Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_7Cb-21-2014.pdf
PDF · 120.53 KB
Case nature
Area
Subarea
7Cb/21/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Dagmar Valockou v právnej veci žalobcu: Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s., IČO: 44 088 833, Horná 23, 974 01 Banská Bystrica ako správca úpadcu: I.. R. A., nar. XX.XX.XXXX, P. XX, XXX XX P., právne zastúpený: AK Tagaj s.r.o., SNP 38, 976 32 Badín, proti žalovanému: Euro MAX Skalica, s.r.o., IČO: 46 417 231, Kapitulská 5, 917 01 Trnava, právne zastúpený: HALADA advokátska kancelária, s.r.o., Kapitulská 21, 917 01 Trnava, o zaplatenie 6 335,42 eur, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 6 335,42 eur.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu náhradu trov konania žalobcu vo výške 1 224,45 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Dňa 14.02.2014 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba, ktorou sa žalobca domáhal rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu vo výške 6 335,42 eur.
Žalobca podanie žaloby odôvodnil tým, že zvolený zástupca veriteľov, obchodná spoločnosť Coface Slovakia Credit Management Services s.r.o., udelil žalobcovi ako správcovi úpadcu písomný pokyn kontaktovať úpadcu za účelom dobrovoľného plnenia časti mzdy, ktorá v zmysle ustanovenia § 48 ods. 1 v spojení s § 72 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“) je súčasťou príslušnej podstaty, a ktorá nebola žalovaným v právnom postavení zamestnávateľa úpadcu (platiteľa mzdy) úpadcovi v prebiehajúcom (a neskôr začatím konkurzného konania prerušenom) exekučnom konaní vedenom proti úpadcovi v právnom postavení povinného v mesiacoch január 2013 (mzda za 12/2012) až marec 2013 (mzda za 02/2013) zo mzdy zrazená, rovnako ako časť mzdy, ktorá nebola zo mzdy úpadcu žalovaným zrazená (po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu) v mesiacoch apríl 2013 (mzda za 03/2013) až máj 2013 (mzda za 04/2013), pričom pokiaľ v lehote 45 dní odo dňa udelenia pokynu nedôjde k dobrovoľnému plneniu úpadcom, bude správca povinný písomne kontaktovať žalovaného, aby túto časť mzdy (ktorú v rozpore s príslušnými ustanoveniami ZKR a Exekučného poriadku vyplatil úpadcovi), plnil pod hrozbou súdneho vymáhania sám. Správca následne požiadal úpadcu o bezodkladné vydanie majetku podliehajúceho konkurzu in concreto peňažných prostriedkov vo výške zodpovedajúcej žalovaným nerealizovaným zrážkam zo mzdy úpadcu za mesiace december 2013 až apríl 2013, ktorá bola na základe výplatných pások predložených úpadcom vyčíslená vo výške 6 335,42 eur. Správcovi bol dňa 10.01.2014 doručený list úpadcu, v ktorom úpadca in cetera uviedol, že danú sumu objektívne nevie poukázať v prospech konkurznej podstaty, nakoľko táto ním bola spotrebovaná v celom rozsahu. Následne správca listom zo dňa 13.01.2014 požiadal žalovaného o bezodkladné vydanie nerealizovaných zrážok zo mzdy úpadcu, s upozornením, že v opačnom prípade bude správca postupovať v súlade s ustanovením § 86 ods. 2 ZKR a vymáhať nerealizované zrážky zo mzdy súdnou
cestou. Dňa 04.02.2014 bola správcovi doručená odpoveď žalovaného, v ktorej žalovaný uvádza, že dôsledkom prerušenia exekučného konania ako zákonného účinku začatia konkurzného konania „bolo aj prerušenie vykonávania zrážok aj zo strany zamestnávateľa voči úpadcovi. V uvedenom uznesení totiž nikde nebolo uvedené, že zamestnávateľ má vo vykonávaní zrážok pokračovať, resp. na aký účet má zrážky poukazovať.“ Konanie žalovaného spočívajúce v nerealizovaní zrážok zo mzdy úpadcu po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu v mesiacoch apríl 2013 (mzda za 03/2013) až máj 2013 (mzda za 04/2013) napriek skutočnosti, že žalovaný bol správcom požiadaný o vydanie majetku podliehajúceho konkurzu in concreto časti mzdy úpadcu v akom môže byť postihnutá výkonom rozhodnutia alebo exekúciou listom zo dňa 09.04.2013 je v príkrom rozpore s ustanovením § 67 ods. 1 písm. b) ZKR v spojení s ustanovením § 72 ods. 2 ZKR v spojení s ustanovením § 44 ods. 3 ZKR.
