Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/51/2015

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zast.: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673 proti odporcovi: Mgr. Iveta Vajdová, advokátka, Bárdošova 25, 831 01 Bratislava, IČO: 30 798 221 o zaplatenie sumy 360,90 eur s prísl., o protinávrhu o zaplatenie sumy 71,59 eur a o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. -116 zo dňa 9.12.2014 takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č.k. -116 zo dňa 9.12.2014 z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 159,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 20.11.2012 do zaplatenia. Vo zvyšku návrh, ako aj protinávrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súčasne uložil odporcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 16,50 eur.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 16.1.2014 domáhal voči odporcovi zaplatenia istiny 360,90 eur spolu s úrokom z omeškania 0,05 % denne z dlžnej sumy od 20.11.2012 do zaplatenia, titulom neuhradenej ceny za poskytnuté služby v sume 59,90 eur a doplatenia zmluvnej pokuty vo výške 301 eur.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok navrhovateľa je čiastočne dôvodný. Vzťah medzi účastníkmi konania posúdil ako spotrebiteľský, ktorý sa spravuje ustanoveniami zákona o elektronických komunikáciách a podporne Občianskym zákonníkom.

Pokiaľ ide o zaplatenie ceny poskytnutých služieb, v tejto časti považoval prvostupňový súd nárok navrhovateľa za nesporný. Uviedol, že odporca ho nikdy nespochybnil, v odstúpení od zmluvy sám uznal ako reálny svoj záväzok voči odporcovi vo výške 65,99 eur z faktúry č. 515171360331. Okrem toho na uplatnenú sumu 59,90 eur započítal svoj protinárok a rozdiel uplatnil v protinávrhu.

Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že posúdenie zmluvnej pokuty záviselo od otázky, či odporca platne odstúpil od zmluvy o pripojení. Zo zisteného skutkového stavu a zákonných ustanovení mal za to, že k odstúpeniu od zmluvy nedošlo. Poukázal na § 44 ods. 6 písm. c) zákona 351/2011 Z.z., v zmysle ktorého predpokladom účinného odstúpenia od zmluvy je, že podnik neoznámi účastníkovi výsledok prešetrenia reklamácie. Odporca dňa 28.6.2012 reklamoval správnosť účtovaných položiek, konkrétne „mesačný poplatok Balík 100 MB + Zdieľanie dát“, ako aj „položku GPRS“. Navrhovateľ mu v zákonnej lehote dňa 3.7.2012 odpovedal, že pokiaľ ide o vyúčtované položky Balík 100MB+ a Dátové prenosy cez GPRS, reklamáciu uznáva za opodstatnenú, no poplatok Zdieľanie dát je vyúčtovaný podľa cenníka, a preto

túto časť reklamácie považuje za neopodstatnenú. Podľa prvostupňového súdu tým navrhovateľ úplne odpovedal na reklamáciu, a preto odporca nemal zákonný dôvod odstúpiť od zmluvy.

K tvrdeniu odporcu, že navrhovateľ mu neodpovedal na reklamáciu ohľadne neobjednania služby, uviedol, že odporca v reklamácii neuviedol výslovne, že si službu zdieľanie dát neobjednal. Odporca totiž v reklamácii na záver doslovne napísal: „Pracovník mi oznámil, že aj keď som si neobjednávala službu Zdieľanie dát, je potrebné podpísať žiadosť o zmenu služieb a paušálov. Z toho dôvodu som dnešného dňa zároveň podpísala Zmenu služieb a paušálov“. Z uvedeného podľa prvostupňového súdu nie je zrejmé, že by odporca reklamoval neobjednanie tejto služby, teda že by navrhovateľovi niečo vytýkal. Odporca neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by navrhovateľ mohol prešetrovať. Uvedené platí to o to viac, že odporca dňa 28.6.2012 podpísal žiadosť o zmenu účastníckeho programu, na ktorej bolo uvedené aj na Zdieľanie dát od 17.6.2012. Ak odporca skutočne nevedel, čo táto služba znamená, mal požiadať pracovníka navrhovateľa o vysvetlenie, prípadne mal žiadosť podpísať s výhradou. Pokiaľ sa odporca neopýtal pracovníka navrhovateľa, čo táto položka znamená, nemohol pracovník navrhovateľa predpokladať, že odporca podpisuje niečo, čomu nerozumie.

