Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/12/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, p r o t i žalovanému: Q. H., A.. XX.X.XXXX, W. X. XX, XXX XX Š. P., o zaplatenie 487,23 Eur s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 268,12 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 70,43 Eur od 26.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 181,25 Eur od 26.1.2013 do zaplatenia a zo sumy 16,44 Eur od 26.2.2013 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

Účastníci n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca žalobou zo dňa 15.12.2015, ktorá bola doručená tunajšiemu súdu dňa 18.1.2016, sa domáhal zaplatenia sumy 487,23 Eur s úrokmi z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr, a to vo výške 8,75 % ročne zo sumy 70,43 Eur od 26.12.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 213,50 Eur od 26.1.2013 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 39,24 Eur od 26.2.2013 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 7,46 Eur od 26.3.2013 do zaplatenia a vo výške 8,75 % ročne zo sumy 156,60 Eur od 26.4.2013 do zaplatenia. Nárok uplatnil z titulu neuhradených faktúr za poskytnuté služby na základe zmluvy o pripojení medzi jeho právnym predchodcom - Slovak Telekom a.s. a žalovaným.

Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca Slovak Telekom a.s. dňa 5.9.2008 uzavrel so žalovaným Zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle zákona o elektronických telekomunikáciách. Na základe zmluvy poskytol žalovanému telekomunikačné služby špecifikované v zmluve za podmienok stanovených v Zmluve a vo Všeobecných podmienkach a žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté služby cenu stanovenú v Zmluve a v Cenníku. Žalobca poukázal len na príslušné faktúry, ktoré pripojil k žalobe a uviedol, že žalovaný si svoj zmluvný záväzok nesplnil, keď neuhradil faktúry za poskytnuté služby, a preto mu vznikol aj nárok na zákonný úrok z omeškania.

Žalovaný sa k žalobe a jej prílohám nevyjadril, pretože zo zdravotných dôvodov odmietol prevziať písomnosti, ktoré mu boli doručované. Tieto písomnosti sa však v zmysle § 50 O.s.p. považujú za doručené dňom, kedy ich žalovaný bezdôvodne odoprel prijať.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ae ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 Eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Vzhľadom na to, že sa jedná o drobný spor, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 115a ods. 2 O.s.p.

Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o pripojení zo dňa 5.9.2008, Dodatkom k tejto Zmluve zo dňa 5.9.2008, ako aj ďalším Dodatkom zo dňa 23.6.2010,, Všeobecnými podmienkami na poskytovanie verejnej telefónnej služby (VTS), Tarifou na poskytovanie verejnej telefónnej služby VTS - časť l., faktúrami č. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014, Prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, Pokusom o zmier zo dňa 1.12.2015 a zistil tento skutkový stav:

Dňa 5.9.2008 bola uzavretá Zmluva o pripojení Fix medzi poskytovateľom Slovak Telekom a.s. a žalovaným, pričom v ten istý deň bol uzatvorený aj Dodatok k tejto Zmluve. Predmetom Zmluvy vrátane jej Dodatku bolo poskytnutie telekomunikačných služieb a zároveň bol dohodnutý konkrétny program služieb Fix 600. Zmluva obsahuje aj prehlásenie žalovaného, že sa zoznámil so Všeobecnými podmienkami poskytovania predplatenej verejnej elektronickej komunikačnej služby, s Osobitnými podmienkami pre poskytovanie služby Fix, Cenníkom predplatenej verejnej elektronickej komunikačnej služby Easy a Cenníkom Služby Fix, ktoré sa ako neoddeliteľné súčasti tejto Zmluvy zaväzuje dodržiavať. Svojím podpisom zároveň potvrdil prevzatie Všeobecných podmienok, Osobitných podmienok, Cenníka Easy, Cenníka Fix a že si záväzne objednal v tejto Zmluve špecifikované služby Podniku a že sa zaviazal riadne a včas plniť všetky povinnosti vyplývajúce z tejto Zmluvy, Dodatkov k Zmluve, Všeobecných podmienok a Osobitných podmienok, najmä riadne a včas platiť cenu za aktiváciu a poskytovanie Služieb. V ten istý deň bol uzavretý aj dodatok k tejto zmluve, ktorým bol žalovanému odpredaný mobilný telefón značky Sony Ericson K550i za 1 Eur. V tabuľke č. 1 bola uvedená doba viazanosti 24 mesiacov a zmluvná pokuta vo výške 331,94 Eur.

Zmluvná pokuta sa v dodatku k predmetnej zmluve spomína v bodoch 2, 3.

Bod 2. Dodatku uvádza, že účastník sa zaväzuje, že odo dňa účinnosti tohto Dodatku do uplynutia doby viazanosti nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo zrušiť Zmluvu o pripojení Fix odstúpením od nej alebo právo vypovedať Zmluvu o pripojení Fix z dôvodu porušenia povinnosti zo strany účastníka.

