Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-392-2015.pdf
PDF · 99.47 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/392/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Mikulášom Géczim v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom K., O.., proti odporcovi B. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX/ XX, XXX XX Y., štátnemu občanovi SR, o zaplatenie 3.837,80 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu z a m i e t a.
Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa v návrhu zo dňa 10.11.2015 domáhal zaplatenia istiny 3.837,80 Eur spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania.
Uviedol, že dňa 22.11.2005 Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 1, IČO: 31 320 155 (ďalej len „právny predchodca navrhovateľa“) uzavrela s odporcom zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., na základe ktorej sa právny predchodca VÚB zaviazal poskytnúť odporcovi kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXX. Odporcovi bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal odporca schválený úverový rámec vo výške 1.650,00 Eur a bol povinný právnemu predchodcovi navrhovateľa platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 55,00 Eur. Dlžný zostatok je celkový debetný zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plnenia bankou v súvislosti s poistením. Vzhľadom na skutočnosť, že odporca si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy a jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch, právny predchodca navrhovateľa vystavil ku dňu 30.09.2015 kumulatívny výpis z kreditnej karty s konečným stavom na úhradu vo výške 3.837,80 Eur, predstavujúci súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady odporcu. Odporca si nesplnil povinnosť uhradiť svoj záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise z účtu klienta, t. j. do dňa 15.10.2015, právny predchodca navrhovateľa si preto uplatnil nárok na úhradu úrokov z omeškania v zákonnej výške podľa § 517 Občianskeho zákonníka v platnom znení vo výške určenej nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti, t. j. od 16.10.2015 do zaplatenia.
Dňa 15.02.2016 bol súdu doručený návrh na zmenu účastníka konania na strane navrhovateľa spolu so zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.11.2015 a identifikáciou postúpenej pohľadávky. Na základe uvedených skutočností súd zistil, že pohľadávka uplatnená v tomto konaní bola postúpená na navrhovateľa (EOS KSI Slovensko, s.r.o.), preto uznesením č. k. 4C/392/2015-34 zo dňa 23.02.2016 zmenu účastníka na strane navrhovateľa pripustil.
Súd doručil návrh na začatie konania odporcovi do vlastných rúk dňa 27.05.2016. Tento sa k podanému návrhu dňa 28.05.2016 vyjadril. Žiadal návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko výška pohľadávky uplatnená navrhovateľom nezodpovedá skutočnému zostatku jeho dlhu. Odporca si podľa vyjadrenia od právneho predchodcu navrhovateľa požičal sumu 1.500,-Eur, ktorú už splatil aj s príslušenstvom, celkovo zaplatil 26.176,-Sk (868,88 Eur) a 1.559,28 Eur, t. j. celkovo zaplatil 2.428,16 Eur.
Navrhovateľ na pojednávaní dňa 02.06.2016 nebol prítomný, svoju neprítomnosť ospravedlnil listom zo dňa 25.05.2016, zároveň súhlasil, aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Preto súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. nariadil pojednávanie, vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom odporcu, prečítaním návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 10.11.2015, žiadosti o vydanie a používanie pôžičkovej karty Quatro zo dňa 22.11.2005, obchodných podmienok, výpisu z pôžičkovej karty Quatro, odpovede na lustráciu v RO BB zo dňa 24.11.2015, uznesenia tun. súdu č.k. 4C/392/2015-21 zo dňa 30.12.2015, návrhu na zmenu účastníka konania zo dňa 05.02.2016, zmluvy o postúpení pohľadávok, uznesenia tun. súdu č.k. 4C/392/2015-32 zo dňa 23.02.2016, uznesenia tun. súdu č.k. 4C/392/2015-34 zo dňa 23.02.2016, vyhlásenia o predčasnej splatnosti dlžného zostatku zo dňa 02.12.2012, výpisu z pôžičkovej karty Quatro zo dňa 15.12.2015, ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní práv. zást. navrhovateľa zo dňa 25.05.2016, vyjadrenia odporcu s prílohami zo dňa 28.05.2016.
