Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-2C/157/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Boženou Michaláčovou v právnej veci žalobkyne: Slovenská republika, zast. Okresnou prokurátorkou v Skalici, proti žalovaným: 1. Detský domov Holíč, Rodinné domky 1, 908 51 Holíč, IČO: 181 951,zast.: JUDr. Ján Pekar, advokát, Potočná 191/39, 909 01 Skalica, 2. I. H., T.. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX R., zast.: JUDr. Dagmar Malaschitzová, advokátka so sídlom Bazová 9, 821 08 Bratislava, o určenie neplatnosti prevodu majetku štátu na iné osoby, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Súd vzájomný návrh žalovanej v 2. rade o zaplatenie sumy 13 300,80 eur spolu s prísl. vylučuje na samostatné konanie.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa svojim návrhom domáhala určenia, že prevod majetku štátu na iné osoby na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi Slovenskou republikou - Detský domov hrdinu SNP M. Nešpora, 908 51 Holíč, zast. Mgr. Y. N. a I. H. - H., Y. XX, Holíč, zast. I. H. o prevode nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. Holíč a to prac. č. XXXX/X vo výmere 2546 m2, parc. č. XXXX/X vo výmere 348 m2, parc. č. XXXX/X vo výmere 346 m2, parc. č. XXXX/X vo výmere 344 m2, parc. č. XXXX/X vo výmere 423 m2, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom v Skalici, katastrálnym odborom dňa 17.6.1998 pod V XXX/XX je neplatný. V návrhu uviedla, že kúpna zmluva bola uzavretá dňa 29.5.1998. Kúpna cena bola dohodnutá podľa znaleckého posudku súdneho znalca Ing. Jozefa Vlčeja vo výške 400.700 Sk. Okresný úrad v Skalici, katastrálny odbor pred rozhodnutím o povolení vkladu nepreskúmal náležite listinu z hľadiska oprávnenia s predmetom zmluvy nakladať, najmä neskúmal či zmluvná voľnosť účastníkov nie je obmedzená. Nepožadoval od predávajúceho súhlas MF SR v zmysle § 8a ods. 1 Z.č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu . Stanovená cena za uvedené nehnuteľnosti je v rozpore s § 8 ods. 3 písm. a) zák. NR SR č. 278/1993 Z.z. , keďže odporca v 2. rade už v čase uzavretia kúpnej zmluvy využíval nehnuteľnosti na podnikateľské účely, kedy za primetanú cenu pri prevode nehnuteľností vecí štátu sa považuje na podnikateľské účely cena zistená podľa cenových predpisov, zvýšená najmenej o 50%.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom dňa 18.11.2005 kedy žalobu zamietol a zároveň rozhodol o trovách konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom spornej kúpnopredajnej zmluvy, ktorej neplatnosti sa žalobca domáhal boli v čase prevodu zastavané stavbou, ktorú v čase prevodu užíval aj spravoval nadobúdateľ pozemkov, t.j. žalovaný v 2. rade a v tomto prípade sa pre platnosť zmluvy nevyžadoval súhlas MF SR, ale postačil súhlas zriaďovateľa. Zákon č. 278/1993 Z.z. v § 8 ods. 4 písm. b) nešpecifikuje bližšie čo je to správa, preto vychádzal z okolností daného prípade, najmä z vyjadrenia mesta Holíč zo dňa 6.4.1998 a z výpovede svedka Ing. N. R., že budovy postavené

na sporných nehnuteľnostiach boli v čase prevodu v správe žalovaného v 2. rade a navyše poukázal aj na ustanovenie § 3 ods. 1 OZ, keď žalovaný bol pri kúpe sporných nehnuteľností dobromyseľný, kúpnu zmluvu v danom prípade pripravoval sám zriaďovateľ.

Voči predmetného rozsudku podala odvolanie žalobkyňa, keď v odôvodnení odvolania uviedla, že odporca v 2. rade nebol správcom, pretože sa jednalo o podnikateľský subjekt, budovy na pozemkoch, ktoré boli predmetom prevodu vlastnilo Mesto Holíč a toto ich prenajalo odporcovi v 2. rade, o čom svedčí vyjadrenie Mesta Holíč adresované Krajskému úradu Trnava zo dňa 6.4.1998, kde je výslovne uvedené, že sa jedná o prenájom. Pozemky boli v správe odporcu v 1. rade, čo potvrdzuje aj kúpna zmluva, kde v čl. I. je uvedené, že odporca v I. rade je správcom pozemkov, ktoré boli predmetom prevodu. Na platnosť zmluvy bol potrebný súhlas ministerstva financií, ktorý nebol daný.

Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 31.7.2006 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uložil súdu prvého stupňa povinnosť vykonať pokus o odstránenie pochybností o okruhu účastníkov. Uviedol, že z obsahu výpisu z listu vlastníctva č. 2089 pre obec a k.ú. Holíč vyplýva, že tam označeným vlastníkom nehnuteľností prevádzaných napádanou zmluvou na žalovaného 2/ má byť Detský domov hrdinu SNP v Holíči, kedy ide o neurčité označenie prevodcu v zmluve. Žalovanému v 2. rade zjavne neprislúchalo právo správy majetku štátu v zmysle ust. § 8 ods. 4 písm. b/ zákona v znení rozhodnom v čase uzavierania napádanej zmluvy. Ani prípadná dobromyseľnosť žalovaného v 2. rade pri kúpe by potom nemohla mať na platnosť nadobudnutia vlastníctva takouto osobou žiaden vplyv, pretože od času uzavretia napádanej zmluvy do začatia konania v prejednávanej veci neuplynula doba potrebná pre nadobudnutie vlastníctva inak ( § 134 Obč. zák.).

