Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4To-37-2016.pdf
PDF · 75.45 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/37/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Homzovej a sudcov JUDr. Františka Ševčoviča a JUDr. Mareka Dudíka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 1.júna 2016, v trestnej veci obžalovaného T.. C. X., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1,2 písm.a) Tr.zák., s poukazom na § 139 ods. 1 písm.a) Tr.zák., o odvolaní obžalovaného T.. C. X. proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 23.2.2016 sp.zn. 4 T /3/2016
rozhodol:
Podľa § 321 ods.1 písm. e), ods.3 Tr.por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.
S použitím § 322 ods.3 Tr.por., podľa § 98 písm.a) Tr.zák. súd upúšťa od potrestania mladistvého obžalovaného C. X., B.. X.X.XXXX P. W., t.č. v ústavnej starostlivosti J. J. I. P. W..
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný T.. C. X. uznaný vinným prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1,2 písm.a) Tr.zák., s poukazom na § 139 ods.1 písm.a) Tr.zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 2.3.2015 v čase okolo 12.50 hod. v W. B. D.. X. Č.. X vo vyučovacej triede U. C. Š. Y.B. X. po predchádzajúcej slovnej výmene názorov fyzicky napadol poškodeného mladistvého L. G.., B.. XX.X.XXXX, a to tým spôsobom, že C. X. poškodeného päsťami búchal do oblasti pleca a chrbta, pričom v jednom momente C. X. poškodenému chytil prsty ľavej ruky a tieto mu zalomil, čím poškodenému L. G.. spôsobil zranenie, a to kompletnú trhlinu úponovej časti šľachy vystierača prsteníka ľavej ruky (tzv. ruptúru dorzálnej aponeurózy) s dobou liečenia nad sedem do 42 dní.
Bol mu za to uložený podľa § 156 ods.2 Tr.zák., s použitím § 117 ods.1, § 36 písm.j), § 38 ods.2, ods.3 Tr.zák. trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 119 ods.1 Tr.zák. súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný T.. C. X., ihneď po vyhlásení rozsudku, do zápisnice o hlavnom pojednávaní.
Takto podané odvolanie obžalovaný odôvodnil prostredníctvom svojej obhajkyne Y.. W. H.. V písomných dôvodoch odvolania poukazuje na to, že odvolanie smeruje voči výrokom súdu o vine, ako aj voči výroku o treste obžalovaného. Má zato, že nebola naplnená a preukázaná subjektívna stránka trestného činu, ktorý sa kladie obžalovanému za vinu. Samotný poškodený L. G. vo svojej výpovedi uviedol, že nemal s obžalovaným v minulosti žiaden konflikt alebo roztržky. Aj svedok I. X. uviedol, že obžalovaný podal
poškodenému normálne ruku a následne mu ju stlačil, pričom uviedol, že podľa neho to obžalovaný neurobil naschvál. Tiež svedok I. U. vypovedal „a nechtiac mu zlomil kosť“. Z toho je zrejmé, že konanie obžalovaného sa nevyznačovalo znakmi úmyselného konania, išlo len o klasické podpichovanie a predvádzanie sa medzi mladými chlapcami. Vzhľadom na doterajší život a povahu obžalovaného, s prihliadnutím aj na ambulantné psychiatrické liečenia, intelekt obžalovaného, na krehkú stavbu tela obžalovaného a jeho mentálnu nevyspelosť, nemožno hovoriť o uzrozumení s možnosťou zranenia. Prvostupňový súd poukazoval na psychickú vyspelosť obžalovaného, avšak v znaleckom posudku je duševná vyspelosť spochybnená. Obžalovaný nie je povinný dokazovať svoju nevinu, ale vina mu musí byť dokázaná, a to spôsobom nevzbudzujúcim žiadne pochybnosti. V závere písomných dôvodov odvolania odvolateľ poukázal na možnosť upustenia od potrestania mladistvého, ktorý spáchal prečin, jeho spáchanie ľutuje a prejavuje účinnú snahu po náprave, ak vzhľadom na povahu spáchaného činu a na doterajší život mladistvého možno dôvodne očakávať, že už prejednanie veci pred súdom postačí na jeho nápravu. Obžalovaný prejavil ľútosť nad tým, čo sa stalo, bol vylúčený zo školy, došlo k zrušeniu pestúnskej starostlivosti a následne bol umiestnený do detského domova. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a oslobodil obžalovaného spod obžaloby.
