáciu ako krajského predsedu U.. H. spomenul, že by za ňou mohol byť E., J. z T. či ktosi z koalície U. - J. - J., ktorá vládne v kraji. E. zasa hovorí, že diskreditovať mali jeho a naplánovali to U. s P.. V U. výpovedi sa objavili aj rozpory - zdôvodnil ich rozrušením a odstupom času. P. aj E. U. tvrdenia popreli. U. včera pod prísahou súdu potvrdil, že časť z polmiliónového úplatku mala ísť na prevádzku P. kancelárie U.. U. záujem o financovanie U. v záverečnej konfrontácii zdôraznil aj P.. „R. sa ty na E.. C. ti XXX - tisíc, pomôžeš sebe aj kancelárii,“ zopakoval údajnú ponuku U. Karlin a dodal, že ju odmietol, pretože jeho priateľ nebol členom U.. U. to poprel. H. len, že bol ochotný poslancovi s financovaním nájomného v kancelárii pomôcť. R. o pol siedmej musel sudca pojednávanie náhle ukončiť. H. otázkach, či U. prezradil mená policajtov odpočúvanému P., agent najprv odpovedal kladne. „Y., povedal som mu. F. som do toho P. zatiahnuť. E. byť svedkom, nie obžalovaným.“ F. však poprel, že P. vyzradil mená policajtov, a požiadal o odročenie. „W. sa, vyrábam si problémy. F. som schopný ďalšieho výsluchu,“ povedal. J. pojednávanie odročil na XX. D.. O zvrat v procese sa pokúšajú P. advokáti, ktorí podali ústavnú sťažnosť, že súdy porušili jeho ľudské práva, keď ho povolili odpočúvať. P. ju N. súd uznal, súd by nemohol brať dôkazy získané odpočúvaním do úvahy.
Q., podľa ktorého bolo E. odovzdaný pol milióna korún je nepravdivé. Q., podľa ktorého peniaze žiadal riaditeľ úradu T. samosprávneho kraja E. je nepravdivé. Q., podľa ktorého E. vzápätí prejavil záujem o spoluprácu pri ďalších menších zákazkách, ktoré môže župa zadávať firmám bez súťaže je nepravdivé.
Za uverejnenie nepravdivých tvrdení sa H. H. a.s. vydavateľ denníka J. ospravedlňuje O.. E. E..
X.XX. C. XX. XX. XXXX denník J. na strane XX uverejnil článok autora E. A. s názvom „H. na P. E.“ , v ktorom bolo uvedené:
Po prichytení pánov P. a E. pri čine minister vnútra povedal, že to bola „celkom pekná policajná akcia“. Aj to, čo po nej nasledovalo, spĺňa estetické kritériá, vyšetrovateľ, prokurátor a sudca spotrebovali len osem mesiacov na to, aby spolu prichytení, boli aj spolu súdení. H. tak názornú ukážku, že zadržať, vyšetriť,
obžalovať a súdiť sa dá aj na J. rádovo rýchlejšie, ako sme zvyknutí. Q. sa pekná stránka prípadu končí, všetky ostatné sú škaredé. J., že obžalovaní boli prichytení priamo pri čine, spôsobila, že dvaja bývalí krajskí funkcionári Q. strany
- U. nemohli spolu obviňovať všetkých ostatných a celý svet z toho, čo sami urobili. P. sa preto pokúsil zachrániť si vlastnú kožu na úkor straníckeho kolegu a osobného priateľa. P. ide o to, kto si pôjde sadnúť, stranícka spolupatričnosť nemá ani zďaleka taký zjednocujúci účinok, aký ma vtedy, keď ide o to, od koho a v akej výške žiadať úplatok. H. P. a E. už k sebe od novembra minulého roku žiadnu spolupatričnosť necítia, ale ich strana ešte stále oboch považuje za svojich. W. ich síce funkcií, lebo krajskú organizáciu nemohli riadiť spoza mreží, ale to bolo všetko. R., aby sa jeden vzdal mandátu a druhý odstúpil z dôležitej riadiacej funkcie, už z vedenia U. nezaznela. I. by aj mohla, keď boli prichytení pri čine práve v krajskej kancelárii U.. H. pánov P. a E. odhaľuje aj nepeknú tvár pomerov v samospráve. Z., že o zákazkách kraja nerozhodoval samosprávny systém, ale jeho vplyvní ľudia, umožnil, aby päť percent zo základnej sumy a desať percent z navýšenia rozpočtu išlo na korupciu. Čo fungovalo v jednom kraji, môže fungovať aj v ostatných, takže predstava, že samosprávny systém je voči korupcii oveľa odolnejší ako systém štátny, je príliš optimistická. H. dvoma rokmi, keď sa podnikateľ P. stal poslancom parlamentu, posťažoval sa straníckemu denníku, že „vysoký stupeň korupcie veľmi komplikuje rozvoj malého a stredného podnikania“. R. rozsudku v jeho kauze sa tento vysoký stupeň môže aspoň o niečo znížiť.
Q., podľa ktorého bol obžalovaný E. prichytený priamo pri čine v krajskej kancelárii U. je nepravdivé.
Za uverejnenie nepravdivého tvrdenia sa H. H. a.s. vydavateľ denníka J. ospravedlňuje O.. E. E..
X.XX C. XX. XX. XXXX denník J. na strane X uverejnil článok autora C. R. s názvom „P. P. svedka znechutila“, v ktorom bolo uvedené:
D. U., hlavný svedok v úplatkárskej afére, v ktorej sú obvinení dvaja predstavitelia U., na včerajšom pojednávaní povedal, že po skúsenosti z tohto prípadu by po druhý raz už úplatok polícii neohlásil. „R., čo sa tu dialo,“ povedal krátko po svojej výpovedi U., ktorý sa cítil skôr ako obžalovaný, hoci to bol on, kto oznámil, že mu ponúkali úplatok. U. si myslí, že v tomto spore zvíťazí ten, kto bude mať širšie ramená a očakáva politické tlaky. Z. z prijatia polmiliónového úplatku čelia poslanec parlamentu G. P. a vysoký úradník T. samosprávneho kraja E. E.. U. tvrdí, že pol milióna korún, ktoré obžalovaným odovzdal v poslaneckej kancelárii U., boli určené E., ale P. ako sprostredkovateľ o úplatku vedel. M. z peňazí mala ísť na financovanie krajskej kancelárie U.. T. podnikateľa U. v auguste minulého roka polícia najala ako agenta, ktorý mal pomôcť pri odhalení korupcie v súvislosti s investičnými akciami v regióne. Na pojednávaní sa však ukázalo, že U. aj napriek záväzku mlčanlivosti oznámil svojmu priateľovi P., že ho polícia odpočúva. H. U. ho v minulom roku oslovil P. s tým, že mu vedel „pomôcť so stavbou“ školy v W. nad U., na ktorú bola vypísaná verejná súťaž. H. bolo, aby U. dal nejaké peniaze, ktoré vraj žiadal E.. Z. obžalovaní svedectvo popierajú. Z. aj obvinení sa včera snažili rozbiť U. svedectvo a predstaviť ho nedôveryhodného svedka, P. aj E. ho označili za klamára. U. sa potom obrátil na P. a povedal: „Z nášho vzťahu si sa mal veľmi dobre. S. vily v B., vybavenie úveru, naháňanie klientov, to ti bolo dobré. A to nehovorím o korunách.“ Aj napriek nezrovnalostiam vo výpovediach svedka prokurátorka tvrdí, že U. hovorí pravdu. H. U. mal byť scenár celej akcie, na konci ktorej polícia v novembri zadržala obidvoch aktérov aj s úplatkom v poslancovom kufríku, iný. P. mal byť údajne svedok, nie obžalovaný. E. tvrdí, že v tejto kauze bol hračkou v rukách P. a U. a súčasne štvancom.
Q., podľa ktorého U. odovzdal P., E. pol milióna korún je vo vzťahu k E. E. nepravdivé. Tvrdenie, že E. žiadal peniaze je nepravdivé. Tvrdenie, že E. E. bol zadržaný aj s úplatkom v poslancovom kufríku je nepravdivé.
Za uverejnenie nepravdivých tvrdení sa Petit Press a.s. vydavateľ denníka Sme ospravedlňuje O.. E. E..
2.14 Dňa 05. 11. 2004 denník Sme na strane 2 uverejnil článok autora C. R. s názvom „Za kauzou úplatku pre P. je P., povedala súdu svedkyňa“, v ktorom bol uvedené:
Kristína P., dcéra poslanca HZDS G. P. včera na súde povedala, že v pozadí úplatkárskej aféry jej otca je nezávislý poslanec Ivan P. a ďalší ľudia. P. je obžalovaný spolu s riaditeľom úradu banskobystrickej župy E. E. za prebratie úplatku pol milióna korún. P. svedčila na Okresnom súde v Banskej Bystrici v celej kauze po prvý raz a povedala, že sa po zadržaní otca tajne stretla s hlavným svedkom v procese, podnikateľom a neskôr policajný agentom Jurajom U.. Nikto z rodiny o stretnutí donedávna nevedel a zo strachu to neoznámila ani polícii. U. mal podľa výpovede P. na decembrovom stretnutí v Nitre povedať, že za celou akciou stál P. a ešte niekoľko ľudí. „U. mi povedal, že akcia bola namierená proti E. a myslel si, že otcovi sa nemôže nič stať. Tvrdil, že E. aj P. brali úplatky, ale P. prefíkanejšie cez audítorskú firmu,“ povedala súdu. F. vraj došlo medzi P. a E. ku konfliktu. Poslanec P. včera označil všetky tvrdenia U. za absolútny výmysel a nezmysel. „ S nikým som sa nepohádal, ani s P., ani s E. a branie úplatkov je nezmysel. U. poznám tak ako P. z jachtárskeho klubu, ale nič viac.“ P. si tiež spomenula na U. tvrdenia, že ho polícia prinútila na zabezpečenie dôkazov proti obžalovaným, a tiež dodatočné podpísanie súhlasu s odpočúvaním svojho telefónu. Záznamy z odpočúvania telefónu patria medzi dôkazy svedčiace proti P. a E.. U. tvrdí, že pol milióna, ktoré obžalovaným odovzdal koncom novembra minulého roka v poslaneckej kancelárii U., boli určené E. a že P. o úplatku vedel. U. v auguste minulého roka polícia najala ako agenta, ktorý mal pomôcť pri odhalení korupcie v súvislosti s investičnými akciami v regióne. Podľa U. mal byť scenár celej akcie, na konci ktorej polícia v novembri zadržala obidvoch aktérov aj s úplatkom v poslancovom kufríku, iný. P. mal byť údajne svedok, nie obžalovaný. E. zasa tvrdí, že v tejto kauze bol on hračkou v rukách P. a U..
Q., podľa ktorého záznamy z odpočúvania patria medzi dôkazy svedčiace proti E. sú nepravdivé. Q., podľa ktorého obžalovanému E. bol odovzdaný pol milióna korún je nepravdivé.
Za uverejnenie nepravdivých tvrdení sa H. H. a.s. vydavateľ denníka J. ospravedlňuje O.. E. E.ovi.
X.XX. C. XX. XX. XXXX denník J. na strane X uverejnil článok autora C. R. s názvom „Z. žiada pre P. rok“, v ktorom bolo uvedené:
Ani včera Okresný súd v Banskej Bystrici nevyniesol verdikt v úplatkárskej kauze, v ktorej sú obvinení poslanec G. P. a riaditeľ banskobystrického župného úradu E. Mráz, obaja z HZDS. Z. obvinenie odmietajú, hovoria, že sa stali obeťami diskreditácie a obviňujú sa navzájom. Súd odložil vynesenie rozsudku na 9. mája. Q. štyri hodiny trvali včera záverečné reči prokurátorky a štyroch obhajcov. Obžaloba hovorí, že dôkazy sú jednoznačné a žiada pre P. a E. rok väzenia a pokutu. Obhajcovia žiadajú svojich klientov oslobodiť a tvrdia, že akciu zorganizoval a „hrubo“ zmanipuloval štát, teda polícia. O prekvapenie sa postaral hneď na úvod G. P.. W. nespokojný sudca S. H. ho upozornil, že ovplyvňuje hlavného svedka, a naznačil mu, že už za podobnú vec raz sedel vo väzbe. P. marca totiž P. napísal korunnému svedkovi a bývalému priateľovi D. U. list, že vedel o jeho spolupráci s políciou. N. mu pomáhal pri odhaľovaní činu. Za špinavosť označil, že jeho aktivitu zneužili proti nemu. A. dal na vedomie aj súdu. „F. to nemalo vyjsť najavo, nemal som vystupovať ani ako svedok (...) Q. si, že je to všetko v môj prospech. R. som volal manželke po zadržaní, že do XX hodín som von,“ napísal P. Hromadovi. V súdnej sieni dodal, že dnes už nevie, čo bola skutočnosť a kto ho vlastne zneužil. U. odpovedal, že P. obvinenie je výsledkom nevydarenej policajnej akcie. E. advokáti okamžite pripomenuli P. jeho vyhlásenie z úvodu procesu: „V žiadnom prípade som nevedel, že U. spolupracuje s políciou.“ E. počas pojednávania venoval P. iba jednu vetu: „Je mi zle na žalúdok.“ P. sa včera postaral aj o ďalšie prekvapenie. P. pred čítaním záverečných rečí vzniesol voči samosudcovi námietku zaujatosti. „J. sa nepozná s E. len z hokeja, ale dôvernejšie. J. konanie sa vedie nie celkom objektívne, hrá sa na moju vinu. C., ktoré navrhujem, sa nevykonávajú a nemám priestor, aby som preukázal, že moje tvrdenia sú pravdivé,“ povedal prekvapenému sudcovi po desiatich mesiacoch pojednávaní. J. námietku zamietol. Na záverečnú reči využil P. iba XX minút, tvrdil, že je nevinný, že cieľom akcie bola jeho diskreditácia a že nechcel kompromitovať E.. „F. som podrazák, aj keď možno to tak vyzerá. T. som podvedený a zneužitý. H. telefonických rozhovorov nemôže stačiť na to, aby niekoho odsúdili,“ povedal.
E. záverečná reč netrvala ani minútu. „J. absolútne nevinný,“ povedal a vzdal sa práva posledného slova. P. a E. zadržala polícia v miestnej poslaneckej kancelárii U. koncom novembra XXXX aj s polmiliónovým úplatkom za zákazku na dostavbu telocvične. Z. s peniazmi, ktoré priniesol U., našla v P. kufríku.
Q., podľa ktorého E. polícia zadržala s polmiliónovým úplatkom za zákazku na dostavbu telocvične je nepravdivé.
Za uverejnenie nepravdivého tvrdenia sa H. H. a.s. vydavateľ denníka J. ospravedlňuje O.. E. E..
X.XX C. XX. XX. XXXX denník J. na strane X uverejnil článok autora C. R. s názvom „H. P. odsúdili na rok, E. súd oslobodil“, v ktorom bol uvedené:
H. parlamentu G. P. z U. včera Z. súd v T. T. odsúdil na rok najľahšieho väzenia a pokutu XXX-tisíc korún. S. úradu T. samosprávneho kraja E. E. súd pre nedostatok dôkazov oslobodil. J. S. H. považuje za dostatočne preukázané, že P. žiadal od svojho rodinného priateľa a neskôr policajného agenta D. U. v E. mene najmenej pol milióna korún za zákazku pre jeho firmu od župy. „C. aspoň päťstovku,“ povedal P. na záver rozhovoru s podnikateľom v hoteli A., ktorý polícia odpočúvala. U. neskôr doniesol XXX-tisíc korún do sídla miestneho U.. H. polícia našla v P. kufríku a účasť E. na úplatku sa podľa súdu nepodarilo dokázať. J. odôvodnil výšku trestu tým, že spoločenská nebezpečnosť konania poslanca P. je vážnejšia ako typ trestného činu, ktorý spáchal, lebo hrubo narušil dôveru občanov v štátne orgány. H. zas dostal, lebo „pohnútkou jeho konania bola zištnosť.“ Ak ju P. nezaplatí, hrozí mu, že dostane o rok viac. P. a E. zadržala polícia v poslaneckej kancelárii U. koncom novembra roku XXXX aj s polmiliónovým úplatkom za hladký priebeh zákazky na dostavbu telocvične v W. nad U.. M. peňazí mala ísť údajne na financovanie straníckej kancelárie. E. od začiatku tvrdil, že žiadne peniaze nežiadal ani nevidel. P. označil za P. a U. komplot. R. žiada o výpoveď na detektore lži alebo v hypnóze. P. a E. čelili obžalobe XX mesiacov, P. súd označil za zaujatý: „bola to pasca, ktorú zneužili a vyšlo z toho toto. R. vám nemôžem povedať. J. tam utajené veci, o ktorých nemôžem hovoriť.“ H. P. Q. trvá na pôvodnej obžalobe a myslí si, že vinný sú P. aj E.. U. zatiaľ nemieni voči P. vyvodiť žiadne konzekvencie. „Je predčasné to riešiť, keďže rozhodnutie ešte nie je právoplatné,“ povedal hovorca strany O. W. pre Q.. H. stanov môže strana zbaviť niekoho členstva, iba ak bol právoplatne odsúdený.
S. podľa obhajoby
* W. o dostavbe telocvične - niekoľko dátumov podpísania, je niekoľko dodatkov, nevie sa, kto ich robil. * I. U. ako agenta polícia alebo sa ponúkol sám? * Z. obálky s peniazmi v sídle U. - objavilo sa deväť verzií. * P. bol len sprostredkovateľ alebo iniciátor úplatku? * Z. tvrdí, že záznamy odpočúvaní sú upravené. * H. časť dôkazov bola získaná na základe nezákonných postupov.
C. dátumy
XXXX
H. zmluvy o dostavbe telocvične v W. nad U., ktorá bola na začiatku celej úplatkárskej aféry. Do hry sa dostáva korunný svedok procesu D. U. a jeho firma. H. dátum podpísania zmluvy je ťažké určiť, lebo existujú X rôzne dátumy XX. máj: P. súd v T. povolil odpočúvanie P. a E.. Z. tvrdí, že nerozhodol zákonný zástupca a dôvody neboli relevantné. D.: H. D. U. sa stáva policajným agtentom. X.august: U. už ako agent upozorňuje podozrivého P., že ho sleduje polícia a že mu môže odpočúvať mobilný telefón X.august: U. podáva trestné oznámenie vo veci pre podozrenie z korupcie XX.august: U. doplnil trestné oznámenie. XX. november: Z. stretnutie U. s P. v hoteli A.. XX. november: U. odovzdal peniaze, ktoré potom polícia našla v P. kufríku. P. a E. v banskobystrickom sídle U. zadržali. J. oboch vzal do väzby.
XXXX
8. D.: H. hlavné pojednávanie na Z. súde v T. T..
XXXX
2. máj: W. reči.
9. máj: S.. G. P. dostal jeden rok nepodmienečne a finančný trest XXX-tisíc korún. E. E. oslobodil súd spod obžaloby. P. aj prokurátorka sa odvolali.
R.:
U.: „H. mňa sa peniaze dostali do P. kufríka náhodou, lebo E. nemal pri sebe tašku. H. som položil pred E.. T., mal len košeľu, takže peniaze skončili v poslancovom kufríku.“ P.: „B. útok išiel z T. a údajne objednávku zadala J.. Sú to informácie od priateľov.“ E.: „T. to komplot U. a P.. F. si, že by v tom bola tajná služba. U. a P. pracovali na mojom obvinení. C. sa, že P. mal premyslený plán, aby práve jemu odovzdal podnikateľ peniaze.“ U.: „H. milióna korún bolo určených E. a P. vystupujúci v úlohe kontaktného človeka o úplatku vedel.“ P.: „J. čistý a nevinný.“ E.: „J. nevinný.“ I. W. (po náhlej hospitalizácii P.): „H. išlo o výsledok psychického a duševného vyčerpania pred pojednávaním. V žiadnom prípade nejde o žiadne taktizovanie, nemalo by to zmysel.“ E.: „Je mi zle na žalúdok“ (S. na korešpondenciu P. s U., kde konštatujú, že v úplatkárskej kauze mal byť namočený iba on.) Karlin: „Po mojom zatknutí prišiel pripravený mediálny ošiaľ, ktorý zatienil, ak keď al-P. vybuchla dvojičky.“ U.: „R., čo sa tu dialo. Po tejto skúsenosti by som už políciu o požadovanom úplatku neinformoval.“ E.: „v E. sa oslavuje deň víťazstva a ja budem tento deň hodnotiť aj ako deň pravdy.“
Q., podľa ktorého E. zadržala polícia s pol miliónovým úplatkom za hladký priebeh zákazky na dostavbu telocvične v W. nad U. je nepravdivé.
Za uverejnenie nepravdivého tvrdenia sa H. H. a.s. vydavateľ denníka J. ospravedlňuje O.. E. E..
X.XX. C. XX. XX. XXXX denník J. na strane X uverejnil článok autora C. R. s názvom „H. firmu hlavného svedka v P. kauze“, v ktorom bolo uvedené:
N. aféra poslanca U. G. P. a riaditeľa N. T. samosprávneho kraja E. E. nadobúda nový rozmer. H. začala preverovať firmu hlavného svedka v procese - D. U., majiteľa firmy Q.. H. dalo vedenie T. samosprávneho kraja a polícia pred týždňom začala trestné stíhanie pre podozrenie z niekoľkomiliónového podvodu na stavbe telocvične, ktorú stavala U. spoločnosť Q.. „F. o tom neviem. H. to od vás prvýkrát. E. si, že je to osobná pomsta riaditeľa E.. B. ma ničiť z pozície moci,“ povedal včera prekvapený U.. P. a E. zadržala polícia v poslaneckej kancelárii U. koncom novembra roku XXXX s polmiliónom korún. H. vyšetrovateľov a prokuratúry to bol úplatok, ktorý od podnikateľa U. žiadali za hladký priebeh zákazky na dostavbu telocvične v W. nad U.. R. začala preverovať firmu Q. na základe takmer X,X-miliónového rozdielu medzi firmou fakturovanou sumou za prístavbu telocvične a posudkom znalca z odboru stavebníctva. T. samosprávnemu kraju tak mala vzniknúť škoda takmer X,X milióna korún. W. upozornil aj na ďalšiu škodu za viac ako XXX-tisíc. R. S. T. hovorí, že začala trestné stíhanie vo veci, nie voči konkrétnej osobe alebo firme. Či to bol Q., alebo niekto iný, to ešte nevie. U. tvrdí, že závery znaleckého posudku nie sú správne a obvinil znalca, že nie je objektívny - podľa neho sa objavil v konkurenčnej firme, ktorá sa tiež zúčastnila konkurzu na dostavbu telocvične. H. prekvapuje, že si úrad objednal znalecké dokazovanie na ceny, ktoré boli vopred určené dohodou až po dostavbe telocvične. „P. už, tak mali skúmať ceny pred podpisom zmluvy a nie po dostavbe.“ H. preverovanie považuje za pomstu - P. zatiaľ neprávoplatne odsúdil Z. súd v T. T. na jeden rok a peňažný trest XXX-tisíc korún, E. oslobodil.
