Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/353/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: SECAPITAL S.á.r.L so sídlom 9 rue du Laboratoire, Luxemburg L-1911, Luxemburské veľkovojvodstvo, reg. č. B 108306,zast. JUDr. Jiřím Šmídom, usadeným euroadvokátom, ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, Ul. Svornosti č. 43, 821 09 Bratislava, proti žalovanej: E. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX W. C. Č.. XX, t.č. na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníčkou L. Z., pracovníčkou Okresného súdu R. F. Q., o zaplatenie sumy 2 308,09 eur s prísl., t a k t o

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobca sa podaným návrhom zo dňa 03.09.2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovanej uložil zaplatiť mu sumu 2 308,09 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 27.09.2014 do zaplatenia a nahradiť trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že dňa 08.08.2013 uzatvorili žalobca a žalovaná právny dokument s názvom „Dohoda o urovnaní“. Predmetom urovnania bol dlh žalovanej, ktorý vznikol na základe zmluvy o úvere č.XXXXXXX. Uvedenú zmluvu uzatvorila žalovaná s právnym predchodcom žalobcu, spol. Consumer Finance Holding, a.s. dňa 29.07.2004. Na základe uvedenej zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej úver vo výške 2 042,71 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť a zaplatiť dohodnutý úrok. Žalobca sa stal vlastníkom pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, a to dňa 23.10.2012. Medzi žalobcom a žalovanou bola výška postúpenej pohľadávky vo výške 2 654,26 eur sporná a tak sa dohodli, že záväzok vo výške 2 654,26 eur sa nahrádza záväzkom vo výške 2 548,09 eur. Žalovaná sa zaviazala uhradiť čiastku 2 548,09 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 6 % p.a. Celkovo sa tak žalovaná zaviazala uhradiť 3 543,61 eur a to formou 131 mesačných splátok. Vzhľadom k tomu, že žalovaná neuhradila dlh, tak ako sa zaviazala, t. j. v dohodnutých termínoch a výške splátok, celý dlh sa stal v súlade s bodom 5 v dôsledku omeškania žalovanej so splátkou splatnou dňa 26.09.2014. Celková dlžná čiastka predstavuje ku dňu podania žaloby sumu 2 308,09 eur.

Opatrovníčka žalovanej navrhla vo veci rozhodnúť na základe predložených dokladov.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi a to dohodou o urovnaní, listom žalobcu zo dňa 19.12.2012-oznámnie o postúpení, zosplatnením dlhu zo dňa 11.08.2015, zmluvou o vydaní a používaní pôžičkovej karty zo dňa 19.07.2004 vrátane obchodných podmienok, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 08.10.2015, písomným vyjadrením spol. Consumer Finance Holding, a.s. zo dňa 03.02.2016, Výpisom z pôžičkovej karty žalovanej a na základe takto vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

Žalovaná a pôvodný veriteľ spol. Všeobecná úverová banka, a.s. dňa 19.07.2004 uzatvorili Zmluvu o vydaní a používaní pôžičkovej karty Triangel.

Z Výpisu z pôžičkovej karty Triangel žalovanej vyplýva, že končený stav za zúčtovacie obdobie od 19.07.2004 do 31.12.2008 na karte bol - 79 131,34 Sk, za obdobie od 01.01.2009 do 23.10.2012 bol počiatočný stav na karte - 2 626,68 eur a konečný stav ku dňu 23.10.2012 bol 0,- eur. Posledná úhrada zo strany žalovanej bola realizovaná dňa 25.02.2010 vo výške 268,86 eur.

Z Dohody o urovnaní uzavretej medzi žalobcom a žalovanou zo dňa 08.08.2013 z časti A - Úvodné ustanovenia vyplýva, že právny predchodca veriteľa - spol. Consumer Finance Holding, a. s. a dlžník dňa 29.07.2004 uzavreli zmluvu č. XXXXXXX na základe ktorej poskytol právny predchodca veriteľa dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 2 042,71 eur a dlžník sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť dohodnutý úrok. Dňa 23.10.2013 došlo na základe zmluvy o postúpení pohľadávky k postúpeniu pohľadávky zo zmluvy č. XXXXXXX.

