Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_16C-120-2010.pdf
PDF · 127.73 KB
No categories available
16C/120/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci navrhovateľa: PCA Slovakia, s. r. o., Automobilová ulica 1, Trnava, IČO 36 256 013, zast. Mgr. Pavlom Strnadom, PhD., advokátom, Galandova 7, Bratislava, proti odporcovi: I., zast. JUDr. Dušanom Klimom, advokátom, Sládkovičova 16/61, Žiar nad Hronom, o zaplatenie 6.605,74 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
1. Súd návrh z a m i e t a .
2. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi trovy konania 396,00 eur a k rukám jeho zástupcu 2.074,71 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal vypratania bytu č. XX, X: nadzemné podlažie, G. na tom základe, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 29. 5. 2006 bol odporca u neho zamestnaný, navrhovateľ mu ako prenajímateľ ponechal tento byt do užívania a po skončení pracovného pomeru odporca byt nevypratal. V priebehu konania v tejto časti zobral navrhovateľ svoj návrh späť a so súhlasom odporcu bolo v tejto časti konanie zastavené v zmysle § 96 ods. 1, 2 O. s.p. Podnájom skončil 30. 4. 2008, do ktorého dátumu bol odporca povinný platiť nájomné v plnej výške. Odporca byt nevypratal a neodovzdal protokolárne, teda od 1. 5. 200á užíval byt bez právneho dôvodu. Žiadal tiež zaplatenie 47,47 eur za dovolenku 1,5 dňa, 221,50 eur z nerovnomerne rozvrhnutého pracovného času, preddavok zdravotného poistenia 0.56 eur, nedoplatok na vodnom a stočnom 289,08 eur, nájomné za máj 2008
- november 2009.
Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 18. 10. 2011 č. k. 16C 120/2010-161 bolo konanie v časti vypratania nehnuteľnosti zastavené.
Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 8. 6. 2015 č. k. 16C 120/2010-321 súd nepripustil zmenu návrhu na zaplatenie čiastky 11.063,60 eur. Predmetom konania zostal nárok vo výške 6605,74 eur.
Odporca žiadal návrh zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ v konaní uviedol, že medzi účastníkmi bola uzavretá pracovná zmluva a tiež zmluva o podnájme bytu V.. Dňa 9. 4. 2008 došlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru zo strany navrhovateľa a 30. 4. 2008 k ukončeniu podnájmu, vtedy mal odporca byt vypratať, čo však neurobil. Ak aj odporca tvrdí, že v byte nebýval, nemohol ho navrhovateľ otvoriť a obsadiť. Odporca je povinný
platiť teda za byt nájomné, navrhovateľom mu na nájomné bola poskytnutá dotácia a od 1. 5. 2008 až do vypratania, t. j. do 28. 2. 2011 je nájomné povinný platiť. Spolu teda vo výške 11:063,60 eur, v čom je zahrnuté aj vodné a stočné v sume 289,80 eur /v priebehu konania bola žalovaná čiastka ustálená na sumu 6605,74 eur/. Odporca má záväzky teda aj voči dodávateľom energií a plynu. Pracovné záväzky predstavujú prečerpanú dovolenku vo výške 4,47 eur za 1,5 dňa za rok 2008 - 7 pracovných dní, ktoré sa odporca zaviazal odpracovať do budúcnosti za poskytnuté voľné pracovné dni v rámci nerovnomerne rozvrhnutého pracovného času v sume 321,51 eur. Faktúru za vodné a stočné musel navrhovateľ uhradiť za odporcu, aby mu nevznikol záväzok. Odporca má záväzky teda aj voči dodávateľom energií a plynu. Faktúru za vodné a stočné musel navrhovateľ uhradiť za odporcu, aby mu nevznikol záväzok. V časti bezdôvodného obohatenia sa odporca bezdôvodne obohatil, na strane navrhovateľa vznikla majetková ujma. Odporca nemusí mať vedomosť o tom, že sa bezdôvodne obohatil, a teda navrhovateľ nemusí preukazovať jeho úmysel. Jednoduchým vyprataním nedochádza k vráteniu predmetu prenájmu. V danom prípade došlo k otvoreniu bytu pre závadu na potrubí a k tomuto dňu žiada o vydanie bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ ide o mzdové nároky, podľa bodu 4.2 pracovnej zmluvy mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie do 10. dňa mesiaca nasledujúceho. S odporcom bol skončený pracovný pomer v apríli, takže mzda bola splatná v máji. Zo mzdového listu za rok 2006 vyplýva, že odporca má nárok na 11,5 dňa dovolenky a čerpal 8 dní, zostatok mal 3,5 dňa. Za rok 2007 čerpal 22,5 dovolenky, takže mu zostal 1 deň dovolenky. V roku 2008 čerpal 4 dni dovolenky, takže prečerpal 1,5 dňa dovolenky, na čo bol upozornený výzvou. Pokiaľ ide o ďalší nárok, podľa dohody o zmene pracovnej zmluvy súhlasil s nerovnomerným rozvrhnutím pracovného času podľa kolektívnej zmluvy. V tejto v § 1a, bod 3 a 4, je upravené čerpanie nadpracovaného času. Dni NRPČ mal odporca odrobiť a v prípade, ak k tomu nedošlo, ako sa stalo u odporcu, je povinný