Podľa § 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Okresný súd Skalica viazaný právnym názorom odvolacieho súdu doplnil dokazovanie označením účastníkov konania, zriaďovacou listinou Detského domova v Holíči, výpisom z OR, výpisom zo Živnostenského registra, rozhodnutím MŠ SSR zo dňa 26.10.1979 o udelení čestného názvu DD v Holíči, výpismi z LV č. XXXX, XXXX, XXXX, kúpnou zmluvou zo dňa 9.10.1998, písomnými vyjadreniami účastníkov, listom primátora mesta Holíč zo dňa 6.4.1998 adresovaným KÚ Trnava, Osvedčením o dedičstve D Not 28/2010, listom MF SR, výpoveďami svedkov, Zásadami hospodárenia s majetkom mesta Holíč, geometrickými plánmi č. 9/2012, 32/2011, 19/2012 a zistil tento skutkový stav veci:

Na výzvu súdu ohľadom odstránenia pochybností o okruhu účastníkov, v zmysle pokynov KS v Trnave, žalobca opravil označenie účastníkov konania, keď ako odporcu v I. rade označil Detský domov Holíč, Rodinné domky 1, Holíč, IČO: 181 951 a odporcu v II. rade označil I. H. H., Y. XXXX/XX, R., IČO: 17721466. Touto opravou označenia účastníkov neprišlo k zmene v osobách účastníkov, ale len k ich presnej identifikácii a tým odstráneniu zjavných chýb v označení účastníkov konania.

Zo Zriaďovacej listiny Krajského úradu v Trnave zo dňa 15.8.1996 mal súd preukázané, že KÚ v Trnave zriadil s účinnosťou od 24.7.1996 štátnu rozpočtovú organizáciu s právnou subjektivitou s názvom Detský domov Holíč, so sídlom Rodinné domky 1, IČO: 181951. V právnych vzťahoch vystupuje organizácia vo svojom mene, štatutárnym orgánom organizácie je riaditeľ, ktorý je oprávnený konať v mene organizácie vo všetkých veciach.

Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Trnava súd zistil, že právny predchodca žalovanej v 2. rade bol zapísaný pod obchodným menom I. H. - H., miesto podnikania Y. XX, R., IČO: 17 721 466.

Žalobca počas konania v danej veci tvrdil, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam je daný predovšetkým tým, že prokuratúra je v zmysle ustanovenia § 12 zákona o správa majetku štátu oprávnená zastupovať štát ak pri prevode majetku štátu na iné osoby boli porušené ustanovenia zákona o správe majetku štátu alebo iných všeobecne záväzných predpisov.

Riaditeľka Detského domova Holíč Mgr. Y. N. dňa 20.11.2002 vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedla, že dňa 29.5.1998 podpisovala kúpno - predajnú zmluvu na pôde Krajského úradu v Trnave

ako štatutár predávajúceho. Domnievala sa, že je tento prevod vlastníctva právne v poriadku, nakoľko kúpno - predajná zmluva bola vyhotovená Krajským úradom. Dňa 8.9.2000 a opakovane 5.2.2001 bola odborom financií KÚ Trnava vyzvaná, aby podala na Okresnú prokuratúru návrh na určenie neplatnosti prevodu vlastníctva, pretože kúpna zmluva bola uzavretá bez súhlasu MF SR, čím sa porušilo ustanovenie § 11 ods. 5 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu. Podnet na prokuratúru podala dňa 26.2.2001. Mgr. Y. N. na pojednávaní konanom dňa 12.10.2004 uviedla, že všetky podklady pre uzatvorenie kúpnej zmluvy spracoval krajský úrad Trnava, ona v dobrej viere, že je všetko v poriadku a v súlade so zákonom zmluvu podpísala z titulu štatutárneho zástupcu, nakoľko bola riaditeľkou detského domova Holíč.

Právny predchodca žalovanej v 2. rade I. H. na pojednávaní konanom dňa12.10.2004 uviedol, že kúpno

- predajnú zmluvu, ktorá je predmetom sporu podpisoval v dobrej viere, že je všetko v poriadku a v súlade so zákonom.

Z písomného vyjadrenia Krajského úradu v Trnave zo dňa 9.6.2005 mal súd preukázané, že detský domov má právnu subjektivitu, preto bol kompetentný na uzatváranie zmlúv. V čase uzatvárania zmluvy MF SR vyžadovalo, aby tieto boli predkladané prostredníctvom krajských úradov z dôvodu aby boli prekontrolované, či sú uzatvárané v súlade so zákonom. Predmetná zmluva nebola predložená MF SR a preto nebola prekontrolovaná. Zmluva bola spísaná právnikom KÚ, ktorý schvaľovaciu klauzulu MF SR nahradil len súhlasom prednostu KÚ.

Svedok JUDr. Š. H. na pojednávaní konanom dňa 16.11.2005 uviedol, že pracoval na Krajskom úrade v Trnave ako vedúci kancelárie prednostu. Vtedajší prednosta KÚ Ing. Z., ktorý nebol právnik, mu predkladal každú zmluvu, aby ju prekontroloval. Vždy vychádzal z platnej právnej úpravy a vyjadril presvedčenie, že pokiaľ by k tejto zmluve bol potrebný súhlas MF SR určite by si ho vyžiadal. Súhlas zriaďovateľa so zmluvou bol vyjadrený podpisom prednostu KÚ na konkrétnej zmluve. V niektorých prípadoch konzultovali uzavretie zmlúv s MF SR aj telefonicky, kedy im bolo povedané, aby ich neotravovali, keď sú zriaďovatelia a súhlasia so zmluvou aby dali sami súhlas, aby si prečítali zákon a pod.