Podľa časti B Dohody o urovnaní - Konštatovanie sporných skutočnosti, dlžník záväzky vyplývajúce zo zmluvy riadne a včas neplnil a preto má dlžník voči veriteľovi ku dňu uzavretia dohody záväzok v celkovej výške 2 654,26 eur vrátane príslušenstva s ktorého zaplatením je dlžník v omeškaní. Dlh pozostáva z istiny vo výške 1 913,40 eur, úroku a úroku z omeškania vo výške 740,86 eur. Medzi veriteľom a dlžníkom je výška záväzku dlžníka z titulu zmluvy sporná. Z tohto dôvodu uzatvárajú účastníci túto dohodu o urovnaní na základe ktorej urovnávajú vzájomné práva a záväzky vyplývajúce zo zmluvy a to spôsobom uvedeným v časti C tejto dohody.

Podľa časti C Dohody o urovnaní - Urovnanie, veriteľ a dlžník sa dohodli na urovnaní záväzkov dlžníka voči veriteľovi tak, že doterajší záväzok dlžníka vrátane jeho príslušenstva zaniká a nahradzuje sa novým záväzkom dlžníka uhradiť veriteľovi dlžnú čiastku vo výške 2 548,09 eur spolu s úrokovou sadzbou 6 % p.a. z dlžnej čiastky úveru. Celková čiastka je tak 3 543,61 eur (je tvorená súčtom úveru a jeho príslušenstva a celkových nákladov). Celkové náklady tvorí úrok vo výške 6 % p.a. z dlžnej čiastky úveru. Ročná percentuálna miera nákladov predstavuje 6,17 %. Táto čiastka bude dlžníkom uhradená prostredníctvom pravidelných mesačných splátok vo výške rozvrhnutých v dohode. Dlžník je oprávnený uhradiť svoj dlh úplne alebo čiastočne pred lehotou splatnosti. V takom prípade má veriteľ právo na náhradu nákladov, ktoré mu vzniknú v súvislosti so splatením dlhu pred lehotou splatnosti, za podmienok stanovených zákonom. Dlžník týmto svoj dlh uznáva čo do dôvodu a výšky a zaväzuje sa ho uhradiť spôsobom uvedeným v ods. 1 a 4 tejto časti C. V prípade omeškania dlžníka so zaplatením akejkoľvek platby sa dlžník stanovenej Obč. zákonníkom. Dňom úhrady sa rozumie deň, keď sú peňažné prostriedky pripísané na účet veriteľa s variabilným symbolom presne špecifikovaným v dohode. Pokiaľ sa dlžník ocitne v omeškaní s úhradou akejkoľvek splátky, stáva sa celý záväzok s príslušenstvom bez ďalšieho okamžite splatný. Dlžník je v takomto prípade povinný zaplatiť celú dlžnú čiastku veriteľovi do 3 dní odo dňa splatnosti príslušnej platby, s ktorou úhradou je dlžník v omeškaní, a ktorá viedla k splatnosti celého záväzku. Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade omeškania dlžníka s úhradou ktorejkoľvek platby alebo v prípade porušenia inej povinnosti dlžníka má veriteľ voči dlžníkovi právo na zaplatenie všetkých nákladov, ktoré veriteľovi vzniknú v súvislosti so súdnym alebo mimosúdnym vymáhaním.

Podľa časti D Dohody o urovnaní - Záverečné ustanovenia, dohoda je vyhotovená v dvoch rovnopisoch z ktorých každý má silu originálu a každý z účastníkov dostane po jednom rovnopise. V prípade, že sa niektoré ustanovenia dohody ukážu neplatnými alebo niektoré ustanovenia chýbajú, zostávajú ostatné ustanovenia tejto dohody touto skutočnosťou nedotknuté.