Q., podľa ktorého preverovanie políciou U. spoločnosti Q. je osobnou pomstou riaditeľa E., ktorý ho (U.) chce ničiť z pozície moci je nepravdivé.
Q., podľa ktorého E. zadržala polícia v poslaneckej kancelárii U. koncom novembra roku XXXX s pol miliónom korún a to bol úplatok, ktorý od podnikateľa U. žiadali (P. a E.) za hladký priebeh zákazky na dostavbu telocvične v W. nad U. je vo vzťahu k E. E. nepravdivé.
Za uverejnenie nepravdivých tvrdení sa H. H. a.s. vydavateľ denníka J. ospravedlňuje O.. E. E..
X.XX C. XX. XX. XXXX denník J. v čísle XX/XXXX na strane X pod značkou „wm“ uverejnil článok s názvom „J.: H., nemáte byť na čo pyšní!“, v ktorom bolo uvedené:
Z. P. súd v B.T. zrušil vo štvrtok rozsudok okresného súdu z mája minulého roku, ktorý odsúdil prvého poslanca parlamentu v histórii J. G. P. z U. na jeden rok za branie úplatku. W. zrušil oslobodzujúci rozsudok bývalého riaditeľa N. T. samosprávneho kraja E. E. a celý prípad vrátil okresnému súdu . H. senátu I. R. bol nespokojný s rozhodnutím súdu nižšieho stupňa aj s dôkaznou situáciou. „V prípade došlo k viacerým nedostatkom, procesným chybám, chybným aj pochybným skutkovým zisteniam a pravdepodobne aj k porušeniu trestného zákona. B. boli už v prípravnom konaní a možno uvažovať aj o tom, že zásah polície bol predčasný,“ vyhlásil v odôvodnení rozhodnutie R.. J. tak reagoval na výhrady obhajoby. I. napríklad tým, že P. nemal na prstoch odtlačky kontrastnej látky z obálky s peniazmi, hoci svedok tvrdí, že ju držal v ruke. I. tiež dokazujú, že nahrávky telefonických rozhovorov, ktoré slúžia ako ťažiskový dôkaz v korupčnom prípade, polícia získala nezákonne. V takom prípade ich súd nemôže brať do úvahy. H. je výrokom súdu spokojný. R. potvrdil požiadavku obhajoby, aby sa okresný súd zaoberal otázkou zákonnosti použitia odpočúvania a získania dôkazov. „E. pochybnosti, či boli získané zákonne,“ dodal sudca. Z. rozsudok pre E. senát označil za predčasný a stále trvá dôvodné podozrenie, že riaditeľ úradu je súčasťou korupčného škandálu. „H., nemáte by na čo pyšní,“ uzavrel R. rokovanie súdu, ale zmysel slov bližšie nekomentoval. P. so straníckym kolegom E. čelili obžalobe, že zobrali polmiliónový úplatok od podnikateľa a neskôr policajného agenta D. U.. Z. zadržala polícia v poslaneckej kancelárii U. koncom novembra XXXX aj s polmiliónovým úplatkom za hladký priebeh zákazky na dostavbu telocvične. Z. s peniazmi, ktoré priniesol agent U., našla polícia v P. kufríku.
Q., podľa ktorého E. zadržala polícia s polmiliónovým úplatkom za hladký priebeh zákazky na dostavbu telocvične je nepravdivé.
Za uverejnenie nepravdivého tvrdenia sa H. H. a.s. vydavateľ denníka J. ospravedlňuje O.. E. E..
X.XX C. XX. XX. XXXX denník J. na strane X uverejnil článok autora C. R. s názvom „H. s P. trvá už tri roky“, v ktorom bol uvedené:
C. korupčnej aféry je v nedohľadne, tentoraz neprišli na pojednávanie advokáti. K. pojednávanie v úplatkárskej kauze poslanca U. G. P. a jeho straníckeho kolegu E. E. by mohol len ich súhlas s čítaním svedeckých výpovedí. O. musí súd všetkých znovu vypočuť. H. neprítomnosť advokátov musel súd odročiť včerajšie pojednávanie s bývalým poslancom F. rady za U. G. P.. J. proces, v ktorom je obžalovaný po prvýkrát v novodobej histórii parlamentu dnes už bývalý poslanec, sa tak ťahá už štyri roky. I. sudcovia nevedia, kedy sa skončí. F. pojednávanie bude v januári budúceho roku. J. Z. súdu v T. T. S. S., ktorému vec pridelili po odchode predošlého sudcu na R. súd, prípad odročil. D. advokát sa ospravedlnil, druhému klient vypovedal plnú moc. I. s kufríkom G. P. zadržala polícia v novembri XXXX pri preberaní polmiliónového úplatku v straníckej kancelárii U. spolu s jeho straníckym kolegom E. E.. H. mal P. dať podľa obžaloby jeho bývalý rodinný priateľ, v tom čase už policajný agent D. U.. H. našla polícia v P. kufríku. M. z nich mala ísť údajne na financovanie straníckej kancelárie. H. pojednávanie sa začalo v júli roku XXXX, o necelý rok neskôr, v máji sudca okresného súdu P. odsúdil na jeden rok nepodmienečne a pokutu XXX-tisíc korún a E. oslobodil. H. súdu P. žiadal od podnikateľa v mene E. minimálne pol milióna korún za dostavbu telocvične v W. nad U.. N. E. na akcii sa podľa súdu nepodarilo dokázať. P. aj prokurátorka sa odvolali. H. sa vlečie
S. zrušil začiatkom roku XXXX krajský súd a prípad vrátil na opätovné prerokovanie okresnému súdu pre viac procesných chýb. W. súd vyjadril pochybnosť, či boli nahrávky odpočúvaní získané zákonne. J. štyri mesiace nebol schopný napísať rozsudok. E. odklad verdiktu priniesol odchod sudcu okresného súdu na R. súd a požiadavka na znalecké posúdenie pravosti nahrávok z odpočúvania. P. expertízny ústav v T. koncom minulého roku vrátil požiadavku súdu s námietkami, sudca však obratom poslal požiadavku späť. T. expertízy, ktorá nebola hotová ešte v auguste tohto roku, nemohol sudca proces otvoriť. H. môže trvať ešte dlho. P. procesu je v nedohľadne. Aj keď sa začne súd, nový sudca bude musieť odznovu vypočuť svedkov. A. výpovede P. a E. v pôvodnom procese trvali tri dni a ďalší deň výpoveď U.. H. by mohol urýchliť len súhlas obžalovaných na čítanie výpovedí. C. procesu má podľa sudcov vplyv na výšku prípadného trestu i na kvalitu výpovedí „Ak to bude trvať aj päť rokov, stopercentne budem oslobodený. E. ma len to, že to nie je ešte ukončené. Je to nepríjemné, keď musím mesiace čakať na potvrdenie môjho oslobodenia,“ povedal E.. P. tvrdí, že je nevinnou obeťou politicko-ekonomického komplotu „istých“ banskobystrických skupín. P. súdu označil za zaujaté. „T. to pasca, ktorú zneužili a vyšlo z toho toto. R. vám nemôžem povedať. Sú tam utajené veci, o ktorých nemôžem hovoriť,“ povedal P..
R. prípadu
* máj XXXX - H. zmluvy o dostavbe telocvične v Žiari nad Hronom. Do hry sa dostáva korunný svedok procesu D. U. a jeho firma. * máj 2003 - Krajský súd v Bratislave povolil odpočúvanie P. a E.. * júl 2003 - Podnikateľ D. U. sa stáva policajným agentom. * august 2003 - U. upozornil P., že ho sleduje polícia a na možnosť odpočúvania mobilných telefónov. U. podal trestné oznámenie vo veci pre podozrenie z korupcie. * november 2003 - Odpočúvanie stretnutie U. s P. v hoteli A.. U. odovzdal peniaze, P. a E. v banskobystrickom sídle HZDS zadržala polícia. Oboch sudca vzal do väzby. * júl 2004 - máj 2005 - súdny proces na Z. súde v Banskej T.. P. dostal jeden rok nepodmienečne a finančný trest 100-tisíc korún. E. súd oslobodil. * február 2006 - Krajský súd vrátil prípad okresnému súdu * január 2007 - Prípad dostal nový sudca
Tvrdenie, podľa ktorého E. E. polícia zadržala pri preberaní polmiliónového úplatku je nepravdivé.
Za uverejnenie nepravdivého tvrdenia sa H. Press a.s. vydavateľ denníka J. ospravedlňuje O.. E. E..
2.20 dňa 21. 11. 2008 denník Sme na strane 2 uverejnil článok autora C. R. s názvom „Proces P. a E. odročili“, v ktorom bolo uvedené:
Na Okresnom súde v Banskej Bystrici pokračovalo včera pojednávanie vo veci korupcie bývalých funkcionárov Hnutia za demokratické Slovensko.. Kedy sa proces s G. P. a Milanom E. skončí, nevedia odhadnúť súd ani prokuratúra. Súd včera pojednávanie odročil na neurčito. P. zadržala polícia v roku XXXX pri preberaní polmiliónového úplatku v straníckej kancelárii spolu s Mrázom. H. mal P. dať podľa obžaloby v tom čase už policajný agent D. U.. H. našla polícia v P.ovom kufríku. M. z nich mala ísť údajne na financovanie straníckej kancelárie. Karlin aj E. tvrdia, že sú nevinní. Súd už takmer jeden a pol roka rieši autentickosť nahrávok odpočutých telefonických rozhovorov. Podľa včerajšej doplnených posudkov znalcov sa teoreticky nedá vylúčiť manipulácia s nahrávkami. Obhajoba a Gabriel Karlin opakovane tvrdia, že nahrávky boli upravované. W. včera vyhlásil, že v digitálnych aj analógových nahrávkach sú prerušenia, ktoré môžu, ale nemusia znamenať úmyselný zásah. „H. prerušení je možné manipulovať, ale takto by to robil iba diletant,“ vyhlásil znalec. E. advokát tvrdí, že práve v mieste prerušenia odpočúvaní povedal klient agentovi provokatérovi vetu, ktorá by ho mala očistiť: „Q. to teda nie, ak niečo máte, vybavte si to s pánom P..“ H. pojednávanie sa začalo v júli roku XXXX. O necelý rok neskôr sudca okresného súdu P. odsúdil na jeden rok nepodmienečne a pokutu XXX tisíc korún. E. oslobodil. Karlin aj prokurátorka sa odvolali.
P. súd zrušil rozsudok začiatkom roku XXXX a prípad vrátil pre procesné chyby. H. trvá už viac ako štyri roky.
Q., podľa ktorého Mráza zadržala polícia v novembri X003 pri preberaní polmiliónového úplatku je nepravdivé.
Za uverejnenie nepravdivého tvrdenia sa H. H. a.s. vydavateľ denníka J. ospravedlňuje O.. E. E..
F. ďalej chcel, aby spoločnosť H. H. v rámci ospravedlnenia vyhlásila, že nedisponuje žiadnymi dôkazmi, ktorými môže preukázať, že O.. E. Mráz prebral úplatok, ktorý opisuje v jednotlivých článkoch s tým, že povinnosť ospravedlniť sa bola vydavateľovi denníka J. uložená rozsudkom Z. súdu W.. F. ďalej žiadal, aby odporca v II. rade H. H., a.s. bol zaviazaný zaplatiť mu náhradu nemajetkovej ujmy vo výške XXX XXX,- L. a trovy konania.
F. vo svojom návrhu uvádzal, že v súvislosti s trestným konaním, vedeným proti navrhovateľovi odporca X a 2 na stránkach svojich denníkov nepravdivo dlhodobo informoval verejnosť o konaní navrhovateľa, spôsobom informovania bola verejnosť zavádzaná a navrhovateľ bol označovaný za páchateľa skutku, pre ktoré bolo uvedené trestné konanie, ktorého sa nedopustil. F. ďalej vo svojom návrhu uvádzal, že sústavné nepravdivé informovanie verejnosti o navrhovateľovej trestnej veci mimoriadne vážne zasiahlo do jeho občianskej cti a dôstojnosti, vážnym spôsobom ho poškodil v podnikateľskej činnosti, v spoločenskom a rodinnom živote. V článkoch bol navrhovateľ označený za páchateľa skutku, ktorý je v očiach verejnosti považovaný za odsúdenia hodný čin, nielen z hľadiska trestno-právneho ale i z hľadiska morálneho. F. nikdy nezobral žiadny úplatok a preto prezentácia tohto faktu je nepravdivá. Z hľadiska gramatického je v článkoch použitý dokonavý vid, teda popisuje sa konanie, ktoré sa v skutočnosti stalo. V prípade navrhovateľa je v rozpore s objektívnou realitou. X rokov označené printové médiá živí v širokej verejnosti obraz navrhovateľa ako skorumpovaného politika, ktorý morálne upadol na samé dno v rebríčku morálnych hodnôt. Z. zásahu do osobných práv žalobcu zvýrazňuje početnosť článkov, ktoré nepravdivo informujú o osobe navrhovateľa ako i dlhodobosť poskytovania nepravdivých informácií.
Z. v I. rade uviedol, že uplatnený nárok navrhovateľa popiera v celom rozsahu. K., že v predmetných žalovaných článkoch sú žalobným petitom napadnuté rôzne časti žalovaných článkov, ktoré vo viacerých prípadoch nekorešpondujú so skutočným znením napadnutého článku a predstavujú prekrúcanie jeho skutočného obsahu. W. petitom sú napádané informácie, ktoré nie sú skutkovými tvrdeniami, resp. informácie, ktoré sú preukázateľným spôsobom pravdivé. J. navrhovateľ dlhú dobu nepovažoval žalované články za zásah do svojich práv a nepociťoval naliehavý záujem na ochrane svojich práv, keďže návrh bol navrhovateľom podaný až po uplynutí takmer siedmych rokov od uverejnenia v poradí prvého zo žalovaných článkov. F. zákonom predpisovaným spôsobom nikdy nepožiadal odporcu v I. rade o uverejnenie tlačovej opravy nepravdivých údajov, ktoré namieta v podanom návrhu. E. za to, že v žalovaných článkoch sa nachádzajú pravdivé a neskreslené informácie, ktoré boli čerpané z dôveryhodných zdrojov, z pojednávaní v trestnej veci navrhovateľa a boli pred uverejnením riadne overené. V súvislosti s osobou navrhovateľa všetky slovenské printové a elektronické médiá priniesli v rovnakom čase rovnaké informácie, ktoré sú navrhovateľom na základe podanej žaloby napádané. V žalovaných článkoch sa hovorilo o vzťahu k navrhovateľovi o podozreniach zo spáchania trestnej činnosti, o podozreniach z korupcie a prijímania úplatku a to práve a výlučne len v súvislosti s konaním navrhovateľa rozobratým v žalovaných článkoch. R. informácie, uvádzané v inkriminovaných článkoch vychádzajú z verejne dostupných a oficiálnych dokumentov a preto boli tieto skutočnosti v žalovaných článkoch opakovane uvádzané a zdôrazňované. C. H. v žiadnej časti článku neuviedol, že navrhovateľ je vinný zo spáchania trestného činu alebo právoplatne uznaný súdom za vinného zo spáchania trestného činu ale žalovaný článok konštatuje, že informácie o podozreniach z trestnej činnosti navrhovateľa vyplývajú z vydaného uznesenia o začatí trestného stíhania, z uznesenia o vznesení obvinenia. W. bolo v článkoch uvádzané, že tieto podozrenia vo vzťahu k navrhovateľovi budú predmetom ďalšieho vyšetrovania. W. články boli publikované v roku XXXX, v čase, kedy bolo vydané uznesenie o začatí trestného stíhania, resp. po vydaní a doručení uznesenia o vznesení obvinenia navrhovateľovi. O trestnom stíhaní boli médiá vrátane denníka H. informované orgánmi činnými v trestnom konaní. Z. X má teda za to, že uverejnením informácií v žalovaných článkoch bolo realizované právo na slobodu slova a slobodu tlače, pričom odporca X vychádza z informácií, ktoré boli pravdivé a aktuálne ku dňu publikovania žalovaných článkov a v plnej miere sa zhodovali s obsahom uznesenia o vznesení obvinenia, resp. s vedením trestného konania. E. sú toho názoru, že všetky negatívne udalosti, ktoré
sa vyskytli v živote navrhovateľa, po vyjdení žalovaných článkov nemôžu byť bez ďalšieho dávané do súvislosti so žalovanými článkami denníku H., nakoľko medzi týmito negatívnymi udalosťami a žalovanými článkami chýba akákoľvek príčinná súvislosť. F. v čase začatia trestného konania pôsobil ako verejný funkcionár a v súvislosti s výkonom tejto verejnej funkcie bol Z. obvinený a neskôr prokurátorom obžalovaný z trestného činu korupcie, ktorý mal podľa obžaloby priamo súvisieť s výkonom jeho verejnej funkcie. S poukazom na to, že v denníku boli uverejnené len pravdivé skutočnosti, týkajúce sa navrhovateľa sa požiadavka navrhovateľa javí ako neopodstatnená a neodôvodnená. H. zásah do osobnostných práv fyzickej osoby musí byť splnených niekoľko podmienok: X. Existencia zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolanie majetkovej ujmy, X. Neoprávnenosť takéhoto zásahu X. Príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom a jeho následkami.
Z. v II. rade uviedol, že s návrhom nesúhlasí, považuje ho za nedôvodný, poukázal na to že XX. XX. XXXX bol navrhovateľ zadržaný v policajnej akcii, ktorej cieľom bola na základe informácií policajného agenta prekaziť trestný čin korupcie. W. bol poslanec F. rady SR G. P. pre podozrenie zo spáchania trestného činu a pri tejto akcii bol zadržaný aj navrhovateľ, ktorý vtedy pracoval vo funkcii úradu T.-bystrického samosprávneho kraja. O zadržaní navrhovateľa informovali všetky televízne, printové, rozhlasové a internetové spravodajské médiá, pričom denník J. nebol výnimkou. O policajnej akcii a zadržanom úplatku usporiadal vtedajší minister vnútra R. H. spolu s viceprezidentom H. zboru SR D. J. tlačovú besedu, kde uviedli, že navrhovateľ a G. P. si úplatok vyžiadali, odovzdanie prebehlo v kancelárii G. P., v ktorej sa nachádzal okrem policajného agenta a G. P. už len navrhovateľ. F. pri policajnom zásahu bol úplatok nájdený v kufríku G. P.. W. celej kauzy, dôvodnosť obvinení voči zadržaným potvrdzovala aj NR SR v súhlase so vzatím poslanca P. do väzby a súdne rozhodnutie o vzatí navrhovateľa a G. P. do väzby. O takýchto závažných kauzách má denná tlač povinnosť informovať verejnosť a verejnosť má právo na prijímanie informácií o takýchto spoločensky významných udalostiach. P. kauza, na ktorej mal údajne participovať navrhovateľ spolu s poslancom NR SR sa zásadným spôsobom týka verejného života v SR a ovplyvňuje spôsob posudzovania verejných činiteľov širokou verejnosťou. I. zatajovanie informácií z trestného konania, vedenom proti navrhovateľovi by bolo flagrantným porušením práv občana a vyvolal by pochybnosti o záujme kompetentných orgánov vyšetriť a rozhodnúť daný skutok nezávisle a spravodlivo. H. publikovania článkov bol navrhovateľ v postavení obvineného, prípadne obžalovaného a spravodajské články, pokrývajúce túto tému vychádzajú vždy z informácií od oficiálnych predstaviteľov, ktoré si novinári nie sú povinný overovať. F. z titulu svojej funkcie musí byť vnímaný ako verejná osoba so zníženou ochranou osobnosti. F. je teda povinný zniesť zásah do svojho súkromia a zverejňovania informácií o jeho osobe najmä ak sa týkajú výlučne jeho pracovného, profesionálneho života, čo je prípad článkov, napádaných v tomto konaní. Q. stíhanie navrhovateľa ako osoby verejne činnej bolo natoľko závažné z pohľadu verejného záujmu, že nie je možné navrhovateľovi priznať právo na embargo, čo sa týka uverejňovania jeho celého mena a priezviska. O. o jeho celom mene bolo z dôvodu, že išlo o predstaviteľa orgánov verejnej moci, pričom jeho meno bolo zo všetkých spravodajských agentúr a médií dobre známe. S. pri príprave článkov vychádzali predovšetkým z informácií, poskytnutých z oficiálnych zdrojov, napríklad z tlačových konferencií a oficiálnych vyhlásení ministra vnútra, špeciálneho prokurátora, predstaviteľov policajného zboru, vedenia NR SR a vyjadrenia jednotlivých poslancov NR SR. F. napádané výroky článkov boli prezentované ako výpoveď svedka D. U., prípadne ako informácie, ktoré odzneli počas pojednávaní v danej trestnej veci voči navrhovateľovi, obsah obžaloby alebo rozsudku.
Z. v II. rade k jednotlivým žalovaným článkom uviedol a to k článku X.X Ad X.X. : C. tvrdenie bolo v článku uvedené s odkazom, že ide len o názor novinárskeho zdroja, čo je v článku jasne uvedené. O. o polemický výrok, ktorý nebol spôsobilý zasiahnuť do opráv na ochranu osobnosti (viď nález N. IV. XXX)XXXX) Ad X.X.: Z článku vyplýva, že žalovaný výrok uviedla polícia SR a autor túto informáciu len ďalej sprostredkúva čitateľom. Q. údaje poskytnuté oficiálnym predstaviteľom štátu nie je novinár v zmysle doterajšej judikatúry L. povinný preskúmať ani zisťovať ich pravdivosť (viď rozsudok T. Q. a J. proti F. XXXX). W. v II. S. má za to, že v tejto časti žaloby nie je pasívne legitimovaný. Ad X.X.: C. výrok nebol v článku uverejnený. C. údaje si žalobca účelovo pospájal do vetnej konštrukcie, ktorej pravdivosť následne napáda.
