Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoZm-17-2016.pdf
PDF · 132.32 KB
Case nature
Subarea
13CoZm/17/2016
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobkyne: Y. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX, XXX XX V., štátnej občianky SR, zastúpenej zástupcom JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1 A, 022 01 Čadca, IČO: 36 866 849, proti žalovanému v 1/ rade: KONKOL, s.r.o., so sídlom Rázusova 754, 022 01 Čadca, IČO: 36 394 939, žalovanej v 2/ rade: Ing. F. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX, XXX XX V., štátnej občianke SR, v konaní o zaplatenie 12.622,97 Eur s príslušenstvom, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 2.10.2015, o odvolaní žalovanej v 2/ rade proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 10CbZm/46/2015-34 zo dňa 27.10.2015, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 10CbZm/46/2015-34 zo dňa 27.10.2015 v napadnutom výroku I., ktorým nariadil predbežné opatrenie v nasledovnom znení: Žalovaná v 2/ rade je povinná zložiť do úschovy Okresného súdu Žilina sumu 12.665,05 Eur z peňažných prostriedkov, ktoré nadobudla z prevodu nehnuteľností uskutočneného na základe Kúpnej zmluvy registrovanej Okresným úradom Čadca, katastrálny odbor, pod sp. zn. V 2948/2015, a ktoré obdržala od kupujúceho Oklahoma s.r.o., IČO: 25 815 369, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd výrokom I. nariadil predbežné opatrenie v nasledovnom znení: Žalovaná v 2/ rade je povinná zložiť do úschovy Okresného súdu Žilina sumu 12.665,05 Eur z peňažných prostriedkov, ktoré nadobudla z prevodu nehnuteľností, uskutočneného na základe kúpnej zmluvy registrovanej Okresným úradom Čadca, katastrálny odbor, pod sp. zn. V 2948/2015, a ktoré obdržala od kupujúceho Oklahoma s.r.o., IČO: 25 815 369, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Výrokom II. vo zvyšnej časti návrh na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 2.10.2015 zamietol. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na návrh žalobkyne zo dňa 1.10.2015, ktorým sa domáhala vydania zmenkového platobného rozkazu, ktorým okresný súd zaviaže žalovaného v 1/ rade a žalovanú v 2/ rade zaplatiť jej spoločne a nerozdielne zmenkovú sumu vo výške 12.622,97 Eur, úrok vo výške 6 % ročne zo sumy 12.622,97 Eur od 22.1.2015 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 42,08 Eur a náhradu trov konania. Žalobkyňa návrh odôvodnila tvrdením, podľa ktorého bola dňa 18.1.2010 medzi Československou obchodnou bankou, a.s. ako veriteľom a žalovaným v 1/ rade ako dlžníkom uzavretá Zmluva o účelovom úvere č. 0043/10/8416, v zmysle ktorej článku V. ods. 1) písm. a) sa pohľadávka veriteľa zabezpečila blankozmenkou podľa Dohody o vyplňovacom zmenkovom práve č. 0044/10/8416. Dňa 27.10.2014 bola medzi Československou obchodnou bankou, a.s. a žalobkyňou uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávky, podľa ktorej čl. I. ods. 2., 5. a čl. III. bola žalobkyni postúpená pohľadávka vo výške 12.662,97 Eur. Dňa 18.1.2010 bola v Čadci vystavená zmenka č. 009/8416/10 na rad Československej obchodnej banky, a.s., so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, Vložka číslo: 4314/B, ktorá znie na sumu 12.622,97 Eur a následne bola dňa 21.11.2014 indosovaná na žalobkyňu bez postihu. Predmetná zmenka bola splatná dňa 21.1.2015 v Československej obchodnej banke, a.s., pobočka Čadca, so sídlom Palárikova 85, 022 01 Čadca. Vzhľadom k tomu, že doposiaľ nedošlo k plneniu zo
zmenky, žalobkyňa žalovala žalovaného v 1/ rade ako zmenkového dlžníka a žalovanú v 2/ rade ako avalistu predmetnej zmenky.
Žalobkyňa podaním doručeným okresnému súdu dňa 7.10.2015 navrhla nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by okresný súd zaviazal žalovanú v 2/ rade zdržať sa akéhokoľvek konania smerujúceho k upotrebovaniu finančnej sumy 90.000 Eur, ktorú nadobudla z prevodu nehnuteľností, ktorý sa uskutočnil na základe Kúpnej zmluvy V 2948/2015, zaregistrovanej Okresným úradom Čadca, katastrálny odbor, a ktoré obdržala od kupujúceho Oklahoma s.r.o., IČO: 25 815 369 a zároveň zaviazať žalovanú v 2/ rade zložiť predmetnú finančnú sumu do úschovy okresného súdu až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Žilina sp. zn. 10CbZm/46/2015. Svoj návrh odôvodnila odkazom na podaný návrh na nariadenie predbežného opatrenia na Okresnom súde Čadca, ktorým žiadala zaviazať žalovanú v 2/ rade zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX pre katastrálne územie V., vedených Okresným úradom Čadca, katastrálny odbor, ako rodinný dom so súpisným číslom XXXX ležiaci na parcele CKN č. 2714/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere 233 m2, parcela CKN č. 2713 trvalý trávnatý porast o výmere 92 m2, parcela CKN č. 2714/2 trvalý trávnatý porast o výmere 517 m2, parcela CKN č. 2714/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere 233 m2, parcela CKN č. 2714/4 zastavané plochy a nádvoria o výmere 33 m2, parcela CKN č. 2716 trvalý trávnatý porast o výmere 64 m2, ktorému Okresný súd Čadca vyhovel, avšak následne došlo k zastaveniu konania a postúpeniu veci Okresnému súdu Žilina. Vzhľadom k tomu, že Okresného súdu Žilina konanie o pôvodnom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia považoval za zastavené, žalobkyňa podala opätovne návrh na nariadenie predbežného opatrenia s rovnakým obsahom. Žalobkyňa poukázala na to, že po zrušení predbežného opatrenia nariadeného Okresným súdom Čadca žalovaná v 2/ rade previedla svoj spoluvlastnícky podiel na vyššie uvedených nehnuteľnostiach na obchodnú spoločnosť OKLAHOMA s.r.o., IČO: 25 815 369, so sídlom 709 00 Ostrava, Mariánske Hory, Kopaniny 917/10, Česká republika, za