Žalobca k žalobe pripojil aj žiadosť o súčinnosť - odpoveď právneho zástupcu úpadcu, žiadosť o vydanie majetku podliehajúceho konkurzu správcovi - odpoveď žalovaného, výzvu na poskytnutie súčinnosti pri zisťovaní majetku úpadcu, žiadosť o vydanie majetku podliehajúceho konkurzu správcovi.
Výzvou zo dňa 20.03.2014 súd vyzval žalovaného, aby sa k žalobe vyjadril v lehote 3 dní.
Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že konanie žalovaného, ktorým nevykonával zrážky zo mzdy úpadcu v exekučnom konaní vedenom proti úpadcovi a v čase prerušeného exekučného konania - v mesiacoch január 2013 až marec 2013 (mzda za december 2013 až február 2013) a po vyhlásení konkurzu - v mesiacoch apríl a máj 2013 (mzda za marec a apríl 2013), je v rozpore so základným účelom konkurzného konania a ustanoveniami § 66 ods. 1 písm. b) a § 74 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Žalovaný nárok žalobcu uplatnený žalobou neuznáva a rozporuje v celom rozsahu. Žalovaný vykonával počas exekúcie na majetok úpadcu zrážky zo mzdy, ktoré vyplácal na účet exekútorov. Dňa 11.01.2013 bol žalovanému doručený list právneho zástupcu úpadcu, v ktorom bol žalovaný oboznámený, že voči úpadcovi bolo začaté konkurzné konanie, ktoré má za následok prerušenie exekučného konania. Zamestnanec exekútora, JUDr. Jozefa Martišíka, potvrdil žalovanému, že nemá žalovaný vykonávať až do rozhodnutia súdu o vyhlásení konkurzu zrážky zo mzdy, nakoľko exekučné konanie je v dôsledku začatého konkurzného konania prerušené. Žalovaný preto upustil od vykonávania zrážok a vyplácal zamestnankyni mzdu v celej výške. Žalovaný vo svojom vyjadrení súhlasí s právnym názorom žalobcu, že za účelom zachovania rovnosti medzi jednotlivými veriteľmi a za účelom snahy zabrániť individuálnym výkonom práv veriteľom pred vyhlásením konkurzu ZKR nielenže obmedzuje činnosti dlžníka, ale aj viaže vznik právnych účinkov konkurzného konania už na samotné začatie konkurzného konania. Žalovaný nesúhlasí s názorom žalobcu, že po začatí konkurzného konania na majetok povinnej konal v rozpore s povinnosťami, ktoré ukladá § 14 ods. 5 písm. b) ZKR, či v rozpore s akýmkoľvek iným právnym predpisom. ZKR ani iný právny predpis (Exekučný poriadok) neukladá počas prerušenia exekučného konania ďalšie osobitné povinnosti okrem ustanovenia § 36 ods. 6 Exekučného poriadku, podľa ktorého, ak je exekučné konanie prerušené, exekútor vyplatí správcovi konkurznej podstaty vymoženú pohľadávku alebo jej časť okrem trov exekúcie do siedmich dní od prerušenia exekučného konania. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že jedinú povinnosť, ktorú Exekučný poriadok vo vzťahu k prerušenému exekučnému konaniu podľa ZKR ukladá, je povinnosť exekútora už vymoženú pohľadávku vyplatiť správcovi. Ako žalovaný ďalej uvádza, žalobca tvrdí, že počas prerušeného exekučného konania je potrebné analogicky aplikovať na práva a povinnosti dotknutých osôb - exekútor a platiteľ mzdy, podľa ustanovenia § 56 ods. 2 Exekučného poriadku a podľa ustanovenia § 79 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko účinok začatia konkurzného konania možno jeho povahou prirovnať k odkladu exekúcie. S uvedeným názorom žalovaný nesúhlasí, nakoľko právnu úpravu odkladu exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku nemožno analogicky rozširovať na prerušenie exekučného konania v zmysle ZKR. Ide o osobitne upravený inštitút, ktorý má výnimočný charakter, a ktorý nie je možné rozširovať a aplikovať na iné vzťahy, ktoré ustanovenie § 56 Exekučného poriadku vyslovene nepredpokladá. Exekučný poriadok prerušenie exekučného konania upravuje len v § 36 ods. 6 Exekučného poriadku. Vo vzťahu k platiteľovi mzdy, ktorý počas vedenia exekučného konania vykonával zrážky zo mzdy na účet exekútora, však Exekučný poriadok neustanovuje žiadne osobitné povinnosti. Nie je možné ukladať platiteľovi mzdy povinnosť naďalej vykonávať zrážky zo mzdy v zmysle § 79 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko toto ustanovenie zaväzuje platiteľa mzdy jedine v prípade, ak súd povolí odklad exekúcie. Žalovaný ďalej rozporuje tvrdenie žalobcu, že žalovaný svojím konaním po začatí konkurzného konania porušil ustanovenie § 66 ods. 1 písm. b) a § 74 ods. 2 Exekučného poriadku. Žalovaný ako platiteľ mzdy až do začatia konkurzného konania vykonával zrážky zo mzdy v súlade s