Žalobca písomným prípisom zo dňa 19.11.2012 žalovanej oznámil, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2012 Všeobecná úverová banka, a.s. pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy č. 1789496, postúpila na žalobcu.

Dňa 11.8.2015 žalobca písomne žalovanej oznámil, že dlh bol zosplatnený a vyzval ju na neodkladné uhradenie dlžnej sumy 2 308,09 eur s úrokom z omeškania za obdobie od 27.09.2014 do 22.08.2014.

Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 08.10.2015, ktoré bolo súdu doručené dňa 12.10.2015 uviedol, že z dôvodu ochrany obchodného tajomstva, súdu zmluvu o postúpení pohľadávky nepredloží. Prílohou

žaloby je oznámenie o postúpení pohľadávky odoslané žalovanej a preto je toho názoru, že nemá povinnosť preukázať postúpenie pohľadávky predložením zmluvy o postúpení. Ďalej uviedol, že nedisponuje históriou splátok žalovanej od uzavretia pôvodnej zmluvy. Ďalej uviedol, že po uzavretí dohody o urovnaní mu žalovaná zaplatila sumu 240,- eur formou splátok vo výške splátky 20,- eur.

Právny predchodca žalobcu spol. Consumer Finance Holding, a.s. v písomnom vyjadrení zo dňa 03.02.2016, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 10.02.2016, uviedol, že splatnosť jednotlivých splátok bola vždy k 15. dňu v mesiaci. Ďalej uviedol, že došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti v 08/2009.

Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v rozhodnom období (ďalej len ,,“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžník a v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v rozhodnom období, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Ako vyplýva z § 23a ods. 1. a 2. zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah

zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka platného a účinného v rozhodnom období (ďalej len ,, Občiansky zákonník“) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

V zmysle § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Z § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

V zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinnosti vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 585 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať.

Podľa § 585 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o urovnaní uzavrieť písomne: to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku.

Podľa § 585 ods. 3 Občianskeho zákonníka, doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.

Predmetný právny vzťah vzhľadom na charakter pôvodnej uzavretej úverovej zmluvy súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral pôvodný veriteľ ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj Všeobecných podmienok bol daný pôvodným veriteľom bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu.

Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Nepochybne predmetná zmluva je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Na základe vykonané dokazovania mal súd ďalej za preukázané, že k 08/2009 bola vyhlásená mimoriadna splatnosť celej pohľadávky voči žalovanej. Dňom 01.09.2009 si teda pôvodný veriteľ voči žalovanej mohol uplatniť nárok na zaplatenie celej dlžnej sumy, pričom z jeho strany k takémuto úkonu nedošlo. Naopak pohľadávka voči žalovanej mala byť pôvodným veriteľom postúpená na žalobcu zmluvou zo dňa 23.10.2012, pričom zo strany žalobcu aj napriek výzve súdu, nebola táto zmluva predložená Následne si žalobca nárok voči žalovanej uplatnil súdnou cestou podaním žaloby dňa 03.09.2015.

Na základe vykonané dokazovania súd dospel k záveru, že nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní nie je opodstatnený z viacerých dôvodov.

Žalobca svoju aktívnu legitimáciu v tomto konaní odvodzuje v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2012, pričom samotná zmluva o postúpení pohľadávok nebola súdu predložená. Z listinných dokladov predložených žalobcom vyplýva, tak ako súd vyššie uviedol, že dňa 19.07.2004 uzatvorili Zmluvu o vydaní a používaní pôžičkovej karty Triangel žalovaná a spol. Všeobecná úverová banka, a.s. Písomným prípisom zo dňa 19.11.2012 malo byť žalovanej oznámené postúpenie pohľadávky zo zmluvy č. XXXXXXX na žalobcu. Z tohto oznámenia však nie je zrejmé, či tento úkon vykonal pôvodný veriteľ, resp. samotný žalobca. Súdu zo strany žalobcu nebolo ani preukázané, že toto písomné oznámenie o postúpení pohľadávky bolo žalovanej doručené.

