Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Tos-23-2016.pdf
PDF · 68.4 KB
Case nature
Area
Subarea
4Tos/23/2016
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a sudcov JUDr. Jána Bobora a JUDr. Jozefa Mikluša v trestnej veci odsúdeného J. G. za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák. na neverejnom zasadnutí dňa 1. júna 2016 o sťažnosti okresného prokurátora vo Veľkom Krtíši proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 0T/5/2014 zo dňa 7. 3. 2016, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť okresného prokurátora z a m i e t a .
odôvodnenie:
Uznesením Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 0T/5/2014 zo dňa 7. 3. 2016 bolo podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. vyslovené, že ods. J. G., nar. XX. X. XXXX sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Veľký Krtíš z 15. 2. 2014, sp. zn. 0T 5/2014 osvedčil, pričom súčasne podľa § 50 ods. 7 Tr. zák. vyslovil, že sa na odsúdeného hľadí ako keby nebol odsúdený.
Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že vyhodnotil správanie sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a dospel k záveru, že hoci odsúdený v tejto skúšobnej dobe sa dopustil drobných priestupkov na úseku cestnej premávky, jednalo sa o protiprávne konanie menšej spoločenskej nebezpečnosti a nedbanlivostného charakteru. Pokuty, ktoré mu dopravný policajný orgán uložil, boli niektoré zaplatené a niektoré neuhradil, keď odsúdený poukázal na to, že je poberateľom len dávok v hmotnej núdzi. Ďalej prvostupňový súd konštatuje, že pokiaľ sa proti odsúdenému viedlo priestupkové konanie na Okresnom úrade Zvolen, odbore všeobecnej vnútornej správy, toto bolo odložené, čiže nebol uznaný vinným zo spáchania priestupku a za ďalší evidovaný priestupok pod č. 2015/65 na OO PZ Detva, ktorého sa mal dopustiť 20. 4. 2015 proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zák. č. 372/1990, mu bola v tomto priestupkovom konaní uložená bloková pokuta 20,- eur, ktorú doposiaľ neuhradil. Tieto porušenia zákona v priebehu plynutia skúšobnej doby hodnotí súd tak, že konštatuje, že sa odsúdený dopustil v skúšobnej dobe drobných previnení, tieto nemajú charakter majetkovej ujmy, teda nemožno dospieť k záveru, že by v skúšobnej dobe pokračoval v páchaní rovnorodej trestnej činnosti. Vzal pritom v úvahu i skutočnosť, že odsúdený v mieste svojho bydliska je hodnotený dobre a stará sa o svoju rodinu a že i v prípade predchádzajúcich odsúdení sa osvedčil, čiže hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený. Podľa názoru prvostupňového súdu táto skutočnosť dokumentuje stav, že odsúdený v skúšobnej dobe viedol riadny život. V tejto súvislosti potom predchádzajúce postihnutia za priestupky hodnotí prvostupňový súd tak, že nie je nutné bezodkladne, za každých okolností, kriminalizovať odsúdeného pri akomkoľvek previnení menej závažného charakteru a v tejto súvislosti odsúdenému premeniť podmienečne odložený trest odňatia slobody a z tohto dôvodu preto vyslovil, že sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil a hľadí sa na neho ako keby nebol odsúdený. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal sťažnosť okresný prokurátor, ktorú neskôr doplnil prostredníctvom svojho písomného podania. V písomných dôvodoch sťažnosti okresný prokurátor uvádza, že podľa jeho názoru, odsúdený v priebehu skúšobnej doby neviedol riadny život. Poukazuje pritom na to, že odsúdenému bola stanovená skúšobná doba pri spodnej hranici zákonom
stanovenej trestnej sadzby, pričom jeho povinnosťou bolo v priebehu tejto skúšobnej doby vyvarovať sa akéhokoľvek konania odporujúceho zákonu a to v rovine trestnoprávnej, ako i priestupkovej. Ďalej v tejto súvislosti uvádza, že odsúdený sa v priebehu skúšobnej doby dopustil viacerých protiprávnych konaní rôzneho charakteru a to v dňoch 10. 3. 2014, 11. 9. 2014, 13. 1. 2015, 20. 4. 2015 a 1. 6. 2015. Okresný prokurátor síce konštatuje, že vo väčšine prípadov ide o priestupky v súvislosti s porušením pravidiel v cestnej premávke a v jednom prípade ide o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, avšak je toho názoru, že odsúdený charakterom svojho života v priebehu plynutia skúšobnej doby nepreukázal, že výkon trestu odňatia slobody, ktorý mu bol podmienečne odložený, u neho nie je potrebný. Akcentuje pritom, že u odsúdeného nešlo len o jedno konanie v rozpore so zákonom a že odsúdený si bol vedomý, že u neho plynie skúšobná doba podmienečného odsúdenia. Podaním sťažnosti sa domáha zrušenia rozhodnutia prvostupňového súdu s tým, aby Krajský súd v Banskej Bystrici sám rozhodol, že nariadi výkon trestu odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov a odsúdeného zaradí na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Krajský súd na základe podanej sťažnosti v zmysle ust. § 192 ods. 1 písm. a), b) Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako i konanie, ktoré predchádzalo napadnutému uzneseniu, pričom po postupe v zmysle cit. ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť okresného prokurátora nie je dôvodná.
