Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21S-45-2016.pdf
PDF · 95.32 KB
Case nature
Area
Subarea
21S/45/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Ing. Martin Chlapík, U. XXX/XX, Z., správca v konkurznom konaní úpadcu W. R., právne zastúpený: AK JUDr. Ing. Martin Chlapík, s.r.o., Sládkovičova 13, 010 01 Žilina, IČO: 47 253 339, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1765311/2015 zo dňa 11.12.2015, takto jednomyseľne
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.) domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1765311/2015 zo dňa 11.12.2015, ktorým rozhodnutím žalovaný potvrdil podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 20874526/2015 zo dňa 23.09.2015, ktorým podľa § 155 ods. 1 písm. e) zákona č. 563/2009 Z. z. bola žalobcovi uložená pokuta podľa § 154 ods. 1 písm. d) zákona č. 563/2009 Z. z. za nepodanie hlásenia na dani z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovanie obdobie 2014 v lehote určenej správcom dane vo výzve do 22.08.2015 v sume 60,00 Eur. V žalobe žalobca uviedol, že uznesením OS Žilina sp. zn. 3K/29/2014 zo dňa 22.12.2014 zverejnenom v Obchodnom vestníku SR č. 248/2014 zo dňa 31.12.2014 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu W. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/XX, Z. a žalobca bol zároveň ustanovený za správcu v predmetnom konkurze. V danom prípade bol konkurz vyhlásený na fyzickú osobu - nepodnikateľa. Daňový úrad Žilina listom zo dňa 03.08.2015 vyzval žalobcu ako správcu úpadcu k podaniu hlásenia o vyúčtovaní dane a úhrne príjmov zo závislej činnosti za rok 2014 ako zamestnávateľa, nakoľko hlásenie nebolo podané v lehote stanovenej zákonom. Keďže predmetný konkurz bol vyhlásený na fyzickú osobu - nepodnikateľa, ktorá ani nemôže byť zamestnávateľom, navyše obdobie za ktoré malo byť podané požadované hlásenie - rok 2014 sa vôbec netýka obdobia, v ktorom prebieha konkurz, žalobca ako správca nemal a nemá k dispozícii žiadne podklady k tomu, aby mohol podať požadované hlásenie. Na základe týchto skutočností žalobca ako správca upozornil na túto skutočnosť samotného úpadcu, ktorá uviedla, že toto hlásenie podá sama na príslušnom Daňovom úrade Žilina prostredníctvom svojho účtovníka. Žalobca považoval celú túto záležitosť ohľadom hlásenia za vybavenú. Daňový úrad rozhodnutím zo dňa 23.09.2015 rozhodol o uložení pokuty vo výške 60,00 Eur za nepodanie hlásenia na dani zo závislej činnosti za rok 2014, pričom ako daňový subjekt označil priamo žalobcu ako správcu a nie samotného úpadcu. Žalobca nespochybňuje, že predmetné hlásenie nebolo zo strany samotného úpadcu podané, avšak vo svojom odvolaní zo dňa 16.10.2015 namietal na Daňovom úrade Žilina skutočnosť, že ako subjekt je označený v rozhodnutí o uložení pokuty správca a nie samotný úpadca,
keďže zo žiadneho ustanovenia Daňového poriadku ani zákona o konkurze nie je zrejmé a nevyplýva, že by sa mal správca v konkurzoch, v ktorých je ustanovený za správcu konkurznej podstaty stávať daňovým subjektom namiesto príslušného úpadcu. Žalovaný svojim rozhodnutím odvolaniu žalobcu nevyhovel a rozhodnutie Daňového úradu Žilina potvrdil. Žalobca sa nestotožňuje s právnym názorom vysloveným v napadnutom rozhodnutím. Poukázal na to, že vyhlásením konkurzu úpadca nestratil svoju právu subjektivitu, a tým ani spôsobilosť byť daňovým subjektom, navyše predmetný konkurz bol vyhlásený na fyzickú osobu nepodnikateľa, ktorý ani nie je zamestnávateľom. Podanie hlásenia za zamestnávateľa za rok 2014 sa navyše