Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

33Er/3926/2013

Uznesenie

Okresný súd Žilina vo veci exekúcie na návrh oprávneného: OMOSS spol. s r.o., so sídlom Osadská 679/15, 028 01 Trstená, IČO: 36 390 151, právne zastúpeného splnomocneným zástupcom JUDr. Petrom Vevurkom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie ul. Mieru 312/13, 029 01 Námestovo, proti povinnému: Stavebné bytové družstvo „v likvidácii", so sídlom M. Bela 852, 010 15 Žilina, IČO: 31 624 952, právne zastúpenému splnomocneným zástupcom ADVOKÁT ADRIANA HRDINOVÁ, s.r.o., so sídlom Vojtecha Spanyola 1726/13, 010 01 Žilina, pre peňažnú pohľadávku 596.659,36 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej prostredníctvom súdom povereného súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 20769/2013, rozhodujúc po podaní odvolania povinného zo dňa 24.4.2014 proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. -112 zo dňa 28.02.2014, vydanému vyšším súdnym úradníkom, ktorým súd rozhodol o námietkach povinného proti exekúcii a proti trovám exekúcie, na základe návrhu oprávneného zo dňa 02.9.2014 na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I/ Súd exekúciu z a s t a v u j e .

II/ Oprávnenému u k l a d á nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 60,36 eur, v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, podaného súdnemu exekútorovi dňa 16.9.2013 a jeho predloženia súdnym exekútorom súdu spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie Okresný súd Žilina ako príslušný exekučný súd dňa 05.11.2013 písomne poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na vymoženie povinnosti zaplatenia peňažnej pohľadávky 596.659,36 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, na základe predloženého exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. zo dňa 27.10.2010 v spojení s opravným uznesením sp. zn. zo dňa 29.6.2011, ktorým súd v konaní o návrhu oprávneného ako navrhovateľa proti povinnému ako odporcovi určil, že pohľadávka oprávneného ako veriteľa, zapísaná v zozname pohľadávok pod č. 42 vo výške 17.974.959,80 Sk (596.659,36 eur) je čo do vymáhateľnosti pravá a nesporná.

Dňa 27.12.2013 predložil poverený súdny exekútor súdu podania povinného - námietky proti trovám exekúcie zo dňa 17.12.2013 a námietky proti exekúcii zo dňa 17.12.2013, v znení ich doplnenia podaním z toho istého dňa.

Povinný v odôvodnení námietok proti exekúcii k tvrdeniu oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie o tom, že nastala tzv. individuálna neúčinnosť reštrukturalizačného plánu podľa § 158 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov („ZKR“), zdôrazňuje, že neúčinnosť reštrukturalizačného plánu je skutočnosťou, ktorá je nevyhnutnou podmienkou pre aplikáciu ust. § 161 ods.3 a bez splnenia ktorej je exekúcia

neprípustná. Uviedol, že dňa 31.3.2009 zložil do súdnej úschovy 30 % zo sumy, na ktorej plnenie sa voči oprávnenému zaviazal v reštrukturalizačnom pláne, t.j. 16.727,32 eur a zvyšnú časť pohľadávky splatnej podľa plánu v dňoch 30.9.2009, 31.3.2010 a 31.10.2010 zabezpečil svojím majetkom, čím si riadne splnil povinnosti uvedená v ust. 158 ods.1 ZKR, nie sú preto splnené podmienky pre aplikáciu ust. § 161 ods.3 písm. b) resp. c) a exekúcia je preto neprípustná. Namieta tiež, že rozhodnutie, na podklade ktorého sa vedie toto exekučné konanie nie je materiálne vykonateľné. Podľa povinného súd v základnom konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu síce určil, že predmetná pohľadávka oprávneného je vymáhateľná, avšak neurčil jej výšku, pretože suma uvedená vo výroku v úvode cit. rozsudku iba identifikuje pohľadávku ako je zapísaná v zozname pohľadávok pod č. 42. S poukazom na ust. § 124 ods.6 zdôrazňuje, že práve určenie rozsahu zistenia pohľadávky čo do výšky je relevantnou skutočnosťou najmä vo vzťahu k pomeru uspokojenia pohľadávok veriteľov, ktoré boli správcom zistené. Navrhol preto, aby súdny exekútor upustil od vykonania exekúcie, pretože existujú dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná a v prípade, ak bude o námietkach rozhodovať súd, aby námietkam povinného proti exekúcii vyhovel.