ktorú koná jediný konateľ a spoločník Eduard Rojíček, ktorý je bratom žalovanej v 2/ rade. Z uvedeného konania žalovanej v 2/ rade podľa žalobkyne vyplýva, že sa úmyselne zbavuje svojho majetku tak, aby ukrátila žalobkyňu v konaniach o zaplatenie zmenkovej sumy, aby táto pohľadávka zostala nevymožiteľná. Poukázala na to, že v čl. III. kúpnej zmluvy vyplynulo, že zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene 90.000 Eur, z ktorej polovica mala byť zaplatená pri podpise zmluvy a polovica pri vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Žalobkyňa poukázala na špekulatívnu snahu žalovanej v 2/ rade zbaviť sa majetku, v dôsledku čoho nadobudla obavu, že by prípadný výkon súdneho rozhodnutia mohol byť ohrozený a považovala za dôvodné, aby okresný súd nariadením navrhovaného predbežného opatrenia zabránil žalovanej v 2/ rade nakladať s finančnou hotovosťou vo výške 90.000 Eur. Zároveň poukázala na konanie vedené na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 19Zm/30/2014, ktorým sa žalobkyňa domáha zaplatenia zmenkovej sumy 59.041,51 Eur, teda celková výška pohľadávky uplatnenej voči žalovanej v 2/ rade predstavuje sumu 71.664,48 Eur.
Okresný súd sa v súvislosti s podaným návrhom na nariadenie predbežného opatrenia oboznámil so žalobkyňou predloženými listinnými dôkazmi, s obsahom spisového materiálu vo veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 19Zm/30/2014, a to v rozsahu tak, ako je uvedené v odôvodnení napadnutého uznesenia okresného súdu.
Prvostupňový súd poukázal na aplikáciu ust. § 102 ods. 1 O.s.p., ust. § 76 ods. 1 písm. d) O.s.p.. Vo všeobecnosti uviedol, že predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese, ktorého účelom je poskytnutím dočasnej a provizórnej úpravy právnych pomerov zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo v už začatom konaní nastať. Pre rýchlu a účinnú ochranu nie je možné, aby súd vykonával dokazovanie v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, ale bude skúmať osvedčenosť pre nariadenie predbežného opatrenia. Opodstatnenosť nariadenia predbežného opatrenia je daná jednak v prípade potreby dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi konania, ako aj v prípade existencie obavy, že výkon súdneho rozhodnutia v budúcnosti bude ohrozený. Vzhľadom na tvrdenia žalobkyne v návrhu na nariadenie predbežného oparenia a s poukazom na povahu uplatneného nároku vo veci samej bolo podľa okresného súdu nepochybné, že žalobkyňa sa domáhala nariadenia predbežného opatrenia za účelom zabezpečenia výkonu súdneho rozhodnutia. Okresný súd uviedol, že napriek tomu, že ustanovenie § 102 ods. 1 O.s.p. neuvádza výslovnú úpravu možnosti nariadenia predbežného opatrenia po začatí konania z dôvodu obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, vychádza okresný súd zo všeobecne prijatého právneho názoru, podľa ktorého je možné nariadiť predbežné opatrenie z takéhoto dôvodu i po
začatí konania vo veci samej, pričom záver o jeho opodstatnenosti sa odvíja od splnenia predpokladov, ktoré sú obsiahnuté v ust. § 74 a nasl. O.s.p..
Základným predpokladom spoločným pre všetky druhy predbežných opatrení je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho (nie iba faktického) vzťahu medzi žalobcom a subjektom, ktorý má byť predbežným opatrením obmedzený a z tohto právneho vzťahu vyplývajúceho nároku alebo práva žalobcu, pre ktoré požaduje dočasnú ochranu. Podmienkou, ktorú súd osobitne preskúmava, je osvedčenie existencie exekučného titulu alebo takého stavu v konaní, s ktorým je spojený reálny predpoklad, že exekučný titul bude vydaný. Ďalším predpokladom nevyhnutným pre nariadenie predbežného opatrenia je osvedčenie obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, ktorá obava musí mať určitý reálny podklad, ktorý je spôsobilým základom pre konštatovanie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy vo vzťahu k žalobcovi. Nevyhnutnou podľa okresného súdu je tiež všeobecná požiadavka, aby sa nariadením predbežného opatrenia medzi účastníkmi nevytvoril nenávratný stav, a to pre prípad, že by poskytnutá dočasná ochrana nemala oporu v konečnom rozhodnutí vo veci samej. Obmedzenie subjektu, proti ktorému predbežné opatrenie smeruje, však musí zodpovedať miere porušenia alebo ohrozenia práva žalobcu, teda účinky predbežného opatrenia nesmú neprimeraným spôsobom zasiahnuť do právnych vzťahov účastníkov. Všetky uvedené podmienky nariadenia predbežného opatrenia sú usporiadané kumulatívne, preto v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich nie je možné návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť.
Okresný súd preskúmaval splnenie jednotlivých podmienok, a to na základe predložených listinných dôkazov a vo väzbe na tvrdenia žalobkyne, obsiahnuté v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ako aj obsah spisového materiálu vo veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 19Zm/30/2014. Skonštatoval, že existencia právneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou v 2/ rade vyplýva z predloženého originálu zmenky, vystavenej obchodnou spoločnosťou KONKOL, s.r.o., so sídlom Rázusova 754, 022 01 Čadca, IČO: 36 394 939, dňa 18.1.2010 v Čadci, v prospech Československej obchodnej banky, a.s., so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, znejúcej na sumu 12.622,97 Eur, splatnej dňa 21.1.2015 v Československej obchodnej banke, a.s., pobočka Čadca, so sídlom Palárikova 85, 022 01 Čadca, ktorá bola indosovaná na rad žalobkyne dňa 21.11.2014. Z opísanej zmenky svedčí žalobkyni ako súčasnej majiteľke zmenky právo na zaplatenie zmenkovej sumy 12.622,97 Eur voči žalovanej v 2/ rade, ktorá zmenku podpísala ako avalista za vystaviteľa.