vzťahuje na obdobie, v ktorom konkurz na majetok úpadcu ešte ani neprebiehal. Poukázal na § 44 ods. 1 zákona o konkurze č. 7/2005 Z. z. a aj na ust. § 159 zákona č. 563/2009 Z. z.. Z uvedených ustanovení zákona je zrejmé, že vyhlásením konkurzu nezaniká úpadca ako daňový subjekt a na jeho miesto nenastupuje ako daňový subjekt správca, ale správca len vystupuje v mene úpadcu a koná v jeho mene a na jeho účet. Právny názor ktorý vyslovil žalovaný by znamenal, že vyhlásením konkurzu by na správcu ako súkromnú osobu a úplne iný daňový subjekt prešli všetky povinnosti úpadcu ako daňového subjektu čo znamená, že podľa tejto konštrukcie, ak by daňový úrad vyrubil úpadcovi akékoľvek sankcie, pokuty, penále, nedoplatky alebo úroky, musel by ich zaplatiť samotný správca, čo je priamo absurdná situácia, a to najmä z pohľadu disciplíny, súčinnosti a poskytovania informácii zo strany úpadcov, kedy úpadcovia sú často absolútne nečinní a so správcom nespolupracujú tak, ako je tomu aj v tomto prípade. Poukázal aj na rozdielnu právu úpravu v zákone č. 511/1992 Zb. účinnom do 31.11.2011, najmä na § 95a ods. 5 zákona. Poukázal aj na spôsobovanie problémov vyššie uvedenej právnej úpravy, z ktorého dôvodu bola nahradená novou právnou úpravou, a to § 159 zákona č. 563/2009 Z. z. účinnom od 01.01.2012, kde nie je výslovne uvedené, že by správca mal sa stať daňovým subjektom namiesto úpadcu, ale je tu uvedené, že správca vystupuje za úpadcu, teda v jeho mene a nie na miesto neho. Žalobca nepopiera, že by hlásenie na základe výzvy daňového úradu bolo podané, zrejmé ani nebolo, avšak z dôvodov na strane samotného úpadcu, pričom sa týkalo aj obdobia mimo konkurzného konania a dôvodu nesúvisiaceho s konkurzným konaním, keďže konkurz bol v danom prípade vyhlásený na fyzickú osobu - nepodnikateľa, pričom požadované hlásenie sa týka obdobia roku 2014, kedy úpadca podnikal a bol zamestnávateľom. Na základe uvedeného žalobca bol názoru, že pokuta bola vyrubená správne, avšak nesprávnemu subjektu, kedy správne má byť ako daňový subjekt označený samotný úpadca - W. R. a pohľadávka daňového úradu mala byť uplatnená ako pohľadávka proti podstate v predmetnom konkurze a priamo uspokojená prednostne zo všeobecnej podstaty podľa § 87 zákona o konkurze, pričom ak by správca za takéto vyrubenie pokuty zodpovedal z dôvodu svojho pochybenia, zodpovedal by sa za toto pochybenie veriteľom, ktorí by boli o túto sumu ukrátení pri konečnom rozvrhu. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby súd postupom podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
Žalovaný podal k žalobe písomné vyjadrenie, ktoré súdu bolo doručené dňa 06.04.2016. Žalovaný sa stotožnil so zisteným skutkovým a právnym stavom veci, žalobcove námietky považoval za neopodstatnené a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Krajský súd v Žiline vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania pri aplikácii ust. § 250f ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Žalobca vyslovil súhlas s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. Žalovaný bol vyzvaný výzvou zo dňa 01.03.2016, aby sa vyjadril v lehote 30 dní, či súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania, pričom ak sa v uvedenej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že k prejednaniu veci bez nariadenia veci nemá námietky. Žalovaný predmetnú výzvu prevzal dňa 07.03.2016, v stanovenej lehote sa súdu nevyjadril, preto súd mal za to, že k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania nemá námietky.
Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia, vrátane postupu oboch správnych orgánov v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcu mal za to, že žaloba nie je dôvodná. Vo veci správne orgány dostatočne zistili skutkový stav a na takto zistený skutkový stav potom boli aplikované správne ustanovenia zákona č. 563/2009 Z. z. v spojení s ustanoveniami zákona č. 595/2003 Z. z. a to z nasledovných dôvodov:
Podľa § 247 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu
vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. O žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu vo veciach vyvlastnenia podľa osobitného zákona rozhodne súd najneskôr do troch mesiacov od podania návrhu.
Podľa § 158 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., daňový nedoplatok sa na účely konkurzu a reštrukturalizácie považuje za pohľadávku.
Podľa § 158 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z., ak daňový nedoplatok vznikol v deň vyhlásenia konkurzu alebo v deň začatia reštrukturalizačného konania, alebo po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania, považuje sa za pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania.
Podľa § 158 ods. 5 Daňového poriadku, po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie správca dane postupuje podľa osobitného predpisu - zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii.
Podľa § 159 zákona č. 563/2009 Z. z., v čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu pri správe daní za daňový subjekt koná správca v konkurznom konaní. V čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu sa na správcu v konkurznom konaní vzťahujú ustanovenia tohto zákona a osobitných predpisov (aj zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov), ktoré upravujú práva a povinnosti daňového subjektu. Daňové priznania, daňové doklady a iné písomnosti, ktoré majú význam pre určenie práv a povinností daňového subjektu alebo iných osôb podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov (aj zákon č. 595/2003 Z. z.), vyhotovené správcom v konkurznom konaní namiesto daňového subjektu sa považujú za doklady vyhotovené daňovým subjektom.
Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, sa v konkurze uplatňuje prihláškou.
Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.
Podľa § 47 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z., vyhlásením konkurzu sa neprerušuje konanie o riešení krízovej situácie na finančnom trhu, daňové konanie, colné konanie, konanie o výživnom pre maloleté deti, ani trestné konanie, pričom v trestnom konaní nemožno rozhodnúť o náhrade škody; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 48. V týchto konaniach však lehota pre správcu na podanie opravného prostriedku neuplynie skôr ako 30 dní od konania prvej schôdze veriteľov.
Podľa § 54 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., proti pohľadávke, ktorá vznikla úpadcovi po vyhlásení konkurzu, nie je možné započítať pohľadávku, ktorá vznikla voči úpadcovi pred vyhlásením konkurzu; to isté platí aj pre podmienené pohľadávky, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou.
Podľa § 54 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z., započítanie iných pohľadávok nie je vylúčené.
Podľa § 87 ods. 2 písm. i) a k) zákona č. 7/2005 Z. z., pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí: i) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, k) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia so správou a speňažovaním majetku.
Podľa § 154 ods. 1 písm. d) zákona č. 563/2009 Z. z., správneho deliktu sa dopustí ten, kto nesplní povinnosť uloženú rozhodnutím správcu dane.
Podľa § 155 ods. 1 písm. e) zákona č. 563/2009 Z. z., správca dane uloží pokutu od 60,00 Eur do 3.000,00 Eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. d) a j); ak je správcom dane obec, uloží pokutu najviac do výšky vyrubenej dane alebo poplatku, nie menej ako 5,00 Eur najviac však do 1.500,00 Eur.
Podľa § 155 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z., správca dane pri určovaní výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu.
Podľa § 39 ods. 9 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z., zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane je povinný predkladať miestne príslušnému správcovi dane v lehote podľa § 49 hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti poskytnutých jednotlivým zamestnancom bez ohľadu na to, či ide o peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie za uplynulé zdaňovacie obdobie, o zrazených preddavkoch na daň, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse.
Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z., daňové priznanie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia a hlásenie sa podáva do konca apríla po uplynutí zdaňovacieho obdobia.
Podľa § 39 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z., na hlásenie sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona a ustanovenia osobitného predpisu vzťahujúce sa na daňové priznanie (zákon č. 568/2009 Z. z.), pričom hlásenie sa považuje za daňové priznanie, opravné hlásenie sa považuje za opravné daňové priznanie a dodatočné hlásenie sa považuje za dodatočné daňové priznanie podľa osobitného predpisu.