V námietkach proti trovám exekúcie povinný namieta nesprávne vyčíslenú odmenu súdneho exekútora v upovedomení o začatí exekúcie. Podľa názoru povinného mala byť odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti správne vyčíslená vo výške 16.596,96 eur, a nie vo výške 33.193,92 eur. Takisto namieta nezrozumiteľnosť vyčíslenia hotových výdavkov vo výške 20,- eur.

Oprávnený v písomnom vyjadrení zo dňa 07.01.2014 navrhol námietky povinného zamietnuť. Na margo názoru povinného o nedostatku materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu poukázal na skutočnosť, že reštrukturalizačný správca poprel predmetnú prihlásenú pohľadávku do vymáhateľnosti a nie do výšky a takto o nej na základe následnej žaloby oprávneného i rozhodol súd, ktorý i v odôvodnení predloženého rozsudku konštatoval, že „pohľadávka je čo do vymáhateľnosti pravá a nesporná vo výške, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia“. Ak by súd považoval za vymáhateľnú len časť predmetnej prihlásenej pohľadávky, popretej reštrukturalizačným správcom, uviedol by to i konkrétnym vyčíslením takejto časti pohľadávky vo výroku rozsudku. Námietku o nesplnení podmienok prípustnosti exekúcie podľa § 161 ods.3 označil za špekulatívnu vo vzťahu k relevantnej právnej úprave v ust. § 158 ods.1 a § 161 ods.3 písm. b) ZKR, s poukazom na predložené právoplatné rozhodnutie súdu o určení pravosti pohľadávky, účinné podľa § 124 ods.6 ZKR, ktoré je exekučným titulom podľa § 161 ods.3 písm. b) a v dôsledku ktorého sa reštrukturalizačný plán za splnenia podmienok podľa ust. § 158 ods.1 zo zákona voči oprávnenému stáva neúčinným.

O námietkach povinného exekučný súd rozhodol uznesením č.k. -112 zo dňa 28.02.2014, vydaným vyšším súdnym úradníkom súdu, tak, že námietky povinného proti exekúcii a proti trovám exekúcie zamietol.

Svoje rozhodnutie exekučný súd v časti rozhodnutia o námietkach proti exekúcii podľa ust. § 50 ods.1 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov („EP“), odôvodnil podrobným výkladom vyššie cit. ustanovení ZKR, ktorým sa vo vzťahu k predmetu prejednávanej veci priklonil k argumentácii oprávneného v zmysle jeho cit. vyjadrenia. Okrem iného na margo splnenia podmienky riadneho zabezpečenia plnenia pripadajúceho na popretú časť pohľadávky v zmysle ust. § 158 ods.1 skonštatoval, že povinným predložené listiny (ročné účtovné závierky za roky 2009 - 2012) požiadavky v zmysle cit. zákonného ustanovenia nespĺňajú. Povinný predmetnými listinami iba preukazuje, že disponuje určitým majetkom, nie však že tento majetok na účely splnenia veriteľovej pohľadávky aj zabezpečil, keďže s týmto majetkom môže aj naďalej disponovať bez akéhokoľvek obmedzenia. Preto i podľa názoru exekučného súdu v tomto prípade nastala individuálna neúčinnosť reštrukturalizačného plánu voči oprávnenému za splnenia podmienok podľa ust. § 158 ods.1 ZKR, keďže povinný nezložil do súdnej alebo notárskej úschovy plnenie pripadajúce na popretú časť pohľadávky, hoci sa na to zaviazal, ale iba časť tohto plnenia (v zmysle predloženého uznesenia Okresného súdu Žilina č.k. -26 zo dňa 14.02.2011) a oprávnený sa na podklade predloženého právoplatného rozhodnutia súdu o určení pohľadávky v zmysle § 161 ods.3 písm. b) môže domáhať vymoženia popretej pohľadávky - s ktorou otázkou sa nakoniec exekučný súd vysporiadal už pri posudzovaní podmienok pre udelenie poverenia súdnemu exekútorovi. Za nedôvodné a účelové označil i námietky povinného o nedostatku materiálnej vykonateľnosti výroku cit. rozhodnutia súdu, predloženého v tejto veci ako exekučný titul (proti ktorému povinný ako odporca v základnom konaní nepodal odvolanie),