nahradiť túto mzdu. Podľa kolektívnej zmluvy mal čerpať 7 dní a podľa mzdového listu riadok 13 odrobil NRPČ iba dva dni. V roku 2008 mal mínus 54,25, ktoré neodrobil. Ani tieto neuhradil ani napriek výzve. Keď v máji mzdové oddelenie zistilo, že mzda nepostačuje na krytie jeho záväzkov, 15.mája bol vyzvaný na úhradu. Odporca si nesplnil povinnosť vyplývajúcu z zmluvy článok 15, bod 4, a to zmenu adresy. Preto navrhovateľ bol nútený zasielať podania na poslednú adresu. Tým, že navrhovateľ mal byt v nájme, tento musel platiť a odporca ho neplatil, takže prvá podmienka bezdôvodného obohatenia bola splnená. Odporca mal zákonnú povinnosť byt odovzdať, svedkyňa Srnčíková uviedla, že navrhovateľ odovzdal zoznam osôb, ktoré majú byt odovzdať. Týchto zamestnancov kontaktovali, mali teda povinnosť ich kontaktovať, ale nerobili to. Svedkyňa mala na starosti tisícky bytov, teda odporcu si pamätať nemusí. Nebolo povolené, aby hodili kľúče do schránky. Došlo iba k vyprataniu, nie k odovzdaniu bytu. Odporca nepreukázal, že by dodávateľovi energií tieto hradil a preto v zmysle zmluvy tieto dodávateľ vyfakturoval navrhovateľovi ako nájomcovi. Žalovanú čiastku si uplatňuje titulom bezdôvodného obohatenia, žalovaná čiastka 6.605,74 eur pozostáva z čiastok, a to z čiastky 5.857,20 eur za užívanie bez právneho dôvodu, za obdobie od mája 2008 do novembra 2009. účastníci uzavreli 1.9.2006 nájomnú zmluvu, podnájom bol ukončený výpoveďou zo strany nájomcu 30.4.2008, nájomca je povinný podľa zákona predmet nájmu po jeho skončení vrátiť, žalovaný si túto povinnosť nesplnil. Žalovaný mal možnosť v tomto období byt v plnom rozsahu užívať, čím znemožnil vykonávať právo užívania žalobcovi. Za túto možnosť byt a disponovať ním by ako podnájomník musel hradiť nájomné. To by platilo v prípade uzavretia nájomnej zmluvy. Žalovaný mal výlučnú dispozíciu k bytu, a žalobcovi nehradil ani obvyklé nájomné. Tým došlo k bezdôvodnému obohateniu, čo vychádza aj zo štandardnej judikatúry. Zvyšok nároku v sume 189,21 eur predstavuje nezaplatené nájomné za posledný mesiac, t.j. apríl 2008, a ďalej sú uplatnené mzdové nároky v sume 269,53 eur, tieto pozostávajú z troch čiastok: 47,47 eur ako náhrada mzdy za neoprávnene čerpanú dovolenku, 221,50 eur ako náhrada za nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času a suma 0,56 eur ako úhrada preddavkov na zdravotné poistenie. Posledná čiastka nároku je 289,80 eur za úhradu nedoplatku na vodnom a stočnom za rok 2008.
Odporca uviedol, že navrhovateľ nepredložil žiadny dôkaz o tom, že by byt užíval, nebolo jeho povinnosťou protokolárne odovzdať byt. Odporca sa po dobu jedného týždňa po skončení pracovného pomeru snažil odovzdať kľúče, ale nemal komu. Odišiel do iného miesta výkonu práce. Nebola mu doručená výzva na odovzdanie bytu, táto sa navrhovateľovi vrátila 25. 5. 2008, a teda mal vedomosť o tom, že odporca v byte nebýva. Navrhovateľ mal od bytu kľúč, čo aj využil, keď odmontoval plynomer z bytu. V byte odporca od roku 2008 nič nemá, navrhovateľ tam má možnosť vstúpiť. Navrhovateľ je len nájomcom bytu. Neexistuje žiadna nájomná zmluva s odporcom, po ukončení nájmu nie je dôvod na platenie nájmu. Ak by svoj nárok uplatňoval navrhovateľ iným spôsobom, musel by preukázať, že odporca byt užíval. Na dodávku energií mal odporca samostatné zmluvy a navrhovateľ nemal dôvod platiť ich. Ohľadne vodného a stočného nedostal odporca žiadny doklad. Náhradné pracovné poplatky
sú premlčané. Nájomné za žalované obdobie predstavuje čiastku 5857 eur, nie čiastku 6605,74 eur a podľa zmenenej úpravy žaloby sa má jednať o nájom, v zmenenom návrhu nie je uvádzaná žiadna náhrady mzdy. V pôvodnom návrhu boli zahrnuté energie, ktoré podľa tohto zmeneného návrhu už predmetom nie sú. Podľa potvrdenia mzdovej učtárne navrhovateľ sám uznal, že odporca nemá žiadne záväzky a pohľadávky. Navrhovateľ poznal adresu odporcu, pretože 16.1.2009 mu na riadnu adresu do Žiaru nad Hronom poslali potvrdenie o príjme. Teda v tejto časti žiadne bezdôvodné obohatenie nevzniklo. Pre ďalšie bezdôvodné obohatenie by navrhovateľ musel preukázať, že plnil, aj keď uvádza bez právneho dôvodu a musel by preukázať, že odporca získal z tohto plnenia majetkové obohatenie. Navrhovateľ nevyvrátil, že odporca byt neužíval. Nepreukázal , že by odporcovi vznikla povinnosť byt protokolárne odovzdať. Nie navrhovateľ, ale iná organizácia ako správca vykonával aj odovzdanie aj prevzatie bytu a z výpovede svedkyne D.j vyplýva, že odporcu nevyzvala na odovzdanie kľúčov, nepamätala si ho a tiež potvrdila, že