Na základe zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa prijal záver, že k odstúpeniu od zmluvy nedošlo, a preto odporca porušil svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom po dohodnutú dobu viazanosti od prevzatia zľavneného mobilného telefónu, čím mu vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. Vzhľadom na okolnosti prípadu však konajúci súd považoval zmluvnú pokutu vo výške 301 eur za neprimerane vysokú, nakoľko odporca z doby dvadsiatich štyroch mesiacov dohodnutých v dodatku zotrval s navrhovateľom v zmluvnom vzťahu po dobu viac ako dvanásť mesiacov, počas ktorej si plnil svoje povinnosti a v dohodnutom rozsahu aj využíval služby navrhovateľa. Obvyklá predajná cena mobilného telefónu v čase jeho poskytnutia odporcovi zodpovedala približne súčtu zľavnenej ceny a zmluvnej pokuty. Na základe toho súd prvého stupňa považoval zmluvnú pokutu za primeranú len vo výške 100 eur. Ustanovenie článku 2.5 dodatku k zmluve o pripojení súd hodnotil ako neprijateľnú podmienku iba v tej časti, podľa ktorej je odporca povinný zaplatiť zmluvnú pokutu bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu ešte zostáva do splnenia záväzku.

Z týchto dôvodov prvostupňový súd návrhu navrhovateľa vyhovel len čiastočne, a to vo výške 159,90 eur (59,90 eur + 100 eur) a vo zvyšku návrh zamietol. súčasne priznal navrhovateľovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške 8,75 % ročne.

Protinávrh odporcu zamietol v celom rozsahu z dôvodu, že odporca nepreukázal žiadne náklady vzniknuté v súvislosti s oprávnenou reklamáciou. Uplatňovanie náhrady za stratu času podľa vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov neprichádzalo do úvahy, lebo odporca nikoho nezastupoval. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., nakoľko obaja účastníci mali v konaní čiastočný úspech.

Proti tomuto rozsudku, proti výroku, ktorým bol návrh vo zvyšnej časti zamietnutý a proti výroku o trovách konania, podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a), d) a f) O.s.p. Uviedol, že súd prvého stupňa vo vzťahu k výroku, ktorým vo zvyšku návrh zamietol, v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal iba na zákonné ustanovenie § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka a následne konštatoval, že vzťah medzi účastníkmi konania bol posúdený ako spotrebiteľský. Navrhovateľ považuje v tejto časti napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné, keďže v odôvodnení rozhodnutia absentuje právne posúdenie veci najmä s ohľadom na to, na základe akých skutočností dospel konajúci súd k právnemu názoru, že odporcu je potrebné považovať za spotrebiteľa aj napriek tomu, že zmluvy uzatvorené s navrhovateľom uzatvoril ako fyzická osoba podnikateľ, náklady vynaložené odporcom za poskytované služby boli podnikateľskými výdavkami a nie je sporné, že služby využíval na podnikateľské účely.

V tejto súvislosti navrhovateľ zopakoval, že s odporcom uzavrel zmluvu o pripojení číslo A5698796 a dodatok k nej dňa 2.6.2011. Odporca uzavrel predmetné zmluvy ako fyzická osoba podnikateľ, a nie ako spotrebiteľov. Poukázal na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora vo veci Johann Gruber c/a Bay Wa AG, zo záverov ktorého vyplýva, že osoba, ktorá uzavrela zmluvu týkajúcu sa tovaru určeného čiastočne na podnikateľský účel a čiastočne na účel, ktorý nie je súčasťou jej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, nemá právo dovolávať sa výhod vyplývajúcich z pravidiel osobitnej právomoci stanovených článkov 13 až 15 tohto dohovoru, s výnimkou prípadu, že podnikateľský účel je do takej