Základná charakteristika „spotrebiteľských zmlúv“ bola v čase uzavretia zmluvy o úvere obsiahnutá v zákone č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (účinný do 30.06.2007), ktorý v § 23a ods. 1 uvádzal, že spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 52 ods. 2 a 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník účinný ku dňu 22.11.2005 (ďalej len „Občiansky zákonník“), dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
V zmysle § 53 ods. 1, 2 a 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 3 ods. 1, 2, 6 a 7 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom ku dňu 22.11.2005 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov. Ak veriteľ ponúka spotrebiteľské úvery tomu istému spotrebiteľovi za rôznych podmienok, ročná percentuálna miera nákladov musí byť uvedená na výpočte podľa prílohy tohto zákona.
V zmysle § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Na základe § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
V § 488 Občianskeho zákonníka je upravené, že záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Z ustanovenia § 489 Občianskeho zákonníka vyplýva, že záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá veta, ods.2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Tým je Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom ku dňu 29.12.2011 (ďalej len „NV č. 87/1995 Z. z.“). Podľa § 3 ods. 1 NV č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V zmysle § 10c NV č. 87/1995 Z. z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
V zmysle § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Na základe § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Súd vykonaným dokazovaním a uplatnením vyššie citovaných ustanovení zákonov zistil nasledovný skutkový stav:
Odporca dňa 14.11.2005 vyplnil žiadosť o vydanie a používanie pôžičkovej karty Quatro, ktorou požiadal o vydanie kreditnej karty a poskytnutie revolvingového úveru s úverovým rámcom vo výške 30.000,- Sk (995,82 Eur) so štandardnou mesačnou splátkou 1.000,- Sk (33,19 Eur). Dňa 22.11.2005 bola predmetná žiadosť právnym predchodcom navrhovateľa (ďalej len „VÚB, a.s.“) potvrdená, čím došlo medzi odporcom a VÚB, a.s. k uzavretiu zmluvy č. XXXXXXX, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý revolvingový úver s úverovým rámcom vo výške 30.000,-Sk (995,82 Eur), ktorý sa zaviazal splácať v mesačných splátkach vo výške 1.000,-Sk (33,19 Eur). Zmluva okrem výšky úverového rámca a výšky mesačnej splátky obsahuje identifikačné údaje dodávateľa (veriteľa) a spotrebiteľa (dlžníka). Výška úrokovej sadzby úveru, RPMN, splatnosť jednotlivých splátok úveru, priemerná hodnota RPMN ani celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom nie sú v zmluve uvedené. Následne dňa 21.09.2006 bol odporcovi zvýšený úverový rámec zo zmluvy XXXXXXX o 9.000,-Eur (298,74 Eur) (viď. návratka č. l. 8 spisu).
Na základe uvedených skutočností mal súd za to, že zmluva, z ktorej navrhovateľ odvodzoval svoj nárok uplatnený v tomto konaní, je typová spotrebiteľská zmluva.
Vo vyhlásení zo dňa 02.12.2012 (č. l. 39 spisu) VÚB, a.s. oznámila odporcovi, že nakoľko sa nepodarilo obnoviť jeho platobnú disciplínu, pristúpila k vyhláseniu okamžitej splatnosti celého dlžného zostatku na jeho kreditnej karte Quatro vo výške 1.966,78 Eur a vyzvala ho na zaplatenie dlžného zostatku v lehote 10 dní odo dňa doručenia tohto vyhlásenia. Podľa predloženej listinnej obálky bolo predmetné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti odporcovi doručené fikciou doručenia dňa 27.12.2012, lehota na plnenie mu uplynula dňa 06.01.2013. Podľa predloženej prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 01.10.2015 k zosplatneniu úveru došlo dňa 30.11.2012 (č. l. 31 spisu)
V čase postúpenia pohľadávky bola dlžná suma odporcu 3.898,29 Eur, ktorá pozostávala z istiny 801,49 Eur, poplatkov 1.083,60 Eur, štandardného úroku 1.603,52 Eur a sankčného úroku 409,68 Eur. Navrhovateľ si v konaní uplatnil nárok na zaplatenia sumy 3.837,80 Eur.