Z Kúpnej zmluvy zo dňa 29.5.1998 súd zistil, že zmluvu uzavreli ako predávajúci: Slovenská republika

- Detský domov hrdinu SNP M. Nešpora, 908 51 Holíč, zastúpený: Mgr. N. Y. , IČO: 1811951 a ako kupujúci: I. H., firma BUNO R., O.. Y. XX, zastúpená I. H., IČO: 17 721 466. V čl. I. kúpnej zmluvy je uvedené, že predávajúci je správcom nehnuteľností vo vlastníctve Slovenskej republiky v k.ú. Holíč, zapísaných v KN na Okresnom úrade v Skalici na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha vo výmere 2546 m2, parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha vo výmere 348 m2, parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha vo výmere 346 m2, parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha vo výmere 344 m2, parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha vo výmere 423 m2. V čl. II. bod 2. je uvedené, že dohodnutá kúpna cena je podľa znaleckého posudku 100 Sk za meter štvorcový, čo je za 4.007 m2 suma celkom 400.700 Sk. V čl. III. bod 1. Bolo stanovené, že pozemky, ktoré sú predmetom predaja nebudú slúžiť na podnikateľské účely. V bode 2. bolo dohodnuté, že kupujúci je povinný dodržať účel dohodnutý podľa odseku 1 najmenej po dobu piatich rokov. V čl. IV. bode 2. Je okrem iného uvedené, že zmluva bola uzatvorená slobodne, vážne a po dôkladnom zvážení všetkých okolností súvisiacich s jej platnosťou. Zmluvu podpísal za kupujúceho I. H. s vyznačením pečiatky Firma BUNO, Holíč a za predávajúceho Mgr. Y. N. s vyznačením pečiatky Detský domov hrdinu G. I. T., R.. Prednosta Krajského úradu v Trnave Ing. Ľubomír Antal zmluvu podpísal s tým, že s ňou súhlasí a doložil odtlačok pečiatky Krajského úradu v Trnave. Okresný úrad v Skalici katastrálny odbor povolil vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam pod č. V XXX/XX dňa 17.6.1998.

Z listu Mesta Holíč zo dňa 6.4.1998 ( č.l. 237) súd zistil, že list bol adresovaný Krajskému úradu v Trnave a podpísal ho primátor mesta Ing. Jozef Hrušecký. V liste bolo uvedené, že Mesto Holíč uznesením zastupiteľstva č. 23/97 zo dňa 11.3.1997 rozhodlo dlhodobo prenajať firme BUNO, Kátovská ul. 31, Holíč, objekt detských jasiel. Jedná sa o objekty na parc. č. XXXX v k.ú. Holíč. Pozemok pod objektami a priľahlý pozemok má celkovú výmeru 4007 m2 a je majetkom štátu. Zároveň osvedčil, že firma BUNO uvedený areál užíva a spravuje.

Z Osvedčenia o dedičstve D Not 28/2010 mal súd preukázané, že v dedičskej veci po neb. I. H., zomrelom dňa XX.X.XXXX dedičia uzavreli o vyporiadaní dedičstva dohodu, podľa ktorej

nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre obec a k.ú. Holíč a to parc. č. XXXX/X zast. plocha vo výmere 2546 m2, parc. č. XXXX zast. pl. Vo výmere 348 m2, parc. č. XXXX/X zast. plocha vo výmere 346 m2, parc. č. XXXX/X zast. plocha vo výmere 344 m2, parc. č. XXXX/X zast. plocha vo výmere 423 m2 nadobúda I. H. v celosti. Osvedčenie o dedičstve nadobudlo účinky právoplatného uznesenia o dedičstve dňa 5.1.2011.

Zo správy Okresného úradu Skalica katastrálny odbor zo dňa 10.12.2013 súd zistil, že vlastníkom nehnuteľností a to pozemkov registra „C“ parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X zapísaných na LV č. XXXX k.ú. Holíč bol ku dňu spísania kúpnej zmluvy t.j. k 29.5.1998 zapísaný ako vlastník Čs. štát - Detský domov hrdinu SNP M. Nešpora v Holíči. K vyjadreniu pripojili pôvodný list vlastníctva č. XXXX z ktorého je zrejmé, že ako vlastník sporných nehnuteľností bol uvedený Čs. štát

- detský domov hrdinu SNP M. Nešpora v Holíči.

Z aktuálneho výpisu z Listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. Holíč súd zistil, že vlastníkom parc. č. XXXX/ X a parc. č. XXXX/X ( parc. č. XXXX/X vznikla podľa geometrického plánu č. 32/2011 z pôvodnej parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X) je D. M., pričom titulom nadobudnutia je kúpna zmluva V XXXX/XX zo dňa 4.6.2015.

Z aktuálneho výpisu z Listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. Holíč mal súd preukázané, že vlastníkom parc. č. XXXX/X vo výmere 422 m2 je I. H., pričom titulom nadobudnutia bola kúpna zmluva V -XXXX/XX zo dňa 7.9.2012.

Z aktuálneho výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. Holíč mal súd preukázané, že vlastníkom parc. č. XXXX/X vo výmere 507 m2, parc. č. XXXX/X vo výmere 347 m2, parc. č. XXXX/X vo výmere 344 m2 je I. H., pričom titulom nadobudnutia je Osv. , kúpna zmluva RI-XXXX/XX.

