Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16P-148-2016.pdf
PDF · 94.21 KB
Case nature
Subarea
16P/148/2016
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves, v právnej veci mal. S. Z., Q.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, pracovisko Gelnica, Hlavná 1, dieťa rodičov - matky: H. Z., Q.. XX.XX.XXXX, U. Y. XXX a otca: F. Y., Q.. XX.XX.XXXX, Š. K.Z. Z. N., U. J. XXX, XXXX P. G., F., o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh matky zo dňa 13.05.2016, doručený tunajšiemu súdu dňa 27.05.2016, na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 13.05.2016, doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.05.2016, sa matka dožadovala nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd zveril maloletého S. Z. Q.. XX.XX.XXXX do jej osobnej starostlivosti.
Svoj návrh odôvodnila tým, že na tunajšom súde pod sp.zn. 15P 147/2015 sa vedie konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému S. Z. Q.. XX.XX.XXXX. Otec maloletého S. žije v Holandsku. Asi pred rokom a pol sa vrátila so synom natrvalo na Slovensko. Syn tu navštevuje materskú škôlku. Od toho času otec o neho nejavil skutočný záujem. Sporadicky sa informoval telefonicky alebo e- ailom ako sa majú, avšak nenavštívil ich od toho času ani raz. Otec sa nestaral o synove potreby, o to či má všetko čo potrebuje, ako sa má a podobne. Záujem o syna, aj keď fingovaný, začal otec maloletého predstierať až v poslednom období. Začal ju (matku) kontaktovať s tým, aby sa aj so synom vrátila do Holandska. Ona spočiatku nevedela, aké ma otec maloletého úmysly a k čomu smeruje jeho konanie. Až neskôr, keď otec maloletého začal byť neodbytný a slovne agresívny začala tušiť, že otec maloletého týmto svojim náhlym „záujmom o syna" niečo sleduje. Otec maloletého začal kontaktovať aj jej ďalšiu širšiu rodinu na Slovensku a pred jej strýkom sa vyjadril, že sa syn musí vrátiť do Holandska, z dôvodu, že ak sa nevráti, tak otca maloletého vyhostia z krajiny. Otec maloletého má povolený dlhodobý pobyt v Holandsku už viac ako 10 rokov, ale tento mu už nechcú predĺžiť. Predtým, keď bývali v Holandsku, pravidelne jedenkrát ročne navštevovali jej rodičov na Slovensku, takže otec maloletého vie, kde bývajú. Je tu reálna hrozba, že otec maloletého príde na Slovensko a zoberie syna napr. z materskej škôlky bez jej súhlasu a vedomia a unesie ho do Holandska. Takýto rodičovský únos by mu umožnil zotrvať naďalej legálne v Holandsku a pracovať tu. Ona sa takéhoto možného konania otca maloletého veľmi obáva, lebo maloletý S. už svojho otca nevidel viac ako rok a pol a bol by vystavený nadmernému stresu a spôsobilo by to nedozierne následky na jeho psychike do budúcna. S. začul z druhej izby jej rozhovor s jej otcom o tom, že by ho jeho otec mohol vziať do Holandska a začal sa báť, v noci budiť a neustále sa jej pýta, či ho otec nepríde vziať zo škôlky. Aj keď ona syna uisťuje, že všetko je v najlepšom poriadku, že sa nič nestane, syn je od toho času nervózny, budí sa a je nesvoj. Ona nechce otcovi maloletého brániť v styku so synom, avšak vzhľadom k celkovej situácii by chcela, aby styk prebiehal za jej prítomnosti na Slovensku. Má z možného konania otca maloletého strach tiež preto, že v čase keď ešte žili v spoločnej domácnosti v Holandsku, tak bol otec maloletého voči nej agresívny bez príčiny. Zmeny nálad v jeho správaní boli na dennom poriadku, chvíľu bol pokojný a o hodinu kričal, správal sa agresívne. Toto jeho
chovanie bolo na dennom poriadku a nadmerne požíval alkoholické nápoje. Správanie otca maloletého vyvrcholilo v apríli 2013 tak, že ju fyzicky napadol a konflikt mal aj s jej matkou, do ktorej sotil a vulgárne im nadával a kričal. Svedkom tohto incidentu bol maloletý syn S.. Ona vtedy zavolala políciu, ktorá ho vzala na policajnú stanicu a podľa holandských zákonov mu bol zakázaný vstup do bytu na dobu 10 dní a uložený zákaz priblížiť sa ku nej a synovi na rovnakú dobu. Tiež sa stalo, že otec maloletému S. dal dvakrát bezdôvodne facku. Je toho názoru, že vyššie uvedenými skutočnosťami osvedčila danosť jej nároku a potrebu upraviť pomery medzi nimi, ako rodičmi maloletého Lukáša, až do právoplatného skončenia konania o úpravu práv a povinností k maloletému S. na čas do rozvodu manželstva.
