Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_16CoP-24-2022.pdf
PDF · 85.81 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoP/24/2022
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Mojša a sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a Mgr. Štefana Baláža, v právnej veci starostlivosti o maloletého W. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa matky Ing. G. W., C.., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., W. X a otca Bc. U. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., M. M. XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 37P/78/2021-539 zo dňa 20. 04. 2022, v znení opravného uznesenia č. k. 37P/78/2021-569 zo dňa 31. 05. 2022 takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 37P/78/2021-539 zo dňa 20. 04. 2022 rozhodol o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletého W. W., nar. 02. XX. XXXX zo sumy 90 EUR mesačne na sumu 250 EUR mesačne tak, že konanie za obdobie od 24. 06. 2021 do 30. 09. 2021 zastavil a vo zvyšku, pokiaľ žiadala zvýšiť výživné za obdobie od 30. 09. 2021, návrh matky zamietol.
2.1. Matka sa návrhom doručeným súdu 24. 06. 2021 domáhala zvýšenia výživného na maloleté dieťa zo sumy 90,- EUR na sumu 250 EUR mesačne s odôvodnením, že od poslednej úpravy výživného uplynulo 5 rokov a na strane dieťaťa došlo k podstatnej zmene pomerov. Maloletý je od septembra 2022 na druhom stupni základnej školy a dosiaľ súdom určené výživné nepostačuje, lebo nepokrýva ani základné potreby dieťaťa. Matka inú vyživovaciu povinnosť nemá. Sama nevlastní žiadne nehnuteľnosti. Poukázala na majetkové pomery otca, ktorý zakúpil a vlastní viacero nehnuteľností, ale v starostlivosti o dieťaťa sa obmedzuje len na plnenie určenej vyživovacej povinnosti. 2.2. Otec navrhol konanie zastaviť z dôvodu, že na Okresnom súde Banská Bystrica sa pod sp. zn. 38 P/34/2020 viedlo konanie o výživnom na maloletého W. W., v ktorom sa otec domáhal zníženia výživného.
3.1. Okresný súd zistil, že matka je zamestnaná na Technickej univerzite vo Zvolene a jej čistý mesačný príjem bol 1.435,95 EUR. Matka vlastní motorové vozilo Kia Ceed. nevlastní žiadne nehnuteľnosti. 3.2. Otec je podnikateľ, v živnostenskom registri má evidovaný predmet podnikania sprostredkovateľská činnosť a sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností (realitná činnosť), je konateľom a spoločníkom v obchodnej spoločnosti Bravo Capital, s. r. o., ktorá podala za rok 2020 a za rok 2021 daňové priznanie so základom dane 0,- EUR. Otec vlastní motorové vozidlo Fiat Bravo. Je podielovým vlastníkom viacerých nehnuteľností, vrátane bytu a garáže, evidovaných v kat. úz. F. na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX.
4. O vyživovacej povinnosti otca bolo doteraz rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 31P/215/2015-274 zo dňa 15. 12. 2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 17CoP/13/2017-356 zo dňa 22. 11. 2017, ktorým bolo manželstvo rodičov maloletého W. W.
rozvedené, súd zveril dieťa do osobnej starostlivosti matky a otcovi určil vyživovaciu povinnosť vo výške 90 EUR mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky. V tom čase bol maloletý vo veku 4 rokov a 8 mesiacov a navštevoval materskú školu. Otec bol jediným konateľom a spoločníkom v obchodnej spoločnosti Bravo Capital, s. r. o. Uvedená spoločnosť podľa daňového priznania vykazovala za rok 2015 hospodársky výsledok pred zdanením 2.712,49 EUR. Otec bol spoluvlastníkom bytu evidovanom v kat. úz. Zvolen na LV XXXX. Matka mala príjem 839,74 EUR.
