Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cb/8/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Monikou Bellovou v obchodnej veci žalobcu: I. H., G..M..B.., V.: XXX XX XXX, G. G. Č. H., T. G. X/X, Č. M., právne zastúpený: Advokátska kancelária MULARČÍK A PARTNERI, s.r.o., IČO: 36 860 522, so sídlom Bratislava, Nám. M. Benku 15, proti žalovanému: C. S. G., V.: XX XXX XXX, G. G. G. XXX, právne zastúpený: JUDr. Ivan Siráň, advokát so sídlom Gbely, Učňovská 653, o zaplatenie XXX.XXX,XX € s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu XX.XXX,XX € s 0,05 % denným úrokom z omeškania zo sumy XX.XXX,XX € od 5.5.2011 do zaplatenia, a to do troch dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume X.XXX,XX € a náhradu trov právneho zastúpenia v sume X.XXX,XX €, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku, právnemu zástupcovi žalovaného.

odôvodnenie:

Žalobca sa svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa 19.10.2011 domáhal toho, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy XXX.XXX,XX € s príslušenstvom, a to z titulu bezdôvodného obohatenia vo výške XXX.XXX,- €, neuhradenej faktúry č. XXXXXXX vo výške XX.XXX,XX € a neuhradených úrokov z omeškania v celkovej výške XX.XXX,XX €, ako aj náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca so žalovaným uzatvorili dňa 14.12.2009 zmluvu o dielo č. XXXXXXX v znení dodatku č. 1 zo dňa 5.1.2010, dodatku č. 2 zo dňa 26.1.2010 a dodatku č. 4 zo dňa 2.11.2010, pričom dňa 15.12.2009 bola uzatvorená aj dohoda k zmluve o dielo. Predmetom zmluvy o dielo bol záväzok žalobcu vykonať dielo - H. G. G. a záväzok žalovaného zaplatiť žalobcovi cenu diela X.XXX.XXX,- € bez DPH.

Na základe čiastočných späťvzatí žalobcu zo dňa 10.2.2012 a zo dňa 10.4.2012 súd podľa § 96 ods. 1 O.s.p. uznesením č. k. -490 zo dňa 18.1.2015 konanie v časti o zaplatenie sumy XX.XXX,XX € a v časti úroku z omeškania prevyšujúceho 0,05 % denne zo sumy XX.XXX,XX € od 5.5.2011 do zaplatenia zastavil. Predmetom konania tak zostala suma XXX.XXX,XX € (pozostávajúca zo sumy XX.XXX,XX € - neuhradená faktúra č. XXXXXXX, zo sumy XX.XXX,XX € - neuhradené úroky z omeškania a zo sumy XXX.XXX,- € - bezdôvodné obohatenie) a úroky z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy XX.XXX,XX € od 5.5.2011 do zaplatenia.

Súd vykonal dokazovanie výpisom z obchodného registra žalovaného, zmluvou o dielo č. XXXXXXX zo dňa 14.12.2009, dohodou k zmluve o dielo zo dňa 15.12.2009, dodatkami č. 1, č. 2 a č. 4 k zmluve o dielo, smlouvou o dílo č. XXXXXXX zo dňa 14.12.2009, príslušnými faktúrami, zápisom o odovzdaní a prevzatí

diela, výsluchom účastníkov konania a ich právnych zástupcov, písomnými vyjadreniami účastníkov konania a ich právnych zástupcov, výsluchom svedkov, jednostrannými zápočtami pohľadávok, dokladmi o ich doručení, stavebným denníkom stavby H. G. G., potvrdením objednávky zo dňa 20.1.2010, potvrdením objednávky zo dňa 22.1.2010, poruchovými hláseniami, daňovým priznaním žalovaného za rok 2010 a zistil tento stav veci:

Žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako objednávateľ uzatvorili podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka dňa 14.12.2009 Zmluvu o dielo č. XXXXXXX (ďalej len zmluva o dielo) a následne dňa 5.1.2010 dodatok č. 1, dňa 26.1.2010 dodatok č. 2, dňa 2.11.2010 dodatok č. 4. Predmetom zmluvy bol v zmysle článku III bod 3.1 zmluvy o dielo záväzok dodávateľa dodať objednávateľovi a uviesť do prevádzky za podmienok a v lehote uvedenej v zmluve zariadenie H. G. G. a záväzok objednávateľa zaplatiť cenu podľa tejto zmluvy (t.j. podľa článku II a článku XVIII bodu 18.1 zmluvy sumu X.XXX.XXX,- €). Súčasťou zmluvy sú aj Príloha č. 1 Technická špecifikácia, Príloha č. 2 Časový harmonogram, Príloha č. 3 Technická dokumentácia, Príloha č. 4 Harmonogram splátok, Príloha č. 5 Školenie zamestnancov, Príloha č. 6 Vymedzenie výkonov dodávateľa a Príloha č. 7 Recept.

Z dohody k zmluve o dielo č. XXXXXXX zo dňa 15.12.2009 súd zistil, že účastníci zmluvy sa dohodli, že ak zodpovedajúce látky nie sú k dispozícii, mení sa záruka diela takým spôsobom, že priemerný elektrický výkon bude len 90 % z výkonu 995 kW/h jednorazovo pre 14 dní v priebehu 3 mesiacov.

Z dodatku č. 1 zo dňa 5.1.2010 súd zistil, že jeho predmetom je úprava znenia článku IX v bode 9.1. Záruka tak, že záručná doba na technické zariadenia je 24 mesiacov a začína plynúť po funkčnej skúške zaznamenanej v kolaudačnom protokole podľa bodu V tejto zmluvy o dielo, vyňatá z toho je stavebná časť diela a projektová dokumentácia diela, pri ktorých je záručná doba 60 mesiacov.

Z dodatku č. 2 zo dňa 26.1.2010 k zmluve o dielo mal súd preukázané, že jeho predmetom je úprava znenia článku XVIII v bode 18.5. Cena a platobné podmienky takým spôsobom, že cena bude zaplatená dodávateľovi na základe faktúr vystavených dodávateľom a doručenej objednávateľovi. Lehota a splatnosti faktúr je rozdelená nasledovne: 1 Tovar alebo služba (daňový základ) do 14 kalendárnych dní (štrnásť) a 2. DPH do 70 kalendárnych dní od podania daňového priznania za príslušné zdaňovacie obdobie, ktorého sa týka vystavený daňový doklad.

