Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-23P/330/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého A. Ž., C. XX.X.XXXX, bývajúceho u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Staničné námestie č. 9, Košice na návrh matky Q. S., C. XX.X.XXXX, D. S. A. I. C. P. N. Č.. XX, H. Ú. L. T. Ž. C. XX.X.XXXX, D. S. A. A. Y. Č.. XXX, v konaní o zvýšenie výživného takto

rozhodol:

Mení rozsudok Okresného súdu Košice II sp.zn. zo dňa 23.5.2008 tak, že zvyšuje výživné zo strany otca voči maloletému A. Ž., C.. XX.X.XXXX L. 1.9.2015 do budúcna zo sumy 30 Eur mesačne na sumu 90 Eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15.dňa toho-ktorého mesiaca vopred, k rukám matky maloletého.

Dlžné výživné zo strany otca voči maloletému A. Ž. za obdobie od 1.9.2015 do 31.5.2016 vo výške 540,- Eur zaväzuje otca zaplatiť k rukám matky maloletého do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh matky zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka maloletého návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 7.9.2015 žiadala súd o zvýšenie výživného zo strany otca voči maloletému A.i na sumu 150,- eur mesačne a rozhodnúť, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktorý návrh odôvodňovala tým, naposledy bol otec zaviazaný prispievať rozhodnutím súdu na výživu maloletého výživným vo výške po 30,- eur mesačne rozsudkom z roku 2008, odkedy sa následne náklady spojené s výchovou maloletého podstatne zvýšili a od 1.9.2015 maloletý sa stal študentom O. M., ona sa v roku XXXX rozviedla, od septembra 2014 je nezamestnanou a poukázala zároveň na to, že otec dlžnú sumu na dieťa vyčíslenú pri poslednej úprave výživného doposiaľ neuhradil, k návrhu pripojila potvrdenie o návšteve prvého ročníka O. maloletým v školskom roku 2015/16, oznámenie o jej zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 24.9.2014 vystavené Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Košice.

Otec sa k návrhu matky písomne nevyjadril.

Kolízny opatrovník vo svojej písomnej správe doručenej súdu dňa 22.10.2015 na základe vykonaných šetrení doporučil návrhu matky vyhovieť a výživné na maloletého zvýšiť po zohľadnení aktuálnych príjmov i majetkových pomerov rodičov a odôvodnených potrieb maloletého.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím matky, otca, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav. Vyživovacia povinnosť otca voči maloletému A.i bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. zo dňa 23.5.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 5.11.2008, ktoré rozsudky nadobudli právoplatnosť dňa 8.12.2008 a ktorými rozsudkami bolo zvýšené výživné zo strany otca pre maloletého A. na sumu 900,- Sk mesačne od 1.9.2017 do budúcna, zároveň bolo vyčíslené dlžné výživné vzniknuté na strane otca v zmysle uvedeného upraveného výživného spolu vo výške 8.400,- Sk, o uvedenom rozhodol Krajský súd v Košiciach, ktorý zmenil pôvodné rozhodnutie Okresného súdu Košice II sp. zn. , kde súd prvého stupňa pôvodné výživné zo strany otca na maloletého zvýšil zo sumy 300,- Sk na sumu 1.500,- Sk a to od 1.9.2006, pričom z uvedených rozhodnutí vyplývajú zistenia, že na strane maloletého bola zohľadňovaná zmena pomerov spočívajúca v tom, že tento od 1.9.2006 nastúpil do prvého ročníka základnej školy, za obedy v školskej jedálni mu matka uhrádzala 560,- Sk, za školskú družinu po 200,- Sk mesačne, inak mal maloletý potreby primerané veku dieťaťa, matka dieťaťa bola od 1.10.2007 vydatou, z manželstva sa jej narodila maloletá X., C.Á. X.X.XXXX, manžel matky dosahoval príjem 12.600,- Sk, bývali v trojizbovom byte, úhrada za ktorý bola spolu 5.000,- Sk mesačne, matka bola s maloletou X. na materskej dovolenke a jej príjmom bol rodičovský príspevok 4.960,- Sk, otec žil v spoločnej domácnosti s družkou, z ktorého spolužitia sa mu narodil maloletý B., C. XX.X.XXXX, s ktorým dieťaťom jeho družka bola na materskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok, bývali v rodinnom dome vo vlastníctve družky otca, na rekonštrukciu ktorého si požičal otec maloletého od príbuzných 80.000,- Sk, pričom pracoval ako samostatne zárobkovo činná osoba, mal zvýšené výdaje, keďže denne cestoval do Košíc z miesta svojho bydliska, s čím mal výdavky okolo 2.000,- Sk mesačne, podľa daňového priznania jeho ročný príjem za predchádzajúci rok bol 112.765,- Sk, pričom proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa otec podal odvolanie, v ktorom tvrdil, že príjem jeho rodiny bol preukázateľne na hranici životného minima resp. pod ním pre „značné problémy spojené s drobným podnikaním, najmä vysoké a likvidačné povinné platby štátu preto upustil od podnikania a bol nútený nastúpiť do stáleho zamestnania od 1.6.2008, aby si zabezpečil stabilný príjem“, mal novú rodinu, navrhoval preto určiť výživné v sume 600,- Sk mesačne, zo správy zamestnávateľa otca - spoločnosti M.-J. O..U..L.. I. súd zistil jeho priemerný mesačný čistý príjem 5.687,- Sk a to, že zamestnávateľ mu v období od 1.6.2008 do 30.9.2008 vyplatil cestovné náhrady spolu 4.804,- Sk, vzhľadom na uvedené súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a zo strany otca na maloletého A. zvýšil výživné zo sumy 300,- Sk na sumu 900,- Sk od 1.9.2007 dôvodiac tým, že takto určené výživné bolo primerané k príjmu otca, ktorý sa pohyboval na hranici životného minima a zohľadňoval vznik jeho ďalšej zákonnej vyživovacej povinnosti voči synovi B., C. XX.X.XXXX, výživné zvýšil od 1.9.2007 z dôvodu, že matka doručila návrh súdu prvého stupňa 21.9.2007, keďže neboli zistené dôvody hodného osobitného zreteľa pre spätnú úpravu výživného.

