Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_49P-261-2015.pdf
PDF · 88.03 KB
Case nature
Area
Subarea
49P/261/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II. vo veci starostlivosti o vtedy mal. Š. N., nar. XX.X.XXXX a mal. J. N., Q.. X.X.XXXX, zastúpené v čase maloletosti kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova ul.č. 7/A, Bratislava, deti rodičov: J. T., Q.. XX.X.XXXX, bytom trvale bytom T. XX, U., prechodne bytom R.Ő. XX, U. G. Z.. W. N., Q.. XX.X.XXXX, trvale bytom X. I..Č.. X, U. o návrhu matky a plnoletého Š. N. na určenie výživného spätne rozhodol
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na Okresný súd v Pezinku dňa 24.4.2014, postúpeným tunajšiemu súdu 19.8.2014, následne postúpeným na Okresný súd Bratislava IV dňa 12.1.2015 /uznesenie zo dňa 2.12.2014, potvrdené rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č.k. 3NcO/21/2015-77 zo dňa 30.4.2015/, postúpeným Okresnému súdu Bratislava III dňa 28.8.2015 /uznesením o prenesení príslušnosti na konanie č.k. 13P/5/2015-82 zo dňa 27.7.2015/ a postúpeným tunajšiemu súdu dňa 19.10.2015 / postúpením veci/, matka žiadala o uloženie povinnosti otcovi doplatiť výživné na ma. Š. G. J. za obdobie od 08.05.2011 do 08.08.2011 vo výške 405 eur z dôvodu, že rozsudkom súdu Okresného súdu v Pezinku č.k. 11P/210/2011 zo dňa 18.3.2013 bolo otcovi určené výživné na mal. deti Š. vo výške 250 eur a na mal. J. vo výške 150 eur mesačne na čas do rozvodu manželstva počnúc dňom 9.8.2011 do 2.7.2012. S otcom detí nežili v spoločnej domácnosti od 8.5.2011, čím otcovi vznikol nedoplatok na výživnom vo výške 405 eur za obdobie od 8.5.2011 do 8.8.2011.
V priebehu konania nadobudol plnoletosť Š., ktorý sa k návrhu matky pripojil.
Otec s návrhom nesúhlasil.
Kolízna opatrovníčka uviedla, že návrh je nedôvodný, nie sú dané dôvody hodné osobitého zreteľa.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, plnoletého Š., oboznámil sa s vyjadrením kolíznej opatrovníčky, oboznámil sa s obsahom spisu a to: rodnými listami mal. Š. G. J. rozsudkami Okresného súdu Pezinok č.k. 11P/282/2013-250 a č.k. 11P/210/2011-307, č.k. 11P/210/2011-427, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 20CoP/92/2013-364, žiadosťou o doplatenie výživného, Zápisnicou z pojednávania konanom na Okresnom súde v Pezinku pod č.k. 11P/282/2013 z 14.4.2014, Zápisnicou z pojednávania konanom na Okresnom súde v Pezinku pod č.k. 11P/210/2011 z 18.2.2014 a zistil nasledovný skutkový stav:
Rozsudkom č.k. 11P/210/2011- zo dňa 18.3.2013 Okresný súd Pezinok uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu mal. Š. N. sumou 250 eur mesačne a mal. J. N. sumou 150 eur mesačne na čas do rozvodu manželstva rodičov, počnúc dňom 9.8.2011 do 2.7.2012, zročné výživné za obdobie od 9.8.2011 do 2.7.2012 vo výške 576,82 eur na mal. Š. deti zaviazal otca splácať mesačnými splátkami po 48,096 eur a zročné výživné za obdobie od 9.8.2011 do 2.7.2012 vo výške 346,10 eur na mal. J. zaviazal otca splácať mesačnými splátkami po 28,84 eur spolu s bežným výživným k rukám matky pod následkom straty výhody splátok. Súd zastavil konanie o úprave styku otca s mal. deťmi. Súd návrh matky vo zvyšku zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 20CoP/92/2013-364 zo dňa 14.8.2013 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o určení výživného na mal. deti a vo výroku o určení povinnosti zaplatiť zročné výživné na maloleté deti rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k. 11P/210/2011-427 zo dňa 18.2.2014 súd uložil povinnosť otcovi zaplatiť na mal. Š. N. G. J. N.Á. zročné výživné za obdobie od 9.8.2011 do 2.7.2012 vo výške 694,50 eur do 15 dní odo dňa vykonateľnosti rozsudku. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.3.2014.