Z rodného listu maloletého zo dňa 12.12.2011 mal súd preukázané, že tento sa narodil 01.12.2011 a jeho matkou je H. Z., Q.. XX.XX.XXXX a otec dieťaťa v tom čase nebol uvedený. Podľa lustrácie v registri obyvateľstva však, ako otec maloletého dieťaťa, je uvádzaný F. Y..
Súd si vyžiadal správu od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, pracovisko Gelnica. Podľa správy uvedeného úradu z prešetrenia pomerov u maloletého vyplynulo, že matka maloletého býva spolu s mal. synom v rodinnom dome v spoločnej domácnosti s jej rodičmi. V čase návštevy zamestnancov úradu bol v domácnosti poriadok a čisto. Celková kultúra bývania je na dobrej úrovni. Mal. S. má v domácnosti matky vytvorené vhodné podmienky pre jeho zdravý rast a vývin. Navštevuje predškolské zariadenie v mieste bydliska, kde matka uhrádza mesačne poplatok za stravu vo výške cca 20 Eur, školné 5 Eur a ročne 10 Eur pitný režim. Okrem toho mal. S. neustále rastie, potrebuje oblečenie, obuv, ako aj hygienické potreby. Maloletý je zdravý, dobre prospieva. Nemá žiadne vážnejšie zdravotné problémy, ktoré by súviseli so zvýšenými výdavkami spojenými so zakupovaním liekov. Matka mala zvýšené výdavky v čase nástupu syna do škôlky, kedy bolo potrebné synovi zakúpiť oblečenie, prezuvky, posteľné obliečky, pyžamko. Menovaná je v súčasnej dobe nezamestnaná. Nemá žiadny príjem. Finančne jej pomáhajú rodičia. Matka sa spolu s mal. synom vrátila na Slovensko v mesiaci marec 2015. Ako dôvod návratu uviedla, že v spoločnej domácnosti s otcom dieťaťa, s ktorým žila v Holandsku, to už psychicky nezvládala. Aj z tohto dôvodu vyhľadala v Holandsku lekársku pomoc. Otec dieťaťa podľa vyjadrenia matky sám zhodnotil, že nie je na tom po zdravotnej stránke dobre. Súhlasil, aby vycestovala so synom na Slovensko, odprevadil ich aj na cestu, keď odchádzali. Pokiaľ s otcom dieťaťa žila v Holandsku, tak zasahovala v ich domácnosti aj polícia, z dôvodu, že ju otec dieťaťa napadol, čo menovaná uviedla aj v podanom návrhu. Matka je v kontakte s otcom dieťaťa prostredníctvom sociálnej siete facebook, kde sa jej začal tak cca pred 3-4 mesiacmi vyhrážať, že príde na Slovensko a vezme jej syna. Otcovi končí v Holandsku povolenie na pobyt, z tohto dôvodu začína byť podľa matky dieťaťa čoraz viac agresívnejší. Vzhľadom k tomu, že predtým žil s ňou v Holandsku a ona bola Európanka, tak mal aj povolenie na pobyt. Mal. syn S. je občan Slovenskej republiky, narodil sa v Košiciach - Šaci. Otec F. Y., Q.. XX.XX.XXXX je štátny občan indickej republiky, bytom J. XXX, XXXX P. G., F.. Na výživu syna neprispieva. So synom nie je v súčasnej dobe v žiadnom kontakte. Podľa uvedenej správy nie je zatiaľ preukázané nebezpečenstvo hroziacej ujmy u maloletého dieťaťa a nie je osvedčená danosť práva, naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov a úrad má za to, že nie je nevyhnutné rozhodovať a zverovať maloletého predbežným opatrením do výlučnej starostlivosti matky.
Podľa § 102 ods. 1 O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. V záujme maloletého dieťaťa môže súd po začatí konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých na návrh nariadiť predbežným opatrením účastníkovi, aby do času rozhodnutia vo veci úpravy pomerov maloletého dieťaťa zabezpečoval osobnú starostlivosť o dieťa, ktoré je v čase podania návrhu umiestnené v zariadení na výkon rozhodnutia súdu. Ak súd rozhoduje o predbežnom opatrení podľa druhej vety, o návrhu na predbežné opatrenie rozhodne najneskôr do 30 dní od podania návrhu; ustanovenia § 75 až 77 sa použijú primerane.