Matka maloletého, ako uviedla vo svojej výpovedi, nebola nikdy zamestnanou v riadnom pracovnom pomere, je vyučenou predavačkou, pracuje t.č. na úväzok v rozpätí dvoch až troch hodín denne a dosahuje reálne príjmy okolo 50,- eur mesačne, výdavky v domácnosti hradí z výživného na svojho syna X. voči ktorému má naďalej vyživovaciu povinnosť, výživné na ktoré dieťa bolo ustanovené rozsudkom Okresným súdom Košice II sp. zn. zo dňa 5.10.2011, ktorým rozsudkom na čas po rozvode manželstva rodičov dieťaťa bola schválená rodičovská dohoda vrátane uvedeného výživného, ďalej výdavky hradí z príspevku bývalého manžela - otca maloletého X., ktorý naďalej s ňou býva v jednom byte a ktorý na náklady na bývanie prispieva sumou 100,- eur mesačne, z rodinných prídavkov a z výživného na maloletého A.a zo strany otca dieťaťa, ku ktorým uviedla, že otec si takto súdom stanovené výživné neplní pravidelne, doposiaľ neuhradil stanovené výživné pri predchádzajúcej úprave výživného, k čomu súd matku poučil, že o tomto vzniknutom dlžnom výživnom nie je možné súdom rozhodovať znova, keďže bolo vyčíslené a otec bol zaviazaný toto uhradiť právoplatným a vykonateľným rozsudkom, ak si túto povinnosť nesplnil, matka v záujme maloletého sa môže domáhať výkonu tohto právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Matka je vlastníčkou trojizbového bytu, s manželom, otcom maloletého X., s ktorým bývaním sú spojené úhrady mesačných platieb vo výške 250,- eur, výdavky na maloletého, ako i výdavky na domácnosť hradí z rôznych pôžičiek, zadlžuje sa, má pôžičky predovšetkým od svojich sestier a kamarátky a okrem uvedeného trojizbového bytu, uviedla, že je spoluvlastníčkou menších podielov pozemkov niekde „v I., alebo v I.-okolí“, okrem vyššie uvedených dvoch detí ďalšie vyživovacie povinnosti nemá.