ktorý výrok podľa názoru exekučného súdu spĺňa podmienky pre jeho vykonanie v zmysle ustanovenia § 161 ods.3 písm. b) vo vzťahu k ust. § 124 ods.1, ods.2, ods.4 a ods.6 ZKR. Zhodne s oprávneným konštatoval, že reštrukturalizačný správca v zmysle § 124 ods.1 poprel predmetnú pohľadávku oprávneného pokiaľ ide o jej vymáhateľnosť, naopak správca nepoprel pohľadávku z hľadiska jej právneho dôvodu, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Tomu potom i zodpovedala žaloba veriteľa podľa ust. § 124 ods.4 ZKR, aby príslušný súd určil, že predmetná pohľadávka je vymáhateľná. Súd sa potom v konaní zaoberal otázkou vymáhateľnosti, resp. nevymáhateľnosti predmetnej pohľadávky a jej výškou sa nezaoberal, ani sa zaoberať nemusel, keďže výška popretej pohľadávky vzhľadom na uvedený postup správcu nebola sporná. Keďže reštrukturalizačný správca namietal iba vymáhateľnosť prihlásenej pohľadávky, nie jej výšku, výška prihlásenej pohľadávky nie je a ani nebola sporná, súd preto výšku popretej pohľadávky neskúmal a iba odkazom na zoznam prihlásených pohľadávok odkázal, že celá pohľadávka uvedená v bode 42 predmetného zoznamu je vymáhateľná.

Námietky povinného proti trovám exekúcie podľa ust. § 201 ods.2 EP v znení účinnom v čase začatia exekučného konania (v zmysle ust. § 36 ods.2 EP začatého dňom podania návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi 16.9.2013), v spojení s prechodným ust. § 243b ods.1 EP, k úpravám účinným od 1. novembra 2013, exekučný súd zamietol ako oneskorene podané, majúc z predložených listinných dôkazov za preukázané, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 05.12.2013 a povinný podal námietky proti trovám exekúcie na poštovú prepravu až dňa 17.12.2013, tzn. po uplynutí trojdňovej zákonnej lehoty na podanie námietok proti trovám exekúcie podľa vtedajšej cit. právnej úpravy.

Proti cit. uzneseniu podal povinný podaním zo dňa 24.4.2014, podaným na súde dňa 25.4.2014, včas odvolanie, navrhujúc, aby súd napadnuté uznesenie zmenil a rozhodol, že námietkam povinného proti exekúcii vyhovuje.

Na margo cit. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia okrem iného namietal, že sa mu ako účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom - konkrétne reagujúc na konštatovanie súdu o vysporiadaní sa s povinným namietanými skutočnosťami už pri udelení poverenia na vykonanie exekúcie, hoci v tom čase mal k dispozícii len ničím nepodložené tvrdenia oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie o tom, že nastala individuálna neúčinnosť reštrukturalizačného plánu, súd pri vydaní poverenia tieto zásadné skutočnosti nezisťoval, ani neumožnil povinnému sa k tvrdeniam oprávneného vyjadriť a rovnako tak povinnému neumožnil vyjadriť sa k obsahu písomného vyjadrenia oprávneného k jeho námietkam proti exekúcii. Vyčíta ďalej exekučnému súdu nesprávne právne posúdenie veci a aplikácie ust. § 158 ods.1 ZKR, prehliadajúce, že predmetné zákonné ustanovenie hovorí o solidárnom záväzku dlžníka a preberajúcej osoby, nesplnením ktorého solidárneho záväzku nastáva individuálna neúčinnosť plánu - zotrvávajúc a ďalej doplňujúc svoju rozhodujúcu právnu argumentáciu v zmysle cit. námietok proti exekúcii, vrátane nedostatku zrozumiteľnosti a materiálnej vykonateľnosti výroku predloženého rozsudku súdu vydaného v incidenčnom konaní sp. zn. . Odmietol označenie svojho postupu za účelový a špekulatívny, naopak takýto pripisuje oprávnenému, ktorý ako veriteľ v snahe získať čo najväčší majetkový prospech a obísť režim reštrukturalizácie, nenamietal v základnom konaní nezákonnosť postupu súdu, ktorý mu dosiaľ nevydal zložené finančné prostriedky, ani sa nedožadoval výzvou splnenia svojej pohľadávky, ale podal návrh na výkon rozhodnutia nedôvodne tvrdiac, že nastala neúčinnosť reštrukturalizačného plánu podľa § 158 ods.1 ZKR.