žiadne protokoly sa pri odovzdávaní bytu nespisovali. Zaužívaným spôsobom bolo, že veľakrát kľúče neodovzdali a oni ich vyzýval následne na odovzdanie kľúčov. Navrhovateľ nepreukázal, že poskytol plnenie, pretože odporca v byte nebýva a preto mu nevzniklo žiadne obohatenie. Navrhovateľ svoj nárok opiera iba o to že odporca bol povinný byt odovzdať, k tomu ale nedoložil žiadny dôkaz. Odporca bol iba podnájomca a navrhovateľ musel platiť nájom tretiemu subjektu. Navrhovateľ mal právny dôvod na platenie podľa zmluvy na rozdiel od odporcu. Ak navrhovateľ tvrdí, že nemohol odovzdať byt inému nájomcovi, ničím to nepreukázal, teda že by mal iného záujemcu na byt. Naopak mal veľa neobsadených bytov. Nebol teda preukázaný dôvodov na vydanie bezdôvodného obohatenia, nájomná zmluva sa skončila 1. 5. 2008. Ohľadne mzdových nárokov vzniesol námietku premlčania, nakoľko tieto si navrhovateľ uplatňuje od 1. 5. 2008. Vzhľadom na stanovisko KS v Trnave, a tiež na skutočnosť, že návrh navrhovateľa bol v celom rozsahu zmenený ako návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia, čo uviedol aj v zmenenom návrhu, je potrebné návrh zamietnuť. Nájom, dovolenka, odvody, zdravotné poistenie, vodné stočné podľa platnej úpravy nie je bezdôvodným obohatením a teda ak je požadované tak, ako bolo uvedené v zmenenom za bezdôvodné obohatenie, poukázal na to, že podľa platných právnych predpisov tieto položky mali byť uplatnené z iného právneho titulu. Pokiaľ sa navrhovateľ domáha bezdôvodného obohatenia za obdobie máj 2008 až november 2009, poukázal na skutočnosť, že nájom nemohol byť zo strany odporcu platený z dôvodu neexistencie nájomného vzťahu, ktorý zrušil sám navrhovateľ a z dôvodu, že súdu už v priebehu celého konania bolo preukázané, že predmetný byt neužíval. Práve z tohto dôvodu sa mu nemohol zvýšiť žiaden majetok a rovnako navrhovateľovi sa majetok nemohol znížiť, pretože podľa platnej uzavretej zmluvy medzi účastníkmi, teda navrhovateľom a vlastníkom, bol navrhovateľ povinný platiť nájom vlastníkovi, bez ohľadu na to, či odporca by bol byt užíval alebo nie. Odporcovi žiaden majetok nebol zvýšený a predmetný byt za žalované obdobie neužíval. Z uvedeného dôvodu má za to, že nie je naplnený dôvod bezdôvodného obohatenia.
Svedkyňa S. uviedla, že spravovala byty odporcu v r. 2007 alebo 2008. O pracovníkoch, s ktorými bol skončený pracovný pomer, dostala oznámenie navrhovateľa a týchto kontaktovala na odovzdanie bytu, čo bolo aj ich povinnosťou. Nerobili to však a väčšina iba odišla a neskôr jej odovzdali kľúče. Písomne takých pracovníkov upozorňovali na neodovzdanie kľúčov, ale nevie, ako to riešil ďalej navrhovateľ. Kontakt robili telefonicky, dohodli si termín. Vždy bola zastihnuteľná. Kľúče nikdy nemali hodiť do schránky alebo dať niekomu inému. Len ak nebola v kancelárii a mala nachystané doklady, mohli byť odovzdané jej M.. Odporcu si nepamätá.
Svedok I.k uviedol, že začiatkom apríla 2008 sťahoval odporcovi nábytok, tento nakladal a previezli do Žiaru nad Hronom. Nevie, či odporca odovzdával kľúče.
Svedok I.i uviedol, že pred troma rokmi prevážal odporcovi nábytok niekedy v apríli. K okolnostiam predmetu sporu sa vyjadriť nevedel.
Dňa 1. 9. 2006 uzavreli účastníci Zmluvu o podnájme bytu č. 23, Poronda 13, Zavar na dobu určitú
- 4 roky, keď podľa čl. 2 bod 2.2 písm. e/ zmluvy táto končí v prípade skončenia pracovného pomeru po uplynutí mesiaca, v ktorom sa končí pracovná zmluva. Podľa čl. 3 bod 3.3 zmluvy sa podnájomník, teda odporca, zaviazal uzavrieť na vlastné náklady zmluvy o dodávke vody, tepla, elektriny a plynu s príslušnými dodávateľmi a hradiť priamo týmto platby. Podľa čl. 6 zmluvy „Prenajímateľ nájomcovi oznámi alebo zabezpečí, aby bola nájomcovi oznámená výška nedoplatku alebo preplatku najneskôr k 15: 3. Za obdobie od posledného vyúčtovania. Prípadný preplatok /nedoplatok bude splatný do 30 dní od
posledného dňa mesiaca, v ktorom bude vyúčtovanie doručené nájomcovi, nedoplatok bude nájomcom uhradený na základe faktúry vystavenej správcom na účet Správcu podľa príslušnej faktúry správcu“. Zmluva neobsahuje povinnosť protokolárneho odovzdania bytu, ani o jeho samotnom odovzdaní odporcovi taký doklad predložený nebol. Navrhovateľ predložil doklad o výzve na odovzdanie bytu, zásielka bola vrátená ako neprevzatá - adresát neznámy. Predžalobná výzva bola zaslaná 18. 11. 2009, na túto reagoval odporca tým, že byt nemohol odovzdať, nakoľko pracovníčka nebola prítomná, hoci ju viackrát denne kontaktoval, byt vypratal po skončení pracovného pomeru.
