Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7Csp-48-2022.pdf
PDF · 106.88 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/48/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v spore žalobcu: Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Komenského 50, 042 48 Košice, IČO: 36 570 460 proti žalovanému: D. G., F.. XX.XX.XXXX, T. Ž. XXX, štátny občan Slovenskej republiky o zaplatenie 474,12 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 137,18 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 55,40 eur od 10. 11. 2020 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 81,78 eur od 01. 12. 2020 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 474,12 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 387,34 eur od 10.11.2020 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 81,78 eur od 01.12.2020 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca má so žalovaným uzavretú zmluvu č. 4626/D/2004 zo dňa 08.06.2004 o dodávke vody z verejného vodovodu v znení dodatku č. 1 zo dňa 28.9.2006 podľa zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách k odbernému miestu Ž. XXX, XXX XX. Dňa 14.10.2020 bol na uvedenom odbernom mieste zistený neoprávnený odber vody z verejného vodovodu, keďže odberné miesto malo byť od 06.02.2019 odstavené pre neplatenie a pri odpočtoch bolo zistené svojvoľné napojenie so stavom vodomeru 51 m3. Na danom odbernom mieste bolo dňa 20.07.2020 namontované nové meradlo s nulovým stavom. V dôsledku zistenia neoprávneného odberu vody bola žalovanému fakturovaná zmluvná pokuta dohodnutá v uzavretej zmluve v článku 5, bod 5.5. vo výške 331,94 eur, náklady spojené so zistením neoprávneného odberu vo výške 55,40 eur v zmysle platného cenníka „Vybrané výkony a služby“ pol. 18 ako aj spotrebované vodné v odobratom množstve 51 m3. Ďalej žalobca eviduje poplatok za upomienku k poslednej vyúčtovacej faktúre, ktorý už bol účtovaný v zmysle platného cenníka „Vybrané výkony a služby“, pol. 25. Žalobca vyúčtoval ceny v zmysle príslušných rozhodnutí Úradu pre reguláciu sieťových odvetví SR a ceny platné v čase poskytnutých služieb. Ide o tieto neuhradené faktúry č. 9700030340 s dátumom splatnosti dňa 09.11.2020 za neuhradený zostatok v sume 387,34 eur, faktúra č. 2500206373 s dátumom splatnosti dňa 30.11.2020 za neuhradený zostatok v sume 81,78 eur, faktúra č. 1400003738 za neuhradený zostatok v sume 5 eur, spolu v sume 474,12 eur. Do podania žaloby nedošlo k úhrade. Žalobca si uplatňuje i zákonný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúr.
2. Žalobca k žalobe doložil faktúru č. 9700030340 zo dňa 20.10.2020 na sumu 387,34 eur, záznam o zistení a preverení neoprávneného odberu zo dňa 14.10.2020, faktúru č. 2500206373 zo dňa 20.10.2020 na sumu 81,78 eur, upomienku č. 1400003738 zo dňa 07.12.2020, zmluvu č. 4626/D/2004 o dodávke vody a odvádzaní odpadových vôd uzatvorenú podľa zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách spoločne s dodatkom č. 1, cenník - vybrané výkony a služby vykonávané spoločnosťou.
3. Žalobca sa na pojednávanie nedostavili. Ospravedlnil svoju neúčasť z dôvodu hospodárnosti konania a plánovanej dovolenky zamestnankyne a žiadal o konanie v jeho neprítomnosti.
4. Žalovaný sa pojednávaní uviedol, že je pravdou, že pre neplatenie došlo k prerušeniu dodávky v jeho domácnosti. Následne zistil nejakú poruchu na vodomere, ktorú hlásil to na obecnom úrade, bola tam nejaká voda. Nemá žiadne dôkazy k uvedenej poruche. Pracovníci žalobcu prišli túto poruchu odstrániť a pri odstránení tejto poruchy nebola opätovne daná blomba na vodomer. Voda mu tiekla do domácnosti a on tento odber vykonal. Uviedol, že vodu si chce nanovo napojiť. Potom, ako bol zistený z jeho strany neoprávnený odber, opätovne prišli pracovníci a vodu odstavili.
