Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7T/156/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, samosudcom JUDr. Ladislavom Bujňákom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 2.6.2016 v Trebišove, takto

rozhodol:

Obžalovaný Y. R. Q. O. T. C. , G.. X. XX. XXXX v Trebišove, trvale bytom E., C. XXXX/X, dôchodca,

s a o s l o b o d z u j e

podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku spod skutku obžaloby, ktorý bol právne kvalifikovaný ako prečin pytliactva podľa § 310 ods. 1 Trestného zákona, ktorý mal spáchať tak, že:

„dňa 22. 2. 2015 v čase okolo 21.47 hod. riadil na ul. Sadovskej pri objekte spoločnosti IVIM v Trebišove, osobné motorové vozidlo zn. Citroen AX, ev. č. E. XXX K., kde počas jazdy zrazil srnca lesného (lat. Capreolus capreolus), ktorý mu skočil do jazdného pruhu, kde po nehode zrazeného srnca lesného naložil do vozidla a následne z miesta odišiel, čím takto svojim konaním spôsobil škodu pre Poľovnícke združenie Čajka Trebišov, vo výške 200,- Eur“, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

odôvodnenie:

Okresná prokuratúra Trebišov podala dňa 21.10.2015 pod č. -15 na tunajší súd obžalobu na obvineného Y. R., G.. X. XX. XXXX Z. E., E. K. E., C. XXXX/X, dôchodca, pre prečin pytliactva podľa § 310 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe ako je uvedené vyššie.

Po doručení obžaloby samosudca postupoval v súlade s § 238 Trestného poriadku a po preskúmaní obžaloby a celého spisového materiálu vydal vo veci trestný rozkaz, ktorým uznal obvineného za vinného a uložil mu peňažný trest vo výmere 250,- Eur a súčasne mu uložil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiacov. Poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody zároveň odkázal na občianske súdne konanie.

Proti tomuto trestnému rozkazu podal obvinený riadne a včas odpor. V odpore poprel spáchanie skutku, ktorý sa mu kladie za vinu a odôvodnil to tým, že srnčiu zver, ktorá mu vošla do cesty síce zrazil, ale po náraze zver obvinený neodviezol preč ako to prezentujú orgány činné v trestnom konaní, ktoré našli v motorovom vozidle obvineného stopy po zveri. Podľa slov obvineného srnčia zver po náraze utiekla do poľa. Danú udalosť telefonický ohlásil pánovi M. L. - hospodárovi poľovníckeho združenia a dodal, že ani svedkovia B. C. Q. K. O. nepotvrdili skutočnosť, že by obvinený zrazenú zver naložil do auta a odviezol z miesta. Ďalej tiež uviedol, že bezprostredne po udalosti umožnil príslušníkom policajného zboru, aby v

jeho aute umiestnenom v jeho dvore skontrolovali stopy po zveri, pričom tí žiadnu zver nenašli. V závere odporu navrhol, aby bol vytýčený termín hlavného pojednávania, na ktorom bude preukázané, že sa nedopustil žiadneho trestného činu.

Po odročenom pojednávaní zo dňa 25.2.2016 sa dňa 31.5.2016 vykonalo hlavné pojednávanie, ktorého sa zúčastnil prokurátor, obžalovaný, jeho obhajca a svedkovia, pričom u každého z nich bolo doručenie vykázané a lehota na prípravu na pojednávanie bola zachovaná. Obžalovaný zotrval na písomne podanom odpore a následne prokurátor predniesol obžalobu, pričom týmto momentom bol trestný rozkaz zrušený.

Vzápätí bolo obžalovanému umožnené, aby v zmysle § 257 Trestného poriadku učinil vyhlásenie, či sa cíti byť vinný, nevinný alebo nepopiera spáchanie skutku, pričom obžalovaný prehlásil, že sa necíti byť vinným zo skutku uvedeného v obžalobe. Z uvedeného dôvodu súd pristúpil k vykonávaniu dokazovania.

Obžalovaný bol poučený a následne vypočutý a vo svojej výpovedi uviedol tie isté tvrdenia ako pri výsluchu v rámci prípravného konania a v odpore proti trestnému rozkazu. Vo svojej výpovedi doplnil, že v deň, kedy sa mal skutok stať, navrhoval policajtom, aby spolu išli na miesto činu a prehľadali miesto, kde ku zrážke došlo. Tiež doplnil, že krvavé stopy po zveri boli zanechané v aute kvôli tomu, že obžalovaný sa snažil ranenej zveri pomôcť postaviť sa a pri tom si krvou zašpinil ruky, ktoré si následne utrel o rohož v aute. Palubovku si zašpinil od krvi, keď si vyberal baterku z prístrojovej skrinky. V závere dodal, že nechápe prečo sa svedkovia našli až po troch mesiacoch a tiež, že nepovažoval za podstatné volať po zrážke políciu, nakoľko srna po zrážke sama odišla.