Z potvrdenia SPP vyplýva, že odporca mal uzavretú Zmluvu o dodávke plynu 9103195194 od 12. 12. 2006 do 6. 3. 2008 na odberné miesto ZS.. Odporca uhradil 18. 1. 2007 zálohovú platbu 2000 Sk SIPO dokladom za mesiac január 2007. Neuhradené pohľadávky boli odpredané k 30. 6. 2011 spoločnosti EOS KSI Slovensko vo výške 36.628 Sk /fa č. 74411277793 v sume 19169 Sk z roku 2007, fa. č. 741627007 v sume 15364 Sk z roku 2008 a faktúru za prerušenie dodávky plynu 4900009718 z 31. 12. 2007 v sume 2095 Sk/. Faktúry boli k oznámeniu priložené.
Z potvrdenia ZSE vyplýva, že na adrese G., evidovali uzatvorenú Zmluvu na meno JA. v období od 11. 12. 2006 do 14. 12. 2007 a od 26. 2. 2008 do 27. 9. 2008. Kto v skutočnosti faktúry platil, spoločnosť neskúma.
Z predložených dokladov vyplýva, že účastníci uzavreli pracovnú zmluvu, v zmysle ktorej vznikol pracovný pomer odporcu u navrhovateľa dňom 1. 6. 2006. Dňa 26. 1. 2007 uzavreli účastníci Dohodu o zmene pracovnej zmluvy, kde v zmysle bodu 1 bolo dohodnuté, že: „zamestnávateľ bude poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mesačnú mzdu 15257 Sk brutto, ktoré zahŕňa zvýšenie mzdy o 4% podľa § 5 ods. 2 Prílohy č. 2 KZ a zvýšenie mzdy o 1% zohľadňujúce prácu v režime nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času podľa § 2 ods. 4 Prílohy č. 4 KZ. Zamestnávateľ bude poskytovať zamestnancovi vyrovnávací príspevok v zmysle vnútropodnikového predpisu, všetko s účinnosťou od 1. 1. 2007 /čím sa zmenil odsek 4.1 pracovnej zmluvy/“. Ďalej si v bode 2 dohody účastníci dohodli, že za odsek 7.5 pracovnej zmluvy sa s účinnosťou od 22. 12. 2006 vkladá nový odsek 7.5a, ktorý znie: „Zamestnanec súhlasí s uplatnením režimu nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času v nadväznosti na odsek 7.5 pracovnej zmluvy, podľa § 13 ods. 2 KZ a zásad uvedených v Prílohe č. 4 KZ“. Pracovný pomer bol okamžite skončený dňom resp. 9. 4. 2008 zo strany navrhovateľa.
Svedkyňa S. uviedla, že spravovala byty odporcu v r. 2007 alebo 2008. O pracovníkoch, s ktorými bol skončený pracovný pomer, dostala oznámenie navrhovateľa a týchto kontaktovala na odovzdanie bytu, čo bolo aj ich povinnosťou. Nerobili to však a väčšina iba odišla a neskôr jej odovzdali kľúče. Písomne takých pracovníkov upozorňovali na neodovzdanie kľúčov, ale nevie, ako to riešil ďalej navrhovateľ. Kontakt robili telefonicky, dohodli si termín. Vždy bola zastihnuteľná. Kľúče nikdy nemali hodiť do schránky alebo dať niekomu inému. Len ak nebola v kancelárii a mala nachystané doklady, mohli byť odovzdané jej kolegovi. Odporcu si nepamätá.
Svedok I. uviedol, že začiatkom apríla 2008 sťahoval odporcovi nábytok, tento nakladal a previezli do Žiaru nad Hronom. Nevie, či odporca odovzdával kľúče.
Svedok I. uviedol, že pred troma rokmi prevážal odporcovi nábytok niekedy v apríli.
Z predložených dokladov vyplýva, že účastníci uzavreli pracovnú zmluvu, v zmysle ktorej vznikol pracovný pomer odporcu u navrhovateľa dňom 1. 6. 2006. Tento bol skončený dňom 7. 4. 2008, resp. 9. 4. 2008 zo strany navrhovateľa. Dňa 1. 9. 2006 uzavreli účastníci Zmluvu o podnájme bytu V.r na dobu určitú - 4 roky, keď podľa čl. 2 bod 2.2 písm. e/ zmluvy táto končí v prípade skončenia pracovného pomeru po uplynutí mesiaca, v ktorom sa končí pracovná zmluva. Podľa čl. 3 bod 3.3 zmluvy sa podnájomník, teda odporca zaviazal uzavrieť na vlastné náklady zmluvy o dodávke vody, tepla, elektriny a plynu s príslušnými dodávateľmi a hradiť priamo týmto platby. Zmluva neobsahuje povinnosť protokolárneho odovzdania bytu, ani o jeho samotnom odovzdaní odporcovi taký doklad predložený nebol. Navrhovateľ predložil doklad o výzve na odovzdanie bytu, zásielka bola vrátená ako neprevzatá - adresát neznámy. Predžalobná výzva bola zaslaná 18. 11. 2009, na túto reagoval odporca tým, že byt nemohol odovzdať, nakoľko pracovníčka nebola prítomná, hoci ju viackrát denne kontaktoval, byt však vypratal po skončení pracovného pomeru.
