Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/409/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Bielikovou v právnej veci navrhovateľky: E. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. N.Á. X, XXX XX A. zastúpená: JUDr. Jozefom Dobrovičom, advokátom, so sídlom Niťová 3, 821 08 Bratislava, proti odporcovi: J. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XX, XXX XX A. zastúpený: JUDr. Gretou Kopčovou, advokátkou, so sídlom Záhradná 59, 900 51 Zohor, o návrhu navrhovateľky na zvýšenie výživného na plnoleté dieťa takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 07. 09. 2009, č. k. XXP/XXX/XXXX-XXX, ktorým bolo naposledy určené výživné odporcovi na navrhovateľku v sume XXX,-- Eur mesačne sa m e n í tak, že toto výživné sa zvyšuje na sumu XXX,-- Eur mesačne, ktoré je odporca povinný platiť navrhovateľke vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, počínajúc dňom 20. 10. 2015.

Zročné výživné za dobu od 20. 10. 2015 do 01. 06. 2016 vo výške XXX,XX Z. je odporca p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke do 15-tich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 20.10.2015 domáhala od odporcu zvýšenia výživného z pôvodne určenej výšky 180,-- Eur na sumu 250,-- Eur. Podaný návrh odôvodnila tým, že posledná úprava výživného bola určená rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. XXP/XXX/XXXX-XXX zo dňa 07.09.2009. Vzhľadom na pretrvávajúce zdravotné problémy navrhovateľka žiada u komplexnú úpravu výživného. U navrhovateľky došlo ku zmene pomerov aj tým, že je od 02.09.2015 študentkou vysokej školy, ale keďže študuje študijný odpor dlhšie ako je jeho štandardná dĺžkam bude musieť všetky ostávajúce ročníky uhradiť v zmysle § 92 zák. č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách. Výška školného sa pohybuje od 1.600,- € do 1.650,-€ za každý akademický rok.

Odporca sa k podanému návrhu vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 18.11.2015. Vo vyjadrení uviedol, že podľa informácií ktoré má, navrhovateľka ukončila stredoškolské štúdia pred tromi rokmi. Podľa potvrdenia Lekárskej fakulty UK v Bratislave zo dňa 22.09.2015 navrhovateľka navštevuje v akademickom roku 2015/2016 druhý ročník . Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že navrhovateľka za tri roky absolvovala jeden ročník štúdia. Odporca ďalej uviedol, že zo záverov navrhovateľkou predloženej ambulantnej správy vyplýva, že sa navrhovateľke odporúča zvýšenie telesnej aktivity a preto mu nie je zrejmá súvislosť jej zdravotných problémov so zvýšením výživného. Ďalej odporca poukázal na

skutočnosť, že jeho majetkové pomery mu neumožňujú platiť výživné vo väčšej výške ako je doposiaľ určená súdom. Odporca má diagnostikovaný Coxartrosis s liečbou ktorého má taktiež spojené výdavky.

Súd vo veci nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie. Vykonaným dokazovaním výpoveďami odporcu, prednesom splnomocnenej zástupkyne navrhovateľky konania, oznámením obsahu listinných dôkazov predložených účastníkmi a zadovážených súdom, súd zistil tento skutkový stav veci:

Navrhovateľka je dcérou odporcu. Vyživovacia povinnosť odporcu voči vtedy neplnoletej navrhovateľke E. T. bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 07.09.2009 č. k. XXP/XXX/XXXX-XXX , právoplatným dňa 17.09.2009. V tom čase bola mal. E. študentom druhého ročníka strednej školy.

Matka bola rozvedená, mala ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére N. T. nar. XXXX. Bývala spolu dcérami v byte, ktorý je jej vlastníctvom. Matka dosiahla za posledných 12 mesiacov priemerný netto príjem vo výške 806,-€.

Otec bol dňa 22.03.2010 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie po tom čo bol s ním skončený pracovný pomer v KASKO s.r.o. dohodou , pre organizačné zmeny. Dňa 01.07.2010 uzavrel otec novú Pracovnú zmluvu so spoločnosťou LUKAR s.r.o., s dňom nástupu do práce 01.07.2010.

V súčasnosti má navrhovateľka 24 rokov a podľa Potvrdenia vydaného Univerzitou Komenského Lekárskou fakultou zo dňa 22.09.2015 je v akademickom roku 2015/2016 študentkou druhého ročníka študijného odboru všeobecné lekárstvo.

Matka navrhovateľky vo výpovedi pred súdom uviedla, že jej pravidelné mesačné výdavky predstavujú nájomné vo výške 200,-€, elektrika 23,-€, plyn 18,-€, mobil 30,-€, internet 23,-€, strava 500,-€, drogéria 200,-€, školné 800,-€, ošatenie 200,-€, lekárske pomôcky 30,-€. Ďalšie výdavky predstavujú náklady na štúdium ( literatúra) vo výške 240,-€, školné vo výške 1.600,-€ na akademický rok. Matka navrhovateľky taktiež uviedla, že navrhovateľka má vážne poškodený zrak s čím sú taktiež spojené zvýšené výdavky na okuliare a kontaktné šošovky. Mesačný príjem matky činí sumu cca. 860,-€ mesačne netto, pričom je zamestnaná v spoločnosti MEDIREX a.s. pričom v spoločnej domácnosti býva ona s navrhovateľkou.