Maloletý A. navštevuje prvý ročník O. priemyselnej školy v I., matka mu hradí v škole stravné 30,- eur mesačne, za lístky na MHD mu uhrádza 10,- eur mesačne, za školské potreby v priemere 15,- eur mesačne, poskytuje mu vreckové 20,- eur mesačne na technické pomôcky ako sú výkresy, perá, tuše a podobne, maloletý nosí okuliare a každé tri roky je potrebné mu zakúpiť nové, čo predstavuje výdavok 70,- eur, navštevuje taktiež kožnú ambulanciu z dôvodu problémov s akné, s ktorým problémom súvisia úhrady prípravkov vo výške 7,- eur každé tri mesiace, matka mu hradí ročné životné poistenie v sume 40,- eur a mesačné sporenie po 15,- eur, za čo uviedla výdavok v priemere v priemere 20,- eur. Ako vyplýva z registra Sociálnej poisťovne matka pracuje opakovane na základe dohôd o vykonaní práce a to od 27.9.2014 pre zamestnávateľa V. O. - V. a z jej opisu mzdových listov od uvedeného zamestnávateľa vyplýva, že v období od septembra 2014 dosiahla čistý príjem spolu 187,96, eur od marca 2015 do júna 2015 66,75 eur spolu, za mesiace október - december 2015 38,16 eur spolu.

Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice súd zistil, že matka je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce od 24.9.2014, jej evidencia trvá, pričom nepoberá ani nepoberala dávku v hmotnej núdzi, ani rodičovský príspevok, sú jej vyplácané rodinné prídavky aktuálne vo výške po 47,04 eur.

Z registra Sociálne poisťovne súd zistil, že otec je zamestnancom spoločnosti X. I. I. O..U..L.. L. X.X.XXXX doposiaľ, u ktorého zamestnávateľa dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 427,20 x 12 + 2.342,80 - 326,78 : 18 = 369,80.

Na prvé pojednávanie konané vo veci 2.3.2016 sa otec nedostavil, na pojednávaní konanom 1.6.2016, ako uviedol vo svojej výpovedi, s návrhom matky nesúhlasil, nesúhlas odôvodňoval tým, že mu to „finančne nevychádza“, vzhľadom na výšku jeho príjmu, naďalej má okrem A. vyživovaciu povinnosť voči maloletému B., s ktorým aj s jeho matkou naďalej žije v spoločnej domácnosti, pričom matka tohto maloletého B. nie je zamestnanou, nemá žiaden príjem, čo zdôvodňoval tým, že jej nebola priznaná dávka v hmotnej núdzi, keďže sú spolu posudzovanými a vzhľadom na výšku jeho príjmov jej údajne dávky v hmotnej núdzi priznané neboli, naďalej bývajú v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve priateľky otca, v súvislosti s ktorým bývaním hradia mesačné náklady 200,- eur, ktoré náklady v celom rozsahu hradí otec, ďalej konštatoval, že nevie špecifikovať mesačné náklady na maloletého B. z dôvodu, že úhrady potrieb tohto dieťaťa zabezpečuje matka maloletého - priateľka otca, ktorej on dáva finančné prostriedky, z ktorých následne úhradu týchto potrieb realizuje, tvrdil, že nevie vyčísliť tieto príspevky z jeho strany k rukám priateľky na úhradu potrieb maloletého B.; špecifikoval výdavky ich spoločnej domácnosti; stravné okolo 100, - eur mesačne, poistka A. 7,73 eur mesačne, poistka B. 19,05 eur mesačne, výživné na A. 30,- eur mesačne, stravné škola B. 24,- eur mesačne, jeho cestovné náklady 50,- eur, exekučné zrážky z jeho príjmu 60,- eur mesačne, úhrada internetu 28,- eur mesačne, úhrada poplatku za mobilný telefón 20,- eur mesačne, oblečenie maloletého B. v priemere 30,- eur mesačne, pričom on a jeho priateľka si na oblečenie nevynakladajú takmer nič, k výdavkom na dopravu upresnil, že pracuje v I., do práce sa dopravuje autobusmi O. a následne mestskou hromadnou dopravou v I., k exekučným zrážkam doplnil, že ide o jeho pozdĺžnosti z času výkonu živnosti, kedy mu vznikli pozdĺžnosti voči sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni a spoločnosti Orange, údajne toho času mu bola doručená cestou exekutorského úradu pokuta od Úradu na dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a zároveň rozhodnutie o úhrade exekučných trov 69,- eur, predložil súpis prehľadov exekúcii, ktoré sú proti nemu vedené; okrem uvedených dvoch detí ďalšie vyživovacie povinnosti nemá, nevlastní žiaden majetok, je vyučeným elektromechanikom strojov a zariadení a jeho jediným príjmom je príjem od spoločnosti X. I. I., kde pracuje ako servisný technik na plný úväzok. Na opakovanú otázku súdu, aby ozrejmil, z čoho hradí ním udávané výdavky presahujúce ním dosahovaný príjem od uvedeného zamestnávateľa odmietol odpovedať. Otec odmietol pokúsiť sa o dohodu s matkou ohľadne jeho príspevkov na úhradu zvýšených potrieb ich maloletého syna, pričom matka bola ochotná pristúpiť na dohodu o výške výživnéhp 60,- eur mesačne, s čím otec dieťaťa nesúhlasil.