Podľa okresného súdu osvedčenie druhej podmienky navrhovaného predbežného opatrenia, teda existencie exekučného titulu alebo prebiehajúceho konania, v ktorom sa jeho vydanie predpokladá, vyplývalo zo skutočnosti, že žalobkyňa pred podaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podala návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu, ktorým sa domáhala uloženia povinnosti žalovanému v 1/ rade a žalovanej v 2/ rade zaplatiť jej spoločne a nerozdielne zmenkovú sumu vo výške 12.622,97 Eur, úrok vo výške 6 % ročne zo sumy 12.622,97 Eur od 22.1.2015 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 42,08 Eur a náhradu trov konania. V tejto súvislosti okresný súd predbežne preskúmal platnosť predloženej zmenky a nezistil žiadne skutočnosti brániace vydaniu zmenkového platobného rozkazu v ďalšom priebehu konania.
Okresný súd konštatoval, že obava z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia vyplývala z charakteru učinenej dispozície žalovanou v 2/ rade s jej nehnuteľným majetkom a preukázaných časových súvislostí. Spoluvlastnícky podiel na vyššie identifikovaných nehnuteľnostiach predstavoval podľa tvrdení žalobkyne jediný nehnuteľný majetok žalovanej v 2/ rade, čo mal okresný súd preukázané aj vykonanou lustráciou v katastri nehnuteľností, kde nie sú evidované žiadne ďalšie nehnuteľnosti patriace žalovanej v 2/ rade. Doručením uznesenia Okresného súdu Čadca zo dňa 27.1.2015, č.k. 7C/277/2014-29 o nariadení predbežného opatrenia, ktorým sa jej zakázalo nakladať so spoluvlastníckym podielom nehnuteľností, a ktoré prevzala žalovaná v 2/ rade do vlastných rúk dňa 24.2.2015, nadobudla vedomosť o snahe žalobkyne zabezpečiť budúci výkon súdneho rozhodnutia prostredníctvom obmedzenia jej vlastníckeho práva. Už v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 17.12.2014 podanom na Okresný súd Čadca žalobkyňa zmienila svoj úmysel domáhať sa voči žalovanej v 2/ rade aj zaplatenia zvyšnej časti pohľadávky na základe toho času nevyplnenej blankozmenky. Účinky predbežného opatrenia nariadeného Okresným súdom Čadca zanikli právoplatnosťou uznesenia Krajského súdu v Žiline zo dňa 28.5.2015, č.k. 9Co/313/2015-52, t.j. dňa 19.6.2015. Následne žalovaná v 2/ rade ako predávajúca uzavrela dňa 7.8.2015 Kúpnu
zmluvu s obchodnou spoločnosťou OKLAHOMA s.r.o. ako kupujúcim, predmetom ktorej podľa čl. II. bol prevod spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach, ktoré sa identifikáciou zhodujú s nehnuteľnosťami tvoriacimi predmet predbežného opatrenia nariadeného Okresným súdom Čadca. Z informácií zapísaných v obchodnom registri vedenom Krajským súdom v Ostrave, týkajúcich sa kupujúceho, je zrejmé, že jediným konateľom uvedenej obchodnej spoločnosti je Eduard Rojíček, nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX P. - U E., ktorý je bratom žalovanej v 2/ rade, čo vyplýva aj z výpisu z registra obyvateľov (č.l. 33).
Okresný súd dospel k záveru, že uzavretím kúpnej zmluvy medzi žalovanou v 2/ rade a obchodnou spoločnosťou OKLAHOMA s.r.o. došlo ku kvalitatívnej zmene jej majetkovej podstaty, ktorá odôvodňuje reálnu obavu žalobkyne z ohrozenia výkonu očakávaného súdneho rozhodnutia. Premena majetkových hodnôt kumulovaných v nehnuteľnostiach na likvidnú finančnú hotovosť je spravidla vyvolaná potrebou zabezpečiť si disponibilné peňažné prostriedky, ktoré budú následne použité na konkrétny účel. Okresný súd sa stotožnil s názorom žalobkyne, podľa ktorej je možné finančnú hotovosť pomerne jednoducho spotrebovať, čo zvyšuje riziko, že jej pohľadávka nebude uspokojená, ktorému záveru nasvedčuje aj bezprostredná časová následnosť prevodu spoluvlastníckeho podielu žalovanej v 2/ rade ihneď po zániku predbežného opatrenia nariadeného Okresným súdom Čadca, kedy už žalovaná v 2/ rade musela mať vedomosť o prebiehajúcom konaní o zaplatenie zmenkovej sumy 59.041,51 Eur, ako aj o úmysle žalobkyne domáhať sa zaplatenia i zvyšku svojej pohľadávky. Podľa okresného súdu právny úkon dispozície s nehnuteľným majetkom v týchto skutkových a časových súvislostiach zakladá odôvodnené podozrenie žalobkyne, že žalovaná v 2/ rade sa snaží zmariť budúci výkon rozhodnutia, ktorá je umocnená aj skutočnosťou, že nadobúdateľom nehnuteľností sa stal subjekt, v mene ktorého konal brat žalovanej v 2/ rade. Rozhodnutie žalovanej v 2/ rade predať svoj spoluvlastnícky podiel obchodnej spoločnosti s naznačeným personálnym prepojením, na ktorej podnikateľskú činnosť nemá žiadnu väzbu a práve v období, kedy si žalobkyňa uplatňuje nároky zo zmenky, vyvoláva pochybnosti o skutočných dôvodoch tohto rozhodnutia a podporuje domnienku, že jeho prijatie je motivované snahou zabrániť žalobkyni v úspešnom vymáhaní jej majetkových práv.