Bod 3. Dodatku uvádza, že v prípade porušenia povinností zo strany účastníka a následného vypojenia SIM karty zo strany Podniku, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške uvedenej v tabuľke č. 1 tohto Dodatku.

Dňa 23.6.2010 bol uzatvorený ďalší Dodatok k Zmluve o pripojení Fix, predmetom ktorého bol záväzok žalovaného realizovať Pravidelné zmluvné dobíjanie v minimálnej mesačnej výške 12,00 Eur.

Žalovanému boli fakturované za služby, ktoré mu poskytol Slovak Telekom a.s. na základe spomínanej zmluvy nasledovné sumy:

- suma 70,43 Eur faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 25.12.2012 za obdobie od 8.11.2012 do 7.12.2012,

- suma 213,50 Eur faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 25.1.2013 za obdobie od 8.12.2012 do 7.1.2013, ktorá zahŕňala poplatok za upomienku oneskorenej platby vo výške 4,99 Eur, poplatok za obmedzenie služby - neplatenie vo výške 19,80 Eur (16,50 Eur + 20 % DPH vo výške 3,30 Eur) a Happy telefón splátku vo výške 7,46 Eur,

- suma 39,24 Eur faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 25.2.2013 za obdobie od 8.1.2013 do 7.2.2013, ktorej súčasťou bola aj splátka zariadenia vo výške 7,46 Eur, ako aj poplatok za prerušenie služby - neplatenie vo výške 19,80 Eur (16,50 Eur + 20 % DPH vo výške 3,30 Eur) - zo sumy 16,50 Eur bola odpočítaná suma 3,72 Eur ako Happy zľava

- suma 7,46 Eur faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 25.3.2013 za obdobie od 8.2.2013 do 7.3.2013, ktorá obsahovala iba splátku zariadenia vo výške 7,46 Eur

- suma 156,60 Eur faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 25.4.2013 za obdobie od 8.3.2013 do 7.4.2013 týkajúca sa len splátky zariadenia v uvedenej výške

Slovak Telekom, a.s. uzatvoril so žalobcom dňa 20.11.2014 Zmluvu o postúpení pohľadávok.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 491 ods. 1 záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa § 43 ods. 1, ods. 2 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zákon“) zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 43 ods. 3 zákona zmluva o pripojení zaniká a) uplynutím času, na ktorý bola uzavretá, b) dohodou účastníkov zmluvy, c) odstúpením od zmluvy, d) výpoveďou, e) ak tak ustanovuje osobitný predpis.

Podľa § 43 ods. 4 zákona účastník môže odstúpiť od zmluvy o pripojení bez sankcií, ak mu podnik a) oznámi zmenu zmluvných podmienok najmenej jeden mesiac vopred a účastník tieto zmeny neakceptuje, b) neoznámil podstatnú zmenu zmluvných podmienok najmenej jeden mesiac vopred, alebo ho neinformoval najmenej jeden mesiac vopred o jeho práve odstúpiť od zmluvy o pripojení bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje, najneskôr však do troch mesiacov odo dňa, kedy bol podnik podľa § 42 ods. 3 písm. e) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/610/20110501> povinný oznámiť účastníkovi podstatnú zmenu zmluvných podmienok, c) opakovane ani po reklamácii neposkytuje verejnú službu podľa zmluvy o pripojení alebo ju poskytuje s podstatnými vadami, d) opakovane neodstráni reklamovanú závadu verejnej služby v určenom čase.

Podľa § 43 ods. 5 zákona podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej osobe, hoci aj z nedbanlivosti, b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti, c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo používa také zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí, d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania, e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.

Podľa § 43 ods. 6, ods. 7, ods. 8 zákona účastník môže vypovedať zmluvu o pripojení uzavretú na dobu neurčitú z akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania dôvodu. Podnik môže vypovedať zmluvu o pripojení, ak ďalej nemôže poskytovať verejnú službu v dohodnutom rozsahu alebo v potrebnej kvalite z dôvodov technickej neuskutočniteľnosti ďalšieho poskytovania služby okrem univerzálnej služby. Ak podnik vypovie zmluvu o pripojení z dôvodu modernizácie verejných služieb, s ktorou je spojené

ukončenie poskytovania verejnej služby podľa uzavretej zmluvy o pripojení, je povinný s výpoveďou doručiť účastníkovi ponuku na poskytovanie inej, technicky a cenovo blízkej verejnej služby s jej zvýhodneným zriadením. Výpovedná lehota je upravená vo všeobecných podmienkach a je rovnaká pre obe zmluvné strany.