Z dodatku č. 4 zo dňa 2.11.2010 k zmluve o dielo vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na zmene Prílohy č. 4 Splátkový kalendár takým spôsobom, že dodávateľ súhlasí so znížením poslednej splátky vo výške 15 % z ceny diela /XXX.XXX,- €/ na 10 % /XXX.XXX,- €/ z ceny diela. Zároveň dodávateľ súhlasil, aby objednávateľ použil rozdiel, ktorý takto vznikne (XXX.XXX,- €) na úhradu faktúry č. XXXXXXXXX na XXX.XXX,- € bez DPH počas skúšobnej prevádzky.

Z faktúry č. XXXXXXX zo dňa 27.8.2010 s dátumom splatnosti dňa 10.9.2010 vystavenej na sumu XXX.XXX,- € vyplýva, že danú sumu vyúčtoval žalovaný žalobcovi, a to za náklady spojené s obstaraním a zabezpečením a uložením dávkovača pevných komponentov, ako to vyplýva z rozpisu predloženého žalovaným (na č.l. 460).

Z faktúry č. XXXXXXX zo dňa 20.4.2011 so splatnosťou dňa 4.5.2011 vystavenej na sumu XXX.XXX,- € vyplýva, že danú sumu žalobca žalovanému vyúčtoval za technologické zariadenia pre budovu kogenerácie (chladenie, motor, kúrenie, ventilácia).

Zo zápisu o odovzdaní a prevzatí zo dňa 20.4.2011 mal súd preukázané, že dielo H. G. G. bolo vykonávané na základe zmluvy o dielo č. XXXXXX zo dňa 14.12.2009, pričom práce na jeho vykonaní boli začaté dňa 1.3.2010 a dokončené dňa 15.12.2010. Zároveň z neho súd zistil, že k odovzdaniu a prevzatiu diela prišlo dňa 20.4.2011.

Z výsluchu žalobcu, ako aj z jeho písomných vyjadrení súd zistil, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že by mal žalovaný právo zadržať úhradu faktúr žalobcovi podmienením dodania výkonov od subdodávateľov. Poukazuje na skutočnosť, že dodávky subdodávateľov boli dodané s vadami, preto bolo zadržanie faktúr dôvodné. Navyše žalovaný nepostupoval v zmysle zmluvného dojednania, že by sa ním riadil (t.j. že neuhradil faktúry práve z tohto dôvodu), nakoľko túto skutočnosť žalobcovi neoznámil. Uviedol tiež, že tvrdenia o nezaplatení faktúr subdodávateľom nie sú pravdivé, o čom svedčí

aj účtovníctvo žalobcu, ktoré je ochotný v prípade potreby poskytnúť. Žalobca však nedokázal odstrániť rozpor týkajúci sa toho, či boli subdodávateľom faktúry zaplatené, nakoľko vo svojom vyjadrení uviedol, že neboli zaplatené za práce, ktoré boli uskutočnené s vadami, pričom na pojednávaní uviedol, že zaplatené boli všetky.

Žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný podpísal dňa 20.4.2011 Zápis o odovzdaní a prevzatí diela (t.j. konečné a riadne prevzatie diela), pričom skúšobná prevádzka mala začať dňa 15.12.2010. Uvedený zápis preukazuje, že dielo bolo odovzdané bez vád, pričom dodatočne boli odstránené aj ďalšie závady uplatnené žalovaným. Žalobca konštatoval, že je irelevantné záväzné stanovisko V. U. zo dňa 17.10.2009, nakoľko zmluva o dielo bola podpísaná až dňa 14.12.2009, t.j. v čase vydania stanoviska nebolo možné posudzovať dielo.

Žalobca priznal, že žalovaný vykonával viaceré práce pre žalobcu, čo sa však týka faktúry č. XXXXXXX na sumu XXX.XXX,- €, vykonanie týchto prác žalovanému vyplývalo priamo zo zmluvy o dielo. Uviedol, že k faktúre žalovaného na sumu XXX.XXX,- € nebol pripojený žiadny doklad, z ktorého by bolo možné zistiť rozsah prác a výkonov, pričom ústna dohoda bola na postavenie kogeneračného domu vrátane všetkých zemských prác a schodov k servisnej miestnosti. Za uvedené práce žalobca zaplatil, uvedenú sumu však žalovaný neoprávnene vystavil za práce, ktoré žalobca dodal sám, o čom doložil viaceré dôkazy (objednávka žalobcu na spoločnosť I., faktúra vystavená na žalobcu a následná úhrada tejto faktúry), aj ju sám uhradil subdodávateľom - ide o dodávku 2 systémov na zavážku surovín, o čom poskytol aj fotodokumentáciu. Vo vzťahu k objednávke zariadenia u spoločnosti I. uviedol, že ju urobil žalobca (podpísal ju sám konateľ) a takisto zaplatil aj kúpnu cenu. Objednávku žalovaného (založenú v spise na č.l. 202) neskôr zrušil p. S. (t.j. objednávateľ nebol žalovaný). Žalobca zotrval na tvrdení, že uvedenú platbu faktúry na sumu XXX.XXX,- € nespochybnili viac ako rok z dotačných dôvodov žalovaného, t.j. že vykazoval kvôli štátnym dotáciám platby inak v SR a inak platby v skutočnosti prebiehali. O tomto mali prebiehať aj viaceré rokovania p. H. s p. Y.. Žalobca odmietol, že by v danom prípade žalobca konal ako zmluvná strana zo zmluvy o sprostredkovaní.

Žalobca sa ďalej vyjadril, že dôvodom nezapočítania časti sumy (t.j. prevyšujúcej sumu X.XXX,XX €) bola tá skutočnosť, že súčasťou faktúry č. XXXXXX vystavenej zo strany žalovaného boli aj meracie práce na stavenisku, ktoré však neboli súčasťou ústne uzatvorenej zmluvy o dielo, t.j. žalobca neuznal započítanie faktúry žalovaného na sumu X.XXX,- €, nakoľko predmetné úkony majú byť podľa žalobcu súčasťou dohodnutých prác v rámci zmluvy o dielo. Žalobca zároveň neuznal jednostranné započítanie ďalších pohľadávok zo strany žalovaného, nakoľko ak malo dielo napriek riadnemu odovzdaniu a prevzatiu vady, mal si ich žalovaný uplatniť a nahlásiť u žalobcu, čo sa však nestalo.

