Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/33/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci navrhovateľa W. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. Š. XXX/XX, W.Ý. I., proti odporkyni v 1. rade S. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. Š.U. XXX/X, W. I., v 2. rade maloletej D. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako odporkyňa v 1. rade, maloletá zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, v konaní o určenie otcovstva s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd konanie o určenie otcovstva z a s t a v u j e .

Súd z v e r u j e maloletú D. R., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti matky.

Zastupovať maloletú D. R. a spravovať jej majetok v bežných veciach sú oprávnení obidvaja rodičia.

Navrhovateľovi sa u k l a d á povinnosť prispievať na výživu maloletej D. R. sumou 50,- eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky dieťaťa.

Navrhovateľ je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletou D. R.Í. každý párny týždeň od stredy 19.00 hod. do nedele 18.00 hod. a každý nepárny týždeň s tým, že v piatok vyzdvihne maloletú D. v obvyklej hodine zo škôlky a odovzdá ju odporkyni v sobotu o 19.00 hod. Navrhovateľ prevezme maloletú D. R. v každý párny týždeň a odovzdá ju v mieste bydliska maloletej D. a v tomto mieste bydliska ju aj odovzdá odporkyni v 1. rade.

Odporkyňa v 1. rade je p o v i n n á pripraviť maloletú D. na stretnutie s navrhovateľom.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania doručeným tunajšiemu súdu dňa 26. 02. 2016 sa navrhovateľ domáhal určenia, že je otcom maloletej odporkyne v 2. rade D. R.. Zároveň žiadal maloletú zveriť do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Návrh odôvodnil tým, že s odporkyňou v 1. rade sa dôverne pozná od augusta 2007, pričom v roku 2008 sa spoločne nasťahovali do spoločnej domácnosti. Odvtedy až do roku 2015 spolu udržiavali intímny styk, z ktorého sa narodila maloletá D.. V rodnom liste nie je zapísaný ako otec maloletej D., pričom jej matka s ním manipuluje a stretávanie navrhovateľa s jeho dcérou podmieňuje rôznymi požiadavkami.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom navrhovateľ zotrval na svojom návrhu. Nikdy nemal pochybnosti o tom, že je skutočným otcom malej D., takisto odporkyňa v 1. rade túto skutočnosť nikdy nespochybňovala. Navrhovateľ nevedel uviesť, prečo nedošlo k zapísaniu jeho osoby ako otca do

rodného listu dieťaťa. V pôrodnici podpísal nejaké papiere a myslel si, že je to tým vybavené. V spoločnej domácnosti s odporkyňou v 1. rade nebýva od začiatku leta 2015. Odvtedy sa niekoľkokrát stretli za účelom vyriešenia tejto otázky, pričom odporkyňa mu mala uviesť, že ak chce byť zapísaný ako otec, tak si to musí zaslúžiť. Po rozchode s odporkyňou sa s D. stretával málo. Občas ju zobral do škôlky, ale to sa odporkyni nepáčilo a zakázala mu aj toto. Najprv sa s odporkyňou dohodli, že D. bude s navrhovateľom každý víkend a môže s ňou chodiť aj do škôlky. Spočiatku to tak fungovalo, avšak potom to odporkyňa zakázala. Navrhovateľ tvrdil, že D. má v jeho domácnosti hračky, ktoré jej kupuje, to považuje za normálne, keďže je to jeho jediné dieťa. Pokiaľ ide o výživné, tak navrhovateľ spochybnil schopnosť odporkyne v 1. rade hospodáriť a preto navrhol, aby v prípade určenia vyživovacej povinnosti súd rozhodol tak, že toto bude poskytované inou formou ako k rukám odporkyne v 1. rade. Navrhovateľ je zamestnaný, pričom jeho čistý mesačný príjem predstavuje 434,60 eur. Mesačné výdavky predstavujú 80,- eur na elektriku, 123,50 eur na byt, 64,90 eur splátka pôžičky, 26,97 eur poistka, 15,- šetrenie, 65,50 eur Orange a 10,- eur platí za internet. Z roboty chodí o 15.30 hod., čiže má priestor na to, aby si maloletú D. zobral k sebe do roboty. K výške prípadného výživného sa navrhovateľ nevedel vyjadriť, nesúhlasil len s tým, aby bolo toto poukazované k rukám odporkyne v 1. rade.