Ad X.X.:
I. v tomto článku vyjadril svoj hodnotiaci úsudok na policajný zásah, pri ktorom bol zadržaný žalobca, ktorý vychádzal z odôvodneného skutkového základu, získaného z oficiálnych správ a zdrojov. V zmysle ustálenej judikatúry L. nie je možné na novinárov klásť požiadavky presného používania terminológie trestného hmotného a procesného práva, a teda očakávať, že budú môcť rozlišovať medzi pojmom páchateľ, obvinený, podozrivý, či obžalovaný. Q. denník J. nie je právnické odborné periodikum a jeho čitatelia rozdiely medzi vyššie uvedenými pojmami trestného práva procesného a hmotného tiež nepoznajú. H. máme za to, že v tomto prípade nešlo o taký zásah do práv žalobcu, ktorý odôvodňoval obmedzenie ústavného práva žalovaného v II. S. na slobodu prejavu. Z textu článku je zrejmé, že poznámka o páchateľoch vychádza z opisu skutku ministrom vnútra V. H.. Ad X.X.: V článku sa cituje výpoveď G. P., že úplatok bol určený žalobcovi. F. v závere uviedol, P. úplatok „údajne“ sprostredkoval na žalobcovu žiadosť. O. opäť o polemický výrok, ktorý vychádza z oficiálnych prameňov. Ad X.X.: O., ktorú napáda žalobca je pravdivá, t.j. podľa prokurátora D. T. je prípad žalobcu klasická jednoduchá korupcia. O. o hodnotiaci úsudok predstaviteľa prokuratúry, a požadovaný text ospravedlnenia k nemu je nevykonateľný, keďže hodnotiaci úsudok nemôže byť pravdivý alebo nepravdivý. O. teda o verejne prístupnú informáciu, poskytnutú orgánom činným v trestnom konaní (t.j. verejným orgánom), ktorú žalovaný v II. S. sprostredkoval svojím čitateľom. Zo znenia článku je zrejmé, že ide o výrok prokurátora, preto máme za to, že v tejto časti žaloby nie je žalovaný v II. S. pasívne legitimovaný a žaloba je v tejto časti nedôvodná. Ad X.X.: Zo znenia článku vyplýva, že napádaná informácia vychádza z obžaloby, t.j. verejnej listiny, ktorej obsah novinár nie je povinný preverovať. F. čitateľom v článku priblížil obsah obžaloby voči žalobcovi pravdivo, preto je žaloba v tejto časti nedôvodná. Ad X.X.: F. výrok je pravdivý. W. bol zadržaný v súvislosti s preberaním úplatku, ktorý sa našiel v kufríku G. P.. E. bola táto informácia poskytnutá oficiálne predstaviteľmi polície. Ad X.X.: S. ako pri predchádzajúcich bodoch, informácia, že žalobca bol zadržaný s pol miliónom korún je pravdivá, a je v súlade s oficiálne poskytnutými informáciami. W. napádaný výrok, uvedený v navrhovanom znení ospravedlnenia: „tvrdenie, podľa ktorého bol E. zatknutý pri preberaní úplatku a bol zadržaný s pol miliónom korún je nepravdivé“ sa v článku vôbec nenachádza, a preto nie je možné také ospravedlnenie uverejniť. Ad X.XX.: Q. ako v predchádzajúcich prípadoch, ani v tomto článku žaloba nesmeruje proti tvrdeniam autora článku, ale proti informácii citovanej z verejnej listiny - uznesení o vznesení obvinenia proti žalobcovi. V článku sa nachádza výrok: „konateľ podľa obvinenia odovzdal peniaze v obálke E....“ autor tak čitateľov pravdivo informoval o obsahu obvinenia proti žalobcovi. H. písaní tohto článku jeho autor vychádzal z uznesení o vznesení obvinenia - t.j. verejnej listiny, čo náležite uviedol aj v samotnom článku. C. informácia sa v uznesení skutočne nachádza a teda je pravdivá. W., v zmysle judikatúry L. nie je novinár povinný si preverovať pravdivosť informácií, ktoré mu boli poskytnuté z oficiálnych zdrojov, resp. oficiálnych správ (rozsudky L.: B. a ostatní proti M., XXXX, a T. Q. a J. proti F., XXXX) Ad X.XX.: F. tvrdenie, že žalobcovi bol odovzdaný úplatok pol milióna korún je obsiahnuté v článku ako súčasť výpovede agenta D. U. na súdnom pojednávaní. C. výrok sa nachádza v prvom odseku článku ktorý jasne uvádza, že išlo o tvrdenia svedka pred súdom. W. teda žiada od žalovaného v II. S. ospravedlnenie a finančné zadosťučinenie za zverejnenie výpovede svedka v súdnom konaní. Q. praktiku považujeme za vážny a neakceptovateľný zásah do ústavného práva na slobodu prejavu ako aj do nezávislosti tlače. Ad X.XX.: H. článok bol uverejnený v sekcii P. a napádaný výrok je hodnotiaci výrok autora E. A., ktorý reflektuje skutkový stav prezentovaný oficiálnymi zdrojmi. K zadržaniu žalobcu a G. P. došlo krátko po tom, čo do miestnosti vstúpil policajný agent s úplatkom, pričom úplatok sa našiel k kufri jedného zo zadržaných. Je preto na miest konštatovanie, že k zadržaniu došlo „pri čine“. Ad X.XX.:
R. tri napádané výroky z článku „P. P. svedka znechutila“ vychádzajú z výpovede svedka D. U. v súdnom konaní, čo z článku jednoznačne vyplýva. W. v II. S. tým sprostredkoval verejnosti výpoveď kľúčového svedka v najvýznamnejšom korupčnom procesena J., čo mu nemôže byť na ujmu. Ad X.XX.: W. označuje informáciu „že záznamy z odpočúvania patria medzi dôkazy svedčiace proti E.“ za nepravdivú. Na preukázanie pravdivosti tohto tvrdenia navrhujeme, aby súd predvolal zodpovedného riadiaceho príslušníka H. zboru, ktorý sa zúčastnil zásahu, pri ktorom bol žalobca zadržaný a to dožiadaním súdu na PR SR. C. informácia, že „žalobcovi bol odovzdaný pol milióna korún“ sa v tomto článku ani nenachádza , teda žiadosť o ospravedlnenie sa za takýto výrok nemá žiadny reálny základ. V článku je len informácia, že „žalobca je obžalovaný za prebratie úplatku pol milióna korún“ a „U. tvrdí, že pol milióna..... boli určené E.“. Z. výroky sú nespochybniteľne pravdivé. Ad X.XX.: W. v II. S. má za to, že napádaný výrok je pravdivý. G. P. a žalobca boli v miestnosti, v ktorej policajný agent odovzdal úplatok. F. bol tento úplatok nájdený zasahujúcimi príslušníkmi H. zboru v kufríku G.P., ktorí obidvoch prítomných zadržali. Q., že E. a P. boli zadržaní s polmiliónovými úplatkom vychádza z pravdivého skutkového základu. M. neuvádza, že žalobca prevzal úplatok, ani že ho žiadal. Ad X.XX.: W. v toto článku napáda rovnakú vetu, ako bola uvedená v článku pod bodom X.XX, t.j. že žalobcu polícia zadržala s polmiliónovým úplatkom. R. žalovaného v II. S. k tomuto bodu žaloby je rovnaké ako k bodu X.XX vyššie. Ad X.XX.: K článku „H. firmu hlavného svedka v P. kauze“ z 6. 8. XXXX sa žalobca domáha ospravedlnenia k citácii výroku J. U., ktorý uvioedol, že „si myslí že preverovanie jeho firmy je osobnou pomstou žalobcu“. W. uverejnil názor zainteresovanej strany - hlavného svedka vo významnom procese v denníku J., pričom citoval jeho hodnotiaci úsudok, a nie skutkové tvrdenie, čo preukazuje aj slovné spojenie „myslím si“. F. je možné sa domáhať ospravedlnenia k hodnotiacemu výroku v znení že ne nepravdivé, keďže pravdivosť hodnotiacdeho výroku nie je možné preukázať (viď rozsudok L. A. proti S., XXXX). Q. požadované znenie ospravedlnenia je nezrozumiteľné („??? U. spoločnosti Q. je osobnou pomstou riaditeľa E.,....“) a podľa názoru žalovaného v II. S. ho nie je možné uverejniť. C. časť ospravedlnenia k článku „H. firmu hlavného svedka v P. kauze“ sa týka informácie, že žalobcu zadržali s úplatkom,ktorý žiadali E. a P. od podnikateľa U.. O. o informáciu, ktorá v článku začína úvodom „podľa vyšetrovateľov a prokuratúry“, čiže denník J. len čitateľom sprostredkoval pozíciu orgánov činných v trestnom konaní, ktorá bola mnohokrát verejne prezentovaná a vyšetrovateľmi a prokuratúrou oficiálne potvrdená. H. tejto informácie si žalovaný v II. S. nebol povinný preveriť. Ad X.XX.: V článku z XX. 2. XXXX v denníku J. „J.: H., nemáte byť na čo pyšní“ je uverejnené pravdivé skutkové tvrdenie, že žalobca čelil obžalobe, že zobral polmiliónový úplatok. T. ohľadu na výsledok súdneho konania je zverejnená informácia pravdivá, keďže obžaloba za takýto trestný čin voči žalobcovi podaná bola a súd ju prejednával. R., voči ktorému sa domáha ospravedlnenia žalobca „E. zadržala polícia s polmiliónovým úplatkom“ je obdobný, ako výrok v článku pod bodom X.XX. žalovaný v II. S. sa pridržiava argumentácie uvedenej pod bodom X.XX. vyššie. Ad X.XX a X.XX.: W. v týchto článkoch napáda rovnakú vetu, ako bola uvedená v článku pod bodom X.XX., t.j. že žalobcu polícia zadržala s polmiliónovým úplatkom. R. žalovaného v II. S. k týmto bodom žaloby je rovnaké ako k bodu X.XX vyššie.
Z. v II. rade poukázal na slobodu prejavu, ktorá je garantovaná N. SR, C. o ochrane ľudských práv a základných slobôd s tým, že poukázal aj na rozhodnutia N. súdu SR a L. súdu pre ľudské práva. Z. v II. rade k nároku navrhovateľa ohľadom finančnej náhrady vo výške XXX XXX,- L. uviedol, že v danom právnom stave je možné aplikovať závery a argumentáciu obsiahnutú v rozhodnutí L.: P. a O. proti M. s tým, že pri aplikácii uvedených princípov by v súčasnosti relutárna satisfakcia SR nemala presiahnuť sumu XX XXX,- L.. H. suma XXX XXX,- L. je absolútne neprimeraná a značne prevyšuje čiastky, priznávané súdom za poškodenie zdravia, prípadne usmrtenia osôb. F. vo svojom návrhu svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch bližšie neodôvodnil a takisto nijako nepreukazoval a nepreukázal, že jeho vážnosť a dôstojnosť bola značne znížená a zároveň že
by morálne zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia nebolo dostatočné. J. však zniesol námietku premlčania proti nároku navrhovateľa o náhradu nemajetkovej ujmy s tým, že právo domáhať sa primeraného zadosťučinenia vo forme náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 1X ods. X Z. zákonníka je majetkovým právom a podlieha premlčaniu vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote. V prípade sporu na ochranu osobnosti, ktorý vznikol na základe uverejnenia článkov treba za deň, v ktorý bolo možné si uplatniť právo na ochranu osobnosti po prvý raz považovať deň vydania článku. H. na náhradu nemajetkovej ujmy sa premlčuje v dobe troch rokov odo dňa uverejnenia predmetného článku. F. podal návrh na Z. súd W. 9. 7. XXXX a k článkom , ktoré vyšli pred 9. 7. XXXX si navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy až po uplynutí premlčacej lehoty a preto mu ho nie je možné v tomto konaní priznať. Po tomto dátume vyšli len dva články a to dňa XX. XX. XXXX, článok s názvom: „H. s P. trvá už X roky“ a dňa XX. XX. XXXX článok k názvom: „H. P. s E. odročili.“
Z. súd W. svojím rozsudkom XXC XXX/XX-XXX zo dňa XX. 4. XXXX rozhodol tak, že W. strana H., a.s. je povinná v lehote X dní od právoplatnosti rozsudku na strane č. X a nasledujúcich v denníku H. uverejniť ospravedlnenie s rovnakým písmom akým boli uverejnené pôvodné články a názvy s nasledovným textom:
Z. O.. E. E.
C. XX. XX. XXXX denník H. na strane č. 3 pod značkou „ok“ uverejnil článok s názvom: „I. sa spolu poznali už roky“, v ktorom bolo uvedené:
W. prepojenie existuje medzi banskobystrickým samosprávnym krajom, ktorý robil verejnú súťaž na dostavbu telocvične žiarskej školy a víťazom súťaže - spoločnosťou Q. v T. T.. E. spoločnosti D. U., ktorý v utorok odovzdal polmiliónový úplatok riaditeľovi úradu banskobystrickej samosprávy E. E. a poslancovi parlamentu G. P., dlhé roky spolupracoval s predsedom výberovej komisie E. M., ktorého za predsedu výberovej komisie vymenoval práve E. E..
„S firmou Q. som nemal nijaké pracovnoprávne vzťahy, čo som podpísal aj v čestnom vyhlásení. O dostavbu telocvične sa uchádzalo XX firiem a s XX percentami z nich som v minulosti spolupracoval ako investičný pracovník pri riešení zákaziek. S firmou Q. som v minulosti zabezpečoval dve alebo tri stavebné akcie, boli to však objednávky tak na štyri - päť miliónov korún. J. som s inými firmami na podstatne väčších zákazkách a tieto v súťaži neuspeli,“ tvrdí M.. H. našich informácií v čase, keď bol M. vedúcim investičného oddelenia K. E. T. v T. T., univerzita priamym zadaním vybrala na sťahovanie fakúlt a rekonštrukciu budov práve U. firmu Q.. H. objem prác bol XX,X milióna korún, dodatkami k zmluve sa však vyšplhal na XX miliónov korún.
Q., podľa ktorého bol odovzdaný pol miliónový úplatok riaditeľovi úradu banskobystrickej samosprávy E. E. je nepravdivé.
Za uverejnenie nepravdivého tvrdenia sa H. a.s. vydavateľ denníka H. ospravedlňuje O.. E. E..
C. XX. XX. XXXX denník H. na strane č. X uverejnil článok autora E. E. s názvom: „P. prepustili, vracia sa späť do NR SR“, v ktorom bolo uvedené:
H. G. P. (U.), ktorý je obvinený z korupcie, prepustil súd po vyše troch mesiacoch z vyšetrovacej väzby. J. s ním sa včera dostal na slobodu aj jeho spoluobvinený, bývalý šéf úradu T. samosprávneho kraja E. E.. P. a E. prepustil nitriansky krajský súd vo štvrtok popoludní. Vo väzení boli od novembra minulého roka, aby počas vyšetrovania nemohli ovplyvňovať svedkov. H. súdu však už nie je dôvod držať ich ďalej za mrežami, pretože vyšetrovanie ich úplatkárskej aféry sa tento týždeň skončilo. „O. o obvyklý postup, všetky dôkazy boli zabezpečené, súd rozhodol v súlade so zákonom,“ povedal P. advokát R. W.. „W. zákonnosť a spravodlivosť. My sme stále tvrdili, že dôvody na väzbu tu neboli,“ reagoval E. právny zástupca Q. U.. Obaja búdu ďalej stíhaní na slobode. „P. vyšetrovanie bolo skončené, predpokladám, že vyšetrovateľ spis predloží prokurátorovi a ten rozhodne, čo ďalej,“ hovorí U.. „T. podaná obžaloba, dôkazy bude hodnotiť súd,“ dodal W.. Po prepustení z väzby môže obvinený poslanec už dnes nastúpiť do parlamentu a hlasovať. „Ak zanikne prekážka na výkon poslaneckého mandátu, mandát sa obnovuje,“ uviedol ústavný právnik H. P..
V F. rade P. doteraz zastupovala P. Q., tá bude musieť po jeho návrate poslaneckú lavicu opustiť. H. P. s E. zatkla koncom novembra potom, ako zobrali od podnikateľa D. U. úplatok pol milióna korún. H. našli peniaze v P. kufríku. Q. však obvinenie z korupcie odmietol.
Čo sa stalo v kauze P.
* XX. novembra - H. prichytila priamo pri braní úplatku poslanca G. P. z U. a šéfa úradu T. samosprávneho kraja E. E., obidvaja skončili v cele policajného zadržania. * XX. novembra - H. vydal na trestné stíhanie svojho člena G. P., poslanci súhlasili aj s jeho väzbou. * XX. novembra - J. rozhodol, že poslanec G. P. zostane vo vyšetrovacej väzbe aj so šéfom úradu T. samosprávneho kraja E. E.. * Od decembra obaja opakovane podávali sťažnosť na súd a žiadali prepustenie. J. ich žiadosti viac ráz zamietol. * XX. januára - V nitrianskej väznici vyšetrovateľ posadil P. a E. proti sebe, aby ich konfrontoval. Aj keď obvinenie z korupcie obaja odmietajú, ich verzie boli odlišné. * X. marca - H. skončila vyšetrovanie úplatkárskej aféry poslanca G. P. (U.) a jeho straníckeho kolegu E. E.. * 4. marca - P. súd v F. prepustil z väzby poslanca G. P. a bývalého vysokého úradníka T. samosprávneho kraja E. E., ktorí sú obvinení v úplatkárskej kauze. Z. strávili za mrežami viac ako 3 mesiace. R. pripravil pre prokurátora návrh na podanie obžaloby. Z. hrozí, ak ich súd uzná za vinných, až osem rokov väzenia.
Q., podľa ktorých E. zobral úplatok pol milióna korún a bol prichytený priamo pri preberaní úplatku sú nepravdivé.
Za uverejnenie nepravdivých tvrdení sa H. a.s. vydavateľ denníka H. ospravedlňuje O.. E. E..
C. XX. XX. XXXX denník Pravda na strane č. 2 pod značkou „odu“ uverejnil článok s názvom „Prichytení boli viacerí politici, odsúdený nebol ani jeden“, v ktorom bolo uvedené:
Jeden prípad korupcie politikov za druhým rieši najmä v posledných mesiacoch polícia. Aj keď boli viacerí pristihnutí pri čine, právoplatne nebol odsúdený ešte ani jeden z nich. Za branie polmiliónového úplatku odsúdil síce súd v máji poslanca NR SR Gabriela P. (U.), rozsudok však nie je právoplatný. P. dodnes sedí v parlamente. Proti trestu na najnižšej hranici sa totiž odvolal, neskôr podal námietku proti zaujatosti senátu banskobystrického krajského súdu, ktorý mal o jeho korupčnej kauze rozhodnúť. O námietke má teraz rozhodnúť Najvyšší súdu. Poslanca P. prichytila polícia v novembri 2003 pri braní polmiliónového úplatku spolu so šéfom Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja E. E.. Obaja skončili vo vyšetrovacej väzbe, z ktorej ich prepustili po skončení trojmesačného vyšetrovania. J., ktorý trval 10 mesiacov, odsúdil P. na pokutu a rok väzenia. Mráza, ktorému bol podľa obžaloby úplatok určený, pre nedostatok dôkazov oslobodil. Súd to odôvodnil tým, že pri zákroku v kancelárii HZDS sa peniaze našli práve v P. kufríku. H. vyšetruje podozrenie z kupovania hlasov poslancov v parlamente. H. I. H. S. jej odovzdal nahrávku, na ktorej nezávislá poslankyňa O. U. hovorí o ponukách za hlasovanie v F. rade. S. podal na polícii aj ďalšie trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu podplácania ďalšieho poslanca NR SR. P. kauzy sa nevyhli ani komunálnej politike. Za branie úplatku čelia obžalobe nielen starostovia, ale aj viceprimátor či primátor. Za vybavovanie päťmiliónového úplatku je obžalovaný starosta bratislavskej mestskej časti S. H. T.. H. výsledkov vyšetrovania mal byť úplatok od súkromnej firmy O. In za sprostredkovanie lukratívnej zákazky v T. mestskej časti. H. T. nezadržali pri preberaní peňazí. H. vyšetrovania polícia vlastnou chybou prišla o záznamy T. telefonátov, ktoré mali slúžiť ako dôkazy. H. s T. sa začal na R. súde tento mesiac. P. padne verdikt, zatiaľ nie je známe. T. obvinenia odmieta. Z korupcie je obvinený aj košický viceprimátor L. M.. Q. vlani zadržala polícia pri preberaní miliónového úplatku v sídle stavebnej firmy P., ktorá získala zákazku na výstavbu nájomných bytov na M.. E. R. H. oznámil, že celková výška úplatku mala predstavovať osemnásť miliónov a M. putoval na niekoľko mesiacov za mreže. R. dodnes tvrdí, že nešlo o úplatok, ale o vyrovnanie dlhov z čias, keď ešte na košickom magistráte nepôsobil. V súvislosti s výstavbou nájomných bytov je obvinený aj starosta košickej M. A. A.. J. byty totiž neboli postavené a peniaze sa stratili nevedno kam. A. polícia obvinila zo zneužitia právomoci verejného činiteľa, konateľa stavebnej firmy E. E. z podvodu. R. sú na slobode, obžaloby ešte nepadli. Vo
vyšetrovacej väzbe doteraz sedí primátor R. E. J. A.. Q. v marci zadržali policajti pri preberaní XXX- tisícového úplatku. H. mu dal podnikateľ R. T., ktorému mesto prenajalo pozemky okolo termálneho kúpaliska na XX rokov za symbolickú korunu. H. mal na pozemkoch postaviť ubytovanie s celoročnou prevádzkou, namiesto toho tam umiestnil len maringotky. H. mal podnikateľovi za úplatok vybaviť, že o výhodný prenájom nepríde. H. R. súd by sa mal A. postaviť už na budúci týždeň.