Okresný súd vzhľadom na žalobkyňou zvolený druh predbežného opatrenia uskutočňovaný uložením peňažných prostriedkov do úschovy súdu, ktorý podlieha právnemu režimu upravenému v ust. § 352 O.s.p. a ust. § 118 až § 120 a § 122 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z.z. o spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy, konštatoval, že medzi účastníkmi nevznikne nenávratný stav.
Z formulácie petitu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyplývalo, že žalobkyňa žiadala uložiť žalovanej v 2/ rade povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania smerujúceho k upotrebovaniu finančnej sumy 90.000 Eur a zároveň zložiť uvedenú finančnú sumu do úschovy súdu. Zloženie peňažných prostriedkov do úschovy súdu však, podľa okresného súdu, zabráni žalovanej v 2/ rade v realizácii akýchkoľvek právnych úkonov smerujúcich k ich spotrebovaniu, preto je osobitné ukladanie takejto povinnosti nadbytočné. Porovnaním žalovanej sumy pozostávajúcej zo zmenkovej sumy 12.622,97 Eur, úroku vo výške 6 % ročne zo sumy 12.622,97 Eur od 22.1.2015 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 42,08 Eur a náhrady trov konania s navrhovanou povinnosťou žalovanej v 2/ rade zložiť do úschovy sumu 90.000 Eur, okresný súd zistil výrazný nepomer medzi hroziacim porušením práva žalobkyne a obmedzením práv žalovanej v 2/ rade. Žalobkyňa neuviedla žiadne dôvody, pre ktoré v prejednávanej veci žiada zložiť do úschovy celú sumu utŕženú za prevod spoluvlastníckeho podielu niekoľkonásobne prevyšujúcu hodnotu žalovanej pohľadávky. Okresný súd preto pristúpil k regulácii rozsahu navrhovaného predbežného opatrenia a zaviazal žalovanú v 2/ rade zložiť do úschovy sumu 12.665,05 Eur, zodpovedajúcu uplatneným nárokom žalobkyne, ktoré je možné v tomto štádiu konania vyčísliť, t.j. zmenkovej sume 12.622,97 Eur a zmenkovej odmene 42,08 Eur. Vo zvyšnej časti návrh na nariadenie predbežného opatrenia pre nesplnenie požiadavky primeranosti hroziacej ujmy zamietol. Vzhľadom na vedomosť okresného súdu o súčasne prebiehajúcom konaní sp. zn. 19Zm/30/2014, v ktorom sa žalobkyňa aktuálne domáha nariadenia predbežného opatrenia s totožným obsahom, považoval za nevyhnutné uviesť, že súd nemôže dvomi samostatnými rozhodnutiami uložiť žalovanej v 2/ rade rovnakú povinnosť. Obmedzením rozsahu predbežného opatrenia v oboch prebiehajúcich konaniach možno uvedený problém preklenúť. Okresný súd zdôraznil, že navrhované predbežné opatrenie sa viaže na dve rôzne základné konania, teda ich skutkové vymedzenie je rôzne, a preto nepovažoval jeden z návrhov za prekážku litispendencie.
S poukazom na žalobkyňou tvrdené a osvedčené skutočnosti, obsah predložených listinných dôkazov a prezentované výsledky lustrácií v príslušných registroch okresný súd konštatoval, že žalobkyňa osvedčila všetky podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia v rozsahu, aký vyplýva z výroku I. uznesenia. Okresný súd zdôraznil, že o nariadení predbežného opatrenia rozhodol na základe skonštatovania osvedčenia skutočností, ktoré sú relevantné pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Tie skutočnosti, ktoré sú potrebné pre zistenie a následné právne posúdenie veci v súvislosti s vydaním meritórneho rozhodnutia, budú predmetom dokazovania okresného súdu v konaní o návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu. Ďalej uviedol, že nariadením predbežného opatrenia v rozsahu, ako vyplýva z výroku tohto uznesenia, neprejudikoval toto rozhodnutie v merite veci, ale procesným inštitútom predbežného opatrenia zabezpečuje podmienky pre výkon súdneho rozhodnutia, ktoré zabezpečenie je potrebné a nevytvára nenávratný stav, ani neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi.
Okresný súd uviedol, že za účelom splnenia povinnosti uloženej týmto rozhodnutím je žalovaná v 2/ rade povinná podať na Okresný súd Žilina návrh na prijatie sumy 12.665,05 Eur do úschovy podľa ust. § 352 O.s.p.. Ďalej vyslovil, že o trovách predbežného opatrenia rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej podľa ust. § 145 O.s.p..
Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná v 2/ rade. Žalovaná v 2/ rade mala za to, že neboli kumulatívne splnené všetky podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, ktoré okresný súd vymenoval v odôvodnení uznesenia, a preto nebol právny dôvod pre jeho nariadenie. Žalovaná v 2/ rade poukázala na to, že žalobkyňa nie je oprávneným vlastníkom zmenky, ktorá je predmetom súdneho sporu, pretože zmenku na ňu neindosovali oprávnené osoby. Indosácia zmenky z Československej obchodnej banky a.s., IČO: 36 854 140, so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava na žalobkyňu zo dňa 27.10.2014 je neplatná a nedošlo k prevodu práv zo zmenky na inú osobu, t.j. na žalobkyňu, čo mohol okresný súd zistiť. Z uvedeného nemohla byť splnená ani podmienka pre nariadenie predbežného opatrenia, a to osvedčenie takého stavu v konaní, s ktorým je spojený reálny predpoklad, že exekučný titul bude vydaný. Podľa žalovanej v 2/ rade nebola splnená ani ďalšia podmienka pre nariadenie predbežného opatrenia, a to osvedčenie obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Poukázala na to, že zo zmenky, ktorá je predmetom súdneho sporu, jednoznačne vyplýva, že zmenkovo zaviazanými osobami sú:
- KONKOL, s.r.o., so sídlom Rázusova 754, 022 01 Čadca, IČO: 36 394 939, t.j. žalovaná v 2/ rade ako výstavca zmenky
- žalovaná v 2/ rade ako aval a
- Peter Konkol, nar. XX.XX.XXXX, V. XXX, XXX XX P., ako aval, ktoré všetky tri osoby sú zaviazané zaplatiť zmenku spoločne a nerozdielne. V návrhu na nariadenie predbežného opatrenia žalobkyňa poukazovala na konanie žalovanej v 2/ rade, a to prevod 1 nehnuteľností v jej vlastníctve na spoločnosť OKLAHOMA s.r.o., ale vôbec nepreukázala a ani netvrdila, že žalovaná v 1/ rade nemá majetok, z ktorého by mohla byť uhradená jej zmenková pohľadávka. Žalovaná v 2/ rade má za to, že musí byť osvedčené, že ani jeden zo žalovaných nemá žiaden majetok, majetku sa zbavuje alebo existujú iné skutočnosti osvedčujúce obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, aby mohlo byť nariadené predbežné opatrenie. Okresný súd túto podmienku skúmal len vo vzťahu k žalovanej v 2/ rade, čím ju voči ostatným zmenkovo zaviazaným osobám diskriminoval, a preto nemôže byť správny ani jeho záver, že tu je obava z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Žalovaná v 2/ rade mala za to, že pokiaľ by žalobkyňa v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu neoznačila aj K. H., neexistovala by žiadna obava z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, pretože je vlastníkom ideálnej 1 nehnuteľností. Žalovaná v 2/ rade mala za to, že nemôže byť obmedzovaná nariadením predbežného opatrenia, pretože žalobkyňa z nejakého dôvodu v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu neoznačila ako žalovaného K. H., čo neodôvodnila. Žalovaná v 2/ rade zároveň namietla, že nemôže splniť to, čo jej bolo uložené predbežným opatrením, pretože jej zo strany spoločnosti OKLAHOMA s.r.o. nebola kúpna cena za nehnuteľnosti zaplatená v peniazoch. K úhrade kúpnej ceny došlo iba vo forme zápočtu oproti záväzku žalovanej v 2/ rade voči spoločnosti OKLAHOMA s.r.o., a to pred doručením uznesenia Okresného súdu v Žiline zo dňa 27.10.2015, č.k. 10CbZm 46/2015-34, ktoré je s ohľadom na uvedené nevykonateľné. Žalovaná v 2/ rade nemá k dispozícii 12.665,05 Eur, ktoré by mohla uložiť do úschovy okresného súdu. Uvedenú čiastku by mohla získať iba prostredníctvom úveru, ktorý by jej možno poskytla niektorá banka, čo by však neprimeraným spôsobom zasiahlo do jej života a i tak by nesplnila to, čo jej bolo uložené predbežným opatrením. Navrhla, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku II. zmenil a návrh na nariadenie predbežného opatrenia v tejto časti zamietol.
K doručenému odvolaniu žalovanej v 2/ rade sa písomne vyjadrila žalobkyňa prostredníctvom zástupcu. V prvom rade poukázala na to, že zo strany žalovanej v 2/ rade ide o tvrdenie nových skutočností, a to, že nedošlo k zaplateniu kúpnej ceny. V tejto súvislosti poukázala na to, že vo výzve k uplatneniu predkupného práva, datovanej v Žiline dňa 09.12.2014, adresovanej bývalému manželovi K. H. a podielovému spoluvlastníkovi nehnuteľnosti - rodinného domu súp. č. XXXX, nachádzajúceho sa na parcele č. 2714/3, zapísaného na LV č. XXXX pre kat. územie V., ako aj ostatných parciel nachádzajúcich sa na tomto liste vlastníctva, žalovaná v 2/ rade uviedla, že má vážneho záujemcu na kúpu 1 rodinného domu za cenu 90.000 Eur, ktorá by bola splatná v splátkach tak, že prvá splátka vo výške 1/2 kúpnej ceny by bola splatná pri podpise kúpnej zmluvy a druhá 1/2 kúpnej ceny by bola splatná po povolení vkladu vlastníckeho práva kupujúceho do katastra nehnuteľností, a to do troch dní odo dňa doručenia rozhodnutia príslušnej správy katastra. Žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala, aká pohľadávka mala byť započítaná a neuviedla ani titul vzniku tejto pohľadávky spoločnosti Oklahoma s.r.o. voči žalovanej v 2/ rade. Zároveň poukázala na skutočnosť, že na Okresnom súde Čadca prebieha iné konanie o neplatnosť kúpnej zmluvy, pričom toto konanie prebieha pod sp. zn. 10C/306/2015, v ktorom konaní došlo k predloženiu sms-komunikácie zo strany konateľa spoločnosti Oklahoma s.r.o. Eduarda Rojíčeka, ktorý je rodinným príslušníkom so žalovanou v 2/ rade, ktorý uvádzal, že predmetný spoluvlastnícky podiel vo výške 