Predmetom konania po zastavení konania o vypratanie bytu zostal nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 6605,74 eur. Je nesporné, že podnájom bytu sa skončil 30. 4. 2008 po ukončení pracovného pomeru. Navrhovateľ nepoprel, že od bytu mal samostatné kľúče. Mal jednoznačne vedomosť o tom, že došlo k ukončeniu pracovného pomeru. Napriek tomu bezprostredne po tomto ukončení nepristúpil k snahe o vypratanie bytu, urobil tak po dobe viac ako jedného roka. V konaní bolo svedeckými výpoveďami preukázané, že odporca v apríli 2008 byt vypratal /potvrdili to svedkovia D.i/, odporca preukázal, že uzavrel nový pracovný pomer 30. 5.2008 v mieste terajšieho bydliska. Sám nespochybnil skutočnosť, že neodovzdal byt fyzicky vrátane odovzdania kľúčov, táto povinnosť mu zo samotnej zmluvy však nevyplývala. Dňa 28.10. 2010 navrhovateľ byt otvoril za účelom odstránenia závad, bolo zistené, že v byte sa žiadne veci nenachádzajú. Je teda nesporné, že kľúče od bytu mal, naviac skutočnosť, že byt odporca neužíva, mal možnosť zistiť po vrátení zásielky neznámemu adresátovi. Byt vlastnícky patril navrhovateľovi, a teda pokiaľ mu neboli hradené platby za byt, adresát zásielku neprevzal, mal ukončený pracovný pomer, jedná sa o skutočnosti, nasvedčujúce tomu, že odporca byt neužíva. Napriek tomu navrhovateľ nepodnikol žiadne kroky, hoci pracovný pomer /na ktorý bolo užívanie bytu viazané/ už netrval.
Svedkyňa S. potvrdila, že zamestnanci navrhovateľa vo väčšine prípadov byty riadne neodovzdali, iba odišli a neskôr jej odovzdali kľúče. Z tejto výpovede vyplýva, že sa jednalo o bežnú prax a k odovzdávaniu bytov bezprostredne po skončení vzťahu nedochádzalo, bývali pýtané telefonicky a odporcu ani nepozná, z čoho je nepochybné, že ho na odovzdanie kľúčov ani nevyzývala. Z výpovedí svedkov JS. vyplýva, že začiatkom apríla 2008 sa odporca z bytu vysťahoval.
Navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že bolo povinnosťou protokolárne byt odovzdať, táto skutočnosť nevyplýva ani zo zmluvy účastníkov, naviac navrhovateľ toto preukázateľne ani nerealizoval. Nepreukázal, že by jednal so správcom bytového fondu a je zrejmé a preukázané, že vo veci uvoľnenia bytu s odporcom nekomunikoval, i keď mu bola známa adresa odporcu. Navrhovateľ mal kľúče od bytu. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že odporca od začiatku apríla 2008, a teda na jeho strane nemohlo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia. Samotné neodovzdanie kľúčov bezprostredne po vzniku vzťahu k bytu nemá za následok bez ďalšieho vznik bezdôvodného obohatenia.
Podľa § 719 ods. 1 OZ prenajatý byt alebo jeho časť je možné inému prenechať do podnájmu na dobu určenú v zmluve o podnájme alebo bez časového určenia len s písomným súhlasom prenajímateľa. Nájomná zmluva v zmysle § 686 ods. 1 OZ musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Ak nebola uzavretá písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápis.
V konaní bolo nepochybne preukázané, že medzi účastníkmi bola v súlade s cit. ust. zákona uzavretá Zmluva o podnájme bytu, ktorej platnosť skončila 30. 4. 2008. Sám navrhovateľ uznal skutočnosť, že odporca byt vypratal, a preto v tejto časti zobral návrh späť. Po skončení nájmu však nie je právnym titulom na plnenie nájom a služby s tým spojené, ale prípadné bezdôvodné obohatenie v zmysle ust. § 451 ods. 2 OZ, keď užívaním bytu po uvedenej lehote by odporca užíval byt bez právneho dôvodu.
Navrhovateľ nepreukázal, že by odporca od ukončenia pracovného pomeru byt užíval. To sa javí aj ako nereálne z dôvodu, že odporca mal založený nový pracovný pomer, resp. živnosť vo vzdialenom mieste. Odporca preukázal, že byt vypratal v apríli 2008. Žiadna zmluva mu neukladala povinnosť byt odovzdať protokolárne. Výpoveď svedkyne Srnčíkovej nemožno považovať za preukazujúcu, že na pracovisku bol „vždy niekto zastihnuteľný“. Sama svedkyňa uviedla, že zamestnanci byt protokolárne neodovzdávali a kľúče odovzdávali na telefonickú výzvu /čím je popreté tvrdenie navrhovateľa o povinnosti odporcu byt protokolárne odovzdať - táto povinnosť nevyplýva ani zo zmluvy/. V prospech odporcu svedčia skutočnosti o reálnom vysťahovaní bytu a novom mieste výkonu zamestnania. Naviac navrhovateľ nepodnikol bezprostredne po ukončení pracovného pomeru relevantné kroky k jeho vysťahovaniu a v priebehu konania sám potvrdil vypratanie bytu odporcom. Navrhovateľ teda nepostupoval dostatočne v snahe byt vypratať.
