Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-8P/12/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Čadci sudkyňou Mgr. Lýdiou Stehurovou vo veci A. B. H., A.. XX.X.XXXX, H. XXX F. E. H. H., A.. X.X.XXXX, X. XXX, právne zastúpenému JUDr. Štefanom Strýčkom, advokátom, Fraňa Kráľa 2080, Čadca, za účasti maloletého X. H., A.. X.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Čadca, v konaní o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode takto

rozhodol:

I. Manželstvo navrhovateľky B. H. H.. T., A.. XX.X.XXXX Y. E. H. H. A.. X.X.XXXX, uzavreté v Rímsko- katolíckom kostole vo X. T. XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu vo Svrčinovci zväzok 5 ročník 2011 strana 159 poradové číslo 8 r o z v á d z a .

II. Maloleté dieťa X.A. H., A.. X.X.XXXX z v e r u j e do výchovy a starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

III. Odporca je p o v i n n ý platiť výživné na maloletého X. H., A.. X.X.XXXX vo výške 130,- € mesačne k rukám matky, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku.

S c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu v tomto znení:

IV. Otec j e o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletým synom X. H., každý párny víkend v mesiaci od piatku 19.00 hod. do pondelka 17.00 hod., v období letných školských prázdnin prvé dva týždne v júli a prvé dva týždne v auguste v príslušnom kalendárnom roku, v období Vianoc od 22.12. do 30.12. v párnom roku, a od 31.13. do 6.01. nasledujúceho roka v nepárnom roku, celé jarné prázdniny v párnom roku a celé Veľkonočné sviatky v párnom roku.

V. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 30.3.2016 navrhovateľka žiadala rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, a to tak, že maloletý X. H. bude zverený do jej osobnej starostlivosti a odporca bude povinný platiť na jeho výživu sumou 150,- € mesačne. Styk žiadala ponechať neobmedzený. V návrhu uviedla, že s odporcom uzavrela manželstvo po 5 ročnej známosti. Rok po jeho uzavretí začali stavať rodinný dom. Aj napriek občasným nezhodám a krízam manželstvo fungovalo normálne. Po narodení syna a následnom presťahovaní sa do spoločného domu sa vzťahy zmenili. Odporca trávil veľa času v práci, v čase voľna sa kvôli rôznym povinnostiam doma veľmi nezdržiaval, resp. nejavil záujem tráviť s navrhovateľkou a synom voľný čas. Všetka starostlivosť o syna a často krát aj o dom ostávala na navrhovateľke. Všade chodila so synom sama, už aj ľudia si to všímali, že s nimi odporca netrávi čas. Vzťahy medzi nimi postupne úplne ochladli, začali sa hádať, nastali

problémy v celkovej komunikácii, aj v intímnom živote. Navrhovateľka k odporcovi už necíti lásku, od začiatku roku 2016 spolu intímne nežijú a od 24.3.2016 ani nebývajú. Manželstvo považuje za hlboko a trvalo rozvrátené, nedá sa z jej strany očakávať obnovenie manželského spolužitia. Na pojednávaní dňa 01.6.2016 návrh rozšírila o ďalšiu z príčin rozvratu manželstva, a to o jej mimomanželský vzťah, ktorý bol len vyústením toho, čo uviedla v návrhu. Odporca prispieva na výživu dieťaťa od 15.4.2016 od marca 2016, keď navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť. Odporca trávi s maloletým synom celé víkendy, syn ho má rád, nechce preto odporcovi brániť v stretávaní sa s ním. Odkedy navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť, spoločne už s odporcom nehospodária. Poberá rodičovský príspevok a prídavky na dieťa v sume 223,- €, od septembra, resp. októbra tohto roka by sa chcela zamestnať. V súčasnosti býva spolu so synom u svojej starej matky. Výdavky navrhovateľky predstavujú 425,- € (strava 100,- €, oblečenie 20,- €, obuv 20,-€, telefón 30,- €, internet 15,- €, drogéria 15,-€, pohonné hmoty 30,- €, a výdavky na maloletého Sebastiána predstavujú 195,- € (strava 100,- €, oblečenie 20,- €, obuv 10,- €, hračky 15,- €, plienky 30,- €, drogéria 20,- €).