§ 66 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Žalovaný zrážky zo mzdy prestal vykonávať v dôsledku prerušenia exekučného konania a po tom, ako mu súdny exekútor oznámil, že ďalšie zrážky zo mzdy až do vyhlásenia konkurzu vykonávať nemá. S ohľadom na uvedené má žalovaný za to, že nemohol porušiť ustanovenie § 66 ods. 1 písm. b) a § 74 ods. 2 Exekučného poriadku. Dôsledkom prerušenia exekučného konania v zmysle zákona o konkurze a reštrukturalizácii je to, že nie je možné od toho momentu pokračovať v exekúcii. Z toho vyplýva, že nie je možné siahnuť ani na jeho mzdu, ktorá by inak mala byť zrazená. Žalovaný dňa 11.04.2013 obdržal žiadosť žalobcu ako správcu o poskytnutie súčinnosti pri zisťovaní majetku úpadcu, v ktorom okrem iného žiadal, aby žalovaný ako platiteľ mzdy mesačne (počnúc mzdou splatnou v najbližšom výplatnom termíne po doručení žiadosti) zrážal zo mzdy úpadcu časť, ktorá môže byť postihnutá výkonom rozhodnutia alebo exekúciou. Žalovaný na základe žiadosti správcu od júna 2013 (mzda za mesiac máj 2013) začal vykonávať zrážky zo mzdy úpadcu a tieto zrážku poukazuje na účet žalobcu, čím si plní svoju zákonnú povinnosť, ktorú mu ukladá ustanovenie § 75 ods. 4 ZKR. Žalovaný je toho názoru, že ako platiteľ mzdy mal odo dňa prerušenia exekučného konania jedinú povinnosť vyplývajúcu zo všeobecne záväzných právnych predpisov, a to vyplatiť svojmu zamestnancovi mzdu podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce. Podľa § 131 ods. 2 písm. b) Zákonníka práce po vykonaní zrážok podľa ods. 1 môže zamestnávateľ zraziť zo mzdy len sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadený súdom alebo správnym orgánom. Výkon rozhodnutia bol však ex lege prerušený v dôsledku začatia konkurzného konania. Okrem vyššie uvedeného žalovaný poukazuje na to, že správca nadobúda práva a povinnosti vo vzťahu k majetku dlžníka - úpadcu, až momentom vyhlásenia konkurzu. Správca až počas konkurzu, nie počas konkurzného konania vykonáva správu majetku podliehajúcemu konkurzu, speňažuje majetok, uspokojuje veriteľov. Z vyššie uvedených ustanovení ZKR (žalovaný vo vyjadrení uvádza § 67 ods. 1 ZKR, § 72 ods. 2 ZKR, § 75 ods. 4 ZKR) vyplýva, že správca nemá právo žiadať od platiteľa mzdy, aby mzdu vyplatenú dlžníkovi za obdobie od začatia konkurzného konania až do dňa, kedy sa dozvedel o vyhlásenom konkurze od správcu, opätovne vyplatil do všeobecnej konkurznej podstaty. Začatie konkurzného konania nemá účinok, ktorý by správcovi zakladal akékoľvek právo siahať na majetok dlžníka. Tento účinok má až vyhlásenie konkurzu. Žalovaný ďalej uvádza, že prvým účinkom začatia konkurzného konania je skutočnosť, že dlžník je povinný obmedziť svoju činnosť len na bežné právne úkony. Dlžník nemôže s vyplatenou mzdou, ktorú mu jeho zamestnávateľ vyplatil po tom, ako bola jeho povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy tohto dlžníka - zamestnanca, zo zákona prerušená, voľne nakladať, ale naopak, má sa správať takým spôsobom, aby zabezpečil svoje potreby tak, ako je bežné a nevyhnutné. V tomto prípade tak, ako si tieto potreboval zabezpečoval počas prebiehajúceho exekučného konania. Dlžník je zodpovedný za to, aby časť mzdy, ktorá presahovala základnú sumu, na ktorú nemôže siahnuť ani exekútor, zarátal do súpisu majetku na účely uspokojenia svojich veriteľov v konkurze a následne dobrovoľne odovzdal správcovi. Pokiaľ túto povinnosť