Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cob/23/2016

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Poľnohospodárske družstvo Mestečko, so sídlom Mestečko 1, 020 52 Mestečko, IČO: 00 200 123, zastúpeného JUDr. Annou Kubovičovou, advokátkou, Tatranská 300/8, 017 01 Považská Bystrica, proti žalovanému: J. D. - D. I., J. E. H. E. XXX, XXX XX E., O.: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Ivetou Hrebenárovou, advokátkou, so sídlom Grešova 7, Košice, o zaplatenie sumy 1.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. -24 zo dňa 11.1.2016, takto

rozhodol:

M e n í uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania tak, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením Okresný súd Prešov (ďalej len súd prvého stupňa) konanie zastavil a vyslovil, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 251,28 eur na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 22.9.2015 doručenú Okresnému súdu Považská Bystrica dňa 23.9.2015, postúpenou Okresnému súdu Prešov dňa 23.10.2015, domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.000,- eur spolu s úrokom z omeškania, ako aj nahradiť trovy konania. Písomným podaním zo dňa 1.12.2015, doručeným súdu prvého stupňa dňa 4.12.2015, vzal žalobca, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, žalobu v celom rozsahu späť a navrhol konanie zastaviť, z dôvodu, že žalovaný postupne po podaní žaloby zaplatil celú dlžnú sumu dňom 12.10.2015, na základe čoho odpadol predmet sporu, lebo žalobca už netrvá na zaplatení úroku z omeškania. Zároveň žiadal, aby bol žalovaný zaviazaný k náhrade trov právneho zastúpenia. Aplikujúc ustanovenia §§ 96 ods. 1, 2, 3 O. s. p. súd konanie zastavil.

O trovách súd prvého stupňa rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p., keď žalovaný uhradil pohľadávku, ktorá bola predmetom tohto konania až po podaní návrhu na začatie konania. Pre toto správanie žalovaného vzal žalobca dôvodne podanú žalobu v celom rozsahu späť, preto je podľa súdu prvého stupňa žalovaný podľa citovaného ustanovenia druhej vety povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 251,28 eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej pomoci.

Proti tomuto uzneseniu, a to voči výroku o trovách konania, podal žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne včas odvolanie, v ktorom uviedol, že ako vyplýva z návrhu na začatie konania, v danom prípade si žalobca uplatnil voči žalovanému náhradu na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 1.000,- eur s prísl., keď žaloval podľa podania na Okresný súd Považská Bystrica dňa 23.9.2015, pričom žalovaný uhradil časť žalovanej sumy 5 dní pred podaním žaloby, a to 18.9.2015 vo výške 500,- eur, a

teda v čase podania žaloby žalovaný mal záväzok voči žalobcovi vo výške 500,- eur. Žalovaný bol toho názoru, že žalobca mal dostatok času na overenie došlej platby pred podaním žaloby a vzhľadom na skutočnosť, že žaloba bola podaná po 5 dňoch od tejto čiastočnej úhrady, nemožno súhlasiť s tým, že žaloba na sumu 1.000,- eur bola podaná v plnej výške dôvodne. Z vyššie uvedené je nepochybné, že žalobca by vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku nebol v konaní úspešný v časti žalovanej sumy vo výške 500,- eur z dôvodu, že do podania návrhu žalovaný dobrovoľne túto sumu uhradil a preto bol žalovaný toho názoru, že o trovách konania je potrebné rozhodnúť podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. s prihliadnutím na čiastočný úspech žalobcu v konaní. Vo všeobecnosti podľa žalovaného platí, že ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. Pomer rozdelenia trov konania zodpovedá pomeru víťazstva účastníka zníženého o pomernú časť jeho neúspechu. V predmetnej veci úspech žalobcu predstavuj sumu 500,- eur, pričom predmetom konania bola suma 1.000,- eur, čo predstavuje pomerný úspech 50 % ku 50 %, z čoho možno podľa žalovaného vyvodiť, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania. V ďalšom žalovaný vo svojom odvolaní uviedol, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda sa zásadou zodpovednosti za výsledok (zásada úspech), alebo zásada zodpovednosti za zavinenie alebo náhod. Zásada zodpovednosti za výsledok (metóda úspechu konania) sa uplatňuje pri rozhodovaní o náhrade trov sporového konania. V sporovom konaní sa totiž dá hovoriť o úspechu, resp. neúspechu účastníka konania. Kritériom pre priznanie nároku na náhradu trov konania je miera úspechu vo veci, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu, ako aj u žalovaného. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej. Čiastočný úspech vo veci sa skúma so zreteľom na uplatnenie nároku na jednej, resp. právo jeho dôvodu žaloby, t. j. skutkového stavu a právnej normy, ktorá sa mala použiť alebo použila pri rozhodovaní. Čím viac súd vyhovel žalobnému petitu, tým je väčšia miera úspechu u žalobcu; a naopak, čím je väčší rozsah, v ktorom súd žalobu zamietol, tým je väčšia miera úspechu u žalovaného. Podľa miery úspechu môže súd o náhrade konania rozhodnúť buď tak, že prizná náhradu všetkých trov účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva tomu účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal (§ 142 ods. 1 O.s.p.), alebo náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vystaví, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania právo. Ak má účastník vo veci úspech len čiastočný (§ 142 ods. 2 O.s.p.), alebo môže priznať plnú náhradu trov konania účastníkovi, aj keď má vo veci úspech len čiastočný, ak mal neúspech len v pomerne nepatrnej časti, alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu (§ 142 ods. 3 O.s.p.). Vzhľadom na uvedené preto žalovaný v rámci celého odvolacieho petitu navrhol, aby odvolací súd uznesenie v jeho napadnutom výroku zmenil a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania.