5. Zo zmluvy č. 4626/D/2004 o dodávke vody a odvádzaní odpadových vôd uzatvorenej podľa zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách vyplýva, že uzavretá medzi účastníkmi konania zo dňa 08.06.2004, ktorej predmetom je dodávka pitnej vody z verejného vodovodu, odvádzanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie, odvádzanie vody z povrchového odtoku. Podľa článku 3. tejto zmluvy za odber vody z verejného vodovodu platí kupujúci predávajúcemu vodné, a to za odber vody 19,- Sk za m3 bez DPH, za odvádzanie odpadových vôd 11,60 Sk za m3 a za odvádzanie vody povrchového odtoku 11,60 Sk za m3. Odberné miesto sa týkalo miesta Žalobín 201 ( ďalej len zmluva).
6. Podľa bodu 5.5 zmluvy, v prípade neoprávneného odberu vody z verejného vodovodu alebo neoprávneného vypúšťania odpadových vôd do verejnej kanalizácie podľa § 25 zákona č. 442/2002 Z.z., je predávajúci oprávnený od kupujúceho požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10.000,- Sk, tým nie je dotknuté právo na náhradu škody.
7. Podľa cenníka - vybrané výkony a služby vykonávané spoločnosťou za zistenie a preverenie neoprávneného odberu vody z verejného vodovodu a neoprávneného vypúšťania odpadových vôd do verejnej kanalizácie je cena v sume 55,40 eur s DPH.
8. Zo záznamu o zistení a preverení neoprávneného odberu zo dňa 14.10.2020 vyplýva, že u žalovaného bol zistený neoprávnený odber vody so stavom vodomera 51 m3.
9. Faktúrou č. 9700030340 zo dňa 20.10.2020, s dátumom splatnosti do 09.11.2020 žalobca vyfakturoval za neoprávnený odber zmluvnú pokutu v sume 331,94 eur a za zistenie a za preverenie neoprávneného odberu vody z verejného vodovodu a neoprávneného vypúšťania odpadových vôd do verejnej kanalizácie sumu 46,17 eur, plus DPH, spolu sumu 387,34 eur.
10. Faktúrou č. 2500206373 zo dňa 21.10.2020, s dátumom splatnosti do 30.11.2020 žalobca vyfakturoval sumu 81,78 eur za nedoplatok za vodné za obdobie 01.11.2019 - 13.10.2020.
11. Upomienkou zo dňa 07.12.2020 žalobca upozornil žalovaného, že podľa účtovnej evidencie ku dňu 07.12.2020 eviduje voči nemu pohľadávku v sume 81,78 eur za faktúru č. 2500206373 s tým, že pokiaľ nevykoná úhradu uvedenej pohľadávky, dňom 31.12.2020 pristúpi k prerušeniu alebo k obmedzeniu dodávky pitnej vody z verejného vodovodu a odvádzania odpadových vôd do verejnej kanalizácie v súlade s § 32 odsek I písmeno m) zákona č. 442/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov (neplatí pre odhlásené odberné miesta) a pohľadávku bude zároveň vymáhať.
12. Z preberacieho protokolu zo dňa 06.02.2019 vyplýva, že na odbernom mieste Ž.F. XXX bolo vykonané prerušenie dodávky, resp. odvádzania vody .
13. V zmysle § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
14. Práva a povinnosti fyzických a právnických osôb pri zriaďovaní a prevádzkovaní verejných vodovodov a verejných kanalizácii vrátane ich prípojok upravuje zákon č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach ( ďalej len „ZoVV“).
15. Podľa § 4 ods. 3 ZoVV účinného v čase uzavretia zmluvy, odberateľom vody (ďalej len „odberateľ") je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má uzatvorenú zmluvu o dodávke vody s vlastníkom verejného vodovodu a ktorá odoberá vodu z verejného vodovodu na účely konečnej spotreby vody alebo jej ďalšej dodávky konečnému spotrebiteľovi.
16. V zmysle § 4 ods. 4 ZoVV účinného v čase uzavretia zmluvy, producentom odpadových vôd vypúšťaných do verejnej kanalizácie (ďalej len „producent") je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má uzatvorenú zmluvu o odvádzaní odpadových vôd s vlastníkom verejnej kanalizácie a ktorá vypúšťa odpadové vody do verejnej kanalizácie.
17. Prevádzkovateľom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie (ďalej len „prevádzkovateľ“) je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej bolo udelené živnostenské oprávnenie na prevádzkovanie verejných vodovodov alebo verejných kanalizácií a ktorá prevádzkuje verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu. ( § 5 ods. 3 ZoVV).