Odporkyňa v 1. rade na pojednávaní uviedla, že nepopiera otcovstvo navrhovateľa k malej D.. Ako dôvod neuvedenia navrhovateľa v rodnom liste maloletej uviedla to, že navrhovateľ spočiatku nesúhlasil s jej tehotenstvom. Po narodení D. sa síce riadne staral o maloletú ako otec, avšak po dvoch týždňoch od narodenia sa jeho prístup zmenil. Pôvodne, keď sa mu maloletá narodila, tak odporkyňa chcela, aby bol zapísaný ako otec do rodného listu navrhovateľ, avšak tento, ako sám uviedol na pojednávaní, bol pracovne vyťažený, tak bola nútená ísť na matriku sama. Pokiaľ ide o starostlivosť o maloletú, tak sa naňho ako na rodiča nemohla spoľahnúť. Boli mu prednejší kamaráti, chodil po krčmách a neraz sa vrátil domov až nadránom. Odporkyni v 1. rade sa nepáči, že navrhovateľ vedie maloletú výchovou materialistickým spôsobom, nakoľko jej stále kupuje nejaké hračky, a to aj keď nemá žiadny sviatok. Podľa odporkyne by bola striedavá osobná starostlivosť akýmsi nástrojom na súperenie medzi nimi, kto jej kúpi väčšiu hračku a predovšetkým z týchto dôvodov so striedavou osobnou starostlivosťou nesúhlasila. Ako dôvod, pre ktorý už odmietala dať dcéru navrhovateľovi, uviedla to, že dvakrát sa stalo to, že ako prišla od navrhovateľa, tak bola chorá. Raz s ňou musela hneď na druhý deň ísť k lekárovi, ktorý je diagnostikoval nábeh na zápal pľúc, pričom ten druhýkrát bola v takom stave, že jej musela zavolať záchranku pre febrilné kŕče. Odporkyňa uviedla, že prvý zápal pľúc ešte predýchala, ale keď sa jej malá vrátila chorá a týždeň bola v nemocnici, tak to už bolo na odporkyňu v 1. rade priveľa. Zdôraznila, že v žiadnom prípade nechce brániť navrhovateľovi v stretávaní sa s jeho dcérou, avšak nesúhlasí so spôsobom jeho výchovy. Odporkyňa v 1. rade je zamestnaná, pričom jej mesačný príjem predstavuje približne 750,- eur v čistom. Mesačne vynakladá v súvislosti s bývaním sumu 114,38 eur, za elektriku 57,- eur a mesačne platí aj poistku vo výške 35,70 eur. Zároveň spláca práčku splátkami vo výške 14,68 eur, televízor splátkami vo výške 53,90 eur a úver obchodnej spoločnosti Home Credit Slovakia vo výške 56,60 eur a úver obchodnej spoločnosti Cetelem Slovensko vo výške 19,38 eur.

Kolízna opatrovníčka uviedla, že obidvaja rodičia bývajú v nájomných bytoch, ktoré sú plne zariadené a funkčné s tým rozdielom, že v byte navrhovateľa ešte nie je zariadená detská izba, čo súvisí s tým, že navrhovateľ nevedel, ako súd rozhodne o určení otcovstva a o osobnej starostlivosti. Navrhla, aby bol navrhovateľ zapísaný do rodného listu dieťaťa ako jej otec, maloletú navrhol kolízny opatrovník zveriť do osobnej starostlivosti matke. Z dôvodu zlej komunikácie obidvoch rodičov, nenavrhla striedavú osobnú starostlivosť. Pokiaľ ide o úpravu styku s maloletou, kolízna opatrovníčka súhlasila s dohodou obidvoch rodičov, podľa ktorej navrhovateľ bude oprávnený stretávať sa s D. každý párny týždeň od stredy 19.00 hod. do nedele 18.00 hod. a každý nepárny týždeň s tým, že v piatok vyzdvihne maloletú D. v obvyklej hodine zo škôlky a odovzdá ju odporkyni v sobotu o 19.00 hod. Navrhovateľ prevezme maloletú D. R. v každý párny týždeň a odovzdá ju v mieste bydliska maloletej D. a v tomto mieste bydliska ju aj odovzdá odporkyni v 1. rade.

Podľa § 90 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.

Podľa § 91 ods. 1 zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.

Podľa § 91 ods. 2 zákona o rodine, súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom alebo pred súdom.

Podľa § 108 Občianskeho súdneho poriadku, súd zastaví konanie o určenie otcovstva, ak došlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov alebo k osvojeniu dieťaťa podľa osobitného predpisu. 11

Návrhom na začatie konania sa navrhovateľ domáhal určenia, že je otcom maloletej D. R., pričom odporkyňa v 1. rade túto skutočnosť nenamietala a pred súdom vyhlásila, že navrhovateľ je skutočným biologickým otcom maloletej. V súlade s citovaným ustanovením § 108 O. s. p. súd potom konanie zastavil, nakoľko došlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením jeho rodičov.