Samotné vypratanie bytu už nebolo po späťvzatí predmetom sporu, ale od neho sa odvíja ďalší nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Taký nárok navrhovateľovi podľa názoru súdu neprislúcha. Navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že by odporca po skončení pracovného pomeru byt užíval, naopak, jeho tvrdenia odporca relevantným spôsobom vyvrátil, a teda uplatnený nárok sa javí ako
účelový a nepreukázaný. Jedná sa len o výpočet nájomného, ktoré mal odporca platiť do okamihu, kedy fyzicky navrhovateľ získal vedomosť o vyprataní bytu. Takto uplatnený nárok však nemá oporu v zákone. Navrhovateľ ho uplatňuje za mesiac apríl 2008 ako nájom - ten však zanikol, a teda nie je daný dôvod na jeho vymáhanie, v priebehu konania si aj tento nárok uplatnil titulom bezdôvodného obohatenia v dôsledku prípadného užívania bytu bez právneho dôvodu, teda vec i nesprávne právne posúdil. Nárok neprislúcha navrhovateľovi ani titulom prípadného nájmu, nakoľko tento bol skončený a odporca ani byt neužíval.
Sporové konanie je ovládané prejednávacou zásadou, ktorá je tradične historicky chápaná tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou účastníkov konania. To znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov zaťažuje zásadne účastníkov a ukladá im povinnosť označiť dôkazy k preukázaniu ich tvrdení. Účastník má preto povinnosť tvrdenia (§ 79 ods. 1 O.s.p.) a povinnosť dôkaznú. Táto skutočnosť ale neznamená, že zákonná úprava sa zrieka zásady materiálnej pravdy. Táto zásada, ako protipól zásady formálnej pravdy, je vyjadrená v ustanovení § 153 ods. 1 O.s.p.
Zákon v ust. § 120 ods. 1, veta tretia, O.s.p. vychádza z toho, že súd nie je pri vykonávaní dôkazov odkázaný len na formálny návrh účastníka na vykonanie dôkazu, ale pripúšťa možnosť vykonať aj iné, účastníkmi konania nenavrhované dôkazy. Ich vykonanie však podmieňuje ich výnimočnosťou, ako aj ich nevyhnutnosťou pre rozhodnutie vo veci. Ide teda o také dôkazy, ktoré vyplynú z doterajšieho priebehu konania bez toho, aby zákon ukladal súdu povinnosť takéto dôkazy vyhľadávať. Pritom právo súdu vykonať aj účastníkmi konania neoznačené a nenavrhnuté dôkazy zostáva len v polohe možnosti a nie povinnosti. Je preto na súde, aby v každom konkrétnom prípade posúdil, či výnimočne vykoná aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Z uvedeného teda vyplýva, že ak dôkaz potrebný a nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci vyjde v priebehu konania najavo (súd má o ňom vedomosť), bez ohľadu na návrhy účastníkov konania môže a zároveň aj musí súd výnimočne takýto dôkaz vykonať. Súd po takýchto dôkazoch nepátra, pretože je vecou účastníkov konania, aby ich vykonanie navrhli a aby sa starali o svoje práva.
Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa ods. 2 Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj mejatkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Bezdôvodné obohatenie vzniká predovšetkým tak, že sa doterajší majetok obohateného rozmnoží o nové majetkové hodnoty; môže však spočívať i v tom, že sa jeho doterajší majetok nezmenšil, hoci by k tomu inak došlo, keby bol obohatený plnil svoje povinnosti (R 25/1986).
V konaní nebolo preukázané, aké obohatenie odporcovi vzniklo, aký majetkový prospech. Pokiaľ by odporca odovzdal kľúče od bytu bezodkladne po skončení podnájmu nenastala by situácia, že by sa jeho majetok zmenšil, z čoho nemožno vyvodiť, že mu vznikol majetkový prospech, pretože neodovzdaním kľúčov sa jeho majetok nezmenšil, hoci sa zmenšiť mal. Nie je možné v tejto súvislosti poukazovať ani na zmenšenie majetku navrhovateľa, ktorý platil nájomné za predmetný byt. Inštitút bezdôvodného obohatenia sa vzťahuje k majetkovému prospechu toho, kto sa obohatí a nie toho, koho majetok sa zmenší na úkor iného. Táto situácia by svedčala skôr inštitútu náhrady škody (poukázanie na zmenšenie majetku navrhovateľa v dôsledku porušenia povinnosti odporcu), navrhovateľ si však svoj nárok z tohto titulu neuplatnil a ani nebol daný dôvod meniť právny titul zo strany súdu vzhľadom na charakter sporového konania a skutočnosť, že navrhovateľ v tomto smere nenavrhoval a neprodukoval žiadne dôkazy, ani neuvádzal, že by ku škode vôbec došlo. Je teda potom potrebné konštatovať, že neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, keď svoj nárok titulom bezdôvodného obohatenia nepreukázal, a to predovšetkým majetkový prospech odporcu.