18. V zmysle § 17 ods. 3 písm. c) ZoVV účinného v čase uzavretia zmluvy prevádzkovateľ verejného vodovodu má právo na úhradu za dodávku vody (ďalej len „vodné"), ak sa nedohodne, že vodné sa platí vlastníkovi verejného vodovodu.
19. Prevádzkovateľ verejnej kanalizácie má právo na úhradu za odvádzanie, prípadne zneškodňovanie odpadových vôd (ďalej len „stočné), ak sa nedohodne, že stočné sa platí vlastníkovi verejnej kanalizácie ( § 18 ods. 3 písm. c) ZoVV).
20. Podľa ustanovenia § 22 odsek 1 ZoVV účinného v čase uzavretia zmluvy, žiadateľ o pripojenie na verejný vodovod sa môže pripojiť na verejný vodovod len na základe písomnej zmluvy o dodávke vody uzatvorenej s vlastníkom verejného vodovodu, prípadne s prevádzkovateľom.
21. Podľa ustanovenia § 23 odsek 1 ZoVV účinného v čase uzavretia zmluvy, žiadateľ o pripojenie na verejnú kanalizáciu sa môže pripojiť na verejnú kanalizáciu len na základe písomnej zmluvy o odvádzaní odpadových vôd uzatvorenej medzi ním a vlastníkom verejnej kanalizácie, prípadne s prevádzkovateľom.
22. Podľa ustanovenia § 25 odsek 1 písm. a) ZoVV účinného v čase uzavretia zmluvy neoprávneným odberom vody z verejného vodovodu je odber bez uzatvorenej zmluvy o dodávke vody alebo v rozpore s takouto zmluvou.
23. Podľa ustanovenia § 25 odsek 2 ZoVV účinného v čase uzavretia zmluvy, kto neoprávnene odoberá vodu z verejného vodovodu, je povinný nahradiť spôsobenú škodu prevádzkovateľovi verejného vodovodu.
24. Podľa ustanovenia § 25 odsek 4 ZoVV účinného v čase uzavretia zmluvy, kto neoprávnene vypúšťa odpadové vody do verejnej kanalizácie, je povinný nahradiť spôsobenú škodu16) prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie.
25. Podľa § 28 ods. 1 ZoVV účinného v čase uzavretia zmluvy , konečný spotrebiteľ vody (ďalej len „konečný spotrebiteľ") je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá odoberá vodu na účely konečnej spotreby vody z verejného vodovodu alebo od odberateľa vody (§ 4 ods. 3).
26. Za odber vody z verejného vodovodu platí odberateľ prevádzkovateľovi verejného vodovodu vodné, ak sa nedohodne, že vodné sa platí vlastníkovi verejného vodovodu. V prípade, že odberateľ nie je konečný spotrebiteľ, vzniká konečnému spotrebiteľovi povinnosť, aby za odobraté množstvo vody zaplatil odberateľovi rozpočítanú čiastku ( § 28 ods. 3 ZoVV).
27. V zmysle § 28 ods. 6 ZoVV účinného v čase uzavretia zmluvy, za odvádzanie odpadových vôd verejnou kanalizáciou platí producent prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie stočné, ak sa nedohodne, že stočné sa platí vlastníkovi verejnej kanalizácie. V prípade, že spoluproducenti vypúšťajú odpadové vody prostredníctvom producenta, vzniká spoluproducentom povinnosť, aby za vypúšťané množstvo odpadových vôd zaplatili producentovi rozpočítanú čiastku.
28. Podľa ustanovenia § 32 odsek 1 písm. l) ZoVV účinného v čase uzavretia zmluvy prevádzkovateľ môže prerušiť alebo obmedziť dodávku vody z verejného vodovodu alebo odvádzanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie pri preukázaní neoprávneného odberu vody alebo neoprávneného vypúšťania odpadových vôd.
29. Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.
30. V zmysle § 3 nariadenia je výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
31. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
32. Podľa § 554 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
33. V zmysle § 154 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
34. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva č. 4626/D/2004 o dodávke vody a odvádzaní odpadových vôd podľa zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách dňa 08.06.2004. V konaní si žalobca uplatnil sumu 474,12 eur titulom úhrady pohľadávky spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 387,34 eur od 10.11.2020 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 81,78 eur od 01.12.2020 do zaplatenia z titulu faktúry č. 9700030340 zo dňa 20.10.2020, s dátumom splatnosti do 09.11.2020. Ide o zmluvnú pokutu za neoprávnený odber v sume 331,94 eur v zmysle zmluvy, náklady za zistenie a za preverenie neoprávneného odberu vody z verejného vodovodu a neoprávneného vypúšťania odpadových vôd do verejnej kanalizácie v sume 46,17 eur, s DPH 55,40 eur a sumu 81,78 eur za nedoplatok za vodné za obdobie 01.11.2019 - 13.10.2020.