Z rozhodnutia Daňového úradu Žilina č. 20874526/2015 zo dňa 23.09.2015, bolo zistené, že žalobcovi bola podľa § 155 ods. 1 písm. e) zákona č. 563/2009 Z. z. uložená pokuta vo výške 60,00 Eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. d) zákona č. 563/2009 Z. z. za nepodanie hlásenia na dani zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie 2014 v lehote do 22.08.2015 určenej správcom dane vo výzve č. 20602609/2015 zo dňa 03.08.2015 podľa § 15 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.. Pokuta bola uložená žalobcovi ako správcovi konkurznej podstaty úpadcu - W. R. s dátumom nar. XX.XX.XXXX, T. XXXX/ XX, Z..
Proti predmetnému rozhodnutiu zo strany žalobcu bolo podané odvolanie, v ktorom žalobca namietal, že pokuta bola uložená nesprávnemu subjektu, nakoľko úpadca vyhlásením konkurzu nezaniká ako daňový subjekt, a na jeho miesto nenastupuje ako daňový subjekt správca.
Žalovaný rozhodnutím zo dňa 11.12.2015 prvostupňové rozhodnutie podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia poukázal najmä na ust. § 159 Daňového poriadku, podľa ktorého v čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu pri správe daní za daňový subjekt koná správca v konkurznom konaní. V čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu sa na správcu v konkurznom konaní vzťahujú ustanovenia tohto zákona o osobitných predpisoch, ktoré upravujú práva a povinnosti daňového subjektu. Z obsahu uvedeného ustanovenia zákona č. 563/2009 Z.z. konkrétne § 159 podľa názoru žalovaného vyplynulo, že v čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu pri správe daní za daňový subjekt úpadcu koná správca, a že v tomto čase na správcu v konkurznom konaní sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona o osobitných predpisoch, ktoré upravujú práva a povinnosti daňového subjektu. To znamená, že žalobca po doručení výzvy na podanie hlásenia zo dňa 03.08.2015 dňa 07.08.2015 bol povinný podať na daňový úrad hlásenie za zdaňovacie obdobie 2014, najneskôr do dňa 22.08.2015. Pretože správca v konkurznom konaní túto povinnosť nesplnil, dopustil sa správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. d) Daňového poriadku a správne ho daňový úrad sankcionoval pri aplikácii ust. § 155 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku. Zároveň uviedol, že úpadca W. R. bola registrovaná na dani z príjmov zo závislej činnosti do 25.07.2014.
Žalobné námietky žalobcu súd vyhodnotil v celom rozsahu za nedôvodné, a to z nasledovných dôvodov:
Zo znenia ust. § 159 Daňového poriadku - zákona č. 563/2009 Z.z. vyplýva, že v čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu za daňový subjekt koná správca v konkurznom konaní. Správca v konkurznom konaní preberá v tomto období práva a povinnosti daňového subjektu upravené v daňovom poriadku a osobitných predpisov, aj teda podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.
V konaní nebolo sporné, že uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 3K/29/2014 zo dňa 22.12.2014 zverejnené v Obchodnom vestníku SR č. 248/2014 dňa 31.12.2014, t. j. podľa § 199 ods. 9 ZKR, právoplatným 01.01.2015 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu W. R. a žalobca bol zároveň ustanovený za správcu v predmetnom konkurze. Uvedené vyplýva z uznesenia Okresného súdu Žilina pod sp. zn. 3K/29/2014 zo dňa 22.12.2014.