Podaním zo dňa 21.01.2014, doručeným súdu dňa 28.4.2014, oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora podľa § 44 ods.8 EP - navrhujúc, aby súd vykonaním exekúcie v tejto veci namiesto pôvodne povereného súdneho exekútora poveril súdneho exekútora JUDr. Jozefa Rišiana so sídlom v Žiline.

Podaním zo dňa 11.6.2014, doručeným súdu dňa 12.6.2014, sa oprávnený vyjadril k cit. odvolaniu povinného - navrhujúc, aby súd napadnuté uznesenie potvrdil. Odmietol tvrdenia povinného o odňatí mu práva konať pred súdom, s poukazom na právnu úpravu, zákonné procesné lehoty i na koncentračnú zásadu, ktorou sa riadi konanie o námietkach proti exekúcii podľa § 50 EP. Vzhľadom na vstup spoločnosti povinného do likvidácie dňom 31.12.2013 oprávnený namieta okrem iného i nedostatok riadneho splnomocnenia právneho zástupcu povinného na zastupovanie v tejto veci. Takisto označil za nepravdivé tvrdenia povinného, označujúce jeho postup za špekulatívny i v súvislosti s údajným

nedomáhaním sa vydania predmetu súdnej úschovy (sp. zn. ), o ktorého vydanie požiadal súd už dňa 14.6.2011 a po tom, ako neuspel, dňa 12.5.2014 svoju žiadosť zopakoval, súd však o nej dosiaľ nerozhodol. Takisto ako povinný i oprávnený zotrval na svojej právnej argumentácii k výkladu ust. § 158 ods.1 a súvisiacich ust. o podmienkach vzniku individuálnej neúčinnosti reštrukturalizačného plánu, z ktorej vychádzal v napadnutom rozhodnutí i exekučný súd.

Skôr, ako exekučný súd rozhodol o cit. návrhu oprávneného zo dňa 21.01.2014 na zmenu súdneho exekútora a skôr ako sudca exekučného súdu na základe cit. odvolania povinného zo dňa 24.4.2014 proti cit. uzneseniu vyššieho súdneho úradníka zo dňa 28.02.2014 procesným postupom podľa ust. § 374 ods.4 tretia veta zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku („OSP“) v spojení s ust. § 50 ods.4 EP znovu rozhodol o cit. námietkach povinného proti exekúcii zo dňa 17.12.2013 (keďže právnym dôsledkom riadne a včas podaného odvolania povinného proti výroku cit. uznesenia v časti, v ktorej súd rozhodol o zamietnutí námietok proti exekúcii podľa § 50 ods.1 EP, vydaného vyšším súdnym úradníkom, proti ktorému zákon inak - tzn. nebyť toho, že rozhodoval súdny úradník, proti ktorého rozhodnutiu je v zmysle ust. § 374 ods.4 veta prvá OSP odvolanie prípustné vždy - odvolanie nepripúšťa, je zrušenie napadnutého rozhodnutia s tým, že o námietkach proti exekúcii prislúcha znovu rozhodnúť sudcovi prvostupňového exekučného súdu; tieto procesné účinky naopak nenastali vo vzťahu k tej časti cit. rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, v ktorej súd rozhodol o námietkach povinného proti predbežným trovám exekúcie, v ktorej povinný odvolanie nepodal), dňa 04.9.2014 najskôr oprávnený a dňa 07.10.2014 potom i súdny exekútor predložil súdu návrh oprávneného zo dňa 02.9.2014 (doručený súdnemu exekútorovi dňa 08.9.2014) na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.1 písm. c) EP. Oprávnený vo svojom podaní, s poukazom na dispozičný princíp, ktorým je ovládané exekučné konanie, neuviedol žiadne dôvody takéhoto svojho postupu. Poukázal tiež na ust. § 197 ods.1 EP, v zmysle ktorého náklady podľa § 196 EP uhrádza povinný. Poverený súdny exekútor vo svojom sprievodnom liste zo dňa 02.10.2014 na základe uvedeného navrhol, aby súd exekúciu zastavil s tým, že trovy exekúcie pri zastavení exekúcie si v predmetnej veci neuplatňuje.