Podľa § 80 O.s.p.

Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho); b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva; c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Základnou podmienkou úspešnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. je existencia naliehavého právneho záujmu. Navrhovateľ má právny záujem na požadovanom určení vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo alebo právny vzťah, na ktorom bol zúčastnený alebo ak by sa jeho právne postavenie bez tohto určenia stalo neistým. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaný návrh je vhodný, t.j. či je účinný a správne zvolený ako procesný nástroj ochrany navrhovateľovho práva, či sa ním môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva. Je spravidla prípustný pri spornosti práv, právnych vzťahov k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľnosti, ak rozsudok vyhovujúci návrhu môže privodiť aj zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení podľa § 80 písm. c) O.s.p. skúma súd zo zákona v každom štádiu konania.

Žalovaní počas konania v danej veci vyslovili námietku nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení, nakoľko týmto určením by nedošlo k usporiadaniu vzťahu medzi účastníkmi. Tvrdili že z ustanovenia § 12 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu vyplýva aktívna vecná legitimácia žalobkyne pre dané konanie, avšak len v prípade , že určením neplatnosti prevodu vlastníctva dôjde k odstráneniu stavu neistoty žalobkyne.

Žalobca svoj naliehavý právny záujem na určení, že prevod majetku štátu na iné osoby na základ kúpnej zmluvy uzavretej medzi Slovenskou republikou - Detský domov Holíč a I. H. - BUNO Holíč zo dňa 17.6.1998 odôvodňoval tým, že prokuratúra je v zmysle ustanovenia § 12 zákona o správe majetku štátu na iné osoby oprávnená zastupovať štát ak pri prevode majetku štátu na iné osoby boli porušené ustanovenia zákona o správe majetku štátu alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov.

Podľa § 35 ods. 1 O.s.p. platného a účinného v čase podania návrhu na súd (1) Prokurátor môže podať návrh na začatie konania, a) ak to ustanovuje osobitný zákon,

b) ak ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v prípadoch, v ktorých sa nevyhovelo protestu prokurátora, ak to vyžaduje verejný záujem a za podmienok uvedených v tomto zákone.

Podľa § 35 ods. 1 písm. a) O.s.p. platného a účinného v čase podania návrhu prokurátor môže podať návrh na začatie konania ak to ustanovuje osobitný zákon. V danom prípade týmto osobitným zákonom je zákon č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu. Podľa ust. § 12 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu účinného v čase uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 29.5.1998 ak pri prevode majetku štátu na iné osoby boli porušené ustanióvenia tohto zákona alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, je štát oprávnený podať návrh na určenie neplatnosti prevodu vlastníctva. Pri podaní návrhu a v konaní pred súdom zastupuje štát prokurátor. I napriek tomu, že sa v danom prípade jedná o určovaciu žalobu, prokurátor nepreukazuje naliehavý právny záujem na podaní takejto žaloby v zmysle § 80 písm. c) O.s.p., nakoľko v tomto prípade súd nerozhoduje o jeho právach a povinnostiach ako účastníka konania, ale prokurátor pri výkone svojej pôsobnosti koná priamo zo zákona v zmysle § 3 ods. 2 a § 5 písm. b) zák. č. 153/2001 Z.z.. Pokiaľ by na strane žalobcu nevystupoval štát zastúpený prokurátorom, súd by musel skúmať naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. Z koncepcie tejto aktívnej legitimácie vyplýva že prokurátor nemusí preukazovať naliehavý právny záujem na takomto určení.

Podľa § 1 ods. 1 Z. č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu platného a účinného v čase uzavretia zmluvy tento zákon upravuje správu majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky (ďalej len "majetok štátu") vo verejnoprospešnej a nepodnikateľskej sfére, ktorú vykonávajú a) štátne rozpočtové a príspevkové organizácie zriadené zákonom alebo na základe zákona alebo rozhodnutím ústredného orgánu štátnej správy, b) štátne účelové fondy Slovenskej republiky, c) verejnoprávne inštitúcie, ktoré na základe zákona spravujú majetok štátu, d) iné právnické osoby, ak na základe zákona 3a) spravujú majetok štátu (ďalej len "správca").

Podľa § 3 ods. 1,2,3 Z. č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu (1) Správa majetku štátu je súhrn oprávnení a povinností správcu k tej časti majetku štátu, ktorý mu štát zveril. (2) Správca je oprávnený a povinný majetok štátu užívať na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, nakladať s ním podľa tohto zákona, udržiavať ho v riadnom stave, využívať všetky právne prostriedky na jeho ochranu a dbať, aby nedošlo najmä k jeho poškodeniu, strate, zneužitiu alebo zmenšeniu. (3) Majetok štátu, ktorý neslúži a ani v budúcnosti nebude slúžiť správcovi na plnenie úloh v rámci predmetu jeho činnosti alebo v súvislosti s ním, sa považuje za prebytočný majetok štátu. Správca je povinný s prebytočným majetkom štátu naložiť bez zbytočného odkladu, účelne a s maximálnou hospodárnosťou v súlade s týmto zákonom a osobitnými predpismi.