Odporca sa k návrhu vyjadril písomne podaním zo dňa 9.5.2016 na čl. 34 spisu, v ktorom uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasí. Vzťahy medzi manželmi nepovažuje za vážne narušené ani trvalo rozvrátené. Je za zachovanie spoločnej rodiny. Tvrdenia navrhovateľky sa nezakladajú na pravde, považuje ich za účelové. Navrhovateľku má stále rád, ich vzťah sa podľa neho nezmenil. Čo sa navrhovateľke javí ako trávenie času v práci, to je v skutočnosti jeho záujem o zabezpečenie spoločnej rodiny. V domácnosti navrhovateľke pomáhal, spoločne chodili na prechádzky, do nákupného centra, na spoločenské, kultúrne a folklórne slávnosti. Nebránil navrhovateľke v návštevách fitnes centra ani posedeniam s kamarátkami na káve, vtedy sa o syna staral on. S navrhovateľkou sa hádali len sporadicky, skôr to bola výmena názorov, vždy sa však vedeli dohodnúť. Od marca 2016 nastala akási tichá domácnosť, preňho z neznámych príčin. Ku koncu marca sa navrhovateľka odsťahovala. Po odsťahovaní posiela navrhovateľke 100,- € mesačne ako výživné na syna X.. Príjem odporcu predstavuje zhruba 1.200,- € mesačne, najnutnejšie výdavky predstavujú zhruba 1.207,- € vrátane výživného na syna (výživné 100,- €, cestovné 80,- až 100,- €, poistka na auto 10,- €, poistka na dom 8,60 €, poistka zodpovednosti za škodu pri výkone povolania 8,10 €, spotrebný úver 101,69 €, hypotéka 352,28 €, stavebná sporiteľňa úver 92,23 €, inkaso 104,64 €, strava vrátane stravy pre syna a oblečenie 220,- €, telefón 30,-€, oblečenie a drogéria 60,- €, bežný chod domácnosti 20,- €). Na základe uvedených skutočností žiada návrh v celom rozsahu zamietnuť. Na pojednávaní uviedol, že nie je pravdou, že by sa všetko začalo kaziť až vtedy, keď sa presťahovali do nového domu, dovtedy bývali u starej matky, všetko bolo rovnaké. Rovnako chodil do práce a popri tom staval ešte aj rodinný dom. O mimomanželskom vzťahu odporca nemal vedomosť ani žiadne dôkazy, navrhovateľka mu to oznámila na konci marca, predtým, než odišla zo spoločnej domácnosti. Manželstvo považuje za funkčné, aj keď nie po každej stránke, s navrhovateľkou spolu nehospodária. Syn je uňho každý víkend, jeden týždeň od piatku do pondelka, druhý týždeň od soboty do nedele. Je ochotný navrhovateľke neveru odpustiť a obnoviť manželské spolužitie, pokiaľ by bola ochotná aj navrhovateľka. Navrhol, aby súd upravil styk s maloletým Sebastiánom v prípade, že návrhu vyhovie.

Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 29.5.2016 čl. 48 vyplýva, že navrhovateľka spolu s dieťaťom žije v súčasnosti u svojej starej matky, ktorej v súčasnosti prispieva na chod domácnosti a na stravu sumou zhruba 200,- €, stará matka je poberateľkou starobného dôchodku. Otec dieťaťa prispieva na jeho výživu sumou 100,- €, takáto výška však nepostačuje pokryť náklady na dieťa, preto navrhuje určiť výživné v sume 150,- € mesačne. Kolízny opatrovník nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti matky o dieťa, preto v prípade rozvodu odporučil súdu zveriť dieťa na čas po rozvode do jej osobnej starostlivosti. Styk navrhuje ponechať na dohodu medzi rodičmi. Otec dieťaťa pracuje mimo miesta bydliska, jeho príjem dosahuje zhruba 1.200,- až 1.300,- € mesačne.