Odporca ako otec navrhovateľky má mesačný príjem 750,-€ pričom jeho mesačné výdavky predstavujú výživné vo výške 180,-€, nájomné 121,-€, elektrika 17,-€, plyn 6,-€, telefón 24,-€, strava 150,-€, kozmetika a oblečenie spolu 40,-€, cestovné náklady 70,-€ a lekárska starostlivosť 40,-€. Odporca žije v spoločnej domácnosti s jednou osobou a to s manželkou a okrem navrhovateľky inú vyživovaciu povinnosť nemá. Je vlastníkom motorového vozidla a nevlastní žiadnu nehnuteľnosť.

Z potvrdenia o výške príjmu manželky odporcu vyplýva, že jej príjem za obdobie od októbra 2015 od apríla 2016 činí cca. 580,-€.

Z Vnútorného predpisu Univerzity Komenského V Bratislave č.19/2013 Smernica Rektora UK v Bratislave , ktorou sa určuje výška školného a poplatkov spojených so štúdiom v akademickom roku 201/2015 vyplýva, že študent je povinný uhradiť UK školné za každý ďalší rok štúdia, ak študuje študijný program poskytovaný verejnou vysokou školou dlhšie ako je štandardná dĺžka štúdia. Z článku 6 Smernice vyplýva, že výška školného v dennej forme štúdia nesmie prekročiť sumu 1.650,-€ ročne.

Rozhodnutím dekana Lekárskej fakulty UK v Bratislave zo dňa 08.10.2015 bola navrhovateľke uložená povinnosť zaplatiť školné za akademický rok 2015/2016 vo výške 1.600,-€.

Podľa § 62 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len “Zákon o rodine “), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 77 ods. 1 vety prvej a druhej Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

Podľa § 78 ods. 1, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 163 ods. 1 O.s.p., rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol vo veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažným spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Nestačí len úvaha súdu o tom, že je doterajšie výživné neprimerané. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti, dôležité pre určovanie výživného tak v čase skoršieho , ako aj nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine. Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania ( súd je povinný skúmať príčiny) dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov a podobne. Na strane oprávneného sú takýmito okolnosťami napr. nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb - u školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov a podobne. Až v prípade , ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti.

S poukazom na zistený skutočný stav a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že v danom prípade sú splnené zákonné podmienky na primerané zvýšenie výživného a to najmä z dôvodu , že u navrhovateľky došlo ku podstatným zmenám jej pomerov odôvodňujúcich zmenu doterajšieho rozhodnutia o výživnom. V konaní nebolo sporné, že výdavky navrhovateľky spojené s jej nástupom na vysokoškolské štúdium v roku 2012 nepochybne zvýšili jej odôvodnené potreby tak v súvislosti s vekom, ako aj štúdiom. Na druhej strane je tiež potrebné uviesť, že otec má právo sa vyjadriť k tomu, či súhlasí s tým aby jeho dieťa navštevovalo platené štúdium, alebo nie. Z vykonaného dokazovania je však súdu zrejmé, že navrhovateľka ho o tejto skutočnosti ani len neinformovala. Pod odôvodnenými potrebami navrhovateľky je nutné rozumieť taktiež potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, náklady na štúdium ( školné, učebnice , skriptá ) ako na aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúra. Čo sa týka zdravotného stavu navrhovateľky podľa názoru súdu neodôvodňujú priznanie vyššieho výživného ako priznal súd v tomto konaní. Kontaktné šošovky resp. okuliare nie sú nadštandardnými výdavkami.

Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania matka navrhovateľky v podstatnej miere vyvažuje svoju vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke v peniazoch tým, že uspokojuje jej potreby na bývanie , pričom od posledného rozhodnutia súdu o výživnom sa jej nezmenili osobné, majetkové a ani príjmové pomery a ani jej nepribudla ďalšia vyživovacia povinnosť.

Od poslednej úpravy výživného došlo ku zmene pomerov u odporcu, ktorý mal vtedy okrem navrhovateľky ešte vyživovaciu povinnosť ku druhej dcére Natálii a to vo výške 190,-€. V súčasnosti ako aj sám uviedol už voči tejto dcére vyživovaciu povinnosť nemá a v spoločnej domácnosti žije so svojou manželkou.

V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení má súd za to, že suma výživného 230,- € mesačne zodpovedá odôvodneným potrebám navrhovateľky, schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom odporcu ako aj právu navrhovateľky podieľať sa na terajšej životnej úrovni odporcu, preto návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného vo zvyšku ako nedôvodný zamietol.

V súlade s § 77 ods. 1 vety prvej a druhej Zákona o rodine súd priznal navrhovateľke zvýšené výživné odo dňa začatia súdneho konania, teda od 20.10.2015.

Zvýšením výživného zo sumy 180, € mesačne na sumu 230,- € mesačne ( o 50,- € mesačne) od 20.10.2015 do vyhlásenia rozsudku dňa 01.06.2016, vzniklo zročné výživné 369,30 € /za 11 dní v mesiaci október 2015 v sume 17,71 € ( 50,- € x 7 mesiacov = 350,- €), ktoré je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

O náhrade trov konania v konaní o návrhu navrhovateľky na zvýšenie výživného rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O. s. p. Navrhovateľka mala v tomto konaní proti odporcovi čiastočný úspech, pričom jej čiastočný neúspech bol zároveň čiastočným úspechom odporcu v konaní proti nemu, preto súd žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).