Q., podľa ktorého šéfa úradu T. samosprávneho kraja E. E. prichytila polícia v novembri XXXX pri preberaní pol miliónového úplatku je nepravdivé.
Za uverejnenie nepravdivého tvrdenia sa H. a.s. vydavateľ denníka H. ospravedlňuje O.. E. E..
C. XX. XX. XXXX denník H. na strane č. X uverejnil článok autora M. E. s názvom: „J. s poslancom P. môže pokračovať“, v ktorom bolo uvedené:
T. krajskí sudcovia môžu uzavrieť korupčný prípad poslanca U. G. P. a riaditeľa N. T. samosprávneho kraja E. E.. F. súd totiž v uplynulých dňoch potvrdil, že sudcovia nie sú zaujatí voči obžalovanému P., ktorý na okresnom súde dostal za polmiliónový úplatok ročné väzenie. „P. súd v T. T. tak môže v kauze rozhodnúť,“ uviedla riaditeľka kancelárie predsedu F. súdu L. S.. P. námietka proti zaujatosti súdu znemožnila prípad uzavrieť už v tomto roku. P. z vyše päťdesiatich sudcov banskobystrického krajského súdu sa musel písomne vyjadriť ku P. obvineniu. Z. súd pritom kauzu rozhodol už X.mája tohto roku. P. poslanca uznal za vinného a okrem väzenia ho potrestal stotisícovou pokutou, E. oslobodil. H. verdiktu sa odvolala okrem P., ktorý tvrdí, že je nevinný, aj prokuratúra. Tá žiada odsúdiť aj E.. H. prokuratúry obaja obžalovaní úmyselne porušili záujem štátu, „spolčili sa, aby získali úplatok“. R. dospel k záveru, že poslanec úplatok prevzal v novembri pred dvoma rokmi od podnikateľa za sprostredkovanie zákazky na dostavbu telocvične v W. nad U.. P. tvrdí, že peniaze boli určené pre riaditeľa N. T. samosprávneho kraja E.. H. rozsudku do volieb by znamenalo P. odchod z parlamentu.
H. P. kauzy
* XX. novembra XXXX - polícia prichytila pri preberaní úplatku poslanca G. P. (U.) a šéfa N. T. samosprávneho kraja E. E.. Z. skončili v policajnej cele * XX. novembra - parlament vydal na trestné stíhanie P. a poslanci súhlasili aj s jeho väzbou * XX. novembra - sudca rozhodol, že P. spolu s E. budú tráviť vyšetrovanie za mrežami * marec XXXX - polícia skončila vyšetrovanie návrhom na podanie obžaloby * marec - po viac ako troch mesiacoch väzby P. súd v F. rozhodol o ich prepustení * 8. júla - začal sa proces na Z. súde v T. T. * 3. mája XXXX - odzneli záverečné reči * 9. mája XXXX - súd uznal P. za vinného, E. oslobodil. P. a prokuratúra sa proti rozsudku odvolali
Q., podľa ktorého polícia prichytila pri preberaní úplatku šéfa N. T. samosprávneho kraja E. E. je nepravdivé.
Za uverejnenie nepravdivých tvrdení sa H. a.s. vydavateľ denníka H. ospravedlňuje O.. E. E..
C. XX. XX. XXXX denník H. na strane č. X uverejnil článok autorky P. L. s názvom „H. súd v kauze P.“ , v ktorom bolo uvedené:
Z. konanie v úplatkárskej kauze poslanca NR SR za U. G. P. a bývalého riaditeľa N. T. samosprávneho kraja E. E. sa začne v T. T. na krajskom súde XX. februára. Z. súd ešte vlani 9. mája odsúdil P. za branie polmiliónového úplatku na rok väzenia a peňažný trest stotisíc korún. E., obžalovaného za ten istý trestný čin súd pre nedostatok dôkazov oslobodil. H. rozsudku sa odvolal P. i prokurátor. W. odvolacieho konania na banskobystrickom krajskom súde však oddialila P. námietka proti zaujatosti všetkých jeho sudcov. H. neho sudca D. U. a E. sú ako bývalí spolužiaci v priateľskom vzťahu a E. obhajca Q. U. bol podpredsedom krajského súdu práve v období, keď mu predsedal U.. Sudca U. je pritom svokrom sudcu okresného súdu S. H., ktorý v tejto korupčnej kauze rozhodoval. To malo podľa P. vyvolávať podozrenia, že môže dojsť k ovplyvneniu procesu.
K námietke zaujatosti sa muselo písomne vyjadriť viac ako XX sudcov krajského súdu. Až na základe toho F. súd vlani v decembri potvrdil, že sudcovia nie sú zaujatí proti obžalovanému P.. H. úplatok mali obaja obžalovaní prevziať ešte XX. novembra XXXX od banskobystrického podnikateľa za sprostredkovanie objednávky vyššieho územného celku na výstavbu telocvične v W. nad U.. Ak odvolací krajský súd potvrdí rozsudok ešte do júnových predčasných volieb, P. bude musieť z parlamentu odísť.
N. kauza poslanca P.
* XX. novembra XXXX polícia zadržala poslanca G. P. (U.) a vtedajšieho riaditeľa N. T. samosprávneho kraja E. E. krátko potom, čo im podnikateľ odovzdal polmiliónový úplatok * XX. novembra parlament vydal na trestné stíhanie P. a poslanci súhlasil aj s jeho väzbou * marec XXXX - polícia skončila vyšetrovanie návrhom na podanie obžaloby, po troch mesiacoch väzby P. a E. prepustili * 8. júla XXXX sa začal proces na Z. súde v T. T. * 9. mája XXXX súd uznal P. za vinného, E. oslobodil * XX. februára XXXX sa začne na P. súde v T. T. odvolacie konanie
Q., podľa ktorého E. E. odovzdal podnikateľ pol miliónový úplatok je nepravdivé.
Za uverejnenie nepravdivého tvrdenia sa H. a.s. vydavateľ denníka H. ospravedlňuje O.. E. E..
C. XX. XX. XXXX denník H. na strane č. X pod značkou „ok, bum“ uverejnil článok s názvom „J. zrušil P. trest za korupciu“ , v ktorom bolo uvedené:
Aj keď polícia pred vyše dvoma rokmi prichytila poslanca za U. G. P. s polmiliónovým úplatkom v kufríku, stále je na slobode. T. krajský súd, ktorý mohol včera P. kauzu uzavrieť totiž pôvodný verdikt o vine napokon zrušil. H. sa tak vracia okresnému súdu na ďalšie konanie. P. súd označil vlaňajšie rozhodnutie okresného súdu za predčasné najmä vo vzťahu ku P. spoluobžalovanému E. E., ktorý bol spod obžaloby oslobodený. „Je dôvodné podozrenie, že aj on je páchateľom, čo však nevylučuje, že môže byť napokon oslobodený,“ povedal predseda senátu I. R.. C., že v celej veci zostalo veľa nezodpovedaných otázok. Z. súd preto teraz musí doplniť dôkazy a tiež napraviť pochybenia, ktorých sa dopustil počas konania. F. prokurátor O. E. je podľa vlastných slov s rozhodnutím spokojný, keďže takýto postup tiež navrhoval. J. P. sa k záverom senátu odmietol bližšie vyjadriť. H. iba, že „raz pravda vyjde najavo“. „T. toto rozhodnutie ako bernú mincu. E. si však, že najviac dôkazov bude potrebovať doktor P.,“ skonštatoval po skončení pojednávania E.. Q. bol v čase spáchania skutku riaditeľom úradu T. samosprávneho kraja. Z. súd ho oslobodil, aj keď bol zatknutý s P. po prevzatí peňazí v jednej kancelárii. Z. naďalej trvajú na tom, že sú nevinní. V novom konaní musí okresný súd doplniť dokazovanie o ďalšie výpovede policajtov, ktorí boli pri zásahu. S. musí znovu vypočuť aj korunného svedka D. U., pretože vypovedal vždy inak. Z. súd v máji minulého roku odsúdil P. za branie polmiliónového úplatku na rok väzenia a peňažný trest stotisíc korún. E. oslobodil pre nedostatok dôkazov. H. rozsudku sa odvolal P. aj prokuratúra. H. obžaloby mali polmiliónový úplatok P. s E. zobrať od podnikateľa U. za sprostredkovanie objednávky na výstavbu telocvične v W. nad U.. P. sa potom, čo ho policajti zatkli s úplatkom, odmietol vzdať poslaneckého kresla a postavilo sa zaňho aj U.. E. si neuplatňoval len počas vyšetrovacej väzby, v parlamente ho vtedy zastupovala P. Q.. Po prepustení na slobodu sa P. do poslaneckých lavíc vrátil. F. by o mandát mohol poslanec prísť iba v tom prípade, ak by ho súd právoplatne poslal za mreže. A keďže sa teraz jeho prípadom bude znova zaoberať okresný a potom zrejme opäť aj krajský súd, proces sa natiahne najmenej o niekoľko mesiacov.
H. poslanca P.
* október XXXX - kandidát U. G. P. nastúpil po voľbách do F. rady * november XXXX - priamo pri bratí úplatku policajti zadržali poslanca G. P. z U. a šéfa úradu T. samosprávneho kraja E. E., obidvaja skončili v cele * marec XXXX - polícia skončila vyšetrovanie a súd prepustil P. s E. z väzby * máj XXXX - Z. súd v T. T. uznal P. vinným. H. horočným väzením a pokutou XXX - tisíc korún. E. oslobodil
* február XXXX - odvolací súd zrušil verdikt a vrátil celú kauzu okresnému súdu na opätovné konanie * jún XXXX - P. dňom volieb vyprší poslanecký mandát
Q., podľa ktorého priamo pri preberaní úplatku policajti zadržali šéfa úradu T. samosprávneho kraja E. E. je nepravdivé.
Za uverejnenie nepravdivých tvrdení sa H. a.s. vydavateľ denníka H. ospravedlňuje O.. E. E. .
C. XX. XX. XXXX denník H. na strane č. X pod značkou „bum“ uverejnil článok s názvom „ R. preverujú nahrávky o korupcii exposlanca P.“, v ktorom bolo uvedené:
H. pravosti policajných nahrávok, ktoré usvedčujú exposlanca U. G. P. v korupčnej kauze spred takmer štyroch rokov, nariadil teraz banskobystrický okresný súd. Q. sa prípadom začal znovu zaoberať po tom, čo krajský súd zrušil P. ročný trest za branie úplatku a prikázal doplniť ďalšie dôkazy. Aj keď polícia v novembri XXXX zatkla vtedajšieho poslanca P. s XXX-tisícovým úplatkom v kufri, súdy prípad doteraz nedokázali uzavrieť. O. pritom o prvú a zatiaľ jedinú korupčnú aféru člena F. rady. V súčasnosti okresný súd čaká na závery znaleckého posudku k nahrávkam, ktoré vyhotovila polícia. „H. sa týka overenia autentickosti predložených nahrávok. Po tom, čo súd dostane výsledky skúmania, bude pokračovať v konaní,“ uviedla hovorkyňa súdu J. S.. Nahrávky policajnej akcie už dávnejšie spochybnil P. a tiež jeho spoluobžalovaný riaditeľ N. T. samosprávneho kraja E. E.. Z. odmietli pravosť záznamov telefonických rozhovorov, ako aj nahrávky debaty v zasadačke U. z konca roka XXXX, keď polícia zadržala P. s E. aj s úplatkom. U. peniaze policajti našli v P. kufri, jeho odtlačky na obálke neboli H. E. hnutia v máji XXXX uznal okresný súd za vinného a potrestal ho ročným väzením a stotisícovou pokutou. D. spoluobžalovaného E. pre nedostatok dôkazov oslobodil. P. súd však vo februári XXXX verdikt zrušil s konštatovaním, že v prípade zostalo veľa nezodpovedaných otázok. H. obžaloby zobrali P. s E. províziu pol milióna korún od podnikateľa D. U. za sprostredkovanie zákazky na výstavbu telocvične v W. nad U.. Z. obžalovaní sú v súčasnosti na slobode a mimo politických funkcií.
P. úplatkárska aféra
* október XXXX - kandidát U. G. P. nastúpil po voľbách do F. rady * november XXXX - priamo pri bratí úplatku policajti zadržali poslanca G. P. z U. a šéfa N. T. samosprávneho kraja E. E., obidvaja skončili v cele * marec XXXX polícia skončila vyšetrovanie a súd prepustil P. s E.om z väzby * máj XXXX - Z. súd v T. T. uznal P. vinným. H. ho ročným väzením a pokutou XXX-tisíc korún. E. oslobodil *február XXXX - odvolací súd zrušil verdikt a vrátil celú kauzu okresnému súdu na opätovné konanie * jún XXXX - P. dňom volieb vypršal poslanecký mandát.
Q., podľa ktorých polícia zadržala E. s úplatkom a priamo pri bratí úplatku zadržali šéfa N. T. samosprávneho kraja E. E. sú nepravdivé.
Za uverejnenie nepravdivých tvrdení sa H. a.s., vydavateľ denníka H. ospravedlňuje O.. E. E..
H. ospravedlniť sa bola uložená vydavateľovi denníka H. rozsudkom Z. súdu W..
W. strana H. H., a.s. je povinná v lehote X dní od právoplatnosti rozhodnutia na strane číslo X a nasledujúcich v denníku J. uverejniť ospravedlnenie s rovnakým písmom akým boli uverejnené pôvodné články a názvy s nasledujúcim textom:
Z. O.. E. E.
C. XX. XX. XXXX denník J. na strane X, X uverejnil článok autorky E. W. s názvom „H.: R. si úplatok 1 XXX XXX. H. parlamentu a vedúci úradu samosprávneho kraja sú stále v cele“ , v ktorom bol uvedené:
H. U. G. P. a vedúci úradu samosprávneho kraja E. Mráz chceli podľa polície úplatok milión dvestotisíc korún od majiteľa súkromnej firmy za to, že dostane od samosprávy zákazku.
H. ich predvčerom prichytila, odvtedy sú obaja v cele. C. o jedenástej zasadne parlament, aby rozhodol, či P. vydá na trestné stíhanie. O. výbor to už včera odsúhlasil. Z. obvineným hrozí osem rokov väzenia. E. R. H. včera povedal, že polícia na ich odhalenie a zadržanie použila agenta, ktorý neprovokoval. „N. bol žiadaný,“ povedal minister. J. kraj financoval stavbu telocvične W. strednej školy služieb v W. nad U.. M. by na stavbu dostala XX miliónov korún, úplatok bol vlastne X-percentnou províziou. H. akcia sa rozbehla ešte v auguste. H. možný únik informácií dozeral na prípad prokurátor z F. a nie z T. T.. Na stavbu bol vypísaný konkurz, ktorý polícia od začiatku sledovala, lebo o E. už údajne mala informácie, že je „náchylný“ na úplatkárstvo. H. postup policajti taja.
E. firmy sa zrejme po víťazstve v tendri niekto ozval, že chce úplatok, aby zákazku naozaj dostal. H. neprezradila, či jej majiteľ vec oznámil sám, alebo ho oslovila ona. E. vnútra R. H. povedal len toľko, že išlo o „operatívne rozpracovanie kriminalistami“ a označil prípad za „výsledok úspešnej práce v teréne“. E. firmy sa k prípadu odmieta vyjadriť. H. sa s E. a P. stretol v banskobystrickej kancelárii U.. H. pol milióna korún, zvyšok mal doniesť neskôr. Z. vraj chceli ešte XX percent z každého prípadného dodatku k zmluve o zákazke. „Z. úplatku prebehlo o XX.XX h. Z. s peniazmi prevzal poslanec G. K. Z. potom vstúpili do miestnosti policajti a oboch pánov zadržali,“ opísal akciu H.. „H. K. chcel opustiť miestnosť aj so svojim kufríkom, policajti však stáli vo dverách. V kufríku sa našiel prijatý úplatok.“ I. úlohu hral v kauze poslanec P., ktorý nie je funkcionárom samosprávy, nechcel policajný viceprezident D. J. povedať. „V záujme ochrany statočného občana, ktorý prispel k odhaleniu, absolútne nie je vhodné, aby sa skúmalo to, na čo sa pýtate.“ R. žiadajú pre oboch zadržaných väzbu, aby neutiekli alebo neovplyvňovali svedkov. T. to celkom pekná policajná akcia, ktorá prebehla tak, ako majú takéto akcie prebiehať,“ povedal H.. R. ľudí, aby sa nebáli podobné prípady nahlásiť.
Q., podľa ktorých E. E. chcel ešte XX % z každého prípadného dodatku k zmluve o zákazke sú nepravdivé .
Za uverejnenie nepravdivých tvrdení sa H. H. a.s. vydavateľ denníka J. ospravedlňuje O.. E. E..
C. XX. XX. XXXX denník J. na strane XX uverejnil článok autora E. A. s názvom „H. na P. E.“ , v ktorom bolo uvedené:
Po prichytení pánov P. a E. pri čine minister vnútra povedal, že to bola „celkom pekná policajná akcia“. Aj to, čo po nej nasledovalo, spĺňa estetické kritériá, vyšetrovateľ, prokurátor a sudca spotrebovali len osem mesiacov na to, aby spolu prichytení, boli aj spolu súdení. H. tak názornú ukážku, že zadržať, vyšetriť, obžalovať a súdiť sa dá aj na J. rádovo rýchlejšie, ako sme zvyknutí. Q. sa pekná stránka prípadu končí, všetky ostatné sú škaredé. J., že obžalovaní boli prichytení priamo pri čine, spôsobila, že dvaja bývalí krajskí funkcionári Q. strany
- U. nemohli spolu obviňovať všetkých ostatných a celý svet z toho, čo sami urobili. P. sa preto pokúsil zachrániť si vlastnú kožu na úkor straníckeho kolegu a osobného priateľa. P. ide o to, kto si pôjde sadnúť, stranícka spolupatričnosť nemá ani z ďaleka taký zjednocujúci účinok, aký ma vtedy, keď ide o to, od koho a v akej výške žiadať úplatok. H. P. a E. už k sebe od novembra minulého roku žiadnu spolupatričnosť necítia, ale ich strana ešte stále oboch považuje za svojich. W. ich síce funkcií, lebo krajskú organizáciu nemohli riadiť spoza mreží, ale to bolo všetko. R., aby sa jeden vzdal mandátu a druhý odstúpil z dôležitej riadiacej funkcie, už z vedenia U. nezaznela. I. by aj mohla, keď boli prichytení pri čine práve v krajskej kancelárii U.. H. pánov P. a E. odhaľuje aj nepeknú tvár pomerov v samospráve. Z., že o zákazkách kraja nerozhodoval samosprávny systém, ale jeho vplyvní ľudia, umožnil, aby päť percent zo základnej sumy a desať percent z navýšenia rozpočtu išlo na korupciu. Čo fungovalo v jednom kraji, môže fungovať aj v ostatných, takže predstava, že samosprávny systém je voči korupcii oveľa odolnejší ako systém štátny, je príliš optimistická. H. dvoma rokmi, keď sa podnikateľ P. stal poslancom parlamentu, posťažoval sa straníckemu denníku, že „vysoký stupeň korupcie veľmi komplikuje rozvoj malého a stredného podnikania“. R. rozsudku v jeho kauze sa tento vysoký stupeň môže aspoň o niečo znížiť. Q., podľa ktorého bol obžalovaný E. prichytený priamo pri čine a v krajskej kancelárii U. je nepravdivé. Za uverejnenie nepravdivého tvrdenia sa H. H., a.s. vydavateľ denníka J. ospravedlňuje O.. E. E.. H. ospravedlniť sa bola vydavateľovi denníka J. uložená rozsudkom Z. súdu W..
J. návrh navrhovateľa v prevyšujúcej časti zamieta. O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
R. tomuto rozsudku podali odvolanie odporcovi v I. a v II. rade a žiadali, aby P. súd návrh navrhovateľa zamietol v celom rozsahu.
P. súd v T. T. svojím uznesením č.k. XXCo XXX/XXXX-XXX zo dňa XX. XX. XXXX rozhodol tak, že S. Z. súdu W. č.k. XXC/XXX/XX-XXX zo dňa XX. XX. XXXX v spojení s opravným uznesením č.k. XXC/XXX/XX-XXX zo dňa XX. XX. XXXX vo výrokoch, ktorými uložil odporcovi X/ H., a.s., povinnosť v lehote X dní od právoplatnosti rozsudku ospravedlniť sa navrhovateľovi O.. E. E. v denníku H. za presne špecifikované články uverejnené v denníku H. v dňoch XX. XX. XXXX, XX. XX. XXXX, XX. XX. XXXX, XX. XX. XXXX, XX. XX. XXXX, XX. XX. XXXX a XX. XX. XXXX, uverejnením presne špecifikovaného textu, a vo výrokoch ktorými uložil odporcovi X/ H. H., a.s., povinnosť v lehote X dní od právoplatnosti rozsudku ospravedlniť sa navrhovateľovi O.. E. E. v denníku J. za presne špecifikované články uverejnené v denníku J. v dňoch XX. XX. XXXX a XX. XX. XXXX, uverejnením presne špecifikovaného textu, z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.