Nasledujúcim podaním zo dňa 13.10.2014, doručeným exekučnému súdu dňa 17.10.2014, poverený súdny exekútor na rozdiel od svojho predchádzajúceho cit. podania zo dňa 02.10.2014 - s odvolaním sa na skutočnosti zistené z exekútorského spisu sp. zn. EX 20769/2013, vrátane e-mailovej komunikácie, z ktorej je podľa súdneho exekútora zrejmé, že sa oprávnený s povinným dohodli na ďalšom spoločnom postupe mimo exekučného konania, čo by v konečnom dôsledku mohlo znamenať vyhýbanie sa plateniu trov exekúcie, nakoľko z exekútorského spisu vyplýva, že „pohľadávka oprávneného vrátane trov exekúcie by bola vymožená aspoň čiastočne“ - si v predmetnej veci uplatnil nárok na náhradu trov exekúcie v celkovej sume 7.413,- eur, pozostávajúcej z:

- odmeny súdneho exekútora vo výške 6.159,- eur, vypočítanej ako 10 % zo sumy 61.586,- eur podľa ust. § 5 ods.1,2, § 26 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov („vyhl.“) zo sumy 61.585,36 eur, ktorá podľa výsledkov elektronickej lustrácie súdneho exekútora bola ku dňu 19.9.2014 k dispozícii na dvoch účtoch povinného v peňažných ústavoch, ktoré neboli blokované iným exekútorom a je nesporné, že v prípade vydania exekučného príkazu by tak bola vymožená minimálne uvedená čiastka, ktorá predstavuje základ pre výpočet odmeny súdneho exekútora podľa cit. právnej úpravy - keďže v dôsledku návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie došlo k upusteniu od výkonu exekúcie, uplatňuje si v predmetnej veci odmenu vo výške 10 % zo sumy, ktorá by v prípade ďalšieho pokračovania v exekúcii bola vymožená;

- náhrady hotových výdavkov vo výške 18,50 eur v zmysle ust. § 3 vyhl., pozostávajúcich z výdavkov poštovného vo výške 18,30 eur (za doručovanie žiadosti o udelenie poverenia 1,50 eur, upovedomenia o začatí exekúcie 2x 1,85 eur, príkazu na začatie exekúcie bankám 4x 1,40 eur, výzvy povinnému na vyhlásenie o majetku 1,50 eur, postúpenie námietok povinného súdu 1,50 eur a oprávnenému 1,50 eur, odpoveď na list povinného 1,50 eur a žiadosť o vyznačenie právoplatnosti na uznesení 1,50 eur) a z výdavku na poplatok za lustráciu prostredníctvom dopravného inšpektorátu 0,20 eur;

- 20 % dane z pridanej hodnoty (DPH) vo výške 1.235,50 eur podľa ust. § 196 EP, vypočítanej z takto uplatnenej sumy odmeny a náhrady hotových výdavkov.

Podaním zo dňa 19.11.2014 oprávnený urgoval exekučný súd o rozhodnutie o jeho návrhu na zastavenie exekúcie z dôvodu, že medzi účastníkmi došlo k mimosúdnej dohode.

Exekučný súd vzhľadom na obsah cit. podaní povereného súdneho exekútora, vzťahujúcich sa k požiadavke na náhradu trov exekúcie, pre potreby posúdenia takto uplatneného nároku vyzval dňa

12.3.2015 súdneho exekútora na predloženie exekútorského spisu a kópiu jeho cit. podania zo dňa 13.10.2014 doručil oprávnenému i povinnému s možnosťou zaujatia stanoviska k súdnym exekútorom uplatnenému nároku na náhradu trov, ako aj k prípadným vzájomným nárokom týchto zostávajúcich účastníkov (ak ide o rozhodovanie o trovách exekúcie, patrí v zmysle ust. § 37 ods.1 EP procesný status účastníka exekučného konania i poverenému súdnemu exekútorovi) na náhradu trov exekúcie.

Na výzvu súdu reagoval oprávnený podaním zo dňa 24.3.2015. Uviedol, že predmetom jeho návrhu bolo vykonanie exekúcie na peňažné plnenie a ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 02.9.2014 nedošlo súdnym exekútorom k vymoženiu žiadnej sumy. Nesúhlasí preto s priznaním náhrady trov exekúcie v rozsahu špecifikovanom súdnym exekútorom. Poukázal i na pôvodný cit. návrh súdneho exekútora v tejto veci, v ktorom uviedol, že si trovy exekúcie pri jej zastavení neuplatňuje. Oprávnený, vzhľadom na skutočnosť, že podal návrh na zastavenie exekúcie, súhlasí s náhradou hotových výdavkov súdneho exekútora a s paušálnou odmenou v sume 33,19 eur.

