Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-392-2015.pdf
PDF · 88.44 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-23P/392/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého Q. Š. N.. X.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, na návrh matky F. Š.L. N.. XX.X.XXXX C. A. M. K. N. L. K. Q. X, za účasti otca Q. Š., N.. X.XX.XXXX C. A. M. K. N. L. W. Č.. XX, t.č. bývajúceho N. Q. C. Č.. XX, v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
Schvaľuje rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej zveruje maloletého Q. Š., N. X.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná sa o maloletého osobne starať, zastupovať ho a spravovať jeho majetok.
Zaväzuje otca prispievať na výživu maloletého Q. Š., N.. X.X.XXXX, výživným vo výške po 100 eur mesačne od 1.9.2015 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15.teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred, k rukám matky maloletého.
Dlžné výživné zo strany otca voči maloletému Q. za obdobie od 1.9.2015 do 31.5.2016 vo výške 900 eur povoľuje otcovi splácať v splátkach po 100 eur mesačne spolu s bežným výživným s tým, že prvá splátka je splatná 15.teho dňa mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku, pod hrozbou následku straty výhody splátok.
Upravuje styk otca s maloletým Q. tak, že otec je oprávnený sa s maloletým stretávať každú sobotu nepárneho týždňa od 10. hod. do 17. hod. s tým, že v stanovený čas matka odovzdá dieťa otcovi pred bytom otca a následne v stanovený čas matka maloletého od otca prevezme.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania .
odôvodnenie:
Matka doručila tunajšiemu súdu dňa 14.10.2015 návrh, ktorým žiadala súd o zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti a zaviazanie otca prispievať na výživu maloletého bližšie neurčenou sumou od 1.9.2015, zmeškané výživné, zaviazať otca uhradiť do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a zároveň žiadala zaviazať otca nahradiť jej trovy konania.
Otec sa k návrhu matky písomne nevyjadril.
Kolízny opatrovník vo svojej písomnej správe doručenej súdu dňa 2.12.2015 na základe výsledkov vykonaných šetrení doporučil maloletého zveriť do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca dieťaťa určiť primerané výživné.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím matky, otca, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav.
Rodičia maloletého sú manželmi, ale od 30.8.2015 nežijú v spoločnej domácnosti , odkedy starostlivosť o maloletého v celom rozsahu zabezpečuje matka maloletého. Výkon rodičovských práv a povinností rodičov voči tomuto dieťaťu doposiaľ súdom upravený nebol.
Matka s maloletým od polovice januára 2016 býva v rodinnom dome u rodičov svojho priateľa, s ktorým na náklady na bývanie prispievajú čiastkou 150 eur mesačne, na ostatné výdavky v tejto domácnosti prispievajú sumou 100 eur mesačne. Do polovice januára bývala matka spolu s maloletým v rodinnom dome u svojich rodičov. Matka okrem tohto dieťaťa ďalšie vyživovacie povinnosti nemá a nevlastní žiaden majetok. Priateľ matky dosahuje príjem okolo 400 eur mesačne.
Otec maloletého býva v podnájme N. Q. C. Č.. XX M. K., v súvislosti s ktorým hradí mesačne úhrady 320 eur, 20.júna sa má presťahovať do lepšieho „trojizbového podnájmu“ N. L.. Š. M. K., číslo uviesť nevedel, uvedené sťahovanie otec rieši z dôvodu, aby dieťa malo vlastnú izbu, otec býva sám. Ani otec okrem maloletého Q. ďalšie vyživovacie povinnosti nemá a nevlastní žiaden majetok.
Matka maloletého bola do 17.1.2016 od 29.9.2014 zamestnankyňou spoločnosti Y. , B..T..Y.. K., kde dosahovala priemerný mesačný čistý príjem 55,60 eur. Od 25.1.2016 je zamestnankyňou B. W. P..B.. A. A., u ktorého zamestnávateľa dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 665,50 eur.
Otec maloletého bol od 1.6.2014 do 30.9.2015 zamestnancom spoločnosti H. B. B..T..Y.. K., u ktorého zamestnávateľa dosahoval priemerný mesačný čistý príjem 586,40 eur, pracovný pomer bol s ním skončený pre závažné porušenia pracovnej disciplíny - absencie, v prípade zotrvania v pracovnom pomere mohol dosahovať porovnateľný príjem v čistom 541 eur. V mesiacoch január a marec 2015 mu boli vyplatené nemocenské dávky spolu vo výške 74,90 eur.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice súd zistil, že v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu práce bol otec vedený od 1.10.2015 do 24.1.2016 a dňa 25.1.2016 bol vyradený pre nespoluprácu.
Z výpovede otca na pojednávaní súd zistil, že tento má od 14.1.2016 živnostenské oprávnenie, v ktorom začína činnosť na pozícii makléra, z ktorej činnosti má zatiaľ pohyblivý príjem v rozpätí od 500 do 700 eur.
Maloletý Q. navštevuje materskú škôlku, kde za obedy je mu hradený mesačný poplatok v priemere 30 eur, v škôlke je hradené mesačné školné 12 eur a mesačne je hradená úhrada vo výške 6 eur ako príspevok rodičov škôlke a príspevok na pomôcky. Mimoškolským plateným aktivitám sa maloletý nevenuje. Od decembra 2015 nosí okuliare, so zabezpečením ktorých matka mala výdavok 60 eur. Otec na výživu maloletého od 1.9.2015 neprispieva žiadnou formou.
V priebehu pojednávania vo veci rodičia uzavreli rodičovskú dohodu v znení, aká je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a žiadali súd o jej schválenie.
Podľa §24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. (2) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. (3) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. (4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne
na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. (5) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. (2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. (3) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom. (4) Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. (5) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 36 Zákona o rodine, úprava výkonu rodičovských práv a povinností a úprava styku v ďalších prípadoch, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. (2) Ak manželstvo, z ktorého pochádzajú maloleté deti, zaniklo smrťou alebo vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, môže súd na návrh upraviť styk maloletého dieťaťa s blízkymi osobami zomrelého manžela alebo manžela, ktorý bol vyhlásený za mŕtveho. Ustanovenie § 25 sa použije primerane.
Podľa úst. § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa úst. § 63 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Podľa úst. § 75 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa úst. § 76 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva. Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.
Podľa úst. § 77 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa úst. § 78 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 157 ods. 4 O.s.p., v odôvodnení rozsudkov podľa § 114 ods. 5, § 153a ods. 1 a § 153b ods. 1 uvedie súd iba predmet konania a ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodol.
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej zveril maloletého Q. do osobnej starostlivosti matky s právom matky maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.
Zo strany otca určil rodičmi dohodnuté výživné vo výške po 100 eur mesačne a to od 1.9.2015, ako to zhodne žiadali obaja rodičia. Zároveň súd dlžné výživné za obdobie od 1.9.2015 do 31.5.2016 vo výške 900 eur, (t.j. stanovené výživné 100 eur za 9 mesiacov sporného obdobia), povolil otcovi splácať v súlade s dohodou rodičov v splátkach po 100 eur mesačne spolu s bežným výživným, pod hrozbou následku straty výhody splátok. Zároveň súd upravil styk otca s maloletým Q. taktiež v súlade s dohodou rodičov.
Túto rodičovskú dohodu súd schválil z dôvodu, že táto je v záujme maloletého a neprieči sa zákonu. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je možné podať, pretože účastníci sa práva podať ho účinne vzdali.