35. Na základe uzatvorenej zmluvy so žalovaným, dodával žalobca do odberného miesta pitnú vodu. Dňa 14.10.2020 bol na odbernom mieste zistený neoprávnený odber vody z verejného vodovodu, keďže odberné miesto malo byt' od 6.2.2019 odstavené pre neplatenie a pri odpočtoch bolo zistené svojvoľné napojenie so stavom vodomeru 51 m3. Tieto skutočnosti neboli ani zo strany žalovaného popreté. Súd má za to, že dôvodná je suma za odobratú vodu po tom, čo bola zo strany žalobcu žalovanému zastavená. Dôvodná je aj žaloba v súvislosti s nákladmi, ktoré vznikli žalobcovi z dôvodu zistenia neoprávneného odberu. Žalobca súdu predložil kalkuláciu nákladov za toto zistenie, v čom bola napočítaná suma za mzdy 21,51 eur, výrobná réžia 3,8718 eur, správna réžia 3,3882 eur, náklady na dopravu 17,40 eur. Tým žalobca preukázal dôvodnosť aj uplatnenia tejto sumy. Dôvodnosť uplatnenia tejto sumy vyplýva z protokolu zo dňa 6.2.2019, kedy bolo vykonané prerušenie dodávky vody, ale napriek tomu žalovaný vykonal neoprávnený ober vody, čo bolo následne zdokumentované žalobcom.
36. Súd však má za to, že žaloba je nedôvodná v časti zmluvnej pokuty vo výške 10.000,- Sk (331,94 eur):
37. Žalobca právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvodzoval z vyššie citovaného článku IV. bodu 8 zmluvy o dielo. Táto zmluva je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich v určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s formulárovým obsahom s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách, spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu. Pre spotrebiteľskú zmluvu je teda charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. K základným princípom úpravy spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky, teda také zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takýchto podmienok. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách, Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.
38. Podľa citovaného ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka si zmluvné strany môžu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dohodnúť zmluvnú pokutu, avšak s tým, že z takéhoto dojednania musí presne vyplývať, porušenie ktorej zmluvnej povinnosti znamená nárok na zmluvnú pokutu.
39. Neoprávnený odber vody alebo neoprávnené vypúšťanie vôd do verejnej kanalizácie je možné definovať ako zákonom vymedzené - definované správanie, s ktorým zákon spája určitý negatívny následok v podobe povinnosti nahradiť prevádzkovateľovi vereného vodovodu alebo verejnej kanalizácie škodu (§ 25 ods. 2 a § 25 ods. 4 ZoVV). Neoprávnený odber je teda definovaný zákonom, nejedná sa povinnosť dohodnutú v zmluve. Keďže neoprávnený odber nepredstavuje porušenie zmluvnej povinnosti zo zmluvy o dodávke vody a odvádzaní odpadových vôd, nebolo možné pre prípad neoprávneného odberu dohodnúť zmluvnú pokutu, keďže touto je možné zabezpečiť len povinnosti vyplývajúce zo zmluvy. Jediným následkom neoprávneného odberu môže byť následok vyplývajúci zo zákona, konkrétne § 25 ods. 2 a ods. 4 ZoVV, ktorým je povinnosť osoby, ktorá sa neoprávneného odberu dopustila nahradiť škodu prevádzkovateľovi verejného vodovou alebo verejnej kanalizácie. Dohoda o zmluvnej pokute v čl. 5.11 Zmluvy o dodávke vody je v rozpore s § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože zmluvná pokuta je tu dojednaná pre iný prípad ako pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti. Preto je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Z neplatnej dohody o zmluvnej pokute žalobcovi právo na zaplatenie zmluvnej pokuty nevzniklo, preto mu ho súd nemôže priznať. ( obdobne rozhodnutie Okresného súdu Revúca potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 14Co/386/2016-79 zo dňa 06.02.2018).