miery okrajový, že má v celkovom kontexte predmetného plnenia len zanedbateľný význam, pričom skutočnosť, že prevažuje nepodnikateľský aspekt nie v tomto ohľade významná, t.j. nakoľko účelom pravidiel v 4-tom oddiely dohovoru je chrániť spotrebiteľa ako slabšiu stranu kontraktu, účelom uzavretia zmluvy musí byť výhradne uspokojovanie súkromných potrieb. V prípade, že zmluva sleduje aj súkromný účel, ale podnikateľský účel nie je zanedbateľný, musia byť obidvaja účastníci vzťahov chápaný ako rovnocenní. V zmysle citovaného rozhodnutia má navrhovateľ za to, že odporca nie je v predmetnom spore v pozícii spotrebiteľa.

Na základe uvedených skutočností navrhovateľ navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa zo dňa 13.2.2015 uviedol, že zotrváva na svojom stanovisku, že vzťah medzi ním a navrhovateľom je s ohľadom na uzavretie zmluvného vzťahu dňa 2.6.2011 spotrebiteľským, nakoľko právna úprava spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje na právny vzťah podľa účinnosti právnej úpravy v dobe uskutočnenia právneho úkonu. Ďalej uviedol, že svoju činnosť advokáta vykonáva podľa osobitného predpisu, pričom predmetom činnosti advokáta nie je uzatváranie zmlúv o pripojení s mobilným operátorom, ale poskytovanie právnych služieb. Ako odporca teda nemohol a ani nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, a teda nie je vylúčený z okruhu subjektov, ktoré zákon definuje ako spotrebiteľov. Odporca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 20.10.2011. Podľa názoru odporcu závery rozhodnutia Európskeho súdneho dvora, na ktoré poukázal navrhovateľ, nie sú pre daný prípad relevantné, nakoľko v danej veci sa riešila síce otázka spotrebiteľa, avšak na účely aplikácie Bruselského dohovoru, teda určenia súdnej právomoci. Ďalej uviedol, že ustanovenia zmluvy o zmluvných pokutách navrhovateľa boli vyhlásené viacerými súdmi za neplatné, a teda uvedené ustanovenia nemal mobilný operátor ďalej používať vo svojich zmluvách. Konanie navrhovateľa, ktorý používa jednotnú zmluvu bez ohľadu na to, či zmluvu uzatvára s fyzickou osobou alebo právnickou osobou, pričom koncový užívateľ buď zmluvu uzavrie alebo nie a nemá žiadnu možnosť ovplyvniť obsah zmluvy, považuje odporca za nekalosúťažné správanie.

Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), d) a f) O.s.p. Vyjadril nesúhlas so záverom súdu prvého stupňa týkajúci sa odstúpenia od zmluvy, v zmysle ktorého odporca reklamácii výslovne neuviedol, že si službu zdieľanie dát neobjednal. Naopak má za to, že v reklamácii zo dňa 28.6.2012 jednoznačne uviedol, že si neobjednal službu zdieľanie dát, pokiaľ táto bola uvedená pri programe, túto službu nikdy nepoužíval a mal za to, že to je poskytované v rámci paušálu, nakoľko mu nebola oznámená ani cena za službu zdieľanie dát. Podľa názoru odporcu z reklamácie zo dňa 28.6.2012 jednoznačne vyplýva, že reklamoval účtovanie naviac mesačných poplatkov, a to balík 100 Mb+ a zdieľanie dát. Na základe uvedených skutočností preto vytýkal súdu prvého stupňa, že tento dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu, keď konštatoval, že odporca nereklamoval a nemal výhrady k neobjednaniu služby zdieľanie dát.