Žalobca odmietol, že by súčasťou zmluvy o dielo bolo preukazovanie okolnosti, či žalobca uhradil faktúry svojim subdodávateľom, pričom ani sám žalovaný o uvedené preukazovanie nežiadal. Navyše poukázal na skutočnosť, že ku dňu splatnosti faktúry č. XXXXXXX (ktorej úhradu žalovaný zadržiaval) nebol žalobca v omeškaní s úhradou faktúr svojich subdodávateľov. O skutočnosti, že všetci subdodávatelia boli žalobcom vyplatení, má podľa konateľa žalobcu svedčiť aj to, že dielo bolo riadne dokončené a odovzdané (existuje protokol o odovzdaní). Priznal však, že faktúry subdodávateľov neboli zaplatené v tých prípadoch, keď malo dielo nejaké nedostatky. Poukázal zároveň na skutočnosť, že by sa malo prihliadnuť na časovú súvislosť, t.j. či žalovaný nezaplatil faktúry až po tom, čo sa dozvedel o nevyplatení faktúr subdodávateľov, alebo už predtým.

Žalovaný vo svojich výpovediach, ako aj písomných vyjadreniach poukázal na skutočnosť, že na základe dodatku č. 2 k zmluve o dielo, ktorý riešil rozdelenie lehoty splatnosti faktúry (tovar/služba do 14 dní, DPH do 70 dní od podania daňového priznania), bolo dohodnuté, že záväzok je splnený odpísaním platby z účtu žalovaného, a nie jeho pripísaním na účet žalobcu. Poznamenal, že faktúry prijímal so splatnosťou na nich vyznačenou, pričom väčšinu faktúr uhradil včas, t j. v zmysle dodatku č. 2 k zmluve o dielo do 70 dní od podania daňového priznania k DPH.

Uviedol tiež, že sa faktúry zadržiaval žalobcovi z dôvodu, že tento nezaplatil za dodávky svojim subdodávateľom a nemohol sa tak dostať do omeškania s úhradou faktúr vzhľadom na odkladaciu podmienku uzatvorenú v predmetnej zmluve o dielo, podľa ktorej môže objednávateľ (žalovaný) zadržať úhrady faktúr dodávateľovi (žalobcovi) v prípade, že by neboli uhradené faktúry vystavené subdodávateľmi. Uvedené ustanovenie aplikoval aj napriek tomu, že k tomu došlo (t.j. k neuhradeniu

faktúr svojím subdodávateľom) zo strany materskej spoločnosti žalobcu (t.j. spoločnosti I. H. K. M.). Žalovaný zotrval na tom, že odkladacia podmienka bola uzatvorená dodatkom k zmluve o dielo vzhľadom na negatívne skúsenosti subdodávateľov so žalobcom, t.j. žalovaný nebol povinný platiť faktúry, hoci nemal preukázané uhradenie faktúr subdodávateľom.

Vo vzťahu k žalobcom tvrdenému bezdôvodnému obohateniu žalovaný uviedol, že predmetná faktúra na zaplatenie sumy XXX.XXX,- € bola vystavená dôvodne, a to na realizáciu činností v nej uvedených. Navyše tieto činnosti boli riadne odsúhlasené na pracovnej porade so žalobcom aj za prítomnosti prokuristky firmy I. H. G. (dcérskej spoločnosti žalobcu) p. Z. P., ktorá pri rokovaniach vykonávala funkciu tlmočníčky. Žalovaný vo vzťahu k faktúre vyčíslenej na sumu XXX.XXX,- €. uviedol, že bola vyfakturovaná na základe prác, ktoré žalovaný vykonal pre žalobcu na základe ústnej dohody so žalobcom, pričom poukázal na to, že spolu vykonal práce v hodnote XXX.XXX,XX €, preto mu nie je zrejmé, prečo túto faktúru žalobca odmieta zaplatiť. Faktúra na sumu XXX.XXX,- € predstavovala náklady spojené s obstaraním a dodávkou kŕmnych vozov slúžiacich na zásobovanie bioplynovej stanice, pričom všetko bolo prejednané priamo so žalobcom (resp. s jeho konateľom p. H.), ktorý faktúru odsúhlasil a nikdy pred podaním žaloby nežiadal o vrátenie tejto sumy. Podľa vyjadrenia žalovaného mala predstavovať odmenu za sprostredkovateľské služby (konkrétne náklady spojené s obstaraním a zabezpečením 2 ks dávkovačov pevných komponentov, s ich uložením na miesto, cestovaním, rokovaním o predmete sprostredkovania a pod.). Žalovaný upresnil, že v zmysle zmluvy o dielo sa dohodol so žalobcom, že dodanie stacionárnych miešacích zariadení zabezpečí žalovaný za omnoho výhodnejších podmienok, za ktorým účelom oslovil spoločnosť I., s ktorou uzatvoril dňa 22.1.2010 zmluvu o dodanie predmetného technologického zariadenia. Vo vzťahu k objednávke predmetných zariadení u firmy I. uviedol, že objednávka zo dňa 20.1.2010 nebola zrušená, pričom zmluva bola uzavretá dňa 22.1.2010 a podpísal ju aj konateľ žalobcu, nakoľko všetko muselo ísť cez žalobcu a žalovaný žalobcovi za dodanie tohto tovaru aj zaplatil. Uvedeným konaním došlo medzi žalobcom a žalovaným k uzatvoreniu zmluvy o sprostredkovaní s dohodnutou províziou (o týchto skutočnostiach doložil aj písomné dôkazy - ponuky spoločnosti I., objednávky, presný opis výkonov faktúr vystavených žalovaným pre žalobcu) a sumu XXX.XXX,- € si tak uplatňuje ako odmenu za sprostredkovanie, keďže priamo rokoval s V.. C. zo spoločnosti I.. Príkaz k úhrade spornej faktúry dal napokon konateľ žalobcu.

