Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1C/22/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudkyňa JUDr. Jana Gargulová v právnej veci žalobcu X. F. W., F. X. A. Q., B. XX, X. A. Q., proti žalovanému X., X.. H.. E.., F. X. XX, P., G.: XXXXXXXX, právne zastúpenému JUDr. Vladimírom Kucharčíkom, advokátom, Štefánikova 40, Košice, v konaní o zaplatenie 4 106,77 eur s prísl. takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3 685,82 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd návrh zamieta.

Účastníkom súd náhradu trov konania nepriznáva.

Žalovaný je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves z titulu súdneho poplatku z návrhu v sume 221 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca podal na tunajšom súde návrh s odôvodnením, že dňa 17. 10. 2010 došlo k pracovnému úrazu pána W. Q. zamestnaného v spoločnosti X., s. r. o. Pri určovaní zodpovednosti za tento úraz došlo zo strany Obvodného banského úradu Spišská Nová Ves k vydaniu odborného posudku o závažnom pracovnom úraze vydanom 26.1.2011 v ktorom sa konštatuje, že k porušeniu zodpovednosti a teda k príčine úrazu došlo ako zavinením poškodeného, tak aj zavinením zamestnávateľa. Dňa 1.2.2012 v konaní Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. Zn. došlo k vydaniu uznesenia o schválení zmieru medzi pánom Q. W. a medzi spoločnosťou X., X.. H.. E.., ktorým sa určila spoluzodpovednosť za škodu z tohto pracovného úrazu v pomere 50 % vina na strane zamestnávateľa a 50 % vina na strane poškodeného. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 1. 12. 2011 bol pánovi Q. priznaný invalidný dôchodok od 17. 10. 2011 a od uvedeného dňa boli poškodenému vyplácané dávky dôchodkového poistenia vo forme invalidného dôchodku. Za obdobie od 17. 10. 2011 do 1. 4. 2011 žalobca vyplatil pánovi Q. dávky dôchodkového poistenia v sume 8213,55 eur. V zmysle uznesenia Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi -44 je žalovaný zodpovedný za úraz žalobcu vo výške 50 % , preto žalobca požaduje od žalovaného polovičnú sumu výplaty dôchodkových dávok pre pána Q. vo výške 4 106,77 eur (50 % zo sumy 8213,55 eur), a to z titulu náhrady škody. Nárok nepovažoval za premlčaný, pretože až právoplatnosťou uznesenia Okresného súdu Spišská Nová Ves žalobca zistil mieru zavinenia žalovaného. Trovy konania nežiadal priznať.

Žalovaný s návrhom nesúhlasil. Už v odpore voči vydanému platobnému rozkazu prostredníctvom svojho právneho zástupcu vzniesol z opatrnosti námietku premlčania na časť žalovaného nároku v sume 420,95 eur Zároveň poukázal na to, že žalovaný nezavinil protiprávnym konaním vznik úrazu

poškodeného, preto treťou osobou mala byť odlišná osoba od osoby zamestnanca, zamestnávateľa, SZČO, štátu, poškodeného, poistenca a podobne. Tvrdil, že mu nevznikla zákonná povinnosť žalobcovi nahradiť škodu uplatnenú v tomto návrhu. Podľa jeho názoru rozdiel strany na zárobku zamestnanca mal byť vykrytý úrazovou rentou a nie invalidným dôchodkom.

Z obsahu spisu mal súd preukázané, že Obvodný banský úrad v Spišskej Novej Vsi dňa 26. 1. 2011 vydal odborný posudok o závažnom pracovnom úraze W. Q., ktorý sa stal 17. 10. 2010 v úpravni organizácie X., X.. H.. E.., P., ktorý bol žalobcovi doručený 31. 1. 2011 a v tomto posudku Obvodný banský úrad stanovil zodpovednosť za vzniknutý úraz tak zo strany zamestnanca, tak zo strany zamestnávateľa. V spise sa nachádza na č. l. 3 - 8.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. - uznesenia z č. l. 44 zo dňa 1. 2. 2012 právoplatného 7. 2. 2012 mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania (W. Q. a spoločnosťou X., X.. H.. E..) bol schválený súdny zmier na základe ktorého sa účastníci dohodli na miere spoluzavinenia zo vzniknutého pracovného úrazu W. Q. zo dňa 17. 10. 2010 a to každý v pomere 50 %. I v tomto spise sa nachádza citovaný odborný posudok Obvodného banského úradu v Spišskej Novej Vsi na č. l. 7. - 11 spisu.