V zmysle § 524 a nasl. a § 580 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky spočíva v tom, že na základe zmluvy uzavretej medzi doterajším veriteľom (postupca) a treťou osobou (postupník) postúpi pôvodný veriteľ pohľadávku proti dlžníkovi novému veriteľovi buď za odplatu alebo bezodplatne. Postupník sa stáva novým veriteľom pohľadávok. K platnosti tejto zmluvy nie je potrebný súhlas dlžníka a Zmluva môže byť uzavretá aj bez jeho vedomia, musí však byť o tejto skutočnosti vyrozumený, inak by mohol plniť pôvodnému veriteľovi a tým sa záväzku zbaviť. Oznámenie dlžníkovi o postúpení pohľadávky je jednostranný právny úkon adresovaný dlžníkovi, ktorý vyžaduje zákon. Povinnosť oznámiť postúpenie pohľadávky dlžníkovi, je povinný pôvodný veriteľ bez zbytočného odkladu.

Relevantné oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení, teda, ak nie je preukázané relevantné oznámenie postupcu dlžníka, súd musí ako prejudiciálnu otázku skúmať existenciu a platnosť zmluvy o postúpení.

Súd zistil, že v konaní nebolo preukázané relevantné oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky žalovanej, preto bolo potrebné skúmať existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Na preukázanie aktívnej legitimácie žalobcu súd vyzval žalobcu na predloženie zmluvy o postúpení pohľadávky, na základe ktorej nadobudol vymáhanú pohľadávku.

Žalobca na výzvu súdu reagoval odmietavým postojom, svoje konanie odôvodňoval ochranou obchodného tajomstva, nie je však zrejmé, aké tajomstvo by bolo predložením zmluvy o postúpení

pohľadávky ohrozené, resp. porušené, pričom súd poukazuje, že zmluvu o postúpení pohľadávky požadoval na účely vedeného súdneho konania a to ako nezávislá, nestranná a zákon chrániaca inštitúcia.

Okrem toho je sporné, ktorý subjekt na žalobcu pohľadávku mal postúpiť. Je nepochybné, že pôvodným veriteľom bola spol. Všeobecná úverová banka, a.s. Následne však ako ďalší veriteľ, na ktorého zrejme pohľadávka voči žalovanej bola postúpená, vystupuje spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. Uvedený subjekt sa písomne vyjadril v tomto konaní s tým, že predložil súdu aj výpis z pôžičkovej karty Triangel žalovanej, ktorý viedol pôvodný veriteľ spol. Všeobecná úverová banka, a.s., pričom potvrdil, že z jeho strany došlo aj k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti celej pohľadávky voči žalovanej a to v období 08/2009.

Vzhľadom na uvedené je súd toho názoru, že žalobca nemá vecnú aktívnu legitimáciu v tomto konaní.

Aj keby súdu žalobca preukázal svoju aktívnu legitimáciu v konaní, existujú ďalšie dôvody pre ktoré by súd žalobe nevyhovel.

V období 08/2009 bola vyhlásená zo strany pôvodného veriteľa mimoriadna splatnosť celej pohľadávky. Dňom 01.09.2009 si mohol veriteľ celý nárok voči žalovanej uplatniť súdnou cestou, pričom v danom prípade ako súd vyššie uviedol, zmluva, na základe ktorej vznikol záväzok žalovanej zaplatiť dlžnú sumu, je zmluvou spotrebiteľskou.

Zákonom č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bola s ohľadom na potreby aplikačnej praxe jednoznačne ustanovená povinnosť ex offo postupu orgánov dozoru a orgánov posudzujúcich nároky zo spotrebiteľskej zmluvy skúmať a vyhodnocovať prekážky uplatnenia práva predávajúceho voči spotrebiteľovi. Jednou z takých prekážok je aj uplynutie premlčacej doby na ktorú je súd povinný z úradnej moci v prípade spotrebiteľskej zmluvy prihliadať.