Podľa § 8 Z. č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu (1) Prebytočný majetok štátu je správca povinný písomne ponúknuť štátnym rozpočtovým organizáciám alebo štátnym príspevkovým organizáciám, ktorým by tento majetok mohol účelne slúžiť na plnenie úloh v rámci predmetu ich činnosti alebo v súvislosti s ním. Ak o ponúknutý majetok štátu neprejaví záujem žiadna štátna rozpočtová organizácia alebo štátna príspevková organizácia, je správca povinný vykonať osobitné ponukové konanie. (2) Osobitným ponukovým konaním sa rozumie vytvorenie súťažného prostredia, spravidla zverejnením ponuky v celoštátne distribuovanej tlači. Správca môže uzavrieť zmluvu o prevode majetku štátu až po vyhodnotení ponúk záujemcov o majetok štátu, ak najmenej jeden ponúkne primeranú cenu. Ak žiadny záujemca neponúkne aspoň primeranú cenu, je správca povinný opakovať osobitné ponukové konanie. (3) Za primeranú cenu sa na účely tohto zákona pri prevode nehnuteľných vecí štátu považuje a) na podnikateľské účely cena zistená podľa cenových predpisov, zvýšená najmenej o 50%, b) v ostatných prípadoch cena zistená podľa cenových predpisov. (4) Správca nie je povinný vykonať osobitné ponukové konanie pri prevode a) nezastavaného pozemku vo vlastníctve štátu, ak jeho celková výmera nepresahuje 200 m2,

b) pozemku vo vlastníctve štátu, zastavaného stavbou vo vlastníctve nadobúdateľa alebo v správe nadobúdateľa, c) podielu majetku štátu, ktorým sa realizuje zákonné predkupné právo alebo prednostné právo na prevod správy podielu majetku štátu v spoločnej správe podľa § 10 ods. 1, d) nehnuteľných vecí štátu na účely charitatívneho alebo podobného humanitárneho charakteru, e) nehnuteľných vecí štátu určených pre potreby diplomatického zastúpenia cudzích štátov, f) hnuteľných vecí štátu, ak zriaďovateľ svojím opatrením neurčí inak.

Podľa § 8a ods. 1 Z. č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu na platnosť nakladania s majetkom štátu je v prípadoch ustanovených týmto zákonom potrebný súhlas ministerstva financií alebo zriaďovateľa.

Podľa § 11 Z.č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu (1) Prevod vlastníctva majetku štátu sa uskutočňuje zmluvami podľa osobitných predpisov. Kúpne zmluvy musia obsahovať dohodu o účele, na ktorý bude majetok štátu slúžiť jeho nadobúdateľovi, a dohodu o dobe splatnosti ceny, ktorá nesmie byť dlhšia ako 30 dní odo dňa nadobudnutia platnosti kúpnej zmluvy. Dohodnutú cenu je nadobúdateľ povinný zaplatiť pred podaním návrhu na vklad do katastra nehnuteľností. Návrh na vklad do katastra nehnuteľností je povinný podať správca. (2) Nehnuteľné veci štátu určené a užívané na bývanie, ktoré spravuje okresný úrad podľa § 5, je okresný úrad povinný prednostne ponúknuť doterajšiemu nájomcovi alebo vypožičiavateľovi. (3) Prevod vlastníctva nehnuteľných vecí štátu musí byť vždy odplatný, a to najmenej za primeranú cenu podľa § 8 ods. 3. Za nižšiu než primeranú cenu môže správca výnimočne previesť vlastníctvo nehnuteľnej veci štátu na účely charitatívneho alebo podobného humanitárneho charakteru. Za nižšiu než primeranú cenu môže správca previesť vlastníctvo nehnuteľnej veci štátu aj na účely diplomatického zastúpenia cudzích štátov za predpokladu, že Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky potvrdí, že je zaručená vzájomnosť. Za nižšiu než primeranú cenu môže správca s predchádzajúcim súhlasom Ministerstva kultúry Slovenskej republiky previesť aj vlastníctvo schátralej nehnuteľnej kultúrnej pamiatky 17a) pre potreby kultúry. (4) Kupujúci je povinný dodržať účel dohodnutý podľa odseku 1 najmenej po dobu piatich rokov. Pri nedodržaní tohto účelu je kupujúci povinný doplatiť správcovi rozdiel medzi dohodnutou cenou a primeranou cenou najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa zmeny účelu. Ak kupujúci v lehote šiestich mesiacov rozdiel medzi dohodnutou cenou a primeranou cenou nezaplatí, kúpna zmluva sa stáva neplatnou 17b) a správca je povinný podať návrh na vklad vlastníckeho práva štátu do katastra nehnuteľností. (5) Na platnosť kúpnej zmluvy sa vyžaduje súhlas ministerstva financií, ak predmetom zmluvy sú iné nehnuteľné veci štátu, než sú uvedené v § 8 ods. 4 písm. a) až c). Kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva pozemných komunikácií 18) môže správca uzavrieť až po predchádzajúcom súhlase Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky. Kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva nehnuteľných vecí štátu, ktoré sú národnými kultúrnymi pamiatkami, 18a) môže jej správca uzavrieť až po predchádzajúcom súhlase Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

V konaní mal súd preukázané, že dňa 29.5.1998 bola uzavretá kúpna zmluva medzi predávajúcim: Slovenská republika - Detský domov hrdinu SNP M. Nešpora, 908 51 Holíč, IČO: 181951 zast. Mgr. Kvetoslavou Jurákovou a kupujúcim: Mirosla Budovič, firma BUNO Holíč, ul. Kátovksá 31, zast. Miroslavom Budovičom, IČO: 17 721 466, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti definované v čl. I zmluvy. V čl. I. zmluvy bolo taktiež uvedené, že predávajúci je správcom nehnuteľností vo vlastníctve Slovenskej republiky.