dlžník porušil a vyplatenú mzdu minul v celosti, správca má jedinú právnu možnosť, a to takýmto úkonom odporovať, pokiaľ tieto úkony spĺňajú podmienky pre odporovanie. Žalobca správne listom zo dňa 07.01 2014 žiadal úpadcu, aby dobrovoľne vydal do konkurznej podstaty sumu vo výške 6 432,67 eur, ktorá mu bola vyplatená titulom mzdy za mesiace december 2012 až apríl 2013. Sám úpadca listom zo dňa 08.01.2014 potvrdil, že vyplatenú mzdu takmer celú minul, pretože nemal vedomosť o tom, že peniaze je povinný odkladať. Žalovaný ako platiteľ mzdy však v žiadnom prípade nenesie zodpovednosť za to, že dlžník (neskôr úpadca) naložil so mzdou, ktorá mu bola v čase prerušeného exekučného konania vyplatená v súlade so zákonom a nie je ani ručiteľom splnenia si povinnosti dlžníka vydať do konkurznej podstaty jeho majetok, ktorý podlieha konkurzu na účely pomerného uspokojenia veriteľov dlžníka. Žalovaný v závere vyjadrenia vyslovil, že v dôsledku začatia konkurzného konania na majetok povinnej (dlžníka) došlo zo zákona k prerušeniu prebiehajúcich exekučných konaní a teda prerušeniu núteného výkonu súdnych rozhodnutí a vykonávania zrážok zo mzdy dlžníka. Nakoľko ZKR ani Exekučný poriadok neukladajú platiteľovi mzdy povinnosť pokračovať vo vykonávaní zrážok zo mzdy počas prerušeného exekučného konania v zmysle § 14 ods. 5 písm. b) ZKR a navyše správcovi vznikajú určité práva vo vzťahu k správe majetku dlžníka v zmysle ZKR až vyhlásením konkurzu, až do vyhlásenia konkurzu ostávalo jedinou povinnosťou pre žalovaného vyplácať túto mzdu osobe povinnej ako zamestnancovi v zmysle Zákonníka práce. Bolo zodpovednosťou osoby povinnej, aby s týmto svojím majetkom naložila tak, ako jej to ukladá ZKR, aby nakladaním so svojím majetkom pred vyhlásením konkurzu nedošlo k zmareniu účelu konkurzu. Neexistuje tak žiadny právny dôvod na to, aby žalovaný zaplatil správcovi do konkurznej podstaty sumu 6 335,42 eur, ktorá bola povinnej - úpadcovi, už raz vyplatená titulom mzdy za prácu vykonanú v pracovnom pomere so žalovaným. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhuje, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalovaný spolu s vyjadrením doložil j oznámenie o začatí konkurzného konania voči Ing. R. A., mail zaslaný Exekútorským úradom JUDr. Jozefa Martišíka.
Súd vyjadrenie žalovaného zaslal na písomné vyjadrenie žalobcovi. Žalobca dňa 14.03.2014 doručil Okresnému súdu Trnava vyjadrenie, v ktorom uvádza, že nemožno považovať argumentáciu žalovaného ohľadom určenia konkurzného práva za verejné právo a na to vzťahujúce sa vylúčenie analógie legis pri predpisoch ZKR za relevantnú a opodstatnenú. Žalovaný má za to, že súkromné právo upravuje vzťahy medzi jednotlivo určenými subjektmi práva. Normy súkromnoprávneho charakteru sú založené na rovnosti medzi účastníkmi tohto právneho vzťahu na základe ich prejavenej slobodnej vôle s možnosťou účastníkov konania meniť obsah týchto právnych vzťahov. Verejná moc do týchto vzťahov nemôže zasahovať okrem zákonom stanovených podmienok. Do súkromného práva žalobca zaraďuje občianske právo, obchodné právo a rodinné právo. Predmetom právnej úpravy konkurzného práva je postup súdu, veriteľov, dlžníka alebo úpadcu, správcu a ostatných účastníkov tohto konania pri speňažení majetku dlžníka a následnom pomernom uspokojení jednotlivých veriteľov dlžníka z dosiahnutého výťažku zo speňaženia majetku dlžníka. Vzhľadom na charakter a účel konkurzného konania a zároveň aj z historického hľadiska vývoju tohto odvetvia práva, možno jednoznačne zaradiť konkurzné právo medzi súkromné právo, respektíve je možné ho definovať ako špecifický druh osobitého občianskeho - súdneho konania. Uvedené vyplýva aj z jednotlivých ustanovení ZKR o vzťahu občianskeho súdneho konania a ZKR (napr. siedma časť zákona). Žalobca naďalej trvá na svojich tvrdeniach uvedených v žalobnom návrhu zo dňa 12.02.2014.