Postup navrhovateľa je zmätočný a takisto aj ním uplatňovaný nárok, ktorý v priebehu konania menil čo do výšky a samotného nároku. Pokiaľ ide o náklady na vodné a stočné, zo samotnej Zmluvy o podnájme vyplývala povinnosť odporcu uzavrieť na vlastné náklady s dodávateľmi energií, vody, čo aj urobil. Jedná sa teda o samostatný právny vzťah odporcu s dodávateľmi energií, a teda ak aj navrhovateľ realizoval nejaké platby, nebolo to jeho povinnosťou a zrejme došlo k duplicitnej úhrade. Znova však / ak by aj odporca tieto platby nerealizoval/ navrhovateľ svoj nárok právne nešpecifikoval. Oba nároky
navrhovateľ síce vyčíslil, avšak s poukazom na uvedené ich nepreukázal ako bezdôvodné obohatenie, teda bezpochyby neuniesol dôkazné bremeno.
Z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné nárok navrhovateľa titulom nájomného a energií zamietnuť.
Ďalšou časťou návrhu boli mzdové nároky v sume 269,53 eur, a to 47,47 eur ako náhrada mzdy za neoprávnene čerpanú dovolenku, 221,50 eur ako náhrada za nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času a suma 0,56 eur ako úhrada preddavkov na zdravotné poistenie.
Uplatnené mzdové nároky je potrebné posudzovať podľa § 222 ZP. Podľa § 222 ods. 1 ZP ak sa zamestnanec bezdôvodne obohatí na úkor zamestnávateľa alebo ak sa zamestnávateľ bezdôvodne obohatí na úkor zamestnanca, musí obohatenie vydať. Podľa § 222 ods. 2 ZP bezdôvodné obohatenie na účely tohto zákona je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho úkonu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 222 ods. 3 predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na čí úkor bol získaný. Podľa § 222 ods. 6 ZP vrátenie neprávom vyplatených súm môže zamestnávateľ od zamestnanca požadovať, ak zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené, a to v lehote do troch rokov od ich výplaty.
Nárok zamestnávateľa na vrátenie mzdových preplatkov závisí najmä od dobromyseľnosti zamestnanca, či vedel alebo z okolností prípadu musel predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené.
V časti 0,56 - úhrada preddavkov na zdravotné poistenie nemohlo s poukazom na vyššie uvedené dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia odporcu, nakoľko táto suma nebola hradená v jeho prospech, a teda sa nemohol akýmkoľvek spôsobom obohatiť.
Pri ostatných častiach mzdového nároku predložil navrhovateľ mzdový list odporcu za r. 2008, kolektívnu zmluvu s prílohou. Z uvedených dokladov vyplýva, že u odporcu bol nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas, keď podľa § 1a ods. 4 Prílohy č. 4 KZ „plánované voľné pracovné dni si zamestnanci odpracujú počas sobôt, príp. nedelí v rámci druhého rozvrhového obdobia podľa pracovného kalendára dohodnutého s odbormi v súlade s ust. § 1a ods. 2 č. 4 KZ, ktorý môže byť menený zamestnávateľom spôsobom stanoveným podľa § 1a ods. 6 prílohy č. 4 KZ. Z uvedeného vyplýva, že „voľné pracovné dni“ v skutočnosti neboli voľné, keď zamestnanci boli povinní si tieto odpracovať. Protichodnosť tohto ustanovenia má za následok neexistenciu takého záväzku zamestnanca, a teda navrhovateľ nepreukázal bezdôvodné obohatenie odporcu, rovnako ani v časti udávaného nároku za dovolenku. Skutočnosť, že podpisom pracovnej zmluvy súhlasil s nerovnomerným rozvrhnutím pracovného času, nezakladá samotný nárok za situácie, kedy sa jedná o vopred pripravenú formulárovú zmluvu. Odporca pracoval do 9. 4. 2008, teda mu prislúchala pomerná časť dovolenky. Pracovný pomer trval od 1. 6. 2006. Základná výmera dovolenky je podľa § 103 ods. 1 ZP 4 týždne. Podľa § 105 ZP Zamestnancovi, ktorému nevznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok ani na jej pomernú časť, pretože nevykonával v kalendárnom roku u toho istého zamestnávateľa prácu aspoň 60 dní, patrí dovolenka za odpracované dni v dĺžke jednej dvanástiny dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku. Za r. 2008 by teda prináležalo odporcovi 3/12-iny dovolenky /odpracované 3 kalendárne mesiace/, teda 4,99 dňa, navrhovateľ však nepreukázal skutočný počet odpracovaných dní, ani skutočnosť, či odporca čerpal dovolenku za r. 2008 alebo dočerpával dovolenku za r. 2007 / pretože podľa vyjadrenia navrhovateľa mu za tento rok zostal jeden deň dovolenky/. Podľa § 104 ZP Ak dovolenku čerpá zamestnanec s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom na jednotlivé týždne alebo na obdobie celého kalendárneho roka/§87/, patrí mu toľko pracovných dní dovolenky, koľko si ich na jeho dovolenku pripadá v celoročnom priemere. - tu výpočet dovolenky vychádza z počtu pracovných dní zamestnanca v celoročnom priemere. Týždeň dovolenky u takých zamestnancov predstavuje toľko pracovných dní, koľko ich v priemere pripadá na jeden týždeň. Navrhovateľ ani v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia, že odporca čerpal neoprávnene dovolenku a vzniklo mu bezdôvodné obohatenie, t. j. majetkový prospech. Navrhovateľ vychádzal len z týždenného záväzku 38,75 hodín, nepreukázal však skutočne pracovné dni, ktoré v priemere pripadajú na jeden týždeň, riadne svoj nárok nešpecifikoval a nepreukázal, že odporcovi nepatril počet čerpaných dní dovolenky a že by naviac nebol dobromyseľný v tom, že by mal prinajmenšom predpokladať, že táto suma mu je
nesprávne alebo omylom vyplatená. Výpočet navrhovateľa s poukazom na charakter pracovného času nie je relevantným spôsobom preukázaný a podložený a javí sa len ako pravdepodobný výpočet.