1/2, ktorý nadobudol od svojej sestry Ing. F. H., je ochotný predať spätne K. H. za sumu 40.000 Eur. Z toho je zrejmé, že žalovaná v 2/ rade nikdy túto nehnuteľnosť nepredala a nikdy za ňu nezískala žiadnu finančnú hotovosť, ani žiadne iné započítanie pohľadávok, z ktorého dôvodu je nelogické, aby pár dní po kúpe nehnuteľnosti kupujúci ju bol ochotný predať obratom za 40.000 Eur. Žalobkyňa ďalej poukázala na ust. § 606, § 605, 588 Občianskeho zákonníka. Uviedla, že obligatórnou podmienkou kúpnej zmluvy na nehnuteľnosť je aj existencia kúpnej ceny (praetium), ktorá je stanovená v peniazoch a vyjadruje požiadavku ekvivalentnosti výmeny veci práva iných majetkových hodnôt za peniaze. Zákon nepripúšťa v takomto prípade započítanie, ale hovorí o úhrade záväzku v peniazoch. Cena musí byť zaplatená vždy v peniazoch. V tomto prípade boli porušené podmienky predkupného práva. Výzva k uplatneniu predkupného práva zo strany žalovanej v 2/ rade nikdy nehovorila o kupcovi na započítanie vzájomných záväzkov za polovicu spoluvlastníckeho podielu, ale hovorila vždy o sume 90.000 Eur. Podľa názoru žalobkyne žalovaná v 2/ rade fabuluje a zavádza. V tejto súvislosti poukázala na obsah Kúpnej zmluvy V 2948/2015, ktorá bola uzatvorená medzi Ing. F. H. a spoločnosťou Oklahoma s.r.o., konkrétne čl. II., z ktorého vyplýva, že išlo o odplatný prevod nehnuteľností s uvedenou kúpnou cenou v peniazoch a nie v započítavaní pohľadávok. Odvolanie žalovanej v 2/ rade proti uzneseniu okresného súdu je tak v rozpore aj so samotným čl. III. kúpnej zmluvy, ktorý zaväzuje spoločnosť Oklahoma s.r.o. uhradiť kúpnu cenu v dvoch splátkach v hotovosti k rukám predávajúceho alebo vkladom na jej účet vedený v záhlaví zmluvy. Je teda nesporné, že predmetné finančné plnenie mohlo byť uhradené aj v hotovosti. Žalobkyňa mala za to, že sú splnené podmienky na nariadenie predbežného opatrenia a rozhodnutie okresného súdu navrhla potvrdiť v celom rozsahu.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku I., II., ktorým nariadil predbežné opatrenie, potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Za aplikácie vyššie citovaných zákonných ustanovení a podľa obsahu písomného odvolania žalovanej v 2/ rade zo dňa 7.4.2016 bolo zrejmé, že odvolaním bol napadnutý len výrok I. uznesenia okresného súdu, ktorým okresný súd nariadil predbežné opatrenie v nasledovnom znení: Žalovaná v 2/ rade je povinná zložiť do úschovy Okresného súdu Žilina sumu 12.665,05 Eur z peňažných prostriedkov, ktoré nadobudla z prevodu nehnuteľností uskutočneného na základe kúpnej zmluvy registrovanej Okresným úradom Čadca, katastrálny odbor, pod sp. zn. V 2948/2015, a ktoré obdržala od kupujúceho Oklahoma s.r.o., IČO: 25 815 369, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Krajský súd pri prejednávaní odvolania žalovanej v 2/ rade v prvom rade poukazuje na vyššie citované zákonné ustanovenie, s konštatovaním správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu odkazuje, a to tie, ktoré sa vzťahujú k posúdeniu dôvodnosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.
Z obsahu spisového materiálu bolo zistené, že žalobkyňa doručením návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu na okresný súd dňa 01.10.2015 vyvolala súdne konanie o zaplatenie zmenkovej pohľadávky vo výške 12.622,97 Eur s príslušenstvom, na tých skutkových tvrdeniach, že dňa 18.01.2010 bola medzi Československou obchodnou bankou, a.s. a obchodnou spoločnosťou Konkol, s.r.o., uzavretá Zmluva o účelovom úvere č. 0043/10/8416, v ktorej v zmysle čl. V. ods. 1) písm. a) sa predmetná pohľadávka zabezpečila blankozmenkou podľa dohody o vyplňovacom zmenkovom práve č. 0044/10/8416. Dňa 27.10.2014 bola medzi Československou obchodnou bankou, a.s. a žalobkyňou uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávky, podľa ktorej v zmysle čl. I ods. 2. a ods. 5. a čl. III. bola na žalobkyňu postúpená pohľadávka vo výške 12.622,97 Eur. Dňa 18. januára 2010 bola v Čadci vystavená zmenka č. 009/8416/10 na rad Československá obchodná banka, a.s., Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, Vložka číslo: 4314/B, na sumu 12.622,97 Eur, ktorá bola dňa 21.11.2014 indosovaná na žalobkyňu Y. H., bytom V. XXXX, XXX XX V., bez postihu. Predmetná zmenka bola splatná dňa 21.1.2015 v Československej obchodnej banke, a.s., pobočka Čadca, so sídlom Palárikova 85, 022 01 Čadca. Žalobkyňa tvrdila, že zo zmenky sa má plniť žalobkyni, k čomu nedošlo, z ktorého dôvodu žaluje žalovaného v 1/ rade ako zmenkového dlžníka a žalovanú v 2/ rade ako avala predmetnej zmenky. Skutkové tvrdenia žalobkyňa v žalobe označila a pripojila dôkazy, a to Zmluvu o účelovom úvere č. 0043/10/8416, Dohodu o vyplňovacom zmenkovom práve č. 0044/10/8416, Zmluvu o postúpení pohľadávky zmenku č. 009/8416/10. Následne dňa 07.10.2015 žalobkyňa doručila na okresný súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhala uloženia povinnosti žalovanej držať sa akéhokoľvek konania smerujúceho k upotrebovaniu finančnej sumy 90.000 Eur, ktorú nadobudla z prevodu nehnuteľností, ktorý sa uskutočnil na základe kúpnej zmluvy V 2948/2005, ktorá bola zaregistrovaná Okresným úradom Čadca, katastrálny odbor a ktoré obdržala od kupujúceho Oklahoma s.r.o., IČO: 25 815 369 a zaviazať žalovanú predmetnú finančnú sumu zložiť do úschovy súdu, až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Žilina, sp. zn. 10CbZm/46/2015.