Z. súd konštatoval, že odôvodnenie rozsudku I. stupňového súdu, týkajúceho sa odvolania napadnutých výrokov, t.j. výrokov, ktorými uložil odporcom 1 a X povinnosť ospravedlniť sa navrhovateľovi nespĺňa uvedené zákonné kritériá riadneho odôvodnenia. Je sporné, že v tomto konaní došlo k stretu práva navrhovateľa na ochranu osobnosti, zaručeného článkom XX N. ako aj článku X C. a práva odporcov na slobodu prejavu a slobodné rozširovanie informácií, garantované článkom XX N. a článku XX C.. R. na túto skutočnosť presvedčivosť odôvodnenia rozsudku vyžadovala detailné hodnotenie miery dôležitosti týchto práv za účelom riešenia ich vzájomnej kolízie a vysporiadania sa s výkladovými východiskami k tejto otázke vyplývajúcimi s relevantnej judikatúry L. súdu za ľudské práva, ich prepojenie na konkrétne okolnosti danej veci a to predovšetkým z hľadiska ich hodnotenia v tzv. teste proporcionality. Z. súd ďalej uviedol, že za účelom hospodárnosti a efektivity ďalšieho konania považuje za potrebné uviesť (v súlade s aktuálnou judikatúrou NS SR - porovnaj napr. rozsudok F. súdu J. republiky sp. zn. X B. XXX/XXXX zo dňa XX. júna XXXX a rozsudok F. súdu J. republiky sp. zn. X B. XXX/XXXX zo dňa XX. augusta XXXX), že podľa judikatúry L. sloboda prejavu predstavuje jeden zo základných pilierov demokratickej spoločnosti. P. právo na slobodu prejavu a právo na ochranu osobnosti sú rovnako garantované N. aj C., riešenie konfliktu (kolízie) medzi týmito právami vyžaduje, aby súd s prihliadnutím na okolnosti prípadu zvážil význam proti sebe stojacich záujmov, a to aby jednému právu nebola bezdôvodne daná prednosť pred druhým. S. súdu v takomto prípade musí vychádzať zo zásady proporcionality, byť vyvážené a do práva na slobodu prejavu zasahovať, len ak je to nevyhnutné. Čl. XX ods. X N. a čl. XX ods. 2 C. explicitne uvádzajú dôvody obmedzenia slobody prejavu, pričom ide o obmedzenia, ktoré musia zodpovedať vždy demokratickému charakteru spoločnosti („opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné“). C. takéhoto obmedzenia môže byť aj „ochrana práv a slobôd iných“, teda okrem iného aj záruky vyplývajúce zo základného práva na ochranu osobnosti v rozsahu garantovanom v čl. XX N. a konkretizovanom najmä v § 11 a nasl. Z. zákonníka. Vo veciach ochrany osobnosti musí byť vždy zohľadnená ochrana slobody prejavu, a to v rozsahu jej ústavných záruk, ako i záruk v zmysle C.. K. ustanovenia Z. zákonníka preto nemožno aplikovať izolovane, ale je nutné ich vykladať a aplikovať v súlade s N. a C.. N. súd J. republiky (ďalej len „ústavný súd“) obmedzenie akéhokoľvek základného práva alebo slobody, a teda aj slobody prejavu, považuje za ústavne akceptovateľné len vtedy, ak ide o obmedzenie, ktoré bolo ustanovené zákonom, resp. na základe zákona, zodpovedá niektorému ustanovenému legitímnemu cieľu a je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na dosiahnutie sledovaného cieľa, t.j. ospravedlňuje ho existencia naliehavej spoločenskej potreby, a je primerané, t.j. je v súlade so zásadou proporcionality (porovnaj nález ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS XXX/XXXX z XX. októbra XXXX, W. nálezov a uznesení ústavného súdu XXXX, str. XXX). Z. práva na slobodu prejavu v prípade jeho stretu s právom na ochranu osobnosti má vo všeobecnosti v slovenskej právnej úprave zákonný podklad najmä v ustanoveniach § 11 a nasl. Z. zákonníka a sleduje aj legitímny cieľ, ktorým je ochrana osobnosti (občianskej cti, resp. dobrej povesti). S. otázkou pre posúdenie jeho akceptovateľnosti v konkrétnom prípade je preto otázka jeho primeranosti, teda či obmedzenie práva na slobodu prejavu zodpovedá zásade proporcionality. Na tento účel judikatúra L. i ústavného súdu využíva test proporcionality založený na hľadaní odpovedí na otázky P., O P., ČO, P., P. a I. v danom prípade „hovoril“, resp. uverejnil informáciu (porovnaj okrem vyššie uvedeného
nálezu ústavného súdu aj nález tohto súdu sp. zn. IV. ÚS XXX/XXXX z XX. apríla XXXX dostupný na www.concourt.sk). H. hľadaní odpovedí na otázky testu proporcionality je potrebné dôsledne rešpektovať relevantnú judikatúru L. a ústavného súdu v jej prepojení s konkrétnymi okolnosťami danej veci. Z judikatúry L. možno vyvodiť základné princípy a kritériá, z ktorých treba vychádzať pri riešení kolízie práva na slobodu prejavu s právom na ochranu osobnosti (pozri v odbornej literatúre H. V., L. P., J. prejavu a žaloby na ochranu dobrej povesti, vydavateľ R. O. - B. pre práva občana, XXXX, dostupné na www.viaiuris.sk). O. najmä o nasledovné základné princípy a kritériá aplikované L.: 1/ - kľúčová úloha médií, ktoré sú „strážnym psom“ demokracie („public watchdog“) a veľmi prísne posudzovanie každého zásahu do slobody prejavu médií (B. v. R., rozsudok, XX.X.XXXX, č. XXXXX/ XX; T. Q. a J. v. F., rozsudok veľkého senátu, XX.X.XXXX, č. XXXXX/XX), 2/ - zvýšená ochrana šíreniu informácií a myšlienok o veciach verejného záujmu (Q. Q. v. O., rozsudok, XX.X.XXXX, č. XXXXX/XX), 3/ - väčšia miera kritiky osôb verejne známych a verejne činných (A. v. S., rozsudok, X.X.XXXX, č. XXXX/ XX; B. v. R., rozsudok, XX.X.XXXX, č. XXXXX/XX; Q. Q. v. O., rozsudok, XX. 6. XXXX, č. XXXXX/XX; Q. v. A., rozsudok, XX.X.XXXX, č. XXXXX/XX; C. v. S., rozsudok veľkého senátu, XX.X.XXXX, č. XXXXX/ XX; B.ănă a E.ăre v. S., rozsudok veľkého senátu, XX.XX.XXXX, č. XXXXX/XX; W. v. S., rozsudok, X.XX.XXXX, č. XXXXX/XX; P. a J. R. G. v. S., rozsudok, X.XX.XXXX, č. XXXXX/XX), 4/ - rozlišovanie, či informácia je skutkovým tvrdením alebo hodnotiacim úsudkom, a vysoká miera ochrany hodnotiacich úsudkov (A. v. S., rozsudok, X.X.XXXX, č. XXXX/XX; F. a D. v. F., rozsudok veľkého senátu, XX.XX.XXXX, č. XXXXX/XX; M. v. J., rozsudok, XX.X.XXXX, č. XXXXX/XX), X/- vychádzanie hodnotiacich úsudkov z určitého skutkového základu (De U. a G. v. T., rozsudok, XX.X.XXXX, č. XXXXX/XX; M. v. J., rozsudok, XX.X.XXXX, č. XXXXX/XX; Q. Q. v. O., rozsudok, XX.X.XXXX, č. XXXXX/XX), X/- ochrana nielen obsahu prejavu, tvrdenia, či myšlienky, ale aj spôsobu, resp. formy, ktorými sú vyjadrované (U. v. J. kráľovstvo, rozsudok, X.XX.XXXX, č. XXXX/XX; A. v. S., rozsudok, 8. 7. XXXX, č. XXXX/XX; H. a Z. v. S., rozsudok XX.X.XXXX, č. XXXXX/XX; Q. Q. v. O., rozsudok, XX.X.XXXX, č. XXXXX/XX), 7/ - zvýšená ochrana tvrdení urobenými v dobrej viere a právo médií na ospravedlniteľný omyl (J. Q. v. J. kráľovstvo, rozsudok, XX.XX.XXXX, č. XXXXX/XX; T. Q. a J. v. F., rozsudok veľkého senátu, XX.X.XXXX, č. XXXXX/XX; M. a S. v. M., rozsudok veľkého senátu, XX.X.XXXX, č. XXXXX/XX; G. v. J. kráľovstvo, rozsudok veľkého senátu, XX.X.XXXX, č. XX XXX/XX; B. v. M., rozsudok, XX.X.XXXX, č. XXXXX/XX; H. a Z. v. S., rozsudok XX.X.XXXX, č. XXXXX/XX; Q. Thorgersion v. O., rozsudok, XX.X.XXXX, č. XXXXX/XX; M. v. E., rozsudok, X.X.XXXX, č. XXXXX/XX; Q. v. A., rozsudok, XX. marca XXXX, č. XXXXX/XX; G. v. E., rozsudok veľkého senátu, XX.X.XXXX, č. XXXXX/XX; W. v. S., rozsudok. X.XX.XXXX, č. XXXXX/XX), 8/ - predvídateľnosť a primeranosť sankcie za poškodenie dobrej povesti (U. M. I. v. M., rozsudok, XX.X.XXXX, č. XXXXX/XX; B.ănă a E.ăre v. S., rozsudok veľkého senátu, XX.XX.XXXX, č. XXXXX/XX; J. v. U., rozsudok, XX.XX.XXXX, č. XXXXX/XX; B. v. R., rozsudok, XX. 4. XXXX, č. XXXXX/XX; Q. E. v. J. kráľovstvo, rozsudok , XX.X.XXXX, č. XXXXX/XX; J. a E. v. J. kráľovstvo, rozsudok. XX.X.XXXX, č. XXXXX/XX; P., v. M. U., rozsudok. X.XX.XXXX, č. XXXXX/XX; A.. V. J., rozsudok, X.XX.XXXX, č. XXXXX/XX; P. a Iltalehti v. M., rozsudok, XX.XX.XXXX, č. XXXXX/XX). H. prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude dôsledne sa vysporiadať, resp. rešpektovať vyššie uvedené princípy a judikatúru L. (T. Q. a J. v. F., rozsudok veľkého senátu, XX.X.XXXX, č. XXXXX/XX), podľa ktorej tlač, pokiaľ prispieva k verejnej diskusii o záležitostiach legitímneho záujmu, by mala mať bežne právo spoliehať sa na obsah oficiálnych správ, bez toho, aby bola povinná vykonávať nezávislý prieskum, lebo inak by mohla byť podkopaná životne dôležitá úloha „strážneho psa“, ktorú tlač zohráva. S. bude jeho povinnosťou rešpektovať judikatúru ústavného súdu, podľa ktorej od vydavateľa periodickej tlače nemožno požadovať, aby selektoval informácie získané od štátneho orgánu, na ktoré sa mohol s dôverou spoliehať, pretože sa tým upiera právo verejnosti na úplné informácie o veciach verejného záujmu (nález ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS XXX/XXXX z XX. októbra XXXX, W. nálezov a uznesení ústavného súdu XXXX), a podľa ktorej novinári (vydavateľ) nemôžu znášať zodpovednosť za to, že šíria informácie poskytnuté orgánmi štátu, pretože to je ich úloha a poslanie, ale naopak, je na orgánoch štátu, aby zvážili, ktoré informácie a v akom rozsahu možno prostredníctvom novinárov (masmédií) verejnosti sprístupniť v súlade s platnými právnymi predpismi (nález ústavného súdu zo 6. júna XXXX sp. zn. IV. ÚS XXX/XXXX). Q., že prvostupňový súd podrobí články, ktoré zostali predmetom konania (t.j. články, za ktoré bola odporcom uložená povinnosť ospravedlniť sa navrhovateľovi) náležitému testu proporcionality, zohľadní
a aplikuje základné princípy a kritériá, z ktorých treba vychádzať pri riešení kolízie práva na slobodu prejavu s právom na ochranu osobnosti. W. sa tým de facto vysporiada s relevantnými námietkami a argumentmi odporcov, prezentovanými v priebehu prvostupňového konania i v odvolaniach. Z. toho sa prvostupňový súd bude musieť vysporiadať i s otázkou, či predmetné články boli vôbec objektívne spôsobilé privodiť navrhovateľovi ujmu na jeho osobnostných právach, keď je všeobecne známe že o „kauze“ navrhovateľa v dobe ich publikovania podávalo rôzne informácie množstvo ďalších printových i elektronický médií a dokonca i priamo oficiálne orgány. To, či sa prvostupňový súd pri ďalšom rozhodnutí riadil uvedenými princípmi a príslušnou judikatúrou bude možné konštatovať len v prípade, ak svoje rozhodnutie náležite zdôvodní.
C. XX. XX. XXXX vydal vyšetrovateľ PZ K. o začatí trestného stíhania voči navrhovateľovi a E.. G. P. ako obvinených z trestného činu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § X60a ods. X Q. zákona, lebo na podklade zistených skutočností je dostatočne odôvodnený záver, že E.. G. P. po vyhlásení výsledkov výberového konania na vykonanie stavebných prác pri stavbe telocvične W. služieb W. nad U., vyhlásený na N. banskobystrického samosprávneho kraja, ktoré bolo uverejnené vo vestníku verejného obstarávania č. XX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX oznámil D. U., že je potrebné O.. E. E., riaditeľovi N. banskobystrického kraja zaplatiť niečo v hotovosti, nakoľko kým nie je rozhodnutie vydané písomne, môže ho komisia zmeniť. Po doručení výsledkov výberového konania D. U., ktoré vyhrala Q., s.r.o. T. T., E.. G. P. tohto upozornil, že O.. E. môže dosiahnuť, že investor môže kedykoľvek pozastaviť finančné krytie a týmto pozastaviť stavbu a preto musí zaplatiť O.. E. X % z objemu investičných nákladov, t.j. XXX XXX,- Sk a XX % z predpokladaného objemu prác, ktoré budú vykonané nad rámec zmluvy, t.j. sumu XXX XXX,- Sk. C. XX. XX. XXXX po XX.XX hod. v T. T. na ulici P. XX, v kancelárii P. organizácie ĽS - U. č. XXX prevzal po predchádzajúcej dohode E.. G. P. od D. U. obálku s finančnom hotovosťou vo výške XXX XXX,- Sk za prítomnosti O.. E. E. po čom boli obaja menovaní zadržaní príslušníkmi polície.
Zo žiadosti G. prokuratúry SR o vydanie súhlasu na trestné stíhanie, vzatie do väzby poslanca F. rady SR E.. G. P. vyplýva, že tento je dôvodne podozrivý zo spáchania trestného činu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1 Q. zákona na tom skutkovom základe, že podozrivý poslanec NR SR E.. G. P. po vyhlásení výsledkov výberového konania na vykonanie stavebných prác stavby - prístavba telocvične W. služieb W. nad U., vyhláseným N. banskobystrického samosprávneho kraja, uverejneného vo vestníku verejného obstarávania č. XX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX oznámil D. U., konateľovi a spoločníkovi obchodnej spoločnosti Q., s.r.o., že obvinenému O.. E. E., riaditeľovi N. banskobystrického samosprávneho kraja je potrebné poskytnúť nejakú peňažnú hotovosť, pretože pokiaľ nie je vydané písomné rozhodnutie, na základe ktorého mal v tomto verejnom obstarávaní vyhrať verejnú súťaž môže komisia svoje rozhodnutie zmeniť. H., čo D. U. bolo doručené rozhodnutie o výsledkoch výberového konania, v ktorom túto verejnú súťaž vyhrala obchodná spoločnosť Q., s.r.o. so sídlom v T. T. E.. G. P. ho opätovne upozornil, že obvinený O.. E. E. môže dosiahnuť, aby investor kedykoľvek prestal platiť za uskutočnené stavebné práce a tak pozastavil realizáciu tohto stavebného diela a preto D. U. musí zaplatiť obvinenému O.. E. E. čiastku, činiacu X % z objemu investičných nákladov, t.j. XXX XXX,- Sk a ďalšiu čiastku, činiacu XX % z objemu prác vykonaných nad rámec zmluvy, t.j. XXX XXX,- Sk. Na to dňa XX. XX. XXXX v čase po XX.XX hod. v kancelárii č. XXX v budove na P. ulici č. XX v T. T. obvinený O.. E. E. prevzal od D. U. obálku, obsahujúcu peniaze v hotovosti vo výške XXX XXX,- Sk a túto odovzdal tam prítomnému poslancovi NR SR E.. G. P., ktorý ju odložil do svojho kufríka. Z obžaloby P. prokuratúry F. Kv XXX/XX-XXX vyplýva, že bola podaná obžaloba na E.. G. P. a O.. E. E. s tým, že O.. E. E. v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu cez sprostredkovateľa E.. G. P. pre seba a inú osobu prijal úplatok, čím spáchali trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody.
Z rozsudku Z. súdu T. T. č.k .5T XX/XX zo dňa 9. 5. XXXX vyplýva, že obžalovaný E.. G. P. bol uznaný vinným, že priamo pre seba prijal úplatok a O.. E. E. bol oslobodený spod obžaloby. Zo zápisnice o verejnom zasadnutí P. súdu T. T. č.k. XTo XXX/XX vyplýva, že bol zrušený S. Z. súdu T. T. 5T XX/XX z 9. 5. XXXX a vec bola vrátená Z. súdu T. T.. Z rozsudku Z. súdu T. T. č.k. 5T XX/XX zo dňa XX. 9. XXXX vyplýva, že obžalovaný O.. E. E. a E.. G. P. boli oslobodení spod obžaloby pre trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody.
Z vyjadrenia N. špeciálnej prokuratúry, G. prokuratúry SR z XX. XX. XXXX vyplýva, že v trestnej veci obžalovaných O.. E. E. a E.. G. P., trestne stíhaných pre trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody bol na hlavnom pojednávaní, konanom dňa XX. 9. XXXX vynesený rozsudok, ktorým boli obaja
obžalovaní oslobodení spod obžaloby s tým, že priamo na tomto hlavnom pojednávaní prokurátor podal odvolanie.
Z uznesenia P. súdu T. T., č.k. XTo XXX/XX vyplýva, že súd zamietol odvolanie prokurátora N. špeciálnej prokuratúry GP SR proti rozsudku Z. súdu T. T. 5T XX/XX zo dňa XX. 9. XXXX. Na záver svojho odôvodnenia v rozsudku P. súd uviedol, že napriek závažnému podozreniu voči obžalovaným, ktoré však nebolo podopreté nezvratnými dôkazmi nemožno jednoznačne dospieť k záveru o vine obžalovaných. J. si preto počínal Z. súd, keď postupoval v duchu zásady v pochybnostiach v prospech obžalovaných a týchto spod obžaloby oslobodil.
Na základe tohto trestného konania potom uverejnil denník H., ktorého vydavateľom je odporca v I. rade a denník J., ktorého vydavateľom je odporca v II. rade viacero článkov, v ktorých bola opísaná trestná kauza navrhovateľa. Z monitoringu tlače, ktorý je pripojený na CD v spise potom vyplýva, že tejto trestnej kauze navrhovateľa a poslanca NR SR G. P. sa venovali takmer všetky televízne, rozhlasové a printové médiá na J. a taktiež niektoré v zahraničí. Vo svojom návrhu navrhovateľ žiadal, aby sa mu ospravedlnil tak odporca v I. rade ako aj odporca v II. rade za niektoré z uverejnených článkov v denníku H. a v denníku J. a to tie, ktoré sú predmetom tohto návrhu.
J. P. C. uviedla, že navrhovateľa pozná, nakoľko ju prijímal do práce na vyšší územný celok do T. kraja. V deň, keď sa celá kauza prevalila, prišla domov strašne unavená a vtedy jej začali chodiť telefonáty. M. na nočné televízne spravodajstvo až do rána nespala. Q. články vychádzali skoro denne a bolo ich strašne veľa. Z. čítala vždy prehľad na internete, čítala J., H., F. M., U. noviny, sledovala televíziu a potom sa o tom spolu rozprávali. J. si myslela, že týmito kauzami sa navrhovateľovi len ubližuje, keďže nikdy nepracovala v takej firme ako R., kde bol taký poriadok. Z. ho nikdy nepoznala tak, ako bol opisovaný. H. riaditeľ mal vždy prísny postoj ku svojim zamestnancom, bol strašne ľudský a keď začínala nejaká porada, hovoril, že sú jedna veľká rodina. H. bolo zastupiteľstvo, bola to hrôza, začal byť nátlak zo strany poslancov, aby predseda navrhovateľa z funkcie odvolal. To, čo sa dialo v kuloároch, bolo strašné. N. nielen na navrhovateľa, ale aj na nich, ako na zamestnancov. W. sa písať články o jeho rodine, o jeho majetku, v podstate sa to stále točilo dookola. H. začali meniť názor na ich riaditeľa a začali aj pripúšťať, že sa to mohlo stať, že to mohol zobrať. C. aj o tom, že ak to naozaj urobil, že nemá morálne právo túto funkciu viesť. Q. vzťah, ktorý mala predtým k navrhovateľovi už taký nie je. V súčasnej dobe tam už zostal šrám, takže ho už hodnotí negatívne. F. uviesť, koľko článkov o navrhovateľovi čítala v denníku H.. B. však vyhľadávala články o navrhovateľovi, pretože to bol ich riaditeľ. K., že nemôže hodnotiť články v denníku H., ktoré boli pravdivé, alebo neboli pravdivé. S počiatku však týmto článkom neverila. Q. článkov bolo veľmi veľa a stále sa písalo len horšie a horšie. Z. nevedeli, ktoré informácie sú pravdivé a ktoré nie sú pravdivé. E. si, že navrhovateľ sa očistí. Z. zmenila názor na navrhovateľa v dôsledku týchto informácií, ktoré boli uvádzané na neho. W. informáciu, že navrhovateľ bol právoplatne oslobodený spod obžaloby. F. však uviesť, v ktorom médiu to zachytila.