5. Následne na základe návrhu otca, súd posudzoval zníženie jeho vyživovacej povinnosti na maloletého W. W.. Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 38P/34/2020-239 zo dňa 28. 05. 2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 11CoP/49/2021-450 zo dňa 30. 09. 2021 bol zamietnutý návrh otca na zníženie výživného. Uvedený návrh otec podal 18. 12. 2020. Z odôvodnenia rozsudku vyplývalo, že otec býva vo Zvolene, v spoločnej domácnosti s družkou a pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému XX. nar. 22. 10XXX.018. I. dieťaťa poberala len rodičovský príspevok. Otec v tomto konaní uviedol, že s maloletým XXXX sa nestretával od novembra 2018 a že kúpu nehnuteľností financoval z finančných prostriedkov svojich rodičov. Odvolací súd potvrdil rozhodnutie o zamietnutí návrhu na zníženie výživného s prihliadnutím na princíp potenciality príjmu na strane otca.
6. Okresný súd ďalej zistil, že v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica sp. zn. 37P/220/2019 bol rozsudkom zo dňa 20. 04. 2022 upravený styk otca s maloletým G. každý druhý týždeň a to prostredníctvom Spoločnosti priateľov detí, detský domov Úsmev ako dar a rodičom maloletého W. W. bola uložená povinnosť absolvovať odborné poradenstvo.
7.1. Okresný súd čiastočné zastavenie konania o návrhu matky za obdobie od 24. 06. 2021 do 30. 09. 2021 odôvodnil prekážkou rozhodnutej veci, keď mal za to, že v návrhu matky sa má rozhodnúť o tom istom nároku, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté v konaní Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 38P/34/2020. Podľa okresného súdu sa konanie týka rovnakého predmetu a tých istých osôb. Súd prvej inštancie aj odvolací súd v uvedenom konaní zisťovali a vyhodnocovali pomery účastníkov konania, pričom odvolací súd mal k dispozícii argumentáciu matky, ktorú uviedla vo vyjadrení k odvolaniu otca a ktorá je zhodná s jej tvrdeniami v návrhu na zvýšenie výživného. 7.2. Okresný súd ďalej posudzoval návrh matky na zvýšenie výživného za obdobie od 30. 09. 2021. Uviedol, že mal preukázanú zmenu pomerov na strane dieťaťa, ktoré v čase predošlého rozhodnutia o výživnom navštevovalo materskú škôlku a teraz bude navštevovať druhý stupeň základnej školy. Podstatnú zmenu mal súd preukázanú aj na strane rodičov. U matky došlo k zvýšeniu príjmu o 596 EUR. Otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť na maloleté dieťa a došlo u neho aj k zmene majetkových pomerov, pretože otec nadobudol vyššie uvedené nehnuteľnosti. Neprihliadol na tvrdenú zmenu pomerov u otca, spočívajúcu v znížení jeho príjmu, vzhľadom na princíp potenciality príjmov otca ako povinného rodiča. Z uvedených skutkových zistení okresný súd urobil záver, že došlo k zmene pomerov na strane dieťaťa i na strane oboch rodičov, ale nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného.
8. Na právne posúdenie okresný súd uviedol § 78 ods. 1 Zákona o rodine, § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 161 a § 230 CSP. Žiadnemu z účastníkov náhradu trov nepriznal podľa § 52 CMP.
