Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/431/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Sogu a sudcov JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Dany Bystrianskej, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený Advokátskou kanceláriou Tomáš Kušnír s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému Š. F., W.. XX. X. XXXX, F. V., F. X, t.č. na neznámom mieste, zastúpenému R.. T. U., zamestnankyňou Okresného súdu Košice I, v konaní o zaplatenie 6.064,72 eur, s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 20. 03. 2015 č.k. -112 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobca sa proti žalovanému domáhal zaplatenia 6.064,72 eur z titulu neuhradených mesačných splátok úveru.

Súd prvého stupňa preskúmavaným rozsudkom uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi 5.415,51 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 5.251,16 eur od 26. 02. 2013 do zaplatenia, všetko do 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 639,89 eur pozostávajúcich z náhrady zaplateného súdneho poplatku vo výške 261,72 eur a trov právneho zastúpenia 378,17 eur, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že na základe písomnej zmluvy o úvere uzavretej podľa § 497 Obchodného zákonníka bol žalovanému poskytnutý bezúčelový spotrebný úver vo výške 4.979,90 eur, ktorý sa zaviazal vrátiť v 119 - tich mesačných splátkach vo výške 73,96 eur s premenlivou úrokovou sadzbou 12 % ročne. Zmluva obsahovala všetky náležitosti vymedzené ust. §4 ods. 2 zák. č 258/2004 Z.z. Podľa prehľadu finančných transakcií, žalovaný poslednú úhrady splátky vykonal dňa 16. 11. 2009, pričom jeho dlh z úveru ku dňu postúpenia pohľadávky predstavoval 6.958,17 eur. Žalobca si v konaní uplatnil právo na zaplatenie časti dlhu zodpovedajúceho sume 82 neuhradených splátok splatných v období od 20. 03. 2010 vo výške 6.064 eur ( 82 x 73,96 eur). Pokiaľ ide o splatnosť záväzku, žalobca súčasne s oznámením o postúpení pohľadávky listom zo dňa 18. 12. 2012 vyzval žalovaného na úhradu dlhu a následne uplatnil nárok na predčasnú splatnosť záväzku listom zo dňa 06. 02. 2013 k času najbližšie splatnej splátky t.j. 20. 02. 2013. Súd prvého stupňa preto vychádzal zo záveru, že právo na úhradu splatnosti celého dlhu v zmysle dohody účastníkov bolo riadne uplatnené a nastalo najneskôr ku dňu 25. 02. 2013. Pokiaľ ide o námietku premlčania, opatrovníka, ktorý žalovaného zastupoval súd prvého stupňa mal za to, že nárok premlčaný nie je. Žaloba bola podaná na súde dňa 18. 02. 2014 a pri zohľadnení trojročnej premlčacej doby, žalobca uplatnil oneskorene nárok na súde vo

vzťahu k splátkam splatným do 17. 02. 2011, keďže žalobu na súd vo vzťahu ku každej splátke mohol podať po uplynutí jej splatnosti. Vychádzajúc z rozsahu splátok, ktoré sú predmetom konania, námietka premlčania je dôvodná u splátok splatných odo dňa 20. 03. 2010 do 20. 01. 2011, čo zodpovedá sume 857,56 eur. Z uvedených splátok nepatrí žalobcovi ani právo na úroky z omeškania, ktoré vyčíslil vo výške 179,23 eur. V uvedenej časti nároku na úhradu splátok a úrokov z omeškania bola žaloba preto zamietnutá v zhode s ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V časti plnenia 5.251,16 eur, t.j. 71 x 73,96 eur, ktoré zodpovedalo neuhradeným splátkam splatným od 20. 02. 2011, súd považoval nárok za preukázaný, a preto mu vyhovel. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, žalovaný ako dlžník sa dostal do omeškania s úhradou, preto v zmysle § 369 Obchodného zákonníka patrí žalobcovi právo na úhradu úrokov z omeškania vo výške ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. V zmysle § 3 a § 10c nariadenia vlády č. 87/95 Z. z. sadzba úrokov z omeškania zodpovedá základnej úrokovej sadzbe ECB platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu zvýšenej o 8 %-álnych bodov, čo v danom prípade činí 8,75 % z dlžnej sumy, pričom počiatok omeškania sa odvíja od splatnosti jednotlivých splátok a následnej splatnosti celého záväzku.