Súd na základe kontroly jednotlivých náležitostí zmluvy podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. zistil, že predložená zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX zo dňa 22.11.2005 obsahuje len výšku úverového limitu 30.000,-Sk (995,81 Eur) (§ 4 ods. 2 písm. c) zákona) a sumu mesačnej splátky revolvingového úveru 33,19 Eur (1.000,-Sk) (§ 4 ods. 2 písm. c) zákona). Vzhľadom na druh poskytnutého úveru (revolvingový úver), počet splátok úveru nebol v zmluve uvedený (§ 4 ods. 2 písm. a) zákona). Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN - § 4 ods. 2 písm. g) zákona) nie je v zmluve uvedená, ani výpočet nákladov, ktoré boli zahrnuté do výpočtu RPMN. Pokiaľ ide o chýbajúce údaj o RPMN, konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a počte splátok, súd konštatuje, že revolvingový úver je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník stále spláca poskytnutý úver, pričom časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu, keďže úver je odplatný právny úkon. Preto počet splátok úveru a jeho konečnú splatnosť dopredu nemožno určiť. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že absencia týchto údajov nie je porušením ustanovení § 4 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch. K rovnakému záveru súd dospel aj pri chýbajúcom údaji o výške RPMN (§ 4 ods. 2 písm. g) zákona), keďže zákon o spotrebiteľských úveroch v § 3 ods. 6 výslovne počíta s nemožnosťou určenia RPMN, nakoľko v uvedenom ustanovení zákona upravil, že pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o úverovom limite, ak je stanovený, ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Keďže predmetná vec sa týka revolvingového úveru a RPMN nie je možné presne stanoviť, nebolo možné absenciu údaju o výške RPMN sankcionovať v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch a určiť poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov.
Súd preverením jednotlivých podstatných náležitostí zmluvy zistil, že v nej absentuje aj údaj o výške úrokovej sadzby a iných poplatkov (zmluva obsahuje len výšku úverového limitu a mesačnú splátku). Keďže veriteľ v zmysle § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch nemôže požadovať od spotrebiteľa úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere, súd má za to, že navrhovateľ má nárok len na zaplatenie sumy čerpaného úveru, bez riadneho úroku a poplatkov, nakoľko si ich so spotrebiteľom v zmluve nedojednal.
Z listinných dôkazov predložených navrhovateľom je zrejmé, že úroková sadzba úveru bola 1,98 % mesačne, t. j. 23,76 % ročne (viď výpis z pôžičkovej karty Quatro č. l. 9-14, 41-45 spisu). V úverovej zmluve, ani v obchodných podmienkach, ktoré sa v zmysle čl. VII. Bodu 4 zmlluvy stali neoddeliteľnosu súčasťou zmluvy, sa dojednanie o výške úrokovej sadzby úveru nenachádza. Preto súd dospel k záveru, že navrhovateľ na uplatnené úroky a poplatky nemá nárok, nakoľko nie sú uvedené v zmluve, a teda si ich s odporcom nedojednal.
Na základe uvedených skutočností súd konštatuje, že navrhovateľ nemá voči odporcovi nárok na úrok z úveru, ani poplatky a sankčné úroky, nakoľko predmetné úroky a poplatky neboli v zmluve zmluvnými stranami dojednané, ani sa nestali jej súčasťou na základe odkazu v zmluve (inkorporačnej doložky). Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že odporca vyčerpal úverový rámec vo výške 859,72 Eur. Do podania návrhu na začatie konania uhradil navrhovateľovi sumu 2.460,64 Eur (viď splátkový kalendár odporcu č. l. 9-14, 41-45 spisu), t. j. navrhovateľovi uhradil viac ako na základe zmluvy od neho obdržal.
Z dôvodu absencie zmluvných dojednaní upravujúcich výšku úrokovej sadzby úveru a iných poplatkov mal súd za to, že s poukazom na § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch navrhovateľ na tieto úroky a poplatky nemá nárok, a teda mu vznikol nárok len na zaplatenie sumy reálne vyplatenej odporcovi. Nakoľko mal súd v konaní dostatočne preukázané, že odporca navrhovateľovi zaplatil o 1.600,92 Eur viac ako mal, súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "O.s.p."), účastníkovi, ktorý mal v konaní plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V danom prípade mal odporca vo veci plný úspech. Nakoľko si náhradu trov konania neuplatnil, súd mu ju nepriznal.
Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v troch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.