Žalobca vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou faktúry splatnej 16.2.2015 a konečnú úhradu dlžnej sumy previedol až 12.10.2015, a to postupnými splátkami v celkovom počte 15 splátok, ktoré neboli s navrhovateľom ani vopred dohodnuté, ani pravidelné, že by z nich navrhovateľ mohol vydedukovať, že platby od odporcu obdrží. Mal za to, že trovy právneho zastúpenia tak, ako boli vyčíslené, boli uplatnené dôvodne a súd ich aj správne priznal už aj vzhľadom na správanie žalovaného, ktorý konanie spôsobil. Od 16.2.2015 mal podľa žalobcu dostatočne dlhú dobu na celú úhradu sumy s tým, že nepožadoval plnenie v splátkach a ani neinformoval žalobcu, že mu zasiela peniaze v najbližších dňoch. Svojím počínaním preto podľa žalobcu spôsobil vznik konania, keď žalobca si mohol uplatňovať aj úrok z omeškania, na ktorom netrval práve z dôvodu, že bude postačujúce, že žalovaný zaplatí vzniknuté trovy právneho zastúpenia, pričom toto právo stále má a môže si ho od odporcu uplatňovať.

Uznesenie vo výroku o zastavení konania nebolo odvolaním napadnuté, nadobudlo právoplatnosť (§ 206 ods. 3 O.s.p.), preto v odvolacom konaní v tomto výroku nebolo preskúmavané.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom ustanoveniu § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal návh späť, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Ak došlo k zastaveniu konania, zásadne žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov podľa jeho výsledku. Výnimočne podľa § 146 ods. 2 O.s.p. môže niektorému z účastníkov uložiť povinnosť nahradiť druhému z účastníkov trovy zastaveného konania, a to podľa § 146 ods. 2 druhej vety O.s.p. odporcovi v prípade, ak pre jeho správanie bol vzatý späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne.

Základným predpokladom pre vyslovenie povinnosti nahradiť trovy konania podľa § 146 ods. 2 druhej vety O.s.p. je jednak dôvodne podaný návrh, ale tiež správanie sa odporcu (žalovaného), pre ktoré sa stal návrh po jeho podaní bezpredmetný. Pritom dôvodnosť podaných návrhov sa posudzuje procesne, preto nie je rozhodujúce, aký bol výsledok konania, keby nedošlo k späťvzatiu návrhu. O dôvodnosti podania návrhu treba preto uvažovať z hľadiska vzťahu k výsledku správania žalovaného k požiadavkám žalobcu, čo znamená, že návrh je podaný dôvodne len v prípade, keď žalovaný po začatí nárok žalobcu uspokojí, resp. splní požiadavku žalobcu bez toho, aby o veci (meritórne) rozhodol súd, a to aj vtedy, ak by žalovaný uspokojil žalobcu, hoci k tomu nemal právnu povinnosť. Ak má byť teda také správanie, ktoré spôsobilo zastavenie konania, ísť na ťarchu žalovaného, musí ísť o procesnú situáciu, kedy sa žalovaný zachoval v intenciách žalobného návrhu (petitu), pričom medzi správaním žalovaného a žalobným návrhom musí byť vecná spojitoť. V takom prípade má žalobca právo, aby mu žalovaný nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na uplatnenie svojho práva.

Zavinenie v zmysle citovaných ustanovení možno posudzovať len z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva, lebo potom by išlo o posúdenie dôvodnosti žaloby vo veci samej, to znamená, že by už po zastavení konania súd ďalej skúmal dôvodnosť nároku vo veci samej. Preto ak žalobca vzal žalobu späť z procesného hľadiska, zásadne platí (ak neide o prípad ustanovenia § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p.), že zavinil, že konanie muselo byť zastavené, je povinný nahradiť jeho trovy.

V danej veci si odvolací súd vyžiadal výpis z účtu žalobcu, pričom zistil, že platba v sume 500,- eur bola na účet žalobcu poukázaná už dňa 18.9.2015, pričom žalobca sa žalobou podanou dňa 23.9.2015 domáhal uhradenia nároku v celkovej výške 1.000,- eur s príslušenstvom, vrátane už uhradenej platby vo výške 500,- eur. Z uvedeného vyplýva, že žaloba bola v časti 500,- eur podaná nedôvodne a naopak v zostávajúcej časti istiny 500,- eur bola podaná dôvodne, nakoľko k tejto úhrade zo strany žalovaného došlo až po podaní žalobného návrhu, preto odvolací súd v súlade s § 220 O.s.p. zmenil uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti vo výroku o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Úspech v odvolacom konaní mal žalovaný, preto mu v súlade s § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov odvolacieho konania. Žalovaný si však náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, preto mu ich náhradu odvolací súd nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.