Na pojednávaní sa rodičia maloletého X. za súčinnosti kolízneho opatrovníka dohodli na styku otca s maloletým dieťaťom. Vo vzťahu k výške výživného k dohode nedospeli, nakoľko nie je teraz v schopnostiach otca platiť vyššie výživné než 100,- € mesačne. Bol by ochotný platiť aj viac, a to aj 20,- € mesačne na úspory syna. Kolízny opatrovník poukázal na to, že výživné má prednosť pred ostatnými nákladmi, ďalej poukázal na podstatný nepomer v možnostiach a schopnostiach oboch rodičov. Suma 100,- € podľa jeho názoru nepostačuje pokryť základné životné potreby maloletého dieťaťa. Navrhol preto uložiť odporcovi platiť výživné minimálne v rozsahu 130,- €. Odporca sa nebráni prispievať na výživu syna, ale poukazuje na to, že za tento stav sa necíti byť zodpovedný. Žiada, aby súd zohľadnil to, kto tento stav zapríčinil, poukázal na mimomanželský vzťah navrhovateľky. Kolízny opatrovník poukázal

na to, že o dieťa sa v súčasnosti stará prevažne matka, nemožno spoliehať na to, že jej stará matka bude naďalej zabezpečovať a pomáhať navrhovateľke s dieťaťom. Dieťa potrebuje peniaze teraz, keď sa vyvíja a pôjde do škôlky.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a odporcu, kolíznej opatrovníčky, prečítaním a oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, a to správou Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Čadca čl. 24 spisu, správou obce Raková čl. 26, ďalej správou Obce Svrčinovec čl. 27 spisu, ďalej potvrdením o príjme čl. 28 spisu a mzdovými listami čl. 29-32 spisu, ako aj potvrdením o hrubej a čistej mzde čl. 33 spisu, ďalej vyjadrením odporcu k návrhu čl. 34 spisu, dokladmi predloženými navrhovateľkou čl. 43-44, výpisom z účtu - prehľadom transakcií SLSP, a.s., čl. 45-46, potvrdením o poberaní rodičovského príspevku za rok 2016 čl. 47, správou kolízneho opatrovníka z 29.5.2016 čl. 48 spisu.

Na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav. Navrhovateľka s odporcom uzavreli manželstvo dňa 3.9.2011 pred matričným úradom vo Svrčinovci. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo v obci Raková č. 415. Z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa X. H., A.. X.X.XXXX. Obaja účastníci konania sú štátnymi občanmi SR. Rok po uzavretí manželstva začali navrhovateľka s odporcom stavať rodinný dom. Manželstvo fungovalo normálne, až na občasné nezhody a krízy. Po narodení syna a presťahovaní sa do spoločného domu sa vzťahy medzi manželmi zmenili, odporca trávil veľa času v práci, aj v čase voľna sa venoval pracovným povinnostiam, nejavil záujem tráviť voľný čas s navrhovateľkou a synom. Všetka starostlivosť o syna a často krát aj o dom bola na navrhovateľke. Postupne ich vzťahy úplne ochladli, začali sa hádať, problémy nastali aj v celkovej komunikácii, neskôr aj v intímnom živote, a to od začiatku roka 2016, odkedy spolu intímne nežijú a od 24.3.2016 už ani spolu nebývajú a nehospodária. Navrhovateľka má v súčasnosti už mimomanželský vzťah, manželstvo považuje za hlboko a trvalo rozvrátené, podľa jej názoru sa nedá očakávať obnovenie manželského spolužitia. Odporca s návrhom na rozvod nesúhlasí, nepovažuje vzťahy medzi ním a navrhovateľkou za vážne narušené ani trvalo rozvrátené. Je za zachovanie spoločnej rodiny, popiera pravdivosť tvrdení navrhovateľky, má ju stále rád. Pomáhal jej v domácnosti, trávili čas aj spoločne, chodili na prechádzky, do nákupných centier, na rôzne slávnosti. Nebránil jej ani v aktivitách v jej voľnom čase. Návrh žiada zamietnuť. V prípade, že súd návrhu vyhovie, súhlasí s tým, aby bol maloletý syn zverený do osobnej starostlivosti navrhovateľke. Nie je v súčasnosti v jeho schopnostiach platiť vyššie výživné viac ako 100,- € mesačne. Bol by však ochotný platiť aj viac, napríklad na úspory syna aj 20,- € mesačne. Pokiaľ navrhovateľka s úsporami nesúhlasí, žiadal, aby súd určil výživné najviac v sume 120,- € mesačne.