Obaja rodičia zhodne uviedli, že otec nad rámec súdom určeného výživného na úhrady potrieb maloletého ďalšími formami v spornom období neprispel.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13) (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. (3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné. (3) V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva. (4) Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.

Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. (2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. (2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. (3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa ust. § 2 písm. c/ zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 90,42 eura mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa (t.j. 27,13 € mesačne).

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zvýšil výživné zo strany otca voči

maloletému B. zo sumy 30,- eur na sumu 90,- eur mesačne od 1.9.2015 do budúcna, keďže dospel k jednoznačnému záveru, že takto stanovené výživné je primerané a otec ním mohol a môže prispievať na úhradu maloletého bez ohrozenia potrieb svojich domácnosti, pričom výšku výživného súd stanovil na základe zistených podstatných zmien pomerov na strane maloletého, ku ktorým došlo v súvislosti s tým, že na rozdiel času predchádzajúcej úpravy výživného, kedy maloletý bol žiak prvého ročníka ZŠ, na strane dieťaťa došlo k opakovaným podstatným kvalifikovaným zmenám pomerov, ktoré spočívajú v tom, že maloletý následne nastúpil na štúdium na druhý stupeň ZŠ a od septembra tohto školského roka sa stal študentom strednej školy, ktoré zmeny pomerov sú podľa citovaných základných ustanovení a ustálenej súdnej praxe považované za podstatné zmeny pomerov, s ktorými súvisia zvýšené odôvodnené potreby dieťaťa, ktorými potrebami sú potreby súvisiace s bývaním, ošatením, stravovaním ako aj so vzdelávaním, kultúrnym a športovým vyžitím na úhrade ktorých potrieb sú primerane povinní primerane sa podieľať obaja rodičia, navyše na strane maloletého od poslednej úpravy výživného z roku 2008 došlo k nárastu jeho odôvodnených potrieb aj v súvislosti s uplynutím časového obdobia viac ako siedmich rokov, pričom uplynutie už troch rokov podľa ustálenej súdnej praxe je vyhodnocované ako následná podstatná kvalifikovaná zmena pomerov spočívajúca v podstatnom náraste odôvodnených potrieb dieťaťa v súvislosti s jeho fyzickým a psychickým vývinom, pri stanovení výšky výživného súd ďalej zohľadnil rodinné prídavky vyplácané k rukám matky maloletého, a ktoré sú príspevkom štátu určeným na úhradu potrieb maloletého, ako aj pomernú časť plnenia si vyživovacej povinnosti zo strany matky voči dieťaťu formou osobnej starostlivosťou, ďalej súd zohľadnil skutočnosť, že rodičia majú naďalej rovnaký počet vyživovacích povinnosti ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného, na zmenu pomerov na strane matky, ktorá sa medzičasom rozviedla, pričom v čase predchádzajúcej úpravy výživného bola vydatou a hospodárila spoločne s manželom, ktorý dosahoval príjem tak, ako je uvedené vyššie, na strane otca súd zohľadnil skutočnosť, že tento naďalej žije v spoločnej domácnosti so svojim synom B. a matkou tohto dieťaťa, ktorá je jeho priateľkou, pričom súd musel zohľadniť skutočnosť, že otec sám hradí všetky náklady súvisiace s touto domácnosťou, ako aj všetky náklady maloletého B. a to napriek tomu, že na úhrade týchto výdavkov je povinná podieľať sa jeho priateľka, matka maloletého B., pričom otec hradí všetky tieto výdavky aj za túto svoju priateľku napriek tomu, že voči tejto nemá vyživovaciu povinnosť, čo z pohľadu Zákona o rodine a posudzovania vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom, súd musí vyhodnocovať ako neodôvodnené výdavky na strane povinného rodiča s tým, že takto vynaložené finančné prostriedky na priateľku otca sú na strane otca vynakladané bezdôvodne a minimálne tieto finančné prostriedky prednostne má a mal použiť na úhradu potrieb svojich maloletých detí, pričom voči maloletému B. vyživovaciu povinnosť má aj matka tohto dieťaťa a je povinnou v rámci svojich možností a schopností na výžive tohto dieťaťa sa primerane podieľať. Napríklad, len z otcom vynakladaných nákladov na bývanie suma vo výške 64,- eur ktorú vynakladá za svoju priateľku, mal takto prednostne použiť na úhradu výživného maloletých detí, obdobne ak uviedol, že hradí náklady na stravu v domácnosti 100,- eur mesačne, cca 30,- eur vynakladaných na stravu svojej priateľky z pohľadu výživného voči maloletým deťom vynakladá bezdôvodne atď.), pri posudzovaní vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa, súd nemôže zohľadňovať výdavky na úhradu poistiek, či pôžičiek, výdavky na úhradu exekučných zrážok a pod. keďže pokiaľ ide o poistné, ide o plnenia, ktoré v budúcnosti môžu a nemusia nastať, pôžičky obvykle slúžia k získaniu majetkového prospechu a exekúcie si v danom prípade otec ako povinný rodič spôsobil sám, žiadne z týchto výdavok z pohľadu zákona o rodine nemajú a nemôžu mať prednosť pred výživným, čiže tieto výdavky súd musí posudzovať na strane otca ako také, ktoré ak by otec zodpovedne pristupoval k svojej vyživovacej povinnosti, mohol a mal použiť prednostne na výživu pre maloleté deti. Vzhľadom na to, že otec odmietol opakovane vysvetliť súdu, z čoho uhrádza ním udávané výdavky, ktoré sú podstatne vyššie, než je ním oficiálne dosahovaný príjem - priemerný mesačný čistý príjem od jeho zamestnávateľa, súd musel na strane otca prihliadnuť aj na tzv. princíp potencionality príjmov otca a teda musel zohľadňovať túto jeho životnú úroveň a zohľadniť aj možnosti a schopnosti otca ako povinného rodiča, vzhľadom na jeho dosiahnuté vzdelanie, pracovné skúsenosti a schopnosti a jeho zdravotný stav. Vzhľadom na všetko uvedené súd dospel k záveru, že takto stanovené výživné je primerané. Pre úplnosť súd dodáva, že vyživovacia povinnosť je povinnosťou ktorá vyplýva priamo zo zákona a povinný rodič si musí byť vedomý neustáleho nárastu potrieb maloletého dieťaťa, ktoré svojou výživou je naň odkázané a teda otcovi nič nebránilo reagovať na vyššie popísané podstatné zmeny pomerov a odvodených potrieb maloletého A. a aj bez zásahu súdu sa podieľať na úhrade týchto odôdených potrieb dieťaťa a nespoliehať sa len na to, že v celom rozsahu všetky potreby maloletého napriek ich nárastu bude uhrádzať len matka dieťaťa nadrámec pôvodne súdom stanoveného výživného zo strany otca v sume 30,- eur, keďže uvedená suma predstavuje v priemere 1,- euro na deň a je nesporným, že je to suma, ktorá nepostačuje v žiadnom prípade ani na úhradu najzákladnejších potrieb tohto dieťaťa.

