Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2P-91-2015.pdf
PDF · 97.86 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-2P/91/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske v konaní pred sudcom Mgr. Michalom Vigašom v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú E. L., W.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov - matky X. L., W.. XX.XX.XXXX, F. T., W. XXX/XX a otca E. L., W.. XX.XX.XXXX, M. F. H. XXX, v konaní zastúpeného opatrovníkom I.Ľ. F., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Prievidza, o návrhu matky na zvýšenie výživného otca k maloletej, takto
rozhodol:
Súd mení rozsudok Okresného súdu Partizánske č.k. 2P/81/2009-61 zo dňa 18.08.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5CoP/69/2009-92 z 28.10.2009 v časti o určení výšky výživného tak, že z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca na maloletú E. L., W.. XX.XX.XXXX zo sumy 68,-€ mesačne na sumu 135,-€ mesačne s účinnosťou od 28.07.2015, ktorú sumu je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 15. dňa v mesiaci vopred.
Zročné výživné na maloletú E. L., W.. XX.XX.XXXX za obdobie od 28.07.2015 do 30.06.2016 v sume 389,52-€ je otec povinný zaplatiť k rukám matky v mesačných splátkach vo výške 20,-€ mesačne spolu s bežným výživným vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca počínajúc právoplatnosťou rozsudku do zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 28.07.2016 sa matka maloletej domáha zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k maloletej E. zo sumy 68,-€ mesačne na sumu 150,-€ mesačne, pretože od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov na strane rodičov, ako aj maloletej. Otec bol v čase určenia výživného nezamestnaný, maloletá v súčasnosti nastúpila na štúdium na SOU Partizánske (pracovník marketingu), pričom sa zmenili náklady na jej štúdium, tiež hrá hádzanú a reprezentuje klub Partizánske. Otec maloletej sa oženil, žije a pracuje v Anglicku v okrese Northamptonshire mesto Hartwell. Matka sa presťahovala do prenájmu a s dcérou žije sama.
Otec maloletej sa k návrhu nevyjadril. Podľa správy obce Drahňov sa otec viac rokov nezdržiava v mieste bydliska. V obci nemal príbuzných. Súd uznesením č.k. 2P/91/2015-64 z 18.03.2016, právoplatným dňa 16.04.2016 súd ustanovil otcovi maloletej opatrovníka podľa § 29 ods. 2 O.s.p. Otec ani matka otca maloletej na výzvu súdu na oznámenie adresy otca a súhlasu s ustanovením za jeho opatrovníka nereagovali.
Kolízny opatrovník navrhol, aby súd návrhu matky vyhovel s prihliadnutím na vek a potreby maloletého dieťaťa a majetkové pomery matky.
Súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti otca maloletej v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p., vykonal dokazovanie výsluchom matky, oboznámením s obsahom spisu a pripojeného spisu Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2P/81/2009 a zistil nasledovný skutkový stav.
Maloletá E. je dieťaťom rodičov X. E. E. L.. Rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. 2P/81/2009-61 zo dňa 18.08.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5CoP/69/2009-92 z 28.10.2009, právoplatným dňa 12.11.2009 bola naposledy určená vyživovacia povinnosť otca k maloletej na výšku 68,-€ mesačne. V čase poslednej úpravy matka bývala sama spolu s dieťaťom v 1 - izbovom mestskom byte. Mala priateľa, tento s ňou však trvalo nebýval, občas u nej prespával, finančne jej pomáhal sumou spolu 3.000,- Sk (99,58 €) až 4.000,- Sk (132,78 €), a to kúpou vecí do domácnosti alebo podľa potreby aj dcére. Matka bola zamestnaná ako predavačka v bufete s priemernou mzdou netto mesačne cca 348 € mesačne. Mesačne platila: nájom 123,50 €, inkaso 8,64 €, elektrinu po zvýšení 26,60 €, internet 9,92 €, káblovú TV 4,81 €. Spláca pôžičky 16,56 € mesačne - HOME Credit spolu v sume 20.000,- Sk (663,88 €) na nákup spotrebičov a pôžičku v sume 26,55 € SLSP, a. s., v celkovej výške 31.000,- Sk (1.029,01 €) na dlhy po bývalom manželovi. Maloletá mala problémy so zubami, od septembra 2009 nastupovala do 5. ročníka športovej triedy v Partizánskom so zameraním na hádzanú. Zo správy zamestnávateľa otca 22. mechanizovaný prápor Michalovce, súd zistil, že otec maloletého dieťaťa bol zamestnaný ako profesionálny vojak s priemerným mesačným príjmom netto 568,97 €. Dňa 04.10.2008 uzatvoril manželstvo, manželka bola na čiastočnom invalidnom dôchodku, mala dcéru vo veku 12 rokov.