Podľa § 238 ods. 1-6 zák. č. 461/2003 Z.z. sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania; výšku škody preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok. Škoda podľa odseku 1 nie je dávka vyplatená poberateľovi dávky v dôsledku jeho zavineného protiprávneho konania. Treťou osobou nie je platiteľ poistného na úrazové poistenie, ani zamestnanci tohto platiteľa, ak je úrazová dávka vyplácaná z úrazového poistenia tohto platiteľa. Na účely náhrady škody, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok, sú orgány verejnej správy, fyzické osoby a právnické osoby povinné bezplatne poskytovať organizačným zložkám Sociálnej poisťovne potrebnú súčinnosť, najmä predkladať v lehote, ktorú Sociálna poisťovňa určila, požadované doklady a oznamovať potrebné údaje. Právo Sociálnej poisťovne voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania, sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď Sociálna poisťovňa zistila, že dávky boli vyplatené v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretích osôb, a keď sa dozvedela o tom, kto za vznik škody zodpovedá, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa vyplatenia dávok. Právo na náhradu škody podľa odseku 1 uplatňuje Sociálna poisťovňa v súdnom konaní podľa osobitného predpisu.

Po vykonanom dokazovaní mal súd preukázané, že návrh žalobcu je opodstatnený, nie však v plnom rozsahu.

Predmetom tohto konania je náhrada škody, ktorá vznikla žalobcovi výplatou dôchodkových dávok v prospech W. Q. po zohľadnení miery jeho spoluzavinenia vo výške 50 %, a to v sume 4 106,77 eur.

Je nesporné, že uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. Zn. -44 zo dňa 1.2.2012

- právoplatným 7.2.2012 bol schválený súdny zmier, na základe ktorého sa účastníci konania - žalobca W. Q. a žalovaný spoločnosť X., X..H..E.. dohodli, že za škodu z pracovného úrazu žalobcu, ktorý utrpel dňa 17.10.2010, je žalovaný spoluzodpovedný vo výške 50 % a žalobca spoluzodpovedný vo výške 50 %.

V dôsledku vzniknutého úrazu pracovník žalovaného W. Q. bol práceneschopným v období od 18.10.2010 do 16.10.2011 a na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 1.12.2011 bol W. Q. priznaný invalidný dôchodok od 17.10.2011, ktorý do dátumu 1.4.2011 mu bol vyplatený v celkovej výške 8213,55 €. Jednalo sa teda o výplatu dôchodkovej (invalidnej) dávky.

Neobstojí preto obrana žalovaného, že nie je treťou osobou s poukazom na ustanovenie § 238 ods. 3 cit. zák., pretože podľa tohto ustanovenia treťou osobou nie je platiteľ poistného na úrazové poistenie, ani zamestnanci tohto platiteľa, ak je úrazová dávka vyplácaná z úrazového poistenia tohto platiteľa. Predmetom tohto konania je náhrada škody, ktorá vznikla žalobcovi výplatou dôchodkových a nie úrazových dávok.

Z týchto dôvodov nárok žalobcu je daný.

Žalobca zároveň podaním z č.l. 58 zdokladoval súdu, že žalovanému bol vyplatený dôchodok takto:

- za obdobie od 17.10.2011 do 1.1.2012 bol vyplatený v sume 659,04 € dňa 14.12.2011,

- za obdobie od 2.1.2012 do 1.2.2012 bol vyplatený v sume 272,20 € dňa 30.12.2011,

- za obdobie od 2.2.2012 do 1.6.2012 bol vyplatený mesačne v sume 272,20 € na základe trvalého príkazu - na kvitančnom liste

- za obdobie od 17.10.2011 do 1.6.2012 v sume 25,76 € bol poukázaný poštovým peňažným poukazom dňa 14.12.2011,

- za obdobie od 2.6.2012 do 1.4.2014 bol vyplácaný mesačne na základe trvalého príkazu - na kvitančnom liste.

Už v odpore žalovaný prostredníctvom svojho zástupcu vzniesol námietku premlčania v zmysle § 238 ods. 5 cit. zák., a to čo do sumy 420,96 €.

Vzhľadom na tvrdenie žalobcu, že žalobca sa o vzniku škody dozvedel až právoplatným uznesením o schválení zmieru, skúmal súd začiatok plynutia premlčacej lehoty.

Z citovaného spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves , listiny z č. l. 6 jednoznačne vyplýva, že dňa 1.3.2011 bola u žalobcu spísaná zápisnica, predmetom ktorej bolo oboznámenie poškodeného ku konaniu k žiadosti o úrazový príplatok a žalobca v tejto zápisnici zaznamenal, že poškodený - W. Q. utrpel závažný pracovný úraz, zodpovedným zamestnávateľom bol žalovaný - spoločnosť X., s.r.o. a zároveň žalobca mal k dispozícii odborný posudok Obvodného banského úradu v Spišskej Novej Vsi zo dňa 26.1.2011, ktorým bolo zistené porušenie pracovných povinností jednak poškodeného, ale tiež zo strany jeho zamestnávateľa, t.j. žalovaného, čo vyplýva z listiny z č. l. 7-11 citovaného spisu.

Podľa § 100 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 106 ods. 1 právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Premlčanie definujeme ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo bolo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania znamená, že súd nemôže premlčané právo priznať. Ani uplatnením námietky premlčania právo nezaniká, a preto povinný subjekt môže aj po uplynutí premlčacej lehoty a po vznesení námietky premlčania dobrovoľne svoj dlh plniť.