Kolízny opatrovník v prípade rozvodu navrhol zveriť maloleté dieťa navrhovateľke a zaviazať odporcu platením výživného minimálne v rozsahu 130,- € mesačne. Pokiaľ odporca sa chce podieľať formou úspor, to znamená, že je v jeho schopnostiach, aby v budúcnosti tieto úspory až do plnoletosti dieťaťa realizoval. Vzhľadom k tomu, že dieťa s poukazom na súčasnú majetkovú a zárobkovú situáciu navrhovateľky potrebuje finančné prostriedky predovšetkým teraz, navrhol zaviazať odporcu výživným v rozsahu 130,- €.

Zo správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Čadca zo dňa 3.5.2016 mal súd zistené, že navrhovateľka poberá od novembra 2014 rodičovský príspevok vo výške 203,20 € mesačne. Súčasne poberá prídavok na dieťa od mája 2014 vo výške 23,52 € mesačne.

Zo správy Obce Raková zo dňa 9.5.2016 mal zistené, že navrhovateľka spolu s maloletým dieťaťom býva v rodičovskom dome so svojou starou matkou a sestrami. Je nemajetná. Podľa jej tvrdení otec dieťaťa pravidelne na základe dohody s ňou posiela 100,- € na výživu maloletého dieťaťa.

Zo správy Obce Svrčinovec zo dňa 11.5.2016 vyplýva, že odporca býva v rodinnom dome súp. č. 1150, ktorý vlastní spolu s navrhovateľkou. Je zamestnaný vo firme SUNGWOO HITECH Žilina.

Z potvrdenia zamestnávateľa odporcu zo dňa 6.5.2016 mal súd zistené, že čistá mzda odporcu sa v období od januára 2015 do apríla 2016 pohybovala v rozmedzí od 1.097,63 € až po 1.763,07 €. Tieto skutočnosti vyplývajú aj zo mzdového listu č. 29-32.

Z fotokópií dokladov o úhradách predložených odporcom na čl. 38 až 42 spisu mal súd zistené platby tvrdené odporcom voči poisťovni Kooperatíva, Slovak Telecom a.s., Slovenskej sporiteľni (spotrebný

úver + úver na bývanie), úhrady voči RTVS. Z prehľadu transakcií predložených navrhovateľkou čl. 45 spisu mal zistené, že odporca 15.5.2016 uhradil 100,- € na účet navrhovateľky so správou pre príjemcu: výživné pre Sebastiána, ako aj to, že navrhovateľke bola zaslaná na účet suma 226,72 € titulom materskej a prídavkov na dieťa. Z potvrdenia o poberaní rodičovského príspevku za rok 2016 na čl. 47 spisu mal zistené, že navrhovateľka poberá rodičovský príspevok v sume 203,20 €.

Podľa § 22 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len zákon o rodine) k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 zákona o rodine (1) Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. (2) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. (3) Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 18 zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 zákona o rodine (1) o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. (2) O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd. (3) Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.

Podľa § 27 zákona o rodine (1) manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (2) Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.

Podľa § 24 ods. 1, 3 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. (3) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 25 ods. 1, 2 zákona o rodine (1) rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. (2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 144 O. s. p. účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov konania už neplní svoju biologickú ani ekonomickú funkciu, nakoľko navrhovateľka s odporcom už spolu intímne nežijú, ani nehospodária, nežijú už spolu v spoločnej domácnosti. Rovnako tak manželstvo účastníkov postráda výchovnú funkciu, keďže každý z nich sa stará o maloleté dieťa samostatne. Navrhovateľka má už napokon vzťah s iným mužom. S poukazom na tieto skutočnosti, aj napriek snahe odporcu obnoviť manželské spolužitie, súd dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, najmä s poukazom na vzťah navrhovateľky s iným mužom. Bez napĺňania uvedených funkcií manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel. Súd nemôže nútiť žiadneho z manželov zotrvať v manželskom zväzku, ak to niektorý z manželov nechce. Za hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd považoval najmä rozdielne názory na spoločný život, na trávenie spoločného voľného času, čo zrejme spôsobilo medzi manželmi nezhody, odcudzenie, ktoré vyústili do opustenia spoločnej domácnosti navrhovateľkou a následne aj do jej vzťahu s iným mužom. Na jednej strane navrhovateľka vnímala správanie odporcu tak, že nejavil dostatočný záujem o trávenie voľného času s navrhovateľkou a spoločným synom. Na druhej strane odporca poukazoval na charakter svojho zamestnania, ktoré pohlcuje väčšinu jeho času a snahu zabezpečiť rodinu. Z vyjadrení účastníkov konania súd dospel k záveru, že každý z nich má o fungovaní manželstva a spoločného rodinného života iné predstavy a iné očakávania. S poukazom na mimomanželský vzťah navrhovateľky súd dospel k záveru, že obnova manželského spolužitia v danom prípade je nereálna. Manželstvo s poukazom na uvedené preto rozviedol.