Žalovaný uviedol, že v zmysle ústnej dohody bolo dohodnuté, že žalovaný pre žalobcu vykoná práce v celkovej hodnote XXX.XXX,XX €, pričom celkovo bolo zo strany žalobcu uhradených 22 z 23 faktúr. Nebola zaplatená faktúra č. XXXXX na sumu X.XXX,- €, ktorú podľa jeho názoru bol žalobca povinný uhradiť, nakoľko bola vystavená na základe ústne uzatvorenej dohody v zmysle zmluvy o dielo, čo vyplýva aj z výpovede svedkyne p. Z. P., ktorá uviedla, že uvedenými prácami poveril žalovaného priamo žalobca. Z uvedeného teda vyplýva, že predmetná faktúra bola vystavená dôvodne a dôvodne bola aj započítaná.

Žalovaný poukázal na skutočnosť, že boli u žalobcu reklamované viaceré vady vykonaného diela, ktoré však neboli z jeho strany odstránené, hoci táto povinnosť vyplývala žalobcovi priamo zo zmluvy o dielo, z ktorého dôvodu ich musel žalovaný odstrániť. Za týmto účelom zadržiava doposiaľ neuhradenú faktúru č. XXXXXXX vo výške XX.XXX,XX € (po vykonaní zápočtu vo výške X.XXX,XX €). Zároveň predložil viacero listín svedčiacich o tom, že došlo k vzájomným započítaniam pohľadávok, a to jednostranným prejavom vôle žalovaného. Žalovaný uviedol, že má k dispozícii podacie hárky od zásielok, z ktorých vyplýva, že uvedené prejavy započítania boli doručené žalobcovi. Žalovaný uviedol, že po oboznámených započítacích prejavoch vôle od žalovaného zostáva pohľadávka žalobcu celkom v sume X.XXX,XX €. Žalovaný viackrát u žalobcu uplatňoval právo zo zodpovednosti za vady diela, na ktoré však žalobca nereagoval. Z uvedeného dôvodu odmieta, že by mu dlhoval sumu, ako žalobca požaduje v návrhu. Zároveň poukázal na nesprávny spôsob výpočtu úrokov z omeškania, a to konkrétne na rozdielnu splatnosť v zmysle dodatku č. 2 k zmluve o dielo.

Z výsluchu svedka N. I. H. na pojednávaní mal súd preukázané, že od apríla 2010 bol zamestnancom žalobcu ako projektový vedúci. Potvrdil, že v zmluve o dielo sú uvedené aj práce, ktoré mal vykonať objednávateľ (t.j. žalovaný) bez nároku na odmenu, a to výkopové práce a kanalizáciu. V rámci ďalších rokovaní však boli najskôr ústne a následne aj písomne dohodnuté ďalšie práce, konkrétne stavba kogeneračnej budovy a schody do servisnej miestnosti, ktoré mal vykonať žalovaný, pričom odmena za tieto činnosti bola odpočítaná z celkovej ceny za dielo. Uviedol, že daná dohoda bola uzatvorená aj písomne, pričom za ne žalobca žalovanému riadne zaplatil. Upresnil, že pri kontrole faktúr vystavených

žalovaným v septembri 2010 narazil na spornú faktúru na sumu XXX.XXX,- €, ktorá bola za práce, ktoré vykonal v mene žalobcu sám svedok, t.j. nie žalovaný. Na dodaní zariadenia (konkrétne kŕmnych vozov) sa dohodol priamo s konateľom žalovaného dňa 8.7.2010, o čom môže predložiť aj doklad. Predpokladá, že k dodaniu predmetného zariadenia mohlo dôjsť dňa 5.8.2010. Uviedol, že sporná faktúra bola žalobcom uhradená bez schválenia. Svedok sa vyjadril, že pozná všetkých subdodávateľov žalobcu, ktorým však boli faktúry uhrádzané, pričom včasnosť uhradenia faktúr je možné zistiť len z účtovníctva žalobcu, t.j. žalovaný sa nemal ako dozvedieť, či sú subdodávatelia vyplatení.

Svedkyňa V.. Z. P. na pojednávaní k veci uviedla, že do 31.3.2012 pracovala ako prokuristka žalobcu, pričom zároveň vykonávala funkciu tlmočníčky pri rokovaniach medzi účastníkmi. Takmer úplne potvrdila tvrdenia žalovaného o dvojitej splatnosti faktúr, dohode o platení faktúr subdodávateľom, ako aj to, že predseda žalovaného zaobstará sporné zariadenia sám za výhodnejších podmienok. Takto zaobstarané súčasti diela však museli byť prefakturované cez žalobcu. Tiež uviedla, že medzi účastníkmi boli uzavreté aj ďalšie ústne zmluvy. Potvrdila, že sporná faktúra na sumu XXX.XXX,- € bola žalobcom odsúhlasená, bol u toho prítomný konateľ žalobcu aj p. S., preto nerozumie, prečo žalobca túto sumu teraz žiada späť. Poznamenala, že p. H. nebol od začiatku prítomný pri rokovaniach, pričom pre žalobcu začal pracovať neskôr a aj nesúhlas so spornou faktúrou prejavil až následne. Svedkyňa potvrdila, že okrem jedného prípadu všetky dohody o vykonaní diela žalovaným pre žalobcu boli uzatvorené ústne, pričom pokiaľ ide o stavebnú časť, oprávnenie kontrolovať riadne zhotovenie diela mal za žalobcu V.. Y. Ď., ktorý zároveň vykonával stavebný dozor. Technologickú časť zhotoveného diela kontrolovali p. H. a p. P.. Tiež uviedla, že sa nerobili nejaké písomné záznamy pri preberaní diela, ale čo sa týka stavebnej časti, výsledky zhotovenia by mali byť uvedené v stavebnom denníku. Vo vzťahu k spornej faktúre č. XXXXXXX uviedla, že táto bola vystavená na základe vopred odsúdhlasených prác, bola zaplatená, pričom žalobca ju začal spochybňovať až po roku. O týchto záležitostiach má vedomosť z dôvodu, že pri rokovaniach vykonávala funkciu tlmočníčky. Poukázala na skutočnosť, že podľa nej by žiadna faktúra nebola uznaná a uhradená zo strany žalobcu, pokiaľ by pohľadávku neuznal, že žalovaný dielo skutočne vykonal. Poznamenala, že uvedená faktúra sa začala spochybňovať až po tom, čo začal faktúry kontrolovať p. K., hoci o všetkých dohodách mal vedomosť, preto jej to nie je zrejmé. Svedkyňa tiež potvrdila tvrdenie žalovaného o dohode medzi účastníkmi na prácach, ktoré pre žalobcu vykonal a vyfakturoval sumou X.XXX,- €. Predmetná dohoda bola uzatvorená z dôvodu, že žalobca nestíhal časovo plniť termíny prác.

