Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_5C-265-2015.pdf
PDF · 74.49 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/265/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, samosudkyňou JUDr. Gabrielou Kyseľovou v právnej veci navrhovateľa: E. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Q., C. XX, proti odporcom: v rade 1/ Q. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A., F. XXX, v rade 2/ J. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A., Nová XXX, adresa na doručovanie: C. XX, XXX XX Q., v konaní o zrušenie vyživovacej povinnosti voči plnoletým deťom, takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľky E. G., nar. XX.XX.XXXX voči odporcovi 1/ Q. G., nar. XX.XX.XXXX a odporcovi 2/ J. G., nar. XX.XX.XXXX, určenú jej rozsudkom Okresného súdu Námestovo zo dňa 17.10.2011 č. k. 7C/169/2010-59, počnúc dňom 01.07.2015.
II. Navrhovateľke sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Návrhom podaným súdu dňa 10.09.2015 navrhovateľka žiadala, aby súd zrušil jej vyživovaciu povinnosť voči odporcovi I/ Q. G. a odporcovi II/ J. G., ktorá jej bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Námestovo č. k. 7C/169/2010-59 zo dňa 17.10.2011, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej sa zaviazala prispievať na výživu každého z odporcov vo výške 30 % zo sumy životného minima. Odporca I/ - Q. G. ukončil 06/2015 štúdium na J. škole v F. a od 09/2015 je vedený ako nezamestnaný. Odporca II/ - J. G. ukončil školskú dochádzku 06/2015 na J. obchodu a služieb v C. P. a od 02.09.2015 pracuje vo firme L. SE, T..
Súd s poukazom na ustanovenie § 101 ods. 2 veta druhá O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti odporcu II/, ktorý svoju neúčasť neospravedlnil a nežiadal o odročenie pojednávania. Súhlasil (zriekol) sa dávky výživného.
Navrhovateľka zotrvala na podanom návrhu, pretože odporcovia sú plnoletí a obaja si zarábajú sami na živobytie. Opatruje svojho otca, poberá len opatrovateľský príspevok a dávku v hmotnej núdzi 63,20 €. Syn Q. ukončil školu koncom mája 2015 a dohodla sa s ním, že mu prestane prispievať na výživu, keďže začal pracovať. Spočiatku pracoval ako brigádnik, v súčasnosti pracuje v pracovnom pomere. Syn J. pracuje v spoločnosti L. od 2.9.2015 doposiaľ a žije s ňou v domácnosti, žiaden z odporcov neštuduje. J. ukončil štúdium v 06/2015.
Odporca I/ vo výpovedi súhlasil so zrušením vyživovacej povinnosti, keďže od 05/2015 ukončil štúdium a začal pracovať najskôr formou brigád ako stavebný robotník a od 04/2016 na základe pracovnej zmluvy ako vodič nakladať vo firme V. H., má svoj príjem, žije v domácnosti s otcom, s matkou - navrhovateľkou sa stretáva sporadicky. Vie si zarobiť na živobytie a nie je odkázaný na výživu navrhovateľky.
Odporca II/ v písomnom vyjadrení súhlasil so zrušením vyživovacej povinnosti.
V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín tvoriacich súčasť spisu a to pripojeným spisom súdu 7C/169/2010, z neho najmä rozsudkom súdu zo dňa 17.10.2011 č. k. 7C/169/2010, ktorým bolo rozvedené manželstvo navrhovateľky a otca odporcov, s pracovnou zmluvou odporcu II/ uzavretou 31.08.2015, lustráciou Sociálnej poisťovne, správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, oddelenie služieb pre občana, Námestovo, ohľadom evidencie účastníkov konania v nezamestnanosti a poberaní dávok v hmotnej núdzi, správou L. SE, T. a vyjadrením odporcu II/, základe čoho ustálil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľke bola určená vyživovacia povinnosť voči odporcom rozsudkom Okresného súdu Námestovo zo dňa 17.10.2011 č. k. 7C/169/2010-59, právoplatným 22.11.2011 tak, že počnúc právoplatnosťou rozsudku, ktorým bola schválená rodičovská dohoda sa zaviazala prispievať na výživu odporcu I/a II/ sumou 30 % so sumy životného minima na nezaopatrené dieťa podľa § 2 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov aktuálnej pre daný mesiac, za ktorý podľa tohto rozsudku jej vznikla povinnosť platiť výživného, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca vtedy ešte maloletých odporcov.
Odporca I/ dňa 31.05.2015 ukončil stredoškolské štúdium na J. škole, F., U. XXX (lustrácia SP - čl.10) a ďalším štúdiom sa nepripravuje na budúce povolanie. V súčasnosti je zamestnaný na základe pracovnej zmluvy ako vodič nakladač vo firme V. H., z ktorej práce dostáva mzdu slúžiacu na pokrytie nevyhnutných výdavkov, teda nadobudol schopnosť sa živiť.
Odporca II/ ukončil stredoškolské štúdium na J. odbornej škole obchodu a služieb C. P. dňa 30.06.2015 a od 02.09.2015 do 31.12.2015 pracoval v spoločnosti L. SE, T., T. (čl.26) a od 01.01.2016 pracuje v spoločnosti E. T. F., s.r.o., so sídlom F., nadobudol schopnosť sa sám živiť.
Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov - ďalej len "ZoR", plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 78 ods. 2 ZoR ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
V súlade so zisteným skutkovým stavom a citovaným ustanovením zákona súd návrhu vyhovel. Mal za preukázané, že odporcovia sú plnoletí, ukončili stredoškolské štúdium a nepripravujú sa na budúce povolenie. V súčasnosti obaja pracujú v pracovnom pomere založenom na základe pracovnej zmluvy, za čo dostávajú mzdu. Získali schopnosť sami sa živiť a zarobiť si peňažné prostriedky na úhradu základných životných potrieb. Vyživovaciu povinnosť súd zrušil počnúc nadobudnutím schopnosti oboch odporcov sa živiť, t.j. dňom 01.07.2015, kedy už ani jeden z nich neštudoval.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 150 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, pretože si náhradu neuplatňoval a ani z obsahu spisu nevyplýva, že by mu nejaké trovy konania vznikli. Súd prihliadol aj na dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré vzhliadol v charaktere konania, ktorým je zrušenie vyživovacej povinnosti medzi otcom a plnoletým synom.
O súdnom poplatku súd nerozhodoval, keďže konanie je vecné oslobodené od poplatku s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 1 písm. g) zákona č. 71/1992 Z. z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
Podľa § 205 OSP ods. 1, 2 v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(3) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z.).