Rovnako v časti ďalšieho nároku - suma 221,50 eur ako bezdôvodné obohatenie vyplývajúce z vyúčtovania nerovnomerne rozvrhnutého pracovného času nebola preukázaná v tom smere, aby bolo preukázané bezdôvodné obohatenie a zväčšenie majetku odporcu. Navrhovateľ nepreukázal, že boli odporca nebol v tomto smere dobromyseľný a že by sa bezdôvodne obohatil. Takisto v tomto prípade nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by uvedená suma bola vyplatená odporcovi neoprávnene a že by sa vôbec v tomto smere obohatil, keď sa jedná len o pravdepodobné výpočty, ktoré nie sú relevantným spôsobom preukázané, a teda súd z nich nemohol vychádzať.
Je potrebné konštatovať, že ani v časti mzdových nárokov navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal, že by sa odporca bezdôvodne obohatil, že by na jeho strane vznikol akýkoľvek majetkový prospech, svoj nárok relevantným spôsobom nepreukázal /i samotné jeho vyčíslenie nie je prehľadné a nemožno z neho vychádzať s poukazom na uvedené skutočnosti. Naviac treba vychádzať z dobromyseľnosti zamestnanca, u ktorého nebolo preukázané, že by vedel alebo z okolností prípadu musel predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené.
Navrhovateľ sám potvrdením mzdovej učtárne pri skončení pracovného pomeru uznal, že odporca nemá žiadne záväzky a pohľadávky. Jeho konanie sa potom javí ako účelové, nedôvodné a nepreukázané, a teda ani v tejto časti navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno. Nedôvodnosť žaloby potvrdzuje aj skutočnosť, že navrhovateľ menil nielen právny titul nároku, ale takisto výšku uplatňovaného nároku, ktorý v priebehu konania /bez toho, aby svoj postup relevantným spôsobom zdôvodnil/ opakovane menil, čo nasvedčuje zmätočnosti návrhu ako takého a nejasností pri postupe navrhovateľa a táto skutočnosť nemôže byť na ťarchu odporcu, ktorý sa preukázateľne neobohatil na úkor navrhovateľa. Rovnako na ťarchu žalovaného nemôže byť ani skutočnosť, ak navrhovateľ vyplatí mzdu vopred za prácu, ktorú zamestnanec nevykonal, ako to sám tvrdí.
Námietke premlčania nebolo možné vyhovieť. Podľa § 107 ods. 1 Obč. zák. právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa § 107 ods. 2 Obč. zák. právo na vydanie plnenie z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselne bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Žaloba bola podaná 22. 12. 2009. Pre prípad bezdôvodného obohatenia v zmysle § 222 ZP takisto nie je nárok premlčaný, nakoľko bol uplatnený v 3-ročnej premlčacej lehote /kde v Zák. práce subjektívna lehota ani nie je zakotvená/.
Vzhľadom na uvedené súd návrh zamietol aj v časti mzdových nárokov.
Úspešnému odporcovi súd v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. priznal náhradu trov konania titulom právneho zastúpenia v zmysle § 10 ods. 1, § 15 pídm. a, b/ vyhl. č. 655/2004 Z. z.za úkony Vypratanie bytu:
- prevzatie a príprava zastúpenia, odpor, dopyt a oznámenie svedkov, pojednávanie 1. 3. 2011, 7. 4. 2011, 12. 5. 2011, 21. 6. 2011, 18. 10. 2011 á 53,49 eur, paušál á 7,21 eur, spolu 485,60 eur,
Zaplatenie čiastky 6.605,74 eur
- Prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie, pojednávanie 1. 3. 2011 á 220,77 eur, paušál á 7,21 eur, spolu 683,94 eur Zaplatenie čiastky 11.063,60 eur /ktorú v priebehu konania navrhovateľ uplatňoval/:
- Pojednávanie 7. 4. 2011, 12. 5. 2011, 21: 6. 2011, 18. 10. 2011 á 237,34 eur, paušál á 7,41 eur, strata času 30 polhod. á 10,52 eur = 315,66 eur, cestovné 5x80 eur, spolu 1693,85 eur Ďalšie úkony -vyjadrenie k odvolaniu, vyjadrenie k návrhu na zmenu žaloby, nazeranie do spisu, odvolanie, pojednávanie 24. 9.2013, 13. 6. 2013, 2: 6. 2013 á 237,34 eur, paušál 1x8,58 eur, 2x7,81 eur, strata času 20 polhod. á 12,70 eur, 10 polhod. á 14,30 eur, spolu 2319,86 eur. Súd nepriznal úkon
- žiadosť zo dňa 8. 11. 2011 /vo vyčíslení trov konania nie je špecifikované, o akú žiadosť sa má jednať a nie je zrejmá ani z obsahu spisu/, žiadosť o zaslanie rozsudku, nakoľko tento úkon nepovažoval za účelný a hospodárny, ani dôvodný a nebol žiadnym spôsobom ako úkon odôvodnený /rozsudok súd zasiela i bez žiadosti/.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Podľa § 209 O. s. p. súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa § 205, aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O. s. p. (odmietnutie odvolania). Ak aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako odvolanie odmietnuté.