9.1. Proti rozsudku okresného súdu podala včas odvolanie matka dieťaťa, ktorá namietala nesprávne skutkové zistenia a právne posúdenie. Od predošlého rozhodnutia súdu o výživnom uplynulo viac ako 5 rokov a na strane dieťaťa došlo k podstatnej zmene, lebo maloletý je vo veku 10 rokov a výživné 90 EUR mesačne nepokrýva ani životné minimum stanovené na maloleté dieťa, ktoré zodpovedá sume 99,56 EUR mesačne. Otcom platené výživné nepokrýva ani náklady na stravovanie dieťaťa a nezohľadňuje nárast cien. Ďalšie zvýšenie výdavkov maloletého je vyvolané tým, že od septembra 2022 prechádza na 2. stupeň základnej školy. Okresný súd síce konštatoval zníženie výdavkov dieťaťa, spojených so záujmovými krúžkami, čo však vyplynulo z opatrení v súvislosti s epidémiou Covid-19. Otec dieťaťa v starostlivosti o syna dobrovoľne ničím neprispieva. Matka je samoživiteľka, ktorá dlhodobo vynakladá prostriedky v podstatne vyššej miere, ako druhý rodič. Matka vyčíslila a dokladovala mesačné náklady na dieťa sumou 400 EUR. 9.2. Na strane otca došlo k podstatnej zmene pomerov a možností, pretože si zvýšil vzdelanie. Otec nadobudol vlastnícky podiel k byt vo Zvolene z prostriedkov z predaja bytu v Banskej Bystrici. Nadobudol vlastníctvo k ďalším ôsmim nehnuteľnostiam. Z toho vyplýva, že u otca došlo k zlepšeniu
jeho majetkových pomerov. Zlepšenie majetkových pomerov otca konštatoval aj Krajský súd v rozsudku vo veci 11CoP/49/2021. Z uvedených dôvodov matka navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie alebo zmenil tak, že zvýši vyživovaciu povinnosť otca od 30. 09. 2021 na sumu 300 EUR mesačne. 9.3. V replike na vyjadrenie otca matka uviedla, že otec dieťaťa vedome zavádza a snaží sa diskreditovať osobu matky. Otec neuviedol relevantné skutočnosti, pre ktoré by nemalo dôjsť k zvýšeniu výživného.
10. Otec vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že matka svoje tvrdenia nepreukázala. Poukázal na znalecký posudok znalkyne PhDr. I. R., PhD., č. 24/2021 zo dňa 15. 02. 2022, ktorý bol podaný v konaní Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 37P/220/2019 Otec odkázal na svoje predošlé vyjadrenia a navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu ako vecne správny.
11. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že od poslednej úpravy výživného rozhodnutím súdu došlo na strane dieťaťa k podstatnej zmene pomerov. Zvýšené výdavky uhrádza matka, pričom otec si plní vyživovaciu povinnosť v sume, ktorá nedosahuje ani životné minimum na maloleté dieťa. Odporučil odvolaniu matky vyhovieť.
12. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie ako aj obsah súdneho spisu v zmysle § 62, § 65 - § 67 CMP a napadnuté rozhodnutie podľa § 2 ods.1. CMP v spojení s § 389 písm. c) CSP zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, pretože súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal potrebné dôkazy a nebolo účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
13. Podľa § 62 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z. z., Civilný mimosporový poriadok, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
14.1. Odvolanie matky bolo dôvodné. Okresný súd odôvodil svoje rozhodnutie, ktorým čiastočne zastavil konanie, prekážkou rozhodnutej veci a to v súvislosti s rozhodnutím súdu o návrhu otca na zníženie výživného. 14.2. Z obsahu spisu vyplýva, že v konaní o návrhu otca na zníženie výživného, ktoré bolo vedené pod sp. zn. 38P/34/2020 sa matka na pojednávaní 28. 05. 2021 vzdala odvolania voči rozsudku, ktorým bol návrh otca zmietnutý a uvedený rozsudok prevzala 14. 06. 202. Následne podala dňa 24. 06. 2021 návrh na zvýšenie výživného. 14.3. Hoci konanie o zníženie výživného sp. zn. 38P/34/2020, vzhľadom na odvolanie otca nebolo v čase podania návrhu matky skončené, nezakladá rozhodnutie súdu prvej inštancie ani odvolacieho Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 11CoP/49/2021-450 zo dňa 30. 09. 2021 procesnú prekážku, pre ktorú by mohol okresný súd konanie o návrhu matky zastaviť. Obdobie rozhodné pre posúdenie vyživovacej povinnosti otca sa v konaní o návrhu otca aj v konaní o návrhu matky v istom časovom úseku prekrývali a totožný je aj okruh účastníkov a predmet konania, ako konštatoval okresný súd. To však neznamená, že o návrhu matky nie je potrebné vecne, meritórne rozhodnúť vzhľadom na to, že matka návrh na zvýšenie výživného podala až po skončení dokazovania a vydaní rozhodnutia vo veci sp. zn. 38P/34/2020. 14.4. Zastavenie konania z dôvodu existencie iného právoplatného rozhodnutia o vyživovacej povinnosti otca teda nebolo správne. Matka podala návrh na zvýšenie výživného až po skončení dokazovania vo veci, v ktorej odvolací súd potvrdil (verejným vyhlásením rozsudku sp. zn. 11CoP/49/2021) rozhodnutie okresného súdu o zamietnutí návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti otca. Odvolací súd v konaní o zníženie vyživovacej povinnosti otca, posudzoval vecnú správnosť rozhodnutia okresného súdu ku dňu vyhlásenia rozsudku č. k. 38P/34/2020-239 zo dňa 28. 05. 2021. Preto nie je možné vychádzať zo skutkového stavu, ktorý bol zistený v konaní o návrhu na zníženie výživného, alebo opomenúť dokazovanie, ktoré má súd vykonať o návrhu matky.
