Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoP/29/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Renáty Pátrovičovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: U. F., nar. XX.XX.XXXX a I. F., nar. XX.XX.XXXX, obidvaja bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: S. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. č. XXX a U. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. W., C. XXX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 22. marca 2016 č. k. -177, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 22.03.2016 č. k. -177 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na mal. U. F., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 120,- eur na sumu 150,- eur a na mal. I. F., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 110,- eur na sumu 130,- eur, u obidvoch detí mesačne a s účinnosťou od 01.09.2015. Týmto došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 03.05.2012 č. k. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 27.09.2012 č. k. . Zameškané výživné za obdobie od 01.09.2015 do vyhlásenia rozsudku, resp. do 31.03.2015, pretože otec je povinný platiť výživné k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci, v prípade mal. U. určil súd vo výške 105,- eur a povolil ho otcovi splácať v mesačných splátkach po 20,- eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok a exekúcie. V prípade mal. I. zameškané výživné za to isté obdobie určil súd vo výške 35,- eur, ktoré určil otcovi za povinnosť zaplatiť matke do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Do obdobia zameškaného (zročného) výživného súd na každé z týchto detí započítal sumu 105,- eur. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, prvostupňový súd vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, 3, § 78 ods. 1 až 3 Zákona o rodine a § 163 ods. 2 OSP. Vychádzajúc zo záverov vykonaného dokazovania a predovšetkým nastalú zmenu pomerov, súd prvého stupňa považoval návrh matky na zvýšenie výživného iba čiastočne opodstatnený. V prospech otca bolo pri zvýšení výživného zohľadnené aj to, že dobrovoľne prispieva na každé z hore menovaných detí zvýšeným výživným 15,- eur (t.j. nad rámec predchádzajúceho právoplatného rozsudku). Taktiež sa otec so svojimi synmi pravidelne stretáva, nepretržite od piatku do nedele počas každého párneho víkendu. Dobrovoľne zvýšené výživné 15,- eur na každé dieťa otec matke zasiela od októbra 2014. Mal. U. od 01.09.2015 navštevuje 1. ročník strednej školy a mal. I. 7. ročník základnej školy. Obidve deti aktívne športujú (hrávajú futbal za TJ Oponice). V súčasnej dobe matka dosahuje príjem 724,94 eur mesačne, čo je o 191,88 eur viac ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného (r. 2012) a otec dosahuje netto príjem 1.214,79 eur mesačne, čo je viac o 121,39 eur ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného (taktiež v r. 2012). Výživným pre mal. dieťa je potrebné chápať zabezpečenie potrieb pre všestranný rozvoj dieťaťa tak po stránke fyzickej ako aj duševnej, pričom právo na výživné dieťaťu vzniká už jeho narodením. Za predpokladu zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom stanovil súd zmenu

pomerov zistenú porovnaním okolností dôležitých pre určenie výšky výživného, tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Takto zistená zmena pomerov musí byť závažnejšieho charakteru a musí vychádzať z reálnych zárobkových možností, schopností a majetkových pomerov každého z rodičov, ktoré sú dané jednak ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. Výživné na obe deti súd zvýšil otcovi od 01.09.2015, t.j. od začiatku nového školského roku, v ktorom mal. U. začal navštevovať 1. ročník strednej školy a mal. I. 7. ročník základnej školy. V prípade každého z týchto detí bol v súvislosti s určením výšky zameškaného výživného za inkriminované obdobie zarátaný finančný obnos 105,- eur, ktorým otec nad rámec súdom určeného výživného prispel na výživu mal. U. a aj mal. I.. O trovách konania rozhodol prvostupňový súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože ide o konanie, ktoré je možné začať aj bez návrhu. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec, uvádzajúc, že žiada, aby zvýšenie výživného tak ako ho realizoval Okresný súd Topoľčany bolo zrušené a zvýšenie výživného nech je v tom rozsahu, ako sa s matkou, počnúc od 01.09.2014 dohodli, t.j. z celkovej sumy 230,- eur na obidve maloleté deti na sumu 260,- eur, čo je o 30,- eur viac, ako mal stanovené v rozsudku. Ak by mal byť prvostupňový rozsudok právoplatný, zostane mu iba suma 123,03 eura, čo znamená, že z tejto by nebol schopný pokryť svoje náklady, pričom životná úroveň otca by bola nižšia ako u obidvoch detí a ich matky. Výška jeho netto príjmu obsahuje nadčasy a koncoročné odmeny, pričom bez týchto položiek je jeho netto príjem cca 1.122,39 eura mesačne. Z výplaty mu zostane po odrátaní všetkých nákladov približne 143,03 eura, pričom z tejto sumy si musí zabezpečiť stravu na cca 15 služieb v Bratislave. Matke sa v porovnaní s prechádzajúco úpravou výživného zvýšila životná úroveň o 70,49 eura oproti otcovi. Matka klamala v tom smere, keď tvrdila, že má náklady na bývanie u svojich rodičov vo výške 200,- eur mesačne. Podaním tohto návrhu si matka mienila pokryť náklady na splácanie pôžičky. Od 20.02.2016 do 27.02.2016 boli deti na lyžovačke v Tatranskej Lomnici, pričom náklady za štyri mesiace mal 786,63 eura. S matkou žije v spoločnej domácnosti aj jej priateľ C. V., ktorý u nej býva viac ako dva roky. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že žiada Krajský súd v Nitre o potvrdenie rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. -177 zo dňa 22.03.2016, nakoľko s ním súhlasí. V spoločnej domácnosti s ňou žijú jej rodičia, o ktorých sa stará, pretože sú zdravotne ťažko postihnutí. Náklady na domácnosť má stále 200,- eur mesačne. Takisto aj ona má nadčasy a odmeny a pre svoje deti robí maximum. Jej priateľ má trvalý pobyt v Y., kde žije v spolu so svojimi ťažko chorými rodičmi. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok procesným postupom podľa § 212 ods. 1, 2 a § 214 ods. 2 OSP, dospejúc následne k tomu právnemu záveru, že podané odvolanie otca nie je dôvodné. Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. V danom prípade súd prvého stupňa, rozhodujúc o podanom návrhu matky na zvýšenie výživného, v intenciách ust. § 120 ods. 1, 2 a 4 OSP zistil vo veci skutkový stav, ktorý pri dodržaní myšlienkového postupu hodnotenia dôkazov podľa § 132 OSP (jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti) aj následne správne posúdil podľa príslušných ustanovení hmotnoprávneho predpisu (§ 62, § 75 a § 78 Zákona o rodine). Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Topoľčany zo dňa 22.03.2016 č. k. -177 ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil, pričom v ďalšom odvolací súd odkazuje na samotný rozsah a obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje (§ 219 ods. 2 OSP). Súd prvého stupňa správne vyhodnotil majetkové pomery obidvoch rodičov, a pokiaľ ide o nárast ich netto zárobkov v porovnaní s predchádzajúcou úpravou výživného (matka príjem vyšší o 191,88 eura a otec o 121,39 eura) správne vzhľadom na túto výšku stanovil aj výšku výživného na maloletého U. ako aj na maloletého I.. Tejto výške výživného totiž na druhej strane zodpovedá aj nastalá zmena pomerov na strane oboch maloletých detí v porovnaní s predchádzajúcou úpravou výživného, spočívajúca v tom, že obidve deti sú viac ako o dva roky staršie, fyzicky vyspelejšie, čím sa matke logicky museli zvýšiť aj náklady na zabezpečenie ich kompletnej výživy. Takisto obidve deti navštevujú vyššie stupne škôl, pričom maloletý U. 1. ročník strednej školy a maloletý I. druhý stupeň základnej školy. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že dieťa má právo podieľať sa na dosiahnutej životnej úrovni vlastných rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine), pričom výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine). V súvislosti s rozhodovaním o výške výživného, ktoré požadovala matka v návrhu zvýšiť spolu na obidve deti v sume 370,- eur

mesačne, pričom jej bolo zvýšené na sumu spolu 280,- eur mesačne, bol zohľadnený aj záujem otca o výchovu maloletých detí nad rámec rozsudkom uloženej povinnosti prejavujúci sa jednak v rozsahu stretávania otca sa s deťmi ako aj prispievaním na ich výživu nad rámec súdom určeného výživného. Práve všetky tieto skutočnosti v ich vzájomnom súhrne primäli súd prvého stupňa k správnemu záveru ohľadne stanovenia výšky výživného v prípade maloletého U. na sumu 150,- eur a v prípade maloletého I. na sumu 130,- eur u obidvoch detí s účinnosťou od 01.09.2016. Ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil prvostupňový súd napadnutý rozsudok aj v časti týkajúcej sa výšky zameškaného výživného na každé z maloletých detí, pretože súd prvého stupňa v prípade každého dieťaťa správne zohľadnil sumu 105,- eur, nakoľko otec na výživu každého dieťaťa za obdobie od 01.09.2015 až do vyhlásenia napadnutého rozsudku prispieval o 15,- eur mesačne viac, ako mal určené právoplatným rozsudkom (15x7=105). O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. a/ OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko ide o konanie, ktoré je možné začať aj bez návrhu. Toto rozhodnutie prijal odvolací súd pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.