Esenciálnou podmienkou pre skutočnosť, či odsúdený sa v skúšobnej dobe osvedčil, resp. nie, je záver súdu o tom, či odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život. Hoci znakom riadneho života je beztrestnosť, nemusí sama o sebe vždy znamenať, že podmienečne odsúdený vedie riadny život a naopak. Jedným zo základných znakov riadneho života je dodržiavanie právneho poriadku, avšak pre záver, či sa odsúdený osvedčil alebo neosvedčil, je rozhodujúce akým spôsobom porušil odsúdený svoje povinnosti vyplývajúce z právneho poriadku. Ak odsúdený v skúšobnej dobe závažným spôsobom porušuje právne normy, najmä tým, že spácha úmyselný trestný čin, svedčí to spravidla o tom, že sa neosvedčil. Správne prvostupňový súd preto skúmal i jednotlivé porušenia právnych noriem odsúdeným v priebehu plynutia skúšobnej doby, pričom prvostupňový súd konštatuje, že ide o menej závažné porušenia majúce charakter drobných priestupkov a previnení a že táto skutočnosť nie je dostačujúca preto, aby premenil pôvodne uložený podmienečný trest na trest nepodmienečný. Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne rozviedol svoj záver pri hodnotení týchto skutočností a i krajský súd sa s hodnotením prvostupňového súdu v plnom rozsahu stotožňuje. Nie je rozhodujúci počet, ale rozhodujúci je charakter týchto previnení. Naviac prvostupňový súd správne prihliadol i na súčasné správy o správaní sa v mieste trvalého bydliska, ktoré sú v podstate pozitívne, pričom odsúdený tiež vychováva v súčasnosti maloleté deti. I to sú všetko konkrétne skutočnosti, ktoré vzal prvostupňový súd v úvahu a naviac treba vychádzať i zo zásady humanity a dodržiavania princípu úmernosti represie s tým, aby represia neprekročila mieru nevyhnutnú na splnenie účelu trestu. V kontexte týchto záverov potom krajský súd je toho názoru, že premena podmienečného trestu odňatia slobody na trest nepodmienečný, by v danom konkrétnom prípade bola neprimerane prísna, zasiahla by i ďalšie osoby, o ktoré sa v súčasnosti odsúdený stará a ktoré má vo svojej výchove.
S poukazom potom na horeuvedené dôvody i senát krajského súdu konštatuje, že hoci početnosť porušení povinností bola pomerne vysoká v prípade odsúdeného, vždy sa však jednalo o menej závažné a zanedbateľné priestupky, a to jednak prevažne na úseku dopravy a jednak také priestupky, ktoré nemajú žiadny vzťah s predchádzajúcou trestnou činnosťou. Všetko to sú konkrétne skutočnosti, ktoré nedávajú dostatok priestoru na to, aby bol podmienečný trest premenený na trest nepodmienečný a aby išiel odsúdený do výkonu trestu odňatia slobody s tým, že v skúšobnej dobe neviedol riadny život.
S poukazom potom na skutočnosť, že senát krajského súdu sa v plnom rozsahu stotožnil s rozhodnutím prvostupňového súdu a sťažnosť okresného prokurátora považoval v kontexte horeuvedených dôvodov za nedôvodnú, bolo potom potrebné túto sťažnosť okresného prokurátora ako nedôvodnú zamietnuť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.