Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Er/2189/2011

Uznesenie

Okresný súd Martin v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Martin, Námestie SNP 4, 036 25 Martin, IČO: 30 807 484, proti povinnému: NÁBYTOK TURIEC, spol. s.r.o., Priekopská 1997/24, 036 08 Martin, IČO: 36405027, vymazanú z obchodného registra Slovenskej republiky dňa 17.01.2014, o vymoženie 821,69 € a trov exekúcie takto

rozhodol:

Súd exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom Mgr. Bernardom Janíkom, nástupcom JUDr. Jána Gavuru pod sp. zn. EX 1019/2011 z a s t a v u j e .

Súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekúcie n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Okresný súd Martin poveril súdneho exekútora JUDr. Jána Gavuru vykonaním exekúcie vo vyššie uvedenej exekučnej veci poverením č. 5506 078188 zo dňa 25.07.2011. Exekučné konanie sa vedie na návrh oprávneného doručený na úrad súdneho exekútora dňa 07.07.2011 a na podklade exekučného titulu - vykonateľné rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Martin č. 700-2010381511-GC04/11 zo dňa 04.05.2011.

V priebehu exekúcie sa stal dňa 29.11.2014 náhradníkom súdneho exekútora JUDr. Jána Gavuru súdny exekútor Mgr. Bernard Janík.

V predmetnej exekučnej veci podal oprávnený dňa 29.03.2016 v lehote odvolanie voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka č. k. -13 zo dňa 17.03.2016, ktorým zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm h), t.j. pre nemajetnosť povinného. V odvolaní oprávnený navrhuje zastavenie exekučného konania z dôvodu jeho neprípustnosti (§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku), nakoľko povinný výmazom z Obchodného registra stratil spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania a zároveň žiada, aby súd nezaviazal ani jedného z účastníkom k náhrade trov konania.

Podľa § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení, proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Nakoľko odvolaním napadnuté uznesenie súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, je proti nemu prípustné odvolanie. Keďže v zmysle ust. § 58 ods. 4 Exekučného poriadku, proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h), k) až m) je prípustné odvolanie, môže mu v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie v prvom stupni. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka o trovách nie je podľa Exekučného poriadku prípustné odvolanie a preto sa rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka v zmysle § 374 ods. 4 Exekučného poriadku zrušuje a opätovne rozhoduje sudca.

Z výpisu z obchodného registra súd zistil, že povinný bol vymazaný z obchodného registra dňa 17.01.2014 na základe uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. -163 zo dňa 22.10.2013, ktorým bola obchodná spoločnosť NÁBYTOK TURIEC, spol. s r.o. zrušená bez likvidácie.

Podľa ustanovenia § 57 ods. 1. písm. g) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Opätovným preštudovaním spisu súd dospel k nasledovnému názoru. Zánik povinného - právnickej osoby - bez právneho nástupcu znamená stratu jeho spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania. Vzniká tým prekážka konania, ktorá je neodstrániteľná. V takom prípade musí byť exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, teda preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Súd sa stotožňuje z názorom odvolateľa, že výmazom povinného z Obchodného registra stratil povinný spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania a preto nemožno v exekúcii pokračovať.

Vyššie cit. ust. Exekučného poriadku umožňuje zastaviť exekúciu z dôvodov procesnej ekonómie, t.j. ak po vykonaní úkonov súdneho exekútora smerujúcich k zisteniu majetku povinného nie je zistený žiadny majetok povinného alebo je jeho hodnota nepostačujúca na krytie trov exekúcie, a realizácia exekúcie by viedla len k zvýšeniu týchto trov, ktoré by nemohli byť z výťažku uspokojené. Posudzovanie majetku prichádza do úvahy len vtedy, ak povinný existuje. Pokiaľ však povinný právne zanikol, nemožno hovoriť o nedostatku majetku a preto súd predmetnú exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, t.j. zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa ust. § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. (2) Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. (2) Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

Oprávnený v odvolaní podanom dňa 29.03.2016 taktiež žiada, aby súd k náhrade trov súdneho exekútora nezaviazal žiadneho z účastníkov konania. V zmysle cit. ust. Exekučného poriadku, existencia zavinenia oprávneného na zastavení exekúcie je rozhodujúcim kritériom na určenie, kto je povinný zaplatiť exekútorovi náhradu trov konania. Súd môže zaviazať na úhradu priznaných trov oprávneného len za predpokladu, že zastavenie exekúcie sám zavinil podľa miery zavinenia na zastavení exekúcie.

Z hľadiska komparatívneho výkladu možno poukázať na rovnaké právne závery, ku ktorým dospela judikatúra Ústavného súdu Českej republiky (napr. , ). Podľa uvedenej judikatúry samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora, nie je protiústavný. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri vykonávaní exekúcie. Východiskom pre určenie, kto zaplatí v tomto prípade trovy exekúcie je zastavenie exekúcie pre jej neprípustnosť a nie nemajetnosť povinného.

Na základe uvedeného súd vyhovel odvolaniu, ktoré podal oprávnený dňa 29.03.2016, zastavil exekučné konanie podľa § 57 ods. 1 písm. g) a zároveň nepriznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.

Poučenie:

Proti uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom Okresného súdu Martin (trojmo). (§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku)

Podľa ustanovenia § 42 ods. 3 OSP, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisom a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa ustanovenia § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.