Podľa potvrdenia o príjme matky jej čistá mzda bola do decembra 2015 vo výške 339,-€, od januára 2016 je vo výške 355,01-€, pracuje v spol. Marzano, s.r.o. so sídlom v Partizánskom. Matka poberá prídavok na dieťa.
Podľa správy o šetrení pomerov v rodine z 08.09.2015 bola matka zamestnaná ako kuchárka v spoločnosti Marzano. s.r.o. Partizánske ako kuchárka. Na adrese pobytu bývala s dcérou v prenajatom 1-izbovom byte, kde uhrádzala nájomné 220,-€ mesačne a internet 10,-€ mesačne. Maloletá bola študentkou 2. ročníka Spojenej strednej školy v Partizánskom. Stavuje sa doma, dostáva vreckové 15,- € mesačne. Začiatkom školského roku mala matka výdavky na nákup školských pomôcok 50,-€. V minulom školskom roku jej zakúpila nový notebook za 450,-€. Aktívne hrá hádzanú kde sa platí poplatok 10,-€ mesačne. Má problémy s chrbticou, chodí na masáže do Topoľčian, kde sa platí 20,-€ mesačne. Otec platí na výživu 100,-€ mesačne. Dcéra bola na mesiac za otcom cez prázdniny, kúpil jej obuv a oblečenie. Otec sa dlhodobo zdržiava v Veľkej Británii v meste Hartwell.
Matka maloletej na pojednávaní dňa 01.06.2016 uviedla, že býva asi od apríla 2016 v spoločnej domácnosti so svojím priateľom a dcérou E. v Partizánskom v dvojizbovom byte. Náklady spojené s bývaním v sume nájmu 110,-€, nákladov na elektrinu v sume 37,-€, 20,-€ internet uhrádzajú každý v polovici, spoločne sa podieľajú na nákladoch na potraviny. Oblečenie maloletej platí matka. Maloletá dostáva vreckové 20,-€ mesačne. Chodí do školy v Partizánskom, náklady na dopravu teda nevznikajú. Vzhľadom k jej ochoreniu - atopický ekzém navštevujú kožnú ambulanciu v Topoľčanoch, pričom náklady na lieky sú asi 25,-€ štvrťročne. Z dôvodu úrazu chrbtice pravidelne navštevovala ambulanciu fyzioterapeuta ešte v tomto roku, jej zdravotný stav sa zlepšil no so závodným hraním hádzanej musela skončiť. V súčasnosti dieťa nenavštevuje žiadne platené mimoškolské aktivity. Priateľ matky je živnostníkom v oblasti stavebníctva. Nemá vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom. Má už plnoleté deti. Matka má vyživovaciu povinnosť len k mal. E.. Nie je vlastníčkou nehnuteľností ani hnuteľných vecí vyššej hodnoty. Matka platí dcére životné poistenie, maloletej je priznané štipendium, ktoré v školskom roku 2014/2015 predstavovalo sumu 31,65-€. Matka maloletej spláca spotrebiteľský úver na základe zmluvy so Slovenskou sporiteľňou s výškou úveru 2100,-€ s výškou splátky 38,93-€, tiež v spol. Quatro
- pôžičková karta Quatro so splátkou 20,-€ mesačne, a spotrebný úver za účelom splácania zakúpeného PC pre dcéru vo výške 409-€ so splátkou 16,04-€ mesačne. Po zvýšení vyživovacej povinnosti na naliehanie so strany starých rodičov zo strany otca, tento začal posielať na výživné vyššiu sumu a teda už v čase podania návrhu v tejto veci až doposiaľ poukazuje na výživné prevodom z účtu sumu 100,-€ mesačne. Podľa informácií matky je otec maloletej ženatý, nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, jeho manželka má dieťa, ktoré už malo dovŕšiť plnoletosť toho roku. Už v čase podania návrhu otec s dcérou komunikoval pomenej, nad rámec výživného neprispieval ani formou darčekov na sviatky, či iných príležitostných darov. Posledné dva až tri mesiace už spolu nekomunikujú, mal sa vyjadriť, že už má svoju rodinu. Dcéra chodievala počas letných prázdnin za otcom pravidelne asi do roku 2014 a to