Z dôvodu podaného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia po začatí súdneho konania vo veci samej, bolo potrebné na takto podaný návrh aplikovať ust. § 102 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 75 ods. 2 O.s.p., § 76 ods. 1 písm. e) O.s.p.. Práve z ustanovenia § 75 ods. 2 O.s.p. vyplýva zákonná požiadavka kumulatívneho splnenia dvoch podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia, a to osvedčenie nároku, ktorému sa má nariadením predbežného opatrenia poskytnúť ochrana a druhou podmienkou je osvedčenie odôvodnenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, resp. osvedčenie obavy, že by budúci výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Pokiaľ niektorá z týchto dvoch podmienok nie je splnená, nemožno návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť. Je nepochybné, že zákon, a to Občiansky súdny poriadok ukladá v súvislosti s podaným návrhom na nariadenie predbežného opatrenia skúmať kumulatívne splnenie obidvoch podmienok tak, ako sú uvedené vyššie. Aj zo samotného čl. 46 ods. 4 Ústavy SR vyplýva, že ...„podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon“. V danom prípade podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia upravuje ustanovenie § 74 a nasledujúce ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, a preto v súlade aj s uvedeným čl. 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky bolo potrebné nielen v konaní pred okresným súdom, ale aj vo vyvolanom odvolacom konaní pred krajským súdom posudzovať, či boli splnené podmienky zákonom stanovené pre nariadenie predbežného opatrenia.
Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 50/2004 z 3. marca 2004, podľa ktorého právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky neznamená právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami, resp. s jeho právnymi názormi. Z opačného pohľadu možno povedať, že neúspech v súdnom konaní nie je možné považovať za porušenie základného práva. Je v právomoci všeobecných súdov vykladať a aplikovať zákony. Pokiaľ tento výklad nie je arbitrárny a je náležite zdôvodnený, Ústavný súd Slovenskej republiky nemá dôvod doň zasahovať. Ďalej sa poukazuje
na nález Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 218/2002 zo dňa 13. novembra 2002, v zmysle ktorého obsahom práva podľa č. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka konania. Rovnako aj v zmysle uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 3/1997 zo dňa 19. marca 1997 vyplýva, že právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v sebe nezahŕňa záruku úspechu v konaní. Ak sa konanie pred všeobecným súdom neskončí podľa želania účastníka konania, táto okolnosť sama osebe nie je právnym základom pre namietnutie porušenia ústavného práva.
Vzhľadom k vyššie uvedenému preto okresný súd zákonným a ústavným spôsobom postupoval, pokiaľ zisťoval, či boli zo strany žalobkyne osvedčené obidve podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia. Krajský súd v zhode s názorom okresného súdu uvádza, že v súvislosti s prvou podmienkou osvedčenia nároku, táto bola splnená, keďže v štádiu konania o nariadenie predbežného opatrenia nebolo možné bez ďalšieho potrebného rozsahu dokazovania jednoznačne skonštatovať neosvedčenie nároku, s prihliadnutím aj k charakteru predbežného opatrenia, keď v súvislosti s ním sa nepreukazujú, nedokazujú skutočnosti, od ktorých sa odvodzuje nárok, ale je postačujúce, ak sa v potrebnej miere osvedčia, v danom prípade žalobkyňou tvrdené skutkové okolnosti uplatnenej pohľadávky a toto bolo splnené.
K druhej podmienke osvedčenia naliehavosti pre nariadenie predbežného opatrenia z obavy ohrozenia budúceho výkonu súdneho rozhodnutia a odôvodnenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, sa rovnako zo strany krajského súdu konštatuje jej osvedčenie. V zhode s okresným súdom i krajský súd konštatuje, že obava z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia vyplýva z charakteru učinenej dispozície vykonanej žalovanou v 2/ rade s jej nehnuteľným majetkom a preukázaných časových súvislostí tak, ako boli uvedené okresným súdom. Zvýrazňuje krajský súd, že okresný súd správne postupoval, ak pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia ako prioritné skúmal, či dochádza zo strany účastníka konania k takému konaniu, ktoré môže spôsobiť ujmu druhému účastníkovi, v rámci ktorého skúmania boli okresným súdom vykonané aj zistenia týkajúce sa majetkovej situácie žalovanej v 2/ rade v rovine nehnuteľností, keď bolo zistené vykonanou lustráciou, že nie sú evidované žiadne ďalšie nehnuteľnosti patriace žalovanej v 2/ rade. Z časových súvislostí, a to doručenia uznesenia Okresného súdu Čadca zo dňa 27.01.2015, č.k. 7C/277/2014-29 o nariadení predbežného opatrenia, ktorým sa žalovanej v 2/ rade zakázalo nakladať so spoluvlastníckym podielom nehnuteľností, ktoré prevzala do vlastných rúk dňa 24.02.2015, čím nadobudla vedomosť o snahe žalobkyne zabezpečiť budúci výkon rozhodnutia, čo žalobkyňa uviedla v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 17.12.2014, následnému zániku účinkov vyššie uvedeného predbežného opatrenia dňa 19.06.2015 a časovej následnosti uzavretia Kúpnej zmluvy s obchodnou spoločnosťou Oklahoma s.r.o., dňa 07.08.2015, ktorej jediným konateľom je Eduard Rojíček, brat žalovanej v 2/ rade, tak práve cez tieto skutočnosti žalobkyňa osvedčila podmienku naliehavosti pre nariadenie predbežného opatrenia v rozsahu uvedenom v uznesení okresného súdu. Práve rozhodnutie žalovanej v 2/ rade odpredať svoj spoluvlastnícky podiel obchodnej spoločnosti v rámci personálneho prepojenia s tou spoločnosťou v osobe konateľa spoločnosti, t.j. brata žalovanej, vo vzťahu ku ktorej ani v podanom odvolaní žalovaná v 2/ rade netvrdila žiadnu väzbu v čase, keď žalobkyňa uplatňuje nároky zo zmenky, vyvoláva reálnu obavu žalobkyne z ohrozenia výkonu očakávaného súdneho rozhodnutia.