Podľa § 113 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa.

Podľa § 28 ods. 1 zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä:

a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

Podľa § 28 ods. 2 zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 30 ods. 1 zákona o rodine, rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.

Podľa § 31 ods. 1 zákona o rodine, rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé.

Podľa § 32 ods. 1 zákona o rodine, rodičia sú povinní spravovať majetok maloletého dieťaťa s náležitou starostlivosťou.

Podľa § 32 ods. 2 zákona o rodine, výnosy z majetku maloletého dieťaťa získané pri jeho spravovaní môžu rodičia maloletého dieťaťa použiť najmä na uspokojovanie potrieb maloletého dieťaťa a v primeranom rozsahu aj na uspokojovanie potrieb rodiny. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom zostáva zachovaná.

Podľa § 36 ods. 1 zákona rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Pokiaľ ide osobnú starostlivosť maloletej D. R., súd ju zveril do osobnej starostlivosti odporkyne v 1. rade. Navrhovateľ síce žiadal zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti, s čím však odporkyňa v 1. rade nesúhlasila. Súd teda skúmal, či by bola prípadná striedavá osobná starostlivosť v záujme maloletého dieťaťa. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že navrhovateľ s odporkyňou v 1. rade nevedia v tomto momente komunikovať, čo vyplynulo aj zo psychologického poradenstva, ktoré absolvovali na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, vyplýva, že rodičovská komunikácia medzi účastníkmi nefunguje a títo sa nevedia dohodnúť na jednotnom výchovnom prístupe k maloletej. Nakoľko je obnova rodičovskej komunikácie dlhodobá záležitosť, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny navrhol účastníkom spoluprácu s odborníkmi. Záujmom dieťaťa je nepochybne aj to, aby jeho rodičia spoločne rozhodovali o jeho záležitostiach a aby medzi nimi nevznikali nezhody ohľadne výchovy a výživy dieťaťa. Nevyhnutným predpokladom striedavej osobnej starostlivosti je bezpochyby určitý stupeň harmónie vzťahov medzi obidvoma rodičmi a nakoľko medzi účastníkmi konania takýto stav v súčasnosti absentuje, súd má za to, že nie je v záujme maloletého dieťaťa striedavá osobná starostlivosť. Na základe uvedeného súd zveril maloletú D. R. do osobnej starostlivosti matky. Pokiaľ ide o výkon rodičovských práv a povinností v súvislosti so zastupovaním maloletej a spravovaním jej majetku, v bežných veciach sú oprávnení na výkon týchto práv a povinností obidvaja rodičia.

Nakoľko súd zveril maloletú D. do osobnej starostlivosti matky, v súlade s citovanými ustanoveniami uložil navrhovateľovi povinnosť prispievať na jej výživu tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Súd pri určení výšky výživného prihliadol na záujmy maloletej D. a vychádzal zo zistených osobných zárobkových a majetkových pomerov každého z rodičov. Maloletá navštevuje škôlku, v súvislosti s čím vznikajú výdavky na školné vo výške 12,- eur, stravu 20,- eur, pomôcky 7,50 eur a rôzne aktivity vo výške 6,- eur. S rodičovstvom je spojená povinnosť každého z rodičov riadne sa starať o potreby svojho dieťaťa, a to bez ohľadu na to, či rodičia žijú v spoločnej domácnosti alebo nie. Výživné by malo pokryť všetky výdavky na výživu dieťaťa, pričom každé dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a výška výživného musí byť určená tak, aby bolo v reálnych možnostiach rodiča ho poukazovať riadne a včas. Na základe uvedeného súd uložil navrhovateľovi, ktorý má podstatne nižší príjem ako odporkyňa v 2. rade, prispievať na výživu maloletej D. R. sumou vo výške 50,- eur mesačne, ktorú súd vzhľadom na vek maloletej a od toho odvíjajúce sa potreby dieťaťa považuje za primeranú. S pribúdajúcim časom vzrastú potreby dieťaťa, čo bude samozrejme viesť k potrebe upravenia výšky výživného, a to predovšetkým na základe dohody rodičov, resp. na základe súdneho rozhodnutia na podklade návrhu oprávneného rodiča.

Pokiaľ ide o úpravu styku s maloletou D., súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a ako sa na tom dohodli obidvaja rodičia na pojednávaní.

O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 146 ods. 1 písm. c) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.