Dňa 12.05.2016 sa na Okresnom súde Trnava uskutočnilo pojednávanie, na ktorom boli prítomní právny zástupca žalobcu a právny zástupca žalovaného. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní vyhlásil, že trvá na podanom návrhu zo dňa 12.02.2014, ktorým názor náležite odôvodnil, považuje ho za opodstatnený a žiada, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť dlžnú sumu vo výške 6 335,42 eur a zároveň zaviazaný na náhradu trov právneho zastúpenia. Zrážky z decembra 2012, žalobca žiada z dôvodu, že konkurzné konanie začalo dňa 08. 01. 2013, pričom mzda za mesiac december 2012 je splatná v januári po začatí konkurzného konania. Právny zástupca žalobcu má za to, že aj táto podlieha konkurzu a teda mala byť vyplatená správcovi do podstaty. Začatím konkurzného konania došlo k zastaveniu exekučného konania, a teda žalovaný ako zamestnávateľ mal vykonať zrážky zo mzdy a následne ich vyplatiť správcovi. Tieto zrážky nemali byť vykonané v exekúcii ale v konkurze. Uvedené odôvodňuje tak, že na začatie konkurzného konania sa dá prostredníctvom analogie legis využiť ustanovenie § 56 ods. 2 Exekučného poriadku a teda odkladu exekúcie, kedy je exekútor povinný zadržať zrážky zo mzdy a nevyplatiť ich oprávnenému a následne ich vyplatiť povinnému. Keby nebola exekúcia vedená na úpadkyňu, domáhali by sa platieb tým istým spôsobom. Aj v zmysle § 67 ZKR podlieha konkurzu aj majetok, ktorý nadobudol úpadca do konkurzného konania a teda aj tento majetok má byť v podstate. Majetkom myslí zrážky zo mzdy. Správca viackrát vyzýval na poskytnutie súčinnosti žalovaného, kde mu oznámil, že je vyhlásený konkurz a má vykonávať zrážky zo mzdy, zároveň Obchodný vestník je verejne prístupný a zamestnávateľ mal možnosť oboznámiť sa s tým, že bol vyhlásený konkurz. Právny zástupca žalobcu sa pritom odvoláva na výzvu zo dňa 09.04.2013 na poskytnutie súčinnosti pri zisťovaní majetku úpadcu a žiadosť o vydanie majetku podliehajúceho konkurzu správcovi založenú do spisu na čl. 11.
Na pojednávaní právny zástupca žalovaného uviedol, že sa pridržiava svojich vyjadrení, najmä zo dňa 07. 04. 2014. Odporca ako zamestnávateľ úpadcu riadne vykonával zrážky zo mzdy úpadcu v exekúciách na majetok úpadcu až do začatia konkurzného konania. Nakoľko jedným z účinkov začatia konkurzného konania je prerušenie prebiehajúcich exekučných konaní, od tohto momentu nebolo možné pokračovať v exekúcii na majetok úpadcu. Z toho vyplýva, že nebolo možné siahnuť ani na mzdu úpadcu, ktorá by inak mala byť zrazená. Žalovanému v čase prerušeného exekučného konania nevyplývala povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy úpadcu zo žiadneho právneho predpisu. ZKR a ani Exekučný poriadok neprikazuje platiteľovi mzdy, aby tento až do vyhlásenia konkurzu zrážky zo mzdy naďalej vykonával aj počas prerušeného exekučného konania. Ustanovenie § 79 ods. 2 Exekučného poriadku nie je možné aplikovať v prípade prerušenia exekúcie a to z dôvodu, že vo verejnom práve je možnosť analógie legis ojedinelá a vyskytuje sa len tam, kde ju právo vyslovene predpokladá. Posledná zrážka bola vykonaná za mesiac november 2012, následne im bolo doručené oznámenie o začatí konkurzného konania zo dňa 08. 01. 2013. Dňa 11. 01. 2013 sa žalovaný dozvedel o začatí konkurzného konania z listu právneho zástupcu povinnej. Začatie konkurzného konania malo za následok prerušenie exekučného konania, a teda aj prerušenie núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Žalovaný vyplácal mzdu v plnej výške úpadcovi. Mzda za december 2012 bola vyplatená priamo úpadcovi. Zrážky za mesiac december vykonané neboli.