Podľa § 74 ods. 1 O.s.p., pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa § 74 ods. 2 O.s.p., príslušný na nariadenie predbežného opatrenia je súd, ktorý je príslušný na konanie o veci. Ak nie je príslušný súd známy alebo ak príslušný súd nemôže včas zakročiť, zakročí a
nariadi predbežné opatrenie podľa § 75a súd, v ktorého obvode sa maloletý zdržuje. Len čo je to však možné, postúpi vec príslušnému súdu. Účastníkmi konania sú tí, ktorí by nimi boli, keby šlo o vec samu.
Podľa § 75 ods. 1 O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
Podľa § 75 ods. 2 O.s.p., návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy.
Podľa § 75 ods. 3 O.s.p., ak návrh nemá všetky náležitosti podľa odseku 2, súd postupuje podľa § 43 a v uznesení uvedie vady návrhu; to neplatí na konanie, ktoré môže začať súd i bez návrhu.
Podľa § 75 ods. 4 O.s.p., o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý má náležitosti podľa odseku 2, rozhodne súd bezodkladne najneskôr do 30 dní po doručení návrhu.
Podľa § 75 ods. 5 O.s.p., ak súd rozhoduje o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. b), rozhodne najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2. Ak súd rozhoduje o návrhu na vydanie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g), rozhodne najneskôr do 48 hodín od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2; do plynutia lehoty sa nezapočítava sobota, nedeľa alebo sviatok. Ak súd rozhoduje o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 75a, rozhodne najneskôr do 24 hodín od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2. Uznesenie o predbežnom opatrení uvedenom v tomto odseku je vykonateľné dňom jeho nariadenia.
Podľa § 75 ods. 6 O.s.p., súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 75 ods. 8 O.s.p., o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.
Podľa § 76 ods. 1 O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
a) platil výživné v nevyhnutnej miere; b) odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti; c) poskytol aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje; d) zložil peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde; e) nenakladal s určitými vecami alebo právami; f) niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal, g) nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia, h) nevstupoval alebo iba obmedzene vstupoval do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu ohrozuje,
i) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktoval osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takýmto konaním ohrozená, j) sa na určenú vzdialenosť nepribližoval alebo iba obmedzene približoval k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jeho konaním ohrozená, k) sa zdržal konania, ktorým porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva.
Podľa § 76 ods. 3 O.s.p., súd pri nariadení predbežného opatrenia uloží navrhovateľovi, aby v lehote, ktorú mu určí, podal návrh na začatie konania na súde alebo na rozhodcovskom súde; ak ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, súd vydá uznesenie o začatí konania. Môže tiež určiť, že predbežné opatrenie bude trvať len po určený čas.
Podľa § 76 ods. 4 O.s.p., ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.
Podľa § 76 ods. 5 O.s.p., ak nie je možné doručiť uznesenie o nariadení predbežného opatrenia podľa odseku 1 písm. b) účastníkom ani pri jeho výkone, postupuje sa pri doručovaní uznesenia podľa § 75a ods. 3. To neplatí, ak bolo predbežným opatrením nariadené účastníkovi, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
Predpokladom nariadenia predbežného opatrenia je osvedčenie nároku na jeho nariadenie a potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania. V konaní vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa je v súčasnosti potrebné osvedčiť potrebu dočasnej úpravy pomerov na strane maloletého dieťaťa a to z hľadiska záujmu mal. dieťaťa na takejto dočasnej predbežnej úprave a v prípade rozhodovania o zverení maloletého dieťaťa do predbežnej dočasnej starostlivosti osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, je potrebné doložiť doklad preukazujúci zapísanie uvedenej osoby do zoznamu žiadateľov, podľa osobitných predpisov. Účelom predbežného opatrenia je predovšetkým rýchla, i keď len dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov, alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia (exekučného titulu). Nariadenie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechané na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka konania nariadením predbežného opatrenia. Osvedčenie nároku ako podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia je treba posudzovať vždy so zreteľom na nárok uplatnený vo veci samej. Vo všetkých konaniach starostlivosti súdu o maloleté deti je prioritný záujem dieťaťa. Len v prípadoch osvedčenia bezprostredného ohrozenia zdravia dieťaťa, či osvedčenia iného závažného dôvodu, je namieste predbežným opatrením rozhodnúť pred rozhodnutím v merite veci. Predbežným opatrením sa zásadne neprejudikujú práva účastníkov, ani tretích osôb.