J. A. H. uviedla, že spolu s navrhovateľom sú spoločníkmi v jednej firme a to O. W.. Z televízie sa dozvedela, že navrhovateľ je zatvorený. H. to začali rozoberať v ich firme. R. za ňou chodili a pýtali sa na to. Či už zamestnanci alebo klienti. E. uviedla, že v televízii bolo dokonca vidieť aj tvár navrhovateľa. P. bol navrhovateľ zatvorený, v tom čase to bolo ťažké. V podstate ona túto firmu vybudovala. T. tam riaditeľkou XX rokov a táto kauza ich firmu poškodila. H. bola aj informácia aj o tom, že navrhovateľ bol oslobodený. Na navrhovateľa zmenila názor, vlastne to už nie je on ako predtým. S navrhovateľom sa navzájom rozdelili, čo sa týka vedenia firmy. O. síce majú v jednej firme, ale navrhovateľ už nezháňa zákazky. E. dohodnuté nejaké firmy, s ktorými mali rozhovory, nakoniec ich nezískali ako napríklad firma F. E.. P. prišli na audit, povedali im, čo nesieme v kufríkoch. O. firme táto kauza poškodila, ona mu to jednoducho nemôže zabudnúť. H. už išlo aj o to, že museli nejakých ľudí prepustiť. O zákazky prišli v dôsledku toho, že pán E. sa už neangažuje. J. žiadna firma im nepovedala, že s nimi už viac nebudú spolupracovať v dôsledku tejto kauzy, pretože to jednoducho nepovie nikto, ale tie narážky k tomu smerovali. Z. mala jedno konkrétne jednanie, ktoré dohodol pán E., bol to nejaký človek z firmy pána P. a ten jediný povedal, že v dôsledku tejto kauzy už nie. V dôsledku tejto kauzy sa jej vzťah k navrhovateľovi zmenil, je samozrejme horší, hoci vie o tom, že súd určil, že je nevinný. M. články v H., J., H. X dní. Y. sa to celé dosť dlho, tieto články mohla čítať aj X roky. Z. tieto články čítala, myslela si, že navrhovateľ nehovorí pravdu v tom zmysle, že je nevinný, pretože v novinách písali niečo iné. S. sa aj s inými ľuďmi, tí sa o navrhovateľovi nevyjadrovali dobre. U. niečo v tom zmysle, že ako dopadol, že sa mu to aj zišlo. O trestnom stíhaní navrhovateľa sa dozvedela z televízie. C. sa tam, že bol prichytený
v kancelárii T. samosprávneho kraja a je podozrivý z preberania úplatku. H. čítala ďalšie informácie o navrhovateľovi, z televízie, keď boli pojednávania. M. správy aj na internete. M. ďalej U. noviny, čítala články aj v H. a J.. F. sa presne, čo v týchto článkoch sa písalo, ale niečo v tom zmysle, že bol zatvorený za úplatkárstvo. F. povedať, ktoré informácie čítala v denníku H.. Od tejto kauzy navrhovateľovi nemôže dôverovať, pretože sľuboval, že keď sa to pominie, bude zháňať zákazky a tieto nepozháňal, takže mu nemôže dôverovať. J., že sa bude venovať firme, ale sa už nevenoval.
J. O.. E. G. uviedol, že navrhovateľa pozná z obdobia, keď pôsobil ako riaditeľ na R.. O. firma G., a.s. T. T. mala záujem pre R. vytvoriť informačný systém. V tom čase rokoval aj s pánom E.. P. bol v aute tak v rádiu zachytil správu, že pán E. bol zatknutý pre branie úplatku. Na druhý deň to potom čítal v novinách, čítal pravidelne J., U. noviny a F. M.. H. to ako senzačná správa a boli rozobraté postupy toho, čoho sa pán E. dopustil. T. tam popísaná korupcia, že prevzal peniaze. Na neho to malo veľmi negatívny dopad, pretože ho to prekvapilo tak, ako poznal pána E., ten sa snažil pôsobiť odborne a zdatne. H., ako bol zatknutý, všetko na R. prestalo fungovať, o ničom sa s ním nechceli rozprávať, na tom základe on potom prestal navrhovateľovi dôverovať. On osobne ako aj firma sa cítili ohrození, že s takým človekom pracovali. O tejto kauze sa dozvedel z televízie, pretože pozerá všetky Q. noviny, Q J E.. H. išlo to veľmi intenzívne, opakovalo sa to donekonečna. K., že je ťažko povedať, či týmto článkom veril, alebo nie. I. potom, ako pána E. prepustili z väzby a stretol ho, už s ním nechcel mať nič spoločné. Na navrhovateľa sa už síce nikto nepýtal, ale v celom jeho okolí navrhovateľa odcudzovali. C. sa naňho ako na skorumpovaného človeka.
J. O.. S. E. uviedol, že navrhovateľ je jeho brat, o celej kauze sa dozvedel v ten deň, keď bol zaistený, bola toho plná televízia, rozhlas aj noviny. T. to na Q J E., písali o tom v H., J.. D. vzťahy s bratom boli nadštandardné, po celej kauze to aj u neho vyvolalo rôzne myšlienky a pocity. B. to s ním riadne otriaslo, ale nielen ním ale aj jeho deťmi a manželkou. K., že za celý život niečo dokázali, bol činný jednak v hokejovom klube, potom v A., ako aj v E.. P. sa s niekým stretol, neustále v podstate vysvetľoval, čo sa stalo. Od tohto momentu sa potom, ale jeho vzťah s navrhovateľom máličko zhoršil. Q., ktorých stretával môže rozdeliť do dvoch skupín, jednak tí, ktorí verili v bratovu nevinu a potom na druhej strane keď je niekto úspešný, tak má aj svojich nepriateľov a tí vyjadrovali určité potešenie z toho, čo sa stalo. H., ako sa stala táto kauza sa všetci traja bratia pravidelne stretávali, nielen oni, ale aj celé ich rodiny. Q. je to už sporadickejšie. J. určitý pocit XXX % dôvery voči staršiemu bratovi. Q. článkom on síce neveril, ale mediálne ataky boli v podstate X - X roky, ak niekto presviedčal o niečom inom, tak to vzbudzuje pochybnosti. R. k bratovi sa v podstate začal meniť hneď potom, ako ho zadržali. T. to šok pre celú rodinu. D. si pustili televíziu, z tadiaľ sa dozvedeli, čo sa deje. Q. pocit XXX % dôvery sa stratil v dôsledku tých článkov a mediálnych výstupov.
J. W. H. uviedla, že bola zamestnancom firmy odporcu v I. rade a to od roku XXXX do marca XXXX. F. bola vo funkcii redaktora, neskôr zástupca šéfredaktora. V súčasnej dobe je zamestnaná u odporcu v II. rade a to od mája XXXX vo funkcii redaktora. K., že síce nebola s navrhovateľom v osobnom kontakte, ale písala do novín články v čase, keď sa tento prípad stal. O trestnom stíhaní navrhovateľa sa dozvedela z tlačovej besedy pána H., ktorý bol v tom čase E. vnútra a pána J., ktorý bol v tom čase policajným prezidentom. Z. toho uviedla, že im vyšla nejaká správa od štátnej agentúry Q.. H. nej o tejto kauze informovali všetky denníky, všetky tlačové agentúry ako aj televízie, informovali o tom všetky médiá. Z. orgány informovali o tom, že vtedajší poslanec U. pán G. P. bol políciou zadržaný v okresnej kancelárii U. T. T. s kufríkom, v ktorom bolo XXX XXX,- Sk. P. mal poskytnúť podľa štátnych orgánov podnikateľ D. U.. Q. bol v tom čase policajným agentom, tie mal dať za sprostredkovanie zákazky s tým, že peniaze mali byť podľa informácie od štátnych orgánov pre riaditeľa N. banskobystrického samosprávneho kraja E. E.. E. potom o tejto kauze informovali tak, ako celý prípad išiel ďalej. Q. dvaja vysokopostavení predstavitelia boli obžalovaní a boli postavení pred súd. O trestnom stíhaní informovala aj polícia aj prokuratúra. Z. písala aj tie stanoviská, ktoré zverejnil pán P. a pán E.. M. zo zdrojov polície, prokuratúry, E. vnútra a neskôr súdov. Q. informácie považovali za overené, pretože vlastne sprostredkovali informácie, ktoré poskytla polícia a dali možnosť vyjadriť sa aj druhej strane. K., že je možné, že písala niektorý zo žalovaných článkov pod skratkou Z.. E. opravila svoju výpoveď, že bola zamestnaná u odporcu X už koncom roka XXXX alebo začiatkom roka XXXX.
J. H.. L. P. uviedla, že bola zamestnancom odporcu v I. rade od roku XXXX do roku XXXX, bola zamestnaná ako regionálna redaktorka v T. T.. O trestnom stíhaní navrhovateľa sa dozvedela z tlačovej agentúry. K., že nebolo média, ktoré by neinformovalo o tejto kauze. W. sa všetky dostupné informácie,
ktoré boli dostupné pre médiá o tejto kauze. H., že informácie boli získané z polície, buď z T. T. alebo z T.. K., že už nevie konkretizovať, ktoré informácie boli zverejnené o tejto kauze zo strany polície, prokuratúry a súdov. Z. čerpala informácie z pojednávaní, na ktoré osobne chodila. H. boli nejaké informácie nejasné alebo si ich chcel novinár doplniť tak sa tieto informácie snažil získať pred pojednávacou miestnosťou alebo niekde inde a to buď, od účastníkov alebo ich právnych zástupcov. Z. vedome neuverejnila žiadnu nepravdivú informáciu. Vo svojich článkoch písala informácie, ktoré získala aj z obžaloby, alebo čo odznelo priamo na pojednávaní. W. sa všetkých pojednávaní, o ktorých potom písala. H. však bola vylúčená verejnosť z pojednávania, samozrejme na tomto pojednávaní nebola.
J. C. C. uviedol, že bol zamestnaný u odporcu v I. rade od roku XXXX do XXXX ako komentátor. O týchto informáciách sa dozvedel priamo od ministra vnútra, informácie sa ďalej dozvedel od policajných orgánov, resp. vyšetrovacích orgánov, z médií, agentúr a verejne dostupných zdrojov. F. pôvodcom tejto informácie bolo E. vnútra myslí si, že tieto informácie poskytli všetky médiá. T. zverejnené informácie o tom, že pán E. spolu s pánom P. boli zadržaní políciou pri preberaní úplatku. T. zverejnené informácie orgánmi činnými v trestnom konaní o tom, že pán P. a pán E. boli zapojení do korupčného škandálu. H., od ktorého vymáhali úplatky spolupracoval s políciou, že obaja boli zadržaní pri preberaní úplatku 500 000,- Sk . Pokiaľ nejakú informáciu zverejní štátny orgán, táto informácia sa sleduje, to či je pravdivá len do tej miery, či naozaj to uverejnil štátny orgán. Ako náhle zistili, že E. vnútra tieto informácie poskytlo, ďalej tieto informácie už neoveroval. Takáto prax je bežná vo všetkých denníkoch. F. informácie, ktoré získali si potom ešte overovali aj u vyšetrovateľov, keďže títo ich potvrdili, tieto údaje považovali za relevantné. S navrhovateľom sa predtým osobne nepoznal, nemal v úmysle ho poškodiť. Celé meno pri písaní týchto článkov použil z toho dôvodu, že takéto informácie boli poskytnuté aj ministrom vnútra, štátnou agentúrou aj všetkými ostatnými médiami.
J. E. T. uviedol, že pracoval u odporcu v I. rade v rokoch 2002 - 2010 ako redaktor domáceho spravodajcu. Zamestnancom odporcu v II. rade je od septembra 2010. O trestnom stíhaní navrhovateľa sa dozvedel z informácií TASR, myslí si, že o tejto kauze informovali všetky relevantné médiá. O. boli zverejňované priebežne od vznesenia obvinenia, potom cez rozhodnutie o uvalení väzby, prepustenie z väzby, podanie obžaloby. T.i zverejnené informácie ohľadom obvinenia voči pánovi P.ovi a pánovi E.ovi. E. zobrali úplatok od podnikateľa U. za vybavenie nejakej zákazky v W. nad U.. Informácie získal aj od právneho zástupcu pána P., právneho zástupcu pána E., z E. vnútra PZ ale aj z G. prokuratúry. Niektoré informácie získal aj od kolegyni pani P., ktorá sa zúčastnila priamo na pojednávaní. T. postup je taký, že pokiaľ poskytne informácie E. vnútra, polícia a G. prokuratúra tak majú záujem osloviť aj druhú stranu. F. však zvykom, že by takéto údaje boli potom ešte overené. O tom, že by tieto informácie, ktoré boli poskytnuté zo strany štátnych orgánov boli nepravdivé, mali iba od pána P. a pána E.. Q. stanoviská v ich denníku aj zverejnili. K., že nemal v úmysle poškodiť pána E., že ho nepozná. V tom čase pán E. bol politicky činnou osobou, u ktorej je znížená ochrana a v takých prípadoch sa bežne uvádza plné meno. F. to len v prípade pána E..
Svedok E.. E. M. uviedol, že pracoval u odporcu v I. rade asi rok. T. redaktorom domáceho spravodajstva s tým, že používal skratku Mm. Je autorom článku: „Ak sa rozsudok potvrdí“, poslanec môže prísť o mandát“. D. úlohou bolo v tomto prípade urobiť právnu analýzu tohto prípadu s tým, že on čerpal informácie od pána P., ktorý bol ústavným právnikom a v minulosti bol sudcom N. súdu a od pána profesora M., ktorý bol v tom čase šéfom trestnej katedry na ÚK T. . B. tohto článku nebolo dehonestovať ani pána E. ani pána P. ale načrtnúť možný vývoj v danom prípade, pretože bol vynesený prvostupňový rozsudok, ktorý nebol právoplatný. P. bol vyhlásený rozsudok, tieto informácie zverejnili dve agentúry. H. tam bolo odvolanie prokurátora, išlo vlastne o to, aký bude ďalší vývoj. H. sa v článku uvádza, že polícia prichytila pri braní úplatku poslanca G. P. z U. a šéfa úradu T. E. E. s tým, že obaja skončili v policajnej cele, toto sú informácie, ktoré poskytlo Ministerstvo vnútra. E. uviedol, že on nie je autorom tohto odseku, kde sa toto konštatuje, pretože je tam už použitá iná skratka. E. uviedol, že je spoluautorom článku: „H. o kauze P. a Mráz mlčí“ s tým, že nevie presne identifikovať, ktoré informácie on do tohto článku dodával. E. autorom článku: „J. s policajtom môže pokračovať“ s tým, že však nie je autorom infografiky, ktorá je pripojená k článku. Čo sa týka informovania ohľadom tejto kauzy boli tlačovky, ktoré sú sledované všetkými médiami, nie je to exkluzívna informácia pre nejaký konkrétny denník. O. o tom všetky médiá od printových cez elektronické, polícia, prokuratúra poskytovali informácie veľmi ochotne a promptne. T. zverejnené informácie ohľadom vznesenia obvinenia, to že pán Karlin bol vydaný na trestné stíhanie, boli zverejnené informácie o stanoviskách z N. T.. Q. informácie, ktoré zverejnila polícia, boli veľmi konkrétne a presné. Bol daný však priestor aj druhej strane. Ja som sa informoval o tom, že bola podaná obžaloba,
že začal súdny proces. F. nemá šancu si overiť tie informácie, ktoré poskytne polícia, prokuratúra alebo vyšetrovateľ. Tí, kto to môže objektívnej zhodnotiť je súd.
J. L. B. uviedla, že navrhovateľa pozná, keďže to bol jej priamy nadriadený ako riaditeľ T.. V tom čase robila vedúcu finančného odboru. P. doma pravidelne odoberajú noviny J. tak je možné, že o celej kauze navrhovateľa sa dozvedela práve z tohto denníka. I. samozrejme, že zamestnanci sa medzi sebou o tejto kauze rozprávali a podávali si informácie. Do zamestnania dostávajú prierez, takže tam boli aj denníky J. a H.. Je to v podstate monitoring tlače, ktorý im chodil na počítač. C. sa z tadiaľ hroznú vec, že pána riaditeľa zavreli. R. aj prečo, pretože v tlači bolo hneď uvedené, že ich prichytili pri preberaní úplatku. T. uvádzané, že sa to týka jednak pána riaditeľa a jednak pána P.. H., ako čítala tieto články jej to jednoducho nešlo do hlavy, pretože práve navrhovateľ ich upozornil, aby si na takéto veci dávali pozor, že budú na nás vyvíjané tlaky. H., ako viac krát čítala takéto informácie, že jednoducho boli prichytení pri preberaní úplatku tak sa musí pánovi navrhovateľovi aj ospravedlniť. R. k tomu, že sa všetko vysvetlilo, je jej v podstate ľúto jeho rodiny, čo všetko musel prežiť. E. si však, že verejnosť je aj naďalej ovplyvnená tým, čo bolo v médiách, pretože jednak keď robila v F. samosprávnom kraji alebo keď chodila na ministerstvo stále sa v podstate hovorilo o tom, že pokiaľ som uviedla, že som z bystrického samosprávneho kraja: „I., to je tam, kde bol úplatok“. V F. to majú tak zafixované. E. si všimol, že rozsudok bol oslobodzujúci, ľudia to skôr berú celé ako negatívne. Z. mala informáciu o tom, že skončilo celé trestné konania voči navrhovateľovi, bolo to tiež medializované a tiež sa o tom rozprávali s kolegami. O tom, že bol navrhovateľ oslobodený sa dozvedela jednak zo J., pretože toto odoberajú domov a jednak z H., pretože táto zase chodila na úrad. Je samozrejme, že večer pozerala televíziu a čítala iné tlačoviny.
J. O.. E. T. uviedla, že navrhovateľa poznala len z videnia ako riaditeľa J. finančnej kontroly. Z. bola zamestnankyňou T. samosprávneho kraja od roku XXXX - XXXX. K., že podľa jej názoru bol to čestný človek, spoľahlivý, uviedla, že za tú dobu, čo pre neho pracovala môže s čistým svedomím povedať, že ju nikdy neovplyvňoval. V deň, keď sa to stalo, mala dovolenku, telefonovala je kolegyňa, aby si zapla správy. W. si teda správy, myslí si, že to bola Q a tam bežala v titulkoch informácia, že bol zadržaný navrhovateľ pri preberaní úplatku. R. o tom, že sa o tomto písalo veľa v novinách, bolo to v H., H. X dní. C. odoberá H., čiže najviac čítala práve H.. H. sa dozvedela o tom aj ako trestné konanie skončilo. R. bolo predvianočné obdobie a ona vtedy zisťovala, či môže napísať pánovi riaditeľovi. Za ňou chodili ľudia, ktorí takisto chceli tento list podpísať. H., keď chcela napísať aj ďalší list situácia sa začala meniť s tým, že prišli za ňou len traja ľudia, čo to chceli podpísať. Ju osobne toto celé vo vzťahu k navrhovateľovi vôbec neovplyvnilo, hovorila mu to vtedy a hovorí to aj teraz, že je na XXX % presvedčená, že pán riaditeľ by to neurobil. O tých článkoch, ktoré čítala, veľmi pochybovala, ale na tlačovkách hovorila, ako je to možné, že takéto články sa píšu. Ju v podstate tieto články ovplyvnili tak, že nemá už takú dôveru voči médiám. F. ľudí však tieto články ovplyvnili, pretože už pri pracovnej činnosti boli opatrnejší. Q. napríklad nejakí známi a tí jej povedali, že je teda v dobrej spoločnosti. E. ľuďmi tiež počula rozhovory o navrhovateľovi. C. sa jej ľudia pýtajú, či má stále na navrhovateľa taký názor. P. sa ich potom ona pýtala, či poznajú pána E. tak síce povedali, že nie ale že čítali v novinách a videli v televízore. F. písali o riaditeľovi dopredu ako o vinnom, ako že zobral úplatok. F. povedať, že to všetko bolo písané v J., ale písali o tom aj v J., keďže tieto články boli podobné.
J. O.. C. Q. uviedla, že navrhovateľa pozná a to pracovne ešte pred touto kauzou, keďže pracovala ako novinárka F. vpredu W.. H. články o tomto trestnom stíhaní a taktiež videla televíziu, ale ju to vo vzťahu k navrhovateľovi neovplyvnilo. W. sa pojednávania v trestnej veci navrhovateľa, napísala článok, ktorý bol potom uverejnený v H.. H. o tom, čo bolo povedané v pojednávacej miestnosti, rozhovory nerobila.
J. D.. E. O. uviedol, že bol zamestnancom T. od roku XXXX - XXXX s tým, že bol vedúci N. personalistiky a navrhovateľ bol jeho priamy nadriadený. On si navrhovateľa váži jednak ako šéfa a aj ako človeka. H. si kupoval X denníky: J., R. a H., takže informácie o trestnom stíhaní voči navrhovateľovi čerpal z nich. R. o tom, že pán E. bol obvinený zo vzatia úplatku od nejakého stavebného podnikateľa. E. si, že za stavbu telocvične v W. nad U.. Q. informácie, ktoré čítal o navrhovateľovi ho ovplyvnili, preto začal pochybovať o jeho občianskej statočnosti a jeho dôveryhodnosti. Na úrade medzi zamestnancami sa bavili o tom, či je možné, že by riaditeľ ten úplatok zobral. R. o tom, že väčšina zamestnancov bola toho názoru, že je to možné. R., že pán riaditeľ bol vo väzbe, potom bol prepustený, začalo konanie na Z. súde T. T., na ktoré sa išiel pozrieť ako verejnosť. O jednom pojednávaní, na ktorom sa zúčastnil, čítal potom v nasledujúci deň aj článok a bolo to jednoducho totálne prekrútené a fakty boli zmenené
v neprospech navrhovateľa. V súčasnej dobe už s navrhovateľom nie je v kontakte. H., ako čítal tieto články o navrhovateľovi, zmenil na neho názor a jednoducho si ho prestal vážiť ako človeka.
J. C. R. uviedol, že navrhovateľa pozná, ale len pracovne, je zamestnancom odporcu v II. rade a to viac ako XX rokov s tým, že pracuje ako redaktor. O tejto kauze písal a to do denníka J.. H. na základe tých informácií, ktoré poskytli oficiálne štátne úrady ako polícia, prokuratúra. F. chodil na pojednávanie na súd. On sa potom stretol aj s pánom navrhovateľom viac krát po pojednávaní s tým, že sa pýtal na jeho názor a myslí si, že tento potom aj prezentoval. V niektorých svojich článkoch písal, že E. s P. prichytili pri preberaní úplatku preto, lebo celé to považoval za policajnú akciu a od samého začiatku, keď tam vošiel ten policajný svedok až po samotný zásah polície potom, ako boli oni dvaja zadržaný, že celé to smerovalo k tomu, aby boli zadržaní pri preberaní úplatku. W., z ktorých čerpal pri písaní svojich článkov, bol z polície, zo štátnych úradov ako aj zo samotného súdneho pojednávania. K., že si myslí, že má k dispozícii aj nejaké listinné dôkazy, či už z vyšetrovacieho spisu alebo zo súdneho spisu ohľadom kauzy navrhovateľa. E. to bola obžaloba alebo nejak tak. F. konkrétne veci, napríklad výpovede svedkov. Q. dôkazy produkovala polícia, prokuratúra, čítali sa priamo na pojednávaní a tam sa s nimi oboznámil. Q. sa oboznámil aj s inými svedeckými výpoveďami. Vo svojich článkoch uviedol celé mená z dôvodu, že obaja sú verejne činní s tým, že navrhovateľ bol riaditeľom T. a pán P. bol poslancom a vzhľadom na to používajú menšiu ochranu. H., ako napíše článok, tento ide do redakčného systému, články sa tam zvyknú korigovať. W. napísať väčší článok a jednoducho nedajú celý, skorigujú na menší. K., že on osobne hovoril aj so svedkom U., robil s ním rozhovory a on vždy potvrdzoval tie skutočnosti, že to bola policajná akcia, že tie peniaze tam naozaj doniesol a tie peniaze ako skončili o tom sa hovorilo rôzne, čo sa s nimi stalo. K., že predpokladá, že o tejto kauze informovali všetky printové médiá.