Z obsahu administratívneho spisu ďalej bolo preukázané, že správca dane - Daňový úrad Žilina vyzval žalobcu výzvou zo dňa 03.08.2015, ktorá bola žalobcovi doručená dňa 07.08.2015, aby podľa § 15 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. v lehote do 15 dní od doručenia výzvy podal hlásenie k dani z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie 2014. Vo výzve bolo uvedené, že z evidencie správcu dane vyplýva, že daňové priznanie nebolo podané v lehote do 30.04.2015, čím bolo porušené ustanovenie § 49 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Zároveň bol upozornený, že na základe tejto výzvy je povinný podať hlásenie aj v prípade, ak za zdaňovacie obdobie nevznikla povinnosť podať hlásenie podľa osobitného zákona. Nebolo teda sporné, že žalobca ako správca úpadcu bol vyzvaný na splnenie povinnosti v zmysle ust. § 39 ods. 9 písm. b) a § 49 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z..
V danom prípade sa súd stotožnil so skutkovými zisteniami a právnym názorom a záverom správnych orgánov obidvoch stupňov, z ktorého vyplýva, že od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu za daňový subjekt podľa § 159 Daňového poriadku koná správca v konkurznom konaní, ktorý v tomto konaní preberá nielen práva, ale aj povinnosti daňového subjektu upravené jednak v Daňovom poriadku a aj osobitných právnych predpisov. Týmto osobitným právnym predpisom bol práve zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Preto podľa názoru súdu v súlade s citovaným ustanovením Daňového poriadku správca dane správne uložil pokutu žalobcovi, ktorý za daňový subjekt nielen koná v konkurznom konaní, ale aj preberá povinnosti daňového subjektu v zmysle zákona o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z. a to v čase od vyhlásenia konkurzu až do jeho zrušenia. Vyhlásenie konkurzu nemá vplyv na prebiehajúce daňové konanie v zmysle § 47 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z..
Z tohto dôvodu súd považuje za irelevantnú žalobnú námietku, že daňovým subjektom, ktorý porušil uvedenú povinnosť uloženú zákonom by mal byť samotný úpadca, a to konkrétne W. R.. Súd sa nestotožňuje ani s námietkami žalobcu v tom smere, že žalobca nemal k dispozícii žiadne podklady k tomu, aby mohol podať požadované hlásenie, resp. že na túto skutočnosť žalobca upozornil samotného úpadcu, súd tieto námietky taktiež považuje za bezpredmetné. Žalobca nespochybňuje uloženie pokuty ako takej, t. j. nespochybňuje, že úpadca bol registrovaný na dani z príjmov zo závislej činnosti do 25.07.2014 v čoho dôsledku mu vznikla povinnosť, ktorá sa preniesla po vyhlásení konkurzu na správcu konkurznej podstaty v zmysle § 49 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov podať hlásenie do konca apríla po uplynutí zdaňovacieho obdobia, t. j. do 30.04.2015, a keďže toto hlásenie nebolo podané v zákonom stanovenej lehote v súlade s § 15 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. bol žalobca vyzvaný výzvou, aby v stanovenej lehote toto hlásenie podal, čo však žalobca neuskutočnil.
Záver žalovaného, že žalobca je subjektom porušenia povinnosti a v zmysle uvedených zákonných ustanovení je zodpovedným subjektom za spáchanie uvedeného správneho deliktu za čas od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu úpadcu, bol teda správny. Uloženie pokuty vo vzťahu k žalobcovi ako správcovi úpadcu predstavuje vyvodenie zodpovednosti za nesplnenie zákonnej povinnosti. Nedôvodné súd vyhodnotil aj námietky žalobcu vo vzťahu k tomu, že on ako správca nemá a nemal žiadne doklady, aby mohol hlásenie podať, pričom na túto skutočnosť upozornil aj samotného úpadcu, správca konkurznej podstaty disponuje zákonnými oprávneniami zabezpečujúcimi mu možnosť zjednať nápravu a spoluprácu úpadcu. Podľa názoru súdu vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nešlo v danom prípade ani o pohľadávku proti podstate v zmysle ust. § 87 zákona č. 7/2005 Z.z..
Vzhľadom na uvedené skutočnosti bola žaloba žalobcu ako nedôvodná pri aplikácii § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnutá.
Pokiaľ ide o náhradu trov konania, súd o nej rozhodol pri aplikácii ust. § 250k ods. 1 O.s.p. a contrario. Žalobca nebol úspešným účastníkom konania, preto nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p.