V danom prípade, podľa názoru súdu, nebola splnená zákonná podmienka na nariadenie predbežného opatrenia na zverenie maloletého do dočasnej osobnej starostlivosti matky, nakoľko sa nepreukázalo nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy u dieťaťa a nebola tiež osvedčená danosť práva, v tomto prípade naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov, vyžadujúca si okamžitý zásah súdu, pretože práva a oprávnené záujmy účastníkov konania nie sú bezprostredne ohrozené.
Matka vo svojom návrhu síce tvrdí, že má obavu, že otec maloletého príde na Slovensko a zoberie syna napr. z materskej škôlky bez jej súhlasu a vedomia a unesie ho do Holandska, avšak na preukázanie skutočnosti, že takéto reálne a bezprostredné nebezpečenstvo aj skutočne hrozí, súdu nepredložila žiaden dôkaz. Už v podanom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľ musí predložiť také dôkazy a osvedčiť také skutočnosti, ktoré osvedčujú jeho hmotnoprávny nárok vo veci samej. Práve s tým úzko súvisí preukázanie podmienok dôvodnosti. Matka svojim podaným návrhom nesplnila túto svoju dôkaznú osvedčovaciu povinnosť. Podala síce návrh na nariadenie predbežného opatrenia, avšak tento nedoložila žiadnymi takými dôkazmi, ktoré by aspoň osvedčovali existenciu nebezpečenstva nejakej bezprostredne hroziacej ujmy u maloletého syna, resp. naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov u maloletého vo forme súdneho rozhodnutia predbežnej povahy.
Zatiaľ nebolo preukázané, žeby otec maloleté skutočne na Slovensko vycestoval, domáhal sa kontaktu, či stretnutia s maloletým, resp. akýmkoľvek iným spôsobom obmedzoval matku v starostlivosti o maloletého.
V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že záujem dieťaťa nemožno zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o vhodnosti určitej formy zabezpečovania osobnej starostlivosti o dieťa. V konaní nebolo preukázané, že by za súčasnej situácie bol ohrozený život, zdravie alebo iný dôležitý záujem maloletého dieťaťa tak, aby si vyžadoval ingerenciu súdu formou predbežnej úpravy pomerov k nemu. Z obsahu podania matky vôbec nevyplynulo, že by zo strany otca maloletého bolo do výkonu jej osobnej starostlivosti o neho nejakým spôsobom zasahované. Z ňou popísaného stavu je zrejmé, že maloletý zatiaľ bezprostredne nie je vystavený žiadnemu ohrozeniu života a zdravia, ktorý by si vyžadovalo riešenie predbežnej povahy spočívajúce v predbežnom zverení maloletého do starostlivosti matky. I zo šetrenia vykonaného samotným Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, pracovisko Gelnica v domácnosti maloletého neboli zistené také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali, že dieťa je vystavené nebezpečenstvu, ktoré si vyžaduje okamžitý zásah súdu vo forme nariadenia predbežného opatrenia. Všetky argumenty, ktoré matka v tomto svojom návrhu uvádzala, môžu byť relevantné v konaní vo veci samej, ktorým môže byť do doby právoplatného skončenia prípadného rozvodového konania, len konanie o úprave rodičovských práv a povinnosti k maloletému na čas do rozvodu, rozhodne však nemôžu byť určujúcim kritériom pre rozhodovanie o predbežnom opatrení. Z obsahu celého tohto jej podania je zrejmé, že jej záujmom je práve upraviť rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu, čo však nie je možné zabezpečovať predbežným opatrením, pokiaľ nie sú naplnené predpoklady pre jeho nariadenie, ale tomuto účelu slúži postup v zmysle § 36 a nasl. Zákona o rodine, a teda úprava týchto rodičovských práv a povinností v rámci samostatne vedeného procesného konania, z ktorého prípadne vzišlé rozhodnutie bude účastníkov zaväzovať do momentu meritórneho rozhodnutia vo veci samej v rozvodovom konaní. Predbežné opatrenie v žiadnom prípade nemôže tento postup nahrádzať. Preto súd návrhu matky, ktorým žiadala predbežne zveriť maloletého do svojej osobnej starostlivosti, nevyhovel.
Podľa § 151 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Keďže si matka neuplatnila náhradu trov za toto predbežné opatrenie, súd o týchto trovách v tomto uznesení ani nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.