J. R. R. uviedla, že bola zamestnancom odporcu v I. rade od marca XXXX do mája XXXX a potom až od marca XXXX až doposiaľ s tým, že pracuje ako redaktor. H. články z T. viac ju zaujímala kauza pána P., pretože on bol zaujímavejší, ale keďže táto kauza súvisela aj s pánom E., písala aj o ňom. O. čerpala jednak z polície ako aj z E. vnútra. Na samotnom pojednávaní nebola, nerozprávala sa s navrhovateľom, s pánom P. ani so žiadnym zo svedkov. H., ako celá aféra vypukla, začal to vysielať najprv J. rozhlas a potom už po tejto kauze išli aj oni. P. dostal nejakú úlohu s tým, že musela byť stihnutá uzávierka vydania. Na tejto kauze robilo aj XX redaktorov. E. tým prvý a druhý deň. H. si to už rozdelili. H. nej o tejto kauze hovorili všetky médiá snáď okrem P. novín, pretože to bola prvá kauza, kde poslanec bol prichytený pri preberaní úplatku. V roku XXXX - XXXX o tejto kauze hovorili viaceré médiá. O trestnom stíhaní navrhovateľa určite zverejnilo informácie aj E. vnútra.
Do spisu bolo ďalej vo forme CD pripojený monitoring tlače, z ktorého jednoznačne vyplýva, že o celej kauze pána E. a pána P. informovali viaceré médiá, či už elektronické alebo printové na J. ako aj v zahraničí.
Do spisu boli ďalej pripojené články, vydané rôznymi médiami, ktoré hovorili o kauze navrhovateľa ako aj poslanca P. ako článok U. vypovedal proti P. zo dňa XX. X. XXXX v F. obrode, kde sa uvádza, že riaditeľ N. T.-bystrického samosprávneho kraja E. E. vyžadoval prostredníctvom poslanca F. rady P. úplatok, článok I. ľalie? Zo dňa XX. X. XXXX v H. X dní, v korupčnej kauze P., E. zo dňa 9. 7. XXXX S. Q., F.?! zo dňa 7. XX. XXXX H. 7 dní, P. pána poslanca zo dňa 8. XX. XXXX H. 7 dní, H. exposlanca P. žiadajú trest do X,X roka zo dňa XX. 9. XXXX Q..sk, Na kom zostane špina? zo dňa XX. XX. XXXX W..
H. § 11 Z. zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.
Podľa čl. 10 ods. 1, 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym, alebo filmovým spoločnostiam.
Výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti, predchádzať nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.
Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR, sloboda prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie môže sa obmedziť zákonom ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, a to zo spisu Okresného súdu Banská Bystrica 5T 30/04, že uznesením vyšetrovateľa PZ zo dňa 27. XX. XXXX bolo začaté trestné stíhanie voči E.. G. P. a navrhovateľovi ako obvinením z trestného činu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § X60a ods. 1 Q. zákona, lebo na podklade zistených skutočností je dostatočne odôvodnený záver, že E.. G. P., poslanec NR SR po vyhlásení výsledkov výberového konania na vykonanie stavebných prác prístavby telocvične W. služieb W. nad U., vyhlásenej na Úrade T., ktoré bolo uverejnené vo vestníku verejného obstarávania č. 52/XXXX zo dňa XX. 12 XXXX oznámil D. U., konateľovi a spoločníkovi Q., s.r.o. T. T., Zvolenská cesta XXX, že je potrebné O.. E. E., riaditeľovi N. BBSK zaplatiť niečo v hotovosti, nakoľko kým nie je rozhodnutie vydané písomne, môže ho komisia zmeniť. Po doručení výsledkov výberového konania D. U., ktoré vyhrala Q., s.r.o. T. T. E.. G. P. tohto upozornil, že O.. E. môže dosiahnuť, že investor môže kedykoľvek pozastaviť finančné krytie a týmto pozastaví stavbu a preto musí zaplatiť O.. E. E. X % z objemu investičných nákladov, t.j. XXX XXX,- Sk a XX % z predpokladaného objemu prác, ktoré budú vykonané nad rámec zmluvy, t.j. sumu XXX XXX,- Sk . Dňa XX. XX. XXXX po XX.XX hod. v T. T. na ulici Kapitulská XX, v kancelárii Krajskej organizácie ĽS HZDS č. XXX prevzal po predchádzajúcej dohode E.. G. P. od D. U. obálku s finančnou hotovosťou vo výške XXX XX0,- Sk za prítomnosti O.. E. E. po čom boli obaja menovaní zadržaní príslušníkmi polície. Zo žiadosti Generálnej prokuratúry SR zo dňa XX. 11. 2003 vyplýva, že požiadali o vydanie súhlasu na trestné stíhanie a vzatie do väzby poslanca NR SR E.. G. P., ktorý je dôvodne podozrivý zo spáchania trestného činu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody, podľa § 160a ods. 1 Trestného zákona a to na tom skutkovom základe, že podozrivý poslanec NR SR E.. G. P. po vyhlásení výsledkov výberového konania na vykonanie stavených prác stavby - prístavba telocvične W. služieb W. nad U., vyhláseným Úradom T. uverejnené vo vestníku verejného obstarávania č. XX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX oznámil D. U., konateľovi a spoločníkovi obchodnej spoločnosti Q., s.r.o. so sídlom Na W. ceste č. 151, T. T., že obvinenému O.. E. E., riaditeľovi N. BBSK je potrebné poskytnúť nejakú peňažnú hotovosť, pretože pokiaľ nie je vydané písomné rozhodnutie, na základe ktorého mala v tomto verejnom obstarávaní vyhrať verejnú súťaž, môže komisia svoje rozhodnutie zmeniť. H., čo D. U. bolo doručené rozhodnutie o výsledkoch výberového konania, v ktorom verejnú súťaž vyhrala obchodná spoločnosť Technotrade, s.r.o. so sídlom T. T., E.. G. P. ho opätovne upozornil, že obvinený O.. E. Mráz môže dosiahnuť, aby investor, kedykoľvek prestal platiť za uskutočnené stavebné práce a tak pozastavil realizáciu tohto stavebného diela a preto D. U. musí zaplatiť obvinenému O.. E. E. čiastku, činiacu X % z objemu investičných nákladov, t.j. 700 000, Sk a ďalšiu čiastku, činiacu XX % z predpokladaného objemu prác, vykonaných nad rámec zmluvy, t.j. XXX XXX,- Sk. Na to dňa XX. XX. XXXX v čase po XX.XX hod. v kancelárii č. 505 v budove na P. ulici XX v T. T. obvinený O.. E. Mráz prevzal od D. U. obálku, obsahujúcu peniaze v hotovosti v čiastke XXX XXX,- Sk a túto odovzdal tam prítomnému poslancovi NR SR E.. G. P., ktorý ju odložil do svojho kufríka. Zo spisu Z. súdu T. T. č.k. 5T XX/XX ďalej vyplýva, že P. prokuratúra v F. podala na Z. súde v T. Bystrici dňa XX. 4. XXXX obžalobu voči E.. G. P. a O.. E. E., že po uskutočnení výberového konania, vykonania stavebných prác, prístavba telocvične ZSŠ služieb Žiar nad Hronom, vyhláseného na Úrade
BBSK a uverejneného vo vestníku verejného obstarávania č. XX/XXXX zo dňa 30. XX. X002 oznámil E.. G. P., D. U., konateľovi a spoločníkovi FY Technotrade, s.r.o. T. T., ktorá výberové konanie vyhrala, že na základe požiadavky O.. E.a E.a, riaditeľa Úradu banskobystrického samosprávneho kraja je potrebné poskytnúť menovanému určitú sumu v hotovosti, pretože do písomného vyhotovenia rozhodnutia toto výberová komisia ešte môže zmeniť, následne po doručení výsledkov označeného výberového konania E.. G. P. opätovne upozornil D. U., že investor môže finančné krytie a realizáciu stavby pozastaviť, preto je O.. E. E. potrebné zaplatiť 5 % z objemu investičných nákladov a X0 % z predpokladaného objemu dodatočne vykonaných prác naviac a dňa 25. X1. 2003 okolo 14.30 hod. v kancelárii P. organizácie ĽS U. č. XXX na P. ulici 12 v Banskej Bystrici prevzal O.. E. Mráz od Juraja U. prvú splátku žiadanej sumy vo výške 500 000,- Sk z ktorej časť mala byť použitá E.. G. P., ktorý obálku s peniazmi uložil do svojho kufríka, na chod uvedenej kancelárie, po čom boli obaja obvinení zadržaní príslušníkmi polície, teda O.. Milan Mráz v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu cez sprostredkovateľa MVDr. G. P. pre seba a inú osobu prijal úplatok a MVDr. G. P. v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo pre seba a inú osobu prijal úplatok čím spáchali trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1 Q. zákona spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Q. zákona. Z rozsudku Z. súdu T. T. 5T XX/XX zo dňa 9. 5. XXXX vyplýva, že obžalovaný MVDr. G. Karlin bol uznaný vinným, že v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo pre seba prijal úplatok čím spáchal trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody, podľa § 160a ods. 1 Q. zákona a obžalovaný Ing. Milan Mráz bol oslobodený spod obžaloby prokurátora. Zo zápisnice o verejnom zasadnutí P. súdu T. Bystrica XTo XXX/XX zo dňa XX. 2. XXXX vyplýva, že odvolací súd zrušil rozsudok Z. súdu T. Bystria, č.k. 5T XX/XX z 9. 5. XXXX a vec vrátil okresnému súdu. Z nasledujúceho rozsudku Z. súdu Banská Bystrica 5T XX/XX zo dňa XX. 9. XXXX vyplýva, že obžalovaný Ing. Milan Mráz a MVDr. Gabriel Karlin boli oslobodení spod obžaloby prokurátora. Na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok podal odvolanie prokurátor, ktorý následne odôvodnil, čo vyplýva zo zápisnice z pojednávania ako aj z následného odôvodnenia N. R. prokuratúry, G. prokuratúry SR zo dňa XX. XX. XXXX. Z uznesenia P. súdu Banská Bystrica č.k. XTo XXX/XX zo dňa XX. 4. XXXX vyplýva, že odvolací súd odvolanie prokurátora N. R. prokuratúry GP SR zamietol. Q. skutočnosti medzi účastníkmi konania neboli sporné.
V súvislosti s touto trestnou kauzou navrhovateľa a MVDr. G. P. boli zverejnené informácie v denníku H., ktorého vydavateľom je odporca v I. rade, v denníku J., ktorého vydavateľom je odporca v II. rade, ale aj v ďalších denníkoch a časopisoch tiež boli zverejnené informácie v televízii, v rozhlase, rôznymi elektronickými a printovými médiami, čo vyplýva aj z monitoringu tlače, ktorý sa nachádza na pripojenom C., z výpovede účastníkov konania ako aj svedkov, ktorí boli vypočutí na tomto pojednávaní ako aj z ďalších listinných dôkazov, ktoré boli pripojené do tohto konania. J. konštatuje, že pre zásah do osobnostných práv fyzickej osoby musí byť na základe platnej právnej úpravy a judikatúry splnených niekoľko podmienok a to: X. Existencia zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu, X. Neoprávnenosť takéhoto zásahu X. Príčinná súvislosti medzi neoprávneným zásahom a jeho následkami. V tejto súvislosti súd konštatuje, že zo strany navrhovateľa nebola preukázaná existencia zásahu do jeho práv, ktoré by boli objektívne spôsobilé vyvolať nemajetkovú ujmu. Z vykonaného dokazovania tiež vyplýva, že v žalovaných článkoch boli uverejnené korektné informácie tak o osobe navrhovateľa ako aj o podozreniach, ktoré voči navrhovateľovi ako verejnému funkcionárovi existovali v čase uverejnenia týchto článkov. O., ktoré boli takto uverejnené vzhľadom na okolnosti prípadu ako aj osobu navrhovateľa, ako osobu verejne činnú nemali objektívnu spôsobilosť vyvolať nemajetkovú ujmu aj v kontexte medializácie osoby navrhovateľa a celej trestnej kauzy. Q. skutočnosti vyplývajú tak z tvrdení účastníkov konania ako aj z mediálneho monitoringu tlače, výpovede svedkov ako aj pripojených ďalších listinných dôkazov, z ktorých vyplýva, že o osobe navrhovateľa, jeho verejné pôsobenie ako aj podozrenie zo spáchania trestného činu boli v danom čase predmetom záujmu takmer všetkých celoslovenských ako aj regionálnych médií a to najmä vzhľadom na tú skutočnosť, že u navrhovateľa existovalo podozrenie v súvislosti s jeho verejným pôsobením z korupcie. Z konania ďalej vyplynulo, že voči navrhovateľovi bolo začaté trestné konanie a to pre trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § X60a ods. 1 Q. zákona. Z. 1, X informovali verejnosť o celej kauze navrhovateľa až do jeho úplného skončenia s tým, že tieto informácie, ktoré boli zverejnené odzneli na tlačových konferenciách štátnych orgánov alebo ministrov, alebo priamo na pojednávaní v trestnej veci.
J. ďalej poukazuje na tú skutočnosť, že hoci o celej trestnej kauze navrhovateľa informovali viaceré elektronické printové médiá, rozhlas a televízia, navrhovateľ podal návrh len voči odporcom v I. a
v II. rade. J. je ďalej toho názoru, že v žalovaných článkoch neboli vzhľadom na medializované informácie o osobe navrhovateľa a celej trestnej kauzy uvedené také informácie, ktoré by boli objektívne spôsobilé zasiahnuť do práv navrhovateľa. Z obsahu listín v trestnej veci navrhovateľa je zrejmé, že informácie, ktoré boli uvádzané v žalovaných článkoch korešpondujú s obsahom podanej žaloby ako aj s informáciami, ktoré odzneli v trestnej veci navrhovateľa. V tomto prípade teda nešlo o vymyslené informácie alebo tvrdenia ale o informovanie verejnosti o aktuálnej téme a problematike, ktorá priamo súvisela s osobou navrhovateľa ako osoby verejne činnej. B. táto téma bola v danom čase hlavne z dôvodu podozrenia z korupcie u verejne činných osôb dlhodobo predmetom záujmu širokej verejnosti, ktorá mala a má právo prijímať informácie. F. zásahom je len každé nepravdivé tvrdenie alebo obvinenie, ktoré zasahuje do práv chráneného a je objektívne spôsobilé zasiahnuť do subjektívnych práv fyzickej osoby. F. zásah je taký, ktorý je v rozpore s objektívnym právom a skutočnosťou. Q. je v zásade nepravdivé tvrdenie o fyzickej osobe, ktoré zasahuje do jej osobnosti. V tomto konaní však nebolo preukázané, že by v žalovaných článkoch boli uverejnené nepravdivé informácie o osobe navrhovateľa, ktoré by boli v kontexte iných zverejnených informácií o osobe navrhovateľa objektívne spôsobilé zasiahnuť do jeho práv na ochranu osobnosti. I. týchto článkov vychádzali z relevantných informácií, ktoré mali k dispozícii v čase uverejnenia článku, ktoré boli získavané z rôznych zdrojov, z tlačových konferencií, štátnych orgánov, ministerstiev, z obsahu obžaloby v trestnej veci navrhovateľa, z verejných pojednávaní v trestnej veci navrhovateľa ako aj z listinných dôkazov, ktoré boli založené do súdneho spisu.
F. bol v danom čase politik, osoba verejne činná. W. verejnosti a médií vzhľadom na osobu navrhovateľa ako aj informácie, ktoré boli o navrhovateľovi ako osobe verejne činnej uverejnené, je možné považovať za vec verejnú. R. osoby, ktoré sa samé svojou činnosťou dostali do predmetu záujmu verejnosti alebo médií, prípadne ktoré dobrovoľne a z vlastného rozhodnutia vstúpili do verejnej sféry. O. a tvrdenia, šírené o týchto osobách sa teda nemusia týkať výkonu ich verejnej funkcie ale môžu sa týkať iných vecí verejného záujmu. R. verejnou je nie len agenda štátnych orgánov a štátnych inštitúcií ale aj osôb, pôsobiacich vo verejnom živote, napríklad činnosť politikov, úradníkov, atď.
V prípade, ak je predmetom verejnej diskusie možná korupcia u osoby verejne činnej - verejného funkcionára ide o spoločensky aktuálnu tému a v tomto prípade nemôže byť označená za výroky deformačného charakteru. F. uverejnenia nemôže byť v tomto prípade v neprospech slobody prejavu. Q. záver potvrdzuje aj rozsudok L. J. C. proti H. z XX. 4. XXXX, kde súd potvrdil, že je úlohou investigatívnych novinárov upozorňovať na aktuálne javy, ktoré sú predmetom verejného záujmu ako náhle sa o nich dozvedia, z čoho teda vyplýva, že noviny nemajú čakať do právoplatného ukončenia súdneho sporu. O., uverejnené v tlači nemôžu byť označené za nepravdivé len z dôvodu , že neskôr súd v trestnej veci navrhovateľa právoplatne oslobodil. M. možno posúdiť len z hľadiska daného dňa a nie neskoršieho vývoja trestného konania. V danej veci v žiadnom článku navrhovateľ nebol označený za páchateľa trestného činu alebo za osobu právoplatne uznanú vinnou zo spáchania trestného činu a teda bola zachovaná prezumpcia neviny navrhovateľa. V tejto súvislosti súd poukazuje na nález N. súdu SR sp. zn. O. XX/XX, kde N. súd v súvislosti s prezumpciou neviny uviedol, že: „prezumpcia neviny neporušujú také výroky, ktoré len vyjadrujú stav podozrenia zo spáchania trestného činu“.
J. ďalej poukazuje na rozhodnutie L. vo veci B. proti R. z XX. 4. XXXX, ktorým bolo konštatované, že hranice kritiky vlády a verejne činných osôb sú širšie ako hranice prípustnej kritiky súkromných osôb. Zo strany L. bolo ďalej konštatované, že aj keď tlač nesmie prekročiť pevne vymedzené hranice najmä na ochranu cti tretích osôb náleží jej oznamovať informácie myšlienky verejného záujmu a s touto funkciou jej práv je spojené právo verejnosti získať a obdržať informácie. Q. musí v demokratickej spoločnosti zohrávať dozornú úlohu, upozorňovať na možné problémy, nežiaduce javy a podobne.
L. považuje slobodu prejavu, zakotvenú v článku XX C. za jeden z hlavných základov demokratickej spoločnosti, to platí tak pre informácie pozitívne alebo neškodné ako aj pre informácie, ktoré šokujú, či znepokojujú, čo je dané záujmom zachovania plurality, tolerancie a duchu otvorenosti.
H. rozhodnutia L. vo veci T. Q. a J. proti F. bolo vyslovené, že tlač, pokiaľ prispieva k verejnej diskusii o náležitostiach legitímneho záujmu a má bežne právo spoliehať sa na obsah oficiálnych správ bez toho, aby bola povinná vykonávať nezávislý prieskum, pretože inak by bola podkopaná rola „strážneho psa“, ktorú nepochybne tlač zohráva, teda právo informovať a právo verejnosti byť informovaná.
H. sa týka negatívnych postojov a názorov na navrhovateľa, ktoré tu existovali, tieto tu boli už aj pred uverejnením žalovaných článkov, pričom v týchto článkoch sa len informovalo o už vzniknutom stave. F. nebol diskreditovaný zverejnenými informáciami v žalovaných článkoch ale samotným podozrením, ktoré existovalo voči jeho osobe v danom čase uverejnenia týchto článkov a to v súvislosti s jeho pôsobením a podozrením z prijatia úplatku, ktorý súvisel s výkonom jeho verejnej funkcie. O., ktoré boli zverejnené v žalovaných článkoch sa týkali vecí, ktoré súviseli s vecami verejnými z dôvodu, že tieto informácie boli uverejňované o navrhovateľovi ako osobe verejne činnej. O úradníkovi, ktorý v danom čase vykonal verejnú funkciu týkali sa vecí verejných keďže súviseli s nakladaním s verejnými financiami a podozreniami s manipulácie pri verejnom obstarávaní a z korupcie. H. túto bol nakoniec navrhovateľ aj trestne stíhaný. K. informácie sa nedotýkali súkromia navrhovateľa ale súviseli len s výkonom jeho činnosti verejného funkcionára a boli uverejňované v období keď bolo zverejnené, že navrhovateľ bol spolu s poslancom P. zadržaný. T. uverejnené v čase vedenia trestného konania keď toto prebiehalo za účasti verejnosti na Z. súde T. T., P. súde T. T.. R. mala právo a aj záujem o tieto informácie a to najmä z toho dôvodu, že sa jednalo o jeden z mála korupčných prípadov, ktoré sa dostali až pred súd a boli nejakým spôsobom a ktoré sa dostali až pred súd. K. informácie boli poskytované orgánmi činnými v trestnom konaní v priebehu tohto trestného konania od okamihu zadržania navrhovateľa až do okamihu kedy došlo k právoplatnému rozhodnutiu o oslobodení navrhovateľa spod obžaloby. Z. 1, X nenesú ani nemôžu niesť zodpovednosť za to, že navrhovateľ bol trestne stíhaný a aký názor si na jeho osobu vytvorili ďalšie osoby. Z. 1, X v tomto prípade len preberali informácie a tieto následne uverejňovali o tom, akým spôsobom prebieha toto trestné konanie voči navrhovateľovi a teda v zásahu do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa nemohlo dôjsť.