V zmysle § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Premlčacia všeobecná trojročná doba v danej právnej veci začala plynúť dňa 01.09.2009 a uplynula dňa 01.09.2012. Súdnou cestou bol nárok voči žalovanej uplatnený dňa 03.09.2015. Nakoľko v spotrebiteľských veciach súd ex offo prihliada na premlčanie, nemohol by súd ani z uvedeného dôvodu priznať žalobcovi uplatnený premlčaný nárok.

Súd ešte poznamenáva, že už v čase prípadného relevantného postúpenia pohľadávky na žalobcu zmluvou zo dňa 23.10.2012, bol celý nárok voči žalovanej premlčaný, pričom zmena v osobe veriteľa nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.

Žalobca svoj nárok uplatnený v tomto konaní odvodzuje od Dohody o urovnaní, ktorú účastníci konania podpísali. Súd však ani z tohto dôvodu by žalobe žalobcu nevyhovel

Je nesporné, že dňa 08.08.2013 bola táto dohoda medzi účastníkmi konania uzavretá. Vzhľadom na povahu pôvodného záväzkového vzťahu, ktorý vznikol na základe uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy, je potrebné spotrebiteľské právo aplikovať aj na právne úkony, ktoré nadväzujú bezprostredne na spotrebiteľskú zmluvu, teda aj na dohodu o urovnaní uzatvorenú medzi účastníkmi konania. Dohoda o urovnaní musí zodpovedať všetkým všeobecným náležitostiam platného právneho úkonu, najmä musí byť určitá a zrozumiteľná a musí mať všetky zákonné náležitosti pre ten ktorý právny úkon. Je v nej potrebné riadne a zrozumiteľne špecifikovať spornú výšku pohľadávky. Podľa ust. § 570 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom , doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok. Ak sa nahrádza záväzok zriadený písomnou zmluvou, musí sa dohoda o zriadení nového záväzku uzavrieť písomne. To isté platí ak sa nahrádza premlčaný záväzok. V dohode ktorou účastníci záväzkového vzťahu rušia pôvodný záväzok a nahrádzajú ho novým ich vôľa, v akom rozsahu rušia pôvodný záväzok, prípadne v ktorej časti, by mala byť vyjadrená čo najjednoznačnejšie.

V danom prípade zo strany žalovanej bola podpísaná dohoda o urovnaní, pričom jej obsah bol vopred daný žalobcom, jedná sa totiž o formulárovú zmluvu, pričom obsah tejto zmluvy nebolo možné zo strany žalovanej pozmeniť. Navyše táto dohoda je spojená s dohodou o uzavretí splátkového kalendára, pričom je možné mať pochybnosti o tom, že dlžník - žalovaná, si bol vedomý dôsledkov dohody o urovnaní, najmä predĺženia premlčacej doby v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Je tiež otázne, či pred podpisom dohody mala žalovaná možnosť si ju prečítať, či jej žalobca vysvetlil obsah dohody. Spotrebiteľovi ide najmä o to, aby mohol uhradiť dlh v splátkach, keďže sociálna situácia im vo väčšine prípadov nedovoľuje vysoké dlžné sumy uhradiť jednorázovo. Vzhľadom na takto predformulovaný obsah návrhu dohody možno mať vážne pochybnosti aj o tom, či ide o skutočný prejav vôle žalovanej uzavrieť dohodu o urovnaní a nejde iba o jej vôľu uzavrieť dohodu o splátkach so žalobcom.