Matka vo výpovedi uviedla, že o doplatenie výživného, resp. jeho určenie na mal. J. a vtedy mal. Š., za obdobie od 8.5.2011 do 8.8.2011 žiada z dôvodu, že v rámci konania o výživnom na čas do rozvodu manželstva bolo priznané výživné na deti od podania návrhu od 9.8.2011. Spoločnú domácnosť s otcom detí opustila v máji 2011, otec od ukončenia spoločnej domácnosti neprispieval na výživu detí. Navrhovaný nedoplatok v sume 405 eur vyčíslila po zohľadnení súdom určenej výšky výživného rozsudkom Okresného súdu v Pezinku č.k. 11P/210/2011, kedy bolo určené výživné na mal. Š. sumou 250 eur mesačne a mal. J.Ú. sumou 150 eur mesačne a platbách, ktoré otec realizoval na deti, v máji 2011 zaplatil sumu 300 eur, v júnu 2011 sumu 245 eur a 100 eur a v júli 2011 sumu 244 eur, tak ako uviedla vo výpočtoch na listine - rozpis financií. Pôvodný návrh na určenie výživného podala dňa 9.8.2011. V období od mája 2011 do augusta 2011 nebola dlhodobo vycestovaná ani hospitalizovaná. Rozsudkom Okresného súdu v Pezinku č.k. 11P/210/2011 zo dňa 18.2.2014 bola otcovi uložená povinnosť uhradiť zročné výživné od podania návrhu. S týmto súhlasila, vzdala sa práva podať voči rozsudku odvolanie. Matka ďalej uviedla, že keďže konanie o výživnom trvalo do roku 2014, čakala na jeho právoplatné ukončenie, aby mohla uplatniť doplatenie výživného spätne. Súdom jej bolo povedané, že výživné bolo priznané od podania návrhu. Matka potvrdila, že otec v mesiaci máj až júl 2011 zaplatil na výživu detí spolu 889 eur. Doplatok výživného počítala z výšky určeného výživného, odpočítala z neho tieto uhradené sumy a prídavky na deti, ktoré poberal otec. Uviedla, že na pojednávaní pred Okresným súdom v Pezinku uvádzala, že sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti v máji 2011, súd priznal výživné od podania návrhu. Keby vedela, že nebude výživné priznané a určené od mája 2011, návrh by podala skôr. Nemôže za to, že konanie trvalo tak dlho. Návrh jej spisovala právnička, žiadala výživné od podania návrhu. V auguste 2011 žiadala o vydanie predbežného opatrenia o výživnom na mal. deti, o predbežnom opatrení bolo rozhodnuté v októbri 2011. V pôvodne podanom návrhu neuviedla, že žiada o výživné spätne. Plnoletý Š. vo výpovedi uviedol, že súhlasí s návrhom matky a pripája sa k nemu. Otec vo svojej výpovedi uviedol, že návrh považuje za nedôvodný. Okresný súd Pezinok rozhodol o návrhu matky, ktorá si v priebehu predchádzajúceho konania uplatňovala výživné na deti od mája 2015. Uvádzala, že v tom čase sa odsťahovala z ich domácnosti. Krajský súd v Bratislave zrušil rozhodnutie Okresného súdu v Pezinku o zročnom výživnom, na pojednávaní sa dohodli, čo bude započítané ako uhradené výživné. Súd vypočítal nedoplatok, ktorý si odsúhlasili so stanovením od augusta 2011. Obidvaja sa vzdali odvolania voči rozhodnutiu. Mal doplatiť výživné vo výške 694,50 eur, ktoré si odsúhlasili. Nevidí dôvod priznávať výživné za tri mesiace v roku 2011, keď obidvaja akceptovali výšku zročného výživného. Uviedol, že je otázne, čo treba považovať za dôvody hodné osobitého zreteľa, či je týmto dôvodom to, že matka detí si našla priateľa a odišla. Výživné na deti platil v medziach svojich možností. Okrem toho v decembri 2011 poukázal matke platby vo výške 500 eur s poznámkou, že išlo o bonus na Vianoce vrátane navýšeného výživného. Sudca túto sumu do zročného výživného nezapočítal. Na deti od mája do augusta 2011 prispieval podľa svojich možností. V máji 2011 zaplatil sumu 300 eur, v júni 2011 sumu 245 eur a 100 eur a v júli 2011 sumu 244 eur. Súd rozhodol o návrhu matky aj o zročnom výživnom v roku 2012, kedy si podaním uplatňovala zročné výživné od mája 2011. Konanie v Pezinku bolo uzavreté dohodou oboma stranami, považuje to za konečnú záležitosť. Rozpisom financií vyhotoveným matkou v konaní vedenom pod č.k. 11P/210/2011 označený ako príloha 1 matka vyčíslila financie, ktoré otec poukazoval matke od jej odchodu zo spoločnej
domácnosti /8.5.2011/ do právoplatného rozhodnutia o rozvode /27.4.2012/ za máj 2011 suma 300 eur, jún 2011 suma 245 eur a 100 eur, za júl 2011 suma 244 eur s tým, že matka navrhla, aby súd odporcovi určil platenie výživného na deti dňom podania jej návrhu, 9.8.2011. Súčasne vyčíslila i realizované platby za mesiace augusta 2011 až marec 2012. Žiadosťou zo dňa 19.4.2014 matka žiadala otca o zaplatenie nedoplatku na výživnom vo výške 415 eur za obdobie od 8.5.2011. Zo zápisnice z pojednávania konaného na Okresnom súde v Pezinku pod č.k. 11P/282/2013 zo dňa 14.4.2014 súd zistil, že na uvedenom pojednávaní súd rozhodol rozsudkom o úprave styku otca s mal. Š. N. G. J. N., konanie o návrhu otca na zníženie výživného na ma. Š. N. G. J. N. zastavil. Zo zápisnica z pojednávania konaného na Okresnom súde v Pezinku pod č.k. 11P/210/2011 dňa 18.2.2014 súd zistil, že súd rozsudkom zaviazal otca zaplatiť na mal. Š. N. a mal. J. N. zročné výživné za obdobie od 9.8.2011 do 2.7.2012 vo výške 694,50 eur do 15 dní odo dňa vykonateľnosti rozsudku. Na pojednávaní si rodičia odsúhlasili realizované úhrady výživného na deti otcom, t.j. platby zročného výživného. Obaja rodičia sa vzdali práva podať odvolanie voči rozsudku.