V danom prípade uzavretou zmluvou sa žalovaný zaviazal k finančnému plneniu za služby, ktoré mu poskytoval právny predchodca žalobcu, pričom tieto služby mu boli riadne fakturované a žalovaný ich neuhradil. Súd preto považoval za právne dôvodné žalobe o zaplatenie faktúr súvisiacich s poskytovaním konkrétnych telekomunikačných služieb vo výške 268,12 Eur vyhovieť. Jednalo sa o faktúru č. XXXXXXXXXX vystavenú na sumu 70,43 Eur, faktúru č. XXXXXXXXXX vystavenú na sumu 213,50 Eur, z ktorej súd priznal iba sumu 181,25 Eur a napokon faktúru č. XXXXXXXXXX vystavenú na sumu 39,24 Eur, z ktorej súd priznal iba sumu 16,44 Eur.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.7.2010 do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd priznal aj úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr, a to s poukazom na § 517 ods. 1, 2 OZ, a to vo výške 8,75 % ročne zo sumy 70,43 Eur od 26.12.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 181,25 Eur od 26.1.2013 do zaplatenia a vo výške 8,75 % ročne zo sumy 16,44 Eur od 26.2.2013 do zaplatenia.

Pokiaľ ide o poplatok za obmedzenie služby - neplatenie vo výške 19,80 Eur (t.j. 16,50 Eur + 20 % DPH vo výške 3,30 Eur), ďalej poplatok za prerušenie služby - neplatenie vo výške 19,80 Eur (t.j. 16,50 Eur + 20 % DPH vo výške 3,30 Eur), z ktorej si žalobca uplatnil iba sumu 15,34 Eur (t.j. 12,78 Eur + 20 % DPH vo výške 2,556 Eur), poplatok za upomienku oneskorenej platby vo výške 4,99 Eur a napokon sumu 178,98 Eur (t.j. 156,60 Eur + 3 x 7,46 Eur), ktorú si žalobca uplatnil z titulu splátky zariadenia, teda celkovo vo výške 219,11 Eur, ktoré súd nepriznal a v tejto časti považoval žalobu za nedôvodnú, je potrebné uviesť nasledovné:

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 52 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

V rámci faktúry č. XXXXXXXXXX bola účtovaná suma 4,99 Eur za upomienku oneskorenej platby a suma 19,80 Eur ako poplatok za obmedzenie služby - neplatenie, v rámci faktúry č. XXXXXXXXXX bol zahrnutý poplatok za prerušenie služby - neplatenie vo výške 19,80 Eur (t.j. 16,50 Eur + 20 % DPH vo výške 3,30 Eur), v ktorej si žalobca, resp. právny predchodca žalobca účtoval iba sumu 15,34 Eur (teda sumu 12,78 Eur po odpočítaní Happy zľavy vo výške 3,72 Eur, t.j. spolu 16,50 Eur bez DPH a 20 % DPH vo výške 2,556 Eur zo sumy 12,78 Eur)

V tejto časti súd považoval žalobu za nedôvodnú, nakoľko žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vznik záväzku žalovaného uhradiť žalobcovi takéto druhy poplatkov v uvedenej výške. Pokiaľ ide o vyššie spomínané poplatky, súd poukazuje na to, že tieto umožňujú získať na úkor spotrebiteľa majetkový prospech, ktorý prevyšuje skutočné výdavky žalobcu. Zákon za príslušenstvo označuje inter alia náklady na uplatnenie pohľadávky. Zákon teda predpokladá presné výdavky. Paušálna výška poplatku za upomienku oneskorenej platby (v danom prípade 4,99 Eur), poplatku za obmedzenie služby

- neplatenie ( vo výške 19,80 Eur) a poplatku za prerušenie služby - neplatenie (vo výške 19,80 Eur) bez transparentného výpočtu skutočných nákladov preto zapadá do definície neprijateľných zmluvných podmienok (v rozpore s ratio legis zákona a z dôvodu neurčitosti a nedostatočnej transparentnosti).

Zo žiadneho z priložených listinných dôkazov totiž nevyplýva, že by si takýto poplatok práve za upomienku oneskorenej platby, poplatok za obmedzenie služby - neplatenie a poplatok za prerušenie služby - neplatenie so žalovaným výslovne dojednal, hoci súčasťou zmluvy je ustanovenie o tom, že všeobecné podmienky a platný cenník, sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Do ich obsahu však žalovaný ako spotrebiteľ nemohol nijakým spôsobom zasiahnuť.

Je potrebné vychádzať z toho, že každá spotrebiteľská zmluva musí byť transparentná. Zmluvné podmienky musia byť formulované jasne a zrozumiteľne nielen gramaticky, ale aj z toho pohľadu, aby spotrebiteľ bol schopný na základe jasných a zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky, ktoré z toho pre neho vyplývajú (rozsudok ESD C-26/13).