Svedok W. N. S. na pojednávaní k veci vypovedal, že faktúry schvaľoval konateľ žalobcu, pričom čo sa týka spornej faktúry, nevedel sa vyjadriť k tomu, či za zaobstaranie predmetného zariadenia mala patriť žalovanému nejaká odmena. Potvrdil však, že nakoniec predmetné zariadenie dodal žalobca (od výrobcu G. firmy I.), ktorý ho objednal aj zaplatil. Nepamätal si, či bola ohľadom prác (porealizačné zameranie stavby) vyfakturovaných sumou X.XXX,- € nejaká dohoda.

Z výsluchu svedka V.. B. C. súd zistil, že v roku 2010 pracoval ako zamestnanec spoločnosti I.. Ozrejmil, že objednávku na výrobok (stacionárne miešacie a dávkovacie zariadenia, resp. dávkovač pevných substrátov, tzv. „kŕmne vozy“) vystavil žalobca, nevie však uviesť, kto za jeho dodávku zaplatil. Potvrdil však, že za účelom zaobstarania predmetného výrobku sa na neho obrátil predseda žalovaného, s ktorým urobili obhliadku aj na mieste, pričom týchto počiatočných rokovaní sa zástupca žalobcu nezúčastňoval. Na ich základe kolega svedka p. S. dňa 20.1.2010 v mene zamestnávateľa (spoločnosti I.) uzavreli písomnú objednávku (spise sa nachádza na č. W.. XXX), bola však zrušená, nevie ale, kto ju zrušil. Konkrétne platby mala banka uhrádzať len žalobcovi. Samotná dodávka (2 ks zariadení o objeme 40 m3) prebehla v auguste 2010, pričom sa na nej zúčastnili svedok C., p. S., pracovníci spoločnosti I., ale aj technici žalobcu. O sprostredkovateľskej zmluve medzi účastníkmi konania nemá vedomosť. Potvrdil, že jemu predložená záväzná objednávka bola potvrdená p. S. a niekým z firmy žalobcu.

Svedok N. R. S. na pojednávaní k veci vypovedal, že pracuje v spoločnosti I. ako produktový manažér a vedúci projektov, pričom vo vzťahu k predmetnému sporu najskôr (asi v mesiaci máj 2009) rokoval s konateľom žalobcu, až neskôr (cca. v auguste 2009) sa o záujme žalobcu na dodanie dávkovačov kŕmnych zmesí dozvedel od p. C., na základe čoho v januári 2010 vykonali obhliadku na mieste aj za prítomnosti predsedu žalovaného. Svedok však trvá na tom, že objednávku dodávky pre žalovaného vykonal konateľ žalobcu. Vo vzťahu k existencii dvoch objednávok svedok uviedol, že zmluva bola nakoniec uzavretá so žalobcom z dôvodu, že až po podpise objednávky s p. Y. (t.j. predsedom žalovaného) mu bolo povedané, že všetko má ísť prostredníctvom žalobcu, preto sa ich partnerom stal žalobca, nie žalovaný. Na poznámku predsedu žalovaného svedok upresnil, že spoločnosť I. v zastúpení

p. C. a p. T. rokovala so žalovaným už skôr. Svedok však potvrdil, že dodávka zariadení bola uskutočnená odberateľovi, ktorým je žalobca, ktorý za tovar aj uhradil faktúry. Svedok ďalej uviedol, že mu nebolo zrejmé, že by medzi žalobcom a žalovaným existovala nejaká zmluva o sprostredkovaní vo vzťahu k danej objednávke.

Z výsluchu svedka D. H. vyplýva, že v čase realizácie predmetného diela bol zamestnancom žalobcu. Potvrdil, že hoci bol žalobca zhotoviteľom diela, niektoré časti naopak zhotovoval žalovaný, a to väčšinou na základe ústnej dohody. Zároveň uviedol, že dielo, ktoré vykonal žalovaný, preberal spolu s p. C. P. (technologickú časť). Nevedel však uviesť, akým spôsobom by sa mala na preberaní zúčastniť p. P.. Preberania sa podľa neho nerobili písomne, vystavovala sa však na základe neho faktúra.

Svedok Y. Ď. na pojednávaní pre súdom uviedol, že na H. G. G. pracoval ako technik pre stavebnú časť. Potvrdil, že od určitého momentu neboli faktúry subdodávateľmi platené, pričom určité obdobie nedostal ani on zaplatené v termíne.

Podľa čl. 21 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000 ak sa účastníci zmluvy, z ktorých jeden alebo viacerí majú bydlisko v členskom štáte, dohodli, že súd alebo súdy členského štátu majú právomoc na riešenie sporov, ktoré vznikli alebo môžu vzniknúť v súvislosti s konkrétnym právnym vzťahom, potom má právomoc tento súd alebo tieto súdy. Táto právomoc súdu je výlučná, ak sa účastníci nedohodli inak. Takáto dohoda o voľbe právomoci musí byť buď: a/ písomná alebo písomne potvrdená, alebo b/ vo forme, ktorá je v súlade s praxou, ktorú medzi sebou zaviedli účastníci zmluvy, alebo c/ v medzinárodnom obchode vo forme, ktorá je v súlade so zvyklosťami, ktoré sú alebo majú byť účastníkom zmluvy známe, a ktorá je v takomto obchode dobre známa a pravidelne dodržiavaná účastníkmi, ktorí uzatvorili zmluvu typickú pre daný obchodný vzťah. Podľa článku 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.

Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občiansky zákonník) právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 456 prvá veta Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať domu, na úkor koho sa získal.

Podľa § 323 ods. 1, ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len ) ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná. Za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3.

Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

Podľa § 536 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

Podľa § 550 Obchodného zákonníka objednávateľ je oprávnený kontrolovať vykonávanie diela. Ak objednávateľ zistí, že zhotoviteľ vykonáva dielo v rozpore so svojimi povinnosťami, je objednávateľ oprávnený dožadovať sa toho, aby zhotoviteľ odstránil vady vzniknuté vadným vykonávaním a dielo

vykonával riadnym spôsobom. Ak tak zhotoviteľ diela neurobí ani v primeranej lehote mu na to poskytnutej a postup zhotoviteľa by viedol nepochybne k podstatnému porušeniu zmluvy (§ 345), je objednávateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy.

Podľa § 554 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.

Podľa § 560 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Obchodného zákonníka dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve. Zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania (§ 554); ak však nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci prechádza na objednávateľa neskôr, je rozhodujúci čas tohto prechodu. Za vady diela, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, zodpovedá zhotoviteľ v rozsahu tejto záruky. Zhotoviteľ zodpovedá za vady diela vzniknuté po čase uvedenom v odseku 2, ak boli spôsobené porušením jeho povinností.

Podľa § 562 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela. Súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí, b) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke uskutočnenej podľa odseku 1, c) bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu diela. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.

Podľa § 642 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).

Podľa článku X bodu 10.2 zmluvy o dielo objednávateľ je povinný písomne oznámiť dodávateľovi vady bez zbytočného odkladu po ich zistení tak, ako to definuje bod 9.1 tejto zmluvy.

Podľa článku X bodu 10.4 zmluvy o dielo ak dodávateľ nezačne s opravárenskými prácami do 48 hodní po obdržaní písomného hlásenia, objednávateľ je oprávnený odstrániť vadu na náklady dodávateľa, ktorých vynaloženie objednávateľ dodávateľovi náležite zdokumentuje a dokumentáciu odovzdá..

Podľa článku XVIII bodu 18.1 zmluvy o dielo zmluvné strany sa dohodli, že objednávateľ zaplatí dodávateľovi celkovo za dodanie a predmetu zmluvy celkovú cenu X.XXX.XXX,- € bez DPH (slovom: U.U. eur bez DPH).

Podľa článku XVIII bodu 18.6 zmluvy o dielo záväzok objednávateľa zaplatiť cenu podľa tejto zmluvy je splnený odpísaním platby z účtu objednávateľa v prospech účtu uvedenom na faktúre dodávateľa.

Podľa článku XVIII bodu 18.9 zmluvy o dielo dodávateľ preukáže objednávateľovi, že subdodávatelia boli vyplatení, pokiaľ ich dodávka bola nezávadná a v termíne. V prípade, že by faktúra vystavená subdodávateľmi nebola uhradená, môže objednávateľ zadržať úhrady ďalších faktúr voči dodávateľovi. Písomné vyjadrenie slúži ako potvrdenie pre objednávateľa ako potvrdenie o tom, že faktúry vystavené subdodávateľmi boli dodávateľom uhradené, Predpokladom je však nezávadnosť a dodržanie zmluvných termínov.

Podľa článku XVIII bodu 18.10 zmluvy o dielo objednávateľ môže zabezpečovať také subdodávky, ktoré sú obojstranne výhodné v porovnaní s kalkuláciou a ich kvalita spĺňa ten istý štandard. Faktúry budú vystavené dodávateľom a uhradené objednávateľom. V prípade, že objednávateľ má výhodnejších dodávateľov, musí si tieto diely, príp. tovar sám dopraviť a zabudovať. Záruku na takéto diely dodávateľ neposkytuje. Ak vzniknú pre dodávateľa zmeny projektu alebo iné zmeny, tak ich bude znášať objednávateľ. V prípade omeškania s dodávkou zodpovednosť za omeškanie znáša dodávateľ.

Podľa článku XX bod 20.3 zmluvy o dielo v prípade omeškania so zaplatením faktúry je objednávateľ povinný zaplatiť dodávateľovi úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania, avšak max. 3 % z celkovej ceny diela.

Podľa článku XXIII bod 23.2 zmluvy o dielo táto zmluva a práva a povinnosti z nej vyplývajúce sa riadia Obchodným zákonníkom č. 513/1991 Zb., v znení neskorších predpisov.

Podľa článku XXIII bod 23.3 zmluvy o dielo akýkoľvek spor týkajúci sa tejto zmluvy, pokiaľ ho zmluvné strany nevyriešia dohodou, bude predložený na rozhodnutie príslušnému súdu v zmysle občianskeho súdneho poriadku.

Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.

Súd uvádza, že jeho právomoc vec prejednať a rozhodnúť bola založená na ustanovení článku 23 bod 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, nakoľko účastníci sa v zmluve o dielo dohodli na voľbe právomoci súdov Slovenskej republiky (článok XXIII bod 23.3 zmluvy o dielo). Súd vec rozhodoval podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, keďže účastníci sa dohodli aj na voľbe rozhodného práva, konkrétne Obchodného zákonníka (článok XXIII. bod 23.2 zmluvy o dielo).

Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že žaloba bola podaná dôvodne len sčasti. Medzi žalobcom a žalovaným prišlo k platnému uzavretiu zmluvy o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej sa žalobca ako dodávateľ zaviazal pre žalovaného ako objednávateľa dodať a uviesť do prevádzky zariadenie (bioplynovú stanicu) a žalovaný zaplatiť cenu diela. Súd mal z predložených dôkazov preukázané, že žalovaný sa dostal s platením faktúry č. XXXXXXX do omeškania a vznikol mu nedoplatok celkovo vo výške XX.XXX,XX €. Na základe jednostranného započítania pohľadávok zo strany žalovaného žalobca ponížil uvedenú čiastku o sumu X.XXX,XX € a žiadal tak, aby žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy XX.XXX,XX €. Vzhľadom na skutočnosť, že súd nemal preukázané, že by žalovaný danú sumu uhradil, žalobe v tejto časti vyhovel. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, keď jednostranné započítanie pohľadávok uznal len vo výške X.XXX,XX €, nakoľko na sumu jednostranného započítania pohľadávok v celkovej výške XX.XXX,XX € (za vykonané práce na diele žalovaným vo výške X.XXX,- € a za opravárenské práce v zmysle bodu 10.4 zmluvy o dielo vo výške XX.XXX,XX €) nemal žalovaný v zmysle zmluvy o dielo nárok. Súd poukazuje jednak na skutočnosť, že práce, za ktoré si žalovaný vyúčtoval sumu X.XXX,- € (t.j. meracie práce), mali byť súčasťou prác, ktoré pre žalobcu vykoná žalovaný bez nároku na odplatu (v zmysle článku XII bodu 12.1 zmluvy o dielo) a jednak na skutočnosť, že v konaní žalovaný jednoznačne nepreukázal, že by žalobca v prípade riadne uplatnených vád diela žalovaným reklamácie nevybavil. Naopak žalobca doložil listiny, ktoré potvrdzujú, že všetky vytýkané vady diela, ktoré žalovaný u žalobcu riadne nahlásil a uplatnil v zmysle zmluvy o dielo, boli žalobcom riadne odstránené. Zároveň súd konštatuje, že žalovaný v konaní nepreukázal, že by prejavy jednostranného započítania boli skutočne doručené žalobcovi (ktorá skutočnosť je nevyhnutným predpokladom na jednostranné započítanie pohľadávok), pričom doručenku zo dňa 4.6.2014 (č.l. 480) nepovažuje za postačujúcu, nakoľko na nej nie je špecifikovaný predmet doručovania.

Súd sa ďalej zaoberal uplatňovaným nárokom žalobcu vyplývajúcim z ustanovenia článku XX bodu 20.3 zmluvy o dielo, na základe ktorého je objednávateľ (t.j. žalovaný) v prípade omeškania so zaplatením faktúry povinný zaplatiť dodávateľovi (t.j. žalobcovi) úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania, avšak max. 3 % z celkovej ceny diela. Žalobca v priebehu konania upravil požadované úroky z omeškania na sumu XX.XXX,XX €, a to v zmysle dodatku č. 2 k zmluve o dielo, na základe ktorej sa účastníci zmluvy dohodli na rozdielnej splatnosti za tovar, resp. službu (splatnosť 14 dní) a za DPH (splatnosť 70 dní od podania daňového priznania, t.j. do 25. dňa toho ktorého mesiaca), ako aj v zmysle článku XVIII bodu 18.6 zmluvy o dielo, na základe ktorej je záväzok objednávateľa (t.j. žalovaného) zaplatiť cenu diela splnený odpísaním platby z jeho účtu, t.j. nie až prijatím platby v prospech účtu dodávateľa. Z prehľadu omeškania s platením jednotlivých faktúr po úprave vyplýva, že žalovaný sa dostal do omeškania s platením jednotlivých faktúr a žalobcovi tak dlhuje celkom sumu XX.XXX,XX €, preto súd žalobe aj v tejto časti vyhovel. Vzhľadom na úpravu výšky úrokov z omeškania žalobcom sa súd nezaoberal námietkou žalovaného ohľadom skutočnosti, že žalobca vo vystavených faktúrach nezohľadňoval rozdielnu splatnosť. Zároveň keďže je žalovaný v omeškaní so zaplatením faktúry č. XXXXXXX v sume XX.XXX,XX €, súd žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne aj z tejto sumy, a to od 5.5.2011, t.j. od dátumu splatnosti faktúry.

Žalovaný sám potvrdil, že niektoré faktúry boli uhradené až po dátume ich splatnosti. Argumentoval však tým, že úhradu faktúr zadržiaval z dôvodu, že žalobca neplatil svojim subdodávateľom za práce vykonané na predmetnom diele, ako aj tým, že žalobca ani na výzvy neodstránil viaceré vady tohto diela. Čo sa týka tvrdenia o neplatení faktúr za práce subdodávateľom žalobcu, uvedené nebolo žalovaným v konaní preukázané, resp. žalobca predložil výpisy, z ktorých vyplýva, že svojím subdodávateľom zaplatil za vykonané práce riadne a včas. Žalobca navyše poukázal na skutočnosť, že žalovaný sa síce odvoláva na ustanovenie článku XVIII bodu 18.9 zmluvy o dielo, podľa neho však nepostupoval, nakoľko nežiadal od žalobcu potvrdenie (preukázanie) o tom, že jeho subdodávatelia boli vyplatení (t.j. túto skutočnosť, že zadržiava faktúry z tohto dôvodu, žalobcovi neoznámil). Navyše dané ustanovenie súd posúdil ako neurčité a nezrozumiteľné a z tohto dôvodu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka za neplatné, nakoľko z neho nevyplýva, akým spôsobom sa mali tieto skutočnosti preukazovať. Z tohto dôvodu sa súd ďalej nezaoberal zisťovaním, či boli subdodávatelia žalobcu vyplatení. Čo sa týka nároku žalobcu na zaplatenie sumy XXX.XXX,- € z titulu bezdôvodného obohatenia, súd po vykonanom dokazovaní zistil, že žaloba nebola podaná dôvodne. Žalovaný si danú sumu uplatnil v zmysle článku XVIII bod 18.10 zmluvy o dielo, pričom žalobca si bol vedomý, za aké plnenia bola faktúra vystavená a po skontrolovaní uvedenú sumu riadne zaplatil. Nárok začal spochybňovať až rok po úhrade sumy. V konaní bolo preukázané, že viaceré dojednania boli medzi zmluvnými stranami dojednané ústne. Okrem tvrdenia žalovaného to vyplýva aj z výpovedí svedkov p. H., p. H., ale najmä svedkyne V.. Z. P. (v tom čase prokuristky dcérskej spoločnosti žalobcu a zároveň tlmočníčky pri rokovaniach medzi účastníkmi zmluvy o dielo), ktorá potvrdila, že na základe ústnych dohôd vykonával viaceré práce na diele žalovaný, a to s nárokom na odplatu. Súd sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že so žalobcom uzatvoril v zmysle § 642 Obchodného zákonníka zmluvu o sprostredkovaní, kde na strane sprostredkovateľa vystupoval žalovaný a na strane záujemcu žalobca, pričom žalovaný sa v nej zaviazal vyvíjať činnosť pre žalobcu smerujúcu k uzatvoreniu zmluvy s treťou osobou, a to konkrétne na obstaranie a dodávku kŕmnych vozov slúžiacich na zásobovanie bioplynovej stanice a suma XXX.XXX,- € mala predstavovať odmenu za sprostredkovanie, a to náklady na cestovanie, rokovanie a práce súvisiace s uložením kŕmnych vozov na miesto. Súd mal preukázané, že práce vyfakturované predmetnou faktúrou č. XXXXXXX žalovaný skutočne pre žalobcu vykonal, o čom svedčí predložený rozpis prác (podanie zo dňa 8.7.2014). Vo vzťahu k platnosti objednávky na obstaranie a dodanie predmetných kŕmnych vozov súd zistil, že žalovaný nepopiera, že by zmluvu o dodávke zo dňa 22.1.2010 uzatvoril žalobca. Predchádzala tomu však práve zmluva o sprostredkovaní podľa § 642 Obchodného zákonníka a činnosť žalovaného, ktorá smerovala k uzatvoreniu danej zmluvy o dodávke zo dňa 22.1.2010. Súd tiež poukazuje na protirečivé tvrdenia žalobcu, keď predmetnú sumu žiadal priznať najprv z dôvodu omylom zaplatenej faktúry, neskôr sa však vyjadril, že úhradu danej faktúry nežiadal od žalovaného viac ako rok z dotačných dôvodov. Súd zároveň konštatuje, že žalobca plnením (t.j. zaplatením sumy XXX.XXX,- €) v zmysle § 323 ods. 1, ods. 2 a § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka uznal svoj záväzok voči žalovanému. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nepreukázal, že by sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil, súd žalobu v tejto časti zamietol.