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti k deťom je ich zákonnou povinnosťou, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zák. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 77 ods. 2 Zákona o rodine práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Súd mal preukázané, že rodičia mal. detí nežili v spoločnej domácnosti od mája 2011. Rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k. 11P/210/2011- zo dňa 18.3.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave rozsudkom č.k. 20CoP/92/2013-364 zo dňa 14.8.2013 a rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k. 11P/210/2011-427 zo dňa 18.2.2014 súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu vtedy mal. Š. sumou 250 eur mesačne a mal. J. sumou 150 eur mesačne na čas do rozvodu manželstva rodičov, pričom výživné súd určil za obdobie od 9.8.2011 do 2.7.2012. V predmetnom konaní sa matka domáhala doplatenia výživného otcom spätne za obdobie od 8. mája 2011 do 8. augusta 2011, resp. určenia výživného spätne, dôvodiac skutočnosťou, že s otcom detí nežili v spoločnej domácnosti od mája 2011, kedy opustila s deťmi ich spoločnú domácnosť. Podmienkou pre priznanie výživného na maloleté deti spätne je preukázanie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Súd pri určení výživného na mal. deti spätne skúmal v súlade s ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine tieto dôvody. Súd mal preukázané a potvrdené matkou i otcom, že v období od mája do augusta 2011 nežili v spoločnej domácnosti, pričom otec prispel na výživu detí v tomto období celkovou výškou 889 eur. Je teda nesporné, že otec v danom období na výživu maloletých detí prispieval dobrovoľne. Súd mal taktiež preukázané zo samotného vyjadrenia matky, že matka nebola v spornom období dlhodobo vycestovaná ani hospitalizovaná. Návrh na určenie výživného mohla teda podať skôr. Pokiaľ sa odvoláva na predchádzajúce konanie o výživnom, kedy súd rozhodol o priznaní a určení výživného na mal. deti odo dňa 9.8.2011, súd prihliadal na skutočnosť, že matka sama potvrdila, že určenia výživného na deti sa domáhala odo dňa podania návrhu, čo je zrejmé aj z matkou vyhotoveného rozpisu financií, a súčasne vydaním predbežného opatrenia o výživnom na maloleté deti, pričom v konaní pred Okresným súdom v Pezinku súčasne uvádzala, že s otcom detí ukončili spolužitie v máji 2011. Zo zápisnice o
pojednávaní na Okresnom súde v Pezinku zo dňa 18.2.2014 je zrejmé, že rodičia si odsúhlasili platby titulom výživného realizované otcom, pričom rozhodnutie súdu o výživnom, resp. doplatku výživného vo výške 694,50 eur obaja akceptovali a vzdali sa práva podať voči nemu opravný prostriedok. Pokiaľ matka namieta dĺžku predchádzajúceho konania o výživnom a čakanie na právoplatnosť rozsudku, uvedená skutočnosť nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa na priznanie výživného spätne. Na túto námietku matky súd neprihliadal majúc za to, že určenie výživného spätne si mohla uplatniť už v predchádzajúcom konaní o výživnom a zohľadňujúc skutočnosť, že výšku zročného výživného akceptovala. Na základe uvedených dôvodov vyhodnotiac vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že matka nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie výživného na maloleté deti spätne, keďže mala možnosť návrh podať skôr, taktiež mala možnosť v predchádzajúcom konaní si uplatniť tento nárok, resp. využiť opravný prostriedok proti rozhodnutiu súdu. Súčasne matka nepreukázala, že by otec žiadnym spôsobom na výživu detí neprispieval a nepodieľal sa na úhrade nákladov na maloleté deti. Vzhľadom k tomu, že predmetom konania bolo určenie výživného spätne, pričom vtedy maloletý Š. nadobudol v priebehu konania plnoletosť, súd vypočul aj jeho z dôvodu, že v prípade priznania výživného spätne by platba výživného bola realizovaná do rúk plnoletého. S poukazom na nevyhovenie návrhu súd nevykonával dokazovanie vo vzťahu k zisťovaniu príjmu, možností a schopností rodičov za účelom určenia výšky výživného na maloleté deti. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 146 ods. l písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do l5 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde, písomne v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.