Svedkovia B. C. Q. K. O. zotrvali na svojich výpovediach z prípravného konania a pri výsluchu na súde uviedli, že videli, že došlo k zrážke auta obžalovaného so zverou a tiež videli, že obžalovaný chodil po zrážke s baterkou okolo auta, avšak ani jeden z nich nevedel povedať, či obžalovaný zver naložil do auta a odišiel s ňou z miesta zrážky, resp., že nevideli že by obžalovaný nakladal zrazenú zver do svojho auta.

Súd oboznámil taktiež podstatný obsah spisového materiálu. Zo znaleckého posudku Doc. Ing. Radoslava Žideka, PhD., znalca z odboru genetika, odvetvie analýzy DNA a genetika živočíchov zo dňa 17.4.2015 bolo zistené, že všetky predmety vhodné na skúmanie druhovej identity obsahujú DNA živočíšneho druhu Srnec lesný (Capreolus capreolus), pričom len predmet označený ako biologická stopa č. 1 zaistená z miesta činu a predmety označené ako biologická stopa č. 1 a č. 5 zaistené z osobného motorového vozidla ev. č. E., pochádzajú z rovnakého jedinca. Podľa posudku, predmet č. 7 predložený podozrivým pochádza z odlišného jedinca a jeho zhoda s ostatnými predmetmi vhodnými na určenie identity zvieraťa je vylúčená. Znalec taktiež konštatoval, že vzorka č. 8 z biologickej stopy č. 6 zaistenej z dvoru obžalovaného bola z identifikácie na úrovni jedinca vylúčená.

Zo zápisnice o obhliadke miesta činu a fotodokumentácie bolo konštatované, že na motorovom vozidle obžalovaného boli nájdené stopy po zrážke so zverou. Z charakteristiky miesta trvalého pobytu bolo zistené, že obžalovaný býva v Trebišove spolu so svojou manželkou a dvomi dcérami a jeho správaním sa nezaoberala žiadna z komisií zriadených mestským zastupiteľstvom Trebišov. Z odpisu registra trestov bolo zistené, že obžalovaný má dva záznamy z dávnejšieho obdobia a v súčasnosti sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený.

Z takto vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že obžalovaný nie je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu v obžalobe kladie za vinu, lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Súd k tomuto presvedčeniu dospel predovšetkým z vykonaného znaleckého dokazovania, z ktorého je zrejmé, že obžalovaný zrazil zver - srnu, avšak porovnávanie jednotlivých odobratých DNA stôp nasvedčuje tomu, že všetky upotrebiteľné stopy nepochádzajú z jedného a toho istého jedinca. Ide hlavne o predmet č. 7, ktorý v zmysle posudku pochádza z iného jedinca a jeho zhoda s ostatnými predmetmi vhodnými na určenie identity zvieraťa je vylúčená. Posudkom bolo preukázané, že len stopa č. 1 zaistená s miesta činu a predmety označené ako biologická stopa č. 1 a č. 5 zaistené z motorového vozidla obžalovaného pochádzajú z rovnakého jedinca. Napokon obžalovaný nikdy nepoprel, že by divú zver zrazil a všetky stopy ktoré boli zaistené túto skutočnosť potvrdzujú. Stopy, ktoré boli zaistené vo vozidle, obžalovaný hodnoverným spôsobom ozrejmil ako sa tam dostali a to tak, že po zrážke so zverou sa tejto pokúšal postaviť na nohy a krv a biologické stopy zveri sa takýmto

spôsobom dostali na jeho ruky a obuv a následne nasadol do vozidla na strane spolujazdca, aby z prístrojovej skrinky vybral baterku, aby mohol preveriť rozsah škôd na vozidle po zrážke so zverou. Tento fakt potvrdili taktiež svedkovia, ktorí videli obžalovaného s baterkou prehliadať následky vzniknutých škôd.

Súd považuje za podstatné poukázať na zásadný moment a to ten, že predmet č. 7 predložený podozrivým pochádza z odlišného jedinca a jeho zhoda s ostatnými predmetmi vhodnými na určenie identity zvieraťa je vylúčená. Znalcom bolo taktiež konštatované, že vzorka č. 8 z biologickej stopy č. 6 zaistenej z dvoru obžalovaného, bola z identifikácie na úrovni jedinca vylúčená. Z uvedeného preto nevyplýva, že by zaistené stopy, najmä na dvore obžalovaného dokazovali, že tam mala byť prítomná zrazená zver. Všetky zaistené biologické stopy na vozidle a vo vozidle sú síce zo srnčej zvery, no táto skutočnosť žiadnym spôsobom nedokazuje, že by obžalovaný aj naložil zrazenú zver do svojho vozidla.