Občiansky zákonník upravuje inštitút premlčania vo všeobecnosti, pričom § 238 ods. 5 zák. č. 461/2010 je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis. V zmysle tohto ustanovenia právo Sociálnej poisťovne voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania, sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď Sociálna poisťovňa zistila, že dávky boli vyplatené v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretích osôb, a keď sa dozvedela o tom, kto za vznik škody zodpovedá, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa vyplatenia dávok.

V tejto súvislosti súd považuje za potrebné poukázať na to, že poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá, hneď, ako získa informáciu, na základe ktorej si môže urobiť úsudok o osobe konkrétneho škodcu, teda len čo získa vedomosť o skutkových okolnostiach, ktoré sú spôsobilé urobiť

takýto záver o možnej zodpovednosti určitého subjektu. Nemusí ísť o zistenie, stačí, aby skutkové okolnosti, ktorými poškodený disponuje, mohli viesť k záveru o určení zodpovedného subjektu (nejde teda o nespochybniteľnú istotu v určení zodpovednej osoby).

Poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá (§106 ods. 1 , v okamihu preukázateľného získania informácie o skutkových okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť dostatočný o tom, konkrétne ktorá fyzická alebo právnická osoba za škodu zodpovedá, v uvedenom okamihu nemusí byť daná z rozhodnutia súdu nespochybniteľná istota poškodeného o zodpovednom subjekte a o jeho zodpovednosti - viď R 16/2014.

Žalobca sa tak dozvedel že:

- dôchodok za obdobie od 17.10.2011 do 1.1.2012 bol vyplatený v sume 659,04 € dňa 14.12.2011,

- dôchodok za obdobie od 2.1.2012 do 1.2.2012 bol vyplatený v sume 272,20 € dňa 30.12.2011,

- dôchodok za obdobie od 2.2.2012 do 1.6.2012 bol vyplatený mesačne v sume 272,20 € na základe trvalého príkazu - na kvitančnom liste

- dôchodok za obdobie od 17.10.2011 do 1.6.2012 v sume 25,76 € bol poukázaný poštovým peňažným poukazom dňa 14.12.2011,

- dôchodok za obdobie od 2.6.2012 do 1.4.2014 bol vyplácaný mesačne na základe trvalého príkazu

- na kvitančnom liste,

čo vyplýva z listiny žalobcu z č.l. 58-59- spisu.

Z toho teda jednoznačne vyplýva, kedy sa žalobca dozvedel o ich výplate.

O tom, že výplata dávok sa udiala na základe zavineného protiprávneho konania tretích osôb (t.j. žalovaného) a o tom kto za vznik škody zodpovedá, sa žalobca dozvedel dňa 1.3.2011, kedy bola u žalobcu spísaná citovaná zápisnica.

Návrh na súde žalobca podal až 21. 1. 2015.

V žiadnom z týchto prípadov nedošlo k uplynutiu desiatich rokov odo dňa vyplatenia dávok, teda na daný prípad, i keď čiastočne, možno prihliadnuť na vznesenú námietku premlčania.

Súd z týchto dôvodov súd návrhu žalobcu vyhovel, pričom prihliadol na námietku premlčania vznesenú čo do zaplatenia sumy 420,96 €. Preto priznal žalobcovi sumu krátenú o 420,96 € a v prevyšujúcej časti návrh zamietol.

Zároveň súd poukazuje na to, že žalovaný už v minulosti zaplatil v prospech žalobcu sumu 1 838,35 eur, ako 50 % zo sumy 3677,70 eur z titulu náhrady dávok nemocenského poistenia. To znamená , že právny dôvod na úhradu tejto sumy žalovaný mlčky akceptoval. Neobstojí preto obrana žalovaného, že nie je povinný zaplatiť žalobcovi škodu vzniknutú z toho istého pracovného úrazu na dávkach dôchodkových.

Súd považuje za potrebné dodať, že nie sú predmetom tohto konania skutočnosti tvrdené žalovaným, že pracovníkovi žalovaného p. Q. mala byť priznaná renta a nie dôchodok. Z týchto dôvodov súd obranu žalovaného v tomto smere nezohľadnil.

Skutočnosti udávané žalobcom medzi stranami neboli sporné a nenavrhli vykonať žiadne ďalšie dôkazy.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O. s. p. Žalobca mal v konaní čiastočný úspech, pričom trovy konania si neuplatnil, úspech žalovaného bol v malej miere, preto súd vyslovil, že účastníkov ich náhradu nepriznáva.

O povinnosti zaplatiť súdny poplatok z návrhu rozhodol súd podľa § 2 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch. Žalobca bol zo zákona od ich platenia oslobodený, preto súd s poukazom na ustanovenie položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov zaviazal žalovaného na úhradu súdneho poplatku z návrhu z priznanej sumy, t. j. 221 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.