Dňa 02.06.2016 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom právny zástupca žalovaného uviedol, že úpadca nemá vyživovacie povinnosti ani manžela.
Súd oboznámil prítomných v zmysle ustanovenia § 118 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“), že právne významné skutkové tvrdenia účastníkov konania, týkajúce sa mzdy a zrážok, ktoré je možné vykonávať zo mzdy úpadcu v rámce exekúcie sú zhodné, ostatné skutkové tvrdenia účastníkov konania nie sú zhodné. Právny zástupca žalobcu a právny zástupca žalovaného zhodne uviedli, že nemajú ďalšie návrhy na dokazovanie a viac k veci nemajú čo uviesť. Podľa § 118a ods. 2 OSP na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd neprihliada; to neplatí, ak ide o skutočnosti alebo dôkazy, ktoré vyšli najavo po prvom pojednávaní, ktoré účastník nemohol bez svojej viny včas uviesť a ktorými má byť spochybnená vierohodnosť vykonaných dôkazných prostriedkov.
Podľa § 118a ods. 3 OSP o povinnostiach podľa odseku 1 a o následkoch ich nesplnenia musia byť účastníci poučení najneskôr v predvolaní na prvé pojednávanie vo veci. Podľa § 14 ods. 5 písm. a) ZKR dlžník je povinný obmedziť výkon činnosti len na bežné právne úkony; ak dlžník poruší túto povinnosť, platnosť právneho úkonu tým nie je dotknutá, právnemu úkonu však možno v konkurze odporovať.
Podľa § 14 ods. 5 písm. b) ZKR začatie konkurzného konania má tieto účinky na majetok patriaci dlžníkovi nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú.
Podľa § 44 ods. 3 ZKR pohľadávky podliehajúce konkurzu sú ich dlžníci počas konkurzu povinní plniť správcovi. Ak dlžník napriek tomu splní svoj záväzok inej osobe ako správcovi, záväzok dlžníka týmto splnením nezaniká, ibaže sa plnenie dostane správcovi.
Podľa § 47 ods. 4 ZKR súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca. Podľa § 67 ods. 1 ZKR konkurzu podlieha majetok, ktorý patril úpadcovi v čase vyhlásenia konkurzu, majetok, ktorý úpadca nadobudol počas konkurzu, majetok, ktorý zabezpečuje úpadcove záväzky, iný majetok, ak to ustanovuje tento zákon. Podľa § 72 ods. 2 ZKR príjmy úpadcu podliehajú konkurzu v rozsahu, v akom môžu byť postihnuté výkonom rozhodnutia alebo exekúciou. Časť čistej mzdy, ktorá by inak mohla byť zrazená na uspokojenie prednostných pohľadávok, podlieha konkurzu len v rozsahu, v ktorom sa uhrádza pohľadávka proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. d).
Podľa § 75 ods. 4 ZKR ten, kto má u seba záznamy alebo dokumenty týkajúce sa majetku podliehajúceho konkurzu alebo majetok podliehajúci konkurzu, je povinný to oznámiť správcovi, len čo sa dozvie o vyhlásení konkurzu. Tretia osoba je povinná umožniť správcovi tieto záznamy, dokumenty alebo majetok prehliadnuť a na písomnú žiadosť tieto záznamy, dokumenty alebo majetok správcovi vydať alebo urobiť iné opatrenie požadované správcom na zabezpečenie týchto záznamov, dokumentov alebo majetku; tým nie je dotknutá povinnosť zachovávať mlčanlivosť podľa osobitného predpisu.
Podľa § 86 ods. 2 ZKR prvá a druhá veta správca je povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu a vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu vrátane uplatňovania odporovacieho práva podľa tohto zákona. Na ten účel je správca povinný s odbornou starostlivosťou preskúmať všetky právne úkony úpadcu a uplatniť odporovacie právo proti tým právnym úkonom, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť.
Podľa § 66 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku exekútor poverený vykonaním exekúcie prikáže platiteľovi mzdy, aby odo dňa doručenia príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy povinného (ďalej len „príkaz na začatie exekúcie“) vykonával zo mzdy povinného určené zrážky a nevyplácal zrazené sumy povinnému.
Podľa § 74 ods. 2 Exekučného poriadku platiteľ mzdy prestane vykonávať zrážky, len čo je pohľadávka oprávneného uspokojená (§ 66) alebo po tom, keď mu exekútor oznámi, že pohľadávka oprávneného je uspokojená. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že predmetnej žalobe je potrebné vyhovieť v celom rozsahu.