Poverený súdny exekútor predložil exekučnému súdu exekútorský spis dňa 13.4.2015.

Podaním zo dňa 05.01.2016 oprávnený opakovane urgoval exekučný súd o rozhodnutie o jeho návrhu na zastavenie exekúcie a o trovách exekúcie v zmysle jeho cit. vyjadrenia zo dňa 24.3.2015.

K výroku I/ uznesenia:

Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou, prejavujúcou sa predovšetkým v zásadnom procesnom dispozičnom oprávnení oprávneného vo vzťahu k jeho uskutočneniu. Je to on, kto začatie exekučného konania svojim návrhom iniciuje a takisto mu prirodzene patrí oprávnenie navrhnúť jeho zastavenie a to bez ohľadu na to, či splnilo alebo nesplnilo ním sledovaný účel. Oprávnený preto takýto svoj dispozitívny procesný úkon nemusí ani odôvodniť - čo však na druhej strane má nevyhnutne vplyv na posudzovanie procesnej zodpovednosti za zastavenie exekúcie pri rozhodovaní o jej trovách v zmysle ust. §§ 200 - 203 EP, ako bude ešte ďalej uvedené.

Oprávnený, v exekučnom konaní právne zastúpený, prostredníctvom svojho právneho zástupcu využil svoje vyššie zmienené procesné oprávnenie a riadne navrhol zastavenie exekúcie. Súd preto exekúciu na návrh oprávneného a výlučne z tohto dôvodu (nezistiac v čase vyhlásenia tohto uznesenia prípadný iný kvalifikovaný dôvod na zastavenie exekúcie súdom i bez návrhu) za splnenia podmienok podľa ust. § 57 ods.1 písm. c) EP zastavil.

Dispozičné oprávnenie patriace oprávnenému vo vzťahu k exekúcii podľa ust. § 57 ods.1 písm. c) EP má prednosť pred rozhodovaním exekučného súdu vo svojou povahou osobitnom incidenčnom spore o prípustnosť exekúcie prostredníctvom rozhodovania o námietkach povinného proti exekúcii podľa § 50 ods.1 EP, o ktorých preto - keďže rozhodnutiu sudcu exekučného súdu postupom podľa § 374 ods.4 tretia veta OSP predchádza návrh oprávneného na zastavenie exekúcie a odpadol tak dôvod vecného posúdenia jej prípustnosti prostredníctvom rozhodnutia exekučného súdu podľa § 50 ods.2 EP - už nerozhodoval.

Z hľadiska už skôr zdôrazneného dispozičného princípu v exekučnom konaní súd posúdil cit. návrh oprávneného zo dňa 02.9.2014 na zastavenie exekúcie nevyhnutne i ako podanie, ktorým oprávnený naďalej netrvá na predchádzajúcom cit. návrhu zo dňa 21.01.2014 na zmenu súdneho exekútora podľa ust. § 44 ods.10 EP - keďže s rozhodnutím o zmene súdneho exekútora podľa § 44 ods.11 EP (podľa EP v znení účinnom v čase podania predmetného procesného návrhu oprávneného išlo o ust. § 44 ods.8 a 9 EP) je nevyhnutne spojené i súčasné poverenie nového (oprávneným navrhnutého) súdneho exekútora vykonaním exekúcie, čo prirodzene vzhľadom na návrh oprávneného na zastavenie exekúcie už neprichádza do úvahy a preto exekučný súd ani o tomto procesnom návrhu oprávneného už nerozhodoval.