Zásada transparentnosti dopadá i na aplikáciu VOP a Sadzobníka poplatkov. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru a nesmú slúžiť k tomu, aby sa do nich často v neprehľadnej, zložite formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že ujdú jeho pozornosti. Pokiaľ tak dodávateľ urobí, takému konaniu nemožno priznať právnu ochranu (nález Ústavného súdu ČR z 11.11.2013).

Sporné poplatky za obmedzenie či prerušenie služby v dôsledku neplatenia majú vyslovene sankčnú povahu a svojou podstatou predstavujú zmluvnú pokutu v zmysle § 544 Občianskeho zákonníka, ktorá však musí byť dohodnutá písomne. Uvedenými poplatkami dodávateľ obchádza ustanovenie § 544 Občianskeho zákonníka, čo je neprípustne. Zmluvnú pokutu totiž by mohol súd moderovať.

Pre spotrebiteľský právny vzťah vychádzajúc aj z Európskej judikatúry je typický tzv. teória skutočného plnenia, ktorá spočíva v tom, že spotrebiteľ má platiť len za skutočne dodanú službu. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku sa považuje podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie,

ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (rozsudok ESD C 26/13, Arpád Kásler, Hajnalka Káslerné Raabai proti OTK Jelzalogbank Zrt z 30.4.2014, bod 58). Tento princíp je už zakomponovaný aj v ustanovení § 53 ods. 4 písm. v/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľné informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.

Ďalej je potrebné uviesť, že vo faktúre č. XXXXXXXXXX bola zahrnutá suma 7,46 Eur ako Happy telefón splátka, faktúry č. 7301258861 a č. XXXXXXXXXX obsahovali splátku zariadenia vo výške 7,46 Eur, spolu celkovo 22,38 Eur (t.j. 3 x 7,46 Eur) a napokon faktúra č. XXXXXXXXXX bola vyúčtovaná na sumu 156,60 Eur, ktorá predstavovala iba splátku zariadenia. Žalobca si tento nárok v celkovej výške 178,98 Eur uplatnil ako rozdiel medzi cenou dátového zariadenia a jednotlivými splátkami vo faktúrach, ktoré boli žalovanému vystavené (t.j. 179 Eur - 0,02 Eur ako akontácia - 7,46 Eur - 7,46 Eur - 7,46 Eur - 156,60 Eur)

Súd uvádza, že žalobca nárok na zaplatenie splátok kúpnej ceny žiadnym spôsobom nevysvetlil a nepreukázal. Nedoložil žiadnu zmluvu, z ktorej by vyplýval záväzok žalovaného k úhrade kúpnej ceny za mobilný telefón v splátkach. Z predložených dodatkov k zmluve o pripojení vyplýva, že kúpna cena za dva mobilné telefóny bola dohodnutá vo výške 1 Eur. V sporovom konaní pritom platí zásada dispozičná a prejednacia (dané konanie je nepochybne sporové), a preto je zásadne vecou účastníka konania tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy k preukázaniu svojich skutkových tvrdení. Žalobca už vo svojej žalobe je povinný uviesť rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje uplatňované právo a musí k tomu uviesť potrebné dôkazy (§ 79 ods. 1 O.s.p.). Túto povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť má žalobca aj v priebehu konania (§ 101 ods. 1, § 120 ods. 1 O.s.p.). Každý z účastníkov teda musí v závislosti na hypotéze príslušnej právnej normy tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy, na základe ktorých bude môcť súd rozhodnúť v jeho prospech (bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno). Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť sú vo vzájomnej jednote. Rozsah dôkaznej povinnosti je zásadne určený rozsahom povinnosti tvrdiť skutočnosti, pretože aby mohol účastník nejakú skutočnosť preukázať, musí ju najskôr tvrdiť. Pri splnení povinností tvrdenia nastupuje dôkazná povinnosť, čo znamená, že účastník musí označiť dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení. V opačnom prípade nesie za predpokladu, že ním tvrdené skutočnosti neboli preukázané nepriaznivé dôsledky v tom smere, že bude rozhodnuté v jeho neprospech z dôvodu neunesenia dôkazného bremena. Uvedenú povinnosť si podľa názoru súdu žalobca v danom prípade nesplnil.

Aktívna legitimácia žalobcu vyplýva z ustanovenia § 524 a násl. nakoľko súd mal za to, že došlo k postúpeniu pohľadávky zo spoločnosti Slovak Telekom a.s. na žalobcu.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Náhradu trov konania si v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. uplatnil len žalobca, ten však bol úspešný iba v rozsahu 55 % uplatneného nároku. Žalovaný mal úspech v rozsahu 45 %, preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.