Odporca mal ďalej za to, že konajúci súd nesprávne posúdil predbežnú otázku odstúpenia od zmluvy, a to v nadväznosti na už existujúce súdne rozhodnutia týkajúce sa povinnosti navrhovateľa zdržať sa používania ustanovení o zmluvnej pokute z dôvodu neprijateľnej zmluvnej podmienky.

Nesúhlasil ani so záverom prvostupňového súdu, že odporca ničím nepreukázal svoj protinávrh. Podľa názoru odporcu bolo preukázané reklamačné konanie v OD Tesco Lamač a uplatnený návrh sa opieral o stratu času stanoveného vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z.

Odporca ďalej namietal uloženie povinnosti zaplatiť súdny poplatok vo výške 16,50 eur z dôvodu nepreskúmateľnosti. Okrem toho uviedol, že ako spotrebiteľ je oslobodený od súdneho poplatku a keďže súd prvého stupňa považoval odporcu za spotrebiteľa, nemal ho zaviazať k úhrade súdneho poplatku.

V závere odvolania odporca namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. Na základe všetkých uvedených skutočností odporca navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie navrhovateľa a odporcu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho

pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že vzťah medzi účastníkmi konania bol posúdený ako spotrebiteľský, ktorý sa spravuje ustanoveniami zákona o elektronických komunikáciách a podporne Občianskym zákonníkom. Súčasne poukázal na § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka.

Je nutné prisvedčiť námietke navrhovateľa, že takéto strohé konštatovanie právneho posúdenia veci zo strany súdu je nedostatočné. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa neobsahuje vysvetlenie, na základe čoho dospel súd k právnemu záveru o spotrebiteľskom charaktere vzťahu medzi účastníkmi konania, v dôsledku čoho je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné.

S poukazom na uvedené odvolací súd uvádza, že jednou z esenciálnych podmienok vydaného rozsudku je jeho riadne odôvodnenie písomného vyhotovenia podľa § 157 ods. 2 O.s.p. Povinnosť súdu odôvodniť rozsudok spôsobom zakotveným v § 157 ods. 2 O.s.p. je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúceho z článku 36 a nasl. Listiny základných práv a slobôd a z článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivé súdne konanie. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Konajúci súd sa v ňom musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené skutočnosti, ale tiež s poukazom na všetky relevantné úvahy, ktoré ho viedli k právnym záverom, na ktorých založil svoje rozhodnutie. Stav, kedy v rozsudku absentujú náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p. vo svojich dôsledkoch vedie k tomu, že sa tento stáva nepreskúmateľným.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

V zmysle citovaného ustanovenia sa z hľadiska úplnosti odôvodnenia rozsudku vyžaduje, aby odôvodnenie obsahovalo najmä

- podstatný obsah prednesov účastníkov,

- vysvetlenie o tom, ktoré skutočnosti považoval súd za preukázané a ktoré nie,

- vysvetlenie o tom, z ktorých dôkazov vychádzal pri skutkových zisteniach, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov a prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy,

- právne posúdenie veci, t.j. vysvetlenie, z akých právnych ustanovení vychádzal pri rozhodovaní a prečo pod tieto ustanovenia podriadil zistený skutkový stav.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie i postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu jeho procesných práv, pričom takýmto právom je i právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Povinnosti súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie korešponduje právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia. Porušením tohto práva sa účastníkovi odníma možnosť skutkovo a právne reagovať na rozhodnutie súdu, proti ktorému chce využiť možnosť opravného prostriedku. Nedostatok riadneho, dostatočného a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia, ktoré nerešpektuje § 157 ods. 2 O.s.p. a neobsahuje požadované náležitosti, predstavuje porušenie práva na spravodlivé súdne konanie a je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.

Za arbitrárny, resp. nie dostatočne zdôvodnený treba považovať rozsudok všeobecného súdu aj v situácii, keď všeobecný súd svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 28. februára 2006).

Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nezodpovedá § 157 ods. 2 O.s.p., keď súd prvého stupňa v časti, v ktorej mal stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ako vec právne posúdil,

iba konštatoval, že vzťah medzi účastníkmi konania bol posúdený ako spotrebiteľský, ktorý sa spravuje ustanoveniami zákona o elektronických komunikáciách a podporne Občianskym zákonníkom.

K veci samej, a to k tvrdeniu odporcu, že v danej veci má postavenie spotrebiteľa, odvolací súd poukazuje § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (účinného ku dňu zavretia zmluvy o pripojení), podľa ktorého sa na účely tohto zákona rozumie spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti. Zákonodarca nad rámec článku 2 písm. b/ Smernice rady 93/13 - EHS zo dňa 5.4.1993 definuje za spotrebiteľa aj právnickú osobu, nakoľko v citovanom článku 2 písm. b/ Smernice je za spotrebiteľa považovaná iba fyzická osoba, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu. V tomto prípade však za spotrebiteľa nemožno považovať akúkoľvek právnickú osobu, ale iba právnickú osobu, ktorá nakupuje výrobky alebo využíva služby, ktoré nie sú určené pre jej ďalšiu podnikateľskú činnosť. Podľa 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka je spotrebiteľ fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. V danom prípade je predmetom zmluvy o pripojení využívanie služieb v rámci GSM siete. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že zmluvu o pripojení zo dňa 2.6.2011 podpísala ako účastník - Mgr. Iveta Vajdová, advokátka, teda fyzická osoba podnikateľ. v § 261 ods. 1 stanovuje kritériá, ktoré sú rozhodujúce pre určenie, ktorým zákonom sa budú spravovať vzťahy medzi subjektmi. Podľa citovaného ustanovenia sa záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti, spravujú Obchodným zákonníkom. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia je nutné konštatovať, že súd prvého stupňa sa v konaní nezaoberal otázkou, na aké účely odporca služby poskytované navrhovateľom využíval, či na súkromné alebo podnikateľské. Uvedená skutočnosť je pritom determinujúca z hľadiska označenia vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom ako spotrebiteľský. Prvostupňový súd v napadnutom rozhodnutí rozhodol tiež o protinávrhu odporcu tak, že tento zamietol z dôvodu, že odporca nepreukázal žiadne náklady vzniknuté v súvislosti s oprávnenou reklamáciou a uplatňovanie náhrady za stratu času neprichádzalo do úvahy z dôvodu, že odporcu nikto nezastupoval. K uvedenému odvolací súd poznamenáva, že odporca na pojednávaní konanom dňa 9.12.2014 uviedol, že si voči navrhovateľovi uplatnil svoje nároky vo výške 131,49 eur, ktoré podrobne špecifikoval v odstúpení od zmluvy. S poukazom na uvedené možno mať za to, že súd prvého stupňa posúdil uplatnenie nárokov zo strany odporcu ako vzájomný návrh v zmysle § 97 O.s.p. Podľa mienky odvolacieho súdu bolo potrebné na daný stav aplikovať § 98 O.s.p., v zmysle ktorého vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil navrhovateľ. Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu.

Na záver odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa výrok o uložení povinnosti odporcovi zaplatiť súdny poplatok vo výške 16,50 eur žiadnym spôsobom neodôvodnil.

Keďže v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa absentujú náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p. najmä pokiaľ ide o záver súdu o spotrebiteľskom vzťahu medzi účastníkmi konania, čo vedie k tomu, že tento sa stáva nepreskúmateľným, odvolací súd ho podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že súd prvého stupňa bude v ďalšom konaní skúmať charakter vzťahu medzi účastníkmi konania aplikujúc relevantné právne predpisy, opätovne posúdi dôvodnosť uplatneného nároku navrhovateľa, ako aj odporcu, pričom svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby spĺňalo kritériá zakotvené v § 157 ods. 2 O.s.p.

O náhrade trov konania vrátane trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci v súlade s § 224 ods. 3 O.s.p.

Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.