K výroku II/ uznesenia:

O trovách výrokom I/ tohto uznesenia zastavenej exekúcie súd rozhodol za podmienok ust. § 200 ods.1, ods.5 EP, v spojení s ust. §§ 196 - 199 EP a príslušnými ustanoveniami cit. vyhl. - a to len vo vzťahu k odmene a náhrade hotových výdavkov povereného súdneho exekútora, ktorý ako jediný takýto nárok v

rámci náhrady trov exekúcie (§ 200 ods.1 EP) uplatnil. Skutočnosť, že súdny exekútor pôvodne podaním zo dňa 02.10.2014 nárok na náhradu trov exekúcie výslovne neuplatnil, aby potom nasledujúcim cit. podaním zo dňa 13.10.2014 svoje pôvodné stanovisko zmenil, nie je pre rozhodovanie exekučného súdu právne významná, keďže špecifikáciu nároku na náhradu trov exekúcie predložil exekučnému súdu ešte pred jeho rozhodnutím o zastavení exekúcie a o trovách exekúcie, vychádzajúcim z ako rozhodujúceho (i pokiaľ ide o konkrétne stanovisko súdneho exekútora k požiadavke náhrady trov exekúcie) skutkového stavu jestvujúceho v čase vyhlásenia tohto uznesenia (§ 154 ods.1 OSP v spojení s § 167 ods.2 OSP a § 251 ods.4 OSP).

Ako už exekučný súd naznačil v predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto uznesenia, využitie procesného dispozičného oprávnenia patriaceho oprávnenému vo vzťahu k exekučnému konaniu, so sebou prináša spravidla i procesnú zodpovednosť tohto účastníka za trovy vzniknuté účastníkom v exekučnom konaní až do jeho zastavenia a to za podmienok ust. § 203 ods.1 EP (s ohľadom na dôvod zastavenia exekúcie podľa § 57 ods.1 písm. c/ EP a bez toho, aby oprávnený uviedol dôvody, pre ktoré sa tak rozhodol a na základe ktorých by mohla byť procesná zodpovednosť za zastavenie exekúcie a náhradu s tým spojených trov eventuálne pripísaná povinnému).

Súd po preskúmaní vyúčtovania odmeny a náhrady hotových výdavkov súdneho exekútora, jeho príloh, ako aj dodatočne predloženého exekútorského spisu k takto uplatnenému nároku uvádza:

Odmeňovanie súdnych exekútorov v prípadoch ich vylúčenia z vykonávania exekúcie a pri zastavení exekúcie sa spravuje osobitnou právnou úpravou v treťom oddiele vyhl. v ust. §§ 14 - 16 vyhl., ktorá má tak prednosť pred všeobecnou právnou úpravou odmeňovania súdnych exekútorov za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie, ktorú by inak (tzn. nebyť zastavenia exekúcie) súd v tejto veci aplikoval na posudzovanie nárokov na náhradu trov exekúcie. Súčasne ust. § 16 ods.2 vyhl. pamätá na prípady odmeňovania súdnych exekútorov vtedy, ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením - v ktorom prípade sa pri určovaní jeho odmeny postupuje podľa § 5 vyhl. s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky.

Z cit. právnej úpravy je zrejmé, že nárok súdneho exekútora na odmenu vypočítanú podľa ust. § 16 ods.2 vyhl. je podmienený (čiastočným) vymožením v exekúcii vymáhanej pohľadávky a nie teda len akokoľvek pravdepodobnou možnosťou jej budúceho vymoženia v rámci exekúcie v prípade, ak by sa v konkrétnej veci oprávnený nerozhodol využiť svoje zákonné dispozičné oprávnenie a navrhnúť ešte predtým zastavenie exekúcie.

Zo skutkových okolností a procesnej situácie v prejednávanej exekučnej veci je vylúčené, aby súdny exekútor „vymohol“ akúkoľvek časť peňažného plnenia, na ktorého vymáhanie bol poverený, skôr, ako exekučný súd právoplatne rozhodol o riadne a včas podaných námietkach povinného proti exekúcii podľa § 50 ods.1 EP a teda o povinným v celom rozsahu namietanej prípustnosti exekúcie. Exekútor je oprávnený vydať exekučný príkaz na vykonanie exekúcie niektorým zo spôsobov ustanoveným EP, vrátane exekúcie pre peňažné plnenie, až po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď sa mu doručí právoplatné rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli (§ 52 EP vo vzťahu k ust. § 94 ods.1, §§ 95 a 96 EP). Okrem toho, že z už uvedených dôvodov za vymoženie peňažného plnenia nemožno považovať úkony zabezpečenia majetku povinného súdnym exekútorom, spojeného s udelením poverenia na vykonanie exekúcie a upovedomením o začatí exekúcie, z hľadiska účelu exekučného konania a procesných oprávnení patriacich oprávnenému nie je dostatočne zrejmý dôvod zisťovania exekúciou postihnuteľného majetku povinného súdnym exekútorom prostredníctvom elektronickej lustrácie dňa 19.9.2014 (ktorými zisteniami súdny exekútor argumentuje v prospech vyčíslenej odmeny), tzn. už potom, ako mu oprávnený preukázane (dňa 08.9.2014) doručil svoj návrh na zastavenie exekúcie. Takisto nie je v rozpore so spomenutým účelom exekučného konania a jeho dispozičným princípom, ak sa oprávnený z akýchkoľvek dôvodov, vrátane dodatočnej dohody s povinným, rozhodne pre ďalšie vymáhanie svojej pohľadávky mimo exekučného konania.