Súd považoval žalobu za odôvodnenú, avšak z iných dôvodov ako sú uvedené v právnych dôvodoch žaloby, ale na základe citácií § 72 ods. 2 ZKR, § 75 ods. 4 ZKR, 44 ods. 3 ZKR a § 67 ods. 1 písm. d) ZKR. V dôsledku vyhlásenia konkurzu sa mení platobné miesto všetkých pohľadávok tak, že dlžníci sú povinní plniť do rúk správcu a bez toho, či o vyhlásení konkurzu vedia, alebo nie. Táto povinnosť platí ako pre dlžníkov obligačných, tak aj pre dlžníkov záložných. Z vyššie citovaných ustanovení ZKR vyplýva, že časť mzdy vo výške, ktorú je možné zrážať v rámci exekúcie, sa stáva majetkom patriacim do konkurzu a preto zamestnávateľ bol povinný odvádzať časť mzdy do rúk správcu a nie do rúk povinného- úpadcu.
Zrážky požadované žalobcom sú vypočítané v nižšej výške, ako je možné podľa zákona požadovať. V zmysle zákona je možné zraziť celú sumu nad 150 % životného minima na dospelú osobu. Výpočet je uskutočnený podľa noriem platných v čase, keď bola vykonaná zrážka zo mzdy úpadcovi. Úpadca časť tejto mzdy do konkurznej podstaty správcovi nezaplatil, čiže nedošlo iným spôsobom k nahradeniu tejto sumy, ktorá mala byť zaplatená do podstaty, preto je zamestnávateľ povinný nahradiť túto sumu ako osoba, ktorá bola povinná túto platbu vykonať a to v uplatnenej výške. V zmysle § 72 ods. 2 ZKR prvá veta príjmy úpadcu podliehajú konkurzu v rozsahu, v akom môžu byť postihnuté výkonom rozhodnutia alebo exekúciou. Nie každý majetok, ktorý patrí úpadcovi v čase vyhlásenia konkurzu alebo ktorý nadobudne počas konkurzu, podlieha konkurzu. Konkurzu nepodlieha majetok, ktorý nemožno postihnúť súdnym výkonom rozhodnutia, majetok, ktorý nemožno postihnúť exekúciou, colná zábezpeka do výšky colného dlhu, zábezpeka na daň podľa osobitných predpisov, majetok, ktorý nepodlieha konkurzu podľa osobitných predpisov a príjmy úpadcu v rozsahu, v akom nepodliehajú výkonu rozhodnutia alebo exekúcii. Z uvedeného negatívneho vymedzenia majetku podliehajúceho exekúcii vyplýva, že časť mzdy, tak ako je vymedzená v žalobe podlieha exekúcii a teda podlieha aj konkurzu a patrí do konkurznej podstaty. Zamestnávateľ úpadcu vykonával zrážky zo mzdy počas vykonávania exekúcie, a to zrážkami zo mzdy vo výške určenej exekučným poriadkom. Zamestnávateľ však nevykonal zrážky zo mzdy v mesiacoch január 2013 až marec 2013 vzhľadom na začatie konkurzného konania na majetok dlžníka. Zamestnávateľ rovnako nevykonal zrážky zo mzdy úpadcu v mesiacoch apríl 2013 až máj 2013 vzhľadom na vyhlásený konkurz na majetok úpadcu. Povinnosť exekútora vykonávať zrážky zo mzdy je zakotvená v ustanovení § 44 ods. 3 ZKR. Rovnako tak povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy až do uspokojenia pohľadávky oprávneného, alebo do doby, keď exekútor oznámi platiteľovi mzdy, že pohľadávka oprávneného je uspokojená, zakotvuje ustanovenie § 74 ods. 2 Exekučného poriadku bez ohľadu na to, či bolo začaté konkurzné konanie, alebo vyhlásený konkurz na majetok povinného - úpadcu. Vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnom prípade ide o plnenie, ktoré má tvoriť konkurznú podstatu, mení sa miesto plnenia - platobné miesto tak, že toto plnenie sa platí k rukám správcu. Pokiaľ dlžník napriek tomu splní pohľadávku niekomu inému ako správcovi, jeho dlh v dôsledku takéhoto splnenia nezanikne, ibaže sa plnenie dostane správcovi, t.j. takýto dlh zanikne iba vtedy, ak ten, komu dlžník plnil, vydal takéto plnenie správcovi. Zákon ustanovuje uvedený účinok všeobecne pre všetky pohľadávky bez ohľadu na povahu plnenia, t.j. pre peňažné aj nepeňažné pohľadávky. Vzhľadom na skutočnosť, že platiteľ mzdy nevykonával exekučné zrážky, ktoré exekútor mal plniť správcovi, pričom plnil úpadcovi, nepovažuje sa tento dlh voči správcovi za splnený, nakoľko ani úpadca ani exekútor toto plnenie neposkytol správcovi. Ako je uvedené v žalobe a prílohách, úpadca túto sumu minul v celom rozsahu. Podľa § 75 ods. 4 ten, kto má u seba záznamy alebo dokumenty týkajúce sa majetku podliehajúceho konkurzu alebo majetok podliehajúci konkurzu, je povinný to oznámiť správcovi, len čo sa dozvie o vyhlásení konkurzu. Tretia osoba je povinná umožniť správcovi tieto záznamy, dokumenty alebo majetok prehliadnuť a na písomnú žiadosť tieto záznamy, dokumenty alebo majetok správcovi vydať alebo urobiť iné opatrenie požadované správcom na zabezpečenie týchto záznamov, dokumentov alebo majetku; tým nie je dotknutá povinnosť zachovávať mlčanlivosť podľa osobitného predpisu. Správca v zmysle citovaného ustanovenia správne žiadal žalovaného o poukázanie vykonaných zrážok správcovi pre zaradenie predmetnej sumy do konkurznej podstaty úpadcu. Platiteľ mzdy ako osoba, ktorá mala u seba majetok podliehajúci konkurzu, a to nielen v zmysle § 72 ods. 2 ZKR, ale aj v zmysle § 67 ods. 1 písm. d) ZKR, bola povinná tento majetok správcovi odovzdať. Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.