Z výpisu z LV č. XXXX pre obec Holíč mal súd preukázané, že ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy, t.j. ku dňu 29.5.1998 bol ako vlastník sporných nehnuteľností zapísaný : Čs. štát - detský domov hrdinu SNP M. Nešpora v Holíči. Zo správy Okresného úradu Skalica odbor katastrálny zo dňa 10.12.2013 mal súd preukázané, že zápis do LV č. XXXX bol vykonaný prepisom pozemkovoknižnej vložky č. XXXX k.ú. Holíč v roku 1986 pod položkou výkazu zmien 684/86. Samostatný a oddelený zápis vlastníka a správcu nehnuteľností sa nevykonával.

Z aktuálneho výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. Holíč mal súd preukázané, že vlastníkom nehnuteľností - parc. č. 3373/1 vo výmere 507 m2, parc. č. XXXX/X vo výmere 347 m2, parc. č. XXXX/X vo výmere 344 m2 je I. H. v podiele 1/1.

Z aktuálneho výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. Holíč mal súd preukázané, že vlastníkom nehnuteľností - parc. č. 3373/3 vo výmere 346 m2 a parc. č. XXXX/X vo výmere 573 m2 je D. M. v podiele 1/1.

Zo Zriaďovacej listiny Krajského úradu v Trnave zo dňa 15.8.1996 mal súd preukázané, že KÚ v Trnave zriadil s účinnosťou od 24.7.1996 štátnu rozpočtovú organizáciu s názvom: Detský domov Holíč, so sídlom Rodinné domky 1, IČO: 181951. Súd mal ďalej preukázané, že Ministerstvo školstva SR udelilo dňa 26.10.1979 Detskému domovu v Holíči čestný názov Detský domov hrdinu SNP Mirka Nešpora v Holíči.

Z výpisu zo Živnostenského registra Obvodného úradu v Senici mal súd preukázané, že pôvodne žalovaný v 2. rade ( právny predchodca žalovanej v 2. rade) bol fyzická osoba - podnik ateľ s obchodným menom I. H. Buno, IČO: 17 721 466.

Podľa § 37 Občianskeho zákonníka (1) Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. (2) Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. (3) Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

Podľa § 35 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka (1) Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. (2) Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

Súd sa najskôr zaoberal platnosťou uzavretej kúpnej zmluvy. Zákon v § 37 ods. 1 vymedzuje podmienky, za ktorých sa právny úkon považuje za platný a tým aj účinný. V konaní nebolo medzi účastníkmi sporné, že kúpna zmluva, ktorá bola medzi predávajúcim a kupujúcim uzavretá, bola uzavretá slobodne a to na základe prejavenej vôle účastníkov zmluvného vzťahu s vyvolaním konkrétnych následkov, ktoré týmto právnym úkonom nastali. Ďalšou podstatnou náležitosťou právneho úkonu je jeho určitosť. Určitosť sa musí týkať určenia účastníkov, podstatných zložiek obsahu právneho úkonu a predmetu, ktorého sa právny úkon týka. Prejav je neurčitý, ak sa jeho neurčitosť nedá odstrániť ani výkladom podľa ust. § 35 ods. 2 OZ. Pokiaľ ide o označenie účastníka zmluvy, súdna prax dospela k záveru, že vada v označení osoby, ktorá je účastníkom zmluvy, nespôsobuje sama osebe neplatnosť zmluvy, pokiaľ možno z obsahu právneho úkonu zistiť, kto bol účastníkom zmluvy. Ak bol potom predávajúci v zmluve označený názvom Slovenská republika - Detský domov hrdinu SNP M. Nešpora, Holíč je evidentné, že detský domov bol označený svojim čestným názvom, ktorý mu udelilo Ministerstvo školstva SR, pričom je nepochybné, že sa jedná o Detský domov Holíč v zmysle zriaďovacej listiny KÚ v Trnave zo dňa 15.8.1996, pretože predávajúci je v kúpnej zmluve bližšie špecifikovaný identifikačným číslom 181951. Kúpnu zmluvu za predávajúceho podpísala riaditeľka detského domova Mgr. Kvetoslava Juráková ako štatutárny orgán, ktorá bola oprávnená konať v mene organizácie vo všetkých veciach. Kupujúci bol v zmluve označený ako fyzická osoba - podnikateľ v súlade so zápisom v živnostenskom registri. Kúpna zmluva bola dostatočne určitá, keď obsahovala presné označenie predmetu prevodu, jeho ceny, účelu na ktorý bude majetok slúžiť.

Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že prevod majetku štátu sa uskutočnil bez splnenia podmienok stanovených v § 8a ods. 1, § 11 ods. 5 Z. č. 278/1993 Z.z., t.j. bez udelenia súhlasu MF SR k prevodu nehnuteľností a taktiež z dôvodu výšky kúpnej ceny, keď žalovaný v 2. rade už v čase uzavretia kúpnej zmluvy využíval nehnuteľnosti na podnikateľské účely.

V zmysle ust. § 8a Z. č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu na platnosť nakladania s majetkom štátu je v prípadoch ustanovených týmto zákonom potrebný súhlas ministerstva financií alebo zriaďovateľa. Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona prevod vlastníctva majetku štátu sa uskutočňuje zmluvami podľa osobitných predpisov. Podľa ust. § 11 ods. 5 Z. č. 278/1993 Z.z. na platnosť kúpnej zmluvy sa vyžaduje súhlas ministerstva financií, ak predmetom zmluvy sú iné nehnuteľné veci, než sú uvedené v § 8 ods. 4 písm. a) až c).

