Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoP-42-2022.pdf
PDF · 82.77 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/42/2022
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Táne Rapčanovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: G. F., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov matky: K. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. L. č. XXXX/X, B., a otca: K. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. č. XXX, o návrhu navrhovateľky: F. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. L. č. XXXX/X, B., na zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti, o odvolaní otca maloletého dieťaťa proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 30P/75/2021-89 zo dňa 18. mája 2022, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu vo výroku o povinnosti otca prispievať na výživu maloletej G. F., nar. XX. XX.XXXX m e n í tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej G. F., nar. XX. XX.XXXX výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa od 28.04. 2021 do 16.06.2022, ktoré je povinný zaplatiť na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina do 90 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
V ostatných výrokoch zostáva uznesenie okresného súdu n e d o t k n u t é .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým uznesením zveril maloletú G. F., nar. XX.XX.XXXX (ďalej aj „maloletá“) do náhradnej osobnej starostlivosti F. F., nar. XX.XX.XXXX (ďalej aj „navrhovateľka“). Ďalej rozhodol, že F. F. je oprávnená a povinná vykonávať osobnú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletej G.. Právo zastupovať maloletú G. a spravovať jej majetok m á iba v bežných veciach. Matka uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej G. výživným vo výške 70 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina s účinnosťou od 28.04.2021. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej G. výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina s účinnosťou od 28.04.2021. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala zverenia maloletej do jej náhradnej osobnej starostlivosti a určenia výživného matke a otcovi maloletej. Svoj návrh odôvodnila tým, že je starou matkou maloletej a matka maloletej je jej dcéra. Matka sa o maloletú nestará, správa sa nezodpovedne, odíde z domu a vracia sa až ráno okolo 4 hodiny a pod vplyvom drog. Otec maloletej je síce zapísaný v rodnom liste, ale nie je to jej biologický otec. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky je v záujme maloletej. Maloletá bola v priebehu konania uznesením č. k. 30P/75/2021-24 zo dňa 28.04.2021 zverená do starostlivosti navrhovateľky, ktorá v súčasnej dobe starostlivosť o maloletú riadne zabezpečuje a
má záujem starostlivosť naďalej zabezpečovať. Matka maloletej nemá záujem starať sa o maloletú, k návrhu sa nevyjadrila, pojednávania, o ktorom bola riadne upovedomená, sa nezúčastnila. Súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 13Pc/12/2021-42 zo dňa 05.04.2022 bolo určené, že K. F. nie je biologickým otcom maloletej G. F., z matky K. F., pričom rozsudok v čase rozhodovania okresného súdu o náhradnej osobnej starostlivosti o maloletú nebol právoplatný. S poukazom na tieto skutočnosti súd vyhovel návrhu, zveril maloletú do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľke, keďže v čase rozhodovania súdu to vyžadoval záujem maloletej. Pri rozhodovaní o výživnom súd vychádzal z možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov maloletej. Príjem, výdavky a majetkové pomery matky maloletej nemal preukázané, vychádzal z potencionality jej príjmov, z minimálnej mzdy, ktorú by mohla dosahovať, keby svoje možnosti, schopnosti riadne využívala a zaviazal matku prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 70 eur mesačne s účinnosťou od 28.04.2021, teda od nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým bola maloletá zverená do starostlivosti navrhovateľke. Otca maloletej zaviazal prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, taktiež od nariadenia neodkladného opatrenia, s prihliadnutím na to, že rozhodnutím súdu bolo určené, že otec nie je biologickým otcom maloletej, avšak v čase rozhodovania súdu o náhradnej starostlivosti toto rozhodnutie nebolo právoplatné. V závere súd uviedol, že otec po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o zapretí otcovstva, nebude mať povinnosť platiť výživné na maloletú. Súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku ( ďalej „CMP“).
3. Proti uzneseniu okresného súdu, čo do výroku o povinnosti otca maloletej prispievať na výživu, podal odvolanie otec, ktorým žiadal zrušiť rozhodnutie okresného súdu v napadnutom rozsahu a konanie o určenie výživného voči nemu zastaviť. Namietal, že na pojednávaní dňa 30.03.2022 sudkyni uviedol, že nie je biologickým otcom maloletej, podal žalobu o zapretie otcovstva a sudkyňa uviedla, že o tejto skutočnosti má konajúci súd vedomosť. Poukázal na rozsudok Okresného súdu Žilina, ktorý v konaní 13Pc/12/2021 rozhodol, že nie je biologickým otcom dieťaťa a na pojednávaní dňa 05.04.2022 sa prítomné strany vzdali práva podať odvolanie voči tomuto rozhodnutiu. Tvrdil, že vzhľadom na uvedené rozhodnutie nemôže byť zaviazaný na platenie vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu do budúcna.
4. Navrhovateľka ani matka maloletej sa k podanému odvolaniu nevyjadrili. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu vyjadril súhlas s rozhodnutím odvolacieho súdu.
5. Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou a v zákonnej lehote na podanie odvolania, preskúmal napadnuté uznesenie okresného súdu v súlade s ust. § 65 a § 66 CMP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku ( ďalej „CSP“ ) napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 388 CSP zmenil tak ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenie.
6. Konanie o zapretí otcovstva patrí medzi súdne konanie vo veciach určenia rodičovstva podľa § 105 písm. c/ CMP, na postup súdu v tomto konaní, práva a povinnosti účastníkov, účinky súdnych rozhodnutí atď. sa vzťahuje primárne Civilný mimosporový poriadok , v prípade, že Civilný mimosporový poriadok neobsahuje odlišnú právnu úpravu, použijú sa priamo ustanovenia Civilného sporového poriadku ( § 2 ods. 1 CMP).
7. V konaní o zaperí otcovstva rozhoduje súd vo veci samej rozsudkom ( § 39 ods. 1 CMP). Hlavná úprava rozhodnutí, čo do formálnych náležitosti a účinkov sa nachádza v Civilnom sporovom poriadku.
8. Podľa § 219 ods. 4 CSP len čo súd vyhlási rozsudok je ním viazaný.
9. Podľa § 226 CSP právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia.
10. Podľa § 227 ods. 1 CSP doručený rozsudok, ktorý nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný.
11. Podľa § 227 ods. 2 CSP ak proti rozsudku nemožno podať odvolanie, je právoplatný doručením.
12. Zákonným následkom vyhlásenia rozsudku je viazanosť súdu, ktorý rozsudok vyhlásil výrokom vyhláseného rozsudku, konajúci súd ho už nemôže sám zmeniť ( § 219 ods. 4 CSP). Vyhlásením rozsudku však ešte nedošlo k ukončeniu konania, to sa končí až momentom nadobudnutia právoplatnosti vyhláseného rozsudku, vtedy sa rozsudok stane záväzným a nezmeniteľným. Rozsudok je právoplatným, ak je riadne doručený oprávneným subjektom (účastníkom konania) a už ho nemožno napadnúť odvolaním, pretože zákonná lehota na podanie odvolania uplynula a odvolanie počas jej plynutia nebolo podané, alebo ak zákon odvolanie nepripúšťa, alebo ho síce pripúšťa, ale účastníci sa tohto práva vzdali ( § 227 ods. 1, 2 CSP ).
13. Okresný súd v súdenej veci zistil, že v čase vydania jeho rozhodnutia o zverení maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti a o vyživovacej povinnosti rodičov, bol rozsudok o zapretí otcovstva vydaný, avšak ešte nenadobudol právoplatnosť, teda nebol záväzný a zásadne nezmeniteľný (v zmysle § 226 CSP). Okresný súd správne, pri určení vyživovacej povinnosti otca musel vychádzať z toho, že označený K. F. je z právneho hľadiska otcom maloletej a nositeľom vyživovacej povinnosti ako rodič. Rozsudok o zapretí otcovstva nadobudol právoplatnosť až po vydaní napadnutého uznesenia okresného súdu, a to 16.06.2022, od vtedy platí, že K. F. nie je otcom maloletej G. F.. Vychádzajúc zo záverov doterajšej judikatúry, ktorá novými (ďalšími) rozhodnutiami vyšších súdnych autorít nebola prekonaná, odvolací súd má za to, že do času právoplatného rozhodnutia o zapretí otcovstva je K. F. ako rodič povinný platiť výživné na maloletú G. ( R 65/1965). Napadnuté uznesenie okresného súdu zmenil s tým, že vzhľadom na právoplatnosť rozhodnutia o zapretí otcovstva určil povinnosť otca platiť výživné do 16.06.2022, do dňa právoplatnosti rozsudku, ktorým bolo jeho otcovstvo k maloletej zapreté. Zákon o rodine v § 62 ods. 3 stanovuje minimálnu výšku výživného, ktorú je povinný plniť každý rodič nezaopatreného dieťaťa bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery a to 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, ktorým je zákon č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Okresný súd z dôvodu, že mal vedomosť o vydaní rozhodnutia o zapretí otcovstva, ktoré v čase jeho rozhodovania ešte nebolo právoplatné, t.j. ani pre neho záväzné, správne určil minimálnu výšku vyživovacej povinnosti, ktorú by mal K. F. ako dovtedy právne určený otec na maloletú platiť. V čase rozhodovania odvolacieho súdu už rozsudok o zapretí otcovstva nadobudol právoplatnosť, odvolací súd preto uznesenie okresného súdu zmenil a obmedzil vyživovaciu povinnosť do času právoplatného rozhodnutia o zapretí otcovstva s tým, že umožnil výživné uhradiť v dlhšej lehote ako tri dni od právoplatnosti rozhodnutia ( § 232 ods. 3 veta druhá CSP ) , a to v lehote 90 dní.
14. Odvolací súd, keďže menil rozhodnutie okresného súdu musel podľa § 396 ods. 2 CSP rozhodnúť opätovne o trovách celého konania (prvoinštančného aj odvolacieho), vychádzajúc z ustanovenia § 52 CMP žiadnemu z účastníkov nárok na ich náhradu nepriznal.
15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)