na celé dva mesiace v lete, minulý rok tam už bola len na dva týždne, v tom čase jej aj otec kupoval veci nad rámec výživného. Podľa informácií matky otec maloletej bol zamestnaný, pričom mal prísť o zamestnanie asi v čase podania návrhu na zvýšenie výživného, nevie aký je súčasný stav. Rovnako bola zamestnaná jeho priateľka, tá okrem toho poberala aj určité sociálne dávky a tiež čiastočný invalidný dôchodok. Otec mal byť na Slovensku naposledy minulý rok, keď len dcére oznámil, že sa na Slovensku nachádza a táto ho navštívila asi na dve hodiny. Mal sa tu zdržiavať asi týždeň. Dcéra navštevuje starých rodičov zo strany otca, tí by mali byť s ním v kontakte.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20160101>
Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Na základe vykonaného dokazovania má súd za to, že zvýšenie vyživovacej povinnosti je odôvodnené zvýšením oprávnených výdavkov na výživu maloletej a majetkovými pomermi na strane otca. Maloletá, ktorá v čase poslednej úpravy výživného bola žiačkou 5. ročníka ZŠ, v súčasnosti je dospievajúcou stredoškoláčkou. Hoci sa už závodne nevenuje športu zo zdravotných dôvodov, matka má výdavky v súvislosti s atopickým ekzémom dcéry, donedávna aj vzhľadom k návštevám fyzioterapeuta dcérou. Dieťa dostáva vreckové, zdravotný stav dieťaťa môže vyžadovať aj naďalej zvýšenú starostlivosť a s tým spojené výdavky najmä v súvislosti s ochorením chrbtice. Podstatnou okolnosťou inou ak v čase poslednej úpravy výživného, odôvodňujúcou zvýšenie vyživovacej povinnosti otca je jeho dlhodobý
pobyt v zahraničí z dôvodu zamestnania, konkrétne v Anglicku. Naposledy súd určoval výživné k maloletej vychádzajúc z jeho príjmu cca 568-€ mesačne. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že otec dobrovoľne prispieva na výživu maloletej sumou 100,-€ mesačne, teda zrejme má príjem a je schopný túto sumu výživného uhrádzať. Nebolo preukázané, že mu pribudla vyživovacia povinnosť. Skutočnosťou, ktorú súd vzal na zreteľ pri rozhodnutí o zvýšení výživného je to, že na rozdiel od skoršieho rozhodnutia o výživnom, bolo preukázané, že otec maloletého žije v Anglicku, kde sa zdržiava za účelom zamestnania. Minimálna mzda v Anglicku v roku 2015 do 30.09.2015 dosahovala výšku 6,5L/hod. a od 01.10.2015 predstavuje sumu 6,7L/hod. zdroj: <http://www.minimum-wage.co.uk/>, z uvedeného vyplýva, že v prípade plného úväzku cca 160 hod. mesačne by bol schopný dosiahnuť príjem cca 1072-L, čo je v prepočte na euro suma 1385,73,-€ - to pri minimálnej hrubej mzde. Z uvedeného dôvodu súd považuje sumu určeného výživného 135,-€ (104,44-L pri kurze 0,7736-L za 1,- € k 01.06.2016) mesačne teda 9,74% z minimálneho predpokladaného príjmu, ktorý je schopný