Podľa § 8 ods.4 písm. a) až c) Z. č. 278/1993 Z.z. správca nie je povinný vykonať osobitné ponukové konanie pri prevode a) nezastavaného pozemku vo vlastníctve štátu, ak jeho celková výmera nepresahuje 200 m2, b) pozemku vo vlastníctve štátu, zastavaného stavbou vo vlastníctve nadobúdateľa alebo v správe nadobúdateľa, c) podielu majetku štátu, ktorým sa realizuje zákonné predkupné právo alebo prednostné právo na prevod správy podielu majetku štátu v spoločnej správe podľa § 10 ods. 1.

Podľa zákona č. 278/1993 Z.z. účinného v čase uzavretia spornej zmluvy správca majetku štátu je povinný v prvom rade ponúknuť prebytočný majetok štátnym rozpočtovým organizáciám alebo štátnym príspevkovým organizáciám alebo štátnym príspevkovým organizáciám. Až v prípade, že žiadna z týchto organizácií neprejaví záujem, nasleduje druhá zákonná povinnosť, a to vykonať osobitné ponukové konanie ( § 8 ods. 1 ). Toto osobitné ponukové konanie nemusí správca vykonať len výnimočne v zmysle § 8 ods. 4 cit. zákona. V prípade postupu podľa týchto výnimiek nie je potrebný na platnosť zmluvy o prevode majetku štátu súhlas Ministerstva financií SR, ale postačuje súhlas zriaďovateľa. V čase uzavretia zmluvy bol zriaďovateľom detského domova Krajský úrad Trnava ( od 1.1.2004 sú DeD v zriaďovateľskej pôsobnosti ÚPSVaR). V konaní bolo dokazovanie vedené za účelom preukázania, či bol na platnosť zmluvy potrebný súhlas MF SR alebo tento nebol potrebný, nakoľko pozemky štátu boli predávané osobe, ktorá mala byť správcom budovy stojacej na týchto pozemkoch. V konaní však nebolo preukázané, či si žalovaný v 1. rade ( Detský domov Holíč) ako správca sporných pozemkov splnil svoju zákonnú povinnosť v zmysle § 8 ods. 1 zákona o správe majetku štátu, t.j. či ponúkol prebytočný majetok štátnym rozpočtovým alebo štátnym príspevkovým organizáciám. Túto povinnosť má správca v zmysle zákona vždy, bez ohľadu na to, či je alebo nie je povinný vykonať osobitné ponukové konania. Výnimky z povinnosti vykonať osobitné ponukové konanie sú upravené v § 8 ods. 4 Z. č. 278/1993 Z.z. aj keby žalovaný v 1. rade nebol povinný ( z dôvodu výnimky) vykonať osobitné ponukové konanie, nezbavuje ho to povinnosti vykonať ponukové konanie v zmysle ust. § 8 ods. 1 Z. č. 278/1993 Z.z. k čomu však v danom konaní nedošlo. V čase uzavretia zmluvy ponukové konanie podľa ods. 1 bolo povinné vždy. V konaní nebolo preukázané, že došlo k odpredaju majetku, o ktorý nikto neprejavil záujem ( § 8 ods. 1 druhá veta). Na základe uvedeného je zrejmé, že pri predaji majetku štátu boli porušené ustanovenia § 8 ods. 1 Z. č. 278/1993 Z.z.

V zmysle Z. č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu na platnosť kúpnej zmluvy sa vyžaduje súhlas ministerstva financií, ak predmetom zmluvy sú iné nehnuteľné veci, než sú uvedené v § 8 ods. 4 písm. a) až c). V danom prípade pri uzavieraní kúpnej zmluvy dňa 29.5.1998 nešlo ani o jeden z výnimiek. Kupujúci nadobudol stavby situované na sporných nehnuteľnostiach až následnou kúpnou zmluvou zo dňa 9.10.1998 a u kupujúceho nešlo ani o správu týchto budov ako bolo v konaní tvrdené, pretože správa budov nachádzajúcich sa na predmetných nehnuteľnostiach kupujúcim nebola dostatočne preukázaná. Žalovaný v 2. rade správu budov nachádzajúcich sa na prac. č. XXXX v k.ú. Holíč preukazoval listom primátora Mesta Holíč zo dňa 6.4.1998, v ktorom bolo konštatované, že Mesto Holíč sa rozhodlo dlhodobo prenajať firme Buno objekt detských jasiel ( stavby na pozemkoch parc. č. XXXX) a zároveň osvedčil, že firma Buno uvedený areál užíva a spravuje. Toto tvrdenie o správe objektu detských jasiel nebolo v konaní ničím preukázané. Z predložených Zásad hospodárenia s majetkom mesta Holíč platných pre rok 1998 zo štvrtej hlavy § 7 vyplýva, že mesto môže zveriť svoj majetok do správy podnikateľským subjektom a iným subjektom s majetkovou účasťou, a to zmluvne. Odovzdanie majetku do správy podlieha schváleniu mestským zastupiteľstvom a tiež zápisom do katastra nehnuteľností, čo však v konaní preukázané nebolo. Z uvedeného je zrejmé, že boli porušené ustanovenia zákona č. 278/1993 Z.z. keď na uzavretie kúpnej zmluvy nebol daný súhlas ministerstva financií tak, ako je to uložené v § 11 ods. 5 citovaného zákona.