Podľa § 137 ods. 1 OSP trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 1 OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška) základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.
Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
Podľa § 13a ods. 1 vyhlášky odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, b) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu, c) písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej, d) účasť na konaní pred súdom alebo iným orgánom a na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín; ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny. Podľa § 15 písm. a) a b) vyhlášky advokát má popri nároku na odmenu aj nárok n a náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy a na náhradu za stratu času (§ 17). Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.
O náhrade trov konania žalobcu súd rozhodol, tak, že procesne plne úspešnému žalobcovi priznal v zmysle § 142 ods. 1 OSP v spojení s § 11 ods. 1 vyhlášky.
Právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 02.06.2016, doručeného súdu dňa 07.06.2016 predložil súdu vyčíslenie trov, pozostávajúceho z trov právneho zastúpenia vo výške 1 224,45 eur vrátane DPH. Súd vychádzal z hodnoty predmetu sporu 6 335,42 eur, pričom hodnota jedného úkonu právnej služby z hodnoty predmetu sporu je vo výške 220,77 eur. Súd preskúmal vyúčtovanie trov konania a priznal mu náhradu trov konania za tieto právne úkony a v nasledovnej výške:
1. prevzatie a príprava zastúpenia (11.05.2016).........................................................220,77 eur 2. režijný paušál za 1 úkon právnej služby v roku 2016..................................................8,58 eur 3. účasť na pojednávaní dňa 12.05.2016......................................................................220,77 eur 4. režijný paušál za 1 úkon právnej služby v roku 2016..................................................8,58 eur 5. náhrada za stratu času - cesta Badín - Trnava s späť 2 h 59 min. (6 x 0,5 h)...........85,80 eur 6. náhrada cestovných výdavkov...................................................................................80,13 eur 7. účasť na pojednávaní dňa 02.06.2016......................................................................220,77 eur 8. režijný paušál za 1 úkon právnej služby v roku 2016..................................................8,58 eur
9. náhrada za stratu času - cesta Badín - Trnava s späť 2 h 59 min. (6 x 0,5 h)...........85,80 eur 10. náhrada cestovných výdavkov.................................................................................80,59 eur 11. DPH 20 %..............................................................................................................204,07 eur 12. Spolu..................................................................................................................1 224,45 eur
Súd pri priznávaní náhrady trov konania navýšenej o 20 % DPH konečnú sumu zaokrúhľoval smerom nahor s konečným výsledkom 1 224,44 eur. Nakoľko si však právny zástupca žalobcu vyčíslil náhradu trov konania vo výške 1 224,45 eur a jednotlivé položky riadne preukázal a výška náhrady trov konania je vyššia len o 0,01 eur z dôvodu zaokrúhľovania, súd rozhodol tak, že priznal právnemu zástupcovi žalobcu náhradu trov konania v celej výške tak, ako si ich vyčíslil právny zástupca žalobcu.
Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Trnave na Krajský súd v Trnave.
Náležitosti odvolania ( § 42 ods. 3, § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ): z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie s prípadnými prílohami treba predložiť dvojmo.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d)súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.