Na podklade takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods.1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil nasledovné.
Okresný súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného T.. C. X., svedeckými výpoveďami T.. L. G., T.. I.H. X., T.. I. U., Y. G., T.. I. J., znaleckými posudkami z odvetvia ortopédia a psychiatria a listinnými dôkazmi, lekárskou správou o ošetrení poškodeného, zápisnicou zo školy a ustálil skutkový stav, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.
Obžalovaný T.. C. X.Á. priznal svoje konanie, avšak ho zľahčoval, že konal zo srandy. Poškodenému sa ospravedlnil a prejavil ľútosť nad svojím konaním. Poškodený L. G. vypovedal, že stalo sa to počas veľkej prestávky, keď si ku nemu obžalovaný prisadol, viacerými ranami ho udrel do chrbtovej časti a následne mu chytil ľavú ruku a zlomil prsty tejto ruky. Žiadal obžalovaného, aby ho prestal biť a vypovedal aj o tom, že obžalovaný mu robil zle, keďže si ho vyhliadol ako slabšieho a keď bol nervózny, tak si zlosť vybíjal na ňom. Aj svedkovia X. H. U. vypovedali, že obžalovaný poškodenému chytil ľavú ruku a následne mu ju vykrútil tak, že mu spôsobil zranenie.
Svedkyňa Y. G. vypovedala, že vyhľadala so synom ošetrenie u lekára a na röntgene skonštatoval, že mal pretrhnuté šľachy na prstenníku ľavej ruky.
Svedkyňa I. J., triedna učiteľka vypovedala o osobnostiach obžalovaného a poškodeného, obžalovaného hodnotila tak, že úmyselne napádal spolužiakov a títo sa ho báli. Poškodeného hodnotila ako utiahnutého, pokojnej povahy, ktorý by úmyselne nevyvolal konflikt s obžalovaným.
Zo znaleckého posudku z odvetvia ortopédia bol preukázaný charakter a mechanizmus zranenia poškodeného L. G..
Odvolací súd nezistil pochybenie okresného súdu, pokiaľ tento vyhodnotil výsledky dokazovania tak, že uznal obžalovaného vinným prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1,2 písm. a) Tr.zák., s poukazom aj na § 139 ods.1 písm. a) Tr.zák. bolo preukázané, že obžalovaný napadol poškodeného, chytil mu prsty ľavej ruky a tieto zalomil, čím mu spôsobil zranenie s dobou liečenia nad 7 do 42 dní. Bol uzrozumený s tým, že keď zalomil prsty poškodenému, tak dôjde k následku na zdraví. Aj právna kvalifikácia konania podľa ods.2 písm.a) § 156 ods.1 Tr.zák. s poukazom na § 139 ods.1 písm.a) Tr.zák. je v súlade so zákonom, pretože obžalovaný sa dopustil konania na chránenej osobe, a to spolužiakovi vo veku 17 rokov, ktorý však bol fyzicky slabší a utiahnutý. Obžalovaný T.. C. X. na krajskom súde pri prejednávaní jeho odvolania poukazoval na to, že je mu ľúto, čo sa stalo, spolužiakovi nechcel ublížiť a tomuto sa už viackrát ospravedlnil. Pestúnska starostlivosť u neho bola zrušená a teraz je v detskom domove, kde sa necíti dobre, u pestúnov mu bolo lepšie. Jedine rád chodí na prax.
Krajský súd pri rozhodovaní o treste prihliadol na ustanovenie § 337 Tr.por. a § 98 Tr.zák. a vzhľadom na osobu ml. obžalovaného, na jeho osobné a rodinné pomery, na fakt, že sa tento nachádza v ústavnej
starostlivosti, navštevuje strednú odbornú školu a rád vykonáva prax, podľa § 98 písm.a) Tr.por. upustil od potrestania mladistvého.
Ak súd upustil od potrestania, hľadí sa na mladistvého akoby nebol odsúdený. Týmto svojím rozhodnutím vo výroku o treste nadriadený súd sledoval, aby mladistvý bol predovšetkým vychovaný na riadneho občana, dala sa mu možnosť preukázať, že uvedomil si svoje konanie a nebude využívať fyzickú prevahu voči slabším spolužiakom. Zároveň odvolací súd je toho názoru, že už prejednanie veci pred súdom postačí na nápravu obžalovaného a takéto prejednanie veci splní svoj účel aj v rámci generálnej prevencie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.