Súdnemu exekútorovi vzhľadom na zastavenie exekúcie predtým, ako by došlo čo i k čiastočnému vymoženiu vymáhaného peňažného plnenia, patrí a súd mu priznal minimálnu paušálnu sumu odmeny vo výške 33,19 eur podľa ust. § 14 ods.1 vyhl.

V rámci náhrady hotových výdavkov, uplatnenej súdnym exekútorom v cit. špecifikácii spolu v sume 18,50 eur, súd po preskúmaní obsahu predloženého exekútorského spisu akceptoval ako ku dňu vyhlásenia tohto uznesenia preukázane a účelne vynaložené hotové výdavky z titulu poštovného podľa § 22 ods.1 vyhl. spolu vo výške 16,80 eur - tzn. s výnimkou poštovného 1,50 eur za výzvu povinnému na vyhlásenie o majetku zo dňa 29.11.2013, ktorá podľa v spise založenej doručenky bola povinnému doručovaná spoločne s upovedomením o začatí exekúcie z toho istého dňa. Takisto nepriznal náhradu hotových výdavkov z titulu poplatku za elektronickú lustráciu prostredníctvom dopravného inšpektorátu vo výške 0,20 eur, považujúc takýto výdavok za lustráciu, ktorá mala byť podľa zoznamu v exekútorskom spise vykonaná dňa 20.9.2014, tzn. po doručení návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.1 písm. c) EP za neúčelne vynaložený z hľadiska ust. § 22 ods.1 vyhl. v nadväznosti na ust. § 200 ods.1 EP.

Takto exekučným súdom priznaná (oproti vyčísleniu trov súdnym exekútorom) suma trov exekúcie súdnemu exekútorovi - spolu vo výške 60,36 eur, ako je uvedené vo výroku II/ tohto uznesenia - tak pozostáva z paušálnej sumy odmeny 33,19 eur a po zaokrúhlení takto vypočítanej odmeny postupom podľa § 26 vyhl. 33,50 eur, náhrady hotových výdavkov z titulu poštovného 16,80 eur - tzn. spolu 50,30 eur a z 20 % DPH z tejto sumy (10,06 eur) podľa § 196 veta druhá EP a §§ 22 a súvisiacich zákona č. 222/2004 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='222/2004 Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, na zaplatenie ktorej zaviazal za podmienok ust. § 203 ods.1 EP oprávneného tak, ako je uvedené v predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu vo výroku I/, ktorým súd rozhodol o zastavení exekúcie, odvolanie n i e je prípustné (§ 202 ods.2 OSP v spojení s § 57 ods.1 písm. c/ EP a 58 ods.5 EP).

Proti tomuto uzneseniu vo výroku II/, ktorým súd rozhodol o trovách exekúcie, j e prípustné odvolanie ku Krajskému súdu v Žiline, do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde (§ 201, § 204 ods. 1 OSP, § 202 ods.2 OSP v spojení s § 58 ods.6 EP v znení účinnom do 31.10.2013, v spojení s § 243b ods.1 EP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP). Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods.2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods.3 OSP).

Podľa § 205 ods.2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Lehota na plnenie začína plynúť od doručenia uznesenia; jej uplynutím je uznesenie vykonateľné. Ak nebola v uznesení uložená povinnosť na plnenie, je uznesenie vykonateľné, len čo bolo doručené, a ak netreba doručovať, len čo bolo vyhlásené alebo vyhotovené. Ak je uznesenie podľa zákona alebo podľa rozhodnutia súdu vykonateľné až po právoplatnosti, plynie lehota na plnenie až od právoplatnosti uznesenia (§ 171 ods.1,2 a 3 OSP).