Súd sa v predmetnom konaní zaoberal aj princípom právnej istoty a ochrany dobrej viery nadobúdateľa. V zmysle nálezu Ústavného súdu českej republiky sp. zn. z 2. októbra 2012 je vždy nevyhnuté vychádzať z individuálnych rozmerov každého jednotlivého prípadu, pričom princíp dobrej viery je možno chápať ako jeden z hlavných prejavov princípu právnej istoty, ktorý je odvoditeľný z ústavného princípu právneho štátu. Otázkou dobrej viery nového nadobúdateľa sa zaoberal aj Najvyšší súd SR v konaní sp. zn. , ktorý vo svojom rozhodnutí konštatoval, že ochranu skutočného vlastníka možno prelomiť ochranou dobrej viery nadobúdateľa len celkom výnimočne, pokiaľ je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný, že vec riadne podľa práva nadobudol. Dobrá viera musí byť pritom hodnotená veľmi prísne. Vzhľadom na okolnosti prípadu a zistený skutkový

stav veci súd má za to, že je potrebné prihliadnuť a konštatovať dobrú vieru žalovaných pri uzavieraní predmetnej kúpnej zmluvy. V konaní bolo preukázané, že návrh kúpnej zmluvy pripravoval Krajský úrad v Trnave, konkrétne právnik KÚ, ako zriaďovateľ Detského domova Holíč a táto bola podpísaná priamo na Krajskom úrade v Trnave. Súhlas s kúpnou zmluvou prejavil prednosta Krajského úradu v Trnave a to podpisom kúpnej zmluvy. Z výpovede svedka JUDr. Š. H., právnika KÚ v Trnave, mal súd preukázané, že kúpnu zmluvu kontroloval, pričom postupoval vždy v súlade s právnymi predpismi. Kúpnu zmluvu uzavieral správca majetku štátu pod názvom akým bol zapísaný na pôvodnom liste vlastníctva. Právny predchodca žalovanej v 2. rade preto nemal dôvod pochybovať o osobe predávajúceho. V danom prípade preto možno tvrdiť, že žalovaní boli dostatočne obozretní pri uzavieraní kúpnej zmluvy. Je evidentné, že pri uzavieraní kúpnej zmluvy nebol dodržaný postup podľa zákona o správe majetku štátu, ak však pochybil právnik, keď mal za to, že v danom prípade nie je na platnosť zmluvy potrebný súhlas MF SR, nemožno požadovať po bežnom občanovi, ktorý nemá právne vzdelanie ( právny predchodca žalovanej v 2. rade), aby pred uzavretím zmluvy mal naštudované všetky právne predpisy pod následkom neplatnosti zmluvy, navyše keď zmluvu pripravoval Krajský úrad v Trnave. Možno preto uzavrieť, že prinajmenšom právny predchodca žalovanej v 2. rade uzavrel zmluvu v dobrej viere a nemal dôvod pochybovať o platnom nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že je potrebné poskytnúť ochranu dobromyseľnému nadobúdateľovi nehnuteľností a žalobu zamietol.

Podľa § 91 O.s.p.

(1) Ak je navrhovateľov alebo odporcov v jednej veci niekoľko, koná každý z nich sám za seba.

(2) Ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich i pre ostatných. Na zmenu návrhu, na jeho späťvzatie, na uznanie alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru je však potrebný súhlas všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane.

Súd počas konania v danej veci dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť aj z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie na strane žalovaných. Určovací návrh spočívajúci v tom, že prevod majetku štátu uskutočnený kúpnou zmluvou je neplatný, v prípade ak by mu súd vyhovel, mal by právne účinky v tom, že okresný úrad následne vyznačí stav pred týmto právnym úkonom; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka ( § 34 ods. 2 Z. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a zápise vlastníckych a iných práv). Toto rozhodnutie by tak malo dopad na všetkých vlastníkov predmetných nehnuteľností. Súd mal preukázané, že počas konania v danej veci prišlo k zmene vlastníckeho práva k parc. č. XXXX/X a čo do výmery aj k parc. č. XXXX/X ( parc. č. XXXX/X bola podľa geom. plánu č. 32/2011 vytvorená z parc. č. XXXX/X Z. XXXX/3), ktorej vlastníčkou sa stala D. M. v celosti titulom kúpnej zmluvy V 1012/15 zo dňa 4.6.2015. V danom prípade tak ide o tzv. nútené procesné spoločenstvo v zmysle § 91 ods. 2 O.s.p. a keďže žalobca ani na výzvu súdu neoznačil všetkých aktuálnych vlastníkov sporných nehnuteľností, pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie súd žalobu zamietol.

Žalovaná v 2. rade vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 26.11.2015 uviedla, že v prípade ak súd návrhu vyhovie žiada, aby súd vo výrokovej časti rozsudku súčasne zaviazal žalobcu na vrátenie protiplnenia, a to za zaplatenú kúpnu cenu za nehnuteľnosti v sume 400.700 Sk, t.j. 13.300,80 € spolu s úrokom z omeškania od 18.6.1998 do zaplatenia a náhradu trov konania. Na pojednávaní konanom dňa 1.12.2015 zástupkyňa žalovanej v 2. rade uviedla, že jej písomné vyjadrenie je protinávrhom, ktorým sa domáha od žalobcu poskytnutého plnenia, zaplatenej kúpnej ceny v zmysle kúpnej zmluvy. Súd návrh žalovanej v 2. rade vylúčil na samostatné konanie v súlade s ustanovením § 97 ods. 2 O.s.p., keď o vzájomnom návrhu nie sú splnené podmienky pre spojenie veci.

V súlade s ustanovením § 151 ods. 3, vzhľadom na zložitosť prípadu, súd rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)