Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5Er-171-2010.pdf
PDF · 67.39 KB
Case nature
Area
Subarea
5Er/171/2010
Uznesenie
Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava proti povinnému Ľ. E., Q.. XX.XX.XXXX, U. G.. Y. XX, XXX XX U., v konaní vedenom pred súdnym exekútorom Mgr. MVDr. Pavlom Kovaľom, so sídlom Exekútorského úradu Radničné námestie 15, 085 01 Bardejov, o vymoženie 16,59 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. MVDr. Pavlovi Kovaľovi trovy exekúcie vo výške 42,83 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Na návrh oprávneného a exekučného titulu - rozhodnutia číslo Pk 2/2007/02781-Mň zo dňa 17.10.2007, vydaného Obvodný úradom v Bardejove, sa dňa 25.2.2010 začalo exekučné konanie proti povinnému.
Okresný súd Bardejov na základe žiadosti súdneho exekútora vydal poverenie na vykonanie exekúcie č. 5701 039422 dňa 06.04.2010.
Súdny exekútor podaním zo dňa 14.04.2016 doručenom súdu dňa 15.4.2016 podal podnet na zastavenie exekúcie vo veci z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Zároveň si uplatnil trovy exekúcie vo výške 50,53 €.
Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) zák. č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok) exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa ustanovenia § 58 odsek 2 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Súdny exekútor vykonal šetrenie za účelom zistenia skutočnosti, rozhodujúcich pre úspešný výkon exekúcie, teda zistení majetkových pomerov povinného v zmysle ustanovenia § 34 Ex. por. a z obsahu spisu vyplýva nevymožiteľnosť vymáhanej pohľadávky z dôvodu neexistencie postihnuteľného majetku povinného a zároveň je zrejmé, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V dôsledku uvedených skutočností nie je možné použiť ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie, upravených v ust. § 63 ods. 1 a § 65 Ex. por., a to pre nemajetnosť povinného. Ďalšie pokračovanie v predmetnom exekučnom konaní by bolo v rozpore so zásadami hospodárnosti a účelnosti.
Vzhľadom k tomu, že súdny exekútor navrhol zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, súd jeho návrhu vyhovel a exekúciu zastavil.
O trovách exekúcie súd rozhodol v súlade s ustanovením § 196, § 200 ods. 1 a 2, § 203 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Trovy exekúcie, ktoré si súdny exekútora vyúčtoval, predstavujú sumu spolu 50,53 Eur a tieto pozostávajú z minimálnej odmeny určenej paušálnou sumou vo výške 33,19 €, z náhrady hotových výdavkov vo výške 4,70 € - poštovné a bankový poplatok vo výške 0,90 € a z nákladov na kancelárske potreby vo výške 3,32 €. Náhrada trov exekúcie mu bola priznaná podľa ustanovenia § 14 odsek 1 a § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. Súd nemohol priznať súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov pozostávajúcich z náhrady poštovného, ktoré by mal vynaložiť po zastavení exekúcie vo výške 3,10 €, pretože nemožno priznať súdnemu exekútorovi náhradu výdavku, ktorý ešte nevynaložil. Navyše tieto patria súdnemu exekútorovi len ak sú účelne vynaložené, a to v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Vo vzťahu k náhrade nákladov na kancelárske potreby (papier, farba, spinky, spisový obal) uplatnenej súdnym exekútorom vo výške 3,32 € súd uvádza, že požadovanú náhradu hotových výdavkov (náklady administratívy) súdnemu exekútorovi nepriznal, pretože náhrada za tieto výdavky súdnemu exekútorovi v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky neprináleží, nakoľko ani pri akokoľvek extenzívnom výklade § 22 vyhlášky ich nemožno priradiť k ostatným v tomto ustanovení demonštratívne uvedeným výdavkom, za ktoré exekútorovi náhrada patrí. V zmysle uvedeného má súd za to, že administratívne náklady sú už zahrnuté v odmene súdneho exekútora, ktorá mu bola priznaná.
Súdny exekútor si uplatnil zvýšenie odmeny o 20 % DPH, ktorú si uplatnil z paušálnej náhrady za úkony podľa § 14 a z náhrady hotových výdavkov podľa § 22 cit. vyhlášky, nakoľko všetky tieto plnenia podliehajú dani z pridanej hodnoty a vstupujú do základu dane. Súdny exekútor preukázal, že je jej platiteľom. Trovy exekúcie, ktorých náhrada bola priznaná súdnemu exekútorovi tak predstavujú sumu 42,83 € /33,19 € + 2,50 € + 20 % DPH vo výške 7,14 €/.
Z týchto dôvodov súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške, ktorá je uvedená vo výrokovej časti rozhodnutia a k náhrade trov zaviazal oprávneného v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie podľa § 374 ods. 4 O.s.p. v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia na Okresný súd Bardejov.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O.s.p.).
Odvolanie proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2 O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napadá a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.