Podpisom takejto formulárovej dohody žalovaná ako spotrebiteľ aj jednoznačne zhoršila svoje zmluvné postavenie v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dohoda o urovnaní, jej uzavretie, bolo vykonané na predtlači žalobcu, pričom môže u bežného občana - spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností, keď je zo strany veriteľa, resp. jeho právneho nástupca, či už písomne alebo ústne, telefonicky či iným spôsobom, upozorňovaný, keď nie až zastrašovaný možným súdnym konaním a následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutiu uzavrieť takúto dohodu v snahe dosiahnuť splátkový kalendár, o čo ide aj v tomto prípade, nakoľko do dohody o urovnaní je zakomponovaná dohoda o úhrade dlhu v splátkach. Z obsahu dohody vyplýva, že žalovaná sa zaviazala aj k úhrade mnohých sankcií, zmluvných pokutá, úrokov a poplatkov, ako to z nej vyplýva, čo si zrejme žalovaná ako spotrebiteľ neuvedomila. Text dohody ako taký žalovaná neiniciovala.

Súd preto predmetnú spotrebiteľskú vec a uzavretú dohodu o urovnaní podrobil preskúmaniu aj z pohľadu súdnej kontroly nekalých obchodných praktík. Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným termínom, ktorý nie je možné prehliadať ani v rovine súkromného práva.

Postup žalobcu taký ako je v tomto konaní, je z jeho strany rovnaný v mnohých iných veciach, čo súd zistil zo svojej vlastnej činnosti, nakoľko aj na tunajšom súde sa vedie viacero konaní, kde je postup žalobcu rovnaký. Súd má za to, že takýto jeho postup je vlastne obchádzaním zákona a ide tiež o použitie nekalej obchodnej praktiky.

V prípade, že navrhovateľ uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť poskytnúť ochranu takto uplatnenému právu. Ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely zákona o ochrane spotrebiteľa rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody (§ 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa). U iných praktík ako sú taxatívne uvedené v prílohe č. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa je pre záver o nekalosti dôležitá existencia nižšie uvedených aspektov. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa).

Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u) zákona o ochrane spotrebiteľa).

Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil (§ 2 písm. r) zákona o ochrane spotrebiteľa).

Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinnosti vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Zásada zakotvená vo vyššie uvedenom ustanovení vnáša do nášho právneho poriadku požiadavku dôsledne zachovávať dobré mravy. Zdôrazňuje to, že nepoctivému konaniu nesmie súd poskytnúť ochranu.

Dobré mravy sa v súdnej praxi využívajú ako kritérium ktoré obmedzuje subjektívne práva. Pojem dobré mravy nie je definovaný v zákone. Jeho obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy patrí od prípadu k prípade sudcovi. Zmyslom tohto ustanovenia je zamedziť výkonu práva , ktoré je síce v súlade so zákonom, zodpovedná zákonu avšak odporuje dobrým mravom. V praxi sa stáva, že výkon práva je síce formálne v súlade so zákonom, ale jeho cieľom je dosiahnuť iný výsledok, než dotknutá právna norma vo všeobecnosti predpokladá. Následkom výkonu práva a povinnosti v rozpore s dobrými mravmi je neposkytnutie ochrany respektíve odopretie autoritatívneho rozhodnutia súdu potrebného na právneho vzťahu.

V danom prípade uzavretím dohody o urovnaní, tak ako je to vyššie uvedené, sa žalobca snažil vyhnúť posudzovaniu platnosti pôvodnej úverovej zmluvy, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou a aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch. Jej uzavretím sa žalobca snažil zabezpečiť vymožiteľnosť pohľadávky žalovanej, ktorá bola už premlčaná. Takýto postup žalobcu je výslovne špekulatívny v snahe obísť zákonné ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, tak ako je to vyššie uvedené a preto nemôže požívať právnu ochranu (§3 ods. 1 zo strany súdu.

Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami preto žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“), ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V danej právnej veci súd žalobu v celom rozsahu zamietol. V konaní bola teda úspešná v celom rozsahu žalovaná a vznikol jej nárok na plnú náhradu trov konania. Nakoľko si žalovaná nárok na náhradu trov neuplatnila, zo spisu jej žiaden nárok nevyplýva, súd rozhodol tak, že jej nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.