S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úprave pomerov manželov ako rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Navrhovateľka žiadala, aby na čas po rozvode bol maloletý X. zverený do jej osobnej starostlivosti. Odporca s týmto súhlasil a kolízny opatrovník rovnako, nakoľko považoval podmienky pre starostlivosť o dieťa u matky za splnené. Vo vzťahu k výške výživného mali rodičia dieťaťa rozdielnu predstavu. Navrhovateľka žiadala výživné pôvodne v sume 150,- €, v priebehu konania a na pojednávaní navrhovala matka, ale aj kolízna opatrovníčka určiť výživné minimálne vo výške 130,- €, najmä s poukazom na súčasnú situáciu navrhovateľky, na výšku jej mesačného príjmu, ktorý predstavuje len rodičovský príspevok a prídavky na dieťa, ako aj na jej celkové pomery a na to, že maloletý Sebastián potrebuje finančné prostriedky teraz, keď rastie, vyvíja sa a čaká ho nástup do škôlky. S poukazom na tieto skutočnosti, ako aj s poukazom na príjmy, ktoré sa mesačne v čistom presahujú 1.000,- €, pričom v niektorých mesiacoch dosahujú v čistom až 1.700,- €, a to aj pri zohľadnení pravidelných výdavkov odporcu, súd považuje výživné vo výške 130,- € za výživné, ktoré je nielen v jeho možnostiach, ale aj v jeho schopnostiach. Maloletý X. má 2 roky, je v celodennej starostlivosti svojej matky - navrhovateľky, ktorá zabezpečuje jeho nielen celodennú starostlivosť, ale aj výživu, ošatenie a iné potreby. Pri určovaní výšky výživného neprihliadal na jednu z príčin rozvratu manželstva - vzťah navrhovateľky s iným mužom, nakoľko táto skutočnosť nemôže byť na ujmu dieťaťu, ktoré za to predsa nenesie zodpovednosť. Bolo by to namieste v prípade, ak by súd rozhodoval o nároku navrhovateľky voči odporcovi, prípadne naopak (napr. o príspevku na rozvedeného manžela).

Vo vzťahu k styku otca s maloletým X. súd schválil dohodu rodičov v znení uvedenom vo výroku rozsudku. Navrhovateľka už v návrhu uviedla, že nebude odporcovi brániť v styku so synom, preto ho navrhovala ponechať neobmedzený. Odporca však žiadal styk upraviť. Za súčinnosti kolízneho opatrovníka došlo k rodičovskej dohode. Keďže súd túto dohodu považoval za dohodu v záujme maloletého dieťaťa, dohodu schválil. Kontakt rodičov s maloletým dieťaťom je významným činiteľom ovplyvňujúcim jeho zdravý vývoj, dieťa má právo stretávať sa s oboma rodičmi, a to aj s tým, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti. Nemá byť ochudobňované o vzťah k jednému z rodičov, ich vzťah má byť utváraný a upevňovaný práve formou styku. V danom prípade mal súd za to, že je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, aby bol upravený jeho styk s jeho otcom čo najširšie, a rozsah styku upravený v rodičovskej dohode túto požiadavku spĺňa.

Na záver súd poukazuje na ustanovenie § 26 a 78 Zákona o rodine spojení s § 163 ods. 2 OSP, ktoré umožňujú zmenu tohto rozhodnutia v časti výrokov o úprave rodičovských práv a povinností voči maloletému dieťaťu na čas po rozvode v prípade budúcej zmeny pomerov oproti pomerom zisteným súdom v tomto konaní, z ktorých vychádzal pri rozhodovaní.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 144 OSP, podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery

účastníkov. V tomto konaní súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali, aby účastníkom konania bola náhrada trov konania priznaná, preto žiadnemu z nich právo na náhradu trov konania nepriznal

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon rozhodnutia.