otec dosiahnuť, za primerané výživné maloletého dieťaťa. Súd na účely určenia výšky výživného aplikoval aj ustanovenia § 63 ods. 1 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine vychádzajúc z preukázaných či nerozporovaných skutočností. Súd zohľadnil aj skutočnosť, že otec už na maloletú nad rámec výživného neprispieva, pričom donedávna ho dcéra navštevovala počas prázdnin, pričom prispieval aj darmi dieťaťu. Životná úroveň maloletého dieťaťa by sa mala rovnať životnej úrovni rodiča, zvýšenie vyživovacej povinnosti zohľadní práve tú skutočnosť, že otec sa na životnej úrovni maloletej zostal podieľať už len výživným. Vo zvyšku súd považuje návrh za nedôvodný s poukazom na primeranosť výživného k výdavkom na maloleté dieťa, pretože aj majetkové pomery na strane matky sa mierne zlepšili, a to v tom zmysle, že s druhom zdieľa spoločnú domácnosť, teda na jej nákladoch sa podieľajú spoločne, pričom tento je živnostníkom, má tak príjem zo živnosti, hoci tento nemá vo vzťahu aj maloletej E. vyživovaciu povinnosť. Súd výšku výživného určil s poukazom na tú podstatnú skutočnosť, že výživné na maloleté dieťa má prednosť pred akýmikoľvek výdavkami, rešpektujúc nevyhnutné výdavky na živobytie rodičov. Aj preto súd nezohľadňoval nesplatené úvery zo strany matky ani prípadné úverové zaťaženie otca. To by malo význam, pokiaľ by výživné na maloleté dieťa svojou výškou presahovalo úhradu bežných potrieb dieťaťa, odôvodňovalo tvorbu úspor či životný štýl badateľne vyšší od rodičov, čo pri sume cca 4,5-€/deň zrejme nie je prípad maloletej E..
Súd rozhodol aj o zročnom výživnom, keďže matka navrhla zvýšiť vyživovaciu povinnosť od 28.07.2015, teda od podania návrhu. Pretože skutočnosti, ktorými súd odôvodňuje rozhodnutie o zvýšení výživného tu boli už v tom čase, súd zvýšil výživné počnúc 28.07.2015, pričom súd poukazuje na skutočnosť, že výživné na maloleté dieťa je možné priznať nielen od začatia súdneho konania ale aj spätne ( § 77 ods. 1 Zákona o rodine).
Výška zročného výživného predstavuje rozdiel sumy novourčeného a pôvodného výživného za jedenásť mesiacov a tri dni - keďže výživné sa platí mesačne vopred. Otec platil výživné nad určený rozsah vo výške 100,-€ teda za 11 mesiacov a 4 dni je to suma 11x35,-€ t.j. 385,-€ + štyri dni 28-31.7 t.j. 4,52-€ spolu 389,52-€. Podľa súd § 160 ods. 1 O.s.p. povolil splácanie zročného výživného otcovi v splátkach vo výške 20,-€ mesačne spolu s bežným výživným vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca počínajúc právoplatnosťou rozsudku do zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Súd v dôsledku zvýšenia výživného rozhodol o zmene pôvodného rozhodnutia o výživnom, pretože má za to, že nastala zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie vyživovacej povinnosti otca.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku, keďže žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, a to písomne v troch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali 10. bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).