Pokiaľ ide o svedecké výpovede B. C. Q. K. O., títo potvrdili len to, že obžalovaný zrazil zver - srnu (čo obžalovaný nepopiera), avšak ani jeden zo svedkov nevedel potvrdiť, že obžalovaný zrazenú zver naložil do svojho motorového vozidla a odniesol ju preč z miesta zrážky.

Súd prihliadal aj na fakt, že obžalovaný bezprostredne po zrážke so zverou kontaktoval príslušného hospodára poľovníckeho združenia, pričom v rozhovore mu oznámil, že zrazil srnu a zisťoval ako má ďalej postupovať, čo v konečnom dôsledku podľa všetkého nepotreboval, lebo podľa jeho slov srna utiekla. Z toho je súdu zrejmé, že ak by mal obžalovaný snahu, či úmysel vziať so sebou zrazenú zver a zahladiť tak stopy, určite by nevolal žiadnemu z predstaviteľov príslušného poľovníckeho združenia.

K tvrdeniu prokurátora ohľadom toho, že obžalovaný ako poľovník mal oznámiť zrazenie zvery polícii, súd uvádza, že obžalovaný učinil oznámenie poľovníckemu združeniu, čo v danom prípade postačuje na preukázanie toho, že obžalovaný nemal úmysel vziať si zrazenú zver so sebou preč. Napokon, zrazená zver po zrážke po nejakej chvíli utiekla, preto nebolo nevyhnutné kontaktovať políciu.

K záveru o nevine obžalovaného dospel súd aj s prihliadnutím na tvrdenia jeho obhajcu, ktorý správne uviedol, že vypočutí svedkovia C. Q. O. potvrdili, že nevideli obžalovaného nakladať zrazenú zver do jeho motorového vozidla, teda niet žiadneho priameho, či nepriameho dôkazu o tom, aby obžalovaný zrazenú zver skutočne naložil k sebe do auta a odviezol ju preč. Ďalším dôvodom o nevine obžalovaného je už spomínaná skutočnosť, že znalecký posudok konštatuje, že vo vozidle obžalovaného boli síce stopy DNA srnca, čo jeho klient nepopieral, ale na mieste kde sa nachádzala vzorka, znaleckým posudkom označená číslom 7 bolo znalecky konštatované, že ide o DNA iného jedinca ako toho, ktorý bol zrazený obžalovaným. Obhajca dodal, že v danom prípade nie je žiaden priamy, či nepriamy dôkaz, ktorý by preukázal vinu obžalovaného a že je vhodné na tento prípad použiť zásadu „in dubio pro reo“, ktorá sa tu hodí ako učebnicový príklad. Podľa slov obhajcu je nelogické, aby obžalovaný kontaktoval vedúceho pracovníka poľovníckeho združenia, kebyže chcel zver naložiť a vziať so sebou. Ku koncu záverečnej reči obhajca dodal, že obžalovaný bol síce v minulosti dva krát súdne trestaný, ale jeho odsúdenia sú už v súčasnosti zahladené. Z uvedených dôvodov žiadal obhajca, aby bol obžalovaný oslobodený spod obžaloby.

Súd sa stotožňuje s tvrdením obhajcu obžalovaného a dôvody ním uvádzané vyhodnotil ako nepochybné a hodnoverné. Súd na záver dodáva, že v danej trestnej veci sa riadil aj trestnou zásadou „in dubio pro reo“ (pri pochybnostiach v prospech páchateľa), nakoľko tvrdenia a dôkazy zo strany obžaloby neboli dostatočne preukázané. Nemožno predsa konštatovať vinu u obžalovaného len na základe biologických stôp zaistených na vozidle a vo vozidle, ktoré nijakým spôsobom nedokazujú, že by skutočne obžalovaný zrazenú zver naložil do svojho auta. Túto okolnosť napokon nepotvrdili ani vypočutí svedkovia, ktorí síce videli ako obžalovaný zrazil zver (čo obžalovaný nikdy nepopieral), avšak v žiadnom prípade nevideli nakladať zrazenú zver do auta.

Podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku, súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia a vyššie uvedené odôvodnenie súd rozhodol tak, že podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku obžalovaného spod skutku obžaloby, ktorý

bol právne kvalifikovaný ako prečin pytliactva podľa § 310 ods. 1 Trestného zákona oslobodil, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.