Vzhľadom na spätnú úpravu výživného došlo na strane otca za obdobie od 1.9.2015 do 31.5.2016 k vzniku dlžného výživného vo výške 540,- eur ( to je rozdiel medzi novourčeným výživným 90,- eur a pôvodne určeným výživným 30,- eur, t.j. rozdiel 60,- eur mesačne za 9 mesiacov tohto sporného obdobia), ktoré dlžné výživné súd otca zaviazal zaplatiť k rukám matky maloletého do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, z uvedeného dlžného výživného nebolo možné odpočítať žiadne plnenia, keďže otec, ako sám uviedol vo svojej výpovedi, nad rámec pôvodne súdom určeného výživného na úhradu potrieb tohto syna ďalšími formami počas celého sporného obdobia neprispel.

V prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol, pokiaľ ide o ňou pôvodne navrhovanou výšku výživného, aj pokiaľ ide o jej žiadosť, aby súd zaviazal otca opätovne zaplatiť dlžné výživné za obdobie od 1.9.2007 do 31.10.2008 vo výške 270,- eur, keďže ako už bolo konštatované vyššie, ide o nárok ktorý vyplýva už z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, teda o ňom nie je možné opätovne rozhodovať, lebo rozhodovanie o tomto bráni prekážka veci rozhodnutej a matka sa plnenia zo strany otca môže domáhať návrhom na výkon rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).