Žalobca si okrem úrokov z omeškania z celej dlžnej sumy splátok od dňa 26. 02. 2013, uplatnil úroky z omeškania aj z jednotlivých splátok splatných od 20. 02. 2011 do 20. 02. 2013, ktoré úroky žiadal odo dňa nasledujúceho po splatnosti splátky do času splatnosti celého dlhu, teda do 25. 02. 2013. Úroky z omeškania z jednotlivých splátok, ktorých splatnosť nastala pred dňom 25. 02. 2013, vo vyčíslení zodpovedajú sume 164,35 eur. Celkovo tak priznaná suma zodpovedá hodnote 5.415,51 eur, t.j. 5251,16 eur istina + 164,35 eur úroky. Odo dňa 26. 02. 2013 je žalovaný v omeškaní s úhradou všetkých žalovaných splátok, od ktorého dňa patria žalobcovi úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy splátok 5.251,16 eur.

O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 2 O.s.p.

Opravným uznesením opravil písomné vyhotovenie rozsudku okresného súdu zo dňa 20. 03. 2015, č.k. -112 tak, že výrokovú časť písomného vyhotovenia doplnil o výrok, ktorý znie: žaloba sa v prevyšujúcom rozsahu nároku zamieta.

Toto rozhodnutie zdôvodnil us. § 164 O.s.p., keďže mal za to, že bolo potrebné vykonať opravu výroku rozsudku a dať ho do súladu s vyhláseným výrokom.

Proti tomuto rozsudku v spojení s opravným uznesením sa včas odvolal žalobca. Jeho odvolanie smeruje iba proti tej časti, v ktorej súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Navrhol v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, žalobe v celom rozsahu vyhovieť, alternatívne rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uplatnil trovy odvolacieho konania za 1 úkon právnej služby + režijný paušál a DPH. Má za to, že súd prvého stupňa pochybil, keď vec posúdil v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka ohľadom premlčania nároku. Takýto postup súdu prvého stupňa považuje za nesprávny a odkazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. 03. 2013, z ktorého vyplýva, že na tento vzťah sa mali použiť ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže hlavným záväzkovým vzťahom, z ktorého žalobca vyvodzuje svoj nárok je v danom prípade zmluva o úvere, ktorá sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka. Vzhľadom k tomu potom dospel k záveru, že nárok nie je ani v časti premlčaný, a preto žiadal rozhodnúť tak, ako je v odvolaní uvedené.

Krajský súd na základe podaného odvolania vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), rozsudok vyhlásil verejne v súlade s ust. § 156 ods. 1 O.s.p., pričom verejné vyhlásenie rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu v súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a správne vo veci aj rozhodol.

Správne, výstižné a presvedčivé sú aj dôvody tohto rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje aj odvolací súd. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že v danom prípade je na mieste použitie ust. § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka pri posudzovaní otázky premlčania v tomto konaní. Predmetom konania je nárok posudzovaný v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a keďže spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky úveru alebo inej formy.

Vzhľadom k tomu potom správne súd prvého stupňa otázku premlčania posudzoval ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ktoré je pre spotrebiteľa v danom prípade výhodnejší.

Za tejto situácie potom súd prvého stupňa správne rozhodol, pokiaľ v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, a preto odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p., a preto nepriznal náhradu trov konania žalobcovi, ktorý nemal v odvolacom konaní úspech a žalovaný si v odvolacom konaní žiadne preukázateľné trovy neuplatnil, keďže mu zrejme ani žiadne trovy nevznikli.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.