Pokiaľ žalovaná v 2/ rade v podanom odvolaní tvrdila, že nemôže splniť to, čo jej bolo uložené predbežným opatrením, pretože jej spoločnosťou Oklahoma s.r.o. nebola kúpna cena za nehnuteľnosti zaplatená v peniazoch, ale k jej úhrade došlo iba vo forme zápočtu oproti záväzku žalovanej v 2/ rade voči tejto spoločnosti, tak krajský súd v prvom rade konštatuje, že z predloženej kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovanou v 2/ rade a spoločnosťou Oklahoma s.r.o., IČO: 25 815 369 zo dňa 07.08.2015, V 2948/2015, konkrétne čl. II. a čl. III. nepochybne vyplývalo, že predmetom tejto zmluvy je „..odplatný prevod nehnuteľností ...“, ako aj dohoda o spôsobe platenia kúpnej ceny vo výške 90.000 Eur, ktorú sa v zmysle čl. III. bod 2./ zmluvy ...„kupujúci zaviazal zaplatiť takto:
- 1 kúpnej ceny pri podpise tejto zmluvy v hotovosti k rukám predávajúcej alebo vkladom na jej účet uvedený v záhlaví tejto zmluvy
- 1 kúpnej ceny po povolení vkladu vlastníckeho práva kupujúceho k nehnuteľnostiam uvedeným v čl. I./1. tejto zmluvy do katastra nehnuteľností, a to do 3 dní odo dňa doručenia rozhodnutia príslušnej správy katastra predávajúcej, bezhotovostným prevodom na účet predávajúcej uvedený v záhlaví tejto zmluvy“.
Pokiaľ z predmetných článkov II. a III. kúpnej zmluvy jednoznačne vyplynul odplatný prevod nehnuteľností a dohodnutý spôsob plnenia, tak potom len samotné tvrdenie žalovanej v 2/ rade o zaplatení kúpnej ceny formou zápočtu bez relevantného osvedčenia, resp. doložený výpis z účtu, z obsahu ktorého síce nevyplynul reálny stav finančných prostriedkov na účte vo výške 12.665,05 Eur, pričom však k úhrade kúpnej ceny mohlo dôjsť aj v hotovosti, bolo zhodnotené ako nedôvodné. Pristupuje k tomu aj okolnosť dohodnutej splatnosti kúpnej ceny v čl. III. kúpnej zmluvy, t.j. záväzok kupujúceho uhradiť 1 kúpnej ceny pri podpise kúpnej zmluvy, teda sumu 45.000 Eur dňa 07.08.2015 a zostávajúcu časť do 3 dní odo dňa doručenia rozhodnutia príslušnej správy katastra, ktorá splatnosť nastala, čo vyplýva z toho, že kúpna zmluvy bola zavkladovaná pod V 2948/2015. Žalovaná v 2/ rade v podanom odvolaní relevantne netvrdila a ani neosvedčila zánik záväzku kupujúceho spôsobom započítania.
V súvislosti s druhou podmienkou naliehavosti na nariadenie predbežného opatrenia krajský súd sa rovnako stotožňuje so závermi okresného súdu, ktorý práve s prihliadnutím na primeranosť zásahu do práv žalovanej v 2/ rade návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celkom nevyhovel, v dôsledku čoho výrokom II. vo zvyšku návrh na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 02.10.2015 zamietol. Krajský súd nezistil zjavnú nerovnováhu pri zabezpečovanej ochrane práv žalobkyne oproti obmedzeniam práva žalovanej v 2/ rade. Rovnako súhlasí, že predbežné opatrenie v rozsahu tak, ako bolo nariadené výrokom I. a predmetu konania vo veci samej z hľadiska dosiahnutia účelu dočasnej úpravy bolo súladné s právnymi predpismi. Odvolací súd nezistil dôvod na zmenu napadnutého uznesenia okresného súdu v zmysle návrhu žalovanej v 2/ rade.
Krajský súd zvýrazňuje dočasnosť, obmedzenú platnosť nariadeného predbežného opatrenia tak, ako ju vymedzil i prvostupňový súd, keď cieľom tohto opatrenia je len dočasne upraviť pomery s tým, že takáto predbežná súdna ochrana musí byť poskytnutá tomu, kto o nariadenie predbežného opatrenia žiada a tiež voči komu takéto predbežné opatrenie smeruje. Dočasnou úpravou urobenou vo forme predbežného opatrenia sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov a ani právne posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Obsahom dočasnej úpravy tak v neskoršom konaní súd nie je viazaný a môže rozhodnúť inak (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 171/2010 zo dňa 22.09.2010). V tejto súvislosti krajský súd poukazuje i na to, že predbežným opatrením nie je prejudikovaný konečný výsledok sporu, len sa ním zaisťuje, aby konečné rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny význam (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo 33/2013 zo dňa 13. decembra 2013).
Odvolací súd mal za to, že žalobkyňou boli osvedčené kumulatívne podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, preto vo vyvolanom odvolacom konaní bolo napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdené ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 219 ods. 2 O.s.p., za aplikácie ktorého ustanovenia v podrobnostiach krajský súd odkazuje na dôsledné odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu.
K úplnosti k odvolacím dôvodom žalovanej v 2/ rade sa dodáva, že tu nejde o ochranu žalobkyne, ale o povinnosť súdu vyhodnotiť, či sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia. Pokiaľ v zmysle vyššie uvedeného bolo konštatované naplnenie kumulatívnych podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia, tak potom k jeho nariadeniu mohlo dôjsť tak, ako bol jeho rozsah vymedzený výrokom I. uznesenia okresného súdu.
Krajský súd nerozhodoval o trovách spojených s týmto odvolacím konaním, keďže podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 145 O.s.p., v závislosti od rozhodnutia vo veci samej bude rozhodované o trovách tohto odvolacieho konania, spojených s konaním o nariadenie predbežného opatrenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.