H. návrhom sa navrhovateľ domáhal zásahu do slobody prejavu odporcov s tým, že N. definuje jednoznačné kritériá, ktoré musia byť splnené, aby súd takémuto návrhu na obmedzenie slobody prejavu vyhovel. F. musí sledovať legitímny cieľ a tento zásah do slobody prejavu musí byť primeraný. F. v tomto prípade žiadal v rámci ospravedlnenia uverejnenie celých napádaných článkov, pričom z každého rozporoval len niekoľko slov prípadne vetu. K. celých článkov, ktorých pravdivosť v prevažnej miere nie je sporná, preto súd považuje za nedôvodné a odporujúce ústavnej povinnosti a ústavnému kritériu. Z. toho súd znova poukazuje na to, že tieto informácie pochádzali z oficiálneho zdroja či už z polície, ministerstva vnútra, zo súdneho konania, z prokuratúry a iných štátnych orgánov.
H. ustanovenia judikatúry L. sloboda prejavu predstavuje jeden zo základných pilierov demokratickej spoločnosti. P. právo na slobodu prejavu a právo na ochranu osobnosti sú rovnako garantované ústavou ako aj dohovorom riešenie konfliktu medzi týmito právami vyžaduje, aby súd s prihliadnutím na okolnosti prípadu zvážil význam proti sebe stojacich záujmov a to aby jednému právu nebola bezdôvodne daná prednosť pred druhým. S. súdu v tomto prípade musí vychádzať zo zásady proporcionality, musí byť vyvážené a do práva na slobodu prejavu môže zasahovať len ak je to nevyhnutné. M. XX ods. X N. a článok XX ods. X C. explicitne uvádzajú dôvody obmedzenia slobody prejavu, pričom ide o obmedzenia, ktoré musia zodpovedať vždy demokratickému charakteru spoločnosti. C. takéhoto obmedzenia môže byť aj „ochrana práv a slobôd iných“, teda okrem iného aj záruky, vyplývajúce zo základného práva na ochranu osobnosti v rozsahu, garantovanom v článku XX N. a konkretizovanom najmä § 11 a nasl. Z. zákonníka. Vo veciach ochrany osobnosti musí byť vždy zohľadnená ochrana slobody prejavu a to v rozsahu jej ústavných záruk ako aj záruk v zmysle dohovoru. K. ustanovenie Z. zákonníka preto nemožno aplikovať izolovane ale je nutné ich vykladať v súlade s N. a C.. N. súd SR obmedzenie akéhokoľvek základného práva alebo slobody a teda aj slobody prejavu považuje za ústavne akceptované len vtedy ak ide o obmedzenie, ktoré bolo ustanovené zákonom, resp. na základe zákona zodpovedá niektorému ustanovenému legitímnemu cieľu a je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na dosiahnutie sledovaného cieľa, t.j. ospravedlňuje ho existencia naliehavej spoločenskej potreby a je primerané, t.j. je v súlade so zásadou proporcionality. S. otázkou pre posúdenie obmedzenia práva na slobodu prejavu v prípade jeho stretu s právom na ochranu osobnosti v konkrétnom prípade je či obmedzenie práva na slobodu prejavu zodpovedá v zásade proporcionality. H. hľadaní odpovedi na otázku testu proporcionality je potrebné dôsledne rešpektovať relevantnú judikatúru L. a N. súdu. O. najmä o nasledovné základné princípy a kritériá aplikované L.: 1/ - kľúčová úloha médií, ktoré sú „strážnym psom“ demokracie („public watchdog“) a veľmi prísne posudzovanie každého zásahu do slobody prejavu médií (B. v. R., rozsudok, XX.X.XXXX, č. XXXXX/ XX; T. Q. a J. v. F., rozsudok veľkého senátu, XX.X.XXXX, č. XXXXX/XX), 2/ - zvýšená ochrana šíreniu informácií a myšlienok o veciach verejného záujmu (Q. Q. v. O., rozsudok, XX.X.XXXX, č. XXXXX/XX),
3/ - väčšia miera kritiky osôb verejne známych a verejne činných (A. v. S., rozsudok, X.X.XXXX, č. XXXX/ XX; B. v. R., rozsudok, XX.X.XXXX, č. XXXXX/XX; Q. Q. v. O., rozsudok, XX. 6. XXXX, č. XXXXX/XX; Q. v. A., rozsudok, XX.X.XXXX, č. XXXXX/XX; C. v. S., rozsudok veľkého senátu, XX.X.XXXX, č. XXXXX/ XX; B.ănă a E.ăre v. S., rozsudok veľkého senátu, XX.XX.XXXX, č. XXXXX/XX; W. v. S., rozsudok, X.XX.XXXX, č. XXXXX/XX; P. a J. R. G. v. S., rozsudok, X.XX.XXXX, č. XXXXX/XX), 4/ - rozlišovanie, či informácia je skutkovým tvrdením alebo hodnotiacim úsudkom, a vysoká miera ochrany hodnotiacich úsudkov (A. v. S., rozsudok, X.X.XXXX, č. XXXX/XX; F. a D. v. F., rozsudok veľkého senátu, XX.XX.XXXX, č. XXXXX/XX; M. v. J., rozsudok, XX.X.XXXX, č. XXXXX/XX), X/- vychádzanie hodnotiacich úsudkov z určitého skutkového základu (De U. a G. v. T., rozsudok, XX.X.XXXX, č. XXXXX/XX; M. v. J., rozsudok, XX.X.XXXX, č. XXXXX/XX; Q. Q. v. O., rozsudok, XX.X.XXXX, č. XXXXX/XX), X/- ochrana nielen obsahu prejavu, tvrdenia, či myšlienky, ale aj spôsobu, resp. formy, ktorými sú vyjadrované (U. v. J. kráľovstvo, rozsudok, X.XX.XXXX, č. XXXX/XX; A. v. S., rozsudok, 8. 7. XXXX, č. XXXX/XX; H. a Z. v. S., rozsudok XX.X.XXXX, č. XXXXX/XX; Q. Thorgersion v. O., rozsudok, XX.X.XXXX, č. XXXXX/XX), 7/ - zvýšená ochrana tvrdení urobenými v dobrej viere a právo médií na ospravedlniteľný omyl (J. Q. v. J. kráľovstvo, rozsudok, XX.XX.XXXX, č. XXXXX/XX; T. Q. a J. v. F., rozsudok veľkého senátu, XX.X.XXXX, č. XXXXX/XX; M. a S. v. M., rozsudok veľkého senátu, XX.X.XXXX, č. XXXXX/XX; G. v. J. kráľovstvo, rozsudok veľkého senátu, XX.X.XXXX, č. XX XXX/XX; B. v. M., rozsudok, 25.6.2002, č. 51279/99; Prager a Oberschlick v. Rakúsko, rozsudok 26.4.1995, č. 15974/90; Thorgeir Thorgersion v. Island, rozsudok, 25.6.1992, č. 13778/88; Flux v. Moldavsko, rozsudok, 3.7.2007, č. 31001/03; Thoma v. Luxembursko, rozsudok, 29. marca 2001, č. 38432/97; Guja v. Moldavsko, rozsudok veľkého senátu, 12.2.2008, č. 14277/04; Zakharov v. Rusko, rozsudok. 5.10.2006, č. 14881/03), 8/ - predvídateľnosť a primeranosť sankcie za poškodenie dobrej povesti (Hachette Filipacchi Associés v. Francúzko, rozsudok, 14.6.2007, č. 71111/01; Cumpănă a Mazăre v. Rumunsko, rozsudok veľkého senátu, 17.12.2004, č. 33348/96; Steur v. Holandsko, rozsudok, 28.10.2003, č. 39657/98; Castells v. Španielsko, rozsudok, 23. 4. 1992, č. 11798/85; Tolstoy Miloslavski v. Spojené kráľovstvo, rozsudok , 13.7.1995, č. 18139/91; Steel a Morris v. Spojené kráľovstvo, rozsudok. 15.2.2005, č. 68416/01; Koprivica, v. Čierna Hora, rozsudok. 2.11.2011, č. 41158/09; Lepojič. V. Srbsko, rozsudok, 6.11.2007, č. 13909/05; Karhuvaara a Iltalehti v. Fínsko, rozsudok, 16.11.2004, č. 63678/00).
Podľa judikatúry ESĽP tlač pokiaľ prispieva k verejnej diskusii o záležitostiach legitímneho záujmu by mala mať bežne právo spoliehať sa na obsah oficiálnych správ bez toho, aby bola povinná vykonávať nezávislý prieskum, lebo inak aby mohla byť podkopaná životne dôležitá úloha „strážneho psa“, ktorú tlač zohráva. Podľa judikatúry Ústavného súdu od vydavateľa periodickej tlače nemožno požadovať, aby selektoval informácie, získané od štátneho orgánu, na ktoré sa mohol s dôverou spoliehať, pretože sa tým upiera právo vedomosti na úplne informácie o veciach verejného záujmu (nález Ústavného súdu sp. zn. IV ÚS 107/2010 z 28. 10. 2010) a podľa ktorej novinári nemôžu znášať zodpovednosť za to, že šíria informácie, poskytnuté orgánmi štátu, pretože to je ich úloha a poslanie ale naopak je na orgánoch štátu, aby zvážil, ktoré informácie, v akom rozsahu možno prostredníctvom novinárov verejnosti sprístupniť v súlade s platnými právnymi predpismi (nález Ústavného súdu zo 6. 6. 2013 sp. zn. IV ÚS 284/2012).
Vychádzajúc zo záväznosti Ústavy pre všetky orgány verejnej moci, vrátane všeobecných súdov, súd konštatuje, že pri rozhodovaní sporov vo veciach ochrany osobnosti musí byť vždy zohľadnená ochrana slobody prejavu a to minimálne v rozsahu jej ústavných záruk. Ustanovenie Občianskeho zákonníka teda nemožno aplikovať izolovane ale je nutné ich vykladať a aplikovať v súlade s ústavou. Nutnosť zohľadniť slobodu prejavu samozrejme neznamená rezignáciu na ochranu osobnosti. Znamená to však, že v niektorých prípadoch musí byť uprednostnená sloboda prejavu aj keď daný prejav môže mať isté následky z hľadiska klasickej zákonnej ochrany osobnosti. Súd v tejto súvislosti pripomína, že povinnosťou všeobecných súdov je zohľadňovanie pri svojej rozhodovacej činnosti relevantnú judikatúru ESĽP a ďalších medzinárodných súdnych orgánov, vyvoditeľnú okrem iného aj z článku 1 ods. 2 Ústavy. Z doterajšej judikatúry Ústavného súdu vyplýva, že obmedzenie akéhokoľvek zákonného práva alebo slobody a teda aj slobody prejavu možno považovať za ústavné akceptovanie len vtedy, ak ide o obmedzenie, ktoré bolo ustanovené zákonom, resp. na základe zákona, zodpovedá niektorému ustanoveniu legitímnemu cieľu a je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na dosiahnutie sledovaného cieľa, t.j. ospravedlňuje ho existencia naliehavej spoločenskej potreby a primerane (spravodlivo) vyvážený vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom, musí ísť o obmedzenie, ktoré je v súlade so zásadou proporcionality. V tomto prípade ide nepochybne o obmedzenie slobody prejavu
odporcu 1 a X na základnom podklade, ktorý tvorili ustanovenia § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom zároveň išlo o obmedzenie, ktoré sledoval ochranu práva na súkromie, resp. práva na ochranu osobnosti navrhovateľa, čo nepochybne považovať za legitímny cieľ. Za týchto okolností bolo z hľadiska ústavnej akceptovateľnosti podaného návrhu posúdiť, či bol zásah do slobody prejavu odporcov 1 a X primeraný, teda či zodpovedá zásade proporcionality. Súd teda pristúpil k preskúmaniu proporcionality medzi zásahom do slobody prejavu odporcov 1 a 2 a ústavnými garanciami práva na súkromie navrhovateľa. Na tento účel obdobne ako aj iných porovnateľných prípadoch (napr. II.ÚS 152/08, II.ÚS 326/09, I.ÚS 408/2009, IV.ÚS 492/12), súd vykonal test proporcionality, založený na hľadaní odpovedí na otázky, kto, o kom, čo, kde, kedy a ako v danom prípade „hovoril“ (uverejnenú informáciu).
1. Kto zásah do práva na ochranu osobnosti (práva na súkromie) vykonal.
Z judikatúry ESĽP vyplýva, že privilegované postavenie z hľadiska ochrany slobody prejavu patrí novinárom a masmédiám a to zvlášť pri informovaní pri veciach verejného záujmu (napríklad rozsudok ESĽP Prager a Oberschlick v. Rakúsko z 26. 4. 1995). Novinári majú povinnosť poskytovať informácia a myšlienky, týkajúce sa všetkých záležitostí verejného záujmu a verejnosť má právo takéto informácie dostať. Novinárom je dokonca umožnené používať určitú mieru preháňania a provokácie (Perna v. Taliansko rozsudok ESĽP zo 6. 5. 2003). O vzťahu k uvedenému súd ešte podotýka, že v predmetnej veci je odporca 1 vydavateľom denníka H. a odporca 2 vydavateľom denníka J.. Z. 1, 2 sú teda v tomto prípade nositeľmi slobody prejavu a preto sa na nich vzťahuje zvýšená ochrana (privilegované postavenie) poskytovaná novinárom, resp.masmédiám.
X. O kom boli inkriminované články a do koho osobnostnej sféry zasahovali.
V danom prípade sa inkriminované články vzťahovali na osobu navrhovateľa, ktorý bol v danom čase politikom, verejným funkcionárom, ktorý bol činný v rámci bansko-bystrického samosprávneho kraja. U. akceptovateľnosti šírenia informácií, týkajúcich sa osobnostnej sféry sú najširšie u politikov a najužšie u bežných občanov.
X. Čo bolo obsahom inkriminovaných článkov.
H. posudzovaní proporcionality medzi slobodou prejavu a právom na ochranu osobnosti je nevyhnutné posúdiť aj obsah prejavu odporcov 1, 2, ktorý mal spôsobil neprípustný zásah do osobnostných práv navrhovateľa. Zo žalovaných článkov jednoznačne vyplýva, že tieto sa týkali vecí, ktoré súviseli s vecami verejnými z dôvodu, že informácie, ktoré boli uverejňované boli uverejňované o navrhovateľovi ako osobe verejne činnej, o úradníkovi, ktorý v danom čase vykonával verejnú funkciu a týkali sa vecí verejných, nakoľko súviseli s nakladaním s verejnými financiami a podozreniami s manipulácie pri verejnom obstarávaní a z korupcie. V dôsledku tohto bol nakoniec navrhovateľ vyšetrovaný väzobne a bol trestne stíhaný. K. informácie sa žiadnym spôsobom nedotýkali súkromia navrhovateľa. T. to informácie, ktoré súviseli s výkonom jeho činnosti verejného funkcionára. V tejto časti sa súd stotožňuje s vyjadreniami odporcov, že v prospech ochrany slobody prejavu je to, že úlohou tlače je nie len upozorňovať (Na zlyhanie ktorejkoľvek zložky verejnej moci, ale aj na odhaľovanie rizík a ich fungovania. H. a verejní funkcionári sú nepochybne povinní takúto diskusiu strpieť.).
X. Kde boli inkriminované články uverejnené.
K. kritériom pri posudzovaní zásahu do slobody prejavu je miesto zaznenia, či uverejnenia sporných výrokov. Vo všeobecnosti platí, že čím hromadnejšie sa informácia distribuuje, tým vyššia je ochrana osobnostných práv. O. články boli uverejnené v denníku Pravda a J., ktoré majú celoslovenskú pôsobnosť, nie len v elektronickej ale aj printovej verzii, ktorá má vysoký náklad. V danom prípade je nevyhnutné vnímať kritérium miesta zaznenia sporných výrokov, spojených s kritériom ich autora. Ak je autorom novinár tak jeho privilegované postavenie do určite miery neutralizuje kritérium miesta ich zaznenia (m.m.IV.ÚS XXX/XXXX).
X. Kedy boli inkriminované články uverejnené.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalované články boli zverejňované v čase, keď bol navrhovateľ spolu s poslancom P. zadržaný a následne prebiehalo trestné konanie či už na Z. súde alebo P. súde a
teda tieto informácie boli zverejňované v aktuálnom čase kedy k nim došlo s tým, že verejnosť má právo a záujem o tieto informácie a to najmä z dôvodu, že išlo o korupčný prípad, ktorý sa dostal až pred súd. O., uverejnené v žalovaných článkoch korešpondovali s informáciami, ktoré boli uverejnené v danom čase orgánmi, činnými v trestnom konaní a to od okamihu zadržania navrhovateľa do okamihu, kedy došlo k právoplatnému rozhodnutiu o oslobodení navrhovateľa spod obžaloby.
X. Ako boli informácie v inkriminovaných článkoch formulované.
L. súd pre ľudské práva pri posudzovaní limitov slobody prejavu starostlivo rozlišuje medzi faktami a hodnotiacimi úsudkami. L. faktov možno preukázať, za čo čo otázka pravdivosti hodnotiacich úsudkov nepripúšťa dôkazy (M. versus J. republika rozsudok z XX. 7. XXXX). Aj keď hodnotiaci úsudok vzhľadom na svoj subjektívny charakter vylučuje dôkaz pravdy, musí vychádzať z dostatočného faktického základu (D. versus S. rozsudok z XX. 2. XXXX). Z uvedeného vyplýva, že ak v konkrétnom prípade sú z hľadiska ústavnej akceptovateľnosti posudzované hodnotiace úsudky tak je ochrana výrokov takéhoto charakteru z hľadiska slobody prejavu s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu intenzívnejšia ako v prípade uverejnenia faktov, skutkových tvrdení (skutkových tvrdení), ktoré sa môžu ukázať neskôr ako nepravdivé. Q. prístup L. k posudzovaniu právnych sporov, ktorých predmetom je konflikt medzi slobodou prejavu a právo na ochranu súkromia konštantne uplatňuje vo svojej judikatúre aj ústavný súd (napr. II.ÚS XXX/XX, II.ÚS XXX/XX, II.ÚS XXX/XX, IV.ÚS XXX/XX, IV.ÚS XXX/XX) a preto ho považuje za potrebné uplatniť súd aj v danej veci. P. prejavu ako faktu alebo hodnotiaceho úsudku je vecou posúdenia príslušných orgánov predovšetkým všeobecných súdov (H. and Z.). R. aplikovateľné kritérium na klasifikáciu výrokov na fakty a hodnotiace úsudky neexistuje, avšak vo veci I. proti S. (rozsudok L. zo dňa 8. 6. XXXX) L. konštatuje, že svoju úlohu zohrávajú aj okolnosti, že pôvodca výroku neprezentuje určité skutočnosti ako istoty ale vyjadruje len pochybnosti, či podozrenia a že jeho snahou je v dobrej viere informovať verejnosť o veci všeobecného záujmu (IV.ÚS XXX/XX) N. súd vo veci sp. zn. Pl.ÚS XX/ XX uviedol, že skutkové tvrdenia sú také vyjadrenia, ktoré možno podrobiť testu pravdivosti (obdobne M. ústavný súd vo veci I.ÚS XXX/XX alebo J. ústavný súd J. vo veci T. XX, XXX, XXX). U. úsudky sú potom všetky ostatné tvrdenia. Ak nie je možné skutkové tvrdenia oddeliť od hodnotiacich úsudkov je potrebné na ne nazerať ako na hodnotiace úsudky, keďže tie poskytujú širšiu mieru ochrany slobody prejavu (T. XX, X-XX ff.T. XX, X,XX). S prihliadnutím na citovanú judikatúru súd konštatuje, že v posudzovanej veci informácie obsiahnuté v žalovaných článkoch súd vyhodnotil ako fakty len k titulkom inkriminovaných článkov a čiastočne aj k niektorým ďalším informáciám , ktoré boli v nich obsiahnuté. Ak sa ale titulky skonfrontujú s celým obsahom inkriminovaných článkov, ktorých predmetom je najmä polemika o trestnej kauze navrhovateľa, o činnosti navrhovateľa, ako riaditeľa úradu bansko-bystrickej samosprávy a o verejnej zákazke.
J. pripomína, že už vo veci sp. zn. II.ÚS XXX/XX k otázke vzťahu medzi titulkom a obsahom článku okrem iného uviedol, že účelom titulku článku, uverejneného v printových médiách je upútať a zaujať čitateľa tak, aby si článok prečítal až na tomto základe si osvojil tlačou ponúkané informácie a urobil si o nich vlastný úsudok. Preto treba aj v konaní o ochrane osobnosti vo všeobecnosti akceptovať a tolerovať, že sa v titulku objavujú expresívnejšie, provokujúce, či zveličujúce vyjadrovacie prostriedky. Ústavný súd zároveň v označenej veci zdôraznil, že všeobecný súd, rozhodujúci v konaní o ochrane osobnosti musí zohľadniť organickú vec vo veci titulkom určitého článku a jeho vecným obsahom. Pri izolovanom posudzovaní by totiž väčšinu titulkov, uverejňovaných v tlači bolo potrebné kvalifikovať ako skutkové tvrdenia, hoci skutočným zámerom ich autorov je len prostredníctvom titulkov upútať pozornosť čitateľov na článok, ktorý poskytuje informácie o forme hodnotiacich úsudkov. Zároveň platí, že bez dostatočného zohľadnenia organickej väzby medzi titulkom určitého článku a jeho vecným obsahom spravidla nemožno dôjsť hodnoverne k záveru, či v ňom obsiahnuté tvrdenie je pravdivé alebo naopak nepravdivé. Súd konštatuje, že neexistuje žiadny dôvod na to aby právne názory, vyslovené v sp. zn. II. ÚS 340/09 neboli aplikované v danej veci, t.j. skutočnosť, že inkriminované články boli označené titulkami, ktoré možno hodnotiť ako fakty, nemôžu byť bez ďalšieho vyhodnotenia na ťarchu odporcov 1, 2 a zakladať dôvody na obmedzenie ich slobody prejavu.
Súd návrh navrhovateľa na základe hore uvedených skutočností potom v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p. a to tak, že o trovách konania bude rozhodnuté až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici a to písomne v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j. 1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j. 1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, 3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., 4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).