15. Vo zvyšku okresný súd zamietol návrh na zvýšenie výživného otca aj od 30. 09. 2021 s odôvodnením, že síce došlo k zmene pomerov na strane dieťaťa i na strane oboch rodičov, ale nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného. Uvedené dôvody považuje odvolací súd za nedostatočné a nepreskúmateľné vzhľadom na tvrdenia a argumentáciu matky, ktorá výdavky na
maloletého syna preukázala. Nie je tiež zrejmé, ako okresný súd v konaní o návrhu matky vyhodnotil správanie otca, ktorý preukazoval minimálne príjmy práve v súvislosti s návrhom na zníženie výživného.
16. Odvolací súd v súvislosti s dokazovaním tiež poukazuje na správu kolízneho opatrovníka, ktorému sa nepodarilo prešetriť pomery u otca, pretože otec vo svojej domácnosti takéto šetrenie úradu neumožnil. Pokiaľ okresný súd konštatuje zmenu pomerov na strane rodičov aj maloletého dieťaťa, a tiež princíp potenciality príjmov otca, ktorý je podnikateľom a súčasne nárast jeho osobného majetku v nehnuteľnostiach, nie je možné odôvodniť zamietnutie návrhu na zvýšenie výživného nejasným poukazom na „vyrovnaný stav zmeny pomerov na strane dieťaťa a jeho rodičov“ (bod 32. dôvodov rozhodnutia), pretože takto uvedené závery a hodnotenia dôkazov si odporujú.
17.1. V ďalšom konaní sa okresný súd bude znova zaoberať návrhom matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca za obdobie od podania návrhu na súd. Z odvolania matky vyplýva, že upravila navrhovanú výšku výživného od 30. 09. 2021, lebo sa zrejme riadila rozhodnutím okresného súdu o čiastočnom zastavení konania o jej návrhu. 17.2. Odvolací súd dodáva, že matka vyčíslila priame výdavky súvisiace s plnením vyživovacej povinnosti oboch rodičov v sume 400 EUR. Matka uvádzala ďalšie výdavky súvisiace s jej domácnosťou, v ktorej sa maloletý s matkou zdržiava. Pokiaľ však matka uvádzala výdavky na pôžičku a sporenie, bude súdu preukazovať dôvody, pre ktoré sa otec aj na týchto režijných nákladoch má podieľať. Okresný súd bude prihliadať na osobné a majetkové pomery otca ako povinného rodiča, ale súčasne posúdi a porovná aj osobné a majetkové pomer na strane matky. V zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine, ktorý z rodičov prispieva na výživu dieťaťa podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
18. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) § 428 CSP. Toto uznesenie je vykonateľné len čo bolo vyhotovené. Na výkon neodkladného opatrenia je miestne príslušný súd, ktorý opatrenie nariadil; ak neodkladné opatrenie nariadil odvolací súd, je miestne príslušný súd prvej inštancie. Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, súd môže povinnému uložiť pokutu do 1 000 €, zastaviť výplatu rodičovského príspevku povinnému a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa povinnému alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdať ho tomu, komu bolo maloleté dieťa podľa rozhodnutia zverené, a to aj bez návrhu (§ 367 ods. 3, § 376 ods.3, § 383 ods. 1, § 386 ods. 1 CMP).