Súd o trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, náhrada trov sa pomerne rozdelí, čo si vyžaduje určiť pomer úspechu oboch

účastníkov vo veci a od úspechu účastníka (víťaznej strany) odpočítať jeho neúspech (t.j. mieru úspechu druhej strany). Vo výške rozdielu má potom účastník právo, aby mu druhý účastník nahradil pomernú časť trov, ktoré vynaložil pri účelnom uplatňovaní alebo bránení práva, pričom výška trov, ktoré v konaní vznikli druhému účastníkovi, je tu nerozhodná. Vychádzajúc z uvedeného súd konštatuje, že v konaní bol úspešnejší žalovaný, ktorý mal úspech vo výške 58,46 % (XXX.XXX,XX € zo žalovanej sumy XXX.XXX,XX €), žalobca mal úspech len vo výške 41,54 % (XXX.XXX,XX € zo žalovanej sumy XXX.XXX,XX €), t.j. čistý úspech žalovaného predstavuje výšku 16,92 % (78,92 % - 21,08 %) a v tejto výške priznal žalovanému náhradu trov konania.

Súd pri určení pomeru úspechu účastníkov v konaní vychádzal v zmysle § 146 ods. 2 O.s.p. zo skutočnosti, že konanie bolo čiastočne zastavené zavinením žalovaného, nakoľko v časti o zaplatenie sumy XX.XXX,- € zobral žalobca dňa 17.2.2012 svoj návrh späť pre konanie žalovaného, ktorý časť dlžnej sumy uhradil až po začatí konania (dňa 29.12.2011 sumu XX.XXX,- € a dňa 10.1.2012 sumu XX.XXX,- €) a čiastočne zavinením žalobcu, nakoľko dňa 11.4.2016 zobral svoj návrh v časti o zaplatenie XX.XXX,XX € a v časti úroku z omeškania prevyšujúceho 0,05 % denne zo sumy XX.XXX,XX € od 5.5.2011 do zaplatenia z dôvodu úpravy výpočtu úrokov z omeškania, t.j. v danej časti nebol návrh podaný dôvodne.

Právnemu zástupcovi žalovaného patrí v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb odmena za 18 úkonov právnej služby po XXX,XX € (prevzatie a príprava zastúpenia, odpor zo dňa 18.1.2012, vyjadrenie zo dňa 10.5.2012, vyjadrenie zo dňa 16.12.2015, ďalšia porada s klientom dňa 10.6.2012, účasť na pojednávaní v dňoch X.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, X.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, X.X.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, X.X.XXXX), režijný paušál za 17 úkonov právnej služby v roku X,XX €, náhrada za stratu času za jedenásť ciest celkovo vo výške XXX,XX € (22x XX,XX €), t.j. spolu odmena a hotové výdavky celkovo vo výške XX.XXX,XX €. Súd priznal žalovanému náhradu trov konania v zmysle vyúčtovania v nižšej výške, ako mal v zmysle vyhlášky nárok (t.j. vychádzajúc zo sumy XXX.XXX,XX €, resp. z výpočtového základu za rok 2009), nakoľko tarifnou hodnotou v danej veci pri začatí poskytovania právnej služby bola suma XXX.XXX,XX €. Takisto právnemu zástupcovi žalovaného nepriznal ním vyčíslenú odmenu 2/3 zo sumy X.XXX,XX €, nakoľko súd vychádzal z ustanovenia § 13a ods. 1 písm. b/ vyhlášky a nie z ustanovenia § 14 ods. 2 písm. a/ vyhlášky. Uznesením č. k. -499 zo dňa 1.6.2015 súd priznal svedkovi V.. B. C. svedočné vo výške XXX,XX €, ktoré bolo vyplatené preddavku na svedecké dokazovanie zloženého žalovaným.

Trovy konania tak pozostávajú zo súdneho poplatku za odpor v sume XX.XXX,XX €, z trov právneho zastúpenia žalovaného v sume XX.XXX,XX € a z trov dôkazu (svedočného) v sume XXX,XX €, z čoho pomerná náhrada súdneho poplatku za čistý úspech 16,92 % predstavuje sumu X.XXX,XX €, pomerná náhrada trov právneho zastúpenia predstavuje sumu X.XXX,XX € a pomerná náhrada trov dôkazu predstavuje sumu XX,XX €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

V odvolaní sa okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3 O.s.p.) musí uviesť. proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a ) f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.)

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.