40. Preto súd aj v tomto konaní považoval žalobou uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 331,94 eur fakturovanej spolu s DPH vo výške 371,84 eur za nedôvodný z dôvodu vyslovenej neplatnosti tohto zmluvného dojednania. Zákonný inštitút neoprávneného odberu predstavuje negatívnym spôsobom formulovanú povinnosť odberateľa nedopúšťať sa neoprávneného odberu, ku ktorému navyše môže dôjsť aj mimo existujúceho zmluvného vzťahu (§ 25 ods. 1 písm. a) zákona č. 442/2002 Z. z.). Inštitút neoprávneného odberu vzhľadom na svoju závažnosť je tiež možným (nie však nutným) dôvodom ukončenia zmluvného vzťahu, resp. prerušenia dodávky vody (§ 32 ods. 1 písm. l) zákona č. 442/2002 Z. z.). Nemožno však akceptovať ako neoprávnený odber aj situáciu, ak aj po zistení neoprávneného odberu, resp. po splnení podmienok pre odpojenie odberného miesta napr. pre neplatenie ceny odobratej vody, žalobca ponechá odberné miesto technicky spôsobilým k pripojeniu na odber vody z verejného vodovodu dokonca aj s inštalovaným vodomerom. Žalobca po odpojení odberného miesta v roku v roku 2019 mal uskutočniť všetky úkony potrebné k tomu, aby ďalšiemu neoprávnenému odberu zamedzil a to aj prostredníctvom úplného fyzického odpojenia odberného miesta, a tiež ukončením zmluvného vzťahu so žalovaným, čo neurobil, hoci mal k tomu dostatočný dôvod v podobe neplatenia ceny dodanej vody z predchádzajúceho obdobia. Ak k tomuto žalobca nepristúpil, potom v rámci trvajúceho zmluvného vzťahu nemožno považovať ďalší odber vody žalovaným za neoprávnený. Na tomto základe preto aj fakturovanie nákladov spojených so zistením neoprávneného odberu možno považovať za oprávnený nárok žalobcu.
41. V prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú dohodnutú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy.
42. Uvedené je dôvodom k tomu, aby súdnej kontrole boli podrobené aj zmluvné dojednania majúce charakter podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pritom by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu neinformovanosti alebo vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej zmluvy.
43. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Pre posúdenie dojednania zmluvnej pokuty ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve z hľadiska jej neprijateľnosti nie je podstatné, či reálne dôjde k porušeniu povinnosti.
44. Na základe vyššie uvedeného preto súd zmluvné dojednanie obsiahnuté v zmluve o dielo, a to v článku 5 bodu 5.5 ktorého obsahom je dojednanie zmluvnej pokuty posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Z uvedeného dôvodu žalobu v časti o zaplatenie sumy 331,94 eur s príslušenstvom, ktorou si žalobca uplatnil zmluvnú pokutu, zamietol.
45. Súd v závere poukazuje na skutočnosť, že vychádzal zo skutočností a dôkazov žalobcom predložených, pričom v súlade s § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Toto ustanovenie sa použije vo vzťahu k dodávateľovi aj v spotrebiteľskej veci.
46. Žalovaný sa zároveň s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni, ktorý bol vo faktúre uvedený ako dátum splatnosti dostala do omeškania, preto ho súd zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania v súlade s príslušným ustanovením Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády a to vo výške a z jednotlivých súm za predmetné obdobie omeškania tak ako sú uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. V čase omeškania bola základná úroková sadzba európskej centrálnej banky ku dňu 10.11.2020 až ku dňu 01.12.2020 vo výške 0,00 % a úrok z omeškania tak predstavuje výšku 5 % ročne ako je uvedené vo výroku rozsudku.
47. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd rozhodol tak ako je uvedené v I. výroku tohto rozsudku a v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.
48. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
49. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
50. V zmysle § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
51. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
52. Podľa čl. 17 Civilného sporového poriadku súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
53. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca mal v konaní úspech
v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel a teda v časti o zaplatenie 137,18 eur, čo predstavuje úspech 29 % a neúspech 71 %, v ktorej súd žalobu zamietol, čo predstavuje úspech žalovaného. Žalovanému tak po odpočítaní úspechu žalobcu vznikol nárok na náhradu trov konania v pomere 50 %. Žalovaný uviedol, že si náhradu trov neuplatňuje a preto súd rozhodol už v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí podľa zásady hospodárnosti konania tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
54. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.